–

Európska komisia, v zastúpení: D. Drambozova, P. Ondrůšek, P. Rossi a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 102 a 104 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/1929 z 28. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 286, 2015, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 966/2012“), ako aj článkov 160 a 164 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1) (ďalej len „finančné nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Zamestnik‑ministăr na regionalnoto razvitie i blagoustrojstvoto i răkovoditel na Upravljavaštija organ na Operativna programa „Regioni v rastež“ 2014 – 2020 (námestník ministra pre regionálny rozvoj a verejné práce v postavení vedúceho riadiaceho orgánu pre operačný program „Rozvoj regiónov“ 2014 – 2020, ďalej len „námestník ministra“) a Obština Razlog (obec Razlog, Bulharsko) týkajúceho sa uloženia finančnej opravy tejto obci z dôvodu porušenia pravidiel vzťahujúcich sa na jednej strane na zadávanie verejných zákaziek a na druhej strane na využívanie európskych finančných prostriedkov pridelených uvedenej obci.

3

Článok 102 nariadenia č. 966/2012 s názvom „Zásady vzťahujúce sa na verejné zákazky“ stanovoval:

„1.   Všetky verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu [Európskej únie] dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.   Všetky zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej hospodárskej súťaže okrem prípadov, keď sa použije konanie uvedené v článku 104 ods. 1 písm. d).

…“

4

Článok 104 tohto nariadenia s názvom „Postupy obstarávania“ vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Postupy obstarávania na uzavretie koncesných zmlúv alebo zadanie verejných zákaziek vrátane rámcových zmlúv majú jednu z týchto foriem:

…

d) rokovacie konanie, a to aj bez predchádzajúceho zverejnenia;

…“

5

Článok 117 uvedeného nariadenia s názvom „Verejný obstarávateľ“ v odseku 1 stanovoval:

„Inštitúcie v zmysle článku 2, výkonné agentúry a subjekty v zmysle článkov 208 a 209 sa považujú za verejných obstarávateľov v prípade zákaziek zadávaných na ich vlastný účet s výnimkou prípadov, keď obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie. …

Uvedené inštitúcie delegujú v súlade s článkom 65 právomoci potrebné na výkon funkcie verejného obstarávateľa.“

6

Článok 2 finančného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

…“

7

Článok 63 tohto nariadenia s názvom „Zdieľané riadenie s členskými štátmi“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Keď [Európska] [k]omisia plní rozpočet v rámci zdieľaného riadenia, úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Komisia a členské štáty dodržiavajú pri riadení finančných prostriedkov Únie zásady správneho finančného riadenia, transparentnosti a nediskriminácie a zabezpečujú viditeľnosť činnosti Únie. Na uvedený účel si Komisia a členské štáty plnia príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberajú na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. Doplnkové ustanovenia sa stanovia v rámci pravidiel platných v jednotlivých odvetviach.“

8

Článok 160 uvedeného nariadenia s názvom „Zásady vzťahujúce sa na zákazky a rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1.   Pri všetkých zákazkách financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu sa dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.   Všetky zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej hospodárskej súťaže okrem prípadov, keď sa použije konanie uvedené v článku 164 ods. 1 písm. d).

…“

9

Článok 164 toho istého nariadenia, nazvaný „Postupy verejného obstarávania“, stanovuje:

„1.   Postupy verejného obstarávania na uzavretie koncesných zmlúv alebo zadanie verejných zákaziek vrátane rámcových zmlúv majú jednu z týchto foriem:

…

d) rokovacie konanie, a to aj bez predchádzajúceho zverejnenia;

…

4.   Vo všetkých konaniach s rokovaním rokuje verejný obstarávateľ s uchádzačmi o pôvodných a všetkých následných ponukách alebo ich častiach, okrem konečných ponúk, s cieľom zlepšiť ich obsah. Predmetom rokovania nesmú byť minimálne požiadavky a kritériá uvedené v súťažných podkladoch.

…“

10

Článok 174 finančného nariadenia, nazvaný „Verejný obstarávateľ“, vo svojom odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Inštitúcie Únie, výkonné agentúry a subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 sa považujú za verejných obstarávateľov v prípade zákaziek zadávaných na ich vlastný účet s výnimkou prípadov, keď obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie. Útvary inštitúcií Únie sa nepovažujú za verejných obstarávateľov, keď uzatvárajú dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi sebou.“

11

Odôvodnenia 2 a 50 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2170 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 2015, s. 5) (ďalej len „smernica 2014/24“), stanovujú:

…

12

Článok 4 tejto smernice s názvom „Výšky finančného limitu“ stanovuje:

„Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto finančné limity:

…

…“

13

Podľa článku 5 uvedenej smernice s názvom „Metódy výpočtu predpokladanej hodnoty obstarávania“:

„1.   Výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa zakladá na celkovej splatnej sume bez DPH podľa predpokladov verejného obstarávateľa vrátane akýchkoľvek opcií a všetkých obnovení zákaziek, ako sa výslovne uvádza v súťažných podkladoch.

…

3.   Výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Obstarávanie sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jeho zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.

4.   Uvedená predpokladaná hodnota je platná v čase, v ktorom sa zasiela výzva na súťaž alebo v prípade, ak výzva na súťaž sa nevyžaduje, v čase, v ktorom verejný obstarávateľ začína postup obstarávania, napríklad v prípade potreby oslovením hospodárskych subjektov v súvislosti s obstarávaním.

…“

14

Článok 18 uvedenej smernice, nazvaný „Zásady obstarávania“, v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

15

Článok 26 smernice 2014/24 s názvom „Výber postupov“ vo svojich odsekoch 4 a 6 stanovuje:

„4.   Členské štáty ustanovia, že verejní obstarávatelia môžu využívať rokovacie konanie alebo súťažný dialóg v týchto situáciách:

…

…

6.   V osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 32 môžu členské štáty stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž. Členské štáty neumožnia použitie tohto postupu v žiadnych iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 32.“

16

Článok 32 tejto smernice, nazvaný „Použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia“, v odseku 2 stanovuje:

„Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch:

…“

17

Zakon za obštestvenite porăčki (zákon o verejnom obstarávaní, DV č. 13 zo 16. februára 2016) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v článku 2 stanovuje:

„(1)   Verejné zákazky sa zadávajú v súlade so zásadami Zmluvy o [FEÚ], a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa, slobodného poskytovania služieb a vzájomného uznávania, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú:

1. zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie,

2. zásada voľnej hospodárskej súťaže,

3. zásada proporcionality,

4. zásada publicity a transparentnosti.

(2)   Pri zadávaní verejných zákaziek obstarávatelia nie sú oprávnení obmedziť hospodársku súťaž stanovením podmienok alebo požiadaviek, ktoré vedú k neprípustnej výhode, alebo neodôvodneným spôsobom obmedzujú prístup hospodárskych subjektov k verejným zákazkám, a ktoré nie sú podmienené predmetom, hodnotou, zložitosťou, množstvom alebo rozsahom verejnej zákazky.“

18

Článok 18 tohto zákona vo svojich odsekoch 1, 2 a 7 stanovuje:

„(1)   Postupmi podľa tohto zákona sú:

…

8. rokovanie bez predchádzajúceho zverejnenia,

9. rokovanie bez predchádzajúcej výzvy na účasť,

10. rokovanie bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania,

…

13. priame rokovanie.

(2)   V rámci otvorenej súťaže a verejnej súťaže môže každý záujemca predložiť ponuku.

…

(7)   V rámci rokovacích konaní v zmysle odseku 1 bodov 8 až 10 a bodu 13 verejný obstarávateľ rokuje o zmluvných podmienkach s jednou alebo viacerými presne určenými osobami.“

19

Podľa článku 79 ods. 1 uvedeného zákona:

„Verejní obstarávatelia môžu použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia len v týchto prípadoch:

1. ak v rámci verejnej alebo užšej súťaže nebola predložená žiadna ponuka alebo žiadosť o účasť, alebo ak ponuky alebo žiadosti o účasť neboli vhodné a pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenia,

…“

20

Článok 110 tohto zákona v odseku 1 stanovuje:

„Verejný obstarávateľ ukončí konanie odôvodneným rozhodnutím, ak:

1. nebola predložená žiadna ponuka, žiadosť o účasť alebo súťažný projekt, alebo ak sa na rokovanie nedostavil žiaden účastník,

2. žiadna z ponúk alebo žiadostí o účasť nespĺňala požiadavky na predkladanie ponúk, vrátane formy, spôsobu a lehoty, alebo nebola vhodná,

…“

21

Článok 182 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje:

„(1)   Verejný obstarávateľ môže rokovať priamo s určitými osobami, ak existuje niektorý z dôvodov uvedených v článku 79 ods. 1 bodoch 3 a 5 až 9, alebo ak:

…

2.   verejné obstarávanie prostredníctvom verejnej súťaže bolo ukončené z dôvodu, že neboli predložené žiadne ponuky alebo že predložené ponuky boli nevhodné a pôvodné podmienky sa podstatne nezmenili,

…“

22

Článok 49 ods. 2 zakon za upravlenie na sredstvata ot Evropejskite strukturni i investicionni fondove (zákon o riadení zdrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov, DV č. 101 z 22. decembra 2015) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o európskych štrukturálnych a investičných fondoch“) stanovuje:

„Na účely určenia zmluvnej strany pre činnosti spojené so stavebnými prácami, službami a/alebo dodaním tovaru, ktoré sú predmetom verejnej zákazky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pravidlá stanovené v:

1. zákone o verejnom obstarávaní, ak je príjemcom verejný obstarávateľ v zmysle uvedeného zákona,

… sa uplatňujú. …“

23

Článok 64 pravilnik za prilagane na zakona za obštestvenite porăčki (vykonávacie nariadenie k zákonu o verejnom obstarávaní, DV č. 28 z 8. apríla 2016) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia v rozhodnutí o ukončení postupu uvedeného v článku 18 ods. 1 bodoch 8 až 10 a 13 zákona o verejnom obstarávaní uvedú aj osoby, ktoré budú vyzvané, aby sa zúčastnili na rokovaní, okrem prípadov uvedených v článku 79 ods. 1 bodoch 7 a 8, článku 138 ods. 1 bode 2, článku 164 ods. 1 bodoch 9 a 10 [tohto] zákona…, ako aj v prípadoch uvedených v článku 182 ods. 1 bode 3 [uvedeného] zákona…“

24

Obci Razlog boli poskytnuté európske finančné prostriedky na zlepšenie školskej infraštruktúry a vzdelávania v odbornom učilišti pre poľnohospodársku mechanizáciu, ktoré sa nachádza na jej území. Na tento účel zorganizovala ako verejný obstarávateľ verejné obstarávanie s verejnou súťažou na dodávku technológií, zariadení a vybavenia pre potreby tohto učilišťa.

25

Toto obstarávanie bolo rozdelené na štyri časti. Jediná ponuka, ktorá bola predložená, sa týkala len časti č. 2 s názvom „Zariadenie na spracovanie kovov“. Verejný obstarávateľ ju nepovažoval za zlučiteľnú s podmienkami obstarávania z dôvodu, že ponúkaná cena bola viac ako dvojnásobne vyššia ako odhadovaná hodnota zákazky. Verejný obstarávateľ teda konštatoval neúspešnosť tohto postupu a ukončil ho rozhodnutím z 1. novembra 2017, ktoré bolo prijaté na základe článku 110 ods. 1 bodov 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.

26

Rozhodnutím z 1. decembra 2017 verejný obstarávateľ na základe článku 79 ods. 1 bodu 1 tohto zákona využil rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia, ktorého predmetom bolo „Dodanie kovoobrábacích zariadení pre potreby odborného učilišťa mesta Razlog pre poľnohospodársku mechanizáciu“. Odhadovaná hodnota tejto zákazky, ktorá bez zmeny prebrala podmienky zákazky pôvodne oznámené pre túto časť, bola 33917,82 bulharského leva (BGN) bez DPH (približne 17370 eur). Výber tohto spôsobu zadania bol odôvodnený neexistenciou vhodnej ponuky pre túto časť v rámci predchádzajúcej verejnej súťaže.

27

V rámci tohto rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia verejný obstarávateľ vyzval jediný hospodársky subjekt, konkrétne spoločnosť Dikar Konsult OOD, a zadal mu zákazku v hodnote 33907 BGN bez DPH (približne 17365 eur) na základe zmluvy uzavretej 29. decembra 2017.

28

Na uvedené rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia bol upozornený minister. V tomto upozornení sa verejnému obstarávateľovi vytýkalo, že bez akéhokoľvek odôvodnenia zvýhodnil vybraný hospodársky subjekt, čím odstránil voľnú hospodársku súťaž v rozpore so zásadami uvedenými najmä v článku 160 finančného nariadenia.

29

Listom z 20. marca 2020 námestník ministra informoval verejného obstarávateľa ako príjemcu európskych finančných prostriedkov o upozornení, ktoré dostal, a o začatí konania o stanovení finančnej opravy.

30

Verejný obstarávateľ tvrdil, že si môže vybrať v súlade s článkom 18 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní rokovať s jednou alebo viacerými určenými osobami. Okrem toho rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia je neoddeliteľné od verejného obstarávania, ktoré mu predchádzalo, na ktorom sa mohli zúčastniť všetky dotknuté osoby. Predloženie jedinej ponuky, ktorej výška presiahla dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky, preukazuje neexistenciu záujmu zúčastniť sa na tomto verejnom obstarávaní z dôvodu nízkej hodnoty zákazky. Neúspešné ukončenie postupu verejného obstarávania tak odôvodňuje rozhodnutie verejného obstarávateľa vyzvať na účasť na nasledovnom rokovacom konaní jediný hospodársky subjekt bez predchádzajúceho uverejnenia.

31

Rozhodnutím z 15. apríla 2020 (ďalej len „rozhodnutie z 15. apríla 2020“) námestník ministra určil verejnému obstarávateľovi finančnú opravu vo výške 10 % z výdavkov oprávnených na financovanie z európskych finančných prostriedkov súvisiacich so zmluvou uzavretou so spoločnosťou Dikar Konsult. V tomto rozhodnutí námestník ministra spochybnil podmienky vykonania rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia. Najmä z článku 160 finančného nariadenia vyplýva, že zásada voľnej hospodárskej súťaže musí byť nevyhnutne dodržaná v rámci postupu verejného obstarávania. Preto článok 79 ods. 1 bod 1 zákona o verejnom obstarávaní nemôže odôvodniť zadanie zákazky bez akejkoľvek súťaže, keďže článok 64 ods. 1 a 3 vykonávacieho nariadenia k tomuto zákonu tým, že sa vzťahuje na „osoby“ v množnom čísle, výslovne ukladá povinnosť zaslať výzvu na účasť na rokovaní viacerým osobám. Tým, že verejný obstarávateľ vyzval len Dikar Konsult bez odôvodnenia tohto rozhodnutia, priznal tejto spoločnosti neodôvodnenú výhodu a obmedzil účasť neurčitého okruhu hospodárskych subjektov, ktoré mali záujem o zákazku.

32

Na základe žaloby verejného obstarávateľa Administrativen săd Blagoevrad (Správny súd Blagoevrad, Bulharsko) zrušil rozhodnutie z 15. apríla 2020. Podľa tohto súdu podmienky priebehu rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia z vecného hľadiska znemožňujú uplatniť zásadu ochrany hospodárskej súťaže na čo možno najširšom základe, a to buď z dôvodu osobitného predmetu zmluvy, alebo z dôvodu nepredloženia vhodných ponúk. Okrem toho článok 18 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní výslovne dáva verejnému obstarávateľovi možnosť rokovať o podmienkach zmluvy s jednou alebo viacerými určitými osobami.

33

Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), na ktorý minister podal kasačný opravný prostriedok, sa pýta, či verejný obstarávateľ porušuje zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a voľnej hospodárskej súťaže, keď vyzval na uzavretie zmluvy o verejnej zákazke jediný hospodársky subjekt v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia, ktoré sa na jednej strane začalo v nadväznosti na ukončenie neúspešnej verejnej súťaže, a na druhej strane prebralo pôvodné podmienky zákazky bez ich zmeny, hoci predmet zákazky nie je špecifický, takže neodôvodňuje zverenie jej plnenia vyzvanému hospodárskemu subjektu.

34

V tejto súvislosti tento súd poukazuje na rozdielny prístup bulharských súdov, vrátane tohto súdu, pokiaľ ide o výklad článku 79 ods. 1 bodu 1 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s článkom 160 ods. 2 a článkom 164 ods. 1 písm. d) finančného nariadenia. V prvom rade uvádza, že hoci článok 160 ods. 2 finančného nariadenia výnimočne umožňuje odchýliť sa od zásady verejného obstarávania v rámci čo možno najširšej hospodárskej súťaže, toto ustanovenie nemá za následok vylúčenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Článok 164 ods. 4 prvá veta finančného nariadenia sa okrem toho vzťahuje na „uchádzačov“ v množnom čísle.

35

V druhom rade, hoci sa finančné nariadenie zvyčajne neuplatňuje na vnútroštátnych verejných obstarávateľov, vnútroštátny súd sa domnieva, že v prejednávanej veci ho treba uplatniť, keďže hodnota dotknutej verejnej zákazky nedosahuje prahovú hodnotu stanovenú smernicou 2014/24. Uplatňovanie článku 160 ods. 1 a 2 finančného nariadenia by mohlo byť odôvodnené použitím zdrojov z rozpočtu Únie.

36

Napokon vnútroštátny súd uvádza, že skutkové okolnosti relevantné v prejednávanej veci nastali v čase, keď bolo ešte stále účinné nariadenie č. 966/2012, zatiaľ čo rozhodnutie z 15. apríla 2020 bolo prijaté po zrušení tohto nariadenia a nadobudnutí účinnosti finančného nariadenia. V každom prípade obsah článku 160 finančného nariadenia a článku 102 ods. 1 a 2 nariadenia č. 966/2012, ktorý sa uplatňuje na spor vo veci samej, sú totožné.

37

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

38

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 160 ods. 1 a 2 finančného nariadenia a článok 102 ods. 1 a 2 nariadenia č. 966/2012 majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú na verejné obstarávania organizované verejnými obstarávateľmi členských štátov, ak sú tieto zákazky financované z prostriedkov pochádzajúcich z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

39

Článok 160 finančného nariadenia s názvom „Zásady vzťahujúce sa na zákazky a rozsah pôsobnosti“ vo svojom odseku 1 stanovuje, že „pri všetkých zákazkách financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu sa dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie“. Odsek 2 tohto ustanovenia spresňuje, že „Všetky zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej hospodárskej súťaže okrem prípadov, keď sa použije konanie uvedené v článku 164 ods. 1 písm. d)“, t. j. rokovacie konanie, a to aj bez predchádzajúceho zverejnenia.

40

Ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, táto prvá otázka vychádza z predpokladu, že hoci sa finančné nariadenie neuplatňuje na vnútroštátnych obstarávateľov, môže napraviť neuplatniteľnosť smernice 2014/24 na verejnú zákazku, ktorej hodnota nedosahuje prahovú hodnotu stanovenú touto smernicou.

41

Vnútroštátny súd správne uvádza, že finančné nariadenie sa neuplatňuje na verejné obstarávania organizované verejnými obstarávateľmi členských štátov.

42

Z článku 2 bodu 51 finančného nariadenia totiž vyplýva, že „verejná zákazka“ v zmysle tohto nariadenia „je odplatná zmluva uzavretá písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 174 a 178 s cieľom získať oproti úhrade ceny úplne alebo čiastočne zaplatenej z rozpočtu dodanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb…“.

43

Článok 174 tohto nariadenia, nazvaný „Verejný obstarávateľ“, vo svojom odseku 1 prvom pododseku prvej vete stanovuje, že „inštitúcie Únie, výkonné agentúry a subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 sa považujú za verejných obstarávateľov v prípade zákaziek zadávaných na ich vlastný účet s výnimkou prípadov, keď obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie“.

44

Ako sa uvádza v prílohe II k finančnému nariadeniu, znenie článku 174 tohto nariadenia zodpovedá zneniu článku 117 ods. 1 nariadenia č. 966/2012, ktoré bolo s účinnosťou od 2. augusta 2018 zrušené finančným nariadením.

45

Pojem „verejný obstarávateľ“ vyplývajúci z nariadenia č. 966/2012 zostal po nadobudnutí účinnosti finančného nariadenia vo svojej podstate nezmenený, takže tento pojem sa má v rámci týchto dvoch nariadení vykladať rovnakým spôsobom.

46

Z článku 174 finančného nariadenia teda jasne vyplýva, že pojem „verejný obstarávateľ“, na ktorý odkazuje článok 2 bod 51 tohto nariadenia, zahŕňa, podobne ako článok 117 nariadenia č. 966/2012, len inštitúcie Únie, výkonné agentúry a subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 finančného nariadenia.

47

Z toho vyplýva, že žiadne z týchto nariadení sa neuplatňuje na verejné obstarávania uskutočnené verejnými obstarávateľmi členských štátov.

48

Okrem toho z článku 63 ods. 1 finančného nariadenia vyplýva, že keď Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného riadenia, úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Členské štáty musia dodržiavať najmä doplnkové ustanovenia stanovené v rámci pravidiel platných v jednotlivých odvetviach. Preto, ako zdôraznila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, článok 63 ods. 1 tohto nariadenia ukladá členským štátom, aj keď vykonávajú úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu prostredníctvom verejných zákaziek financovaných z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov, povinnosť uplatňovať nie finančné nariadenie, ale ich vnútroštátnu právnu úpravu vrátane ustanovení preberajúcich smernice o verejnom obstarávaní.

49

Zdá sa teda, že aj keď je verejná zákazka financovaná zo zdrojov pochádzajúcich z európskych štrukturálnych a investičných fondov, povinnosť verejných obstarávateľov členských štátov dodržiavať základné zásady verejného obstarávania, ktorými sú zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, transparentnosti a proporcionality, nemôže vyplývať z článku 160 finančného nariadenia.

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 160 ods. 1 a 2 finančného nariadenia a článok 102 ods. 1 a 2 nariadenia č. 966/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na verejné obstarávania organizované verejnými obstarávateľmi členských štátov, aj keď sú tieto zákazky financované z prostriedkov pochádzajúcich z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

51

Na úvod treba pripomenúť, že prejudiciálna otázka sa musí preskúmať s ohľadom na všetky ustanovenia Zmlúv a sekundárneho práva, ktoré môžu byť relevantné vzhľadom na predložený problém (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1985, Mutsch, 137/84, EU:C:1985:335, bod 10). Skutočnosť, že vnútroštátny súd položil svoju prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, teda nebráni tomu, aby mu Súdny dvor poskytol všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C‑241/89, EU:C:1990:459, bod 8, a z 8. júna 2017, Medisanus, C‑296/15, EU:C:2017:431, bod 55).

52

Svojou druhou otázkou vnútroštátny súd odkazuje na články 160 a 164 finančného nariadenia, ako aj na články 102 a 104 nariadenia č. 966/2012. Z odpovede na prvú otázku pritom vyplýva, že tieto ustanovenia sa v prejednávanej veci neuplatňujú.

53

Uvedené ustanovenia, ktoré stanovujú zásady zadávania verejných zákaziek, majú však rovnaký predmet ako článok 18 ods. 1 smernice 2014/24, z ktorého tiež vyplýva povinnosť dodržiavať základné zásady verejného obstarávania.

54

Hoci hodnota zákazky, o ktorú ide vo veci samej, nedosahuje prahovú hodnotu uplatniteľnosti smernice 2014/24, ktorá je stanovená v jej článku 4 písm. c) na 209000 eur pre verejné zákazky na dodanie tovaru zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni, ako je obec Razlog, ustanovenia smernice 2014/24 sa stali priamo a bezpodmienečne uplatniteľné na základe vnútroštátneho práva na situácie, ktoré rovnako ako v prípade zákazky dotknutej vo veci samej zvyčajne nepatria do jej pôsobnosti. Z článku 49 ods. 2 zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondoch totiž vyplýva, že zákon o verejnom obstarávaní, ktorý do bulharského právneho poriadku verne prebral smernicu 2014/24, sa uplatňuje na všetky postupy verejného obstarávania financované európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi bez ohľadu na hodnotu zákazky.

55

Ak sa však vnútroštátna právna úprava priamo a bezpodmienečne prispôsobí v riešeniach, ktoré stanovuje pre situácie, na ktoré sa nevzťahuje akt práva Únie, riešeniam prijatým týmto aktom, existuje určitý záujem Únie na tom, aby sa ustanovenia prevzaté z uvedeného aktu vykladali jednotne. To totiž umožňuje vyhnúť sa budúcim výkladovým rozdielom a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s týmito situáciami a so situáciami, ktoré patria do pôsobnosti uvedených ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, body 36 a 37; z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, body 33 a 34, ako aj z 31. marca 2022, Smetna palata na Republika Bulgaria, C‑195/21, EU:C:2022:239, bod 43).

56

Okrem toho, keďže druhá otázka sa týka rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia pre verejné zákazky na práce, na dodávku tovaru a na služby, treba uviesť, že pre odpoveď na túto druhú otázku je relevantný článok 32 ods. 2 smernice 2014/24, ktorý v písmenách a) až c) uvádza „všetky prípady“, v ktorých je prípustné použiť takéto konanie. Tento výpočet je okrem toho taxatívny, pretože článok 26 ods. 6 tejto smernice spresňuje, že členské štáty nesmú povoliť uplatnenie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž v iných prípadoch, ako sú prípady uvedené v článku 32 uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudky z 8. apríla 2008, Komisia/Taliansko, C‑337/05, EU:C:2008:203, body 56 a 57, ako aj z 15. októbra 2009, Komisia/Nemecko, C‑275/08, neuverejnený, EU:C:2009:632, bod 54).

57

Za týchto podmienok sa článok 32 ods. 2 písm. a) tejto smernice v spojení s článkom 18 ods. 1 uvedenej smernice má vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ sa môže v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia obrátiť na jediný hospodársky subjekt, ak toto konanie bez podstatných zmien preberá pôvodné podmienky zákazky uvedené v predchádzajúcej verejnej súťaži, ktorá bola ukončená z dôvodu, že jediná predložená ponuka bola nevhodná, aj keď predmet dotknutej zákazky objektívne nevykazuje žiadne osobitné znaky, ktoré by odôvodňovali zverenie jej plnenia výlučne tomuto hospodárskemu subjektu.

58

Podľa článku 32 ods. 2 písm. a) prvého pododseku smernice 2014/24 použitie tohto postupu je prípustné okrem iného v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru, ak ako reakcia na verejnú alebo užšiu súťaž nebola predložená žiadna ponuka ani žiadna vhodná ponuka, za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili a že sa Komisii v prípadoch, keď si to vyžiada, zašle správa.

59

Zo znenia tohto ustanovenia teda jasne vyplýva, že verejný obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia, pokiaľ sú splnené tri kumulatívne podmienky. V prvom rade musí preukázať, že nedostal žiadnu ponuku alebo prinajmenšom žiadnu vhodnú ponuku v rámci predchádzajúcej verejnej alebo užšej súťaže, ktorú z tohto dôvodu ukončil. V druhom rade nasledujúce rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia podstatne nemení pôvodné podmienky zákazky, ako boli uvedené v oznámení o vyhlásení vereného obstarávania uverejnenom v súvislosti s predchádzajúcou verejnou alebo užšou súťažou. V treťom a poslednom rade musí byť verejný obstarávateľ schopný zaslať Komisii správu o situácii, ak o to Komisia požiada.

60

Keďže táto posledná uvedená podmienka nie je predmetom prejednávanej veci, treba spresniť obsah prvých dvoch podmienok uplatnenia článku 32 ods. 2 písm. a) prvého pododseku smernice 2014/24.

61

Pokiaľ ide o prvú podmienku, z článku 32 ods. 2 písm. a) druhého pododseku tejto smernice vyplýva, že ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch.

62

Ponuka sa totiž musí považovať za nevhodnú, ak je „neprijateľná“ v zmysle článku 26 ods. 4 písm. b) druhého pododseku uvedenej smernice, ktorý sa vzťahuje najmä na rokovacie konania. Podľa tohto ustanovenia sa za neprijateľné považujú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorých cena presahuje rozpočet verejného obstarávateľa stanovený a zdokumentovaný pred začatím postupu obstarávania.

63

Je to tak zjavne v prípade ponuky, ktorá rovnako ako ponuka uvedená v bode 25 tohto rozsudku navrhovala sumu viac ako dvojnásobne vyššiu, ako bola odhadovaná hodnota zákazky určená verejným obstarávateľom.

64

Pokiaľ ide o druhú podmienku uplatnenia tohto ustanovenia, zdá sa, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rámci rokovacieho konania, o ktoré ide vo veci samej, verejný obstarávateľ podstatne nezmenil pôvodné podmienky zákazky, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

65

Okrem toho ani odôvodnenie 50, ani článok 18 ods. 1 smernice 2014/24 nemôžu vyvrátiť tento doslovný výklad článku 32 ods. 2 písm. a) tejto smernice.

66

Ako totiž vyplýva z jeho všeobecnej štruktúry, odôvodnenie 50 smernice 2014/24 sa týka prípadov použitia rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia, ktoré nezodpovedajú postupu uvedenému v článku 32 ods. 2 písm. a) tejto smernice.

67

Okrem toho, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne obrátiť na jediný hospodársky subjekt v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia, ktoré sa zorganizuje v dôsledku neúspechu verejnej alebo užšej súťaže a ktoré bez podstatných zmien preberá podmienky, ktoré boli pôvodne uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uverejnenom v súvislosti s predchádzajúcou verejnou alebo užšou súťažou, takýto prístup ostáva zlučiteľný so zásadami zadávania zákaziek uvedenými v článku 18 ods. 1 prvom pododseku smernice 2014/24, aj keď predmet predmetnej zákazky objektívne nevyžaduje, aby bol oslovený tento hospodársky subjekt. V takej situácii totiž predchádzajúca verejná alebo užšia súťaž a nasledujúce rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia predstavujú neoddeliteľný celok, takže nemožno ignorovať skutočnosť, že hospodárske subjekty, ktoré majú potenciálny záujem o túto zákazku, mali možnosť sa prihlásiť a súťažiť.

68

Za týchto podmienok hospodárske subjekty, ktoré nepostupovali s náležitou starostlivosťou pri predkladaní vhodnej ponuky vo verejnej alebo užšej súťaži, nemôžu v rámci nasledujúceho rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia nútiť verejného obstarávateľa, aby s nimi rokoval. Mohli totiž predložiť ponuku v rámci predchádzajúcej verejnej alebo užšej súťaže, a teda v plnom rozsahu využiť zásady rovnosti, zákazu diskriminácie, transparentnosti a proporcionality.

69

Aby však verejný obstarávateľ mohol preukázať, že predmetná zákazka nebola navrhnutá s úmyslom vyňať ju z pôsobnosti smernice 2014/24 alebo umelo obmedziť hospodársku súťaž, ako to vyžaduje jej článok 18 ods. 1 druhý pododsek, musí byť schopný preukázať, že cena dohodnutá s úspešným uchádzačom zodpovedá cene zákazky a že nepresahuje predpokladanú hodnotu zákazky vypočítanú v súlade s požiadavkami článku 5 tejto smernice. Verejný obstarávateľ tým dodržiava zásadu, podľa ktorej ten, ktorý sa chce dovolávať výnimky stanovenej v článku 32 uvedenej smernice, nesie dôkazné bremeno o tom, že skutočne existujú výnimočné okolnosti odôvodňujúce túto výnimku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 1987, Komisia/Taliansko, 199/85, EU:C:1987:115, bod 14, a z 8. apríla 2008, Komisia/Taliansko, C‑337/05, EU:C:2008:203, bod 58).

70

Okrem toho verejný obstarávateľ tým, že preukázal, že cena zmluvy uzatvorenej na konci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia zodpovedá cene zákazky, preukazuje, že využil verejné finančné prostriedky optimálne, ako to stanovuje odôvodnenie 2 tej istej smernice, a teda že nedošlo k nezrovnalostiam v zmysle právnej úpravy Únie týkajúcej sa európskych štrukturálnych a investičných fondov (pozri analogicky rozsudky z 26. mája 2016, Județul Neamț a Județul Bacău, C‑260/14 a C‑261/14, EU:C:2016:360, bod 46, ako aj z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs, C‑743/18, EU:C:2020:767, bod 51).

71

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 32 ods. 2 písm. a) smernice 2014/24 v spojení s článkom 18 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ sa môže v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia obrátiť na jediný hospodársky subjekt, ak toto konanie bez podstatných zmien preberá pôvodné podmienky zákazky uvedené v predchádzajúcej verejnej súťaži, ktorá bola ukončená z dôvodu, že jediná predložená ponuka bola nevhodná, aj keď predmet dotknutej zákazky objektívne nevykazuje žiadne osobitné znaky, ktoré by odôvodňovali zverenie jej plnenia výlučne tomuto hospodárskemu subjektu.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: