–

Fuhrmann‑2‑GmbH, v zastúpení: C. Ewen, Rechtsanwalt,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. Rubene a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 2 písm. c) druhého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Fuhrmann‑2‑GmbH a B. v súvislosti s otázkou, či bola medzi týmito dvoma osobami uzatvorená zmluva o ubytovaní.

3

Odôvodnenia 4, 5, 7, a 39 smernice 2011/83 znejú takto:

…

…

4

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Účelom tejto smernice je prispieť prostredníctvom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv uzavretých medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

6

Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach na každú zmluvu uzatvorenú medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Vzťahuje sa na zmluvy na dodávky vody, plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia vrátane tých, ktoré sú zabezpečované verejnými poskytovateľmi, a to v rozsahu, v akom sa tieto komodity poskytujú na zmluvnom základe.“

7

Článok 6 ods. 1smernice 2011/83 znie:

„1.   Predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, či akákoľvek zodpovedajúca ponuka stane pre spotrebiteľa záväznou, obchodník mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne tieto informácie:

…

…

…“

8

Článok 8 uvedenej smernice s názvom „Formálne požiadavky na zmluvy uzatvorené na diaľku“ v odseku 2 stanovuje:

„Ak zmluva, ktorá sa má uzavrieť na diaľku pomocou elektronických prostriedkov, ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť, obchodník musí spotrebiteľa upozorniť na informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a), e), o) a p), a to jednoznačne, dôrazne a bezprostredne pred tým, ako spotrebiteľ podá objednávku.

Obchodník zabezpečí, aby spotrebiteľ pri podávaní objednávky výslovne uznal, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť. Ak podanie objednávky zahŕňa stlačenie tlačidla alebo podobnú funkciu [zahŕňa aktiváciu tlačidla alebo podobnej funkcie – neoficiálny preklad], tlačidlo alebo podobná funkcia budú označené ľahko čitateľným spôsobom a len slovami ‚objednávka s povinnosťou platby‘ alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa povinnosť zaplatiť obchodníkovi. Ak obchodník nedodrží tento pododsek, spotrebiteľ nie je zmluvou alebo objednávkou viazaný.“

9

§ 312j ods. 3 a 4 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len „BGB“) stanovuje:

„3.   V prípade [spotrebiteľských zmlúv zavretých pomocou elektronických prostriedkov týkajúcich sa odplatného plnenia poskytovaného obchodníkom] musí obchodník navrhnúť proces objednávky tak, aby spotrebiteľ pri zadávaní objednávky výslovne uznal, že sa na neho vzťahuje povinnosť zaplatiť. Ak sa objednávka zadáva prostredníctvom tlačidla, povinnosť obchodníka uvedená v prvej vete je splnená len vtedy, ak je tlačidlo označené len ľahko čitateľnými slovami ‚objednávka s povinnosťou platby‘ alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou.

4.   [Elektronické spotrebiteľské zmluvy týkajúce sa odplatného plnenia poskytovaného obchodníkom] sa uzatvoria, len ak obchodník splní svoju povinnosť podľa odseku 3.“

10

Fuhrmann‑2 je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá vlastní hotel Goldener Anker v meste Krummhörn‑Greetsiel (Nemecko). Izby tohto hotela si možno prenajať aj prostredníctvom internetovej stránky www.booking.com, ktorá je portálom na online rezerváciu ubytovania a iných služieb.

11

Dňa 19. júla 2018 si B., ktorý má postavenie spotrebiteľa, otvoril túto internetovú stránku s úmyslom vyhľadať hotelové izby v meste Krummhörn‑Greetsiel na obdobie od 28. mája 2019 do 2. júna 2019. Medzi zobrazenými výsledkami vyhľadávania sa nachádzali aj izby v hoteli Goldener Anker. B. následne klikol na odkaz zodpovedajúci tomuto hotelu, v dôsledku čoho sa mu zobrazili dostupné izby, ako aj ďalšie informácie týkajúce sa okrem iného vybavenia a cien, ktoré hotel ponúkal v zvolenom období. B. sa rozhodol rezervovať tam štyri dvojlôžkové izby, klikol na tlačidlo „Rezervujem“, následne uviedol svoje osobné údaje, ako aj mená osôb, ktoré ho sprevádzajú, a potom klikol na tlačidlo s nápisom „Dokončiť rezerváciu“.

12

B. do hotela Goldener Anker 28. mája 2019 neprišiel.

13

Listom z 29. mája 2019 Fuhrmann‑2 v súlade so svojimi všeobecnými podmienkami vyúčtovala B. poplatok za zrušenie vo výške 2240 eur, pričom mu na zaplatenie tejto sumy stanovila lehotu piatich pracovných dní. B. požadovanú sumu nezaplatil.

14

Furhmann‑2 sa obrátila na vnútroštátny súd, Amtsgericht Bottrop (Okresný súd Bottrop, Nemecko) s cieľom vymôcť túto sumu. Na podporu svojej žaloby Furhmann‑2 uvádza, že B. s ňou prostredníctvom internetovej stránky www.booking.com uzavrel zmluvu o ubytovaní týkajúcu sa viacerých izieb jej hotela na obdobie od 28. mája 2019 do 2. júna 2019. Predovšetkým usudzuje, že slová „Dokončiť rezerváciu“, ktoré sa prevádzkovateľ tejto internetovej stránky rozhodol napísať na rezervačné tlačidlo, spĺňajú povinnosť stanovenú v § 312j ods. 3 BGB, ktorý obchodníkovi ukladá povinnosť uviesť na tlačidlo, ktorým sa zadáva objednávka, ľahko čitateľné slová „objednávka s povinnosťou platby“ alebo zodpovedajúcu jednoznačnú formuláciu. Za týchto podmienok je jej B. povinný zaplatiť náhradu za zrušenie vo výške 2240 eur.

15

Vnútroštátny súd uvádza, že úspech žaloby Fuhrmann‑2 závisí od toho, či možno vzhľadom na slová „dokončiť rezerváciu“ uvedené na rezervačnom tlačidle internetovej stránky www.booking.com usúdiť, že bola splnená povinnosť upravená v § 312j ods. 3 BGB, ktorým sa do nemeckého práva preberá článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 2011/83. V takom prípade by to podľa § 312j ods. 4 BGB znamenalo, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o ubytovaní a že Fuhrmann‑2 je oprávnená požadovať náhradu za zrušenie.

16

Vnútroštátny súd spresňuje, že iný nemecký súd rozhodol, že na určenie toho, či slová, aké použil prevádzkovateľ internetovej stránky www.booking.com, predstavujú zodpovedajúcu jednoznačnú formuláciu vo vzťahu k slovám „objednávka s povinnosťou platby“ uvedeným v článku 8 ods. 2 druhom pododseku druhej vete smernice 2011/83, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti súvisiace s procesom objednávky a najmä koncept tohto procesu.

17

Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia má však vnútroštátny súd pochybnosti o prístupe, ktorý zvolil tento nemecký súd, a prikláňa sa k názoru, že skutočnosť, že spotrebiteľ si je vedomý, že aktiváciou tlačidla prijíma právne záväznú povinnosť platby, musí vyplývať zo slov napísaných na samotnom tlačidle. V rámci tohto prístupu však vnútroštátny súd usudzuje, že pojem „rezervácia“ obsiahnutý v slovách „dokončiť rezerváciu“ nie je v bežnej reči nutne spojený s povinnosťou zaplatiť finančnú protihodnotu a často sa používa aj ako synonymum slov „vyhradiť alebo vopred bezplatne odložiť“. Preto je potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanej veci nebola splnená povinnosť stanovená v § 312j ods. 3 druhej vete BGB.

18

Za týchto podmienok Amtsgericht Bottrop (Okresný súd Bottrop) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice [2011/83] vykladať v tom zmysle, že na určenie toho, či tlačidlo alebo podobná funkcia, ktorých aktivácia je súčasťou procesu objednávky v rámci zmluvy uzavretej na diaľku pomocou elektronických prostriedkov v zmysle prvého pododseku tohto ustanovenia a ktoré nie sú označené slovami ,objednávka s povinnosťou platby‘, je označené zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou v zmysle tohto ustanovenia, uvádzajúcou, že vytvorenie objednávky zahŕňa povinnosť zaplatiť obchodníkovi, sú relevantné výlučne slová napísané na tlačidle alebo podobnej funkcii?“

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa v rámci procesu objednávky týkajúcej sa zmluvy uzavretej na diaľku pomocou elektronických prostriedkov určilo, či je formulácia napísaná na tlačidle objednávky alebo podobnej funkcii, akou je formulácia „dokončiť rezerváciu“, „zodpovedajúca“ slovám „objednávka s povinnosťou platby“ v zmysle tohto ustanovenia, treba vychádzať len zo slov uvedených na tomto tlačidle alebo tejto podobnej funkcii, alebo či treba zohľadniť aj okolnosti súvisiace s procesom objednávky.

20

Na úvod treba poukázať na to, že zmluvy uzavreté na diaľku sú na základe článku 2 ods. 7 smernice 2011/83 definované ako „akákoľvek zmluva uzavretá medzi obchodníkom a spotrebiteľom v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa výhradne s využitím jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku, a to až do uzavretia zmluvy vrátane tohto okamihu“. Z toho vyplýva, že na zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú medzi obchodníkom a spotrebiteľom na portáli na online rezerváciu ubytovania, akou je zmluva sporná vo veci samej, sa vzťahuje pojem „zmluva uzavretá na diaľku“ a následne vzhľadom na absenciu uplatnenia výnimiek upravených v článku 3 ods. 2 až 4 smernice 2011/83 pôsobnosť tejto smernice, ako je vymedzená v jej článku 3 ods. 1.

21

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z článku 1 smernice 2011/83 v spojení s odôvodneniami 4, 5 a 7 tejto smernice, cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a to tak, že sa im v rámci transakcií s obchodníkmi zaručí informovanosť a bezpečnosť. Okrem toho je ochrana spotrebiteľov zakotvená v politikách Únie v článku 169 ZFEÚ, ako aj v článku 38 Charty základných práv Európskej únie (rozsudok z 10. júla 2019, Amazon EU, C‑649/17, EU:C:2019:576, bod 39).

22

Práve vzhľadom na tento účel článok 8 smernice 2011/83 obchodníkovi ukladá určité formálne povinnosti týkajúce sa zmlúv uzatvorených na diaľku, ako uvádza názov tohto ustanovenia. Odsek 2 tohto článku tak stanovuje rôzne povinnosti, ktoré má obchodník, keď sa zmluva, ako je to vo veci samej, uzatvára na diaľku pomocou elektronických prostriedkov a je spojená s povinnosťou spotrebiteľa zaplatiť.

23

Podľa článku 8 ods. 2 prvého pododseku smernice 2011/83 musí obchodník spotrebiteľa jednoznačne, dôrazne a bezprostredne predtým, ako spotrebiteľ podá objednávku, upozorniť na informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a), e), o) a p) tejto smernice, ktoré sa v podstate týkajú hlavných vlastností dotknutého tovaru alebo služby, celkovej ceny, dĺžky trvania zmluvy, ako aj prípadne minimálnej dĺžky trvania záväzkov spotrebiteľa.

24

Článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 2011/83 zasa stanovuje, že obchodník musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri podaní svojej objednávky výslovne uznal, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť. Toto ustanovenie spresňuje, že v prípade, že na podanie objednávky je potrebná aktivácia tlačidla alebo podobnej funkcie, uvedené tlačidlo alebo podobná funkcia musia byť označené len ľahko čitateľnými slovami „objednávka s povinnosťou platby“ alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa povinnosť zaplatiť obchodníkovi, pričom spotrebiteľ nie je v prípade nedodržania tejto podmienky viazaný predmetnou zmluvou alebo objednávkou.

25

Z troch predchádzajúcich bodov tohto rozsudku vyplýva, že ak sa zmluva uzatvára na diaľku pomocou elektronických prostriedkov prostredníctvom procesu objednávky a je spojená s povinnosťou spotrebiteľa zaplatiť, obchodník musí jednak poskytnúť tomuto spotrebiteľovi bezprostredne pred uzavretím objednávky podstatné informácie týkajúce sa zmluvy a jednak výslovne informovať uvedeného spotrebiteľa, že podaním objednávky je viazaný povinnosťou zaplatiť.

26

Pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť, z jasného znenia článku 8 ods. 2 druhého pododseku druhej vety smernice 2011/83 vyplýva, že tlačidlo objednávky alebo podobná funkcia musia byť označené ľahko čitateľnými a jednoznačnými slovami uvádzajúcimi, že podanie objednávky zaväzuje spotrebiteľa zaplatiť obchodníkovi. Toto ustanovenie síce uvádza slová „objednávka s povinnosťou platby“, no zo znenia tohto ustanovenia tiež vyplýva, že tieto slová majú príkladnú povahu a že členské štáty sú oprávnené povoliť, aby obchodník použil akúkoľvek inú zodpovedajúcu formuláciu pod podmienkou, že je jednoznačná, pokiaľ ide o vznik tejto povinnosti.

27

Preto v prípade, že ako v prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava, ktorej cieľom je prebrať toto ustanovenie, neobsahuje, podobne ako samotná smernica, presné príklady podobných formulácií, obchodníci môžu využiť akékoľvek slová podľa svojho výberu, pokiaľ z nich jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ je viazaný povinnosťou platby, hneď ako aktivuje tlačidlo objednávky alebo podobnú funkciu.

28

Okrem toho zo znenia článku 8 ods. 2 druhého pododseku druhej vety smernice 2011/83 v spojení s výrazom „výslovne“ uvedeným v článku 8 ods. 2 druhom pododseku prvej vete tejto smernice rovnako jasne vyplýva, že formuláciu, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, musí obsahovať práve tlačidlo alebo podobná funkcia, takže aj vzhľadom na to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, sa pri určení, či si obchodník splnil svoju povinnosť zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri podávaní objednávky výslovne uznal, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť, majú zohľadniť len slová uvedené na tomto tlačidle alebo tejto podobnej funkcii.

29

Tento výklad podporuje odôvodnenie 39 smernice 2011/83, ktorého dve posledné vety spresňujú, že pozornosť spotrebiteľa treba osobitne upriamiť prostredníctvom jednoznačnej formulácie, a teda bez akéhokoľvek odkazu na celkové posúdenie okolností na skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa jeho záväzok zaplatiť, aby tak mal možnosť presne určiť okamih, od ktorého si berie tento záväzok.

30

Uvedený výklad je podložený aj cieľom sledovaným smernicou 2011/83, ktorý spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v oblasti informácií, ako to vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku. Treba totiž uviesť, že finalizácia procesu objednávky, z ktorej spotrebiteľovi vyplýva povinnosť zaplatiť, je zásadným krokom, pretože znamená, že spotrebiteľ vyjadruje nielen súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou na diaľku, ale aj súhlas s touto povinnosťou. Preto pokiaľ by sa usúdilo, že aktiváciou tlačidla alebo podobnej funkcie by mal spotrebiteľ vyvodiť z okolností tohto procesu, že záväzne prijíma povinnosť platby, hoci slová uvedené na tomto tlačidle alebo na tejto funkcii mu neumožňujú identifikovať takéto dôsledky s absolútnou istotou, znamenalo by to ohrozenie tohto cieľa.

31

Okrem toho, hoci Súdny dvor rozhodol, že pri výklade ustanovení smernice 2011/83 je potrebné zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov, ako to uvádza odôvodnenie 4 tejto smernice, pričom treba rešpektovať slobodu podnikania podnikateľa, ako je zakotvená v článku 16 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, Amazon EU, C‑649/17, EU:C:2019:576, bod 44 a citovanú judikatúru), treba konštatovať, že takéto vyvažovanie nie je v prejednávanej veci relevantné, keďže napísanie alebo zmena slov uvedených na tlačidle alebo funkcii elektronického ovládania nepredstavuje žiadnu významnú záťaž spôsobilú negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť alebo slobodu podnikania dotknutých obchodníkov.

32

Vzhľadom na úvahy uvedené v bode 27 tohto rozsudku prináleží vnútroštátnemu súdu preveriť, či vo veci samej možno formuláciu „dokončiť rezerváciu“ v nemeckom jazyku považovať len z hľadiska pojmov použitých v tejto formulácii a nezávisle od okolností spojených s procesom rezervácie za zodpovedajúcu slovám „objednávka z povinnosťou platby“ uvedeným v článku 8 ods. 2 druhom pododseku smernice 2011/83. Hoci toto overenie prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže prípadne poskytnúť objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho rozhodovaní (rozsudok z 3. februára 2021, FIGC a Consorzio Ge.Se.Av., C‑155/19 a C‑156/19, EU:C:2021:88, bod 59, ako aj citovaná judikatúra).

33

V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd najmä overiť, či je pojem „rezervácia“ v nemeckom jazyku tak v bežnej reči, ako aj v povedomí priemerného spotrebiteľa, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný a obozretný, nutne a systematicky spojený so vznikom povinnosti platby. V opačnom prípade treba konštatovať nejednoznačnosť výrazu „dokončiť rezerváciu“, takže ho nemožno považovať za formuláciu zodpovedajúcu slovám „objednávka s povinnosťou platby“ uvedeným v článku 8 ods. 2 druhom pododseku smernice 2011/83.

34

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa v rámci procesu objednávky týkajúcej sa zmluvy uzavretej na diaľku pomocou elektronických prostriedkov určilo, či je formulácia napísaná na tlačidle objednávky alebo podobnej funkcii, akou je formulácia „dokončiť rezerváciu“, „zodpovedajúca“ slovám „objednávka s povinnosťou platby“ v zmysle tohto ustanovenia, treba vychádzať len zo slov uvedených na tomto tlačidle alebo tejto podobnej funkcii.

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa v rámci procesu objednávky týkajúcej sa zmluvy uzavretej na diaľku pomocou elektronických prostriedkov určilo, či je formulácia napísaná na tlačidle objednávky alebo podobnej funkcii, akou je formulácia „dokončiť rezerváciu“, „zodpovedajúca“ slovám „objednávka s povinnosťou platby“ v zmysle tohto ustanovenia, treba vychádzať len zo slov uvedených na tomto tlačidle alebo tejto podobnej funkcii.