1.

Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 47b § 5 až § 6 v spojení s článkom 30 § 1 a článkom 24 § 1 zákona z 27. júla 2001 o organizácii všeobecných súdov, podľa ktorej má orgán súdu členského štátu, akým je kolégium súdu, právomoc vylúčiť sudcu tohto súdu z rozhodovania v niektorých alebo vo všetkých veciach, ktoré mu boli pridelené, pričom:

2.

Majú sa ustanovenia uvedené v prvej otázke, ako aj zásada prednosti práva, vykladať v tom zmysle, že dovoľujú (prípadne ukladajú) vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje v trestnej veci patriacej do pôsobnosti smernice 2016/343 (1), a ktorého sudca bol vylúčený z rozhodovania vo veciach spôsobom opísaným v prvej otázke, ako aj všetkým vnútroštátnym orgánom, nezohľadňovať akt kolégia súdu ani iné následné akty, akými sú rozhodnutia o novom pridelení vecí vrátane veci v predmetnom konaní inému nevylúčenému sudcovi – tak, aby vylúčený sudca mohol ďalej zasadať v senáte rozhodujúcom v tejto veci?

3.

Majú sa ustanovenia uvedené v prvej otázke, ako aj zásada prednosti práva, vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby vo vnútroštátnom právnom poriadku v trestnom konaní spadajúcom do pôsobnosti smernice 2016/34 existovali také prostriedky, ktoré účastníkom konania, akými sú obžalovaní v prejednávanej veci, zaručia preskúmanie a možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam uvedeným v [prvej otázke], ktoré majú viesť k zmene zloženia senátu súdu rozhodujúceho vo veci a v dôsledku toho k vylúčeniu sudcu z rozhodovania vo veci, ktorá mu bola dovtedy pridelená, spôsobom opísaným v prvej prejudiciálnej otázke?