1

Európsky parlament svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor zrušil článok 1 ods. 1 a 5, ako aj články 2 až 5, článok 7, článok 9 a článok 10 vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2020) 8797 z 18. decembra 2020, ktorým sa čiastočne udeľuje autorizácia na určité použitia oxidu chrómového v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Chemservice GmbH a i.) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa tieto články týkajú autorizácií vzťahujúcich sa na použitia 2, 4 a 5, ako aj na použitie 1 pri formulácii zmesí na použitia 2, 4 a 5.

2

Podľa znenia odôvodnení 1, 8, 12, 22, 69, 70, 72, 73, 77, 82 a 119 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1) (ďalej len „nariadenie REACH“):

…

…

nahradili menej nebezpečnými látkami alebo technológiami, ak sú k dispozícii vhodné a ekonomicky a technicky uskutočniteľné alternatívy. …

…

…

…

…

…

3

Článok 1 nariadenia REACH s názvom „Cieľ a rozsah pôsobnosti“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.

2.   Toto nariadenie určuje ustanovenia o látkach a zmesiach v zmysle článku 3. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na výrobu, uvedenie na trh alebo používanie týchto látok ako takých, látok v zmesiach alebo vo výrobkoch a na uvedenie zmesí na trh.

3.   Toto nariadenie vychádza zo zásady, že je povinnosťou výrobcov, dovozcov a následných užívateľov zabezpečiť, že vyrábajú, uvádzajú na trh alebo používajú také látky, ktoré nemajú nepriaznivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie. Jeho ustanovenia sú založené na zásade prevencie.“

4

Podľa článku 3 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…

…

…

…“

5

Hlava VII nariadenia REACH, ktorá obsahuje články 55 až 66, sa týka autorizácie „látok vzbudzujúcich veľké obavy“ z dôvodu ich závažných a často nezvratných účinkov na zdravie ľudí a životné prostredie.

6

Článok 55 tohto nariadenia s názvom „Cieľ autorizácie a posudzovanie možností náhrady“ stanovuje:

„Cieľom tejto hlavy je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné. S týmto cieľom výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia žiadajúci o autorizáciu analyzujú dostupnosť alternatív a posudzujú ich riziká a technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť náhrady.“

7

Článok 56 uvedeného nariadenia, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, v odseku 1 uvádza:

„Výrobca, dovozca alebo následný užívateľ nesmie uviesť na trh látku na účely použitia ani ju sám nepoužije, ak je táto látka zahrnutá do prílohy XIV, iba ak:

…

…“

8

Podľa článku 57 nariadenia REACH s názvom „Látky, ktoré sa zahrnú do prílohy XIV“:

„V súlade s postupom ustanoveným v článku 58 možno do prílohy XIV zahrnúť tieto látky:

…“

9

Článok 58 tohto nariadenia s názvom „Zahrnutie látok do prílohy XIV“ stanovuje:

„1.   Kedykoľvek sa prijme rozhodnutie o zahrnutí látok uvedených v článku 57 do prílohy XIV, toto rozhodnutie sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 4 Pri každej látke uvádza:

…

3.   …

Počet látok zahrnutých do prílohy XIV a dátumy uvedené v odseku 1 takisto zohľadnia schopnosť agentúry vybavovať žiadosti v stanovenom čase. Agentúra predloží prvé odporúčanie prioritných látok, ktoré sa majú zahrnúť do prílohy XIV, do 1. júna 2009. Agentúra prijme ďalšie odporúčania s cieľom zahrnúť do prílohy XIV ďalšie látky aspoň každý druhý rok.

…“

10

Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 348/2013 zo 17. apríla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (Ú. v. EÚ L 108, 2013, s. 1), bol oxid chrómový zaradený do tejto prílohy ako karcinogén kategórie 1A a mutagén kategórie 1B z dôvodu jeho vnútorných vlastností.

11

Podľa článku 60 nariadenia REACH s názvom „Udeľovanie autorizácií“:

„1.   Komisia je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí o žiadostiach o autorizáciu v súlade s touto hlavou.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa autorizácia udelí, ak je riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie z používania látky, ktoré vyplýva z vnútorných vlastností uvedených v prílohe XIV, primerane kontrolované v súlade s prílohou I oddielom 6.4 a tak, ako je zdokumentované žiadateľom v správe o chemickej bezpečnosti, pričom sa zohľadňuje stanovisko výboru pre hodnotenie rizík uvedeného v článku 64 ods. 4 písm. a). Keď Komisia udeľuje autorizáciu a za každých okolnosti v nej stanovených, vezme do úvahy všetky uvoľňovania, emisie a straty vrátane rizík vyplývajúcich z difúzneho alebo disperzného používania, ktoré sú známe v čase rozhodovania.

…

4.   Ak nemožno autorizáciu udeliť podľa odseku 2 alebo pre látky uvedené v odseku 3, možno autorizáciu udeliť, len ak sa preukáže, že sociálno‑ekonomické prínosy pre spoločnosť vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, a ak neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie. Toto rozhodnutie sa prijme po zvážení všetkých týchto prvkov a po zohľadnení stanovísk výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu uvedených v článku 64 ods. 4 písm. a) a b):

5.   Komisia pri posúdení dostupnosti vhodných alternatívnych látok alebo technológií zohľadní všetky dôležité aspekty vrátane:

…

7.   Autorizácia sa udelí len vtedy, ak je žiadosť predložená v zhode s požiadavkami článku 62.

…“

12

Článok 62 tohto nariadenia, nazvaný „Žiadosti o autorizácie“, v odseku 4 stanovuje:

„Žiadosť o autorizáciu obsahuje tieto informácie:

13

Článok 64 uvedeného nariadenia s názvom „Postup pri rozhodovaní o autorizácii“ stanovuje:

„1.   Agentúra potvrdí dátum prijatia žiadosti. Výbory agentúry pre hodnotenie rizík a sociálno‑ekonomickú analýzu vydajú návrhy svojich stanovísk v lehote do desiatich mesiacov od dátumu prijatia žiadosti.

2.   Agentúra na svojej internetovej stránke zverejní pri zohľadnení článkov 118 a 119 o prístupe k informáciám podrobné informácie o použitiach, ku ktorým boli prijaté žiadosti, a k preskúmaniam autorizácií, spolu s lehotou, v ktorej môžu zainteresované tretie strany predkladať informácie o alternatívnych látkach alebo technológiách.

3.   Pri príprave svojho stanoviska každý výbor uvedený v odseku 1 najprv skontroluje, či žiadosť obsahuje všetky informácie uvedené v článku 62, ktoré sú príslušné z hľadiska jeho pôsobnosti. Ak je to potrebné, výbory po vzájomnej porade spoločne požiadajú žiadateľa o doplňujúce informácie, aby sa žiadosť zosúladila s požiadavkami článku 62. Výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu môže, ak to považuje za potrebné, vyžadovať od žiadateľa alebo požiadať tretie strany, aby v určenej časovej lehote predložili dodatočné informácie o možných alternatívnych látkach alebo technológiách. Každý výbor takisto vezme do úvahy všetky informácie predložené tretími stranami.

4.   Návrhy stanovísk obsahujú tieto prvky:

…

8.   Komisia pripraví návrh rozhodnutia o autorizácii do troch mesiacov od prijatia stanovísk z agentúry. Konečné rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí autorizácie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 3.

