–

Enedis SA, v zastúpení: G. Thouvenin, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a W. Zemamta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara et K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 a článku 3 ods. 1 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES z 10. mája 1999 (Ú. v. ES L 141, 1999, s. 20; Mim. vyd. 15/004, s. 147).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu na jednej strane medzi spoločnosťou Cafpi SA a jej poisťovateľom, spoločnosťou Aviva assurances SA, a na druhej strane spoločnosťou Enedis SA, prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektrickej energie, vo veci náhrady škody spôsobenej elektrickým prepätím.

3

Štvrté a piate odôvodnenia smernice 85/374 znejú takto:

„Keďže ochrana spotrebiteľa si vyžaduje, aby všetci výrobcovia zapojení do výrobného procesu podliehali zodpovednosti, ak ich konečný výrobok, súčiastka alebo surovina, ktorú dodali, bola chybná; keďže z toho istého dôvodu by sa mala zodpovednosť rozšíriť na dovozcov výrobkov do spoločenstva a na osoby, ktoré sa sami označujú za výrobcov pripojením [uvedením – neoficiálny preklad] svojho mena, obchodnej značky [ochrannej známky – neoficiálny preklad] alebo iného rozlišovacieho znaku, alebo ktoré dodávajú výrobok neznámeho výrobcu;

keďže v situáciách, kde je za tú istú škodu zodpovedných viacero osôb, si ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby poškodená osoba bola oprávnená požadovať plnú náhradu škody od ktorejkoľvek z nich.“

4

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Výrobca je zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice výrobok znamená všetky hnuteľné veci, vrátane tých, ktoré sú súčasťou iných hnuteľností alebo nehnuteľností. Výrobok zahŕňa aj elektrickú energiu.“

6

Podľa článku 3 tej istej smernice:

„1.   ‚Výrobcom‘ sa označuje výrobca finálneho výrobku, výrobca akejkoľvek suroviny alebo výrobca súčiastky, zároveň ktorákoľvek osoba, ktorá sa uvedením svojho mena, ochrannej značky [ochrannej známky – neoficiálny preklad] alebo iného rozlišovacieho znaku uvádza ako jeho výrobca.

2.   Bez zníženia úrovne zodpovednosti výrobcu, ktorákoľvek osoba dovážajúca do spoločenstva výrobok na predaj, nájom alebo prenájom [lízing – neoficiálny preklad], alebo akoukoľvek inou formou distribúcie v rámci obchodovania, sa bude považovať za výrobcu a v zmysle tejto smernice bude zodpovedná ako výrobca.

3.   V prípadoch, keď sa nemôže zistiť výrobca výrobku, každý dodávateľ výrobku bude zmluvne považovaný za výrobcu, pokiaľ v priebehu príslušného obdobia [v primeranej lehote – neoficiálny preklad] nebude informovať poškodenú osobu o totožnosti výrobcu alebo osoby, ktorá mu výrobok dodala. To isté platí v prípade dovezeného výrobku, pokiaľ výrobok neidentifikuje dovozcu v zmysle odseku 2, aj keď je výrobca známy.“

7

Článok 5 smernice 85/374 stanovuje:

„V zmysle ustanovenia tejto smernice, ak sú za tú istú škodu zodpovedné dve alebo viac osôb, mali by byť spoločne i jednotlivo zodpovední bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú oprávnenia na príspevok alebo odvolávania sa.“

8

Článok 9 tejto smernice stanovuje:

„Na účely článku 1 sa ‚škoda‘ definuje ako:

…

…“

9

Článok 11 uvedenej smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia v rámci svojich právnych predpisov, aby sa práva udelené poškodenej osobe v zhode s touto smernicou premlčali po uplynutí 10‑ročnej lehoty, plynúcej od doby, keď dal výrobca do obehu výrobok, ktorý spôsobil škodu, s výhradou prípadu, že medzitým poškodená osoba podnikla kroky proti výrobcovi.“

10

Smernicu 85/374 prebral do francúzskeho právneho poriadku loi no 98‑389, du 19 mai 1998, relative à la responsabilité du fait des produits défectueux [zákon č. 98‑389 z 19. mája 1998 o zodpovednosti za chybné výrobky (JORF z 21. mája 1998, s. 7744)], ktorý vložil do Code civil (Občiansky zákonník) články 1386‑1 až 1386‑18, teraz články 1245 až 1245‑17 tohto zákonníka.

