–

Beverage City & Lifestyle GmbH a MJ, v zastúpení: C. Greisner, Rechtsanwalt,

–

Beverage City Polska Sp. z o.o. a FE, v zastúpení: M. Gil a M. Irmiński, adwokaci, a M. Oleksyn, radca prawny,

–

Advance Magazine Publishers, Inc., v zastúpení: V. Ahmann, T. Raab a C. Tenkhoff, Rechtsanwälte,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,

–

portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa a S. Duarte Afonso, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Němečková, S. Noë, a C. Vollrath, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Beverage City & Lifestyle GmbH, MJ, Beverage City Polska sp. z o.o. a FE na jednej strane a Advance Magazine Publishers Inc., na druhej strane vo veci žaloby pre porušenie práv z ochrannej známky Európskej únie, ktorú podala posledná uvedená spoločnosť.

3

Odôvodnenia 15, 16 a 21 nariadenia č. 1215/2012 stanovujú:

…

4

Podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

5

Článok 8 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať:

…“

6

Článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1), s názvom „Ochranná známka Európskej únie“, v odseku 2 stanovuje:

„Ochranná známka EÚ má jednotný charakter. Má rovnaké účinky v celej [Európskej] únii: môže byť zapísaná, prevedená, možno sa jej vzdať, alebo môže byť predmetom rozhodnutia o zrušení práv majiteľa alebo môže byť vyhlásená za neplatnú a jej používanie môže byť zakázané len na území celej Únie. Táto zásada platí, pokiaľ v tomto nariadení nie je stanovené inak.“

7

Článok 9 tohto nariadenia s názvom „Práva z ochrannej známky [Európskej únie]“ stanovuje:

„1.   Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

…

4.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ tiež právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovaru v obchodnom styku do Únie bez toho, aby tam bol prepustený do voľného obehu, ak takýto tovar vrátane obalu pochádza z tretích krajín a je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou EÚ zapísanou v súvislosti s takýmto tovarom alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky.

Právo majiteľa ochrannej známky EÚ podľa prvého pododseku zanikne, ak počas konania o určenie, či došlo k porušeniu práv z ochrannej známky EÚ, ktoré sa začalo v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 608/2013 [z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 2013, s. 15)], deklarant alebo držiteľ tovaru preukáže, že majiteľ ochrannej známky EÚ nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia.“

8

Hlava X nariadenia 2017/1001, s názvom „Právomoc a konanie o žalobách týkajúcich sa ochranných známok EÚ“, obsahuje články 122 až 135 tohto nariadenia.

9

Článok 122 tohto nariadenia, s názvom „Uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, tak pravidlá Únie týkajúce sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa vzťahujú na konania týkajúce sa ochranných známok EÚ a prihlášok ochranných známok EÚ, ako aj na konania týkajúce sa súčasne prebiehajúcich a po sebe nasledujúcich žalôb na základe ochranných známok EÚ a národných ochranných známok.

2.   V prípade konaní o žalobách a návrhoch uvedených v článku 124:

10

Článok 124 nariadenia 2017/1001 s názvom „Právomoc súdov vo veciach porušenia práv a platnosti“ stanovuje:

„Súdy pre ochranné známky EÚ majú výlučnú právomoc:

…“

11

Článok 125 tohto nariadenia s názvom „Medzinárodná súdna právomoc“ stanovuje:

„1.   S výhradou ustanovení tohto nariadenia, ako aj všetkých ustanovení nariadenia [č. 1215/2012] uplatniteľných na základe článku 122 konania vo veci žalôb a návrhov uvedených v článku 124 sa uskutočnia na súdoch toho členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko, alebo pokiaľ nemá bydlisko v žiadnom členskom štáte, potom v tom, v ktorom má podnik.

…

5.   Konania o žalobách a návrhoch uvedených v článku 124, okrem žalôb na určenie, že nedochádza k porušovaniu práv z ochrannej známky EÚ, sa môžu uskutočniť aj pred súdmi toho členského štátu, na ktorého území došlo k porušeniu alebo hrozí, že k nemu dôjde, alebo na ktorého území došlo ku skutkom uvedeným v článku 11 ods. 2“

12

Advance Magazine Publishers, so sídlom v New Yorku (Spojené štáty), je majiteľkou viacerých ochranných známok Európskej únie obsahujúcich slovný prvok „Vogue“, v súvislosti s ktorými tvrdí, že ide o ochranné známky s dobrým menom.

13

Beverage City Polska je spoločnosťou založenou podľa poľského práva so sídlom v Krakove (Poľsko). Vyrába energetický nápoj s názvom „Diamant Vogue“ a zabezpečuje jeho propagáciu a distribúciu. Jej konateľ FE má takisto bydlisko v Krakove.

14

Beverage City & Lifestyle je spoločnosť založená podľa nemeckého práva so sídlom v Schorfheide v spolkovej krajine Brandenbursko (Nemecko). Jej konateľ MJ má bydlisko v Niederkasseli v spolkovej krajine Severné Porýnie‑Vestfálsko (Nemecko). Táto spoločnosť bola so spoločnosťou Beverage City Polska prepojená zmluvou o výhradnej distribúcii pre Nemecko, na základe ktorej od uvedenej spoločnosti kupovala energetický nápoj uvedený v predchádzajúcom bode. Napriek podobnosti ich mien tieto dve spoločnosti nepatria do tej istej skupiny.

15

Advance Magazine Publishers, ktorá sa považovala za obeť porušení práv vyplývajúcich z jej ochranných známok, podala proti týmto spoločnostiam a ich konateľom na súde pre ochranné známky Európskej únie, ktorý je príslušný pre spolkovú krajinu Severné Porýnie‑Vestfálsko, t. j. Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), žalobu o zdržanie sa ďalšieho porušovania na celom území Únie, ako aj o poskytnutie informácií, predloženie účtovníctva a určenie povinnosti náhrady škody. Následne boli tieto vedľajšie nároky obmedzené na konania v Nemecku.

16

Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) vyhovel žalobe podanej spoločnosťou Advance Magazine Publishers, pričom svoju medzinárodnú právomoc vo vzťahu k spoločnosti Beverage City Polska a konateľovi FE založil na článku 8 bode 1 nariadenia č. 1215/2012. Domnieval sa, že zásady sformulované Súdnym dvorom v rozsudku z 27. septembra 2017, Nintendo (C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724), sa uplatnia na prejednávanú vec.

17

Beverage City Polska a FE podali proti rozhodnutiu Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko).

18

Tvrdia, že nemecké súdy nemajú medzinárodnú právomoc rozhodovať o žalobe, ktorá bola proti nim podaná, pričom zdôrazňujú, že činnosť vykonávali a tovar svojim zákazníkom dodávali výlučne v Poľsku. Okrem toho rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo (C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724), nemožno uplatniť na ich situáciu, pretože medzi nimi na jednej strane a spoločnosťou Beverage City & Lifestyle a MJ na druhej strane neexistuje relevantná prepojenosť.

19

Vnútroštátny súd sa domnieva, že medzinárodná právomoc nemeckých súdov na rozhodovanie o žalobe proti spoločnosti Beverage City Polska a FE je podmienená tým, že v súlade s článkom 8 bodom 1 nariadenia č. 1215/2012 tento nárok navzájom tak úzko súvisí s nárokom uplatňovaným voči MJ, ktorý je považovaný za „ústredného žalovaného“, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach.

20

V prejednávanej veci sa však na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo (C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724), dodávateľský vzťah existujúci medzi spoločnosťami Beverage City Polska a Beverage City & Lifestyle netýka ústredného žalovaného, keďže tento bol žalovaný len ako zástupca tejto poslednej uvedenej spoločnosti. Okrem toho tieto dve spoločnosti nepatria do tej istej skupiny spoločností a konajú na vlastnú zodpovednosť a nezávisle od seba.

21

Vnútroštátny súd sa však pýta, či existencia zmluvy o výhradnej distribúcii medzi spoločnosťami Beverage City Polska a Beverage City & Lifestyle postačuje na splnenie podmienky stanovenej v článku 8 bode 1 nariadenia č. 1215/2012 s ohľadom na to, že konanie vo veci samej sa týka rovnakých ochranných známok a rovnakých výrobkov.

22

Za týchto podmienok Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ide o ‚navzájom tak súvisiace‘ nároky, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, aby sa predišlo navzájom si protirečiacim rozhodnutiam v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia č. 1215/2012, ak v prípade žaloby o porušenie ochrannej známky EÚ súvislosť spočíva v tom, že žalovaná so sídlom v jednom členskom štáte (tu: Poľsk[á] [republika]) dodala tovar porušujúci ochrannú známku EÚ žalovanej so sídlom v inom členskom štáte (tu: [Spolková republika] Nemecko), ktorej zákonný zástupca taktiež žalovaný ako porušovateľ je ústredným žalovaným, keď sú účastníci konania navzájom prepojení len prostredníctvom samotného dodávateľského vzťahu a neexistuje ani právne, ani faktické prepojenie presahujúce tento rámec?“

23

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že viacerých žalovaných s bydliskom v rôznych členských štátoch možno žalovať na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek z nich, na ktorom boli v rámci žaloby pre porušenie práv majiteľom ochrannej známky Európskej únie vznesené právne nároky proti všetkým týmto žalovaným, ak sa im vytýka vecne zhodné porušenie práv z tejto ochrannej známky, ktorého sa dopustil každý z nich a títo žalovaní sú viazaní zmluvou o výhradnej distribúcii.

24

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 125 ods. 1 nariadenia 2017/1001 sa také žaloby pre porušenie práv, o aké ide vo veci samej, podávajú na súdoch členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko, alebo pokiaľ nemá bydlisko v žiadnom členskom štáte, potom v tom, v ktorom má podnik, „s výhradou ustanovení tohto nariadenia, ako aj všetkých ustanovení nariadenia [č. 1215/2012] uplatniteľných na základe článku 122“ prvého uvedeného nariadenia.

25

Článok 122 nariadenia 2017/1001 vo svojom odseku 1 spresňuje, že „ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, tak pravidlá Únie týkajúce sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa vzťahujú na konania týkajúce sa ochranných známok EÚ a prihlášok ochranných známok EÚ, ako aj na konania týkajúce sa súčasne prebiehajúcich a po sebe nasledujúcich žalôb na základe ochranných známok EÚ a národných ochranných známok“. Okrem toho tento článok 122 v odseku 2 stanovuje zoznam ustanovení nariadenia č. 1215/2012, ktoré sa neuplatňujú alebo sa uplatňujú len za určitých podmienok na konania najmä o žalobách pre porušenie práv.

26

Keďže článok 8 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 nie je uvedený medzi týmito ustanoveniami, uplatňuje sa na žaloby pre porušenie práv týkajúce sa ochranných známok Európskej únie.

27

Konkrétne podľa tohto ustanovenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať, ak ide o jedného z viacerých žalovaných, na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach.

28

Na to, aby sa rozhodnutia mohli považovať za navzájom nezlučiteľné, nestačí, že je rozdielny výsledok sporu, ale je ešte potrebné, aby bol tento rozdiel zasadený do rámca rovnakej skutkovej a právnej situácie (pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo, C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724, bod 45, ako aj citovanú judikatúru).

29

Pokiaľ ide v prvom rade o podmienku týkajúcu sa existencie rovnakej právnej situácie, Súdny dvor vo veci, v ktorej išlo o údajné porušenie práv vyplývajúcich z dizajnov Spoločenstva, rozhodol, že táto podmienka je splnená v prípade, ak sa žalobca snaží chrániť výlučné právo na používanie takýchto dizajnov Spoločenstva, ktoré je zakotvené v práve Únie a má rovnaké účinky na celom území Únie, pričom rozdiel v právnych základoch návrhov týkajúcich sa tejto ochrany vo vnútroštátnom práve nemá vplyv na posúdenie rizika protichodných rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo, C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724, body 46 až 49, ako aj citovanú judikatúru).

30

V oblasti ochrannej známky Európskej únie treba pripomenúť, že na jednej strane sa majiteľovi takejto ochrannej známky priznávajú výlučné práva k nej na základe jej zápisu podľa článku 9 nariadenia 2017/1001 a na druhej strane, že v súlade s článkom 1 ods. 2 tohto nariadenia má ochranná známka rovnaké účinky v celej Európskej únii. Z výlučného práva priznaného majiteľovi ochrannej známky Európskej únie teda vyplýva, že tento majiteľ môže zabrániť všetkým tretím osobám používať túto ochrannú známku bez jeho súhlasu a môže ju chrániť žalobou pre porušenie práv.

31

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žaloba pre porušenie práv, ktorú podala Advance Magazine Publishers, sa týkaj ochrany výlučného práva, ktoré má táto spoločnosť k ochranným známkam Európskej únie, takže podmienka týkajúca sa existencie rovnakej právnej situácie sa zdá byť splnená, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

32

Pokiaľ ide v druhom rade o podmienku týkajúcu sa existencie rovnakej skutkovej situácie, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Beverage City & Lifestyle a Beverage City Polska nepatria do tej istej skupiny napriek podobnosti ich mien a zmluve o výhradnej distribúcii, ktorú medzi sebou podpísali. Okrem toho vnútroštátny súd zdôrazňuje neexistenciu vzťahu medzi spoločnosťami Beverage City Polska a FE na jednej strane a „ústredným žalovaným“, t. j. konateľom spoločnosti Beverage City & Lifestyle, s bydliskom v Nemecku, na druhej strane, aj keď je tento konateľ stíhaný aj ako porušovateľ.

33

Vnútroštátny súd sa preto v podstate pýta, či za týchto podmienok je existencia zmluvy o výhradnej distribúcii dostatočná na konštatovanie existencie rovnakej skutkovej situácie na účely uplatnenia článku 8 bodu 1 nariadenia č. 1215/2012.

34

Pravidlo učenia právomoci uvedené v článku 8 bode 1 nariadenia č. 1215/2012, pokiaľ ide o jeho cieľ, reaguje v súlade s odôvodneniami 16 a 21 tohto nariadenia na snahu uľahčiť riadny výkon spravodlivosti, minimalizovať možnosť súbežných konaní a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2012, Solvay, C‑616/10, EU:C:2012:445, bod 19).

35

Keďže sa však toto pravidlo osobitnej právomoci odchyľuje od všeobecnej zásady, že právomoc má súd v mieste bydliska žalovaného, ktorá je zakotvená v článku 4 nariadenia č. 1215/2012, treba ho vykladať doslovne, pretože nemožno pripustiť výklad idúci nad rámec prípadov výslovne uvedených v uvedenom nariadení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Solvay, C‑616/10, EU:C:2012:445, bod 21).

36

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že na účely posúdenia existencie vzťahu spojitosti medzi jednotlivými žalobami, ktoré boli vnútroštátnemu súdu predložené, prináleží tomuto súdu najmä zohľadniť okolnosť, že viaceré spoločnosti so sídlom v rôznych členských štátoch sú každá jednotlivo obviňované z tých istých porušení vo vzťahu k tým istým výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Solvay, C‑616/10, EU:C:2012:445, bod 29).

37

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 48 a 60 až 65 svojich návrhov, existencia spojitosti dotknutých návrhov sa týka skôr vzťahu existujúceho medzi všetkými spáchanými porušeniami práv než organizačných alebo kapitálových väzieb medzi dotknutými spoločnosťami. Rovnako s cieľom preukázať existenciu rovnakej skutkovej situácie je tiež potrebné venovať osobitnú pozornosť povahe zmluvných vzťahov, ktoré existujú medzi zákazníkom a dodávateľom.

38

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uviedol, že Beverage City & Lifestyle bola prepojená so spoločnosťou Beverage City Polska zmluvou o výhradnej distribúcii energetického nápoja „Diamant Vogue“ v Nemecku. Takýto výlučný zmluvný vzťah medzi týmito dvoma spoločnosťami môže viesť k predvídateľnejšej možnosti, že ním vytýkané porušenia práv budú považované za porušenia patriace do rovnakej skutkovej situácie, ktorá môže odôvodniť právomoc jediného súdu, ktorý bude rozhodovať o žalobách smerujúcich proti všetkým osobám, ktoré sa dopustili týchto porušení.

39

Okrem toho tak z dokumentov obsiahnutých v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj z odpovedí účastníkov konania vo veci samej na otázky položené na pojednávaní vyplýva, že úzka spolupráca medzi nimi sa prejavovala aj prevádzkovaním dvoch internetových stránok, ktorých domény patria len jednému zo žalovaných, prostredníctvom ktorých sa na základe vzájomných odkazov medzi týmito stránkami predávané výrobky, o ktoré ide vo veci samej.

40

Takáto okolnosť môže posilniť predpoklad existencie spojitosti medzi žalobami spoločnosti Advance Magazine Publishers vo veci porušenia práv, ale taktiež môže odhaliť predvídateľnosť povinnosti zodpovedať za tvrdené porušenia práv rovnakého pôvodu.

41

V dôsledku toho konštatovanie vnútroštátneho súdu, že návrhy, ktoré mu boli predložené, smerujú proti rôznym subjektom, z ktorých každý prispel k tomu istému porušeniu práv z ochrannej známky Európskej únie v rámci reťazca porušenia práv, môže odôvodniť splnenie podmienky týkajúcej sa existencie rovnakej skutkovej situácie, pokiaľ ide o jeho právomoc rozhodovať o žalobách podaných proti rôznym žalovaným, ktoré sa týkajú tých istých aktov porušovania týkajúcich sa tej istej ochrannej známky Európskej únie, na základe článku 8 bodu 1 nariadenia č. 1215/2012.

42

Prináleží teda vnútroštátnemu súdu, aby posúdil existenciu rovnakej právnej a skutkovej situácie s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti veci, ktorú prejednáva, pokiaľ ide o žaloby smerujúce proti rôznym žalovaným.

43

Nič to nemení na tom, že pravidlo stanovené v článku 8 bode 1 nariadenia č. 1215/2012 nemožno vykladať v tom zmysle, že umožňuje žalobcovi podať žalobu proti viacerým žalovaným s jediným cieľom vyňať jedného z týchto žalovaných z právomoci súdov štátu, v ktorom má bydlisko, a tým obísť normu právomoci uvedenú v tomto ustanovení tým, že umelo vytvorí alebo zachová podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, body 27 až 29 a citovanú judikatúru).

44

Predpoklad, že žalobca podal žalobu proti viacerým žalovaným s jediným cieľom vyňať jedného z nich z právomoci súdu štátu, v ktorom má bydlisko, je však vylúčený, ako už Súdny dvor rozhodol, ak existuje úzka spojitosť medzi žalobami podanými proti každému zo žalovaných v čase ich podania, to znamená, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. októbra 2007, Freeport, C‑98/06, EU:C:2007:595, body 52 až 54).

45

Súdu, na ktorý bola podaná žaloba, teda prináleží, aby sa ubezpečil, že cieľom žalôb podaných iba proti jednému zo žalovaných, ktorého bydlisko odôvodňuje právomoc konajúceho súdu (ďalej len „ústredný žalovaný“), nie je umelo splniť podmienky uplatnenia článku 8 bodu 1 nariadenia č. 1215/2012.

46

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 8 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že viacerých žalovaných s bydliskom, resp. sídlom v rôznych členských štátoch možno žalovať na súde v mieste bydliska, resp. sídla ktoréhokoľvek z nich, na ktorom boli v rámci žaloby pre porušenie práv podané návrhy smerujúce proti všetkým týmto žalovaným majiteľom ochrannej známky Európskej únie, ak sa im vytýka vecne zhodné porušenie práv z tejto ochrannej známky, ktorého sa dopustil každý z nich v prípade, keď sú títo žalovaní viazaní zmluvou o výhradnej distribúcii.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 8 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

sa má vykladať v tom zmysle, že:

viacerých žalovaných s bydliskom, resp. sídlom v rôznych členských štátoch možno žalovať na súde v mieste bydliska, resp. sídla ktoréhokoľvek z nich, na ktorom boli v rámci žaloby pre porušenie práv podané návrhy smerujúce proti všetkým týmto žalovaným majiteľom ochrannej známky Európskej únie, ak sa im vytýka vecne zhodné porušenie práv z tejto ochrannej známky, ktorého sa dopustil každý z nich v prípade, keď sú títo žalovaní viazaní zmluvou o výhradnej distribúcii.