Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62021CO0551

    Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 3. marca 2022.
    Európska komisia proti Rade Európskej únie.
    Vedľajšie účastníctvo – Článok 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie – Návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – Záujem na rozhodnutí veci – Vyhovenie.
    Vec C-551/21.

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2022:163

     UZNESENIE PREDSEDU SÚDNEHO DVORA

    z 3. marca 2022 ( *1 )

    „Vedľajšie účastníctvo – Článok 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie – Návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – Záujem na rozhodnutí veci – Vyhovenie“

    Vo veci C‑551/21,

    ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, podaná 7. septembra 2021,

    Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet, B. Hofstötter, T. Ramopoulos a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,

    žalobkyňa,

    proti

    Rade Európskej únie, v zastúpení: A. Antoniadis, F. Naert a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia,

    žalovanej,

    ktorú v konaní podporuje:

    Česká republika, v zastúpení: M. Smolek, O. Šváb, J. Vláčil a K. Najmanová, splnomocnení zástupcovia,

    Francúzska republika, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a J.‑L. Carré, splnomocnení zástupcovia,

    Maďarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

    Holandské kráľovstvo, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

    Portugalská republika, v zastúpení: M. Pimenta, P. Barros da Costa a J. Ramos, splnomocnení zástupcovia,

    vedľajší účastníci konania,

    PREDSEDA SÚDNEHO DVORA,

    so zreteľom na návrh sudcu spravodajcu C. Lycourgosa,

    po vypočutí generálnej advokátky J. Kokott,

    vydal toto

    Uznesenie

    1

    Európska komisia sa svojou žalobou domáha zrušenia článku 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/1117 z 28. júna 2021 o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Vykonávacieho protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Gabonskou republikou a Európskym spoločenstvom (2021 – 2026) (Ú. v. EÚ L 242, 2021, s. 3) a určenia veľvyslanca Portugalska Radou Európskej únie prostredníctvom svojho predsedu a na základe tohto ustanovenia za osobu splnomocnenú podpísať tento protokol.

    2

    Na podporu tejto žaloby o neplatnosť Komisia predovšetkým tvrdí, že postup Rady spočívajúci v tom, že poverila svojho predsedu, aby určil osobu splnomocnenú podpísať medzinárodnú dohodu v mene Európskej únie, porušuje výsadu Komisie, ktorá jej bola priznaná článkom 17 ods. 1 ZEÚ, zabezpečiť v oblastiach, ktoré nepatria do pôsobnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“), zastupovanie Únie navonok.

    3

    Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 6. januára 2022 vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) podal na základe článku 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 130 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

    4

    Vysoký predstaviteľ na podporu svojho návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania predovšetkým uvádza, že je jedným z „orgánov Únie“ v zmysle článku 40 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a subsidiárne, že ho treba považovať za „orgán“; alebo „úrad alebo agentúru“ Únie v zmysle článku 40 druhého odseku tohto štatútu a že má „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle tohto ustanovenia. Vysoký predstaviteľ v tejto súvislosti poznamenáva, že posúdenia Súdneho dvora v rozsudku, ktorý má vyhlásiť, týkajúce sa výsady, ktorej sa dovoláva Komisia, sa uplatnia mutatis mutandis na obdobnú výsadu, ktorú má podľa článku 27 ods. 2 ZEÚ v oblasti SZBP.

    5

    Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13. januára 2022 Komisia navrhla vyhovieť tomuto návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

    6

    Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 21. januára 2022 Rada navrhla zamietnuť tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

    7

    Rada sa domnieva, že vysoký predstaviteľ nie je „orgánom Únie“ v zmysle článku 40 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a že napriek tomu, že musí byť považovaný za spadajúci pod pojem „orgán, úrad a agentúra Únie“ v zmysle článku 40 druhého odseku tohto štatútu, neodôvodňuje „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.

    8

    Rada predovšetkým poznamenáva, že v prejednávanej veci sa spor netýka SZBP a že jeho riešenie Súdnym dvorom nemôže mať vplyv na právne postavenie vysokého predstaviteľa. Jeho postavenie vo vzťahu k Rade sa navyše líši od postavenia Komisie. Rada v tejto súvislosti pripomína, že vysoký predstaviteľ v súlade s článkom 27 ods. 1 ZEÚ predsedá Rade pre zahraničné veci, a preto môže sám určiť osobu splnomocnenú na uzavretie medzinárodnej dohody v oblasti SZBP. Právne postavenie vysokého predstaviteľa sa teda líši od právneho postavenia Komisie, ak sa medzinárodná dohoda uzatvára vo veci, ktorá nespadá do pôsobnosti SZBP, ako je to v tomto prípade.

    O návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania

    9

    Článok 40 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že členské štáty a orgány Únie môžu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.

    10

    Orgánmi Únie v zmysle tohto ustanovenia sú iba orgány taxatívne vymenované v článku 13 ods. 1 ZEÚ (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. júla 2019, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:658, bod 6, ako aj citovaná judikatúra).

    11

    V dôsledku toho, keďže sa vysoký predstaviteľ nenachádza na zozname v článku 13 ods. 1 ZEÚ, nemožno ho považovať za „orgán Únie“. Preto sa nemôže v prejednávanej veci dovolávať takéhoto postavenia na účely uplatnenia práva na vstup do konania ako vedľajší účastník (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. júla 2019, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:658, bod 7, ako aj citovaná judikatúra).

    12

    Za týchto podmienok treba overiť, či v prejednávanej veci môže byť vysokému predstaviteľovi povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako to subsidiárne tvrdí.

    13

    Podľa článku 40 druhého odseku prvej vety tohto štatútu právo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník v konaní pred Súdnym dvorom prináleží „orgánom, úradom a agentúram Únie a akejkoľvek inej osobe, ktoré preukážu „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“. Druhá veta tohto druhého odseku vylučuje účasť fyzických a právnických osôb v konaniach medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej. Na základe znenia a štruktúry tohto posledného uvedeného ustanovenia sa treba domnievať, že takéto vylúčenie sa nevzťahuje na „orgány, úrady a agentúry Únie“ (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. septembra 2021, Parlament/Komisia, C‑144/21, EU:C:2021:757, body 68).

    14

    So zreteľom na mandát vysokého predstaviteľa podľa článku 27 ZEÚ, ktorý je neoddeliteľne spojený s fungovaním Únie, a najmä na skutočnosť, že vysoký predstaviteľ sa síce opiera o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v súlade s článkom 27 ods. 3 ZEÚ, ale je od nej právne oddelený, musí byť na účely uplatnenia článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie považovaný za „orgány, úrady a agentúry Únie“. Preto vzhľadom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode môže vysoký predstaviteľ zasiahnuť do sporu medzi Komisiou a Radou za predpokladu, že môže odôvodniť „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“.

    15

    Pokiaľ ide o existenciu takéhoto záujmu, treba pripomenúť, že pojem „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle tohto článku 40 druhého odseku treba chápať ako priamy a skutočný záujem na tom, ako bude rozhodnuté o predložených návrhoch, a nie ako záujem vo vzťahu k uplatňovaným dôvodom alebo tvrdeniam. Výraz „rozhodnutie veci“ totiž odkazuje na požadované konečné rozhodnutie, ako je uvedené vo výroku rozsudku, ktorý má byť vydaný (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. septembra 2021, Parlament/Komisia, C‑144/21, EU:C:2021:757, bod 10).

    16

    Pokiaľ ide o návrhy orgánov, úradov a agentúr Únie na vstup do konania ako vedľajší účastník, túto podmienku týkajúcu sa existencie priameho a skutočného záujmu treba uplatniť spôsobom, ktorý odráža osobitosť mandátu, ktorý má takýto navrhovateľ vykonať podľa práva Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. septembra 2021, Parlament/Komisia, C‑144/21, EU:C:2021:757, body 1112).

    17

    V prejednávanej veci treba uviesť, že článok 27 ods. 2 ZEÚ udeľuje vysokému predstaviteľovi mandát zastupovať Úniu v oblastiach patriacich do SZBP.

    18

    Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 šiestou vetou ZEÚ zabezpečuje vonkajšie zastupovanie Únie mimo SZBP a ostatných prípadov stanovených Zmluvami.

    19

    V prejednávanej veci sa spor týka najmä otázky, či úloha zabezpečiť vonkajšie zastupovanie Únie uvedená v článku 17 ods. 1 šiestej vete ZEÚ znamená, že prináleží Komisii, a nie predsedovi Rady, aby na účely uzavretia medzinárodnej dohody v mene Únie určili osobu splnomocnenú podpisovať túto dohodu.

    20

    Posúdenie tejto otázky inštitucionálneho práva Súdnym dvorom určí nielen riešenie sporu v prejednávanej veci, ale bude mať tiež rozhodujúci vplyv mutatis mutandis aj na voľbu postupu a na právomoci, ktoré bude vysoký predstaviteľ vykonávať v prípade, ak bude musieť byť podpísaná medzinárodná dohoda v oblasti SZBP. Rovnako ako Komisia v záležitostiach mimo SZBP má aj vysoký predstaviteľ mandát zastupovať Úniu v záležitostiach týkajúcich sa SZBP.

    21

    V prejednávanej veci vysoký predstaviteľ istotne zakladá svoj záujem na rozhodnutí veci na výsade týkajúcej sa zastupovania Únie, ktorú má v oblasti SZBP, podľa článku 27 ods. 2 ZEÚ, ktorá je analogická výsade, ktorú má Komisia podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ na účely zastupovania Únie v oblastiach, ktoré nepatria do SZBP, hoci v prejednávanej veci ide len o túto poslednú uvedenú výsadu. Treba však zdôrazniť, že tento záujem vysokého predstaviteľa na rozhodnutí veci nespočíva v tom, že sa nachádza v rovnakej situácii ako Komisia v jednom alebo vo viacerých podobných prípadoch, ale, ako bolo konštatované v predchádzajúcom bode, na skutočnosti, že rozhodnutie sporu v prejednávanej veci určí rozsah jeho roly a právomocí, ktoré vyvodzuje z primárneho práva, pokiaľ ide o podpísanie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou v oblasti SZBP.

    22

    Vzhľadom na tento všeobecný dosah záujmu, ktorého sa dovoláva vysoký predstaviteľ, ako aj skutočnosť, že tento vysoký predstaviteľ je v zásade jedinou osobou alebo subjektom, ktorý sa ho môže dovolávať, tento záujem nemožno považovať za „priamy“ a „skutočný“.

    23

    Priamy a skutočný záujem, ktorý môže mať na riešení sporu v tejto veci vysoký predstaviteľ, teda nie je vyvrátený okolnosťou, ktorej sa dovoláva Rada, že vysoký predstaviteľ predsedá Rade pre zahraničné veci podľa článku 27 ods. 1 ZEÚ. V tejto súvislosti stačí poznamenať, že jednak, ako Rada jasne uviedla, rozhodnutia o splnomocnení na podpísanie medzinárodnej dohody v oblasti SZBP neprijíma vždy Rada pre zahraničné veci, a jednak, že bez ohľadu na presnú rolu, ktorú má vysoký predstaviteľ v súvislosti s uzavretím takejto medzinárodnej dohody, môžu právne objasnenia Súdneho dvora týkajúce sa rozsahu úlohy zastupovania podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ aspoň v niektorých ohľadoch objasniť mandát na zastupovanie podľa článku 27 ods. 2 ZEÚ.

    24

    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné vyhovieť návrhu vysokého predstaviteľa na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie v súlade s článkom 40 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 131 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    O procesných právach vedľajšieho účastníka konania

    25

    Keďže sa návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyhovelo, vysoký predstaviteľ dostane v súlade s článkom 131 ods. 3 rokovacieho poriadku všetky procesné písomnosti doručené účastníkom konania.

    26

    Keďže tento návrh bol podaný v lehote šiestich týždňov stanovenej v článku 130 rokovacieho poriadku, vysoký predstaviteľ môže v súlade s článkom 132 ods. 1 rokovacieho poriadku predložiť vyjadrenie do jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v predchádzajúcom bode.

    27

    Nakoniec môže vysoký predstaviteľ predložiť ústne pripomienky počas pojednávania, ak sa uskutoční.

    O trovách

    28

    Podľa článku 137 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.

    29

    Keďže sa v prejednávanej veci návrhu vysokého predstaviteľa na vstup do konania ako vedľajší účastník vyhovelo, je potrebné rozhodnúť, že o trovách konania spojených s jeho vedľajším účastníctvom sa rozhodne neskôr.

     

    Na základe týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariaďuje:

     

    1.

    Vstup vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako vedľajšieho účastníka do konania vo veci C‑551/21 na podporu návrhov Európskej komisie sa povoľuje.

     

    2.

    Vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku doručí tajomník kópiu všetkých procesných písomností.

     

    3.

    Vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa stanoví lehota na predloženie vyjadrenia.

     

    4.

    O trovách konania spojených s vedľajším účastníctvom vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa rozhodne neskôr.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

    Top