1

Svojím odvolaním Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. októbra 2021, Indo European Foods/EUIPO – Chakari (Abresham Super Basmati Selaa Grade One World’s Best Rice) (T‑342/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:651), ktorým tento súd jednak zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 2. apríla 2020 (vec R 1079/2019‑4) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktoré sa týkalo námietkového konania medzi spoločnosťou Indo European Foods Ltd a pánom Hamidom Ahmadom Chakarim, a jednak v zostávajúcej časti zamietol žalobu spoločnosti Indo European Foods.

2

Podľa článku 58a prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie platí, že odvolanie podané proti rozhodnutiu Všeobecného súdu o rozhodnutí jedného z nezávislých odvolacích senátov EUIPO podlieha predchádzajúcemu prijatiu Súdnym dvorom.

3

Podľa článku 58a tretieho odseku tohto štatútu sa odvolanie prijme – sčasti alebo úplne – podľa postupu stanoveného v Rokovacom poriadku Súdneho dvora, ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

4

Podľa článku 170a ods. 1 rokovacieho poriadku platí, že v situáciách uvedených v ustanovení článku 58a prvom odseku uvedeného štatútu odvolateľ pripojí k svojmu odvolaniu žiadosť o prijatie odvolania, v ktorej vysvetlí, akú dôležitú otázku odvolanie vyvoláva, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a ktorá obsahuje všetky skutočnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol o tejto žiadosti rozhodnúť.

5

Podľa článku 170b ods. 1 a 3 tohto rokovacieho poriadku Súdny dvor rozhodne o žiadosti o prijatie odvolania čo najskôr odôvodneným uznesením.

6

Na podporu svojej žiadosti o prijatie odvolania EUIPO tvrdí, že jediný odvolací dôvod jeho odvolania vyvoláva dôležité otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.

7

V tejto súvislosti EUIPO v prvom rade pripomína obsah svojho jediného odvolacieho dôvodu a štyroch častí, ktoré ho tvoria.

8

EUIPO po prvé uvádza, že vo svojom jedinom odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd tým, že sa v bode 28 napadnutého rozsudku domnieval, že vec, o ktorej rozhodoval, sa nestala bezpredmetnou, a že záujem na konaní žalobkyne v prvostupňovom konaní, spoločnosti Indo European Foods, pretrváva, porušil nevyhnutnú a základnú podmienku každého súdneho konania, ktorou je, že predmet sporu a záujem na konaní musia pretrvávať až do vydania súdneho rozhodnutia, inak by muselo byť konanie zastavené, čo uznáva ustálená judikatúra, najmä bod 42 rozsudku zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia (C‑362/05 P, EU:C:2007:322), a pripomenutá v bodoch 63 až 68 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych/Komisia (C‑560/18 P, EU:C:2019:1052).

9

Po druhé EUIPO uvádza, že v prvej časti jediného odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 19 až 21 a 23 napadnutého rozsudku vyvodil, že predmet žaloby naďalej pretrváva len z dôvodu, že koniec prechodného obdobia stanoveného v článkoch 126 a 127 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7, ďalej len „dohoda o vystúpení“), ktorá bola prijatá 17. októbra 2019 a nadobudla účinnosť 1. februára 2020, nemohla mať vplyv na zákonnosť predtým prijatého napadnutého rozhodnutia.

10

V tejto súvislosti EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil požiadavku záujmu na konaní uvedenú v bode 19 napadnutého rozsudku a skreslil ju, keďže odmietol preskúmať, či skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, môžu spôsobiť bezpredmetnosť žaloby, a v tejto súvislosti sa spoliehal výlučne na skutočnosť, že tieto skutočnosti nemôžu spochybniť zákonnosť tohto rozhodnutia. Takýmto výkladom Všeobecný súd na jednej strane zamenil procesné a predbežné požiadavky uplatniteľné na preskúmanie každej žaloby, ktoré sa týkajú zachovania tak predmetu žaloby, ako aj záujmu na konaní, s následným preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane týmto Všeobecný súd zbavil záujem na konaní jeho riadnej funkcie, nezávislej od diskusie o veci samej, ktorou je zabezpečiť riadny priebeh konania tým, že sa zabráni tomu, aby sa súd zaoberal čisto hypotetickými otázkami.

11

Po tretie EUIPO uvádza, že druhou časťou jediného odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, opierajúc sa okrem iného o rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 65), že in concreto neposúdil trvanie záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní. Všeobecný súd teda neskúmal, či žaloba, ktorá mu bola predložená, mohla v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal.

12

Podľa EUIPO tým, že sa Všeobecný súd v bodoch 17 až 20 napadnutého rozsudku sústredil na skutočnosť, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia bolo možné sa dovolávať staršieho práva chráneného v Spojenom kráľovstve na podporu námietky podanej spoločnosťou Indo European Foods, ponechal bez odpovede otázku, či zápis prihlasovanej ochrannej známky, ktorej územná ochrana sa nikdy nerozšíri na Spojené kráľovstvo z dôvodu vystúpenia tohto štátu z Únie a uplynutia prechodného obdobia, je stále spôsobilá negatívne ovplyvniť právne záujmy spoločnosti Indo European Foods chránené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

13

Po štvrté v tretej časti jediného odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd z dôvodu dvoch nesprávnych právnych posúdení uvedených v prvej a druhej časti tohto odvolacieho dôvodu nezohľadnil osobitné okolnosti prípadu, ktoré ho mali viesť k záveru, že Indo European Foods si nesplnila svoju povinnosť preukázať trvanie záujmu na konaní po skončení prechodného obdobia. Podľa EUIPO však nič nenasvedčovalo tomu, že by tento záujem na konaní pretrvával.

14

Na jednej strane, pokiaľ ide o uplatnenie systému z hľadiska ratione temporis zavedeného nariadením 2017/1001, totiž EUIPO tvrdí, že keďže staršia ochranná známka zanikla v priebehu námietkového konania a podľa tohto nariadenia už nie je napadnuteľná, nemôže dôjsť ku kolízii medzi touto ochrannou známkou a prihláškou ochrannej známky Únie. V dôsledku toho mal Všeobecný súd v prejednávanej veci posúdiť „osobitnú výhodu“, ktorú by spoločnosti Indo European Foods mohlo priniesť zrušenie napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka Európskej únie by bola zapísaná až po skončení prechodného obdobia, t. j. v čase, keď by kolidujúce ochranné známky nemohli súčasne plniť svoju základnú funkciu.

15

Na druhej strane, pokiaľ ide o uplatňovanie uvedeného systému z hľadiska ratione loci, EUIPO tvrdí, že so zreteľom na základnú zásadu teritoriality práv duševného vlastníctva stanovenú v článku 1 ods. 2 nariadenia 2017/1001 nemôže vzniknúť kolízia medzi prihlásenou ochrannou známkou Európskej únie po jej zápise, ktorá nebude chránená v Spojenom kráľovstve, a staršou ochrannou známkou, ktorá zostáva chránená výlučne na území Spojeného kráľovstva.

16

Po piate EUIPO uvádza, že štvrtou časťou jediného odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že mu v bode 27 napadnutého rozsudku uložil povinnosť nezohľadniť účinky vyplývajúce z článku 50 ods. 3 ZEÚ a článkov 126 a 127 dohody o vystúpení. Na splnenie tejto povinnosti by teda EUIPO musel preskúmať alebo dokonca zamietnuť spornú prihlášku ochrannej známky Európskej únie, a to v rozpore s článkom 1 ods. 2 a článkom 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001, ktoré sú vyjadrením základnej zásady teritoriality.

17

V druhom rade EUIPO tvrdí, že jeho jediný odvolací dôvod nastoľuje dôležitú otázku pre jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie, keďže sa týka pravidiel, ktoré majú zásadné miesto v právnom poriadku Únie, a to na jednej strane horizontálnej požiadavky trvania záujmu na konaní, ktorá má „ústavnoprávny význam“ (návrhy generálnej advokátky Sharpston vo veci Gul Ahmed Textile Mills/Rada, C‑100/17 P, EU:C:2018:214, bod 42), a na druhej strane zásady teritoriality, zásady jednotnej povahy ochrannej známky Únie a osobitnej povahy námietkového konania s ohľadom na zásadný pojem základnej funkcie ochrannej známky, ktoré tvoria samotné piliere práva duševného vlastníctva a systému ochranných známok Únie, a to vo všeobecnom kontexte uplynutia prechodného obdobia. V tejto súvislosti uvádza štyri tvrdenia.

18

Po prvé EUIPO zdôrazňuje horizontálnu povahu požiadavky trvania záujmu na konaní. Všeobecný súd tým, že zo skutočnosti, že k uplynutiu prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia, vyvodil, že žaloba sa nestala bezpredmetnou, a že táto skutočnosť preto nemohla mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia, sa odchýlil od ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa autonómnej povahy požiadavky zachovania záujmu na konaní a nevyhnutnosti posúdiť túto požiadavku in concreto.

19

Po druhé EUIPO tvrdí, že najmä vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok je uverejnený a preložený do všetkých jazykov Únie a že je predmetom zhrnutia reprodukovaného v judikatúre Súdneho dvora, nesprávny výklad rozsahu požiadavky trvania záujmu na konaní, ktorý vykonal Všeobecný súd, bude predstavovať precedens pre budúce prípady bez toho, aby bolo isté, či sa tento precedens bude uplatňovať nezávisle od predmetnej veci alebo len v kontexte sporu o ochrannú známku Únie.

20

EUIPO zastáva názor, že odkladný účinok žalôb podaných na Všeobecný súd má tendenciu posilniť nevyhnutnosť posúdenia in concreto otázky, či si žaloba zachováva svoj predmet, teda či jej výsledok môže priniesť účastníkom konania konkrétnu výhodu. V skutočnosti by bolo ťažké pochopiť, prečo by logika, na ktorej stojí požiadavka platnosti staršieho práva ku dňu prijatia rozhodnutia EUIPO, bola irelevantná na účely určenia, či si žaloba podaná na Všeobecný súd zachováva svoj predmet, len z dôvodu, že EUIPO prijal predbežné rozhodnutie.

21

Po tretie EUIPO poukazuje na to, že otázka zániku prednostného práva v priebehu konania viedla k protichodným rozhodnutiam Všeobecného súdu, pokiaľ ide o uplatnenie požiadavky trvania záujmu na konaní. V tejto súvislosti uvádza rozsudky z 15. marca 2012, Cadila Healthcare/ÚHVT – Novartis (ZYDUS) (T‑288/08, neuverejnený, EU:T:2012:124, bod 22), a z 8. októbra 2014, Fuchs/ÚHVT – Les Complices (Hviezda v kruhu) (T‑342/12, EU:T:2014:858, body 26 až 29), ako aj uznesenia z 26. novembra 2012, MIP Metro/ÚHVT – Real Seguros (real,‑ BIO) (T‑549/11, neuverejnené, EU:T:2012:622, bod 23), a zo 4. júla 2013, Just Music Fernsehbetriebs/ÚHVT – France Télécom (Jukebox) (T‑589/10, neuverejnené, EU:T:2013:356, bod 36). Uvádza tiež, že Súdny dvor mal len krátku príležitosť zaoberať sa touto otázkou v konkrétnom kontexte, a to v súvislosti s uznesením z 8. mája 2013, Cadila Healthcare/ÚHVT (C‑268/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:296), takže z toho nemožno vyvodiť všeobecnú zásadu, podľa ktorej by bolo súdu Únie zakázané, aby na účely posúdenia trvania záujmu na konaní zohľadnil skutočnosti, ktorých účinky nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je pred ním napadnuté.

22

Podľa EUIPO, keďže podanie návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti je bežnou obranou v sporoch týkajúcich sa duševného vlastníctva, sú usmernenia Súdneho dvora potrebné na objasnenie otázky účinkov zániku staršieho práva v priebehu konania, čo má zásadný význam pre používateľov systému ochrannej známky Európskej únie. Výklad, ktorý podá súd Únie, bude mať pravdepodobne významný vplyv na spôsob, akým budú vnútroštátne súdy v celej Únii uplatňovať požiadavku trvania záujmu na konaní, najmä pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť zo zániku staršieho práva v rámci prebiehajúceho súdneho konania.

23

Po štvrté EUIPO tvrdí, že toto odvolanie vyvoláva vzhľadom na bod 27 napadnutého rozsudku aj dôležitú procesnú otázku, ktorá sa neobmedzuje len na oblasť práva duševného vlastníctva, a to otázku dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z pravidla, podľa ktorého sa autor zrušeného aktu musí odvolávať na dátum jeho prijatia na účely prijatia aktu, ktorý ho nahradí. Vzniká totiž otázka, či toto pravidlo možno rozšíriť do tej miery, že by sa od EUIPO vyžadovalo, aby pri postúpení veci nezohľadnil účinky článku 50 ods. 3 ZEÚ a článkov 126 a 127 dohody o vystúpení, a teda aby preskúmal predmetný relatívny dôvod zamietnutia vo vzťahu k územiu, na ktorom prihlasovaná ochranná známka v každom prípade nebude požívať žiadnu ochranu, čo by bolo v rozpore so systémom a účelom článku 8 nariadenia 2017/1001.

24

Na úvod treba uviesť, že prináleží odvolateľovi, aby preukázal, že otázky uvedené v jeho odvolaní sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 20 a citovaná judikatúra).

25

Okrem toho, ako vyplýva z článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 170a ods. 1 a článkom 170b ods. 4 rokovacieho poriadku, žiadosť o prijatie odvolania musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o prijatí odvolania a v prípade čiastočného alebo úplného prijatia odvolania určiť, ktorých odvolacích dôvodov alebo častí odvolania sa má týkať vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom na to, že mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní uvedený v článku 58a tohto štatútu má za cieľ obmedziť preskúmanie Súdneho dvora na otázky, ktoré majú význam pre jednotu, koherentnosť alebo vývoj práva Únie, musí totiž Súdny dvor preskúmať v rámci odvolania len tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie a ktoré vyvolávajú také otázky (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 21 a citovaná judikatúra).

26

V žiadosti o prijatie odvolania teda žiadateľ musí v každom prípade jasným a presným spôsobom uviesť odvolacie dôvody, na ktorých sa odvolanie zakladá, s rovnakou presnosťou a jasnosťou určiť právnu otázku, ktorú vznáša každý žalobný dôvod, spresniť, či je táto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a osobitne vysvetliť dôvody, pre ktoré je táto otázka dôležitá vzhľadom na uvedené kritérium. Pokiaľ ide konkrétne o odvolacie dôvody, v žiadosti o prijatie odvolania žiadateľ musí spresniť ustanovenie práva Únie alebo judikatúru, ktoré údajne boli porušené napadnutým rozsudkom alebo uznesením, ktoré je predmetom odvolania, stručne objasniť, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, a uviesť, v akom rozsahu táto chyba ovplyvnila výsledok napadnutého rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania. Ak nesprávne právne posúdenie, na ktoré sa žiadateľ odvoláva, vyplýva z porušenia judikatúry, musí v žiadosti o prijatie odvolania uviesť stručne, ale jasne a presne, po prvé, kde sa nachádza údajný rozpor, a to s uvedením tak bodov rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania, ktoré žalobca spochybňuje, ako aj bodov rozhodnutia Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ktoré boli údajne porušené, a po druhé konkrétne dôvody, pre ktoré takýto rozpor vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 22 a citovaná judikatúra).

27

V prejednávanej veci z bodu 19 napadnutého rozsudku, na ktorý sa odvoláva EUIPO, vyplýva, že podľa názoru Všeobecného súdu by skutočnosť, že je potrebné považovať predmet sporu za zaniknutý, ak v priebehu konania nastane skutočnosť, v dôsledku ktorej by staršia ochranná známka mohla stratiť štatút nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorého rozsah nie je len miestny, najmä v dôsledku možného vystúpenia dotknutého členského štátu z Únie, znamenala, že by boli zohľadnené dôvody, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia a ktoré nemajú mať vplyv na jeho platnosť, pričom zákonnosť takéhoto rozhodnutia by sa mala v zásade posudzovať odo dňa prijatia tohto rozhodnutia.

28

Okrem toho Všeobecný súd v bode 27 napadnutého rozsudku, na ktorý sa odvoláva aj EUIPO, rozhodol, že po zrušení rozhodnutia odvolacieho senátu sa žaloba podaná spoločnosťou Indo European Foods na tomto orgáne opäť prerokúva, takže je úlohou Všeobecného súdu znovu rozhodnúť o tej istej žalobe vzhľadom na situáciu, ktorá existovala v čase jej podania. Okrem toho podľa Všeobecného súdu judikatúra citovaná EUIPO potvrdila, že v žiadnom prípade nemožno vyžadovať, aby ochranná známka, na ktorej sa námietka zakladá, existovala aj v čase po rozhodnutí odvolacieho senátu.

29

Preto v kontexte vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie a uplynutia prechodného obdobia počas konania Všeobecný súd rozhodol, ako uvádza EUIPO v bode 28 napadnutého rozsudku, že spor, ktorý mu bol predložený, sa nestal bezpredmetným a že záujem spoločnosti Indo European Foods na konaní naďalej pretrváva.

30

Na jednej strane je potrebné uviesť, že EUIPO presne a jasne opisuje svoj jediný odvolací dôvod, keď uvádza, že Všeobecný súd jednak zamenil procesnú požiadavku záujmu na konaní s preskúmaním zákonnosti sporného rozhodnutia vo veci samej a že jednak nevykonal konkrétne posúdenie pretrvávajúceho záujmu na konaní zo strany spoločnosti Indo European Foods vzhľadom na výhodu, ktorú by jej mohlo priniesť zrušenie sporného rozhodnutia, a okrem toho odmietol uznať, že Indo European Foods nesplnila svoju povinnosť preukázať pretrvávajúci záujem na konaní, hoci nič nenasvedčovalo tomu, že tento záujem pretrváva aj po skončení prechodného obdobia, a napokon v podstate rozhodol, že EUIPO nemal zohľadniť účinky vyplývajúce z článku 50 ods. 3 ZEÚ a článkov 126 a 127 dohody o vystúpení, pričom tým porušil príslušné ustanovenia nariadenia 2017/1001, najmä zásadu teritoriality práva duševného vlastníctva.

31

EUIPO najmä podrobne uviedol body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa trvania záujmu na konaní, ako je uvedená najmä v bode 42 rozsudku zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia (C‑362/05 P, EU:C:2007:322), a v bode 65 rozsudku z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331), ale aj s ustanoveniami nariadenia 2017/1001 týkajúcimi sa zápisu ochranných známok, ich vymáhateľnosti a uplatňovania zásady teritoriality, ako aj s článkom 50 ods. 3 ZEÚ a článkami 126 a 127 dohody o vystúpení, pričom identifikoval sporné body napadnutého rozsudku, ako aj rozhodnutia a ustanovenia, ktoré údajne neboli dodržané.

32

Po druhé odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 28 napadnutého rozsudku rozhodol, že vec sa nestala bezpredmetnou a že záujem spoločnosti Indo European Foods na konaní pretrváva. Zo žiadosti o prijatie odvolania teda vyplýva, že údajný nesprávny výklad procesných požiadaviek Všeobecným súdom ovplyvnil výrok napadnutého rozsudku. V súlade s judikatúrou citovanou EUIPO a uvedenou v bode 8 tohto uznesenia musí predmet sporu, ako aj záujem na konaní, pretrvávať až do vydania súdneho rozhodnutia, inak by muselo byť konanie zastavené (rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 42 a citovaná judikatúra).

33

Po tretie v súlade s dôkazným bremenom, ktoré znáša žiadateľ o prijatie odvolania, musí odvolateľ preukázať, že nezávisle od právnych otázok, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, toto odvolanie nastoľuje jednu alebo viacero otázok dôležitých pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pričom rozsah tohto kritéria prekračuje rámec rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, a v konečnom dôsledku aj rámec jeho odvolania (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 27).

34

Toto preukázanie samo osebe vyžaduje preukázať tak existenciu, ako aj dôležitosť takýchto otázok prostredníctvom konkrétnych skutočností, ktoré sú príznačné pre prejednávanú vec, a nie iba všeobecné tvrdenia (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 28).

35

V prejednávanej veci však EUIPO identifikuje otázku nastolenú v rámci svojho jediného odvolacieho dôvodu, ktorá v podstate spočíva v určení dátumu a okolností, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní pretrvávania predmetu sporu a záujmu na konaní, ak sa na jednej strane spor pred Všeobecným súdom týka rozhodnutia prijatého na konci námietkového konania na základe staršieho práva chráneného výlučne v Spojenom kráľovstve a na druhej strane prechodné obdobie uplynulo v priebehu konania pred Všeobecným súdom. Všeobecnejšie sa táto otázka podľa EUIPO týka vplyvu zániku predmetného staršieho sporného práva v priebehu konania na existenciu predmetu sporu a záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní.

36

Okrem toho EUIPO uvádza konkrétne dôvody, prečo je takáto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.

37

EUIPO najmä uvádza, že uvedená otázka sa týka základnej procesnej požiadavky záujmu na konaní a zásad, ktoré tvoria piliere práva duševného vlastníctva, a to zásady teritoriality, zásady jednotnej povahy ochrannej známky Európskej únie a zásadného pojmu základnej funkcie ochrannej známky v kontexte konca prechodného obdobia.

38

V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na horizontálnu povahu požiadavky trvania záujmu na konaní a na existenciu rozdielneho výkladu tejto požiadavky v rámci Všeobecného súdu, ale aj medzi Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

39

Ďalej uvádza, že spresnenie Súdneho dvora je nevyhnutné tak pre používateľov systému ochranných známok Európskej únie, ako aj pre vnútroštátne súdy, najmä vzhľadom na skutočnosť, že položená otázka sa týka nielen účinku dohody o vystúpení na prebiehajúce konania, ale aj všetkých situácií, ktoré sú časté vo veciach duševného vlastníctva a ktoré spočívajú v zániku staršieho práva v priebehu súdneho konania, najmä v prípade zrušenia alebo zániku ochrannej známky. Najmä pokiaľ ide o otázku záujmu na konaní v prípade zániku staršieho práva počas tohto konania, EUIPO uvádza rozporuplnú judikatúru Všeobecného súdu v tejto oblasti. Okrem toho pripomína, že Súdny dvor sa touto otázkou zaoberal len v konkrétnom kontexte, a to v kontexte, ktorý viedol k vydaniu uznesenia z 8. mája 2013, Cadila Healthcare/ÚHVT (C‑268/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:296).

40

Napokon konštatuje, že otázka určenia dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z pravidla, že autor zrušeného aktu sa musí pri prijímaní náhradného aktu odvolať na dátum tohto aktu, najmä v kontexte dohody o vystúpení a konca prechodného obdobia, je dôležitou procesnou otázkou, ktorá sa neobmedzuje len na právo duševného vlastníctva.

41

Zo žiadosti o prijatie je teda zrejmé, že otázka nastolená týmto odvolaním presahuje rámec napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku aj rámec odvolania.

42

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol EUIPO, treba konštatovať, že žiadosť EUIPO o prijatie odvolania dostatočne preukazuje, že odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a rozvoj práva Únie.

43

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti by sa odvolaniu malo vyhovieť v celom rozsahu.

44

Podľa článku 170b ods. 4 rokovacieho poriadku, ak sa odvolanie prijme čiastočne alebo úplne vzhľadom na kritériá uvedené v článku 58a treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, v konaní sa pokračuje podľa článkov 171 až 190a tohto nariadenia.

45

Podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ktorý sa na odvolacie konanie uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, sa o trovách konania rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.

46

V dôsledku toho, že sa vyhovelo žiadosti o prijatie odvolania, treba rozhodnúť o trovách konania neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) rozhodol takto: