–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Wellman, consilier,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, A. Joyce a J. Quaney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, BL,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Carpus Carcea a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1, článku 2 ods. 1 a 2, článku 3 ods. 1 písm. c) poslednej vety a článku 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79), ako aj článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi YF a i., siedmimi rumunskými sudcami (ďalej len „dotknutí sudcovia“), na jednej strane a Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko), ako aj štyrmi ďalšími rumunskými súdmi ako zamestnávateľmi týchto sudcov (ďalej len „dotknuté súdy“), na strane druhej v súvislosti s návrhom, aby bola z dôvodu údajnej diskriminácie v oblasti zamestnanosti týmto súdom uložená povinnosť vyplatiť dotknutým sudcom náhradu zodpovedajúcu rozdielu medzi platmi, ktoré skutočne poberali, a platmi, ktoré mali poberať v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa má podľa ich názoru na nich uplatniť.

3

Podľa článku 1 smernice 2000/78 je jej účelom „ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

4

Článok 2 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

5

Článok 3 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice spresňuje:

„V rámci právomocí delegovaných na Spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…

6

Článok 9 ods. 1 tejto istej smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby súdne a/alebo správne konania vymáhania povinností podľa tejto smernice, keď to považujú za vhodné aj vrátane zmierovacieho konania, boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, a to aj keď sa už skončil vzťah, v ktorom sa napadnutá diskriminácia vyskytla.“

7

Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) Ordonanța Guvernului nr. 137/2000, privind prevenirea și sancționarea tuturor formelor de discriminare (nariadenie vlády č. 137/2000 o predchádzaní a potláčaní akejkoľvek formy diskriminácie) z 31. augusta 2000 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 166 zo 7. marca 2014) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „OG č. 137/2000“), sa okrem iného pri výkone práva na rovnosť zaobchádzania na vnútroštátnych súdoch a na akomkoľvek inom súdnom orgáne zaručuje zásada rovnosti medzi občanmi, ako aj zásada neexistencie výsad a diskriminácie.

8

Článok 2 ods. 1 až 3 OG č. 137/2000 stanovuje:

„1.   V zmysle tohto nariadenia sa za diskrimináciu považuje akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo uprednostňovanie na základe rasy, štátnej príslušnosti, etnickej príslušnosti, jazyka, náboženstva, sociálnej skupiny, svetonázoru, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, nenákazlivej chronickej choroby, séropozitivity na vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), príslušnosti k znevýhodnenej skupine alebo na základe akéhokoľvek iného kritéria, ktorého cieľom alebo účinkom je obmedziť alebo znemožniť rovnoprávne uznanie, užívanie alebo výkon ľudských práv a základných slobôd alebo práv priznaných zákonom v politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti alebo v akejkoľvek inej oblasti verejného života.

2.   Ustanovenie diskriminujúce osoby na niektorom zo základov uvedených v odseku 1 sa považuje za diskriminačné v zmysle tohto nariadenia.

3.   Podľa tohto nariadenia sú diskriminačné zdanlivo neutrálne ustanovenia, kritériá alebo prax, ktoré znevýhodňujú určité osoby na základe kritérií uvedených v odseku 1 vo vzťahu k iným osobám, pokiaľ tieto ustanovenia, kritériá alebo prax nie sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a metódy na jeho dosiahnutie sú primerané a potrebné.“

9

Článok 5 OG č. 137/2000 spresňuje, že rozdielne zaobchádzanie založené na charakteristike súvisiacej s kritériami uvedenými v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia nepredstavuje diskrimináciu, ak z dôvodu povahy pracovných činností alebo kontextu, v ktorom sa vykonávajú, takáto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, pokiaľ je jej cieľ legitímny a požiadavka primeraná.

10

Podľa článku 27 ods. 1 a 2 OG č. 137/2000:

„1.   Každý, kto sa domnieva, že je obeťou diskriminácie, môže na súde žiadať o náhradu škody a o návrat do situácie pred diskrimináciou alebo o odstránenie situácie vplývajúcej z diskriminácie v súlade so všeobecným právom.…

2.   Lehota na podanie žaloby je tri roky odo dňa, keď nastali relevantné skutočnosti, alebo odo dňa, keď sa o nich mohla dotknutá osoba dozvedieť.“

11

Článok 2 Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 27/2006 privind salarizarea și alte drepturi ale judecătorilor, procurorilor și altor categorii de personal din sistemul justiției (mimoriadne nariadenie vlády č. 27/2006 o platoch a iných právach sudcov, prokurátorov a iných kategórií pracovíkov v súdnictve) z 29. marca 2006 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 314 zo 7. apríla 2006), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „OUG č. 27/2006“), znie:

„Platy a iné práva sudcov, prokurátorov, pracovníkov, ktorí sa považujú za rovnocenných s nimi, a pomocných sudcov sa určujú so zreteľom na miesto a úlohu súdnictva v právnom štáte, zodpovednosť, zložitosť a riziká výkonu povolania, nezlučiteľnosť a zákazy stanovené zákonom vo vzťahu k týmto kategóriám pracovníkov.“

12

Článok 3 OUG č. 27/2006 stanovuje, že sudcovia, prokurátori, pracovníci, ktorí sa považujú za rovnocenných s nimi, a pomocní sudcovia majú za vykonávanú činnosť právo na hrubý funkčný príplatok stanovený v závislosti od úrovne súdov alebo prokuratúry, vykonávaných funkcií a odpracovaných rokov vo výkone funkcie, a to na základe „odvetvovej referenčnej hodnoty“ a násobiacich koeficientov uvedených v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto mimoriadneho nariadenia.

13

V súlade s článkom 11 OUG č. 27/2006 sú prokurátori národného riaditeľstva proti korupcii a prokurátori riaditeľstva pre vyšetrovanie trestných činov v oblasti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu odmeňovaní v súlade s ustanoveniami časti A bodmi 6 až 13 prílohy tohto mimoriadneho nariadenia so zreteľom na funkcie, ktoré zastávajú alebo ktoré im prideľuje zákon.

14

Podľa článku 40 OUG č. 27/2006 sú jeho ustanovenia účinné od apríla 2006.

15

Časť A prílohy k OUG č. 27/2006, nazvaná „Násobiace koeficienty“, obsahuje bod 13, ktorý spresňuje, že násobiaci koeficient 19,00 zodpovedá funkcii „prokurátora“ prokuratúry na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko). Okrem toho je rovnaký koeficient stanovený v bode 14 časti A tejto prílohy vo vzťahu k funkcii „predseda, generálny prokurátor“ odvolacích súdov a prokuratúr pri odvolacích súdoch.

16

Podľa článku 1 Ordonanţa Guvernului nr. 10/2007 privind creşterile salariale ce se vor acorda în anul 2007 personalului bugetar şi personalului salarizat potrivit Ordonanței de urgență a Guvernului nr. 24/2000 privind sistemul de stabilire a salariilor de bază pentru personalul contractual din sectorul bugetar și personalului salarizat potrivit anexelor nr. II şi III la Legea nr. 154/1998 privind sistemul de stabilire a salariilor de bază în sectorul bugetar şi a indemnizaţiilor pentru persoane care ocupă funcţii de demnitate publică (nariadenie vlády č. 10/2007 o zvýšení platov, ktoré sa v roku 2007 priznáva rozpočtovým pracovníkom a zamestnancom v súlade s mimoriadnym nariadením vlády č. 24/2000, ktorým sa stanovuje systém základných platov zmluvných pracovníkov v rozpočtových odvetviach a zamestnancov podľa príloh č. II a III zákona č. 154/1998, ktorým sa stanovuje systém základných platov v rozpočtových odvetviach a systém náhrad pre osoby vykonávajúce významné verejné funkcie) z 31. januára 2007 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 80 z 1. februára 2007), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „OG č. 10/2007“), stanovuje:

„V roku 2007 sa základné platy zmluvných rozpočtových pracovníkov… zvýšili…:

17

Článok 1 ods. 1 a 2 Legea‑cadru nr. 330/2009 privind salarizarea unitară a personalului plătit din fonduri publice (rámcový zákon č. 330/2009 o jednotnom systéme odmeňovania pracovníkov z verejných zdrojov) z 5. novembra 2009 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 762 z 9. novembra 2009) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „rámcový zákon č. 330/2009“) nadobudol účinnosť 1. januára 2010. Toto ustanovenie znie:

„1.   Cieľom tohto zákona je upraviť zavedenie jednotného systému platov pracovníkov z rozpočtového odvetvia platených zo všeobecného konsolidovaného štátneho rozpočtu.

2.   Odo dňa nadobudnutia účinnosti celého tohto zákona alebo jeho časti sú a zostávajú právami pracovníkov podľa odseku 1 výlučne práva stanovené týmto zákonom…“

18

Z článku 2 tohto rámcového zákona vyplýva, že jeho ustanovenia sa uplatňujú na pracovníkov verejných orgánov a inštitúcií, medzi ktorými je výslovne uvedený súdny orgán.

19

Podľa článku 12 ods. 1 uvedeného rámcového zákona sú klasifikačné koeficienty, na základe ktorých sa stanovujú mesačné funkčné príplatky, prémie a iné osobitné práva pre každú oblasť činnosti upravené v prílohách tohto rámcového zákona. Podľa článku 12 ods. 2 rámcového zákona č. 330/2009 bola výška klasifikačného koeficientu 1,00 na rok 2010 stanovená na 705 rumunských lei (RON) (približne 143,15 eura) a zvýšenie klasifikačného koeficientu 1,00 po roku 2010 bolo podmienené znížením počtu pracovníkov, potrebným na dosiahnutie ročných cieľov týkajúcich sa časti nákladov na pracovníkov v hrubom domácom produkte (HDP), stanoveným v článku 5 tohto rámcového zákona s cieľom dosiahnuť klasifikačný koeficient 1,00 vo výške 1110 RON (približne 225,39 eura) v roku 2015. Okrem toho článok 12 ods. 3 uvedeného rámcového zákona stanovuje, že pokiaľ ide o rok 2010, sa mesačné funkčné príplatky stanovujú podľa článku 30 ods. 5 toho istého rámcového zákona, pričom sa neuplatnia klasifikačné koeficienty upravené v prílohách k tomuto zákonu.

20

Článok 30 ods. 5 rámcového zákona č. 330/2009 znie:

„V roku 2010 si pracovníci pracujúci k 31. decembru 2009 zachovajú svoj plat, pričom naň nebudú mať vplyv opatrenia na zníženie personálnych výdavkov z decembra 2009, a to takto:

21

Článok 5 Legea nr. 53/2003 privind Codul muncii (zákon č. 53/2003 o Zákonníku práce) z 24. januára 2003 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 72 z 5. februára 2003), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Zákonník práce“), stanovuje:

„1.   Pracovnoprávne vzťahy sa riadia zásadou rovnosti zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým zamestnancom a zamestnávateľom.

2.   Zakazuje sa každá priama alebo nepriama diskriminácia vo vzťahu k zamestnancovi na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, genetických vlastností, veku, štátnej príslušnosti, rasy, farby pleti, etnickej príslušnosti, náboženstva, náboženského vyznania, politických názorov, sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, rodinnej situácie alebo zodpovednosti, príslušnosti k odborom alebo odborovej činnosti.

3.   Priamu diskrimináciu predstavujú akty a skutky vylúčenia, rozlišovanie, obmedzenie alebo uprednostňovanie založené na jednom alebo viacerých kritériách uvedených v odseku 2, ktorých cieľom alebo účinkom je nepriznanie, obmedzenie alebo vylúčenie uznania, požívania alebo výkonu práv upravených pracovnoprávnymi predpismi.

4.   Nepriama diskriminácia predstavuje akty a skutky, ktoré sú zdanlivo založené na iných kritériách, než sú kritériá uvedené v odseku 2, ale ktoré vyvolávajú účinky priamej diskriminácie.“

22

Podľa článku 268 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce môžu byť návrhy na riešenie pracovného sporu podané v lehote troch rokov od vzniku práva podať takýto návrh, ak predmet individuálneho pracovnoprávneho sporu spočíva vo výplate neuspokojených nárokov na plat alebo na náhradu škody zamestnancovi, ako aj v prípade hmotnej zodpovednosti zamestnancov voči zamestnávateľovi.

23

Článok 211 Legea nr. 62/2011 a dialogului social (zákon č. 62/2011 o sociálnom dialógu) z 10. mája 2011 (opätovne uverejnený v Monitorul Oficial al României, časť I, č. 625 z 31. augusta 2012),v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o sociálnom dialógu“), stanovuje:

„Ten, koho práva boli porušené, môže podať žalobu takto:

…

c) o platbu náhrady spôsobenej škody spolu s úrokmi a o vrátenie bezdôvodného obohatenia možno žiadať v lehote troch rokov od vzniku škody.“

24

V období rokov 2006 až 2009 väčšina sudcov vo funkcii v Rumunsku (ďalej len „služobne starší sudcovia“) dosiahla prostredníctvom súdnych rozhodnutí uznanie svojho práva na zaplatenie zvýšených hrubých mesačných funkčných príplatkov, pričom sa zohľadnili tak uplatnenie vyššieho násobiaceho koeficientu, zodpovedajúceho násobiacemu koeficientu vzťahujúcemu sa na prokurátorov národného protikorupčného riaditeľstva a riaditeľstva vyšetrovania trestných činov v oblasti organizovanej kriminality a terorizmu, na ich platy, ako aj zvýšená odvetvová referenčná hodnota v súlade s ustanoveniami článku 1 OG č. 10/2007.

25

Po nadobudnutí účinnosti rámcového zákona č. 330/2009, ku ktorému došlo 1. januára 2010, boli platy sudcov vypočítané rovnakým spôsobom vo vzťahu ku všetkým sudcom v súlade s ustanoveniami tohto zákona a všetky žaloby podané sudcami, ktorí nastúpili do funkcie od 1. januára 2010, ktorými sa domáhali zvýšení platov uvedených v predchádzajúcom bode, boli zamietnuté na základe tejto rovnosti platov.

26

Rozhodnutím č. 7/2019 z 11. februára 2019, ktoré je pre vnútroštátne súdy záväzné, Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), na ktorý bolo podané dovolanie v záujme zákona, rozhodol, že v súlade s článkom 1 ods. 2 rámcového zákona č. 330/2009 zvýšenia upravené v článku 1 ods. 1 OG č. 10/2007 boli a zostávajú zahrnuté do hrubého mesačného funkčného príplatku aj po nadobudnutí účinnosti uvedeného rámcového zákona (ďalej len „rozsudok Najvyššieho a kasačného súdu“).

27

V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho a kasačného súdu Ministerul Justiției (Ministerstvo spravodlivosti, Rumunsko) pridelilo súdom finančné prostriedky na spätné vyplatenie zvýšení platov služobne starším sudcom na základe rozhodnutí vydaných v ich prospech v rokoch 2006 až 2009. Naproti tomu ministerstvo odmietlo uvoľnenie finančných prostriedkov v prospech iných sudcov, akými sú dotknutí sudcovia, na ktorých sa takéto súdne rozhodnutia nevzťahovali.

28

V tomto kontexte podali dotknutí sudcovia 10. marca 2020 žalobu na Tribunalul Bihor (Krajský súd Bihor, Rumunsko), v ktorej navrhovali, aby bola dotknutým súdom uložená povinnosť zaplatiť im náhradu rovnajúcu sa rozdielu medzi platmi, ktoré skutočne dostali, a platmi, ktoré mali dostať s prihliadnutím na násobiaci koeficient upravený v OUG č. 27/2006. Na podporu tejto žaloby tvrdili, že sú diskriminovaní v porovnaní so služobne staršími sudcami, ktorým bolo priznané zvýšenie platov, keďže počas toho istého obdobia a u toho istého zamestnávateľa vykonávali rovnakú prácu. Dotknuté súdy na jednej strane namietali premlčanie tejto žaloby na základe článku 211 písm. c) zákona o sociálnom dialógu, pričom tvrdili, že od dátumu vzniku údajnej škody uplynuli viac ako tri roky, a na druhej strane uviedli, že v prejednávanej veci nejde o diskriminačnú situáciu, pretože situácia oboch kategórií sudcov nie je porovnateľná.

29

Rozsudkom z 18. septembra 2020 Tribunalul Bihor (Krajský súd Bihor) vyhovel žalobe dotknutých sudcov. Tento súd na jednej strane zamietol námietku premlčania z dôvodu, že sa uplatňuje osobitná premlčacia lehota troch rokov stanovená v článku 27 ods. 2 OG č. 137/2000, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k diskriminačnej udalosti, alebo odo dňa, keď sa o nej dotknutá osoba mohla dozvedieť. Na druhej strane ten istý súd usúdil, že dotknuté súdy vytvorili diskriminačnú situáciu vo vzťahu k dotknutým sudcom tým, že spätné zvýšenia platov uplatnili len v prospech určitých sudcov. V dôsledku toho bola dotknutým súdom uložená povinnosť zaplatiť dotknutým sudcom rovnaké zvýšenia platov, aké so spätnou účinnosťou zaplatili v decembri 2019 a januári 2020 služobne starším sudcom.

30

Dotknuté súdy podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Curtea de Apel Oradea (Odvolací súd Oradea, Rumunsko) – vnútroštátny súd, ktorý následne podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V podstate tvrdia, že dotknutí sudcovia sa nemôžu dovolávať diskriminácie voči nim, keďže zvýšenie platov v prospech služobne starších sudcov sa vykonalo na základe súdnych rozhodnutí, ktoré boli pre nich priaznivé, po tom, čo boli predmetom výkladu rozsudkom Najvyššieho a kasačného súdu. Dotknutí sudcovia sa však na takéto rozhodnutia nemôžu odvolávať.

31

Dotknutí sudcovia zas tvrdia, že hoci v období rokov 2006 až 2009, počas ktorého boli vydané súdne rozhodnutia v prospech služobne starších sudcov, ešte nemali postavenie sudcov, nič to nemení na tom, že rozsudok Najvyššieho a kasačného súdu bol vydaný po tomto období, takže účinky týchto rozhodnutí boli rozšírené do budúcna. Vzhľadom na to sa tieto účinky týkajú aj obdobia, v ktorom dotknutí sudcovia vykonávali svoju funkciu súčasne so služobne staršími sudcami, teda obdobia od roku 2010 do roku 2015.

32

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa na spory v oblasti pracovného práva týkajúce sa vyplatenia nedoplatkov na platoch vzťahuje premlčacia lehota troch rokov upravená v článku 268 písm. c) Zákonníka práce, ktorá začína plynúť od okamihu vzniku práva konať, a že súčasne článok 211 písm. c) zákona o sociálnom dialógu stanovuje, že žaloby môžu podať osoby, ktorých práva boli porušené, v lehote troch rokov od vzniku škody. V tomto kontexte sa tento súd pýta na zaručenie práva na prístup k súdu, ak by sa vyhovelo námietke premlčania práva konať.

33

Okrem toho vnútroštátny súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že dotknutí sudcovia sú mladší a do svojich funkcií boli vymenovaní až po tom, čo služobne starší sudcovia podali v priebehu rokov 2006 až 2009 žaloby, nie je sama osebe dôvodom, že dotknuté súdy im tieto práva zamietajú, hoci v období od roku 2010 do roku 2015 pracovali za rovnakých podmienok. Preto si kladie otázku, či výklad práva Únie, podľa ktorého sa už nemožno na súde domáhať zvýšenia platu, pretože právo podať žalobu je premlčané, nevytvára diskrimináciu medzi jednak služobne staršími sudcami, ktorým dotknuté súdy priznali a zaplatili tieto zvýšenia v decembri 2019 a januári 2020, a jednak sudcami, akými sú dotknutí sudcovia, ktorým tieto súdy nepriznali právo na takéto zvýšenia a ktorí podali svoje žaloby počas roku 2020, pričom obe tieto kategórie sudcov pracovali v tom istom období, pre toho istého zamestnávateľa a vykonávali rovnaké funkcie.

34

Za týchto podmienok Curtea de Apel Oradea (Odvolací súd Oradea) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

35

Vnútroštátny súd navrhol, aby bol tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu tento súd uviedol, že takéto konanie je odôvodnené existenciou napätej situácie na úrovni rumunských súdov vyplývajúcej z veľmi veľkého rozdielu v odmeňovaní sudcov.

36

Článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu alebo výnimočne i bez návrhu môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní.

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že takéto skrátené konanie predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadne naliehavej situácie. Okrem toho tiež z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skrátené konanie sa nemusí uplatniť, ak citlivá a zložitá povaha právnych problémov nastolených vo veci nie je vhodná na uplatnenie takéhoto konania, najmä ak sa nezdá vhodné skrátiť písomnú časť konania na Súdnom dvore [rozsudok z 23. novembra 2021, IS (Nezákonnosť uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania), C‑564/19, EU:C:2021:949, bod 54 ako aj citovaná judikatúra].

38

V prejednávanej veci predseda Súdneho dvora rozhodnutím z 28. júna 2021 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta zamietol návrh na prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní.

39

Ani záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, akokoľvek významný a legitímny, na tom, aby sa čo najrýchlejšie určil rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, ani hospodársky alebo spoločensky citlivá povaha sporu vo veci samej totiž neodôvodňujú potrebu prejednať ju bez zbytočného odkladu v zmysle článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

40

Rumunská vláda vo svojich písomných pripomienkach popiera prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Usudzuje, že jednak vnútroštátny súd neposkytol skutkové a právne podklady potrebné na to, aby mohol Súdny dvor poskytnúť užitočnú odpoveď na vyriešenie sporu vo veci samej, a jednak uvedený súd dostatočne nevysvetlil voľbu ustanovení práva Únie, ktorých výklad žiada, ani súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na tento spor.

41

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej článkom 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby vzhľadom na osobitné okolnosti veci posúdil tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať svoj rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho platí, že ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 8. októbra 2020, Universitatea Lucian Blaga Sibiu a i., C‑644/19, EU:C:2020:810, bod 21, ako aj citovaná judikatúra).

42

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudok z 8. októbra 2020, Universitatea Lucian Blaga Sibiu a i., C‑644/19, EU:C:2020:810, bod 22 a citovaná judikatúra).

43

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o opis skutkového rámca, majú síce informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom v určitých aspektoch neúplnú povahu, nič to však nemení na tom, že návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje dostatočné údaje na pochopenie tak prejudiciálnych otázok, ako aj ich rozsahu.

44

Okrem toho nie je zjavné, že ustanovenia práva Únie uvedené v otázkach položených vnútroštátnym súdom, ktoré sa týkajú údajnej diskriminácie na základe veku zakázanej v rámci zamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov, nijako nesúvisia so sporom vo veci samej.

45

Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

46

Svojou druhou otázkou, ktorú treba skúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 2 ods. 1 a 2 smernice 2000/78 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v zmysle výkladu záväznou vnútroštátnou judikatúrou vedie k tomu, že platy niektorých sudcov prijatých do zamestnania po nadobudnutí účinnosti tejto právnej úpravy sú nižšie ako platy sudcov prijatých do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy.

47

Vnútroštátny súd chce predovšetkým zistiť, či skutočnosť, že dotknutí sudcovia, ktorí boli prijatí do zamestnania po 1. januári 2010, nemali možnosť požiadať o zvýšenie svojich platov za obdobie od roku 2010 do roku 2015 na základe rozhodnutí vydaných v prospech služobne starších sudcov v rokoch 2006 a 2009, a to z dôvodu, že v tomto období nevykonávali funkciu, kladie dotknutých sudcov do menej výhodnej situácie z dôvodu ich veku v zmysle článku 2 ods. 1 a 2 smernice 2000/78 v porovnaní so služobne staršími sudcami, ktorí súdne dosiahli spätné zaplatenie svojich zvýšených platov za uvedené obdobie.

48

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že z článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica sa v rámci právomocí delegovaných na Európsku úniu vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu okrem iného k podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania. Podmienky odmeňovania úradníkov vrátane sudcov teda patria do pôsobnosti smernice 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2019, Escribano Vindel, C‑49/18, EU:C:2019:106, bod 40 a citovanú judikatúru).

49

V druhom rade treba tiež pripomenúť, že z článku 2 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s jej článkom 1 vyplýva, že na účely tejto smernice si zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby neexistovala žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená okrem iného na veku. Okrem toho z článku z článku 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice vyplýva, že na účely tejto smernice o nepriamu diskrimináciu ide, keď je zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax spôsobilé uviesť osoby určitého veku do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, okrem prípadu, že takýto predpis, kritérium alebo prax sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné.

50

V prejednávanej veci treba určiť, či z vnútroštátnej právnej úpravy spornej vo veci samej vyplýva rozdielne zaobchádzanie medzi dotknutými sudcami a služobne staršími sudcami z dôvodu ich veku.

51

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, rovnako ako uviedlo Írsko vo svojich písomných pripomienkach, že vnútroštátny súd nespresnil vek dotknutých sudcov, ani vekový priemer alebo vekovú štruktúru členov rumunského sudcovského stavu.

52

Okrem toho, ako uviedla rumunská vláda vo svojich písomných pripomienkach, z relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy nijako nevyplýva, že vek predstavuje kritérium prístupu k sudcom alebo kritérium odmeňovania sudcov.

53

Z toho vyplýva, že je potrebné vylúčiť existenciu priamej diskriminácie na základe veku.

54

Po druhé treba konštatovať, že vnútroštátny súd neidentifikoval žiadnu špecifickú kategóriu sudcov, ktorá by bola osobitne znevýhodnená v súvislosti s vekom, ale sa obmedzil na konštatovanie, že odmietnutie poskytnutia zvýšenia platov dotknutým sudcom za obdobie od roku 2010 do roku 2015 vyplýva jednak z ich nástupu do funkcie po nadobudnutí účinnosti rámcového zákona č. 330/2009 a jednak z toho, že v ich prospech neexistujú súdne rozhodnutia dosiahnuté pred týmto nadobudnutím účinnosti, ktoré by im priznávali právo na zvýšenie platov.

55

Článok 2 ods. 2 smernice 2000/78 pritom nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa nová vnútroštátna právna úprava vzťahovala len na situácie, ktoré vznikli po nadobudnutí jej účinnosti, keďže takáto okolnosť vyplýva zo samotného časového účinku uplatniteľnosti nového zákona a sama osebe nepredstavuje nepriamu diskrimináciu na základe veku.

56

Okrem toho treba pripomenúť, že kritérium, podľa ktorého závisí uplatnenie nových pravidiel len od dátumu prijatia do zamestnania ako objektívnej a neutrálnej skutočnosti, zjavne nijako nezohľadňuje vek osôb prijatých do zamestnania (rozsudok zo 14. februára 2019, Horgan a Keegan, C‑154/18, EU:C:2019:113, bod 25 a citovaná judikatúra).

57

Po druhé, pokiaľ ide o neexistenciu súdnych rozhodnutí v prospech dotknutých sudcov, dosiahnutých pred nadobudnutím účinnosti novej vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré by im priznávali právo na zvýšenia platov, treba konštatovať, že takéto rozdielne zaobchádzanie nevyplýva z veku dotknutých sudcov, ale z neexistencie súdnych rozhodnutí vydaných v ich prospech.

58

Nezdá sa teda, že by takéto kritérium akokoľvek súviselo s vekom týchto sudcov alebo s akýmkoľvek iným dôvodom diskriminácie zakázaným smernicou 2000/78.

59

Za týchto podmienok treba usúdiť, že z údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva ani to, že vnútroštátna právna úprava sporná vo veci samej obsahuje akúkoľvek nepriamu diskrimináciu na základe veku.

60

Z toho vyplýva, že taká situácia, o akú ide vo veci samej, nepatrí do všeobecného rámca vytvoreného článkom 2 ods. 2 smernice 2000/78 na účely boja proti určitým druhom diskriminácie na pracovisku.

61

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 a 2 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nemôže uplatňovať na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá v zmysle výkladu záväznou vnútroštátnou judikatúrou vedie k tomu, že platy niektorých sudcov prijatých do zamestnania po nadobudnutí účinnosti tejto právnej úpravy sú nižšie ako platy sudcov prijatých do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy, pokiaľ z tejto právnej úpravy nevyplýva žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe veku.

62

Svojou treťou otázkou, ktorú treba skúmať ako druhú, chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či smernica 2000/78, prípadne doplnená inými ustanoveniami práva Únie, bráni akejkoľvek diskriminácii založenej na iných dôvodoch, než sú dôvody výslovne stanovené v článku 1 tejto smernice.

63

Na úvod je vhodné pripomenúť, že podľa uvedeného článku, článku 2 ods. 1 a článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 sa zakazuje nepriama diskriminácia „v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“.

64

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že v súlade s článkom 2 ods. 1 uvedenej smernice sú dôvody uvedené v jej článku 1 vymenované vyčerpávajúcim spôsobom (rozsudok z 8. októbra 2020, Universitatea Lucian Blaga Sibiu a i., C‑644/19, EU:C:2020:810, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).

65

Okrem toho treba uviesť, že smernica 2000/78 bola prijatá na základe článku 13 ES, teraz článku 19 ZFEÚ, ktorý v podstate stanovuje, že Rada Európskej únie môže prijať opatrenia potrebné na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

66

Súdny dvor pritom rozhodol, že toto ustanovenie sa netýka diskriminácií na základe iných dôvodov, než sú tie, ktoré sú v ňom výslovne vymenované, takže nemôže predstavovať právny základ opatrení Únie určených na boj proti takým diskrimináciám (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2011, Agafiţei a i., C‑310/10, EU:C:2011:467, bod 35, ako aj citovanú judikatúru).

67

Preto treba usúdiť, že diskriminácia na základe iných dôvodov, než sú dôvody výslovne uvedené v článku 1 smernice 2000/78, nepatrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

68

Toto konštatovanie nemožno spochybniť okolnosťou uvádzanou vnútroštátnym súdom, že smernica 2000/78 by mohla byť v tejto súvislosti „doplnená“ inými ustanoveniami Únie, ktoré tento súd ani nespresňuje. Treba totiž konštatovať, že zo žiadneho podkladu zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by sa na rozdielne zaobchádzanie, na ktorý poukazujú dotknutí sudcovia, vzťahovalo iné osobitné ustanovenie práva Únie.

69

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že smernica 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni diskriminácii len vtedy, ak je táto diskriminácia založená na niektorom z dôvodov výslovne vymenovaných v jej článku 1.

70

Svojou prvou otázkou, ktorú treba skúmať ako poslednú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 9 ods. 1 smernice 2000/78 a článok 47 prvý odsek Charty bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že lehota na podanie žaloby o náhradu škody z dôvodu údajnej diskriminácie je tri roky od vzniku škody bez ohľadu na to, či žalobca vedel o vzniku škody a o jej rozsahu.

71

Hneď na úvod treba uviesť, že vzhľadom na odpoveď poskytnutú na druhú otázku, z ktorej vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie, na ktoré poukazujú dotknutí sudcovia, nepatrí do pôsobnosti smernice 2000/78, nie je potrebné odpovedať na prvú otázku z hľadiska ustanovení tejto smernice.

72

Následne keďže sa táto otázka výslovne týka ustanovenia Charty, treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú jej ustanovenia určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 17).

73

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 Charty vyžaduje existenciu súvisu určitého stupňa presahujúceho podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (rozsudok zo 6. marca 2014, Siragusa, C‑206/13, EU:C:2014:126, bod 24 a citovaná judikatúra).

74

Z toho vyplýva, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 19).

75

Keď teda ustanovenia práva Únie v danej oblasti neupravujú určitý aspekt a neukladajú členským štátom v súvislosti s danou situáciou žiadnu osobitnú povinnosť, vnútroštátna právna úprava, ktorú prijme členský štát, pokiaľ ide o tento aspekt, nepatrí do pôsobnosti Charty a dotknutú situáciu nemožno posudzovať z hľadiska jej ustanovení (rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 53, ako aj citovaná judikatúra). V tomto prípade teda Súdny dvor nemá právomoc a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe túto právomoc založiť [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2021, AB a i. (Zrušenie amnestie), C‑203/20, EU:C:2021:1016, bod 39].

76

V prejednávanej veci, ako zdôraznili rumunská vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, konštatovanie neuplatniteľnosti smernice 2000/78 na spor vo veci samej, ako bolo uvedené v bodoch 51 až 60 tohto rozsudku, nasvedčuje tomu, že vnútroštátnu právnu úpravu spornú vo veci samej nemožno považovať za právnu úpravu, ktorá sleduje vykonanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

77

Navyše je vhodné uviesť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadny iný podklad, ktorý by umožňoval predpokladať existenciu súvisu určitého stupňa medzi vnútroštátnou právnou úpravou spornou vo veci samej a akýmkoľvek iným aktom práva Únie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 73 tohto rozsudku.

78

Z toho vyplýva, že také rozdielne zaobchádzanie, na aké poukazujú dotknutí sudcovia, vyplýva – ak takéto rozdielne zaobchádzanie existuje – výlučne z vnútroštátneho práva, ktorého výklad patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu.

79

V dôsledku toho Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku.

80

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: