–

VT, v zastúpení: A. Bonanni a P. Piselli, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci E. De Bonis a G. M. De Socio, avvocati dello Stato,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a A. Hoesch, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79), článku 3 ZEÚ, ako aj článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi VT a Ministero dell’Interno (ministerstvo vnútra, Taliansko) a Ministero dell’Interno – Dipartimento della Pubblica Sicurezza – Direzione centrale per le risorse umane (Ministerstvo vnútra – oddelenie verejnej bezpečnosti – ústredné riaditeľstvo ľudských zdrojov, Taliansko) vo veci rozhodnutia o nepripustení VT do výberového konania organizovaného s cieľom obsadiť pracovné miesta komisára Polizia di Stato (štátna polícia, Taliansko) z dôvodu, že dosiahol hornú vekovú hranicu stanovenú na tento účel.

3

Odôvodnenia 18 a 23 smernice 2000/78 uvádzajú:

…

4

Podľa článku 1 smernice 2000/78 je jej účelom ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnosti zaobchádzania.

5

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Pojem diskriminácie“, stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

6

Článok 3 uvedenej smernice s názvom „Rozsah“ stanovuje:

„1.   V rámci právomocí delegovaných na [Európsku úniu sa] táto smernica vzťah[uje] na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…“

7

Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Požiadavky na povolanie [zamestnanie – neoficiálny preklad]“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú [základnú – neoficiálny preklad] a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.“

8

Článok 6 smernice 2000/78, nazvaný „Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

…

9

V súlade s článkami 1 a 2 decreto legislativo n. 165 – Attuazione delle deleghe conferite dall’articolo 2, comma 23, della legge 8 agosto 1995, n. 335, e dall’articolo 1, commi 97, lettera g), e 99, della legge 23 dicembre 1996, n. 662, in materia di armonizzazione al regime previdenziale generale dei trattamenti pensionistici del personale militare, delle Forze di polizia e del Corpo nazionale dei vigili del fuoco, nonchè del personale non contrattualizzato del pubblico impiego [legislatívny dekrét č. 165 o vykonávaní poverení z článku 2 ods. 23 zákona č. 335 z 8. augusta 1995 a z článku 1 ods. 97 písm. g) a článku 1 ods. 99 zákona č. 662 z 23. decembra 1996 o zosúladení dôchodkov vojenského personálu, policajných síl a národných hasičských zborov, ako aj nezmluvných štátnych zamestnancov so všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia], z 30. apríla 1997 (GURI č. 139 zo 17. júna 1997) je veková hranica, po ktorej prekročení zamestnanci štátnej polície odchádzajú do dôchodku, 61 rokov.

10

Všeobecné pravidlá týkajúce sa veku, pokiaľ ide o účasť na verejných výberových konaniach, sú stanovené v článku 3 ods. 6 legge n. 127. – Misure urgenti per lo snellimento dell’attività amministrativa e dei procedimenti di decisione e di controllo (zákon č. 127 o naliehavých opatreniach na racionalizáciu administratívnej činnosti a rozhodovacích a kontrolných konaní) z 15. mája 1997 (GURI č. 113 zo 17. mája 1997 – riadny dodatok ku GURI č. 98), podľa ktorého „účasť na výberových konaniach organizovaných verejnou správou nesmie podliehať vekovému limitu, okrem výnimiek stanovených v predpisoch vypracovaných jednotlivými orgánmi verejnej správy na základe povahy služby alebo objektívnych potrieb príslušného orgánu verejnej správy“.

11

Úlohy komisára polície upravuje decreto legislativo n. 334. – Riordino dei ruoli del personale direttivo e dirigente della Polizia di Stato, a norma dell’articolo 5, comma 1, della legge 31 marzo 2000, n. 78 (legislatívny dekrét č. 334 – Reorganizácia úloh výkonných a riadiacich pracovníkov štátnej polície v súlade s článkom 5 ods. 1 zákona č. 78 z 31. marca 2000) z 5. októbra 2000 (GURI č. 271, z 20. novembra 2000 – riadny dodatok ku GURI č. 190, ďalej len „legislatívny dekrét č. 334/2000“).

12

Článok 2 ods. 2 tohto legislatívneho dekrétu opisuje úlohy komisára polície takto:

„Osoby, ktoré patria k úradníkom s kariérnym postupom až do stupňa hlavných komisárov, majú štatút príslušníka verejnej bezpečnosti a príslušníka justičnej polície. V závislosti od stupňa, ktorý zastávajú, vykonávajú úlohy, ktoré sú vlastné inštitucionálnym úlohám štátnej polície a správy verejnej bezpečnosti, s rozhodovacou autonómiou a príslušným odborným prínosom. Zabezpečujú tiež odbornú prípravu zamestnancov a v závislosti od svojej odbornej spôsobilosti plnia úlohy vzdelávania a odbornej prípravy zamestnancov štátnej polície. Títo zamestnanci sú priamymi spolupracovníkmi zamestnancov vo vyššom stupni v rámci toho istého kariérneho postupu a v prípade ich neprítomnosti alebo prekážky ich nahrádzajú pri plnení úloh riadenia úradov a služieb. Ak zastávajú príslušnú funkciu, ako aj v prípade zastupovaní vedúceho detašovaných komisariátov verejnej bezpečnosti, vykonávajú hlavní komisári aj úlohy miestneho orgánu verejnej bezpečnosti. Uvedení zamestnanci vykonávajú aj úlohy riadenia úradov a služieb, ktoré nie sú vyhradené pre zamestnancov vyššieho stupňa, ako aj funkcie vedenia a koordinácie viacerých organizačných jednotiek úradu, ku ktorým sú pridelení, pričom prevzali plnú zodpovednosť za vydané pokyny a dosiahnuté výsledky. …“

13

Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného legislatívneho dekrétu „veková hranica pre účasť na dotknutom výberovom konaní, ktorá nesmie presiahnuť 30 rokov, je stanovená nariadením prijatým na základe článku 3 ods. 6 zákona č. 127 z 15. mája 1997, s výhradou výnimiek stanovených vo vyššie uvedenom nariadení“.

14

Článok 3 ods. 3 toho istého legislatívneho dekrétu stanovuje, že nariadenie ministra vnútra stanoví „spôsoby vykonávania skúšok fyzickej kondície, požiadaviek na fyzickú a psychickú schopnosť a spôsobilosť, ako aj spôsoby ich hodnotenia“.

15

Podľa článku 3 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 „20 % miest dostupných na nástup na stupeň komisárov je vyhradený príslušníkom štátnej polície s požadovaným právnickým vzdelaním, ktorí nie sú starší ako 40 rokov“.

16

Nariadením uvedeným v článku 3 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 je decreto ministeriale n. 103. – Regolamento recante norme per l’individuazione dei limiti di età per la partecipazione ai concorsi pubblici per l’accesso a ruoli e carriere del personale della Polizia di Stato (ministerská vyhláška č. 103 – nariadenie o pravidlách upravujúcich vekové hranice na účasť na verejných výberových konaniach na prístup k funkciám a kariérnym postupom zamestnancov štátnej polície) z 13. júla 2018 (GURI č. 208, zo 7. septembra 2018, ďalej len „ministerská vyhláška č. 103/2018“), prijatá ministerstvom vnútra a ktorej článok 3 ods. 1 stanovuje:

„Účasť na verejnom výberovom konaní na prístup k funkciám komisára a technického riaditeľa štátnej polície podlieha hornej vekovej hranici stanovenej na 30 rokov.“

17

Ministerstvo vnútra zorganizovalo 2. decembra 2019 výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok s cieľom obsadiť 120 miest komisára štátnej polície. V oznámení o výberovom konaní sa v súlade s ministerskou vyhláškou č. 103/2018 medzi všeobecnými podmienkami účasti na tomto výberovom konaní uvádzalo, že uchádzači musia dosiahnuť vek 18 rokov a nesmú mať viac ako 30 rokov, s výnimkou určitých osobitných prípadov.

18

VT sa prostredníctvom príslušného elektronického postupu pokúsil prihlásiť do uvedeného výberového konania. Informačný systém určený na tento účel mu však zabránil túto prihlášku podať z dôvodu, že nespĺňa podmienku veku uvedenú v predchádzajúcom bode. Keďže sa narodil v roku 1988, dovŕšil už vek 30 rokov a nespadal pod žiadny z osobitných prípadov, v ktorých sa takáto veková hranica zvyšuje.

19

VT preto podal žalobu na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd Lazio, Taliansko) proti oznámeniu o výberovom konaní, ministerskej vyhláške č. 103/2018 a implicitnému rozhodnutiu o neprijatí jeho prihlášky do toho istého výberového konania.

20

Na základe predbežného opatrenia prijatého týmto súdom bol VT pripustený do tohto výberového konania s výhradou, pričom následne uspel na predbežných skúškach.

21

Uvedený súd však svojím rozsudkom z 2. marca 2020 zamietol žalobu VT z dôvodu, že veková hranica uvedená v bode 17 tohto rozsudku predstavuje „primerané obmedzenie“ a že v tomto prípade nie je v rozpore ani s Costituzione della Repubblica Italiana (Ústava Talianskej republiky), ani s ustanoveniami práva Únie, ktoré zakazujú diskrimináciu najmä na základe veku, osobitne so smernicou 2000/78.

22

VT podal proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), pričom tvrdil, že pravidlá stanovujúce dotknutú vekovú hranicu sú v rozpore s právom Únie, ako aj s ústavou Talianskej republiky a ďalšími ustanoveniami talianskeho práva.

23

Pokiaľ ide o právo Únie, VT sa dovolával uplatnenia smernice 2000/78, článku 21 Charty, ako aj článku 10 ZFEÚ. Tvrdil, že stanovenie hornej vekovej hranice 30 rokov na účasť na výberovom konaní dotknutom vo veci samej predstavuje neprimeranú diskrimináciu. Skutočnosť, že niektoré ustanovenia dotknutého oznámenia o výberovom konaní stanovujú pre určité kategórie uchádzačov vyššiu vekovú hranicu, je ešte viac neprimeraná. Toto oznámenie o výberovom konaní totiž stanovuje, že horná veková hranica „sa zvyšuje najviac o tri roky v závislosti od skutočne absolvovanej vojenskej služby uchádzača“, že „veková hranica zamestnancov štátnej polície sa nezohľadňuje“ a že „pre osoby, ktoré plnia úlohy v rámci civilnej správy vnútra, je veková hranica pre účasť na výberovom konaní 35 rokov“.

24

Ministerstvo vnútra navrhlo zamietnuť odvolanie podané VT.

25

Vnútroštátny súd sa domnieva, že v prejednávanej veci ide o diskrimináciu na základe veku v zmysle článku 2 smernice 2000/78, ktorá nie je odôvodnená vzhľadom na jej články 4 a 6.

26

V tejto súvislosti tento súd tvrdí, že zo znenia článku 2 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 jasne vyplýva, že úlohy komisára polície sú v podstate riadiacej a administratívnej povahy. Uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia totiž nestanovujú ako základné výkonné operatívne úlohy, ktoré ako také vyžadujú osobitne významné fyzické spôsobilosti porovnateľné so spôsobilosťami požadovanými od bežného príslušníka štátneho policajného zboru v zmysle rozsudku z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo (C‑258/15, EU:C:2016:873).

27

Okrem toho sa uvedený súd domnieva, že prejednávanú vec treba porovnať aj s vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. novembra 2014, Vital Pérez (C‑416/13, EU:C:2014:2371), v ktorom bola veková hranica stanovená na 30 rokov pre prístup k hodnosti radového zamestnanca uznaná za neprimeranú, a to v prípade, v ktorom boli zodpovedajúce úlohy v zásade administratívnej povahy, hoci zásahy vyžadujúce použitie fyzickej sily neboli vylúčené. Táto veková hranica by sa preto mala v prejednávanej veci považovať o to viac za neprimeranú, keďže zásahy tohto druhu nemajú nič spoločné s typickými úlohami komisárov polície.

28

Ďalšie tvrdenia tiež potvrdzujú neprimeranosť uvedenej vekovej hranice.

29

Po prvé vnútroštátny súd uvádza, že dotknuté výberové konanie obsahuje skúšku fyzickej kondície stanovenú v článku 3 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 a že neúspešné absolvovanie tejto skúšky má za následok vylúčenie uchádzača z výberového konania. Vzhľadom na to, že v prípade komisárov polície nie sú stanovené požiadavky týkajúce sa osobitne významných fyzických spôsobilostí, ako sú požiadavky uvedené vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo (C‑258/15, EU:C:2016:873), existencia vylučovacej skúšky fyzickej kondície by sa mala v každom prípade považovať za dostatočnú na zabezpečenie toho, aby sa príslušné úlohy mohli vykonávať spôsobom, ktorý si vyžadujú.

30

Po druhé článok 3 ods. 4 tohto legislatívneho dekrétu, ktorý stanovuje kvótu vyhradenú pre príslušníkov, ktorí už sú v služobnom pomere a nedosiahli vek 40 rokov, potvrdzuje skutočnosť, že dosiahnutie tohto veku v deň prihlásenia do dotknutého výberového konania by nebolo nezlučiteľné s výkonom úloh komisára polície.

31

Po tretie dôchodkový vek, stanovený na 61 rokov, v každom prípade umožňuje zabezpečiť primeranú dĺžku služby aj pre toho, kto začal svoju kariéru po dosiahnutí veku 30 rokov.

32

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Majú sa smernica [2000/78], článok 3 ZEÚ, článok 10 ZFEÚ a článok 21 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave obsiahnutej v legislatívnom dekréte č. 334/[2000] v znení zmien a v právnych predpisoch nižšej právnej sily, ktoré prijalo Ministero dell’Interno (ministerstvo vnútra), stanovujúcej vekovú hranicu [30] rokov na účasť na výberovom konaní na miesta komisárov štátnej polície ako úradníkov v štátnej službe s kariérnym postupom?“

33

Na úvod treba poznamenať, že v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad smernice 2000/78, článku 3 ZEÚ, článku 10 ZFEÚ a článku 21 Charty.

34

Pokiaľ ide o článok 3 ZEÚ a článok 10 ZFEÚ, stačí konštatovať, že jednak sa článok 3 ZEÚ obmedzuje na stanovenie cieľov Únie uvedených v iných ustanoveniach Zmlúv, a jednak, že článok 10 ZFEÚ nestanovuje povinnosti pre členské štáty, ale Úniu. Tieto dva články preto nie sú relevantné na účely preskúmania otázky položenej v prejednávanej veci.

35

Treba teda vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 2, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov štátnej polície.

36

Na úvod treba pripomenúť, že zákaz akejkoľvek diskriminácie okrem iného na základe veku je zakotvený v článku 21 Charty a že tento zákaz bol v oblasti zamestnania a povolania konkretizovaný smernicou 2000/78 [rozsudok z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári), C‑914/19, EU:C:2021:430, bod 19 a citovaná judikatúra].

37

Na úvod tak treba overiť, či dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2000/78.

38

V tejto súvislosti článok 3 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 tým, že stanovuje, že osoby, ktoré dosiahli vek 30 rokov, sa nemôžu zúčastniť výberového konania na miesta komisárov štátnej polície, ovplyvňuje podmienky prijímania týchto pracovníkov. Právnu úpravu takejto povahy preto treba považovať za zavádzajúcu pravidlá týkajúce sa prístupu k zamestnaniu vo verejnom sektore v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 2014, Vital Péret, C‑416/13, EU:C:2014:2371, bod 30, a z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2010:873, bod 25).

39

Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2000/78.

40

Pokiaľ ide ďalej o otázku, či táto právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie na základe veku podľa článku 2 ods. 1 smernice 2000/78, treba pripomenúť, že podľa znenia tohto ustanovenia pod pojmom „zásada rovnakého zaobchádzania“ sa rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice spresňuje, že na účely uplatňovania jej článku 2 odseku 1 ide o priamu diskrimináciu vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 tej istej smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako s inou, ktorá sa nachádza v porovnateľnej situácii (rozsudok z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 28).

41

V prejednávanej veci má podmienka veku stanovená v článku 3 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 za následok, že sa s niektorými osobami zaobchádza nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inými osobami iba z dôvodu, že dosiahli vek 30 rokov.

42

Preto, ako sa zhodujú všetky dotknuté osoby, ktoré predložili písomné pripomienky, právna úprava dotknutá vo veci samej tak zavádza rozdielne zaobchádzanie priamo založené na veku v zmysle ustanovení článku 1 a článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 2014, Vital Péret, C‑416/13, EU:C:2010:2371, bod 33, a z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 30).

43

Za týchto podmienok treba napokon overiť, či takéto rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené z hľadiska článku 4 ods. 1 alebo článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

44

V prvom rade článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 stanovuje najmä to, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 tejto smernice, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.

45

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nie dôvod, na ktorom sa zakladá rozdiel v zaobchádzaní, ale charakteristika súvisiaca s týmto dôvodom musí tvoriť základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie (rozsudok z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondio, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 33 a citovaná judikatúra).

46

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami je tak charakteristikou, ktorá sa spája s vekom, a že úlohy súvisiace s ochranou osôb a majetku, zatýkaním a zadržiavaním páchateľov trestných činov, ako aj preventívne hliadky môžu vyžadovať využitie fyzickej sily. Povaha týchto úloh zahŕňa osobitnú fyzickú spôsobilosť, keďže fyzické nedostatky pri výkone týchto úloh môžu mať významné následky nielen pre samotných príslušníkov polície a pre tretie osoby, ale aj pre zachovanie verejného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13, EU:C:2014:2371, body 37, 39 a 40, a z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, body 34 a 35).

47

Z toho vyplýva, že disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami na splnenie úloh polície, ako zabezpečiť ochranu osôb a majetku, zaručiť slobodný výkon práv a slobôd každého jednotlivca, ako aj dohliadať nad bezpečnosťou občanov, možno považovať za základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 na výkon zamestnania príslušníka polície (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 36).

48

V prejednávanej veci však vnútroštátny súd tvrdí, že z článku 2 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 vyplýva, že úlohy komisára polície majú v podstate riadiacu a administratívnu povahu. Operatívne a výkonné funkcie vyžadujúce osobitne významné fyzické spôsobilosti nie sú pre výkon povolania komisára polície podstatné a zásahy vyžadujúce využitie fyzickej sily nie sú pre úlohy komisárov polície charakteristické.

49

Také konštatovanie však talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach spochybňuje.

50

Podľa tejto vlády článok 2 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 stanovuje, že príslušníci, akými sú komisári polície, sú príslušníkmi justičnej polície, ktorí vykonávajú úlohy vlastné všetkým službám štátnej polície vrátane operatívnych úloh týkajúcich sa ochrany osôb a majetku, ktoré môžu zahŕňať použitie prostriedkov fyzického obmedzenia. Okrem toho kvalifikácia príslušníkov verejnej bezpečnosti zahŕňa zamestnanie v službách verejného poriadku, najmä v externých službách určených na zabezpečenie hladkého priebehu podujatí, ktoré si môžu vyžadovať maximálnu fyzickú výkonnosť. Samotná možnosť, že komisár polície sa ocitne v rizikových situáciách, postačuje na odôvodnenie toho, aby bola stanovená požiadavka fyzickej sily súvisiaca s vekom.

51

Vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc vykladať uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu, prináleží určiť, aké úlohy skutočne vykonávajú komisári štátnej polície, a vzhľadom na tieto úlohy určiť, či je disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami základnou a rozhodujúcou požiadavkou na zamestnanie v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78.

52

V tejto súvislosti musí tento súd zohľadniť úlohy skutočne bežne vykonávané komisármi pri plnení ich riadnych úloh. Skutočnosť, že po úspešnom absolvovaní výberového konania sa od niektorých komisárov môže vyžadovať, aby disponovali osobitnými fyzickými schopnosťami v závislosti od špecifických charakteristík pracovného miesta, na ktoré budú konkrétne pridelení, sa určite môže zohľadniť na účely výberu osoby, ktorá má toto pracovné miesto obsadiť. To však nemôže odôvodniť stanovenie vekovej hranice na účasť na výberovom konaní so všeobecnou pôsobnosťou, o aké ide vo veci samej.

53

Ak vnútroštátny súd konštatuje, že vzhľadom na úlohy, ktoré komisári štátnej polície skutočne bežne vykonávajú, nie je disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami základnou a rozhodujúcou požiadavkou na zamestnanie v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78, musí dospieť k záveru, že toto ustanovenie v spojení s článkom 2 ods. 2 tejto smernice bráni právnej úprave, o ktorú ide vo veci samej.

54

Naopak, ak vnútroštátny súd konštatuje, že vzhľadom na tieto úlohy je disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami základnou a rozhodujúcou požiadavkou na zamestnanie v zmysle článku 4 ods. 1 uvedenej smernice, musí ešte overiť, či dotknutá veková hranica sleduje oprávnený cieľ a či je primeraná v zmysle tohto ustanovenia.

55

Pokiaľ ide na jednej strane o cieľ sledovaný právnou úpravou dotknutou vo veci samej, talianska vláda tvrdí, že táto právna úprava má tým, že stanovuje vekovú hranicu 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov polície, zabezpečiť operatívnosť a riadne fungovanie policajných služieb.

56

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že snaha zabezpečiť operatívnosť a riadne fungovanie služieb polície tvorí oprávnený cieľ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 (rozsudky z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13, EU:C:2014:2371, bod 44, a z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 38).

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 23 smernice 2000/78 rozdiel v zaobchádzaní možno odôvodniť za „veľmi obmedzených okolností“, keď charakteristika súvisiaca najmä s vekom tvorí základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie. Okrem toho v rozsahu, v akom umožňuje odchýliť sa od zásady nediskriminácie, treba článok 4 ods. 1 tejto smernice vykladať doslovne (rozsudok z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13, EU:C:2014:2371, body 46 a 47, ako aj citovaná judikatúra).

58

V tejto súvislosti Súdny dvor v podstate v rozsudku z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo (C‑258/15, EU:C:2016:873, body 41, 48 a 50), rozhodol, že právna úprava, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 35 rokov uchádzačov o pracovné miesta príslušníkov prvého stupňa policajného zboru, ktorí zabezpečujú všetky operatívne alebo výkonné úlohy prislúchajúce tomuto zboru, sa v zásade môže považovať za právnu úpravu, ktorá nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 56 tohto rozsudku. Súdny dvor konkrétne uviedol, že tieto úlohy môžu zahŕňať použitie fyzickej sily, ako aj splnenie úloh v ťažkých, prípadne extrémnych podmienkach pri zásahu.

59

Súdny dvor podobne v rozsudku z 12. januára 2010, Wolf (C‑229/08, EU:C:2010:3, body 41 až 44), dospel k záveru o primeranosti opatrenia spočívajúceho v stanovení hornej vekovej hranice na prijatie do zamestnania v strednej technickej službe hasičov na 30 rokov po tom, čo na základe vedeckých údajov, ktoré mal k dispozícii, konštatoval, že niektoré úlohy zverené členom tejto služby, akými sú boj proti požiarom, si vyžadujú mimoriadne vysokú fyzickú spôsobilosť a že len veľmi málo zamestnancov starších ako 45 rokov by malo fyzickú spôsobilosť na výkon takejto činnosti.

60

Naproti tomu Súdny dvor v rozsudku z 13. novembra 2014, Vital Pérez (C‑416/13, EU:C:2014:2371, body 54 a 57), rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovila hornú vekovú hranicu na prijatie príslušníkov miestnej polície na 30 rokov, stanovila neprimeranú požiadavku, keď poukázal najmä na to, že vzhľadom na úlohy vykonávané týmito zamestnancami, medzi ktoré patrí najmä pomoc občanom, ochrana osôb a majetku, zatýkanie a zadržiavanie páchateľov trestných činov, preventívne hliadky a riadenie dopravy, schopnosti, ktorými musia disponovať títo príslušníci, nie sú vždy porovnateľné s mimoriadne vysokými fyzickými spôsobilosťami systematicky vyžadovanými od hasičov.

61

Z toho vyplýva, že na účely určenia, či právna úprava dotknutá vo veci samej stanovením hornej vekovej hranice 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov polície stanovila primeranú požiadavku, musí vnútroštátny súd po prvé overiť, či úlohy, ktoré títo komisári polície skutočne vykonávajú, sú predovšetkým operatívnymi alebo výkonnými úlohami, ktoré si vyžadujú mimoriadne vysokú fyzickú spôsobilosť. Iba v tomto poslednom uvedenom prípade by sa totiž táto horná veková hranica mohla považovať za primeranú. Zdá sa však, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že komisári štátnej polície takéto funkcie nevykonávajú.

62

Okrem toho na účely analýzy proporcionality právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, je relevantná aj okolnosť uvádzaná vnútroštátnym súdom, že vylučujúca fyzická skúška stanovená v rámci dotknutého výberového konania by mohla predstavovať primerané a menej obmedzujúce opatrenie než stanovenie hornej vekovej hranice maximálne 30 rokov.

63

Talianska vláda sa odvoláva na potrebu znížiť do budúcnosti priemerný vek v polícii s cieľom všeobecne zmeniť celkovú štruktúru prístupu k štátnej polícii.

64

V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo (C‑258/15, EU:C:2016:873, body 44 a 47), vzhľadom na presné údaje, ktoré mu boli poskytnuté a ktoré mohli poukazovať na masívne starnutie dotknutých príslušníkov policajného zboru, rozhodol, že na účely znovuobnovenia uspokojivej vekovej štruktúry sa disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami nemá vnímať staticky počas skúšky výberového konania, ale dynamicky, pričom sa vezmú do úvahy roky služby, ktoré príslušník odslúži po svojom prijatí.

65

Okrem toho treba zdôrazniť, že ako vyplýva z bodu 58 tohto rozsudku, vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, išlo o výberové konanie na prijatie zamestnancov prvého stupňa, ktorí nevykonávali administratívne úlohy, ale vykonávali najmä operatívne alebo výkonné úlohy.

66

Vnútroštátnemu súdu tak po druhé prináleží, aby na základe spisu, ktorý má k dispozícii, alebo na základe informácií, ktoré môže získať od vnútroštátnych orgánov, overil, či prípadné znovuobnovenie uspokojivej vekovej štruktúry v rámci štátnej polície môže odôvodniť vekovú hranicu, o ktorú ide vo veci samej. Na jednej strane však bude musieť zohľadniť priemerný vek zamestnancov, ktorých sa týka dotknuté výberové konanie, t. j. komisárov štátnej polície, a nie vekový priemer všetkých zamestnancov štátnej polície. Na druhej strane takéto overenie bude relevantné len vtedy, ak uvedený súd konštatuje, že úlohy, ktoré títo komisári polície skutočne bežne vykonávajú, si vyžadujú disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami, ktoré odôvodňujú potrebu takejto zmeny vekovej štruktúry.

67

V prípade neexistencie takejto potreby predstavuje vylučovacia fyzická skúška v rámci dotknutého výberového konania skutočne primerané a menej obmedzujúce opatrenie než stanovenie hornej vekovej hranice 30 rokov, ako je stanovené v právnej úprave dotknutej vo veci samej.

68

Okrem toho podľa toho istého súdu skutočnosť, že článok 3 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 stanovuje kvótu vyhradenú pre príslušníkov, ktorí už sú v služobnom pomere a nie sú starší ako 40 rokov, umožňuje tvrdiť, že dosiahnutie tohto veku ku dňu prihlásenia do výberového konania nie je nezlučiteľné s výkonom úloh komisára polície a že veková hranica dotknutá vo veci samej je preto neprimeraná. V rovnakom duchu VT zdôrazňuje, že táto veková hranica sa zvyšuje až na tri roky pre uchádzačov, ktorí absolvovali vojenskú službu, ruší sa pre príslušníkov štátnej polície a stanovuje sa na 35 rokov pre zamestnancov civilnej správy ministerstva vnútra.

69

Talianska vláda tvrdí, že kvóta uvedená v predchádzajúcom bode má za cieľ zachovať spôsobilosti získané osobami, ktoré už boli vyškolené pre policajnú službu alebo pre služby užitočné pre funkciu komisára polície.

70

Vzhľadom na to existencia tejto výnimky, ako aj výnimiek uvádzaných VT potvrdzuje neprimeranosť vekovej hranice, o ktorú ide vo veci samej. Vnútroštátna právna úprava je totiž spôsobilá zaručiť splnenie sledovaného cieľa, len ak skutočne zodpovedá snahe dosiahnuť tento cieľ súdržným a systematickým spôsobom (rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, bod 44 a citovaná judikatúra).

71

V dôsledku toho s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, je zrejmé, že vzhľadom na to, že úlohy, ktoré komisári štátnej polície skutočne vykonávajú, si vyžadujú osobitné fyzické schopnosti, stanovenie hornej vekovej hranice 30 rokov uvedenej v článku 3 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 334/2000 predstavuje neprimeranú požiadavku z hľadiska článku 4 ods. 1 smernice 2000/78.

72

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či rozdiel v zaobchádzaní, ktorý vyplýva z právnej úpravy dotknutej vo veci samej, môže byť odôvodnený v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78, treba uviesť, že túto otázku treba preskúmať len vtedy, ak toto rozdielne zaobchádzanie nemôže byť odôvodnené podľa jej článku 4 ods. 1 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 49).

73

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice 2000/78 stanovuje, že rozdiely v zaobchádzaní na základe veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom súvisiacim najmä s politikou zamestnanosti, trhom práce a cieľom odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Článok 6 ods. 1 druhý pododsek písm. c) tejto smernice stanovuje, že tieto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať „stanovenie hornej vekovej hranice uchádzačov, ktorá vyplýva z osobitných požiadaviek odbornej prípravy pre obsadzované miesto alebo z nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku“.

74

Treba preto preskúmať, či podmienka týkajúca sa hornej vekovej hranice 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov štátnej polície, ako vyplýva z článku 3 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 334/2000, je odôvodnená oprávneným cieľom v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 a či prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

75

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že právna úprava dotknutá vo veci samej uvádza, aký cieľ sleduje. Súdny dvor však rozhodol, že z článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 nemožno vyvodiť, že skutočnosť, že dotknuté právne predpisy nespresňujú sledovaný cieľ, automaticky vylučuje, že by tieto právne predpisy mohli byť na základe tohto ustanovenia odôvodnené. Pokiaľ však takéto spresnenie chýba, je dôležité, aby iné okolnosti vychádzajúce zo všeobecného kontextu dotknutého opatrenia umožňovali identifikáciu cieľa, ktorý je v jeho pozadí, na účely súdneho preskúmania tak jeho oprávnenosti, ako aj primeranosti a nevyhnutnosti prostriedkov použitých na dosiahnutie tohto cieľa (rozsudok z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13, EU:C:2014:2371, bod 62 a citovaná judikatúra).

76

Navyše cieľmi, ktoré možno považovať za „oprávnené“ v zmysle uvedeného článku 6 ods. 1 smernice 2000/78, a teda spôsobilé na odôvodnenie výnimky zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku, sú ciele patriace do sociálnej politiky (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 81, ako aj citovaná judikatúra).

77

Pokiaľ by sa veková hranica zavedená právnou úpravou dotknutou vo veci samej mohla považovať za založenú na odbornej príprave vyžadovanej pre obsadzované miesto a na nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku v zmysle článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) tejto smernice, mohla by odôvodniť rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide vo veci samej, ak je v rámci vnútroštátneho práva „objektívne a primerane odôvodnené“ v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13, EU:C:2014:2371, body 64 a 65).

78

Aj za tohto predpokladu by pritom bolo potrebné preskúmať, či sú prostriedky použité na realizáciu týchto cieľov primerané a nevyhnutné.

79

V tejto súvislosti Súdny dvor jednak nemá k dispozícii informácie umožňujúce domnievať sa, že veková hranica, o ktorú ide vo veci samej, je primeraná a nevyhnutná vzhľadom na cieľ zabezpečiť odbornú prípravu komisárov polície.

80

Jednak, pokiaľ ide o cieľ zabezpečiť primeranú dobu zamestnania pred odchodom do dôchodku, z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že vek odchodu do dôchodku zamestnancov štátnej polície je stanovený na 61 rokov.

81

Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úpravu stanovujúca hornú vekovú hranicu 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov polície nemôže byť v zásade považovaná za nevyhnutnú s cieľom zabezpečiť pre dotknutých komisárov primeranú dobu zamestnania pred odchodom do dôchodku v zmysle článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) smernice 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13, EU:C:2014:2371, bod 72), najmä ak vnútroštátny súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností potvrdí, že úlohy komisárov polície nezahŕňajú úlohy vyžadujúce si fyzickú zdatnosť, ktoré by komisári polície prijatí do služobného pomeru v pokročilom veku neboli schopní vykonávať počas dostatočne dlhej doby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. januára 2010, Wolf, C‑229/08, EU:C:2010:3, bod 43, a z 15. novembra 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 46).

82

Za týchto podmienok a s výhradou potvrdenia vnútroštátnym súdom nemožno rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z takého ustanovenia, akým je článok 3 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 334/2000, odôvodniť na základe článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) smernice 2000/78.

83

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 2, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov štátnej polície, pokiaľ úlohy, ktoré títo komisári polície skutočne vykonávajú, nevyžadujú osobitné fyzické schopnosti, alebo ak sa takéto fyzické schopnosti vyžadujú, je zrejmé, že takáto právna úprava, hoci sleduje oprávnený cieľ, stanovuje neprimeranú požiadavku, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

84

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 2, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov na účasť na výberovom konaní pre prijímanie komisárov štátnej polície, pokiaľ úlohy, ktoré títo komisári polície skutočne vykonávajú, nevyžadujú osobitné fyzické schopnosti, alebo ak sa takéto fyzické schopnosti vyžadujú, je zrejmé, že takáto právna úprava, hoci sleduje oprávnený cieľ, stanovuje neprimeranú požiadavku, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.