–

Doctipharma SAS, v zastúpení: V. Eppendahl, L. Lesur, M. Rivasi a A. Robert, avocats, M. Meulenbelt, advocaat,

–

Union des Groupements de pharmaciens d’officine (UDGPO), v zastúpení: S. Beaugendre a M. Boccon‑Gibod, avocats,

–

francúzska vláda, v zastúpení: G. Bain, V. Depenne, A.‑L. Desjonquères, M. Guiresse a N. Vincent, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: T. Machovičová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Russo, avvocato dello stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Sipos a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka jednak výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8) (ďalej len „smernica 98/34“), a jednak výkladu článku 85c smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011 (Ú. v. EÚ L 174, 2011, s. 74) (ďalej len „smernica 2001/83“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Doctipharma SAS a Union des Groupements de pharmaciens d’officine (UDGPO) vo veci spočívajúcej v tom, či je činnosť online predaja liekov, ktoré nie sú viazané na povinný lekársky predpis, prostredníctvom platformy vytvorenej a spravovanej spoločnosťou Doctipharma, legálna.

3

Článok 1 smernice 98/34 stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

Na účely tejto definície:

…“

4

Článok 85c smernice 2001/83 znie:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy zakazujúce ponuku predaja liekov na predpis verejnosti na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa na predaj liekov na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, ako je vymedzené v smernici [98/34], vzťahovali tieto podmienky:

2.   Členské štáty môžu pre maloobchodnú distribúciu liekov na diaľku verejnosti na svojom území prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti stanoviť podmienky odôvodnené ochranou verejného zdravia.

…

6.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica [2000/31] a podmienky uvedené v tejto hlave, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabezpečili, aby iné osoby ako uvedené v odseku 1, ktoré ponúkajú lieky na predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti a ktoré pôsobia na ich území, podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám.“

5

Odôvodnenia 21 až 24 smernice 2011/62 znejú:

6

Článok 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1), stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

7

V článku 10 tejto smernice sa uvádza:

„Smernica 98/34/ES, zmenená aktmi uvedenými v prílohe III časti A k tejto smernici, sa zrušuje bez vplyvu na povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B k zrušenej smernici a v prílohe III časti B k tejto smernici.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.“

8

Podľa článku 11 smernice 2015/1535 nadobudla táto smernica účinnosť 7. októbra 2015, t. j. dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

9

Podľa článku L. 5125‑25 druhého odseku Code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „Zákonník verejného zdravia“):

„Lekárnici nesmú prijímať objednávky na lieky a iné výrobky alebo veci uvedené v článku L. 4211‑1 obvyklými kanálmi sprostredkovateľov a s týmito liekmi, výrobkami alebo vecami, na ktoré im tak bola doručená objednávka, obchodovať a doručovať ich do domov.“

10

Článok L. 5125‑26 tohto zákonníka znie:

„Predaj akéhokoľvek lieku, výrobku a vecí uvedených v článku L. 4211‑1 verejnosti prostredníctvom komisionárov, nákupcov alebo zariadení vlastnených alebo spravovaných osobami, ktoré nie sú držiteľmi diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách uvedených v článku L. 4221‑1, sa zakazuje.“

11

V článku L. 5125‑33 uvedeného zákonníka sa uvádza:

„Za elektronický obchod s liekmi sa považuje ekonomická činnosť, pri ktorej lekárnik ponúka alebo zabezpečuje na diaľku elektronickými prostriedkami maloobchodný predaj a vydávanie humánnych liekov verejnosti a na tento účel poskytuje zdravotnícke informácie online.

Činnosť elektronického obchodu sa vykonáva z webového sídla lekárne.

Vytvorenie a prevádzkovanie takéhoto webového sídla je vyhradené výlučne pre týchto lekárnikov:

Lekárnik, ktorý je majiteľom lekárne alebo ktorý prevádzkuje vzájomnú alebo banskú záchrannú lekáreň, je zodpovedný za obsah webového sídla, ktoré vytvára, a za podmienky, za ktorých sa činnosť elektronického obchodu s liekmi vykonáva.

Asistenti lekárnika, ktorí boli poverení niektorým z lekárnikov uvedených v šiestom odseku, sa môžu podieľať na prevádzkovaní webového sídla lekárne.

Lekárnici, ktorí nahradia majiteľov lekárne alebo prevádzkovateľov lekárne po smrti majiteľa môžu prevádzkovať webové sídlo lekárne, ktoré predtým vytvoril majiteľ lekárne.“

12

Doctipharma vytvorila webové sídlo www.doctipharma.fr, ktorej hosting poskytuje spoločnosť Pictime Coreyre a na ktorej mohli používatelia internetu z webových sídiel lekární nakupovať farmaceutické výrobky a lieky, ktoré nie sú viazané na povinný lekársky predpis.

13

UDGPO, ktoré je združením zoskupení lekární a ktoré sa domnievalo, že na základe služby poskytovanej spoločnosťou Doctipharma prostredníctvom jej webového sídla sa táto spoločnosť podieľa na elektronickom obchode s liekmi, podalo proti spoločnostiam Doctipharma a Pictime Coreyre žalobu na Tribunal de commerce de Nanterre (Obchodný súd Nanterre, Francúzsko), ktorou sa domáhalo určenia, že toto webové sídlo je protiprávne, a uloženia povinnosti ukončiť činnosť tohto webového sídla pod hrozbou uloženia pokuty.

14

Rozsudkom z 31. mája 2016 Tribunal de commerce de Nanterre (Obchodný súd Nanterre) vyhovel návrhom združenia UDGPO. Rozhodol, že webové sídlo www.doctipharma.fr je na účely predaja liekov protiprávne a v podstate uložil spoločnosti Doctipharma povinnosť ukončiť elektronický obchod s liekmi na tomto webovom sídle.

15

Doctipharma podala odvolanie na Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles, Francúzsko), ktorý rozsudkom z 12. decembra 2017 prvostupňový rozsudok zrušil, a to okrem iného z dôvodu, že webové sídlo www.doctipharma.fr je technickou platformou, na ktorej nedochádza k priamemu predaju liekov.

16

Rozsudkom z 19. júna 2019 Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) tento rozsudok zrušil z dôvodu porušenia článku L. 5125‑25 druhého odseku a článku L. 5125‑26 Zákonníka verejného zdravia a postúpil vec Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Cour de cassation (Kasačný súd) z činnosti spoločnosti Doctipharma, ktorá spočíva predovšetkým v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikmi a potenciálnymi pacientmi na účely predaja liekov, vyvodil záver, že táto spoločnosť vystupuje ako sprostredkovateľ, a teda sa podieľa na elektronickom obchode spočívajúcom v predaji liekov bez toho, aby mala postavenie lekárnika, čo je v rozpore s týmito ustanoveniami.

17

Doctipharma pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že jej činnosť sa obmedzuje na technickú údržbu vzájomného riešenia určeného lekárnikom s cieľom umožniť im vytvoriť a prevádzkovať ich webové sídlo. V tejto súvislosti sa po prvé odvoláva predovšetkým na článok 85c smernice 2001/83. Po druhé tvrdí, že riešenie uvedené v rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C‑434/15, EU:C:2017:981), ktoré sa týkalo činnosti neprofesionálnych vodičov spoločnosti Uber, nemožno uplatniť na spor vo veci samej.

18

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že na rozdiel od neprofesionálnych vodičov spoločnosti Uber sú lekárnici odborníkmi v oblasti predaja liekov, v rámci ktorého predaj na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov na tradičný predaj len nadväzuje, a že sa nezdá, že by Doctipharma zasahovala do stanovovania cien liekov predávaných týmto spôsobom, a teda že pochybuje, že by výklad Súdneho dvora v rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C‑434/15, EU:C:2017:981), bolo možné uplatniť na prejednávanú vec.

19

Vnútroštátny súd napokon zdôrazňuje, že k charakteristickým vlastnostiam služby ponúkanej spoločnosťou Doctipharma a výkladu článku 85c smernice 2001/83 zaujali francúzske súdy, ktoré rozhodovali o spore vo veci samej, protichodné prístupy.

20

Za týchto okolností Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má činnosť spoločnosti Doctipharma, vykonávaná na jej webovom sídle www.doctipharma.fr a z neho, kvalifikovať ako „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle smernice 98/34.

22

Po prvé treba zdôrazniť, že tak ako vyplýva z článkov 10 a 11 smernice 2015/1535, smernica 98/34 bola s účinnosťou od 7. októbra 2015 zrušená. Doctipharma pritom vo svojich pripomienkach uvádza, že služby, o ktoré ide vo veci samej, boli poskytované až do roku 2016, a z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosti Doctipharma bola rozsudkom z 31. mája 2016 uložená povinnosť ukončiť elektronický obchod s liekmi na svojom webovom sídle. Na skutkové okolnosti vo veci samej sa tak ratione temporis môžu uplatniť aj ustanovenia smernice 2015/1535.

23

V každom prípade treba poukázať na to, že článok 1 bod 2 smernice 98/34 a článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, ktoré vymedzujú pojem „služba informačnej spoločnosti“, majú rovnaké znenie.

24

Po druhé zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že služba ponúkaná spoločnosťou Doctipharma sa poskytuje na webovom sídle a spočíva v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikmi a zákazníkmi na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si túto službu objednali.

25

V dôsledku uvedeného tomu treba rozumieť tak, že prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 bod 2 smernice 98/34 a článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535 majú vykladať v tom zmysle, že služba poskytovaná na webovom sídle, ktorá spočíva v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikmi a zákazníkmi na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si túto službu objednali, spadá pod pojem „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle týchto ustanovení.

26

V tejto súvislosti platí, že článok 1 bod 2 smernice 98/34 a článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535 vymedzujú pojem „služby informačnej spoločnosti“ tak, že sa ním označuje „každá služba poskytovaná informačnou spoločnosťou, to jest každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb“.

27

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v týchto ustanoveniach, podľa ustálenej judikatúry odmenu za službu poskytovanú poskytovateľom služieb v rámci hospodárskej činnosti nemusia nevyhnutne platiť osoby, ktoré sú jej príjemcami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2016, Mc Fadden,C‑484/14, EU:C:2016:689, bod 41, a zo 4. mája 2017, Vanderborght,C‑339/15, EU:C:2017:335, bod 36).

28

Na účely kvalifikácie služby, o ktorú ide vo veci samej, ako služby spadajúcej pod pojem „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34 a článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535 je teda irelevantné, že sa táto služba osobe, ktorá kupuje liek, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, poskytuje bezodplatne, pretože medzi poskytovateľom tejto služby a každým lekárnikom, ktorý uvedenú službu využíva, dochádza k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb za úhradu.

29

Rovnako je v tejto súvislosti irelevantná skutočnosť, že, tak ako uviedla Doctipharma, bola tejto spoločnosti podľa všeobecných podmienok predaja vyplácaná odmena od lekárnikov, ktorí si objednali službu spočívajúcu v prístupe na jej platformu na základe paušálneho poplatku, a tiež, tak ako uviedla francúzska vláda, skutočnosť, že na službu poskytovanú spoločnosťou Doctipharma sa vzťahovalo mesačné predplatné, ktoré platili spoločnosti Doctipharma lekárnici, ktorí boli jej zákazníkmi, a tiež spätný prevod percentuálneho podielu zo sumy predajov, uskutočňovaný platformou.

30

Z uvedeného vyplýva, že s výhradou overení, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, sa služba, o ktorú ide vo veci samej, v každom prípade musí považovať za službu, ktorá bola poskytovaná za odplatu.

31

Pokiaľ ide o druhú a tretiu podmienku, ktoré sú stanovené v článku 1 bode 2 smernice 98/34 a článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, službu poskytovanú spoločnosťou Doctipharma je možné vzhľadom na jej charakteristické vlastnosti považovať za službu poskytovanú na diaľku a elektronickým spôsobom v zmysle uvedených ustanovení, pretože nadviazanie kontaktu medzi zákazníkom a lekárnikom sa uskutočňuje prostredníctvom webového sídla, bez súčasnej prítomnosti jednak poskytovateľa služby a jednak zákazníka alebo lekárnika, overenie čoho bude úlohou vnútroštátneho súdu.

32

Pokiaľ ide o štvrtú podmienku stanovenú v článku 1 bode 2 smernice 98/34 a článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a predovšetkým z opisu služby poskytovanej spoločnosťou Doctipharma vyplýva, že táto služba sa poskytuje jednak na základe individuálnej žiadosti lekárnikov, pričom títo si musia objednať služby poskytované webovým sídlom spoločnosti Doctipharma na to, aby mohli uvedenú službu využívať, a jednak na základe individuálnej žiadosti zákazníkov, pričom títo si musia vytvoriť zákaznícky účet na to, aby sa mohli dostať na webové sídla lekárnikov podľa svojho výberu, s cieľom na základe objednávky nakúpiť lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis.

33

Z uvedeného vyplýva, že služba, akou je služba poskytovaná spoločnosťou Doctipharma, musí byť, s výhradou overení, ktoré vykoná vnútroštátny súd, kvalifikovaná ako „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34 a článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535.

34

Tento záver nie je spochybnený judikatúrou, ktorú ustálil Súdny dvor v rozsudkoch z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C‑434/15, EU:C:2017:981), z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland (C‑390/18, EU:C:2019:1112), a z 3. decembra 2020, Star Taxi App (C‑62/19, EU:C:2020:980).

35

Z tejto judikatúry totiž vyplýva, že služba, ktorej cieľom je umožniť nadviazanie kontaktu medzi zákazníkmi a poskytovateľmi ďalšej služby inej povahy a ktorá spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 1 bode 2 smernice 98/34 a článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, sa musí kvalifikovať ako „služba informačnej spoločnosti“, ak je takáto služba službou odlišnou od služby inej povahy poskytovanej týmito poskytovateľmi. Inak je to však v prípade, ak sa javí, že táto služba umožňujúca nadviazanie kontaktu je neoddeliteľnou súčasťou celkovej služby, na ktorej hlavný prvok sa vzťahuje iná právna kvalifikácia, než je právna kvalifikácia „služby informačnej spoločnosti“ (rozsudok z 3. decembra 2020, Star Taxi App,C‑62/19, EU:C:2020:980, bod 49 a citovaná judikatúra).

36

Ako pritom uviedol generálny advokát v bodoch 28 a 29 svojich návrhov, služba umožňujúca nadviazanie kontaktu medzi lekárnikmi a zákazníkmi na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si túto službu objednali, nemôže byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej služby, ktorej hlavný prvok nezodpovedá kvalifikácii ako „služba informačnej spoločnosti“.

37

V dôsledku toho vzhľadom na to, že odlišný právny režim, ktorý by sa uplatňoval na takúto službu, neexistuje, nie je na účely poskytnutia odpovede na prvú otázku opodstatnené zohľadniť výklad a kritériá vyplývajúce z rozsudkov uvedených v bode 34 tohto rozsudku.

38

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 bod 2 smernice 98/34 a článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535 sa majú vykladať v tom zmysle, že služba poskytovaná na webovom sídle, ktorá spočíva v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikmi a zákazníkmi na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si túto službu objednali, spadá pod pojem „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle týchto ustanovení.

39

Svojou druhou až šiestou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 85c smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu na základe tohto ustanovenia zakázať poskytovanie služby spočívajúcej v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikom a zákazníkom prostredníctvom webového sídla na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si objednali túto službu.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článkom 1 bodom 20 smernice 2011/62 bola do smernice 2001/83 vložená hlava VIIa nazvaná „Predaj na diaľku verejnosti“. Táto hlava obsahuje okrem iného článok 85c tejto smernice týkajúci sa predaja liekov verejnosti na diaľku.

41

Z tohto ustanovenia po prvé vyplýva, že členské štáty musia povoliť predaj liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, verejnosti na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, ako sú tieto vymedzené v smernici 98/34. Zákaz ponúkania na predaj verejnosti na diaľku na základe právnej úpravy členského štátu je totiž prípustný len v prípade liekov viazaných na lekársky predpis.

42

Po druhé tento článok 85c vo svojom odseku 1 stanovuje podmienky týkajúce sa osôb, liekov a webových sídiel, ktorým podlieha predaj liekov verejnosti na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti a ktorých dodržiavanie musia členské štáty zabezpečiť.

43

Pokiaľ ide konkrétne o osoby, ktoré majú povolenie alebo sú oprávnené uskutočňovať takýto predaj, v písmene a) tohto odseku 1 sa uvádza, že fyzická alebo právnická osoba ponúkajúca takéto lieky musí byť oprávnená alebo mať povolenie dodávať takéto lieky na diaľku „v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je táto osoba usadená“.

44

Právomoc, ktorú takto majú členské štáty, je doplnená odsekom 6 uvedeného článku 85c, v ktorom sa uvádza, že členské štáty majú tiež právomoc sankcionovať iné osoby ako osoby uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré ponúkajú lieky na predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, tak ako sú tieto vymedzené v smernici 98/34.

45

V dôsledku toho majú členské štáty výlučnú právomoc určiť fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú povolenie alebo sú oprávnené vydávať lieky verejnosti na diaľku.

46

Pokiaľ ide o podmienky, ktorým predaj verejnosti na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti môže podliehať, treba uviesť, že podľa článku 85c ods. 2 smernice 2001/83 členské štáty môžu pre maloobchodnú distribúciu liekov na diaľku verejnosti na svojom území prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti stanoviť podmienky.

47

Tak ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, členské štáty však takéto podmienky pre maloobchodnú distribúciu môžu stanoviť len za predpokladu, že sú „odôvodnené ochranou verejného zdravia“.

48

Na účely určenia, či taká služba, akou je služba poskytovaná spoločnosťou Doctipharma, môže byť zakázaná na základe vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s článkom 85c ods. 1 písm. a) smernice 2001/83, prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či vzhľadom na charakteristické vlastnosti tejto služby umožňujúcej nadviazanie kontaktu medzi lekárnikmi a zákazníkmi na účely online predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, treba poskytovateľa uvedenej služby vnímať ako subjekt, ktorý sa prostredníctvom vlastného plnenia, ktoré je odlišné od predaja, obmedzuje len na umožnenie nadviazania kontaktu medzi predávajúcimi a zákazníkmi, alebo či tohto poskytovateľa treba považovať za subjekt, ktorý je sám poskytovateľom predaja.

49

V tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na základe čisto skutkového posúdenia určil nie povahu služby poskytovanej spoločnosťou Doctipharma, ktorá v každom prípade, tak ako uviedol Súdny dvor v odpovedi na prvú otázku, je službou informačnej spoločnosti, ale osobu – a to v rámci spoločnosti Doctipharma alebo spomedzi lekárnikov využívajúcich službu, ktorú táto spoločnosť poskytuje – ktorá uskutočňuje predaj liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis.

50

Ak by sa na základe tejto analýzy vzhľadom na osobitné vlastnosti služby poskytovanej spoločnosťou Doctipharma dospelo k záveru, že samotnú túto spoločnosť treba považovať za poskytovateľa predaja, potom by článok 85c ods. 1 písm. a) smernice 2001/83 nebránil zákazu tejto služby členským štátom, na ktorého území je táto spoločnosť usadená.

51

Ako totiž vyplýva z bodov 43 až 45 tohto rozsudku, len členské štáty majú právomoc vymedziť osoby, ktoré majú povolenie alebo sú oprávnené na predaj liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, verejnosti na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti. Francúzske orgány tak môžu vyhradiť predaj takýchto liekov verejnosti na diaľku prostredníctvom týchto služieb len pre osoby, ktoré majú postavenie lekárnika.

52

Ak by vnútroštátny súd naopak konštatoval, že táto služba spočíva výlučne v umožnení nadviazania kontaktu medzi predávajúcimi a zákazníkmi, a teda že Doctipharma poskytuje vlastnú službu odlišnú od predaja, potom by táto služba nemohla byť zakázaná na základe článku 85c ods. 1 písm. a) smernice 2001/83 z dôvodu, že sa podieľala na elektronickom obchode predaja liekov bez toho, aby mala postavenie lekárnika.

53

Okrem toho by v takomto prípade služba poskytovaná spoločnosťou Doctipharma nespadala pod pojem „podmienky maloobchodnej distribúcie“ liekov ponúkaných na predaj verejnosti na diaľku v zmysle článku 85c ods. 2 smernice 2001/83 a na základe tohto ustanovenia by nemohla byť ani zakázaná.

54

Ako totiž vyplýva z odpovede na prvú otázku, služba poskytovaná na webovom sídle spočívajúca v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikmi a zákazníkmi na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si objednali túto službu, sa musí kvalifikovať ako „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34 a článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535.

55

Článok 85c ods. 1 smernice 2001/83 pritom výslovne stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy zakazujúce ponuku predaja liekov na predpis verejnosti na diaľku, členské štáty zabezpečia, aby sa lieky ponúkali na predaj na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, tak ako sú tieto vymedzené v smernici 98/34.

56

Bolo by preto nekoherentné konštatovať, že využívanie takejto služby by členské štáty mohli zakázať na základe článku 85c ods. 2 smernice 2001/83.

57

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú až šiestu otázku odpovedať tak, že článok 85c smernice 2001/83 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu na základe tohto ustanovenia zakázať poskytovanie služby spočívajúcej v umožnení nadviazania kontaktu medzi lekárnikom a zákazníkom prostredníctvom webového sídla na účely predaja liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, z webových sídiel lekární, ktoré si objednali túto službu, ak sa vzhľadom na charakteristické vlastnosti uvedenej služby ukáže, že tento poskytovateľ tejto služby sám uskutočňuje predaj takýchto liekov bez toho, aby na to mal povolenie alebo aby na to bol oprávnený podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území je usadený.

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: