–

R. I., v zastúpení: I. Roşca, splnomocnená zástupkyňa,

–

Inspecţia Judiciară, v zastúpení: L. Netejoru, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, I. Rogalski a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako aj rozhodnutia Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi R. I. na jednej strane a Inspecţia Judiciară (Súdna inšpekcia, Rumunsko) a N. L. na strane druhej vo veci rozhodnutí Súdnej inšpekcie o zastavení konania o sťažnosti podanej zo strany R. I. proti N. L. a o zamietnutí námietky podanej proti tomuto zastaveniu konania.

3

Článok 1 rozhodnutia 2006/928 stanovuje:

„Rumunsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať [Európskej k]omisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.

Komisia môže kedykoľvek poskytnúť technickú pomoc prostredníctvom rôznych činností alebo zabezpečovať zber a výmenu informácií týkajúcich sa referenčných kritérií. Navyše môže Komisia na tento účel kedykoľvek zorganizovať odborné misie do Rumunska. V tejto súvislosti poskytnú rumunské orgány potrebnú podporu.“

4

Článok 44 ods. 6 Legea nr. 317/2004 privind Consiliul Superior al Magistraturii (zákon č. 317/2004 o Najvyššej rade pre súdnictvo a prokuratúru) z 1. júla 2004 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 827 z 13. septembra 2005) v znení zmien a doplnení (ďalej len „zmenený zákon č. 317/2004“) stanovuje:

„Súdna inšpekcia je povinná pred začatím disciplinárneho konania uskutočniť disciplinárne vyšetrovanie.“

5

Článok 45 ods. 4 tohto zákona uvádza:

„Ak sa na základe predbežného vyšetrovania zistí, že neexistujú dôkazy o disciplinárnom previnení, konanie o sťažnosti sa zastaví a výsledok sa oznámi priamo osobe, ktorá sťažnosť podala, a osobe, ktorej sa sťažnosť týka. Rozhodnutie o zastavení konania musí byť potvrdené hlavným inšpektorom. Hlavný inšpektor môže takéto rozhodnutie zrušiť len jedenkrát, a taktiež môže písomným a odôvodneným rozhodnutím nariadiť doplnenie vyšetrovania.“

6

Článok 45a ods. 1 uvedeného zákona znie:

„Osoba, ktorá podala sťažnosť, môže proti rozhodnutiu o zastavení konania uvedenému v článku 45 ods. 4 podať hlavnému inšpektorovi námietku do 15 dní od oznámenia tohto rozhodnutia. O námietke sa rozhodne do 20 dní odo dňa jej zaevidovania na Súdnej inšpekcii.“

7

Článok 47 ods. 7 rovnakého zákona spresňuje:

„Disciplinárne konanie možno začať do 30 dní od ukončenia disciplinárneho vyšetrovania, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď došlo ku skutku.“

8

Podľa článku 65 ods. 2 až 4 zmeneného zákona č. 317/2004:

„2.   Súdnu inšpekciu vedie hlavný inšpektor – sudca vymenovaný na základe výberového konania, ktoré organizuje Consiliul Superior al Magistraturii [Najvyššia rada pre súdnictvo a prokuratúru, Rumunsko]; asistuje mu námestník hlavného inšpektora – prokurátor, ktorého určí hlavný inšpektor.

3.   Súdna inšpekcia koná v súlade so zásadou nezávislosti jej činnosti od Najvyššej rady pre súdnictvo a prokuratúru, súdov, prokuratúr zriadených pri súdoch a iných orgánov verejnej moci a vykonáva svoje právomoci v oblasti analýzy, vyšetrovania a dohľadu v konkrétnych oblastiach činnosti v súlade so zákonom a s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákonov.

4.   Pravidlá vykonávania inšpekčnej činnosti schvaľuje hlavný inšpektor formou výnosov.“

9

Článok 66 ods. 3 tohto zákona stanovuje:

„Organizáciu a činnosť Súdnej inšpekcie, ako aj organizačnú štruktúru a úlohy jej útvarov stanovuje predpis schválený rozhodnutím nariadením hlavného inšpektora…“

10

Článok 69 ods. 1 a 4 uvedeného zákona uvádza:

„1.   Hlavný inšpektor má tieto hlavné povinnosti:

…

…

4.   Námestník hlavného inšpektora z úradnej moci zastupuje hlavného inšpektora; asistuje mu pri preskúmavaní a vydávaní stanovísk k aktom a rozhodnutiam vydaným súdnymi inšpektormi a plní všetky ostatné úlohy určené hlavným inšpektorom.“

11

Článok 71 ods. 2 rovnakého zákona stanovuje:

„Ustanovenia o sankciách, disciplinárnych previneniach a disciplinárnom konaní sa primerane vzťahujú na súdnych inšpektorov.“

12

R. I. je účastníčkou viacerých trestných konaní prebiehajúcich na rumunských súdoch. Proti sudcom a prokurátorom prideleným na tieto súdy podala viacero disciplinárnych sťažností na Súdnu inšpekciu.

13

Súdna inšpekcia konania o týchto sťažnostiach ukončila rôznymi rozhodnutiami o zastavení konania. Jedno z týchto rozhodnutí z 2. júla 2018, ktoré potvrdil N. L. ako hlavný inšpektor, napadla R. I. na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko).

14

Rozsudkom z 27. septembra 2019 uvedený súd toto rozhodnutie zrušil. Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko) rozsudkom z 29. septembra 2020 zamietol opravný prostriedok, ktorý proti tomuto rozsudku podala Súdna inšpekcia.

15

Po tomto súdnom konaní prijala Súdna inšpekcia 11. marca 2021 nové rozhodnutie o zamietnutí uvedenej disciplinárnej sťažnosti. Dňa 31. mája 2021 N. L. zamietol námietku, ktorú podala R. I. proti tomuto rozhodnutiu. R. I. podala proti tomuto rozhodnutiu N. L. žalobu o neplatnosť.

16

Podaním zaslaným Ministerului Justiţiei (Ministerstvo spravodlivosti, Rumunsko) 29. novembra 2019 podala R. I. sťažnosť z dôvodu porušenia svojich ústavných práv a poukázala v nej na konanie „skupiny“ osôb, medzi ktoré patrí aj N. L. a ktoré prispeli k tomuto porušeniu a k trestnému vyšetrovaniu namierenému proti nej. V tomto podaní R. I. najmä tvrdila, že N. L. sa snažil zakryť zneužitia a nezákonné konania, ktorých sa dopustili niektorí sudcovia.

17

Minister spravodlivosti usúdil, že nemá právomoc zaoberať sa touto sťažnosťou, a preto ju postúpil na Súdnu inšpekciu. Dňa 16. februára 2021 žalobkyňa podala na Súdnu inšpekcii ďalšiu sťažnosť, ktorá obsahovala dodatočnú výhradu smerujúcu proti N. L.

18

V rámci konania vedeného pred týmto orgánom R. I. spresnila svoje výhrady, pričom najmä tvrdila, že nedošlo ku skutočnému disciplinárnemu vyšetrovaniu, že rozsudok z 27. septembra 2019 nebol vykonaný a že preskúmanie jej námietok bolo zámerne oneskorené s cieľom umožniť uplynutie premlčacej lehoty.

19

Konanie o sťažnosti týkajúce sa N. L. bolo 17. marca 2021 zastavené rozhodnutím súdneho inšpektora vymenovaného podľa všeobecných pravidiel prijatých hlavným inšpektorom. Námietka, ktorú R. I. podala proti tomuto rozhodnutiu, bola 11. mája 2021 zamietnutá námestníkom hlavného inšpektora.

20

Dňa 31. mája 2021 podala R. I. na vnútroštátny súd žalobu, ktorou sa domáhala najmä zrušenia rozhodnutí zo 17. marca a 11. mája 2021, ako aj náhrady škody, ktorú jej tieto rozhodnutia spôsobili.

21

Na podporu svojej žaloby R. I. okrem iného poukazuje na viaceré nedostatky týkajúce sa právomocí hlavného inšpektora v súvislosti s výberom súdnych inšpektorov, vymenovaním námestníka hlavného inšpektora a prijatím organizačného poriadku Súdnej inšpekcie, ako aj na nedostatok dostatočných záruk proti nedostatku nestrannosti osôb zodpovedných za prešetrenie sťažnosti proti hlavnému inšpektorovi. R. I. sa domnieva, že právo Únie bráni sústredeniu právomocí v rukách hlavného inšpektora, ktoré je prekážkou disciplinárneho konania proti sudcom alebo hlavnému inšpektorovi.

22

Vnútroštátny súd uvádza, že hoci sa R. I. odvoláva na rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393), tento rozsudok sa týka len aktu o vymenovaní hlavného inšpektora, ktorý bol analyzovaný z hľadiska rizika začatia disciplinárneho vyšetrovania sudcov. V prejednávanej veci R. I. naopak uplatňuje výhradu, že disciplinárne konanie nie je možné začať z dôvodu organizácie a fungovania Súdnej inšpekcie.

23

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Súdna inšpekcia bola v roku 2012 predmetom reformy s cieľom zvýšiť jej funkčnú nezávislosť od Najvyššej rady pre súdnictvo a prokuratúru, a tak zabezpečiť dodržiavanie rozhodnutia 2006/928. Rôzne spôsoby organizácie a fungovania Súdnej inšpekcie, týkajúce sa okrem iného jej štruktúry, funkcií jej zamestnancov, postupu vybavovania sťažností, vymenovania súdnych inšpektorov alebo osôb zastávajúcich riadiace funkcie, vyplývajú z pravidiel prijatých hlavným inšpektorom podľa regulačných právomocí, ktoré mu priznal rumunský zákonodarca. Na základe týchto skutočností sa vnútroštátny súd pýta najmä na spoľahlivosť systému záruk vyplývajúcich z rumunskej právnej úpravy, pokiaľ ide o kontrolu činnosti hlavného inšpektora.

24

Za týchto okolností sa Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ], rozhodnutie 2006/928, ako aj záruky nezávislosti a nestrannosti stanovené právom Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje hlavnému inšpektorovi Súdnej inšpekcie vydávať (podzákonné) normatívne správne akty a/alebo individuálne správne akty, ktorými samostatne rozhoduje o organizácii inštitucionálneho rámca Súdnej inšpekcie na účely výberu súdnych inšpektorov a vyhodnocovania ich činnosti, o vykonávaní kontrolnej činnosti a tiež o vymenovaní námestníka hlavného inšpektora, a to v prípade, že podľa organického zákona ide o jediné osoby oprávnené viesť, schváliť alebo zamietnuť disciplinárne vyšetrovacie úkony voči hlavnému inšpektorovi?“

25

Vnútroštátny súd podal návrh, aby toto prejudiciálne konanie prebehlo v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

26

Na podporu svojho návrhu tento súd na jednej strane uvádza, že R. I. sa sťažovala na neprimeranú dĺžku disciplinárnych konaní, a preto je dôležité, aby sa dĺžka prejudiciálneho konania nejavila ako príčina neistoty týkajúcej sa účinnosti jej žaloby. Tento súd na druhej strane zdôrazňuje, že položená otázka poukazuje na dôležitý právny problém, keďže sa vzťahuje na organizáciu a fungovanie orgánu Súdnej inšpekcie.

27

Článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní, odchylne od ustanovení tohto poriadku.

28

V tomto prípade predseda Súdneho dvora 1. februára 2022 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodol, že nie je opodstatnené vyhovieť návrhu uvedenému v bode 25 tohto rozsudku.

29

Pokiaľ totiž ide po prvé o riziko, že prejudiciálne konanie nadmerne predĺži dĺžku konania vo veci samej, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že samotný záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, hoci je určite legitímny, čo možno najrýchlejšie určiť rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, nemôže preukázať existenciu výnimočnej okolnosti v zmysle článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku (rozsudok z 11. novembra 2021, Energieversorgungscenter Dresden‑Wilschdorf, C‑938/19, EU:C:2021:908, bod 43 a citovaná judikatúra).

30

Okrem toho ani za predpokladu, že sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej ho musí urýchlene ukončiť, nepostačuje okolnosť, že vnútroštátny súd je povinný vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie rýchleho prejednania veci samej, sama osebe na odôvodnenie použitia skráteného konania podľa článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku (rozsudok zo 6. októbra 2021, TOTO a Vianini Lavori, C‑581/20, EU:C:2021:808, bod 29, ako aj citovaná judikatúra).

31

Pokiaľ ide po druhé o okolnosť, že položená otázka sa týka organizácie a fungovania orgánu Súdnej inšpekcie, treba pripomenúť, že uplatnenie skráteného prejudiciálneho konania nezávisí od povahy sporu vo veci samej ako takej, ale od výnimočných okolností vlastných dotknutej veci, ktoré musia preukázať mimoriadnu naliehavosť rozhodnúť o týchto otázkach (rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21, EU:C:2023:57, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).

32

Okolnosť, že vec sa týka dôležitého aspektu organizácie súdnictva dotknutého členského štátu, totiž sama osebe nepredstavuje dôvod preukazujúci mimoriadnu naliehavosť nevyhnutnú na odôvodnenie prejednania v skrátenom súdnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, bod 22, a z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20, EU:C:2021:1037, bod 39).

33

Súdna inšpekcia tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný.

34

Na jednej strane, hoci len vnútroštátne súdy sú príslušné na posúdenie zákonnosti postupu prijímania individuálnych správnych aktov, tento návrh sa netýka výkladu ustanovení práva Únie, ale výkladu zmeneného zákona č. 317/2004. Na druhej strane rumunské ustanovenia uplatniteľné v spore vo veci samej sú zlučiteľné s právnymi normami Únie, a preto v tomto spore nemôže v nijakom prípade ísť o narušenie nezávislosti súdov.

35

V tejto súvislosti je síce pravda, že Súdny dvor nemá v rámci prejudiciálneho konania právomoc vykladať vnútroštátne právo členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, C‑422/19 a C‑423/19, EU:C:2021:63, bod 31), zo znenia položenej otázky však jasne vyplýva, že sa netýka výkladu rumunského práva, ale výkladu ustanovení práva Únie, konkrétne článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako aj rozhodnutia 2006/928.

36

Okrem toho, ak Súdna inšpekcia tvrdí, že právna úprava, o akú ide vo veci samej, je zlučiteľná s právom Únie, táto námietka sa týka samotného rozsahu pôsobnosti ustanovení tohto práva, ktoré sú predmetom položenej otázky, a teda výkladu týchto ustanovení. Takáto námietka, ktorá sa teda vzťahuje na podstatu tejto otázky, nemôže už vzhľadom na svoju povahu viesť k jej neprípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, bod 33).

37

Z toho vyplýva, že položená otázka je prípustná.

38

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ako aj rozhodnutie 2006/928 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá riaditeľovi orgánu príslušného viesť vyšetrovanie a disciplinárne konanie proti sudcom a prokurátorom priznáva právomoc prijímať regulačné a individuálne akty týkajúce sa najmä organizácie tohto orgánu, výberu jeho zamestnancov, ich hodnotenia, výkonu ich práce alebo vymenovania námestníka riaditeľa, hoci títo zamestnanci a námestník riaditeľa majú výlučnú právomoc viesť disciplinárne vyšetrovanie proti tomuto riaditeľovi.

39

Treba pripomenúť, že podľa článku 19 ZEÚ, ktorý konkretizuje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, prináleží vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru, aby zaručovali plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci z tohto práva vyplývajú [rozsudky z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 188, ako aj z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 37].

40

Samotná existencia účinného súdneho preskúmania na účely dodržania ustanovení práva Únie je inherentnou súčasťou právneho štátu. V tomto zmysle a ako stanovuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, členským štátom prináleží stanoviť pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy a konania potrebné na zabezpečenie ich práva na účinnú súdnu ochranu. Zásada účinnej súdnej ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktoré vyplývajú z práva Únie a odvoláva sa na ňu článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vychádza z ústavných tradícií spoločných členským štátom, bola zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a v súčasnosti je potvrdená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) (rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 219, ako aj citovaná judikatúra).

41

Z toho vyplýva, že každý členský štát musí zabezpečiť, aby orgán, ktorý sa v zmysle práva Únie považuje za „súdny orgán“ a patrí do systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňal požiadavky účinnej súdnej ochrany [rozsudky z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 191, ako aj z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 40].

42

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v situácii ako vo veci samej, treba pripomenúť, že toto ustanovenie sa týka „oblastí, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, bez ohľadu na okolnosti, za akých členské štáty uplatňujú toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 192, ako aj citovanú judikatúru).

43

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá patrí do pôsobnosti rozhodnutia 2006/928, musí dodržiavať požiadavky vyplývajúce z práva Únie, predovšetkým z článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 57 a citovanú judikatúru].

44

Tak je to najmä v prípade právnej úpravy upravujúcej organizáciu a fungovanie orgánu, ktorý má rovnako ako Súdna inšpekcia právomoc viesť vyšetrovanie a disciplinárne konanie proti všetkým rumunským sudcom, a teda všeobecným sudcom, ktorí rozhodujú o otázkach súvisiacich s uplatňovaním alebo výkladom práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, body 182, 185 a 193).

45

Na zabezpečenie toho, aby orgány, ktoré môžu rozhodovať o otázkach spojených s uplatňovaním alebo výkladom práva Únie, boli schopné zabezpečiť účinnú súdnu ochranu, ktorú požaduje toto ustanovenie, je prvoradé zachovanie ich nezávislosti, ako potvrdzuje článok 47 druhý odsek Charty, ktorý medzi požiadavkami súvisiacimi so základným právom na účinný prostriedok nápravy uvádza prístup k „nezávislému“ súdu (rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 194, ako aj citovaná judikatúra).

46

Požiadavka nezávislosti súdov, ktorá vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, má dva aspekty. Prvý, vonkajší aspekt, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje funkcie samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal ani nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, a bol tak chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Druhý, vnútorný aspekt, súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Tento aspekt vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 41 a citovanú judikatúru].

47

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, ktoré u osôb podliehajúcich súdnej právomoci umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti o neovplyvniteľnosti dotknutého orgánu vonkajšími faktormi a o jeho neutralite vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudky z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 196, ako aj z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 82].

48

Pokiaľ ide konkrétne o ustanovenia upravujúce disciplinárny režim, požiadavka nezávislosti si podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby tento režim poskytoval potrebné záruky s cieľom predísť akémukoľvek riziku, že bude využitý ako systém politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí. V tejto súvislosti stanovenie pravidiel, ktoré vymedzujú najmä správanie predstavujúce disciplinárne previnenia, ako aj konkrétne uplatniteľné sankcie, ktoré predpokladajú zásah nezávislého orgánu v súlade s postupom, ktorý v plnom rozsahu zaručuje práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty, najmä právo na obranu, a ktoré zakotvujú možnosť napadnúť na súde rozhodnutia disciplinárnych orgánov, predstavuje súbor základných záruk na účely zachovania nezávislosti súdnej moci (rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 198, ako aj citovaná judikatúra).

49

Navyše, keďže perspektíva začatia disciplinárneho vyšetrovania je sama osebe spôsobilá vyvíjať tlak na tých, ktorých úlohou je vydávať rozsudky, je dôležité, aby orgán s právomocou na vedenie vyšetrovania a disciplinárneho konania bol pri výkone svojich úloh objektívny a nestranný a aby na tento účel nepodliehal nijakému vonkajšiemu vplyvu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 199, ako aj z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov), C‑791/19, EU:C:2021:596, bod 82].

50

Keďže teda osoby v riadiacich funkciách v rámci takého orgánu môžu vyvíjať na jeho činnosť rozhodujúci vplyv, pravidlá upravujúce postup menovania do týchto funkcií musia byť navrhnuté tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nevyvolávali nijaké oprávnené pochybnosti o využívaní výsad a funkcií tohto orgánu ako nástroja nátlaku alebo politickej kontroly činnosti súdnictva (rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 200).

51

Takáto požiadavka sa vzťahuje nielen na pravidlá upravujúce postup vymenovania do riadiacich funkcií v rámci orgánu príslušného viesť vyšetrovanie a disciplinárne konanie, ale v širšom zmysle aj na všetky pravidlá upravujúce organizáciu a fungovanie tohto orgánu.

52

Tieto posledné uvedené pravidlá totiž môžu vo všeobecnosti priamo ovplyvniť prax uvedeného orgánu, a teda zabrániť vykonávaniu disciplinárnych konaní, ktorých cieľom alebo účinkom je vyvíjať tlak na tých, ktorí rozhodujú, alebo zabezpečovať politickú kontrolu ich činnosti, alebo naopak vykonávanie takýchto disciplinárnych konaní podporiť.

53

V tomto ohľade sústredenie právomocí v rukách riaditeľa takéhoto orgánu, ktoré mu umožňujú regulovať organizáciu a fungovanie tohto orgánu a prijímať individuálne rozhodnutia týkajúce sa pracovného postupu jeho zamestnancov a vecí, o ktorých rozhodujú, môže tomuto riaditeľovi zabezpečiť účinnú kontrolu nad všetkými činnosťami tohto orgánu, keďže uvedený riaditeľ môže ovplyvňovať nielen výber zamestnancov tohto orgánu vrátane členov svojho riaditeľstva, ale aj vývoj ich pracovného postupu, ako aj význam a obsah rozhodnutí, ktoré tieto osoby skutočne prijímajú v disciplinárnych konaniach proti sudcom.

54

Existenciu takéhoto preskúmania však nemožno ako takú považovať za nezlučiteľnú s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ.

55

Účinná kontrola zo strany riaditeľa orgánu príslušného viesť vyšetrovania a disciplinárne konanie v súvislosti so všetkými úkonmi tohto orgánu môže podporiť účinnosť a jednotnosť praxe tohto orgánu, pričom takéto sústredenie právomocí iba v rukách riaditeľa nemôže samo osebe narušiť požiadavky nezávislosti a nestrannosti, keďže úloha zamestnancov orgánu, o aký ide vo veci samej, nespočíva v tom, aby rozhodovali v sporoch ako sudcovia, ale aby viedli vyšetrovanie a disciplinárne konanie, a tak nemusia nevyhnutne spĺňať všetky požiadavky nezávislosti a nestrannosti, ktoré sa vzťahujú na sudcov.

56

Sústredenie významných právomocí v rukách riaditeľa orgánu príslušného viesť vyšetrovanie a disciplinárne konanie, keďže mu v praxi ponúka širokú mieru voľnej úvahy pri iniciovaní disciplinárnych konaní proti sudcom, však môže tomuto riaditeľovi umožniť, aby využil disciplinárny režim sudcov na ovplyvnenie ich činnosti.

57

Preto by právna úprava priznávajúca riaditeľovi tohto orgánu také právomoci, aké právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, zveruje hlavnému inšpektorovi, mohla vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií uvedeného orgánu ako nástroja nátlaku na súdnu činnosť alebo nástroja politickej kontroly tejto činnosti.

58

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby sa v konečnom dôsledku vyjadril k tejto otázke po vykonaní posúdenia potrebného na tento účel. Treba totiž pripomenúť, že článok 267 ZFEÚ neumožňuje Súdnemu dvoru uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale umožňuje mu iba vyjadriť sa k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Európskej únie. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v tomto článku 267 ZFEÚ na základe okolností uvedených v spise poskytnúť vnútroštátnemu súdu prvky výkladu práva Únie, ktoré môžu byť pre tento súd užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia tohto práva (pozri analogicky rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 201, ako aj citovanú judikatúru).

59

V tejto súvislosti bude musieť vnútroštátny súd posúdiť právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, ako takú a v jej vnútroštátnom právnom i skutkovom kontexte. Viaceré skutočnosti, ktoré patria do tohto kontextu a vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, totiž môžu byť do určitej miery relevantné na účely preskúmania, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd.

60

Pokiaľ ide v prvom rade o právnu úpravu vo veci samej, osobitný význam majú záruky, ktoré môže poskytnúť, aby sa predišlo vzniku alebo pretrvávaniu zneužívania právomocí zo strany riaditeľa orgánu príslušného viesť vyšetrovanie a disciplinárne konanie, či dokonca prípadná neexistencia takýchto záruk.

61

Vnútroštátny súd však spresňuje, že podľa tejto právnej úpravy môže disciplinárne konanie smerujúce k ukončenou zneužívania zo strany hlavného inšpektora iniciovať iba inšpektor, ktorého pracovný postup vo veľkej miere závisí od rozhodnutí hlavného inšpektora a ktorý musí nevyhnutne konať v organizačnom rámci stanovenom týmto hlavným inšpektorom.

62

Okrem toho z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa hlavného inšpektora môže zmeniť jeho námestník, ktorý bol vymenovaný hlavným inšpektorom a ktorého funkčné obdobie sa skončí v rovnakom čase ako funkčné obdobie hlavného inšpektora.

63

S výhradou overení vnútroštátnym súdom sa zdá, že takýto disciplinárny režim môže v praxi brániť účinnému začatiu disciplinárneho konania proti hlavnému inšpektorovi, aj keby mal čeliť vážne odôvodneným sťažnostiam.

64

Je pravda, ako to vyplýva z konania o veci samej, že zastavenie konania o sťažnosti proti hlavnému inšpektorovi môže byť predmetom žaloby, ktorá môže prípadne viesť k zrušeniu rozhodnutia o zastavení takého konania a vydaniu príkazov týkajúcich sa spôsobu, akým má Súdna inšpekcia túto sťažnosť vybaviť.

65

Vnútroštátnemu súdu však prináleží posúdiť, v akom rozsahu môžu právomoci, ktorými v tejto súvislosti disponujú rumunské súdy, umožniť účinné disciplinárne konanie proti hlavnému inšpektorovi, ako aj účinné a nestranné vybavenie sťažností proti nemu. Na účely tohto posúdenia musí vnútroštátny súd zohľadniť najmä to, do akej miery bude existovať závislosť od hlavného inšpektora, ktorému bude vec opäť predložená po zrušení rozhodnutia o zastavení konania, a prípadné riziko uplynutia premlčacích lehôt, ktoré môžu brániť disciplinárnemu konaniu.

66

Za predpokladu, že by tento súd dospel k záveru, že činnosť hlavného inšpektora nemôže byť v rámci právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, predmetom skutočnej a účinnej kontroly, bolo by potrebné konštatovať, že táto právna úprava nie je koncipovaná tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohla vyvolať žiadne oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií Súdnej inšpekcie ako nástroja nátlaku na činnosť súdov alebo politickej kontroly tejto činnosti [pozri analogicky rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 142; z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18, EU:C:2021:153, bod 129, ako aj z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 205].

67

Pokiaľ ide v druhom rade o vnútroštátny skutkový a právny kontext, ktorý treba zohľadniť, na účely preskúmania, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, môžu byť do určitej miery relevantné tri skutočnosti vyplývajúce z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii.

68

V prvom rade sa zdá, s výhradou overení, ktoré bude musieť vykonať tento súd, že právomoci hlavného inšpektora boli posilnené v širšom kontexte reforiem organizácie rumunskej súdnej moci, ktorých cieľom alebo účinkom bolo obmedzenie záruk nezávislosti a nestrannosti rumunských sudcov [pozri analogicky rozsudky z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18, EU:C:2021:153, body 133 až 135, ako aj z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov), C‑791/19, EU:C:2021:596, body 106 až 108].

69

Aj konkrétne spôsoby vymenovania hlavného inšpektora môžu mať určitý význam, ak z nich vyplýva, že uvedený hlavný inšpektor je úzko spojený s výkonnou alebo zákonodarnou mocou, čo tak je v prejednávanej veci na prvý pohľad.

70

Napokon treba zohľadniť aj konkrétnu prax hlavného inšpektora pri výkone jeho právomocí [pozri analogicky rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 144, ako aj z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 219].

71

V prejednávanej veci Komisia uvádza príklady, ktoré môžu preukázať, že tieto právomoci boli opakovane použité na účely politickej kontroly súdnej činnosti, pričom niektoré z týchto príkladov sú navyše uvedené v správach Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 22. októbra 2019 a 8. júna 2021 o pokroku Rumunska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania [COM(2019) 499 final, s. 7 a 8, ako aj COM(2021) 370, s. 18], ktoré rumunské orgány musia náležite zohľadniť na základe zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ na účely dosiahnutia cieľov sledovaných rozhodnutím 2006/928 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 178).

72

S výhradou overení prislúchajúcich vnútroštátnemu súdu sa teda zdá, že tieto prvky vnútroštátneho právneho a skutkového kontextu, s ktorými bol Súdny dvor oboznámený, skôr potvrdzujú, než vyvracajú prípadné konštatovanie, podľa ktorého právna úprava vo veci samej, nie je koncipovaná tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohla vyvolať nijaké oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií súdnej inšpekcie ako nástroja nátlaku na činnosť súdov alebo politickej kontroly tejto činnosti.

73

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s rozhodnutím 2006/928 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,

ak táto právna úprava nie je koncipovaná tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohla vyvolať nijaké oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií tohto orgánu ako nástroja nátlaku na činnosť sudcov a prokurátorov alebo politickej kontroly tejto činnosti.

74

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s rozhodnutím Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave,

ak táto právna úprava nie je koncipovaná tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohla vyvolať nijaké oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií tohto orgánu ako nástroja nátlaku na činnosť sudcov a prokurátorov alebo politickej kontroly tejto činnosti.