Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62021CJ0658

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 24. novembra 2022.
VZW Belgisch-Luxemburgse vereniging van de industrie van plantenbescherming (Belplant), predtým VZW Belgische Vereniging van de Industrie van Plantenbeschermingsmiddelen (PHYTOFAR) v. Vlaams Gewest.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti – Smernica (EÚ) 2015/1535 – Pojem ‚technický predpis‘ – Článok 1 ods. 1 – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca používanie pesticídov obsahujúcich glyfozát súkromnými osobami na pozemkoch na súkromné použitie – Článok 5 ods. 1 – Povinnosť členských štátov oznámiť Komisii všetky návrhy technických predpisov.
Vec C-658/21.

Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2022:925

 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 24. novembra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti – Smernica (EÚ) 2015/1535 – Pojem ‚technický predpis‘ – Článok 1 ods. 1 – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca používanie pesticídov obsahujúcich glyfozát súkromnými osobami na pozemkoch na súkromné použitie – Článok 5 ods. 1 – Povinnosť členských štátov oznámiť Komisii všetky návrhy technických predpisov“

Vo veci C‑658/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Raad van State (Štátna rada, Belgicko) z 21. októbra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 29. októbra 2021, ktorý súvisí s konaním:

Belgisch‑Luxemburgse vereniging van de industrie van plantenbescherming VZW (Belplant), predtým Belgische Vereniging van de Industrie van Plantenbeschermingsmiddelen VZW (Phytofar),

proti

Vlaams Gewest,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: sudca N. Piçarra, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec (spravodajca),

generálny advokát: A. M. Collins,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Belgisch‑Luxemburgse vereniging van de industrie van plantenbescherming VZW (Belplant), predtým Belgische Vereniging van de Industrie van Plantenbeschermingsmiddelen VZW (Phytofar), v zastúpení: B. Deltour, advocaat,

Vlaams Gewest, v zastúpení: E. Cloots, T. Roes a J. Roets, advocaten,

Európska komisia, v zastúpení: F. Castilla Contreras, M. Escobar Gómez a M. ter Haar, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Belgisch‑Luxemburgse vereniging van de industrie van plantenbescherming VZW (Belplant) (Belgicko‑luxemburské združenie priemyslu výrobkov na ochranu rastlín), predtým Belgische Vereniging van de Industrie van Plantenbeschermingsmiding VZW (Phytofar) (Belgické združenie priemyslu výrobkov na ochranu rastlín) (ďalej len „Belplant“) a Vlaams Gewest (Flámsky región, Belgicko), ktorý sa týka platnosti nariadenia flámskej vlády zakazujúceho používanie pesticídov obsahujúcich glyfozát súkromnými osobami na pozemkoch na súkromné použitie nachádzajúcich sa vo Flámskom regióne.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 2, 3, 7 a 11 smernice 2015/1535 stanovujú:

„(2)

Vnútorný trh pozostáva z oblasti bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Základnou zásadou Únie je preto zákaz množstevných obmedzení pohybu tovaru, ako aj opatrení s obdobným účinkom.

(3)

V záujme podporovania hladkého fungovania vnútorného trhu by sa mala zabezpečiť čo možno najvyššia miera prehľadnosti pri vnútroštátnych zámeroch prijať technické predpisy.

(7)

Cieľom vnútorného trhu je vytvárať prostredie umožňujúce súťaž pri podnikaní. Zvýšené poskytovanie informácií predstavuje jeden zo spôsobov, ako napomáhať podnikom pri čo možno najlepšom využívaní výhod vlastných tomuto trhu. Z tohto dôvodu je potrebné umožniť, aby mohli prevádzkovatelia hospodárskych činností vyhodnocovať dopad vnútroštátnych technických predpisov navrhovaných inými členskými štátmi, čo sa dosiahne pravidelným zverejňovaním názvov oznámených návrhov opatrení, ako aj pomocou opatrení, súvisiacich s dôverným charakterom takýchto návrhov.

(11)

Požiadavky, s výnimkou technických špecifikácií, vzťahujúce sa na životný cyklus výrobku po jeho uvedení na trh, majú schopnosť ovplyvňovať voľný pohyb tohto výrobku alebo vytvárať prekážky brániace riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.“

4

Článok 1 ods. 1 písm. b) až f) tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

b)

‚služba‘ je každá služba poskytovaná informačnou spoločnosťou, to jest každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

c)

‚technická špecifikácia‘ je špecifikácia obsiahnutá v dokumente stanovujúcom charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bezpečnosť alebo rozmery vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody.

Pojem ‚technická špecifikácia‘ sa vzťahuje aj na výrobné metódy a postupy používané v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami uvedenými v článku 38 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, výrobkami určenými na spotrebu pre ľudí a zvieratá a liekmi, ako sú vymedzené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES [zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69)], ako aj na výrobné metódy a postupy vzťahujúce sa na iné výrobky v prípadoch, keď majú vplyv na charakteristiky týchto výrobkov;

d)

‚iné požiadavky‘ sú požiadavky iné ako technická špecifikácia, ktoré sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt;

e)

‚pravidlá vzťahujúce sa na služby‘ sú požiadavky všeobecnej povahy, ktoré sa vzťahujú na zriaďovanie a vykonávanie služieb v zmysle písmena b), najmä ustanovenia týkajúce sa poskytovateľa služby, služieb ako takých a ich príjemcu a vylučujúce všetky pravidlá netýkajúce sa špecificky služieb tak, ako sú vymedzené v uvedenom písmene.

f)

‚technický predpis‘ sú technické špecifikácie a ďalšie požiadavky alebo pravidlá o službách vrátane príslušných správnych opatrení, dodržiavanie ktorých je v prípade predaja, poskytovania služieb, zriadenia poskytovateľa služby alebo používania služby v členskom štáte alebo na väčšej časti jeho územia de jure alebo de facto povinné, ako aj zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členských štátov, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 7, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku alebo ktoré zakazujú poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa subjektu ako poskytovateľa služby.

…“

5

Článok 5 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 7, všetky návrhy technických predpisov okrem tých prípadov, keď ide len o prevzatie úplného textu medzinárodnej alebo európskej normy, pričom v takomto prípade postačí informácia o príslušnej norme; členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je prijatie takéhoto technického predpisu potrebné, keď tieto dôvody nebudú zjavné už z návrhu technického predpisu.

Ak je to potrebné a ak sa tak neurobilo už pri predbežnom oznámení, členské štáty Komisii súčasne oznámia aj znenie základných zákonných alebo regulačných ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a znalosť ich znení je potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu.

Ak má návrh technického predpisu za cieľ predovšetkým obmedziť predaj alebo používanie chemickej látky, prípravku alebo výrobku z dôvodu verejného zdravia alebo ochrany spotrebiteľov alebo životného prostredia, členské štáty tiež oznámia buď súhrn všetkých relevantných údajov o dotknutej látke, prípravku alebo výrobku a o ich známych a dostupných náhradách, alebo odkazy na ne, ak sú takéto informácie k dispozícii, a oznámia predpokladané dopady opatrenia na verejné zdravie a ochranu spotrebiteľov a životného prostredia spolu s analýzou rizík vykonanou zodpovedajúcim spôsobom v súlade so zásadami stanovenými v prílohe XV časti II bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 [z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1)].

…“

Belgická právna úprava

Dekrét z 8. februára 2013

6

Článok 6 decreet houdende duurzaam gebruik van pesticiden in het Vlaamse Gewest (dekrét o trvalo udržateľnom používaní pesticídov vo Flámskom regióne) z 8. februára 2013 (Belgisch Staatsblad z 22. marca 2013, s. 11685) v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností sporu vo veci samej, stanovuje:

„Používanie pesticídov môže byť upravené zákazom alebo obmedzením používania. Na tento účel možno rozlišovať podľa typu účinnej látky, území v osobitných oblastiach, činnosti alebo cieľovej skupiny.

Flámska vláda prijme na tento účel presnejšie pravidlá.“

Nariadenie z 15. marca 2013

7

Flámska vláda vykonala dekrét z 8. februára 2013 o trvalo udržateľnom používaní pesticídov vo Flámskom regióne prostredníctvom besluit houdende nadere regels inzake duurzaam gebruik van pesticiden in het Vlaamse Gewest voor niet‑land‑ en tuinbouwactiviteiten en de opmaak van het Vlaams Actieplan Duurzaam Pesticidengebruik (nariadenie, ktorým sa stanovujú podrobnejšie pravidlá trvalo udržateľného používania pesticídov v rámci nie poľnohospodárskych a nie záhradkárskych činností v regióne Flámsko a ktorým sa vydáva flámsky akčný plán pre trvalo udržateľné používanie pesticídov), z 15. marca 2013 (Belgisch Staatsblad z 18. apríla 2013, s. 23751, ďalej len „nariadenie z 15. marca 2013“).

Nariadenie zo 14. júla 2017

8

Preambula besluit van de Vlaamse Regering tot wijziging van het besluit van de Vlaamse Regering van 15 maart 2013 houdende nadere regels inzake duurzaam gebruik van pesticiden in het Vlaamse Gewest voor niet‑land‑ en tuinbouwactiviteiten en de opmaak van het Vlaams Actieplan Duurzaam Pesticidengebruik (nariadenie flámskej vlády o zmene nariadenia z 15. marca 2013, ktorým sa stanovujú podrobnejšie pravidlá trvalo udržateľného používania pesticídov v rámci nie poľnohospodárskych a nie záhradkárskych činností vo Flámskom regióne a ktorým sa vydáva flámsky akčný plán pre trvalo udržateľné používanie pesticídov) zo 14. júla 2017 (Belgisch Staatsblad z 18. júla 2017, s. 73320, ďalej len „nariadenie zo 14. júla 2017“) uvádza:

„…

Keďže vedecký výskum neposkytuje konečnú odpoveď na škodlivé účinky používania pesticídov obsahujúcich glyfozát tak na verejné zdravie, ako aj na životné prostredie, alebo ich absenciu; keďže výskum karcinogénnych alebo toxických účinkov používania pesticídov obsahujúcich glyfozát sa ukazuje byť ovplyvnený zainteresovanými podnikmi; keďže na základe zásady obozretnosti je preto potrebné okamžite zakázať používanie pesticídov obsahujúcich glyfozát na pozemkoch na súkromné použitie zo strany užívateľov, ktorí nedisponujú fytolicenciou; keďže sa konštatovala absencia právneho základu pre taký zákaz; keďže Vlaams Parlement (Parlament Flámska) 28. júna 2017 urýchlene schválil návrh dekrétu obsahujúceho rôzne ustanovenia v oblasti životného prostredia, prírody a poľnohospodárstva s cieľom výslovne stanoviť právny základ tohto zákazu; keďže flámska vláda 30. júna 2017 sankcionovala a vyhlásila [decreet houdende diverse bepalingen inzake omgeving, natuur en landbouw (dekrét o rôznych ustanoveniach týkajúcich sa životného prostredia, prírody a poľnohospodárstva)]; keďže ak nedôjde k naliehavej úprave, hrozí, že takýto zákaz nadobudne účinnosť až po tom, ako uvedení užívatelia už aplikovali pesticídy obsahujúce glyfozát na uvedených pozemkoch;

Keďže v prípade neexistencie vedeckého konsenzu o účinkoch glyfozátu a herbicídov na báze glyfozátu na ľudské zdravie, životné prostredie a prírodu, by sa mala dodržať zásada obozretnosti;

…“

9

Článok 2 nariadenia zo 14. júla 2017 vložil do nariadenia z 15. marca 2013 článok 3/1, ktorý znie takto:

„Kapitola 4/1 sa uplatňuje na oblasti užívané jednotlivcami.“

10

Táto kapitola 4/1 s názvom „Použitie pesticídov obsahujúcich glyfozát“ bola doplnená do nariadenia z 15. marca 2013 článkom 5 nariadenia zo 14. júla 2017. Uvedená kapitola pozostáva len z jediného článku 8/1, ktorý znie takto:

„Iba profesionálni užívatelia, ktorí sú držiteľmi fytolicencie P1, P2 alebo P3, sú oprávnení používať pesticídy na báze glyfozátu.

V zmysle prvého pododseku treba za profesionálneho užívateľa považovať kohokoľvek, kto v poľnohospodárskom alebo inom odvetví používa výrobky v rámci svojich podnikateľských činností, vrátane osôb, ktoré manipulujú s aplikačnými prístrojmi, technikov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11

Združenie Belplant podalo na vnútroštátny súd Raad van State (Štátna rada, Belgicko) žalobu o neplatnosť nariadenia zo 14. júla 2017.

12

Tento súd uvádza, že Belplant na podporu svojej žaloby uvádza najmä žalobný dôvod založený na porušení článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535 v spojení so zásadou lojálnosti uvedenou v článku 4 ods. 3 ZFEÚ.

13

Uvedený súd uvádza, že týmto žalobným dôvodom Belplant tvrdí, že nariadenie zo 14. júla 2017 malo byť oznámené Komisii v súlade s článkom 5 ods. 1 tejto smernice, keďže toto nariadenie stanovuje zákaz používania pesticídov obsahujúcich glyfozát užívateľmi, ktorí nie sú držiteľmi povolenia vydaného príslušným regionálnym orgánom a nazvaného „fytolicencia“, na pozemkoch na súkromné použitie.

14

Podľa združenia Belplant totiž tento zákaz predstavuje technický predpis, presnejšie „iné požiadavky“, v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) a f) smernice 2015/1535. Takáto právna úprava podlieha povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii stanovenej v článku 5 ods. 1 tejto smernice, a preto vzhľadom na to, že flámska vláda si nesplnila túto povinnosť, ustanovenie nariadenia zo 14. júla 2017 obsahujúce dotknutý technický predpis je neplatné, a teda neuplatniteľné.

15

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pesticíd obsahujúci glyfozát sa nelíši v závislosti od toho, či ho používa bežný užívateľ alebo profesionálny užívateľ, ktorý je držiteľom fytolicencie. Domnieva sa preto, že opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 spočíva v uložení zákazu používania pesticídov obsahujúcich glyfozát užívateľmi, ktorí nie sú držiteľmi fytolicencie na pozemkoch na súkromné použitie.

16

Tento súd si preto kladie otázku, či toto opatrenie malo byť ako technický predpis skutočne predmetom oznámenia Komisii, ako to tvrdí Belplant.

17

Za týchto podmienok Raad van State (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 5 ods. 1 smernice [2015/1535] vykladať v tom zmysle, že v prípade zákazu používania pesticídov s obsahom glyfozátu na súkromne využívaných pozemkoch užívateľmi bez fytolicencie sa má vychádzať z toho, že tento zákaz sa považuje za technický predpis, ktorý podľa tohto ustanovenia musí byť oznámený Európskej komisii?“

O prejudiciálnej otázke

18

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 2015/1535 v spojení s článkom 5 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje osobám, ktoré nie sú držiteľmi vnútroštátneho povolenia určeného profesionálom, používať na pozemkoch na súkromné použitie pesticídy obsahujúce glyfozát, predstavuje „technický predpis“ v zmysle prvého z týchto ustanovení, ktorý musí byť predmetom oznámenia Komisii podľa druhého ustanovenia.

19

Na úvod, pokiaľ ide o tvrdenie Flámskeho regiónu uvedené v jeho písomných pripomienkach, podľa ktorého opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 nepatrí do pôsobnosti smernice 2015/1535, keďže toto nariadenie upravuje činnosti hospodárskych subjektov, a nie charakteristiky výrobku, treba pripomenúť, že je pravda, že vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú len podmienky na zakladanie podnikov alebo poskytovanie služieb podnikmi, ako sú napríklad predpisy, ktoré podmieňujú vykonávanie profesijnej činnosti predchádzajúcim povolením, nie sú „technickými predpismi“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2015/1535 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2016, M. a S., C‑303/15, EU:C:2016:771, bod 30 a citovaná judikatúra).

20

Opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 však treba preskúmať nie vzhľadom na povinnosť byť držiteľom fytolicencie na strane profesionálnych užívateľov, ale vzhľadom na zákaz, ktorý stanovuje pre užívateľov, ktorí nie sú držiteľmi takejto licencie, používať pesticídy obsahujúce glyfozát na pozemkoch na súkromné použitie.

21

Takýto zákaz stanovený vnútroštátnou právnou úpravou môže patriť do pôsobnosti smernice 2015/1535.

22

Článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 rozlišuje štyri kategórie opatrení, ktoré možno považovať za „technické predpisy“ v zmysle tejto smernice, a to po prvé „technickú špecifikáciu“, po druhé „ďalšiu požiadavku“, po tretie „pravidlo o službách“ a po štvrté „zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členských štátov, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku“. Prvé tri kategórie opatrení sú definované v písmenách c) až e) tohto článku 1 ods. 1.

23

S cieľom odpovedať na položenú otázku treba preskúmať, či zákaz používať pesticídy obsahujúce glyfozát na pozemkoch na súkromné použitie osobami, ktoré nie sú držiteľmi vnútroštátneho povolenia určeného profesionálom, v tomto prípade fytolicencie, stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, akou je nariadenie zo 14. júla 2017, patrí do jednej z týchto štyroch kategórií technických predpisov.

24

V prvom rade treba spresniť, že na to, aby vnútroštátne opatrenie patrilo do prvej kategórie technických predpisov uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2015/1535, teda pod pojem „technická špecifikácia“, toto opatrenie musí nevyhnutne odkazovať na samotný výrobok alebo jeho obal, a teda určovať niektorý z predpísaných znakov výrobku (rozsudok z 8. októbra 2020, Admiral Sportwetten a i., C‑711/19, EU:C:2020:812, bod 26, ako aj citovaná judikatúra).

25

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 neodkazuje na pesticídy obsahujúce glyfozát alebo ich obal ako také, a preto toto opatrenie neurčuje niektorý z predpísaných znakov týchto výrobkov.

26

Uvedené opatrenie preto nepredstavuje technický predpis vo forme „technickej špecifikácie“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2015/1535.

27

V druhom rade, pokiaľ ide o kategóriu technických predpisov, ktorú tvoria „pravidlá vzťahujúce sa na služby“, stačí konštatovať, že opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 nemôže patriť do tejto kategórie, keďže z definícií uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) a e) smernice 2015/1535 vyplýva, že pojem „pravidlá vzťahujúce sa na služby“ označuje požiadavku týkajúcu sa služieb informačnej spoločnosti, teda služieb poskytovaných na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu.

28

Toto opatrenie sa však netýka takýchto služieb informačnej spoločnosti, ale špecifických výrobkov a ich používania.

29

V treťom rade treba overiť, či opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 môže patriť do kategórie technických predpisov, ktoré tvoria „zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členských štátov, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535.

30

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že je nesporné, že opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 nezakazuje výrobu, dovoz ani predaj pesticídov obsahujúcich glyfozát.

31

Na druhej strane, pokiaľ ide o zákazy používania, Súdny dvor už rozhodol, že tieto zákazy zahŕňajú opatrenia, ktoré majú dosah, ktorý ide jasne nad rámec obmedzenia určitých možných spôsobov použitia predmetného výrobku a neobmedzujú sa teda len na obyčajné zakázanie používania tohto výrobku (rozsudok z 8. októbra 2020, Admiral Sportwetten a i., C‑711/19, EU:C:2020:812, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).

32

Táto kategória technických predpisov sa totiž týka najmä vnútroštátnych opatrení, ktoré nenechávajú priestor pre iné než čisto okrajové očakávané používanie predmetného výrobku (rozsudok z 28. mája 2020, ECO‑WIND Construction, C‑727/17, EU:C:2020:393, bod 46 a citovaná judikatúra).

33

Z toho vyplýva, ako zdôrazňuje Flámsky región vo svojich písomných pripomienkach, že do uvedenej kategórie môže patriť len takmer úplný zákaz bežného používania výrobku, čo vylučuje jednoduché uloženie podmienok alebo obmedzení jeho používania, ako v prejednávanej veci, zákaz uložený súkromným užívateľom nie na to, aby kupovali pesticídy obsahujúce glyfozát, ale aby sami používali takéto výrobky, čo týchto užívateľov donucuje k tomu, aby na tento účel využívali služby profesionálov, ktorí sú držiteľmi fytolicencie.

34

Opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 preto nemôže patriť do kategórie, ktorú tvoria „zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členských štátov, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535.

35

Vo štvrtom a poslednom rade, pokiaľ ide o kategóriu technických predpisov, ktoré predstavujú „iné požiadavky“, vymedzenú v článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 2015/1535, táto kategória zahŕňa inú požiadavku ako technická špecifikácia, ktorá je kladená na výrobok s cieľom chrániť najmä spotrebiteľov alebo životné prostredie a ktorá ovplyvňuje životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako sú napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt.

36

V prejednávanej veci predovšetkým z preambuly nariadenia zo 14. júla 2017 vyplýva, že zákaz, ktorý stanovuje, sa ukladá na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

37

Ďalej treba uviesť, že tento zákaz sa týka životného cyklu pesticídov obsahujúcich glyfozát po ich predaji stanovením podmienky spojenej s používaním týchto výrobkov, keďže na pozemkoch na súkromné použitie sú ich oprávnení používať iba profesionáli, ktorí sú držiteľmi fytolicencie.

38

Napokon treba konštatovať, že takéto opatrenie zákazu môže ovplyvniť predaj dotknutých výrobkov.

39

Toto opatrenie totiž spôsobuje zánik určitej kategórie potenciálnych kupujúcich pesticídov obsahujúcich glyfozát, teda jednotlivcov, ktorí chcú takéto pesticídy používať sami, bez využitia služieb profesionálov, ktorí sú držiteľmi požadovanej fytolicencie. Takéto obmedzenie možnosti používania pesticídov obsahujúcich glyfozát teda ovplyvňuje ich predaj (pozri analogicky rozsudok z 13. októbra 2016, M. a S., C‑303/15, EU:C:2016:771, bod 26 a citovaná judikatúra).

40

Ako však uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, na to, aby opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 mohlo byť kvalifikované ako „technický predpis“ patriaci do kategórie „iné požiadavky“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) a f) smernice 2015/1535, je potrebné, aby predaj pesticídov obsahujúcich glyfozát bol „významne“ ovplyvnený týmto opatrením.

41

Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či je to tak v prejednávanej veci.

42

Pri tomto posúdení bude môcť vnútroštátny súd zohľadniť najmä celkový objem predaja pesticídov obsahujúcich glyfozát na území Flámskeho regiónu a zmenu nákupných zvykov každej kategórie kupujúcich na základe frekvencie ich nákupov a množstva kúpeného výrobku, ako aj zmenu miesta nákupu a distribučných kanálov. V tomto kontexte môže tento súd zohľadniť rozsah, v akom na jednej strane dopyt profesionálnych užívateľov nahrádza dopyt jednotlivcov, ktorí využívajú služby profesionálnych užívateľov, a na druhej strane súkromných užívateľov, ktorí si už zaobstarávajú pesticídy bez glyfozátu namiesto tých, ktoré obsahujú túto látku.

43

Ak by vnútroštátny súd musel konštatovať, že opatrenie zavedené nariadením zo 14. júla 2017 má za následok významný vplyv na predaj dotknutých výrobkov, vyplývalo by z toho, že pred prijatím tohto nariadenia bola flámska vláda povinná splniť oznamovaciu povinnosť stanovenú v článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535.

44

Treba dodať, že článok 5 ods. 1 štvrtý pododsek tejto smernice stanovuje, že ak má návrh technického predpisu za cieľ predovšetkým obmedziť predaj alebo používanie chemickej látky, prípravku alebo výrobku z dôvodu verejného zdravia alebo ochrany spotrebiteľov alebo životného prostredia, členské štáty tiež Komisii oznámia buď súhrn všetkých relevantných údajov o dotknutej látke, prípravku alebo výrobku a o ich známych a dostupných náhradách, alebo odkazy na ne, ak sú takéto informácie k dispozícii, ako aj predpokladané dopady opatrenia na verejné zdravie a ochranu spotrebiteľov a životného prostredia spolu s analýzou rizík vykonanou zodpovedajúcim spôsobom v súlade so zásadami stanovenými v prílohe XV časti II bode 3 nariadenia č. 1907/2006.

45

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 smernice 2015/1535 v spojení s jej článkom 5 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje osobám, ktoré nie sú držiteľmi vnútroštátneho povolenia určeného profesionálom, používať na pozemkoch na súkromné použitie pesticídy obsahujúce glyfozát, môže predstavovať „technický predpis“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) a f) tejto smernice, ktorý musí byť predmetom oznámenia Komisii podľa článku 5 uvedenej smernice, pokiaľ uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy môže mať významný vplyv na predaj dotknutých výrobkov, čo je úlohou vnútroštátneho súdu overiť.

O trovách

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol:

 

Článok 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, v spojení s jej článkom 5

 

sa má vykladať v tom zmysle, že:

 

vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje osobám, ktoré nie sú držiteľmi vnútroštátneho povolenia určeného profesionálom, používať na pozemkoch na súkromné použitie pesticídy obsahujúce glyfozát, môže predstavovať „technický predpis“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) a f) tejto smernice, ktorý musí byť predmetom oznámenia Európskej komisii podľa článku 5 uvedenej smernice, pokiaľ uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy môže mať významný vplyv na predaj dotknutých výrobkov, čo je úlohou vnútroštátneho súdu overiť.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: holandčina.

Top