Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62021CJ0444

    Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 29. júna 2023.
    Európska komisia proti Írsku.
    Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Osobitné chránené územia – Atlantický biogeografický región – Článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 – Neoznačenie osobitných chránených území a nestanovenie cieľov ochrany – Neexistencia alebo nedostatočnosť ochranných opatrení.
    Vec C-444/21.

    Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2023:524

     ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

    z 29. júna 2023 ( *1 )

    Obsah

     

    I. Právny rámec

     

    II. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore

     

    III. O žalobe

     

    A. O prvej výhrade založenej na neoznačení osobitne chránených území

     

    1. Argumentácia účastníkov konania

     

    2. Posúdenie Súdnym dvorom

     

    B. O druhej výhrade založenej na nestanovení cieľov ochrany

     

    1. Argumentácia účastníkov konania

     

    2. Posúdenie Súdnym dvorom

     

    C. O tretej výhrade založenej na porušení povinnosti stanoviť potrebné ochranné opatrenia

     

    1. Argumentácia účastníkov konania

     

    a) Lokality, na ktoré sa podľa Komisie nevzťahujú žiadne ochranné opatrenia alebo na ktoré sa vzťahujú čiastočné ochranné opatrenia

     

    b) Lokality, na ktoré sa podľa Komisie vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré nie sú založené na cieľoch ochrany

     

    c) Pretrvávajúca a systematická prax pri stanovovaní ochranných opatrení, ktoré nie sú dostatočne presné a ktoré neumožňujú čeliť všetkým významným tlakom a hrozbám

     

    2. Posúdenie Súdnym dvorom

     

    a) Úvodné pripomienky

     

    b) Lokality, na ktoré sa nevzťahujú žiadne ochranné opatrenia alebo na ktoré sa vzťahujú neúplné ochranné opatrenia

     

    c) Lokality, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré nie sú založené na cieľoch ochrany

     

    d) Pretrvávajúca a systematická prax pri stanovovaní ochranných opatrení, ktoré nie sú dostatočne presné a ktoré neumožňujú čeliť všetkým významným tlakom a hrozbám

     

    O trovách

    „Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Osobitné chránené územia – Atlantický biogeografický región – Článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 – Neoznačenie osobitných chránených území a nestanovenie cieľov ochrany – Neexistencia alebo nedostatočnosť ochranných opatrení“

    Vo veci C‑444/21,

    ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 16. júla 2021,

    Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes, a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

    žalobkyňa,

    proti

    Írsku, v zastúpení:, M. Browne, A. Joyce, M. Lane a J. Quaney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Barrington, SC, A. Carroll, BLa M. Gray, SC,

    žalovanému,

    ktorého v konaní podporuje:

    Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller a A. Hoesch, splnomocnení zástupcovia,

    vedľajší účastník konania,

    SÚDNY DVOR (druhá komora),

    v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), F. Biltgen, N. Wahl a J. Passer,

    generálna advokátka: T. Ćapeta,

    tajomník: C. Strömholm, referentka,

    so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. novembra 2022,

    po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 9. februára 2023,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:

    Írsko si tým, že neoznačilo ako osobitné chránené územia čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, 217 zo 423 lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne, ktoré boli zaradené do zoznamu vytvoreného rozhodnutím Komisie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región (Ú. v. EÚ L 387, 2004, s. 1), ktorý bol aktualizovaný rozhodnutím Komisie 2008/23/ES z 12. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 12, 2008, s. 1) a rozhodnutím Komisie 2009/96/ES z 12. decembra 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma druhý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 43, 2009, s. 466) (ďalej len „dotknuté lokality európskeho významu“),

    nestanovilo podrobné ciele ochrany špecifické pre každú lokalitu v prípade 140 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu, a

    neprijalo potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II k smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193) (ďalej len „smernica ‚o biotopoch‘“), ktoré sa vyskytujú v 423 dotknutých lokalitách európskeho významu,

    nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“.

    I. Právny rámec

    2

    Tretie a ôsme odôvodnenie smernice „o biotopoch“ stanovujú:

    „Keďže hlavným cieľom tejto smernice je podpora udržiavania biologickej rôznorodosti, berúc do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky, táto smernica prispieva k všeobecnému cieľu udržateľného rozvoja; keďže udržiavanie takejto biologickej rôznorodosti môže v určitých prípadoch vyžadovať udržiavanie alebo podporu ľudských činností;

    keďže je vhodné na každom označenom území vykonať potrebné opatrenia týkajúce sa sledovaných cieľov ochrany;“

    3

    Článok 1 písm. l) tejto smernice stanovuje:

    „Na účely tejto smernice:

    l)

    osobitné chránené územie znamená lokalitu európskeho významu, označenú členskými štátmi štatutárnym, administratívnym a/alebo zmluvným aktom, kde sa uplatňujú ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré je lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany“.

    4

    Podľa článku 2 ods. 2 uvedenej smernice:

    „Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.“

    5

    Článok 3 ods. 1 a 2 tej istej smernice stanovuje:

    „1.   Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

    Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice 79/409/EHS.

    2.   Každý členský štát prispieva k vytvoreniu Natura 2000 úmerne k zastúpeniu typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v rámci svojho územia, uvedených v odseku 1. Na tento účel a berúc do úvahy ciele uvedené v odseku 1 označí každý členský štát v súlade s článkom 4 lokality ako osobitné chránené územia.“

    6

    Článok 4 smernice „o biotopoch“ stanovuje:

    „1.   Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. Pre druhy živočíchov, ktoré využívajú rozsiahle územia, tieto lokality zodpovedajú tým lokalitám v rámci prirodzeného areálu týchto druhov, kde sa nachádzajú fyzikálne alebo biologické faktory dôležité pre ich život a ich reprodukciu. Pre vodné živočíchy pohybujúce sa na rozsiahlom území budú takéto lokality navrhnuté iba v prípade, ak existuje jasne identifikovateľné územie, predstavujúce fyzikálne a biologické faktory dôležité pre ich život a reprodukciu. V prípade potreby členské štáty navrhnú úpravu zoznamu z hľadiska výsledkov dohľadu uvedených v článku 11.

    Tento zoznam sa predloží Komisii do troch rokov od oznámenia tejto smernice, spolu s informáciami o každej lokalite. Tieto informácie obsahujú mapu lokality, jeho názov, lokalizáciu, rozsah a údaje, ktoré sú výsledkom uplatnenia kritérií uvedených v prílohe III (etapa 1), poskytnuté vo formáte vypracovanom Komisiou v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

    2.   Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z deviatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu lokalít európskeho významu, navrhnutých členskými štátmi, uvádzajúci tie lokality, v ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritných druhov.

    Členské štáty, ktorých lokality s výskytom jedného alebo viacerých typov prioritných prirodzených biotopov a prioritných druhov predstavujú viac ako 5 % celkovej rozlohy ich štátneho územia, môžu po dohode s Komisiou požadovať, aby sa kritériá uvedené v prílohe III (etapa 2) pri výbere všetkých lokalít európskeho významu uplatňovali na ich území pružnejšie.

    Zoznam lokalít vybraných ako lokality európskeho významu, identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

    3.   Zoznam uvedený v odseku 2 sa vypracuje do šiestich rokov od oznámenia tejto smernice.

    4.   Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.

    5.   Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4.“

    7

    Podľa článku 6 tejto smernice:

    „1.   Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

    2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

    3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

    4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. …

    …“

    II. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore

    8

    Rozhodnutím 2004/813 Komisia prijala zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne, z ktorých 413 sa nachádza na území Írska. Šesťročná lehota na označenie týchto lokalít ako osobitných chránených území stanovená v článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ uplynula 7. decembra 2010. Tento zoznam bol aktualizovaný rozhodnutiami 2008/23 a 2009/96, ktoré v prípade Írska zlúčili dve lokality a doplnili do nich 11 lokalít, čím sa celkový počet lokalít nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu zvýšil na 423.

    9

    Listom z 23. apríla 2013 Komisia požiadala Írsko, aby jej poskytlo informácie o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, a najmä o stave pokroku pri označovaní dotknutých lokalít európskeho významu ako osobitných chránených území, ako aj o stave prípravy cieľov a ochranných opatrení.

    10

    Vzhľadom na odpoveď Írska z 11. septembra 2013 sa Komisia domnievala, že tento členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvedených ustanovení, a 27. februára 2015 mu zaslala výzvu.

    11

    Komisia po preskúmaní odpovede, ktorú Írsko zaslalo listom z 5. mája 2015, ako aj správ o pokroku predložených týmto členským štátom vydala 29. apríla 2016 odôvodnené stanovisko podľa článku 258 prvého odseku ZFEÚ, v ktorom tomuto členskému štátu vytýkala, že si nesplnil:

    povinnosť označiť čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, ako osobitne chránené územia v súlade s požiadavkami článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ 401 dotknutých lokalít európskeho významu,

    povinnosť stanoviť v súlade s uvedeným ustanovením ciele ochrany pre 335 týchto lokalít európskeho významu,

    povinnosť prijať v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice potrebné ochranné opatrenia vo vzťahu ku všetkým uvedeným lokalitám európskeho významu.

    12

    Vo svojej odpovedi z 27. júna 2016 Írsko v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ zdôraznilo zložitosť procesu označovania lokalít európskeho významu ako osobitných chránených území. Tento členský štát teda plánoval ukončiť označovanie osobitných chránených území v priebehu roka 2017. Írsko sa však domnievalo, že predmetné lokality už sú chránené podľa írskeho práva ako „kandidátske lokality na označenie ako osobitne chránené územia“ (ďalej len „kandidátske lokality“).

    13

    Listom z 9. novembra 2018, ktorý bol Írsku doručený v ten istý deň, Komisia zaslala tomuto členskému štátu dodatočné odôvodnené stanovisko. Komisia vyzvala írske orgány, aby prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Komisia sa teraz domnievala, že nesplnenie povinností zo strany tohto členského štátu sa týkalo:

    255 lokalít európskeho významu, pokiaľ ide o neoznačenie lokalít európskeho významu ako osobitne chránené územia,

    198 lokalít európskeho významu, pokiaľ ide o nestanovenie podrobných cieľov ochrany,

    všetkých 423 dotknutých lokalít európskeho významu, pokiaľ ide o nestanovenie ochranných opatrení.

    14

    Listom z 11. januára 2019 Írsko odpovedalo, že plánuje označiť zostávajúce lokality ako osobitné chránené územia a stanoviť ciele ochrany týchto lokalít najneskôr do konca roka 2020 a že tieto lokality sú už chránené ako kandidátske lokality. Uviedlo tiež program vykonávania ochranných opatrení.

    15

    E‑mailovými správami z 26. apríla, 2. mája, 11. októbra, 12. decembra 2019, zo 14. januára a 14. apríla 2020 Írsko informovalo Komisiu o pokroku v konaniach týkajúcich sa označenia dotknutých lokalít európskeho významu ako osobitných chránených území a stanovenia cieľov ochrany.

    16

    Keďže sa Komisia domnievala, že Írsko neprijalo požadované opatrenia na dosiahnutie súladu s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, podala 16. júla 2021 túto žalobu.

    17

    Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 6. decembra 2021 bolo Spolkovej republike Nemecko povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania, ktorý v konaní podporuje Írsko.

    III. O žalobe

    18

    Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza tri výhrady, z ktorých prvé dve sú založené na porušení článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ a tretia na porušení článku 6 ods. 1 tej istej smernice. Komisia po prvé tvrdí, že 217 dotknutých lokalít európskeho významu nebolo označených ako osobitne chránené územia, po druhé, že ciele ochrany neboli stanovené v súvislosti so 140 dotknutými lokalitami európskeho významu, a po tretie, že pre žiadnu z dotknutých lokalít európskeho významu neboli zavedené dostatočné ochranné opatrenia.

    19

    Írsko navrhuje zamietnuť žalobu o nesplnenie povinnosti. Spolková republika Nemecko, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania, ktorý v konaní podporuje Írsko, však zaujala stanovisko len k tretej výhrade.

    A.   O prvej výhrade založenej na neoznačení osobitne chránených území

    1. Argumentácia účastníkov konania

    20

    Svojou prvou výhradou Komisia vytýka Írsku, že si tým, že neoznačilo 217 dotknutých lokalít európskeho významu ako osobitne chránené územia čo najskôr a v lehote najviac šiestich rokov od dátumu prijatia rozhodnutí 2004/813 a 2009/96, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    21

    Táto inštitúcia sa domnieva, že v prejednávanej veci je možné uplatniť judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudky z 27. februára 2003, Komisia/Belgicko (C‑415/01, EU:C:2003:118, body 2223), ako aj zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (C‑535/07, ECLI:EU:C:2010:602, bod 64), týkajúcu sa osobitne chránených území stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7), zmenenej smernicou 2013/17 (ďalej len „smernica ‚o vtáctve‘“), vzhľadom na ciele ochrany sledované smernicou „o biotopoch“ a smernicou o vtáctve. Podľa tejto judikatúry by preto malo dôjsť k uverejneniu vymedzenia týchto oblastí a chránených druhov, aby malo nespornú záväznosť a aby bola splnená požiadavka právnej istoty.

    22

    Ako vyplýva zo správy Komisie o označovaní osobitne chránených území zo 14. mája 2012, názov a umiestnenie lokality, druhov a typov biotopov, pre ktoré bolo osobitné chránené územie označené, by mali byť jasne uvedené, rovnako ako hranice uvedeného územia, cieľ označenia, ako aj ochranné ustanovenia uplatniteľné na takomto území.

    23

    Írsko informovalo Komisiu, že toto označenie sa uskutoční prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov. Bez toho, aby namietala proti takejto metóde označovania, však zdôrazňuje, že sa to ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku, od ktorej sa malo posudzovať nesplnenie povinnosti, týkalo len 206 dotknutých lokalít európskeho významu. Írsko totiž uznalo, že označilo len 212 lokalít, vrátane šiestich lokalít, a to Hempton’s Turbot Bank SAC, Porcupine Bank Canyon SAC, South‑East Rockall Bank, Codling Fault Zone SAC, Blackwater Bank SAC a West Connacht Coast SAC, ktoré nie sú súčasťou 423 dotknutých lokalít európskeho významu. Ku dňu podania žaloby čakalo ešte na označenie 154 lokalít.

    24

    Priznanie ochrany lokalitám od ich zápisu do zoznamu lokalít európskeho významu nespochybňuje povinnosť označiť ich ako osobitne chránené územia podľa článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    25

    Írsko vo svojom vyjadrení k žalobe pripomína, že všeobecným cieľom sledovaným v článku 6 smernice „o biotopoch“ je uložiť členským štátom súbor povinností zameraných na zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry európskeho významu s cieľom dosiahnuť všeobecnejší cieľ tejto smernice, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia [rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 106, ako aj zo 7. novembra 2018, Holohan a i., C‑461/17, EU:C:2018:883, bod 30 a citovaná judikatúra].

    26

    Tento členský štát v prvom rade tvrdí, že opatrenia uvádzané Komisiou a pripomenuté v bode 22 tohto rozsudku boli prijaté pre všetky dotknuté lokality európskeho významu prostredníctvom ochrany, ktorú írske právo poskytuje všetkým „európskym lokalitám“, čo je pojem írskeho práva, ktorý zahŕňa aj kandidátske lokality, a tým aj lokality európskeho významu. Cieľ spočívajúci v dosiahnutí vysokej úrovne ochrany životného prostredia a v prispievaní k vytvoreniu sústavy Natura 2000 bol teda splnený pre všetky dotknuté lokality európskeho významu.

    27

    Kandidátska lokalita tak požíva rovnakú ochranu ako osobitné chránené územia.

    28

    Na ilustráciu, štvrtá a piata časť European Communities (Birds and Natural Habitats) Regulations 2011 (nariadenie Európskych spoločenstiev z roku 2011 o prebratí smernice „o vtáctve“ a smernice „o biotopoch“, ďalej len „preberacie nariadenie“) ukladajú ministrovi pre bývanie, miestnu správu a kultúrne dedičstvo (ďalej len „príslušný minister“) určité povinnosti týkajúce sa činností, plánov alebo projektov, ktoré môžu mať vplyv na európske lokality. Chránia teda lokality rovnako bez ohľadu na to, či boli alebo neboli formálne označené ako osobitne chránené územia.

    29

    V tejto súvislosti článok 28 preberacieho nariadenia ukladá príslušnému ministrovi, ak sa domnieva, že určitá činnosť môže mať významný vplyv na európsku lokalitu, aby túto činnosť v zásade zakázal. Uvedené nariadenie na tento účel obsahuje zoznam činností podliehajúcich povoleniu. Verejné orgány by mali pri posudzovaní žiadosti o povolenie v rámci akéhokoľvek legislatívneho režimu alebo pri navrhovaní prijatia vlastných plánov alebo projektov zohľadniť aj zoznam činností podliehajúcich povoleniu.

    30

    Okrem toho piata časť tohto nariadenia stanovuje postup, podľa ktorého verejný orgán prípadne vykoná primerané posúdenie plánu alebo projektu, v súvislosti s ktorými tento verejný orgán dostal žiadosť o povolenie alebo ktorý chce uskutočniť.

    31

    Podľa článku 11 nariadenia by sa označenie lokality ako kandidátskej lokality na označenie ako lokalita európskeho významu malo sprístupniť v kancelárii príslušného ministra, na internete a byť oznámené vymedzeným orgánom, vlastníkom pozemkov a širokej verejnosti. Takto dostupné informácie by mali okrem iného obsahovať mapu vymedzujúcu hranice lokality, jej názov, polohu a rozlohu, ako aj dôvod označenia lokality ako kandidátskej lokality na označenie ako lokalita európskeho významu.

    32

    V druhom rade Írsko bez toho, aby bolo dotknuté vyššie uvedené, zdôrazňuje zložitosť konania o formálnom označení dotknutých lokalít európskeho významu ako osobitných chránených území, ktoré najčastejšie zahŕňa povinnosť informovať dotknutých vlastníkov a umožniť im namietať proti tomuto označeniu, čo je nevyhnutné na to, aby im bola zaručená právna ochrana. Formálne označenie dotknutých lokalít tak znamenalo potrebu rokovať s 18516 vlastníkmi a zaoberať sa 674 žalobami podanými týmito vlastníkmi.

    33

    Okrem toho v lokalitách, ktoré ešte neboli označené, je 20 lokalít zvýšenými rašeliniskami, v súvislosti s ktorými ukončenie konania o označení závisí od dohody s Komisiou o celkovom riešení správy siete takýchto zvýšených rašelinísk, ktorá je predmetom hĺbkového dialógu s uvedenou inštitúciou.

    34

    Komisia vo svojej replike spochybňuje, že proces označenia týchto 20 zvýšených rašelinísk závisí od výsledku diskusií o spôsobe, akým by mali byť riadené, a uvádza, že pokiaľ ide o prípadnú zložitosť procesu formálneho označovania v írskom práve, napríklad nevyhnutnosť zaoberať sa žalobami vlastníkov pozemkov, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa členské štáty nemôžu odvolávať na ustanovenia, zvyky alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku, aby tým odôvodnili nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybrien), C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 89 a citovaná judikatúra].

    35

    Táto inštitúcia sa domnieva, že z kontextu článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ vyplýva, že existuje povinnosť dokončiť proces stanovený v tomto článku označením lokality ako osobitne chránené územie. Opačný výklad predložený Írskom by zbavoval odsek 4 uvedeného článku akéhokoľvek potrebného účinku.

    36

    Povinnosť chrániť lokality pred ich označením ako osobitne chránené územie je okrem toho stanovená v článku 4 ods. 5 smernice „o biotopoch“.

    37

    Okrem toho ochrana poskytovaná kandidátskym lokalitám podľa írskeho práva je nižšia ako ochrana, ktorá sa má poskytnúť osobitným chráneným územiam, ktorých sa ako jediných týka povinnosť zaviesť ochranné opatrenia podľa článku 6 ods. 1 uvedenej smernice.

    38

    Táto ochrana navyše nezodpovedá požiadavke jasnosti a právnej istoty. Zoznam kandidátskych lokalít sa totiž môže vyvíjať v závislosti od námietok vznesených dotknutými osobami.

    39

    Írsko vo svojej duplike zdôrazňuje, že zo správy Komisie uvedenej v bode 22 tohto rozsudku vyplýva, že konanie o označení osobitne chránených území patrí do vnútroštátneho práva členských štátov. V rámci svojej miery voľne úvahy sa Írsko rozhodlo označiť osobitné chránené územia tak, že im ako európskym lokalitám priznalo všetku požadovanú ochranu.

    40

    Podľa tohto členského štátu tvrdenie o možnom vývoji rozsahu lokalít pred formálnym označením nie je podložené. Okrem toho označenie osobitných chránených území neznamená, že ich hranice sú definitívne, pretože po ich označení sa môžu v prípade vedeckého pochybenia zmeniť.

    41

    Výklad predložený Írskom nezbavuje článok 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ potrebného účinku. Írske právo totiž zodpovedá povinnostiam vyplývajúcim z tohto odseku a zabezpečuje tak ochranu dotknutých lokalít tým, že stanovuje povinnosť uplatniť zásadu obozretnosti a vykonať posúdenia uvedené v článku 6 ods. 3 tejto smernice.

    42

    Ochrana poskytovaná írskou právnou úpravou kandidátskym lokalitám ide nad rámec ochrany vyplývajúcej z článku 4 ods. 5 smernice „o biotopoch“, keďže táto právna úprava stanovuje uverejňovanie podrobností a rozsahu dotknutej lokality, oprávnených záujmov, ako aj zoznamu činností, ktorých vykonávanie si vyžaduje predchádzajúce povolenie.

    43

    Ku dňu podania dupliky Írsko uvádza, že ukončilo formálne označenie 339 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu.

    2. Posúdenie Súdnym dvorom

    44

    Na úvod treba pripomenúť, že článok 3 ods. 2 smernice „o biotopoch“ ukladá členským štátom povinnosť prispievať k vytvoreniu sústavy Natura 2000 úmerne k zastúpeniu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I tejto smernice a biotopov druhov uvedených v prílohe II tejto smernice na ich príslušných územiach, a označiť na tento účel v súlade s článkom 4 tej istej smernice a po ukončení postupu, ktorý stanovuje táto smernica, lokality ako osobitné chránené územia.

    45

    Postup označenia lokalít ako osobitne chránené územia, ktorý je stanovený v článku 4 smernice „o biotopoch“, prebieha v štyroch etapách. Podľa tohto článku 4 ods. 1 každý členský štát navrhne zoznam lokalít s uvedením prirodzených typov biotopov a pôvodných druhov, ktoré obsahujú, a tento zoznam sa zasiela Komisii (prvá etapa). V súlade s odsekom 2 uvedeného článku 4 Komisia po dohode s každým členským štátom vypracuje návrh zoznamu lokalít s európskym významom na základe zoznamov členských štátov (druhá etapa). Komisia na základe tohto návrhu zoznamu prijme zoznam vybraných lokalít (tretia etapa). Podľa odseku 4 uvedeného článku 4 po schválení lokality európskeho významu ju príslušný členský štát označí ako osobitné chránené územie čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, pričom podľa dôležitosti lokalít určí priority na zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu ochrany, typu prirodzeného biotopu alebo druhu a pre koherenciu sústavy Natura 2000 (štvrtá etapa) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2019, CFE, C‑43/18, EU:C:2019:483, bod 37).

    46

    Írsko nespochybňuje skutočnosť, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku nebolo všetkých 217 dotknutých lokalít formálne označených ako osobitné chránené územia. Poukazuje však na skutočnosť, že ochrana, ktorú poskytuje kandidátskym lokalitám, je podobná ochrane osobitne chránených území, takže ciele smernice „o biotopoch“ sú splnené.

    47

    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti proti Portugalskej republike tento členský štát uviedol ako prostriedok obrany tvrdenie, podľa ktorého sa existujúce vnútroštátne opatrenia a programy ochrany, ktoré sú právne záväzné pre verejnú správu, uplatňujú na dotknuté lokality európskeho významu odo dňa, kedy Portugalská republika oznámila Komisii zoznam vypracovaný podľa článku 4 ods. 1 smernice „o biotopoch“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 31].

    48

    V odpovedi na toto tvrdenie Súdny dvor na jednej strane rozhodol, že ustanovenia smernice musia byť vykonané s nespochybniteľnou záväznosťou, dostatočne špecificky, presne a jasne, aby bola splnená požiadavka právnej istoty [rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 35].

    49

    Na druhej strane Súdny dvor konštatoval, že Portugalská republika tvrdením, že postupy označovania dotknutých lokalít európskeho významu ako osobitných chránených území neboli z formálneho hľadiska stále ukončené, nespochybňuje, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku tieto lokality ešte neoznačila ako osobitne chránené územia [rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 37].

    50

    Takéto odôvodnenie sa uplatní aj na prostriedok obrany uvádzaný Írskom, podľa ktorého ochrana, ktorú írska právna úprava priznáva lokalitám európskeho významu a kandidátskym lokalitám na označenie ako osobitne chránené územia, je dostatočná na splnenie povinností, ktoré vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    51

    V prejednávanej veci treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava uvádzaná Írskom na podporu jeho odpovede na prvú výhradu žaloby Komisie, ktorá podľa tohto členského štátu poskytuje dostatočnú ochranu dotknutým lokalitám európskeho významu, ak tieto lokality neboli označené ako osobitne chránené územia, nie je spôsobilá splniť špecifickú povinnosť formálne označiť lokality európskeho významu ako osobitné chránené územia stanovenú v článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    52

    Takáto povinnosť totiž predstavuje povinnú etapu systému ochrany biotopov a druhov stanovených v tejto smernici.

    53

    K tejto povinnosti sa pridáva povinnosť určiť ciele ochrany v súlade s článkom 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ a stanoviť ochranné opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 50).

    54

    Táto posledná uvedená povinnosť členských štátov prijať ochranné opatrenia potrebné na ochranu osobitne chránených území, ktorá je stanovená v článku 6 smernice „o biotopoch“, je odlišná od formálnej povinnosti týchto štátov stanovenej v článku 4 ods. 4 tejto smernice označiť lokality európskeho významu ako osobitne chránené územia v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 45 tohto rozsudku.

    55

    Pokiaľ ide o zložitosť postupu formálneho označenia, ktorú zdôrazňuje Írsko, a ktorá vyplýva najmä z toho, že vlastníci dotknutých lokalít podali proti takémuto označeniu žaloby, treba pripomenúť, že členské štáty sa nemôžu odvolávať na ustanovenia, zvyky alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku, aby tým odôvodnili nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybrien), C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 89 a citovaná judikatúra].

    56

    Za týchto podmienok treba konštatovať, že Írsko si tým, že čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, neoznačilo ako osobitné chránené územia 217 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    57

    Prvú výhradu preto treba uznať.

    B.   O druhej výhrade založenej na nestanovení cieľov ochrany

    1. Argumentácia účastníkov konania

    58

    Svojou druhou výhradou Komisia vytýka Írsku, že porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ tým, že nestanovilo podrobné ciele ochrany pre 140 dotknutých lokalít európskeho významu.

    59

    Táto inštitúcia vyvodzuje povinnosť stanoviť podrobné ciele ochrany pre každú lokalitu v maximálnej lehote šiestich rokov z výkladu článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“, ktorý vykonal Súdny dvor v rozsudku zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (C‑849/19, EU:C:2020:1047, body 4652).

    60

    Ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku si Írsko túto povinnosť nesplnilo vo vzťahu ku 140 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu.

    61

    Írsko vo svojom vyjadrení k žalobe uznalo, že neukončilo postup identifikácie a uverejnenia špecifických cieľov ochrany pre všetkých 423 dotknutých lokalít európskeho významu.

    62

    Tento členský štát uvádza, že vynaložil značné úsilie na identifikáciu a uverejnenie špecifických cieľov ochrany. Pandémia COVID‑19 však oneskorila dokončenie prác. Ku dňu vyjadrenia Írska k žalobe malo ciele ochrany 371 lokalít. Ku dňu predloženia dupliky tohto členského štátu boli ciele ochrany stanovené pre všetky lokality.

    63

    Vzhľadom na dosiahnutý pokrok nedošlo k podstatnému porušeniu článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    2. Posúdenie Súdnym dvorom

    64

    Pokiaľ ide o znenie článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“, treba konštatovať, že hoci znenie tohto ustanovenia výslovne neuvádza povinnosť stanoviť ciele ochrany, toto ustanovenie vyžaduje, aby príslušné orgány dotknutého členského štátu pri označení osobitne chráneného územia vypracovali priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov biotopov. Vypracovanie týchto priorít pritom znamená, že tieto ciele ochrany už boli stanovené (rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 46).

    65

    Súdny dvor teda vzhľadom na kontext a účel článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ zastával názor, že hoci z tohto ustanovenia vyplýva, že označenie osobitne chránených území a vypracovanie priorít v oblasti ochrany sa musí vykonať čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich rokov od schválenia lokality európskeho významu v rámci postupu stanoveného v odseku 2 tohto článku, táto lehota sa vzťahuje aj na stanovenie cieľov ochrany, keďže tieto ciele sú potrebné na účely vypracovania týchto priorít, a preto musia stanoveniu týchto priorít predchádzať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, body 4753).

    66

    Treba dodať, že za „ciele ochrany“ v zmysle smernice „o biotopoch“ sa môžu považovať len ciele, ktoré sú špecifické a presné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 59).

    67

    V prejednávanej veci lehoty šiestich rokov, ktoré boli Írsku stanovené na označenie lokalít, ktorých zoznam je uvedený v rozhodnutiach 2004/813 a 2009/96, uplynuli 7. decembra 2007 a 12. decembra 2014.

    68

    Írsko uznáva, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku, teda k 9. januáru 2019, nestanovilo vo vnútroštátnom právnom poriadku špecifické ciele ochrany týkajúce sa 140 lokalít európskeho významu, v prípade ktorých Komisia vznáša druhú výhradu.

    69

    Za týchto podmienok treba konštatovať, že Írsko si tým, že nestanovilo podrobné ciele ochrany špecifické pre každú lokalitu v prípade 140 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    70

    Druhú výhradu preto treba uznať.

    C.   O tretej výhrade založenej na porušení povinnosti stanoviť potrebné ochranné opatrenia

    1. Argumentácia účastníkov konania

    71

    Komisia vo svojej žalobe vytýka Írsku, že si tým, že neprijalo potrebné ochranné opatrenia, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Predovšetkým v súvislosti s 230 lokalitami neboli prijaté žiadne ochranné opatrenia. Ďalej ochranné opatrenia prijaté v ďalších 149 lokalitách sú len čiastkové. Okrem toho opatrenia pre 44 lokalít, ktoré sú predmetom úplných ochranných opatrení, nie sú platné, pretože boli prijaté pred stanovením cieľov ochrany. Napokon sa Írsku vytýka, že prijalo všeobecnú prax spočívajúcu v stanovení nedostatočne presných ochranných opatrení.

    a) Lokality, na ktoré sa podľa Komisie nevzťahujú žiadne ochranné opatrenia alebo na ktoré sa vzťahujú čiastočné ochranné opatrenia

    72

    Komisia sa domnieva, že požadované ochranné opatrenia sa mali prijať v lehote šiestich rokov stanovenej v článku 4 ods. 4 tejto smernice, ktorá sa uplatňuje na označenie osobitne chránených území. Tvrdí, že ochranné opatrenia v zmysle článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ musia podľa rozsudkov z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území) (C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 52), ako aj zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 76), byť stanovené a vykonané v rámci týchto osobitných chránených území, a teda v lehote na ich označenie.

    73

    Komisia sa domnieva, že zo znenia článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ jasne vyplýva, že dotknutý členský štát musí zaviesť ochranné opatrenia pre všetky osobitné chránené územia svojho územia.

    74

    Na jednej strane jej teda Írsko neoznámilo žiadne ochranné opatrenie týkajúce sa 230 lokalít zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu.

    75

    Na druhej strane, pokiaľ ide o zvyšných 193 lokalít, ktoré sú predmetom ochranných opatrení, Komisia tvrdí, pričom sa opiera o rozsudky z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území) (C‑290/18, EU:C:2020:669, bod 55), a zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, (C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 86), že ochranné opatrenia musia byť stanovené v závislosti od každého druhu a každého typu biotopu nachádzajúceho sa v každej z dotknutých lokalít. Írsko však zaviedlo ochranné opatrenia len pre časť chránených druhov a/alebo typov biotopov v 149 lokalitách.

    76

    Komisia uvádza, že k tomuto číslu dospela porovnaním počtu spôsobilých zložiek lokalít, ktoré Írsko uviedlo v štandardných formulároch relevantných údajov, a počtu týchto zložiek, v súvislosti s ktorými Írsko uviedlo, že zaviedlo ochranné opatrenia.

    77

    Opatrenia uvedené Írskom v jeho odpovedi na odôvodnené stanovisko Komisie sú nedostatočné na zníženie počtu lokalít, ktoré sú predmetom čiastočných ochranných opatrení. Podľa Komisie sa totiž väčšina týchto opatrení iba vypracúva, konkrétnejšie je iba v prípravnej fáze. Okrem toho Írsko nepredložilo žiadne informácie umožňujúce dospieť k záveru, že uvedené opatrenia dopĺňajú všetky ochranné opatrenia a vzťahujú sa teda na všetky zložky dotknutých lokalít, ktoré sú predmetom záujmu.

    78

    Írsko vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že zaviedlo komplexné a podrobné ochranné opatrenia prostredníctvom desiatich vnútroštátnych programov. Uvedené programy sú vypracované podľa typov biotopov a podľa druhov, a nie podľa lokality. Realizácia uvedených programov sa však uskutočňuje špecificky pre každú lokalitu. Tieto skutočnosti preukazujú, že tento členský štát nielenže dodržiava článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, ale aj jeho vôľu pragmaticky splniť požiadavky tohto ustanovenia zabezpečením primeranej ochrany dotknutých druhov a biotopov.

    79

    Konkrétnejšie tento členský štát uvádza, že prijal úplné ochranné opatrenia pre 79 lokalít uvedených v prílohe vyjadrenia k žalobe a na ilustráciu predložil opatrenia prijaté pre vzorku 6 lokalít. V mnohých lokalitách sú zavedené aspoň čiastočné ochranné opatrenia.

    80

    Írsko uvádza, že preberacie nariadenie obsahuje ochranné opatrenia v tom zmysle, že vyžaduje predchádzajúce povolenie na výkon činnosti, a teda má zabrániť poškodeniu dotknutej lokality. Každá z dotknutých lokalít je teda predmetom ochranných opatrení.

    81

    Írsko uznáva, že v spôsobe, akým boli tieto informácie poskytnuté Komisii, mohlo dôjsť k chybe. Vzhľadom na neexistenciu centralizovaného systému správy údajov na účely zachytávania zásahov a opatrení správy dotknutých lokalít bolo pre Írsko ťažké vyčerpávajúcim spôsobom oznamovať výsledky na základe dôkazov z miestnej úrovne správy na vnútroštátnu úroveň. Uvažuje sa o centralizovanej platforme údajov.

    82

    Komisia uvádza, že 10 národných programov, ktoré spomína Írsko, a zoznam 79 lokalít, ktoré sú údajne predmetom úplných ochranných opatrení, sa spoločne týkajú iba 137 lokalít. Írsko tak pripúšťa, že najmenej 286 lokalít bolo bez ochranných opatrení.

    83

    Pokiaľ ide o týchto 79 lokalít, ako aj o dodatočné lokality uvedené v 10 národných programoch, na ktoré sa odvoláva Írsko, pričom odkazuje na obsah dokumentov, ktoré tvoria prílohy k jeho vyjadreniu k žalobe, Komisia tvrdí, že tento členský štát vo svojom vyjadrení k žalobe neuvádza, v ktorej časti príloh ide o údajne „vyčerpávajúcu a úplnú“ povahu ochranných opatrení týkajúcich sa týchto 79 lokalít, ani neodkazuje na 10 programov, ktoré zhrnul v jednej z týchto príloh, aby najmä vyvrátil neúplnosť ochranných opatrení. V súlade s článkom 124 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora tak nie je potrebné zohľadniť informácie uvedené v týchto prílohách.

    84

    Okrem toho štyri z týchto 10 programov boli prijaté po uplynutí lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku. Z prílohy k vyjadreniu k žalobe tiež vyplýva, že niektoré z týchto programov sa vzťahujú na spôsobilé zložky lokalít len čiastočne.

    85

    Írsko vo svojej duplike tvrdí, že výklad článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, ktorý presadzuje Komisia, podľa ktorého toto ustanovenie vyžaduje, aby sa preukázalo, že ochranné opatrenia boli vykonané vo všetkých lokalitách a že tieto opatrenia fungujú, je nerealizovateľný a nezohľadňuje skutočný kontext. Tento výklad nemá oporu ani v smernici, ani v judikatúre Súdneho dvora.

    86

    Ochranné opatrenia si vzhľadom na svoju povahu vyžadujú úpravy, takže identifikácia dodatočných alebo odlišných opatrení nestačí na preukázanie nesplnenia povinnosti zo strany Írska. Stačilo by, aby Írsko sústavne monitorovalo ochranné opatrenia zavedené v celej sústave Natura 2000, aby sa zabezpečilo, že sa zohľadnia hrozby a tlaky, ktoré boli identifikované pre jednotlivé lokality. Tento výklad potvrdzujú články 11 a 17 smernice „o biotopoch“, ktoré stanovujú posudzovanie ochranných opatrení, ako aj v prípade potreby úpravu ich vykonávania s cieľom zabezpečiť ich účinnosť.

    87

    Skutočnosť, že programy ochrany nie sú výslovne spojené s hranicami lokalít, nespochybňuje účinnosť týchto opatrení. Naopak, zavedenie komplexných programov, a nie individuálnych opatrení pre každú lokalitu, by malo globálne následky na ochranu druhov a biotopov a odrážalo by potrebu koordinácie činností s cieľom reagovať na zložitosť cieľa ochrany.

    88

    Írsko v prílohe k svojej duplike predkladá prijaté ochranné opatrenia týkajúce sa 6 ďalších lokalít uvedených v zozname 79 lokalít a 21 lokalít, pokiaľ ide o netopiera Rhinolophus hipposideros, ako aj dodatočné informácie týkajúce sa niektorých lokalít, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe vybralo na ilustráciu.

    89

    Spolková republika Nemecko vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania nesúhlasí s výkladom, podľa ktorého by sa ochranné opatrenia mali vzťahovať na každý druh alebo typ biotopu, ktorý sa nachádza v dotknutých lokalitách.

    90

    Judikatúra Súdneho dvora nehovorí o povinnosti prijať vlastné alebo individuálne ochranné opatrenia pre každý druh alebo typ biotopu, ale o ochranných opatreniach zavedených v závislosti od ekologických požiadaviek každého druhu a typu biotopu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, neuverejnené, EU:C:2019:669, bod 55].

    91

    V rozsudku zo 7. decembra 2000, Komisia/Francúzsko (C‑374/98, EU:C:2000:670, bod 20) týkajúcom sa smernice „o vtákoch“, ktorý však možno uplatniť na smernicu „o biotopoch“, Súdny dvor zamietol výhradu uvádzanú proti Francúzskej republike, podľa ktorej boli osobitné ochranné opatrenia nedostatočné, keďže chýbali ustanovenia špecifické pre každý druh voľne žijúceho vtáctva prítomný v dotknutej oblasti, z dôvodu, že predmetné vnútroštátne ustanovenia tým, že stanovili zákaz činností, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na integritu predmetných biotopov, boli v prospech všetkej vtáčej fauny, ktorá sa vyskytujú v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto právna úprava.

    92

    V závislosti od kontextu všeobecné zákazy buď postačujú na predchádzanie hlavným rizikám alebo hrozbám v danej lokalite, alebo sú potrebné diferencované opatrenia. Bolo by teda príliš formalistické systematicky vyžadovať, aby každá oblasť malá vlastné opatrenia.

    93

    Komisia sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania bráni akémukoľvek formalizmu.

    94

    Táto inštitúcia súhlasí so Spolkovou republikou Nemecko, že ochranné opatrenie by sa mohlo zamerať na viacero zložiek, ak majú podobné ekologické požiadavky. Na každý biotop a druh nachádzajúci sa v danej lokalite by sa však mali vzťahovať potrebné ochranné opatrenia založené na špecifických cieľoch ochrany. V prejednávanej veci to tak nie je, pretože Írsko oznámilo opatrenia len vo vzťahu k podskupine relevantných zložiek.

    b) Lokality, na ktoré sa podľa Komisie vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré nie sú založené na cieľoch ochrany

    95

    Komisia vo svojej žalobe vytýka Írsku, že prijalo ochranné opatrenia, hoci ciele ochrany ešte neboli stanovené, pokiaľ ide o 44 dotknutých lokalít, ktoré sú predmetom úplných ochranných opatrení.

    96

    Podľa tejto inštitúcie z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (C‑849/19, EU:C:2020:1047, body 4652) vyplýva, že ochranné opatrenia musia byť založené na cieľoch ochrany.

    97

    Uvedená inštitúcia z toho vyvodzuje zákonnú povinnosť založiť ochranné opatrenia na cieľoch ochrany, ktoré sú špecifické pre každú lokalitu, sú jasne vymedzené a zahŕňajú vecnú zložku (ciele a opatrenia musia byť vzájomne prepojené) a postupnú zložku (ciele nesmú nasledovať po opatreniach). Tento prístup potvrdzuje systematický výklad článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ s ohľadom na článok 6 ods. 3 tejto smernice, ktorý stanovuje, že posúdenie projektov, ktoré môžu mať vplyv na osobitné chránené územie, musí zohľadňovať ciele ochrany.

    98

    Írsko vo svojom vyjadrení k žalobe spochybňuje výklad rozsudku zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (C‑849/19, EU:C:2020:1047), ktorý uprednostňuje Komisia, ktorý je príliš doslovný a nezohľadňuje ducha a znenie článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nebol stanovený žiadny cieľ ochrany. Takýto prípad treba odlíšiť od prípadu, v ktorom boli ciele ochrany stanovené po zavedení ochranných opatrení.

    99

    Komisia vo svojej replike dodáva, že skutočnosť, že ciele ochrany musia predchádzať ochranným opatreniam, je nevyhnutná vzhľadom na predmet a účel smernice „o biotopoch“. Ciele ochrany totiž definujú parametre umožňujúce posúdiť, či ochranné opatrenia dosahujú tieto ciele. Ak by ciele ochrany boli stanovené po prijatí ochranných opatrení, existovalo by riziko, že tieto ciele budú len odzrkadľovať vopred definované ochranné opatrenia.

    100

    Írsko vo svojej duplike zdôrazňuje, že výklad Komisie by viedol k vylúčeniu ochranných opatrení zavedených členskými štátmi na účely smernice „o biotopoch“ z dôvodu, že predchádzali uverejneniu cieľov ochrany.

    101

    Predmetné ochranné opatrenia však vychádzajú z primeraného posúdenia hrozieb a tlakov.

    102

    Spolková republika Nemecko sa vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania tiež domnieva, že nesplnenie povinnosti nemôže byť výsledkom len toho, že stanovenie cieľov ochrany nepredchádzalo určeniu ochranných opatrení. Rozhodujúcou skutočnosťou, s ohľadom na ktorú treba posúdiť existenciu nesplnenia povinnosti, je účinnosť ochranných opatrení bez ohľadu na dátum ich prijatia.

    103

    Iný výklad by čisto formálne vyžadoval opätovné prijatie ochranných opatrení, hoci by boli prijaté opatrenia účinné a v plnom rozsahu by zodpovedali hmotnoprávnym kritériám článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“. Uloženie tejto formálnej požiadavky je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, najmä z rozsudkom zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 213), podľa ktorej kľúčový prvok spočíva v tom, aby boli potrebné ochranné opatrenia účinne vykonávané.

    104

    Spolková republika Nemecko okrem toho vníma rozpor v odôvodnení Komisie. Na jednej strane sa táto inštitúcia domnieva, že ciele ochrany musia byť stanovené od okamihu, keď je lokalita označená ako lokalita európskeho významu. Na druhej strane pripúšťa možnosť uplatniť na tieto ciele lehotu 6 rokov stanovenú v článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    105

    Komisia vo svojej odpovedi na vyjadrenie Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania tvrdí, že predpoklad, že ochranné opatrenia prijaté pred stanovením cieľov ochrany zodpovedajú týmto cieľom, je založený výlučne na zhode okolností. Naopak existuje riziko, že ciele ochrany ex post by neplnili svoju úlohu pri určovaní potenciálneho prínosu lokality k sústave Natura 2000, pretože by len odrážali ambície existujúcich ochranných opatrení, ktoré nie sú založené na cieľoch ochrany, a teda nesmerujú ku všeobecnému cieľu sledovanému smernicou „o biotopoch“, ktorým je zachovanie a obnovenie priaznivého stavu ochrany. Tento problém by sa zvýraznil, ak by opatrenia systematicky predchádzali stanoveniu cieľov, ako je to v prejednávanej veci.

    106

    Uvedená inštitúcia okrem toho odmieta akýkoľvek rozpor vo svojom výklade. Poradie stanovené smernicou „o biotopoch“ sa riadi znením článkov 4 a 6 tejto smernice.

    c) Pretrvávajúca a systematická prax pri stanovovaní ochranných opatrení, ktoré nie sú dostatočne presné a ktoré neumožňujú čeliť všetkým významným tlakom a hrozbám

    107

    Komisia vo svojej žalobe tvrdí, že ochranné opatrenia musia byť jasné a presné. Opatrenia, ktoré majú druhovú povahu, usmernenia alebo opatrenia, ktoré si vyžadujú konkretizačné opatrenia na ich účinné vykonanie, nie sú dostatočné (rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, ECLI:EU:C:2020:1047, body 7778, ako aj citovaná judikatúra).

    108

    Okrem toho článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ stanovuje aj kvalitatívnu požiadavku, teda že tieto opatrenia musia umožňovať reagovať na všetky hlavné tlaky alebo hrozby.

    109

    V prejednávanej veci sú ochranné opatrenia zavedené Írskom systematicky a trvalo nedostatočne presné a podrobné na to, aby reagovali na všetky významné tlaky a hrozby.

    110

    Komisia sa môže na základe článku 258 ZFEÚ domáhať konštatovania, že ustanovenia smernice neboli dodržané, pretože orgány členského štátu prijali všeobecnú prax, ktorá odporuje týmto ustanoveniam, ktorú uvedené špecifické situácie v prípade potreby dokresľujú (rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 27).

    111

    Táto inštitúcia na základe kvalitatívneho posúdenia širokej škály írskych lokalít, na ktoré sa vzťahujú existujúce ochranné opatrenia, tvrdí, že ochranné opatrenia zavedené v írskych lokalitách boli systematicky a trvalo nedostatočne kvalitné, pretože neboli dostatočne presné a podrobné, resp. boli nedostatočné na to, aby reagovali na všetky významné tlaky a hrozby.

    112

    Komisia ilustruje tento systémový nedostatok podrobným posúdením zameraným na dva významné prioritné typy biotopov nachádzajúce sa v širokej škále írskych lokalít, a to na jednej strane pobrežné lagúny, ako aj kobercové rašeliniská, a na druhej strane druh, ktorý je osobitne ohrozený, a to perlorodka riečna.

    113

    Tieto príklady sú reprezentatívne a v dôsledku toho poukazujú na všeobecné a pretrvávajúce porušenie článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ zo strany Írska. Týkajú sa veľkého počtu lokalít, ktoré boli vybrané najmä z dôvodu ich –nepriaznivého alebo zlého – stavu ochrany zisteného v správach Írska vypracovaných na základe článku 17 tejto smernice a významu dotknutých biotopov a druhov, keďže najmä v Írsku sa nachádza veľká časť kobercových rašelinísk a perlorodiek riečnych. Napokon geografické rozloženie skúmaných lokalít je reprezentatívne vzhľadom na geografickú konfiguráciu siete lokalít európskeho významu a osobitných chránených území v Írsku.

    114

    Komisia tak v prvom rade uvádza príklad pobrežných lagún, v prípade ktorých boli oznámené najmä opatrenia na ochranu týkajúce sa „zanášania“ a „ponárania“, ako aj opatrenia týkajúce sa „správy vodnej hladiny“. Tieto opatrenia nie sú dostatočne špecifické z kvantitatívneho hľadiska a z hľadiska označenia zodpovedných subjektov alebo činností, ktoré sa majú vykonať, a najmä nereagujú na tlak týkajúci sa znečistenia vôd.

    115

    Širokú škálu tlakov na tento typ biotopu a nedostatok týchto opatrení potvrdzuje správa vydaná Írskom v roku 2019 podľa smernice „o biotopoch“, podľa ktorej je stav lagún zlý a zhoršuje sa.

    116

    Komisia ďalej uvádza príklad kobercových rašelinísk. Ochranné opatrenia dotknutých lokalít sú príliš všeobecné. V tejto súvislosti táto inštitúcia cituje také skutočnosti, akými sú „mechanické odstraňovanie rašeliny“, „ťažba rašeliny“, „vypaľovanie“, „odlesňovanie“, „spásanie“, „všeobecné lesné hospodárenie“, „správa vodnej hladiny“, „iné dôsledky súvisiace s turistikou a rekreačnými činnosťami“, „lov“, „odstraňovanie krovín“, „odstraňovanie/kontrola rastlinných druhov“ a „oplocovanie“.

    117

    Zo správy Írska za rok 2013 podľa smernice „o biotopoch“ vyplýva, že tieto opatrenia sa sústredili na hrozbu, ktorú predstavuje nadmerné spásanie, pričom však dostatočne nereagovali na iné významné tlaky a hrozby pre kobercové rašeliniská, akými sú, ako vyplýva zo správy Írska za rok 2019, veterné parky a iné infraštruktúry, rezanie rašeliny, erózia, spaľovanie, zalesňovanie, poľnohospodárske činnosti, pri ktorých sa ukladá dusík, alebo odvodňovanie. Z týchto správ vyplýva, že stav týchto rašelinísk je zlý a zhoršuje sa.

    118

    Komisia napokon uvádza príklad lokalít na ochranu perlorodky riečnej a domnieva sa, že opatrenia na ochranu týchto lokalít veľmi všeobecne odkazujú na „splašky“, „likvidáciu odpadu z domácností“, „znečistenie vody“ alebo zavlažovanie“ bez toho, aby sa stanovili ochranné opatrenia tak, aby boli kvantitatívne vymedzené a identifikované zodpovedné subjekty alebo časový harmonogram.

    119

    Okrem toho sa domnieva, že tieto opatrenia nereagujú na tlaky, ktoré identifikovalo Írsko a ktoré vyplývajú z „difúzneho znečistenia povrchových vôd v dôsledku poľnohospodárskych a lesníckych činností“, „odberu povrchovej vody na verejné zásobovanie vodou“, „požiarov“ alebo „výsadby lesov na voľných plochách“.

    120

    Opatrenia projektu KerryLIFE, na ktorý Írsko odkazuje vo svojej odpovedi na dodatočné odôvodnené stanovisko Komisie, sú nedostatočné, najmä preto, že neriešia tlaky zo strany lesného hospodárstva na dotknuté lokality. Írsko tiež odkazuje na projekt európskeho partnerstva pre inovácie, ktorý sa týka siedmich lokalít na ochranu perlorodky riečnej, ale neposkytuje informácie o spôsobe, akým súvisiace opatrenia reagujú na každý z hlavných tlakov a hrozieb, ktorým je dotknutý druh v týchto lokalitách vystavený.

    121

    Správa, ktorú Írsko vypracovalo za rok 2019 podľa smernice „o biotopoch“, potvrdzuje tlaky vyvíjané na uvedené lokality a preukazuje nedostatočnosť ochranných opatrení v uvedených lokalitách, keďže celkový stav v týchto lokalitách je hodnotený ako zlý a „zhoršuje sa“.

    122

    Írsko vo svojom vyjadrení k žalobe na ilustráciu uvádza, že plány obnovy a odvodňovania špecifické pre každú lokalitu boli vypracované pre celú sieť zvýšených rašelinísk v Írsku označených ako osobitné chránené územia, vrátane 53 dotknutých lokalít, a ochranné opatrenia sa v súčasnosti vykonávajú v celej tejto sieti. Ochranné opatrenia uvedené v každom pláne sú navrhnuté tak, aby sa pre každé osobitné chránené územie dosiahli ciele sledované cieľom ochrany špecifickým pre lokalitu pre biotop „aktívne zvýšené rašeliniská“ uvedený v prílohe I k smernici „o biotopoch“. Tieto plány sa v súčasnosti vykonávajú v rámci rôznych častí programu ochrany zvýšených rašelinísk.

    123

    Komisia vo svojej replike tvrdí, že stručné vysvetlenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a v prílohách k nej nepreukazujú, že prijaté opatrenia sú dostatočne presné a podrobné pre typy biotopov a druhov, ktorých sa týka táto výhrada. Írsko nespresnilo, „kto, čo, kde a kedy robí“ a či sú prijaté opatrenia dostatočné na to, aby čelilo všetkým zásadným tlakom a hrozbám.

    124

    Okrem toho zo šiestich lokalít uvedených v bode 79 tohto rozsudku, ktoré patria medzi 79 lokalít, o ktorých Írsko tvrdí, že pre ne boli prijaté úplné ochranné opatrenia, je lokalita Carrownagappul Bog SAC jednou z lokalít so zvýšenými rašeliniskami, pre ktoré ešte stále existujú plány obnovy len v štádiu projektu, a lokalita Slieve Bloom Mountains sa týka kobercového rašeliniska, ktoré si vyžaduje aktívnu obnovu a pre ktoré ešte nebol vypracovaný plán obnovy.

    125

    Neexistencia ochranných opatrení na riešenie problémov, ktoré spôsobuje lesné hospodárstvo v povodí lokalít, v ktorých sa vyskytujú perlorodky riečne, je potvrdená poslednou vedeckou analýzou druhu a jeho ochrany. Projekt KerryLIFE je v nej kritizovaný v tom zmysle, že neumožnil obnovu oblastí, ktoré boli odvodnené na účely lesného hospodárstva.

    126

    Írsko vo svojej duplike zdôrazňuje svoje úsilie zamerané na zlepšenie ochranných opatrení. Tento členský štát sa domnieva, že článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ nevyžaduje, aby ochranné opatrenia nevyhnutne reagovali na všetky hrozby a tlaky, ktoré na lokalitu v danom čase pôsobia.

    127

    Spolková republika Nemecko vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania spochybňuje úroveň úplnosti a presnosti vyžadovanú Komisiou a nesúhlasí so zohľadnením správ vypracovaných Írskom na základe článku 17 smernice „o biotopoch“ na účely preukázania tohto nesplnenia povinnosti.

    128

    Pokiaľ ide o vyčerpávajúcu povahu opatrení, niekedy by bolo možné zabrániť všetkým hlavným rizikám a hrozbám obyčajným všeobecným zákazom vykonávania škodlivých činností. Všeobecným spôsobom vyžadovať, aby sa pre každú hrozbu alebo pre každý typ prirodzeného biotopu vždy prijali opatrenia špecifické a vlastné pre každú oblasť, by bol číry formalizmus.

    129

    Pokiaľ ide o úroveň presnosti, tento členský štát sa domnieva, že z požiadavky jasných a presných ochranných opatrení nemožno vyvodiť, že tieto opatrenia musia vždy obsahovať kvantitatívne ciele, lehoty na prijatie opatrení alebo špecifikovali, „kto, čo, kde a kedy robí“.

    130

    Z rozsudku z 10. mája 2007, Komisia/Rakúsko (C‑508/04, EU:C:2007:274, bod 76), totiž vyplýva, že smernica „o biotopoch“ ukladá povinnosť prijať potrebné ochranné opatrenia a obmedzuje prípadné zákonodarné alebo rozhodovacie možnosti vnútroštátnych orgánov pri prostriedkoch, ktoré by mali byť prijaté, a výbere techník, ktorý by mal byť vykonaný v rámci uvedených opatrení. Okrem toho v rozsudku zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (C‑535/07, EU:C:2010:602, bod 60), týkajúcom sa smernice „o vtákoch“, Súdny dvor rozhodol, že táto smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód vykonania uvedenej smernice sa ponecháva vnútroštátny orgánom.

    131

    Pokiaľ ide o použitie správ vypracovaných Írskom na základe článku 17 smernice „o biotopoch“, Spolková republika Nemecko zdôrazňuje, že tieto správy neodkazujú konkrétne na situáciu dotknutých lokalít, ale na situáciu na celom dotknutom území. Preto z toho nie je možné vyvodiť záver o účinnosti opatrení prijatých v predmetných lokalitách.

    132

    Okrem toho vývoj pozorovaný v týchto správach môže vyplývať zo skutočnosti, že ide o prírodné populácie a ekosystémy s niekedy veľkou fluktuáciou – spôsobenou prírodou – alebo s vlastnou dynamikou, ktorá by okrem toho mohla byť posilnená, prekrývaná alebo brzdená rôznymi antropogénnymi vplyvmi, ktoré nemôžu byť vždy kompenzované opatreniami špecifickými pre chránené oblasti.

    133

    Komisia vo svojej odpovedi k vyjadreniu Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania tvrdí, že je nepochybne možné, aby sa ochranné opatrenie zameralo na viacero zložiek, ak majú tieto zložky podobné ekologické požiadavky. Problém týkajúci sa mnohých írskych lokalít však spočíval v tom, že Írsko v súvislosti s mnohými lokalitami oznámilo opatrenia len vo vzťahu k podskupine relevantných zložiek.

    134

    Okrem toho Komisia uvádza, že miera voľnej úvahy ponechaná členským štátom pri spôsoboch vykonávania ochranných opatrení je obmedzená. V prvom rade z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ vyplýva, že ochranné opatrenia musia reagovať na všetky hlavné tlaky alebo hrozby, ktoré môžu ovplyvniť typy biotopov a druhy vyskytujúce sa v danej lokalite. Ďalej ochranné opatrenia musia byť jasné a presné. Napokon Súdny dvor rozhodol, že ochranné opatrenia sú nedostatočné, ak majú druhovú povahu a zameranie alebo ak na účely svojho účinného vykonávania vyžadujú konkretizačné opatrenia [rozsudky z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 55, ako aj zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 82]. Kvalita ochranných opatrení, vrátane ich presnosti, teda nie je ponechaná na voľnú úvahu členských štátov.

    135

    Okrem toho sa v správe vypracovanej na základe článku 17 smernice o „biotopoch“ uvádza, že stav ochrany typov biotopov „pobrežné lagúny“ a „kobercové rašeliniská“, ako aj pre osobitne ohrozený druh, perlorodku riečnu, zaznamenávajú v rámci sústavy Natura 2000 „zhoršujúci sa“ trend. Výslovne teda odkazuje na situáciu v oblastiach sústavy Natura 2000.

    2. Posúdenie Súdnym dvorom

    a) Úvodné pripomienky

    136

    Na úvod treba pripomenúť, že článok 6 smernice „o biotopoch“ ukladá členským štátom súbor povinností a stanovuje osobitné postupy, ktoré majú zabezpečiť, ako to vyplýva aj z článku 2 ods. 2 tejto smernice, zachovanie alebo prípadne obnovenie prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry európskeho významu s cieľom dosiahnuť všeobecnejší cieľ tejto istej smernice, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o územia chránené v zmysle tejto smernice (rozsudok zo 7. novembra 2018, Holohan a i., C‑461/17, EU:C:2018:883, bod 30, ako aj citovaná judikatúra).

    137

    Konkrétnejšie podľa článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ musia členské štáty v prípade každého osobitného chráneného územia zaviesť potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I k tejto smernici a druhov uvedených v prílohe II k uvedenej smernici vyskytujúcich sa v tejto lokalite [rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 207].

    138

    Povinnosti, ktoré členským štátom vyplývajú z článku 6 smernice „o biotopoch“, vrátane povinnosti prijať potrebné ochranné opatrenia stanovené v odseku 1 tohto článku, sa musia vykonávať účinným spôsobom a prostredníctvom úplných, jasných a presných opatrení [rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 53, ako aj citovaná judikatúra].

    139

    V prejednávanej veci treba uviesť, ako bolo konštatované v bode 56 tohto rozsudku, že Írsko neoznačilo ako osobitné chránené územia čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, 217 z 423 dotknutých lokalít európskeho významu. Potrebné ochranné opatrenia v zmysle článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ však musia byť vypracované a vykonané v rámci týchto osobitných chránených území [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 52].

    140

    Okolnosť, že Írsko si nesplnilo povinnosť vyplývajúcu z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“ označiť dotknuté lokality európskeho významu ako osobitné chránené územia, ho nevyníma, pokiaľ ide o tie isté lokality, z povinnosti zaviesť potrebné ochranné opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice a z konštatovania nesplnenia povinnosti, v prípade porušenia tejto poslednej uvedenej povinnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, body 5254].

    b) Lokality, na ktoré sa nevzťahujú žiadne ochranné opatrenia alebo na ktoré sa vzťahujú neúplné ochranné opatrenia

    141

    Po tomto spresnení treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena v rámci konania o nesplnenie povinnosti na základe článku 258 ZFEÚ prináleží Komisii, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti. Komisia musí Súdnemu dvoru predložiť podklady potrebné na preverenie existencie tohto nesplnenia povinnosti, pričom sa nemôže oprieť len o predpoklad [rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Švédsko (Čističky odpadových vôd), C‑22/20, EU:C:2021:669, bod 143 a citovaná judikatúra].

    142

    Členské štáty sú však podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ povinné pomáhať Komisii pri plnení jej úlohy, ktorá podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ spočíva najmä v zabezpečovaní uplatňovania ustanovení Zmluvy o FEÚ, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na jej základe. Treba brať do úvahy skutočnosť, že pokiaľ ide o overenie toho, či sa vnútroštátna právna úprava určená na zabezpečenie účinného vykonania smernice v praxi správne uplatňuje, Komisia, ktorá nemá vlastné zisťovacie právomoci v tejto oblasti, je v značnej miere odkázaná na podklady poskytnuté prípadnými sťažovateľmi, ako aj dotknutým členským štátom [rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Švédsko (Čističky odpadových vôd), C‑22/20, EU:C:2021:669, bod 144 a citovaná judikatúra].

    143

    Z toho najmä vyplýva, že ak Komisia poskytla dostatok dôkazov preukazujúcich určité skutočnosti, prislúcha členskému štátu povinnosť podrobne a zásadným spôsobom namietať takto uvedené údaje (rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 44).

    144

    V prejednávanej veci Komisia tvrdila, že Írsko jej neoznámilo žiadne ochranné opatrenie týkajúce sa 230 lokalít z 423 dotknutých lokalít európskeho významu. Okrem toho na základe porovnania uvedeného v bode 71 tohto rozsudku tvrdí, že spomedzi 193 zostávajúcich lokalít, pre ktoré existujú ochranné opatrenia, 149 lokalít nie je predmetom úplných opatrení, ktoré by sa vzťahovali na každý druh a typ biotopu vyskytujúci sa vo významnej miere.

    145

    V odpovedi na toto tvrdenie Írsko na jednej strane tvrdí, že ochranné opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom desiatich národných programov vypracovaných v závislosti od typov biotopov a druhov, ako aj prostredníctvom preberacieho nariadenia, ktoré stanovuje predchádzajúce povolenie na výkon činnosti, ktorá môže mať na lokalitu európskeho významné alebo nepriaznivé dôsledky alebo ju poškodiť.

    146

    Na druhej strane tento členský štát uvádza, že prijal úplné ochranné opatrenia pre 79 dotknutých lokalít európskeho významu.

    147

    V tejto súvislosti v prvom rade, pokiaľ ide o uvedené preberacie nariadenie, treba pripomenúť, že článok 6 smernice „o biotopoch“ rozdeľuje opatrenia do troch kategórií, a to ochranné opatrenia, preventívne opatrenia a kompenzačné opatrenia, ktoré sú stanovené v príslušných odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku (rozsudok z 21. júla 2016, Orleans a i., C‑387/15 a C‑388/15, EU:C:2016:583, bod 33).

    148

    Odseky 2 a 3 článku 6 smernice „o biotopoch“ stanovujú povinnosť zabrániť poškodzovaniu lokalít a primerané posudzovanie plánov a projektov, ktoré môžu mať významný vplyv na lokality. Cieľom týchto dvoch odsekov je teda ochrana lokalít pred poškodením.

    149

    Na vykonanie článku 6 ods. 2 smernice „o biotopoch“ môže byť potrebné prijať tak opatrenia určené na predídenie vonkajších zásahov a poškodení spôsobených človekom, ako aj opatrenia určené na zastavenie prirodzeného vývoja spôsobilého zhoršiť stav ochrany druhov a prirodzených biotopov v osobitných chránených územiach (rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑6/04, EU:C:2005:626, bod 34).

    150

    O to viac sa ochranné opatrenia uvedené v článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ v zásade nemôžu obmedzovať na opatrenia určené na predídenie vonkajších zásahov a poškodení spôsobených človekom, a mali by v prípade potreby zahŕňať pozitívne proaktívne opatrenia na zachovanie alebo obnovu stavu ochrany lokality.

    151

    Za týchto podmienok treba konštatovať, že preberacie nariadenie, ktoré sa obmedzuje na stanovenie predchádzajúceho povolenia na výkon činnosti, ktorá môže mať na lokalitu európskeho významu významné alebo nepriaznivé dôsledky alebo ju poškodiť, nepostačuje na splnenie povinností vyplývajúcich z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“.

    152

    Pokiaľ ide v druhom rade o 10 národných programov vypracovaných Írskom v závislosti od typov biotopov a druhov, ako aj zoznam 79 lokalít, v súvislosti s ktorými tento členský štát tvrdí, že prijal úplné ochranné opatrenia, treba po prvé konštatovať, že informácie, ktoré Súdnemu dvoru predložil tento členský štát, nepostačujú na vyvrátenie argumentácie Komisie, podľa ktorej pre 230 lokalít, ktoré sú predmetom tejto výhrady, neexistujú ochranné opatrenia.

    153

    Po druhé informácie, ktoré Írsko predložilo Súdnemu dvoru, neumožňujú preukázať, že opatrenia prijaté týmto členským štátom systematicky zahŕňajú, pokiaľ ide o všetkých 193 lokalít uvedených v bode 144 tohto rozsudku a nad rámec 44 lokalít, ktoré Komisia akceptovala, ochranné opatrenia zavedené v závislosti od ekologických požiadaviek každého druhu a každého typu biotopu nachádzajúceho sa v týchto lokalitách. Článok 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“ však vyžaduje, aby ochranné opatrenia boli vypracované v závislosti od ekologických požiadaviek každého druhu a každého typu biotopu, ktorý sa nachádza v každej z dotknutých lokalít európskeho významu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Portugalsko (Označenie a ochrana osobitných chránených území), C‑290/18, EU:C:2019:669, bod 55].

    154

    V dôsledku toho treba konštatovať, že uvedený členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, jednak tým, že neprijal ochranné opatrenia pre 230 zo 423 dotknutých lokalít, a jednak tým, že neprijal úplné ochranné opatrenia pre 149 zo 193 zvyšných lokalít.

    c) Lokality, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré nie sú založené na cieľoch ochrany

    155

    Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, členské štáty sú povinné stanoviť potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám, pričom ich identifikácia predpokladá stanovenie cieľov ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 49).

    156

    Súdny dvor rozhodol, že určenie cieľov ochrany predstavuje nevyhnutný predpoklad v rámci stanovenia priorít a ochranných opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 50).

    157

    Z toho vyplýva, že stanovenie cieľov ochrany je povinným a nevyhnutným krokom medzi označením osobitne chránených území a vykonávaním ochranných opatrení (rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko, C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 52).

    158

    Je pravda, ako vyplýva z bodov 64 až 70 tohto rozsudku a z rozsudku zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (C‑849/19, EU:C:2020:1047, body 4261), že skutočnosť, že členský štát neprijal špecifické a presné ciele ochrany, sa musí považovať za nesplnenie povinností, ktoré tomuto štátu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“.

    159

    Ako však v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 85 až 88 svojich návrhov, článok 6 ods. 1 tejto smernice nevyžaduje, aby ochranné opatrenia boli povinne prijaté po prijatí cieľov ochrany.

    160

    Nič to však nemení na tom, že aj v prípade, keď sú uvedené ciele definované po prijatí ochranných opatrení, je nevyhnutné, aby tieto opatrenia zodpovedali týmto cieľom.

    161

    V prejednávanej veci však, pokiaľ ide o 44 lokalít, o ktorých sa Írsko domnieva, že boli predmetom úplných ochranných opatrení, Komisia nepreukázala, že konkrétne ochranné opatrenia prijaté Írskom nezodpovedajú cieľom ochrany vymedzeným po prijatí týchto opatrení.

    162

    Za týchto podmienok treba konštatovať, že samotná skutočnosť, že vo vzťahu k dotknutým lokalitám európskeho významu boli prijaté ochranné opatrenia pred definovaním cieľov ochrany, nepredstavuje porušenie článku 6 ods. 1 smernice „o biotopoch“, takže Komisia v prípade 44 dotknutých lokalít nepreukázala, že prijaté ochranné opatrenia nezodpovedajú požiadavkám uvedeného ustanovenia.

    d) Pretrvávajúca a systematická prax pri stanovovaní ochranných opatrení, ktoré nie sú dostatočne presné a ktoré neumožňujú čeliť všetkým významným tlakom a hrozbám

    163

    Treba pripomenúť, že smernica „o biotopoch“ ukladá povinnosť prijať potrebné ochranné opatrenia, čo vylučuje akúkoľvek mieru voľnej úvahy v tomto smere na strane členských štátov a obmedzuje prípadné zákonodarné alebo rozhodovacie možnosti vnútroštátnych orgánov pri prostriedkoch, ktoré by mali byť prijaté, a výbere techník, ktorý by mal byť vykonaný v rámci predmetných opatrení (rozsudok z 10. mája 2007, Komisia/Rakúsko, C‑508/04, EU:C:2007:274, bod 76).

    164

    V prejednávanej veci Komisia pre ilustráciu uvádza tri príklady, ktoré podľa nej zahŕňajú širokú škálu lokalít a týkajú sa dvoch typov prioritných biotopov, a to pobrežných lagún a kobercových rašelinísk, ako aj prioritného druhu, a to perlorodky riečnej, aby preukázala, že ochranné opatrenia prijaté a uplatňované v Írsku sú systematicky a trvalo nedostatočnej kvality, pretože nie sú dostatočne presné a podrobné, resp. sú nedostatočné na to, aby reagovali na všetky významné tlaky a hrozby.

    165

    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bez toho, aby tým bola dotknutá dokazovacia povinnosť Komisie v prvom, ako aj v druhom prípade, Komisii a priori nič nebráni súčasne požadovať určenie nesplnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení smernice na základe postoja, ktorý zaujali orgány členského štátu v súvislosti s konkrétnymi situáciami označenými osobitným spôsobom, a určenie nesplnenia povinností vyplývajúcich z uvedených ustanovení z dôvodu všeobecnej praxe týchto orgánov, ktorá odporuje týmto ustanoveniam, ktorú uvedené špecifické situácie v prípade potreby dokresľujú (rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 27).

    166

    Keď Komisia poskytla dostatok dôkazov preukazujúcich, že orgány členského štátu opakovane a trvalo používali prax, ktorá je v rozpore s ustanoveniami určitej smernice, prislúcha tomuto členskému štátu povinnosť podrobne a zásadným spôsobom namietať takto uvedené údaje a z toho plynúce následky (rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 47).

    167

    Komisia sa zároveň vzhľadom na povinnosť, ktorá jej prináleží, a to preukázať údajné nesplnenie povinnosti, nemôže pod zámienkou toho, že vytýka dotknutému členskému štátu všeobecné a pretrvávajúce nesplnenie povinností, ktoré tomuto štátu vyplývajú z práva Únie, vyhnúť dodržaniu tejto povinnosti predložiť dôkaz o vytýkanom nesplnení povinnosti na základe konkrétnych prvkov charakterizujúcich porušenie špecifických ustanovení, na ktoré sa odvoláva, a vychádzať len z jednoduchých predpokladov alebo schematických príčinných súvislostí [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Taliansko (Baktéria Xylella fastidiosa), C‑443/18, EU:C:2019:676, bod 80].

    168

    Táto žaloba sa týka 423 lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne.

    169

    Uvedený región sa vyznačuje veľkým počtom lokalít, ktoré sú predmetom výhrady vznesenej Komisiou, a ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, významnou rozmanitosťou druhov a biotopov vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

    170

    V takom prípade vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 167 tohto rozsudku prináleží Komisii, aby preukázala, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 106 svojich návrhov, že príklady druhov a biotopov, ktoré táto inštitúcia uviedla na podporu výhrady smerujúcej ku konštatovaniu všeobecného a pretrvávajúceho nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice „o biotopoch“, sú reprezentatívne pre všetky dotknuté lokality európskeho významu.

    171

    V prejednávanej veci však Komisia neuniesla dôkazné bremeno uvedené v predchádzajúcom bode.

    172

    Je pravda, že Komisia vo svojej žalobe tvrdila, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku sa na základe kvalitatívneho posúdenia širokej škály írskych lokalít, na ktoré sa vzťahujú existujúce ochranné opatrenia, domnievala, že zavedené ochranné opatrenia boli systematicky a trvalo nedostatočne kvalitné, pretože neboli dostatočne presné a podrobné, resp. boli nedostatočné na to, aby reagovali na všetky významné tlaky a hrozby.

    173

    Komisia však ani v žalobe, ani vo svojej replike z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dostatočne presnými, jasnými a podrobnými údajmi, že príklady, ktoré uvádza na ilustráciu, teda v prejednávanej veci pobrežné lagúny, kobercové rašeliniská a perlorodka riečna, sú reprezentatívne pre všetky dotknuté lokality európskeho významu.

    174

    Konkrétne, pokiaľ ide o konštatovanie Komisie, podľa ktorého je geografické rozloženie skúmaných lokalít reprezentatívne vzhľadom na geografickú konfiguráciu siete lokalít európskeho významu a osobitných chránených území v Írsku, treba poznamenať, že Komisia v tejto súvislosti odkazuje na prílohy A.21 a A.22 svojej žaloby, ktoré obsahujú mapy Írska. Preskúmanie týchto máp však samo osebe, bez toho, aby Komisia v žalobe presne, podrobne a vyčerpávajúco vyložila údaje v nich obsiahnuté, neumožňuje vyvodiť záver, pokiaľ ide o to, do akej miery by mohli byť tri príklady uvedené v predchádzajúcom bode považované za reprezentatívne vo vzťahu ku všetkým dotknutým lokalitám európskeho významu.

    175

    Za týchto podmienok tvrdenie Komisie, podľa ktorého ochranné opatrenia zavedené Írskom boli vo všeobecnosti systematicky a trvalo nedostatočne kvalitné, pretože neboli dostatočne presné a podrobné, resp. boli nedostatočné na to, aby reagovali na všetky významné tlaky a hrozby, nemôže uspieť.

    176

    V dôsledku toho je tretia výhrada dôvodná len v rozsahu, v akom Írsko neprijalo potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II k smernici „o biotopoch“ pre 423 dotknutých lokalít európskeho významu.

    177

    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že:

    Írsko si tým, že čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, neoznačilo ako osobitné chránené územia 217 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“,

    Írsko si tým, že nestanovilo podrobné ciele ochrany špecifické pre každú lokalitu v prípade 140 zo 423 dotknutých lokalít európskeho významu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice „o biotopoch“,

    Írsko si tým, že neprijalo potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II k smernici „o biotopoch“ vyskytujúcich sa v 423 dotknutých lokalitách európskeho významu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 tejto smernice.

    178

    V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

    O trovách

    179

    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Írsku povinnosť nahradiť trovy konania a Írsko nemalo z veľkej časti úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

    180

    Podľa článku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, podľa ktorého členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania, Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

     

    1.

    Írsko si tým, že neoznačilo ako osobitné chránené územia čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, 217 zo 423 lokalít európskeho významu, ktoré boli zaradené do zoznamu vytvoreného rozhodnutím Komisie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región, ktorý bol aktualizovaný rozhodnutím Komisie 2008/23/ES z 12. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne a rozhodnutím Komisie 2009/96/ES z 12. decembra 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma druhý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013.

     

    2.

    Írsko si tým, že nestanovilo podrobné ciele ochrany špecifické pre každú lokalitu v prípade 140 zo 423 lokalít európskeho významu uvedených v bode 1 výroku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17.

     

    3.

    Írsko si tým, že neprijalo potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, vyskytujúcich sa v 423 lokalitách európskeho významu uvedených v bode 1 výroku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice 92/43 v znení zmien.

     

    4.

    V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

     

    5.

    Írsko znáša vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

     

    6.

    Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

    Top