1.

Má sa článok 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách (1) vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby organizátor balíka cestovných služieb v prípade ukončenia zmluvy refundoval v peniazoch všetky platby uskutočnené v súvislosti s balíkom služieb, alebo že povoľuje refundáciu formou rovnocennej náhrady, najmä vo forme dobropisu vo výške sumy uskutočnených platieb?

2.

V prípade, že tieto refundácie treba chápať ako refundácie v peniazoch, môžu zdravotná kríza spojená s epidémiou ochorenia covid-19 a jej dôsledky pre cestovné kancelárie, ktoré z dôvodu tejto krízy utrpeli pokles ich obratu, ktorý možno odhadnúť na 50 až 80 %, a predstavujú viac ako 7 % hrubého domáceho produktu Francúzska a v prípade prevádzkovateľov balíkov služieb zamestnávajú vo Francúzsku 30 000 ľudí s obratom takmer 11 miliárd EUR, odôvodniť, a prípadne za akých podmienok a v akých medziach, dočasnú výnimku z povinnosti organizátora refundovať cestujúcemu všetky platby uskutočnené za balík služieb do štrnástich dní od ukončenia zmluvy, ako je stanovené v článku 12 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách?

3.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, je možné za vyššie uvedených okolností upraviť časové účinky rozhodnutia, ktorým sa zrušuje text vnútroštátneho práva, ktorý je v rozpore s článkom 12 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách?