–

fínska vláda, v zastúpení: A. Laine, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia, M. Björkland a T. Sevón, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu ustanovení hlavy II tretej časti Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa voľného pohybu tovaru a článku 110 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh A, vo veci rozhodnutia Verohallinto (daňový orgán, Fínsko), ktorým tento orgán odmietol vrátiť pri vývoze daň z motorových vozidiel, ktorú požadoval A po predaji svojho motorového vozidla, prihláseného do evidencie vo Fínsku, do iného členského štátu.

3

Podľa § 1 prvého odseku autoverolaki (1482/1994) [zákon (č. 1482/1994) o dani z motorových vozidiel] z 29. decembra 1994, v znení laki (5/2009) [zákon (č. 5/2009)], z 9. januára 2009 a laki (561/2016) [zákon č. 561/2016)] z 29. júna 2016 (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“), za osobné vozidlá (kategória M1) sa pred ich zaevidovaním do registra automobilovej premávky alebo pred ich uvedením do prevádzky vo Fínsku musí štátu zaplatiť daň z motorových vozidiel.

4

Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel na účely tohto zákona uvedenie do prevádzky vo Fínsku znamená používanie vozidla určeného na premávku na fínskom území, aj keď toto vozidlo nie je prihlásené do evidencie vo Fínsku.

5

Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona dani z motorových vozidiel podlieha osoba, ktorá je zapísaná v registri automobilovej premávky ako vlastník dotknutého vozidla. V § 4 ods. 5 toho istého zákona sa stanovuje, že v prípade vozidla, ktoré bolo uvedené do prevádzky bez prihlásenia do evidencie, je platiteľom tejto dane osoba, ktorá toto vozidlo uviedla do prevádzky, ale ak táto osoba nemôže byť identifikovaná alebo ak uvedená daň nemôže byť od uvedenej osoby vybratá, je platiteľom dane vlastník používaného vozidla.

6

Podľa § 8a zákona o dani z motorových vozidiel, pokiaľ ide o vozidlo zdaňované vo Fínsku ako ojazdené vozidlo, suma dane z motorových vozidiel predstavuje najnižšiu sumu zostatkovej dane z vozidla prihláseného do evidencie vo Fínsku, ktoré sa vzhľadom na prvky uvedené v § 11c a § 11d tohto zákona považuje za podobné.

7

Podľa § 11c ods. 1 uvedeného zákona sa pri určovaní všeobecnej hodnoty maloobchodného predaja vozidla vo Fínsku zohľadňujú dostupné dokumenty týkajúce sa skutočností ovplyvňujúcich určenie maloobchodnej hodnoty dotknutého vozidla na trhu a skutočnosti týkajúce sa hodnoty vozidla a osobitných vlastností tohto vozidla, ktoré ovplyvňujú túto hodnotu, ako napríklad značka, model, typ, spôsob pohonu a výbava uvedeného vozidla. Rovnako možno zohľadniť vek, najazdené kilometre a stav dotknutého vozidla, ako aj ďalšie vlastnosti tohto vozidla.

8

Podľa § 11d toho istého zákona vozidlá možno považovať za podobné, ak ide o podobné značky a ak ich modely a výbava sú podobné. Ak sú porovnávané vozidlá vozidlami typovo schválenými v rôznych krajinách, okrem informácií uvedených v dokumentoch k týmto vozidlám musia byť tieto vozidlá z technického hľadiska skutočne podobné. Malé rozdiely však nebránia tomu, aby sa tieto vozidlá považovali za podobné, ak tieto rozdiely možno považovať za irelevantné vzhľadom na hodnotu dotknutého vozidla alebo na potreby spotrebiteľa vo vzťahu k tomuto vozidlu.

9

Podľa § 34d ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel daň z motorových vozidiel sa na základe žiadosti vráti, ak sa vozidlo zdanené vo Fínsku s konečnou platnosťou vyvezie na účely užívania mimo fínskeho územia.

10

V § 34d ods. 2 tohto zákona sa stanovuje, že v takom prípade sa vráti suma tejto dane, ktorá by sa vybrala z podobného motorového vozidla, ak by toto vozidlo bolo zdanené ako ojazdené vozidlo k dátumu vývozu dotknutého vozidla mimo fínskeho územia. Suma uvedenej dane, ktorá je takto vrátená, tak nemôže prevyšovať sumu dane, ktorá bola za toto vozidlo zaplatená. Daň z motorových vozidiel sa nevráti, ak sa hodnota uvedeného motorového vozidla alebo táto daň z toho istého motorového vozidla zvýšila z dôvodu vykonanej úpravy alebo výbavy, ktorá bolo do tohto vozidla domontovaná po zdanení. Uvedená daň sa nevracia za vozidlo, ktoré nebolo riadne deklarované za zdaniteľné, alebo ak je suma na vrátenie nižšia ako 500 eur. Tá istá daň sa tiež nevracia za vozidlo, ktoré bolo prvýkrát uvedené do prevádzky pred najmenej 10 rokmi k dátumu vývozu. Vrátenie dane podlieha podmienke, že dotknuté vozidlo je v prevádzkyschopnom stave, keď sa prestalo používať vo Fínsku, a že toto vozidlo bolo vo Fínsku vyradené z premávky.

11

V § 34d ods. 3 uvedeného zákona sa stanovuje, že o vrátenie dane z motorových vozidiel pri vývoze môže požiadať akákoľvek osoba, ktorá ako vlastník dotknutého vozidla vyváža toto vozidlo na účely používania mimo fínskeho územia.

12

Článok 34d ods. 4 toho istého zákona spresňuje, že žiadosť o vrátenie tejto dane pri vývoze musí byť predložená daňovému orgánu najneskôr štrnásť dní pred vývozom dotknutého vozidla a že osoba, ktorá žiada o toto vrátenie dane, musí tomuto daňovému orgánu umožniť overiť toto vozidlo pred vývozom a predložiť dokumenty potrebné na preukázanie toho, že podmienky uvedeného vrátenia dane sú splnené.

13

Dňa 20. júla 2015 A doviezol do Fínska z iného členského štátu ojazdené motorové vozidlo, ktoré bolo prvýkrát uvedené do prevádzky 24. novembra 2004.

14

Daňovým výmerom z 5. októbra 2015 daňový orgán vyrubil z tohto vozidla daň z motorových vozidiel vo výške 4146,29 eura, pričom táto suma bola stanovená na základe zdaniteľnej hodnoty vo výške 16519,10 eura, pričom uplatnil daňovú sadzbu 25,10 %.

15

Dňa 7. augusta 2017 A predal toto motorové vozidlo do iného členského štátu a požiadal daňový úrad o vrátenie dane z motorových vozidiel pri vývoze, ktorej výška podľa § 34d ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel zodpovedá sume, ktorá by bola vybraná z podobného vozidla, ak by bolo zdanené ako ojazdené vozidlo ku dňu vývozu dotknutého vozidla.

16

Rozhodnutím z 21. augusta 2017 daňový úrad zamietol túto žiadosť o vrátenie z dôvodu, že podľa tohto ustanovenia sa táto daň nevracia za vozidlo, ktoré bolo po prvýkrát uvedené do prevádzky pred najmenej desať rokov pred dátumom jeho vývozu.

17

Keďže sťažnosť, ktorú podal A proti tomuto rozhodnutiu, ako aj jeho žaloba podaná na Helsinki hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko) boli neúspešné, dotknutá osoba podala odvolanie na vnútroštátny súd Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom žiadala najmä o vrátenie dane z motorových vozidiel.

18

Tento súd uvádza, že ojazdené motorové vozidlo dovezené z iného členského štátu A prihlásil do evidencie vo Fínsku a používal ho počas obdobia menej ako tri roky pred ďalším predajom tohto vozidla do iného členského štátu. Poznamenáva, že A bol v súvislosti s týmto vozidlom platiteľom dane z motorových vozidiel v plnej výške ku dňu jeho prihlásenia do evidencie a že výška tejto dane nebola úmerná skutočnej dobe používania uvedeného vozidla vo Fínsku, pretože uvedená daň nie je ku dňu vývozu dotknutého vozidla vrátená za vozidlá staršie ako desať rokov alebo viac.

19

Podľa vnútroštátneho súdu je na účely vyriešenia sporu, ktorý prejednáva, potrebné preskúmať, či obmedzenie týkajúce sa veku vozidla, ktoré sa uplatňuje na vrátenie dane z motorových vozidiel pri vývoze, je v rozpore s primárnym právom Únie, takže v čase vývozu jeho motorového vozidla sa v prospech A mala vrátiť časť zostatkovej dane zahrnutej do hodnoty uvedeného vozidla.

20

V tomto kontexte treba po prvé identifikovať ustanovenie Zmluvy o FEÚ, vzhľadom na ktoré treba posúdiť možnosť členského štátu vykonávať svoju daňovú právomoc, pokiaľ ide o dovoz a vývoz vozidiel v plnom vlastníctve. Tento súd v tejto súvislosti uvádza ustanovenia hlavy II tretej časti Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu tovaru a článok 110 ZFEÚ. Okrem toho sa v podstate pýta, či sa možno domnievať, že ak sa dovezené motorové vozidlo v plnom vlastníctve používa na území členského štátu registrácie počas značne kratšieho obdobia, než je jeho ekonomická životnosť, toto vozidlo nie je určené na trvalé používanie predovšetkým na území tohto členského štátu.

21

Po druhé vnútroštátny súd uvádza, že na rozdiel od prenajatých vozidiel alebo vozidiel užívaných na leasing neexistuje prostriedok objektívne a vopred overiť určenie alebo dočasné používanie vozidiel v plnom vlastníctve. Dobu používania vozidla, ktoré je v plnom vlastníctve na území členského štátu registrácie, možno posúdiť až a posteriori.

22

Po tretie za predpokladu, že by ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu tovaru v zásade bránili vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej daň z motorových vozidiel zahrnutá do hodnoty predmetného ojazdeného vozidla nie je vrátená, ak je toto vozidlo s konečnou platnosťou vyvezené na účely jeho používania v inom členskom štáte, tento súd sa pýta, či toto obmedzenie môže byť odôvodnené tým, že smeruje k zabráneniu vývozu „starých motorových vozidiel“. Dodáva, že fínsky zákonodarca uviedol cieľ ochrany životného prostredia pri prijímaní zákonov (č. 5/2009) a (č. 561/2016) a že táto daň sa vyberá z ojazdených motorových vozidiel dovezených do Fínska bez ohľadu na dátum ich prvého prihlásenia do evidencie v inom členskom štáte.

23

Za týchto okolností Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

24

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má primárne právo Únie, najmä článok 110 ZFEÚ, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej daň z motorových vozidiel zahrnutá do hodnoty každého vozidla nie je vrátená vlastníkovi motorového vozidla v prípade konečného vývozu tohto vozidla na účely jeho používania v inom členskom štáte, ak uvedené vozidlo bolo po prvýkrát uvedené do prevádzky k času tohto vývozu najmenej pred desiatimi rokmi, a či je v tejto súvislosti relevantné, že takéto vozidlo bolo nielen určené na použitie predovšetkým na území členského štátu, ktorý daň z motorových vozidiel s konečnou platnosťou vybral, ale bolo aj skutočne takto používané.

25

Na úvod treba pripomenúť, že okrem niektorých výnimiek irelevantných v prejednávanom spore nebolo zdaňovanie motorových vozidiel na úrovni Únie harmonizované. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti voľne vykonávať svoju daňovú suverenitu za predpokladu, že budú rešpektovať právo Únie [rozsudok z 19. septembra 2017, Komisia/Írsko (Registračná daň), C‑552/15, EU:C:2017:698, bod 71 a citovaná judikatúra].

26

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora daň z motorových vozidiel vyberaná členským štátom pri prihlásení takýchto vozidiel do evidencie s cieľom ich uvedenia do prevádzky na jeho území nie je clom ani poplatkom s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článkov 28 a 30 ZFEÚ. Okrem toho takúto daň nemožno posudzovať ani podľa článku 34 ZFEÚ, ktorý zakazuje množstevné obmedzenia dovozu a opatrenia s rovnakým účinkom ako takéto obmedzenia. Daň, o akú ide v spore vo veci samej, je totiž vnútroštátnou daňou, a preto sa musí preskúmať vzhľadom na článok 110 ZFEÚ (rozsudky zo 7. apríla 2011, Tatu, C‑402/09, EU:C:2011:219, body 32 a 33, ako aj citovaná judikatúra, a zo 17. decembra 2015, Viamar, C‑402/14, EU:C:2015:830, bod 33). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku z 19. septembra 2002, Tulliasiamies a Siilin (C‑101/00, EU:C:2002:505), skúmal súlad dane z vozidiel stanovenej zákonom (č. 1482/1994) o dani z motorových vozidiel, ktorý bol v tom čase uplatniteľný, s primárnym právom s ohľadom na článok 95 ES, ktorý zodpovedá článku 110 ZFEÚ.

27

Preto, ako tvrdí Európska komisia, súlad tak dane z motorových vozidiel, ako aj vrátenia tejto dane pri vývoze motorového vozidla prihláseného do evidencie vo Fínsku s primárnym právom Únie sa musí posudzovať výlučne na základe tohto posledného uvedeného článku.

28

Cieľom článku 110 ZFEÚ je zabezpečiť voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Jeho cieľom je vylúčenie akejkoľvek formy ochrany, ktorá by mohla vyplývať z uplatnenia diskriminačných vnútroštátnych zdanení, a to najmä zdanení výrobkov, ktoré pochádzajú z iných členských štátov (rozsudok zo 14. apríla 2015, Manea, C‑76/14, EU:C:2015:216, bod 28 a citovaná judikatúra).

29

Na tento účel prvý odsek článku 110 ZFEÚ zakazuje každému členskému štátu zdaňovať výrobky z iných členských štátov vnútroštátnymi daňami prevyšujúcimi dane ukladané na podobné domáce výrobky. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť úplnú neutralitu vnútroštátneho zdaňovania z hľadiska hospodárskej súťaže medzi výrobkami, ktoré sa už nachádzajú na vnútroštátnom trhu, a dovezenými výrobkami (rozsudok zo 14. apríla 2015, Manea, C‑76/14, EU:C:2015:216, bod 29 a citovaná judikatúra).

30

Daň z motorových vozidiel stanovená zákonom o dani z motorových vozidiel sa vyberá len raz za každé motorové vozidlo, ktoré je určené na prihlásenie do evidencie alebo uvedenie do prevádzky vo Fínsku, či už ide o nové vozidlá alebo ojazdené vozidlá. Zdá sa, že z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, tak ako boli uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vyplýva, že zákon o dani z motorových vozidiel v zásade zaručuje, že suma dane z motorových vozidiel, ktorá zaťažuje dovezené ojazdené motorové vozidlá, zodpovedá sume zostatkovej dane zahrnutej v hodnote podobných tuzemských ojazdených motorových vozidiel vzhľadom na sadzbu a základ tejto dane.

31

V oblasti zdaňovania dovezených ojazdených motorových vozidiel je cieľom článku 110 ZFEÚ zabezpečiť úplnú neutralitu vnútroštátneho zdanenia z hľadiska hospodárskej súťaže medzi výrobkami, ktoré sa už nachádzajú na vnútroštátnom trhu, a dovezenými výrobkami, a preto ukladá každému členskému štátu povinnosť vybrať si a upraviť dane zaťažujúce motorové vozidlá tak, aby tieto dane nemali za účinok zvýhodniť predaj tuzemských ojazdených motorových vozidiel a odrádzať tým od dovozu podobných ojazdených motorových vozidiel (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. marca 2019, Elliniko Dimosio, C‑689/18, neuverejnené, EU:C:2019:185, body 20 až 22).

32

V tejto súvislosti treba uviesť, že v kontexte článku 110 ZFEÚ nemožno za diskrimináciu považovať osobitnú úpravu, akou je úprava stanovená v § 34d ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorej táto daň nie je vrátená v súvislosti s konečným vývozom ojazdeného motorového vozidla, ak bolo toto vozidlo prvýkrát uvedené do prevádzky vo Fínsku alebo v inom členskom štáte pred najmenej desiatimi rokmi k dátumu predmetného vývozu.

33

Ako totiž zdôrazňuje Komisia, táto úprava sa uplatňuje na všetky vozidlá, ak k ich prvému uvedeniu do prevádzky došlo viac ako pred desiatimi rokmi, keďže stanovuje objektívne kritérium, a to rok prvého uvedenia dotknutého vozidla do prevádzky, na základe ktorého sa rozlišuje medzi prípadmi, v ktorých sa vrátenie dane z vozidiel poskytuje, a prípadmi, v ktorých sa vrátenie dane neprizná.

34

Uvedená úprava teda neobsahuje rozdiel v zaobchádzaní, ak dotknuté motorové vozidlá majú viac ako desať rokov, medzi dovezenými ojazdenými motorovými vozidlami a tuzemskými ojazdenými motorovými vozidlami, pokiaľ ide o možnosť ich predaja na trhu ojazdených vozidiel vo Fínsku, pretože nijako nemení výšku zodpovedajúcej dane zahrnutej do trhovej hodnoty týchto dvoch typov vozidiel.

35

Okrem toho je vzhľadom na článok 110 ZFEÚ irelevantné, že motorové vozidlá, ktoré boli po prvýkrát prihlásené do evidencie v inom členskom štáte a potom vo Fínsku, v prípade ktorých bolo vrátenie tejto dane pri ich konečnom vývoze z Fínska do iného členského štátu zamietnuté, za uplatnenia obmedzenia vrátenia uvedenej dane pri vývoze na vozidlá nie staršie ako desať rokov, boli zo štatistického hľadiska prihlásené do evidencie vo Fínsku počas kratšieho obdobia než motorové vozidlá prihlásené do evidencie od prvého razu vo Fínsku, ktorých konečný vývoz do iného členského štátu pri uplatnení tohto obmedzenia nedáva právo na vrátenie tej istej dane.

36

Členský štát totiž môže pri výkone svojej daňovej právomoci stanoviť uplatnenie dane z motorových vozidiel, ktorej zdaniteľnou udalosťou je prihlásenie do evidencie a uvedenie motorového vozidla do prevádzky, ktoré nesúvisia s dĺžkou skutočného používania tohto vozidla v tomto členskom štáte.

37

Vzhľadom na článok 110 ZFEÚ je tiež irelevantné, že motorové vozidlo z dôvodu odmietnutia vrátenia dane z motorových vozidiel pri jeho konečnom vývoze z Fínska do iného členského štátu podlieha v rôznych obdobiach a v rôznych členských štátoch viacerým zdaneniam týkajúcim sa motorových vozidiel.

38

Za súčasného stavu právo Únie neobsahuje žiadne ustanovenie smerujúce k zákazu účinkov dvojitého zdanenia, ktoré vznikajú v prípade takýchto daní, ktoré sú upravené autonómnymi vnútroštátnymi právnymi úpravami, a hoci je odstránenie takýchto účinkov žiaduce v záujme voľného pohybu tovaru, môže vyplývať len z harmonizácie vnútroštátnych systémov (pozri analogicky rozsudok z 23. apríla 2002, Nygård, C‑234/99, EU:C:2002:244, bod 38 a citovanú judikatúru).

39

Každý členský štát môže podľa vlastného uváženia vyberať daň z motorových vozidiel pod podmienkou, že takéto uváženie, rovnako ako opatrenia prijaté na účely jej zavedenia, neodrádza od predaja dovezených výrobkov v prospech predaja podobných výrobkov nachádzajúcich sa na vnútroštátnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2011, Tatu, C‑402/09, EU:C:2011:219, body 53 a 54).

40

Treba dodať, že fyzické osoby, ktoré chcú doviezť do Fínska nové alebo ojazdené motorové vozidlá, majú iné riešenia ako dovoz takýchto vozidiel v plnom vlastníctve. Okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 83/182/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci Spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov (Ú. v. ES L 105, 1983, s. 59; Mim. vyd. 09/001, s. 112), ako zdôrazňuje fínska vláda, môžu doviezť motorové vozidlo, aby sa tam dočasne používalo na základe lízingovej zmluvy alebo zmluvy o prenájme, čo znamená výber dane z motorových vozidiel vypočítanej pomerne k trvaniu používania uvádzanému v tejto zmluve (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. septembra 2010, VAV‑Autovermietung, C‑91/10, neuverejnené, EU:C:2010:558, bod 26 a citovaná judikatúra).

41

Tieto osoby sa teda môžu s úplnou znalosťou veci rozhodnúť, že dovezú do Fínska motorové vozidlá v plnom vlastníctve, z čoho vyplýva povinnosť zaplatiť celú daň z motorových vozidiel za tieto vozidlá, alebo doviezť motorové vozidlo na účely jeho dočasného používania, čo vedie k zaplateniu takejto dane v sume úmernej dobe používania vozidla v tomto členskom štáte.

42

Je to teda výber uvedených osôb, čo určuje daňový režim uplatniteľný na dovezené motorové vozidlo, a ako zdôrazňuje Komisia, v prípade dovozu motorového vozidla v plnom vlastníctve prípadné úmysly týchto osôb týkajúce sa neskoršieho používania dotknutého vozidla, pre ktoré zákon o dani z motorových vozidiel stanovuje vrátenie dane pri vývoze, sú irelevantné na účely posúdenia tohto vrátenia dane pri vývoze podľa článku 110 ZFEÚ.

43

Napokon na účely tohto posúdenia je irelevantná aj skutočnosť, na ktorú sa odvoláva fínska vláda, podľa ktorej v prípade konečného vývozu motorového vozidla zdaneného vo Fínsku na účely používania mimo územia tohto členského štátu výška vrátenej dane zodpovedá v súlade s § 34d ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel výške dane vyberanej z podobného motorového vozidla, ak by toto vozidlo bolo zdanené ako ojazdené vozidlo v čase tohto vývozu.

44

Takéto vrátenie dane totiž nemá vplyv na trh ojazdených vozidiel vo Fínsku, ale môže vytvárať, bez ohľadu na skutočnosť, že suma vrátenej dane nepresahuje zostatkovú hodnotu dane zaplatenej pri prihlásení do evidencie vo Fínsku, účinok na trhu ojazdených vozidiel členského štátu vývozu v rozsahu, v akom znižuje hodnotu ojazdeného vozidla dovezeného z Fínska.

45

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že primárne právo Únie, najmä článok 110 ZFEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej daň z motorových vozidiel zahrnutá do hodnoty každého vozidla nie je vrátená vlastníkovi motorového vozidla v prípade konečného vývozu tohto vozidla na účely jeho používania v inom členskom štáte, ak uvedené vozidlo bolo po prvýkrát uvedené do prevádzky k času tohto vývozu najmenej pred desiatimi rokmi. V tejto súvislosti je irelevantné, že takéto vozidlo bolo určené na použitie predovšetkým na území členského štátu, ktorý daň z motorových vozidiel s konečnou platnosťou vybral, a že toto vozidlo bolo aj skutočne takto používané.

46

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Primárne právo Únie, najmä článok 110 ZFEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej daň z motorových vozidiel zahrnutá do hodnoty každého vozidla nie je vrátená vlastníkovi motorového vozidla v prípade konečného vývozu tohto vozidla na účely jeho používania v inom členskom štáte, ak uvedené vozidlo bolo po prvýkrát uvedené do prevádzky k času tohto vývozu najmenej pred desiatimi rokmi. V tejto súvislosti je irelevantné, že takéto vozidlo bolo určené na použitie predovšetkým na území členského štátu, ktorý daň z motorových vozidiel s konečnou platnosťou vybral, a že toto vozidlo bolo aj skutočne takto používané.