11

Článok 1386‑1 Občianskeho zákonníka, teraz článok 1245 tohto zákonníka, stanovuje:

„Výrobca je zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku bez ohľadu na to, či je, alebo nie je v zmluvnom vzťahu s poškodeným.“

12

Článok 1386‑2 uvedeného zákonníka, teraz článok 1245‑1 toho istého zákonníka, stanovuje:

„Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na náhradu škody vzniknutej osobám.

Uplatňujú sa tiež na náhradu škody, ktorá je vyššia, ako je suma stanovená dekrétom, ktorá vyplýva z iného poškodenia majetku, než je samotný chybný výrobok.“

13

Článok 1386‑3 Občianskeho zákonníka, teraz článok 1245‑2 tohto zákonníka, stanovuje:

„Výrobok znamená každý hnuteľný majetok, aj keď je zabudovaný do nehnuteľnosti, vrátane výťažkov pestovania, chovu, lovu a rybolovu. Elektrická energia sa považuje za výrobok.“

14

Podľa článku 1386‑6 prvého odseku uvedeného zákonníka, teraz článku 1245‑5 prvého odseku toho istého zákonníka:

„Pri výkone podnikateľskej činnosti je výrobcom zhotoviteľ konečného výrobku, dodávateľ prvotnej suroviny a výrobca zložky.“

15

Podľa článku 1386‑7 Občianskeho zákonníka, teraz článku 1245‑6 prvého odseku tohto zákonníka:

„Ak výrobca nemôže byť identifikovaný, predávajúci, prenajímateľ, s výnimkou lízingového prenajímateľa alebo takého, ktorý je porovnateľný s lízingovým prenajímateľom, alebo akýkoľvek iný dodávateľ konajúci v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, je zodpovedný za chyby v oblasti bezpečnosti výrobku za rovnakých podmienok ako výrobca, pokiaľ neurčí svojho dodávateľa alebo výrobcu v lehote troch mesiacov odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť poškodeného.“

16

Dňa 28. júla 2010 sa prejavili poruchy na elektrických zariadeniach, ktorými bola vybavená pobočka spoločnosti Cafpi. Podľa zmierovacieho znaleckého posudku boli tieto poruchy spôsobené prepätím, ktoré vzniklo prerušením neutrálneho okruhu elektrickej distribučnej sústavy spravovanej spoločnosťou Enedis.

17

Cafpi bola čiastočne odškodnená svojím poisťovateľom, spoločnosťou Aviva assurances. Cafpi a Aviva assurances podali proti spoločnosti Enedis žalobu o náhradu spôsobenej škody na základe všeobecného ustanovenia v oblasti zmluvnej zodpovednosti, teda bývalého článku 1147 Občianskeho zákonníka. Enedis uviedla, že sa uplatňovali len ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zodpovednosti za chybné výrobky a že žaloba o náhradu škody podaná spoločnosťami Cafpi a Aviva assurances bola premlčaná.

18

Rozsudkom zo 6. júla 2018 súd, na ktorý bola podaná táto žaloba, vylúčil uplatnenie týchto posledných uvedených pravidiel, pričom zamietol návrhy žalobkýň vo veci samej.

19

Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles, Francúzsko) rozsudkom zo 6. februára 2020 zrušil tento rozsudok. Na jednej strane usúdil, že elektrická energia vyrábaná spoločnosťou Électricité de France SA nie je konečným výrobkom, keďže má vysoké napätie, a teda je nevhodná na spotrebu, a na druhej strane, že Enedis uskutočňovala spracovanie elektrickej energie s cieľom umožniť jej distribúciu konečnému spotrebiteľovi, v dôsledku čoho je výrobcom konečného výrobku určeného na distribúciu spotrebiteľom, a preto má postavenie výrobcu v zmysle právnej úpravy zodpovednosti za chybné výrobky. V dôsledku toho tento súd rozhodol, že táto právna úprava sa vo veci uplatňovala a že žaloba spoločností Cafpi a Aviva assurances bola neprípustná z dôvodu premlčania.

20

Cafpi a Aviva assurances podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa má prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie, ktorý mení hodnotu elektrického prúdu a napätia na účel jej distribúcie konečnému spotrebiteľovi, považovať za „výrobcu“ elektrickej energie v zmysle smernice 85/374.

22

V prvom rade tento súd uvádza, že podľa jeho generálneho advokáta kvalifikácia takého prevádzkovateľa, akým je Enedis, ako výrobcu elektrickej energie „je v rozpore s realitou zmluvných a hospodárskych vzťahov medzi jednotlivými subjektmi v odvetví“, keďže na jednej strane prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemôže vyrábať elektrickú energiu z prvotnej suroviny, ktorú nekúpil, a na druhej strane tento prevádzkovateľ nepredáva elektrickú energiu, keďže spotrebiteľ ju nakupuje od dodávateľa.

23

Uvedený súd ďalej uvádza, že v podobnom prípade Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozsudkom z 25. februára 2014 rozhodol, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie sa musí považovať za výrobcu, keďže významným spôsobom pozmeňuje elektrickú energiu tým, že mení hodnotu jej napätia na účel jej používania konečnými spotrebiteľmi.

24

Napokon vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o takéto posúdenie, keďže podľa neho by mohlo byť nezlučiteľné so smernicami o vnútornom trhu s elektrickou energiou, a to smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), ktoré stanovili nezávislosť prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav elektrickej energie od činností výroby a dodávania elektrickej energie, otvorených hospodárskej súťaži.

25

Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa [článok 2 a článok 3 ods. 1 smernice 85/374] vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie môže byť považovaný za ‚výrobcu‘, ak mení hodnotu napätia elektrickej energie od dodávateľa na účely jej distribúcie konečnému odberateľovi?“

26

Európska komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, uvádza možnosť, že položená otázka je neprípustná z dôvodu, že nie je relevantná na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, keďže škoda, ktorej náhrady sa Cafpi domáha, je škodou spôsobenou elektrickým zariadeniam používaným v rámci výkonu podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti, hoci smernica 85/374 v súlade so svojím článkom 9 podľa nej upravuje výlučne zodpovednosť subjektu za chybné výrobky vo vzťahu k spotrebiteľovi.

27

V tejto súvislosti treba uviesť, že z článku 9 písm. b) smernice 85/374 nepochybne vyplýva, že táto smernica sa uplatňuje na poškodenie veci alebo na zničenie veci pod podmienkou, že ide o vec druhu, ktorý je bežne určený na osobnú potrebu alebo spotrebu a ktorú používal poškodený hlavne na svoju súkromnú potrebu alebo spotrebu.

28

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že vzhľadom na to, že harmonizácia uskutočnená smernicou 85/374 nezahŕňa náhradu škôd spôsobených na veci určenej na použitie pri výkone podnikateľskej činnosti a použitej na tento účel, táto smernica teda členskému štátu nezamedzuje, aby stanovil v tomto ohľade režim zodpovednosti zodpovedajúci režimu zavedenému uvedenou smernicou (rozsudok zo 4. júna 2009, Moteurs Leroy Somer, C‑285/08, EU:C:2009:351, bod 31).

29

Ako však v prejednávanej veci uviedol vnútroštátny súd, v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o vysvetlenie, z článku 1386‑2 Občianskeho zákonníka, teraz článku 1245‑1 tohto zákonníka, vyplýva, že pri prebratí smernice 85/374 do francúzskeho právneho poriadku vnútroštátny zákonodarca neobmedzil pôsobnosť režimu zodpovednosti za chybné výrobky na náhradu škody spôsobenej na tovare určenom na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a použitom na tento účel.

30

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých, i keď skutkový stav vo veci samej nespadá priamo do pôsobnosti tohto práva, sú ustanovenia uvedeného práva na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné z dôvodu odkazu stanoveného týmto právom na ich obsah (rozsudok zo 7. novembra 2018, K a B, C‑380/17, EU:C:2018:877, bod 34, ako aj citovaná judikatúra).

31

V takýchto situáciách totiž existuje jasný záujem Európskej únie na tom, aby sa s cieľom predchádzať budúcim výkladovým rozdielom vykladali ustanovenia prebrané z práva Únie jednotným spôsobom (rozsudok zo 7. novembra 2018, K a B, C‑380/17, EU:C:2018:877, bod 35, ako aj citovaná judikatúra).

32

Výklad ustanovení práva Únie Súdnym dvorom v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, je teda odôvodnený, ak tieto ustanovenia sú na základe vnútroštátneho práva priamo a bezpodmienečne uplatniteľné na takéto situácie, aby sa zabezpečilo rovnaké posudzovanie týchto situácií, a situácií, ktoré spadajú do pôsobnosti uvedených ustanovení (rozsudok zo 7. novembra 2018, K a B, C‑380/17, EU:C:2018:877, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).

33

Keďže, ako bolo uvedené v bode 29 tohto rozsudku, francúzsky zákonodarca sa pri prebratí smernice 85/374 do francúzskeho právneho poriadku rozhodol uplatniť režim zodpovednosti za chybné výrobky zavedený touto smernicou, a to aj na škody spôsobené na výrobkoch, ktoré nie sú určené na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a nepoužívajú sa na tento účel, je potrebné vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 30 až 32 tohto rozsudku dospieť k záveru, že existuje jasný záujem Únie na tom, aby Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnej otázke, v dôsledku čoho sa návrh na začatie prejudiciálneho konania musí považovať za prípustný.

34

Najskôr treba uviesť, že v rozsahu, v akom sa vnútroštátny súd svojou otázkou pýta na článok 2 smernice 85/374, treba poznamenať, že toto ustanovenie obsahuje definíciu pojmu „výrobok“ a v tejto súvislosti výslovne stanovuje, že elektrická energia sa má považovať za výrobok v zmysle tejto smernice.

35

Okruh zodpovedných osôb, voči ktorým má poškodený právo podať žalobu z dôvodu režimu zodpovednosti stanoveného smernicou 85/374, je vymedzený v jej článkoch 1 a 3. Vzhľadom na to, že touto smernicou sa uskutočnila úplná harmonizácia otázok, ktoré upravuje, určenie okruhu zodpovedných osôb, stanovené v týchto článkoch, sa musí považovať za vyčerpávajúce a nemôže byť podmienené určením dodatočných kritérií, ktoré nevyplývajú zo znenia týchto článkov (rozsudky z 10. januára 2006, Skov a Bilka, C‑402/03, EU:C:2006:6, body 32 a 33, ako aj zo 7. júla 2022, Keskinäinen Vakuutusyhtiö Fennia, C‑264/21, EU:C:2022:536, bod 29).

36

Za týchto podmienok treba položenú otázku chápať tak, že sa týka toho, či sa má článok 3 ods. 1 smernice 85/374 vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie sa má považovať za „výrobcu“ v zmysle tohto ustanovenia, keďže mení hodnotu napätia elektrickej energie na účel jej distribúcie konečnému odberateľovi.

37

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na výklad ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok zo 17. decembra 2020, CLCV a i. (Rušiace zariadenie na dieselových motoroch), C‑693/18, EU:C:2020:1040, bod 94, ako aj citovaná judikatúra].

38

V prvom rade podľa samotného znenia článku 3 ods. 1 smernice 85/374 „‚výrobcom‘ sa označuje výrobca finálneho výrobku, výrobca akejkoľvek suroviny alebo výrobca súčiastky, zároveň ktorákoľvek osoba, ktorá sa uvedením svojho mena, [ochrannej známky] alebo iného rozlišovacieho znaku uvádza ako jeho výrobca“.

39

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba uviesť, že z článku 5 smernice 85/374 v spojení so štvrtým odôvodnením tejto smernice vyplýva, že za „výrobcu“ toho istého výrobku v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice možno považovať viacero osôb, a z tohto dôvodu môžu byť všetky spoločne a nerozdielne zodpovedné za škodu spôsobenú týmto výrobkom.

40

Pokiaľ ide o príslušné úlohy jednotlivých hospodárskych subjektov pôsobiacich vo výrobnom reťazci a reťazci uvádzania na trh výrobku, Súdny dvor spresnil, že v zásade sa rozhodlo pripísať výrobcovi zodpovednosť za škodu spôsobenú chybnými výrobkami, keďže vo veľkej väčšine prípadov sa dodávateľ obmedzuje na ďalší predaj výrobku v stave, v akom ho kúpil, a iba výrobca má možnosť konať v súvislosti s jeho kvalitou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, Skov a Bilka, C‑402/03, EU:C:2006:6, body 28 a 29).

41

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o rozlíšenie medzi výrobným procesom a procesom uvedenia výrobku na trh, treba tiež pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výrobok sa musí považovať za uvedený do obehu v zmysle článku 11 smernice 85/374 vtedy, keď opustil výrobný proces vykonávaný výrobcom a vstúpil do procesu uvádzania na trh, v ktorom sa nachádza v stave ponúkanom verejnosti na účely používania alebo spotreby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2006, O’Byrne, C‑127/04, EU:C:2006:93, bod 27).

42

V treťom rade, pokiaľ ide o cieľ sledovaný smernicou 85/374, štvrté odôvodnenie tejto smernice uvádza, že ochrana spotrebiteľa vyžaduje vznik zodpovednosti všetkých účastníkov výrobného procesu, ak konečný výrobok alebo jeho časť alebo prvotná surovina, ktoré poskytli, vykazujú chybu.

43

Pojem „výrobca“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 85/374, ktorý je samostatným pojmom práva Únie, tak zodpovedá cieľu ochrany spotrebiteľa, ktorý na jednej strane vyžaduje, aby sa viaceré osoby mohli považovať za výrobcov, a na druhej strane, aby spotrebiteľ mohol podať svoju žiadosť voči ktorejkoľvek z nich, v dôsledku čoho vyhľadávanie jedinej zodpovednej osoby, ktorá je „najvhodnejšia“, voči ktorej by mal spotrebiteľ uplatniť svoje práva, nie je dôležité (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, Keskinäinen Vakuutusyhtiö Fennia, C‑264/21, EU:C:2022:536, bod 35).

44

V prejednávanej veci položená otázka vychádza z predpokladu, že prevádzkovateľ elektrickej distribučnej sústavy mení hodnotu napätia elektrickej energie na účel jej distribúcie konečnému odberateľovi, pričom treba spresniť, že v prípade, ak by tento prevádzkovateľ nijako nezasiahol, spotrebiteľ by vôbec nemohol používať elektrickú energiu s vysokým napätím vyrobenú spoločnosťou Électricité de France.

45

V dôsledku toho sa prevádzkovateľ, ktorý koná takýmto spôsobom, neobmedzuje len na dodávku výrobku, v danom prípade elektrickej energie, ale podieľa sa na procese jeho výroby tým, že mení jednu z jeho vlastností, a to jeho napätie, aby ho dostal to stavu, v ktorom sa môže ponúkať verejnosti na účely jeho použitia alebo spotreby.

46

Na rozdiel od toho, čo tvrdí francúzska vláda, je hodnota napätia elektrickej energie vlastnosťou tohto výrobku, a to bez ohľadu na to, či elektrické prepätie predstavuje chybu v bezpečnosti, ktorú môže široká verejnosť legitímne očakávať. V tejto súvislosti treba uviesť, že vlastnosť výrobku môže byť zmenená bez toho, aby bol chybný, pred dotknutou zmenou, alebo po nej.

47

Z toho vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie, ktorý mení hodnotu napätia elektrickej energie, sa musí považovať za „výrobcu“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 85/374.

48

Na rozdiel od toho, čo uviedol vnútroštátny súd, tento výklad pojmu „výrobca“ nie je v rozpore s ustanoveniami smerníc uvedených v bode 24 tohto rozsudku, najmä ustanoveniami, ktoré stanovili rozdelenie úloh výroby a distribúcie elektrickej energie.

49

Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 35 tohto rozsudku, určenie okruhu zodpovedných osôb, voči ktorým je poškodený oprávnený podať žalobu na základe režimu zodpovednosti ustanoveného smernicou 85/374, sa musí uskutočniť jedine vzhľadom na články 1 a 3 tejto smernice bez toho, aby bolo možné stanoviť dodatočné kritériá, ktoré nie sú uvedené v týchto článkoch. Pokiaľ ide o smernice uvedené v bode 24 tohto rozsudku, sledujú odlišné ciele.

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 smernice 85/374 sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie sa má považovať za „výrobcu“ v zmysle tohto ustanovenia, keďže mení hodnotu napätia elektrickej energie na účel jej distribúcie konečnému odberateľovi.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES z 10. mája 1999,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrickej energie sa má považovať za „výrobcu“ v zmysle tohto ustanovenia, keďže mení hodnotu napätia elektrickej energie na účel jej distribúcie konečnému odberateľovi.