…“

14

Príloha I nariadenia REACH s názvom „Všeobecné ustanovenia o hodnotení látok a príprave správ o chemickej bezpečnosti“ obsahuje oddiel 5, nazvaný „Posúdenie expozície“, ktorý spresňuje, že toto hodnotenie sa delí na dve etapy. V súvislosti s druhou etapou týkajúcou sa „odhadu expozície“ bod 5.2.4 obsahuje tento text:

„Odhad úrovne expozície sa vykoná pre všetky ľudské populácie (pracovníci, spotrebitelia a osoby s pravdepodobnosťou nepriamej expozície prostredníctvom životného prostredia)…. Pri odhade expozície sa prihliada najmä na:

…“

15

Oxid chrómový je z dôvodu svojich karcinogénnych a toxických vlastností jednou z látok kvalifikovaných ako látky „vzbudzujúce veľmi veľké obavy“, uvedených v prílohe XIV nariadenia REACH. Na použitia tejto látky sa vzťahuje požiadavka autorizácie podľa článku 56 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

16

V roku 2015 podala spoločnosť Lanxess Deutschland GmbH spolu s ďalšími hospodárskymi subjektmi (ďalej len „žiadatelia“) žiadosť o udelenie autorizácie na šesť kategórií použitia oxidu chrómového.

17

Šesť kategórií použitia, na ktoré sa žiadala autorizácia, sú tieto: použitie pri formulácii zmesí („kategória 1“); použitie pri funkčnom pokovovaní chrómom („kategória 2“); použitie pri funkčnom pokovovaní chrómom s ozdobným charakterom („kategória 3“); použitie pri povrchovej úprave aplikácií v leteckom a kozmickom priemysle (ktoré nesúvisia s funkčným pokovovaním chrómom s ozdobným charakterom) („kategória 4“); použitie pri povrchovej úprave [okrem pasivácie pocínovanej ocele (elektrolytické pocínovanie – ETP)] na aplikácie v architektúre, automobilovom, kovospracujúcom a montážnom odvetví, ako aj vo všeobecnosti v strojárskom priemysle (nesúvisiace s funkčným pokovovaním chrómom alebo funkčným pokovovaním chrómom s ozdobným charakterom) („kategória 5“) a použitie pri pasivácii pocínovanej ocele (ETP) („kategória 6“).

18

Stanoviská výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „VHR“) a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu (ďalej len „VSEA“) podľa článku 64 nariadenia REACH boli uverejnené v septembri 2016.

19

Dňa 27. marca 2019 prijal Parlament uznesenie proti prvému návrhu rozhodnutia. Námietka vznesená Parlamentom vychádzala v podstate zo skutočnosti, že informácie poskytnuté žiadateľmi mali vážne nedostatky a z tohto dôvodu nebolo možné riadne posúdiť splnenie podmienok na vydanie autorizácie, najmä pokiaľ ide o prípadnú dostupnosť bezpečnejších alternatívnych riešení. Podľa názoru Parlamentu to platilo tým skôr, že opis zamýšľaných použití predmetnej látky bol tak veľmi všeobecný, že mimoriadne rozširoval pôsobnosť autorizácie. V tejto súvislosti sa Parlament tiež domnieval, že prístup Komisie spočívajúci v náprave nedostatkov žiadosti tým, že od žiadateľa sa vyžadovalo, aby poskytol údaje chýbajúce v revíznej správe, nebol v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia (T‑837/16, EU:T:2019:144).

20

V nadväznosti na uznesenie Parlamentu Komisia vylúčila z pôsobnosti svojho návrhu rozhodnutia kategóriu 3 (použitie pri funkčnom pokovovaní chrómom s ozdobným charakterom). Pokiaľ ide o zostávajúcu časť, Komisia zotrvala na svojom pôvodnom prístupe, ktorý spočíval v udelení povolenia spolu s určitými podmienkami a obmedzeniami.

21

Dňa 18. decembra 2020 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie.

22

V odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že autorizácia týkajúca sa oxidu chrómového môže byť udelená len na základe článku 60 ods. 4 nariadenia REACH.

23

V odôvodneniach 9 až 15 Komisia preskúmala prvú z dvoch podmienok stanovených týmto ustanovením, a to podmienku, podľa ktorej sociálno‑ekonomické prínosy musia prevyšovať riziko vyplývajúce z používania látky pre zdravie ľudí a životné prostredie.

24

Konkrétne odôvodnenia 10 až 12 a 15 znejú takto:

…

25

V odôvodneniach 16 až 24 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala druhú podmienku stanovenú v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH na udelenie autorizácie, a to podmienku, podľa ktorej nesmú existovať vhodné alternatívne látky alebo technológie.

26

Konkrétne odôvodnenia 18 až 20 a 22 znejú takto:

…

27

Okrem toho odôvodnenia 26 a 27 znejú takto:

28

Článok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia povoľuje päť požadovaných kategórií použitia oxidu chrómového v rozsahu, ktorý spresňuje:

29

Podľa článku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia:

„Držitelia autorizácie vypracujú špecifické expozičné scenáre pre konkrétne procesy, operácie a úlohy (vrátane automatických/manuálnych systémov a otvorených/uzavretých systémov a ich kombinácie), pričom pre každý zo špecifických scenárov opíšu opatrenia manažmentu rizík a prevádzkové podmienky na kontrolu expozície pracovníkov chrómu (VI) a jeho emisií do životného prostredia, ktoré sú reprezentatívne pre všetky lokality, v ktorých dochádza k autorizovaným použitiam. Expozičné scenáre obsahujú informácie o úrovniach expozície vyplývajúcich z implementácie uvedených opatrení manažmentu rizík a prevádzkových podmienok.

Držitelia autorizácie vyberú opatrenia manažmentu rizík uvedené v expozičných scenároch v súlade s článkom 5 smernice [Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 50; Mim. vyd. 05/005, s. 35)]. Držitelia autorizácie zdokumentujú a odôvodnia výber opatrení manažmentu rizík a na požiadanie sprístupnia relevantné dokumenty príslušným orgánom členského štátu, v ktorom dochádza k autorizovanému použitiu.“

30

Článok 5 uvedeného rozhodnutia stanovuje, že pokiaľ ide o kategórie použitia 2, 4 a 5 „následní užívatelia zahrnú do oznámenia pre Agentúru podľa článku 66 ods. 1 nariadenia [REACH] vysvetlenie kľúčových funkcií oxidu chrómového vymenovaných v článku 1 ods. 1, ktoré sú nevyhnutné pre ich použitie, vrátane uvedenia dôvodov, prečo sú tieto kľúčové funkcie na takéto použitie nevyhnutné“.

31

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

32

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

33

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 27. mája 2021 Európska chemická agentúra (ECHA) podala na základe článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 130 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 17. septembra 2021 predseda Súdneho dvora vyhovel tomuto návrhu.

34

ECHA predložila vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Komisie.

35

Parlament v prvom rade navrhuje, aby Súdny dvor zrušil článok 1 ods. 1 a 5, ako aj články 2 až 5, 7, 9 a 10 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú autorizácií na použitie 2, 4 a 5, ako aj použitia 1, pokiaľ ide o formuláciu zmesí na použitia 2, 4 a 5.

36

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že čiastočné zrušenie aktu Únie je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že táto požiadavka nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu mohlo spôsobiť zmenu jeho podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, SolarWorld/Rada, C‑205/16 P, EU:C:2017:840, bod 38 a citovanú judikatúru).

37

V prejednávanej veci sa napadnuté rozhodnutie skladá zo súboru autorizácií týkajúcich sa rozličných použití oxidu chrómového a návrhy predložené Parlamentom ako hlavné návrhy smerujú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia iba v rozsahu, v akom sa týka povolení na použitia 2, 4 a 5, ako aj na použitie 1, pokiaľ ide o formuláciu zmesí na tieto použitia.

38

V dôsledku toho by prípadné zrušenie autorizácie udelenej napadnutým rozhodnutím pre uvedené použitia neovplyvnilo autorizáciu udelenú pre iné použitia, a teda by nezmenilo podstatu nezrušenej časti tohto rozhodnutia.

39

Za týchto podmienok sa hlavné návrhy Parlamentu smerujúce k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia týkajú prvkov, ktoré možno oddeliť od zvyšku tohto rozhodnutia, a sú preto prípustné.

40

Treba pripomenúť, že autorizáciu látky zaradenej do prílohy XIV nariadenia REACH, podobne ako oxid chrómový, možno udeliť v dvoch prípadoch, a to:

41

V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, že riziko zamýšľaných použití oxidu chrómového pre zdravie ľudí nebolo primerane kontrolované a v dôsledku toho vychádzala z článku 60 ods. 4 nariadenia REACH, aby napadnutým rozhodnutím povolila určité použitia tejto látky.

42

Na podporu svojej žaloby Parlament uvádza jediný žalobný dôvod založený na tom, že Komisia dostatočne neoverila dodržanie podmienok stanovených v článku 60 ods. 4 a 7 nariadenia REACH.

43

V tejto súvislosti Súdny dvor v prvom rade rozhodol, že z článku 60 ods. 4 nariadenia REACH v spojení s jeho odôvodnením 69 vyplýva, že žiadateľovi o autorizáciu prináleží preukázať, že podmienky na udelenie autorizácie stanovené v tomto článku sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 33).

44

Článok 62 ods. 4 nariadenia REACH spresňuje informácie, ktoré je žiadateľ o autorizáciu povinný poskytnúť pri podaní svojej žiadosti o autorizáciu. Podľa písmena d) tohto ustanovenia musí byť k tejto žiadosti priložená správa o chemickej bezpečnosti, ktorá sa v súlade s prílohou I tohto nariadenia týka rizík pre zdravie ľudí alebo životné prostredie z používania danej látky, ktoré vyplývajú z jej vnútorných vlastností, ako sú opísané v prílohe XIV uvedeného nariadenia.

45

Podľa bodu 5.2.4 tejto prílohy I odhad úrovne expozície pre všetky ľudské populácie (pracovníci, spotrebitelia a osoby vystavené nepriamej expozícii prostredníctvom životného prostredia) vykonaný v správe o chemickej bezpečnosti, sa musí opierať o „adekvátne merané reprezentatívne údaje o expozícii“.

46

V druhom rade Súdny dvor tiež rozhodol, že článok 60 ods. 4 a 5 nariadenia REACH poveruje Komisiu, aby overila, či sú podmienky stanovené v článku 60 ods. 4 skutočne splnené. Ak sa Komisia po skončení svojho preskúmania a vzhľadom na všetky dôkazy predložené žiadateľom a inými osobami alebo ňou zhromaždenými domnieva, že žiadateľ nepredložil dôkaz, ktorý má povinnosť predložiť, táto inštitúcia musí odmietnuť požadovanú autorizáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 33).

47

Komisii pri výkone tejto právomoci pomáha ECHA, o ktorej článok 64 nariadenia REACH stanovuje, že dva výbory – VHR a VSEA – vydajú stanovisko k žiadosti o autorizáciu.

48

Pokiaľ ide o VHR, článok 64 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia stanovuje, že VHR hodnotí „rizik[o] pre zdravie ľudí a/alebo životné prostredie vyplývajúce z použitia látky vrátane vhodnosti a účinnosti opatrení manažmentu rizík, ako je opísané v žiadosti, a ak je to relevantné, hodnotenie rizík vyplývajúce z možných alternatív“. Pokiaľ ide o VSEA, ten musí podľa článku 64 ods. 4 písm. b) uvedeného nariadenia vykonať „posúdenie sociálno‑ekonomických faktorov a dostupnosti, vhodnosti a technickej uskutočniteľnosti alternatív spojených s použitím látky, ako je opísané v žiadosti, ak sa žiadosť podáva v súlade s článkom 62, a posúdenie príspevku každej tretej strany predloženého podľa odseku 2 tohto článku“.

49

V prvej časti svojho jediného žalobného dôvodu Parlament tvrdí, že Komisia porušila článok 60 ods. 4 nariadenia REACH tým, že povolila použitia látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, konkrétne oxidu chrómového, bez predchádzajúceho presvedčivého zhodnotenia rizika, ktoré tieto použitia predstavujú pre zdravie ľudí. Za týchto podmienok sa Komisia nemohla ubezpečiť, že „sociálno‑ekonomické prínosy vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie“, ako to vyžaduje uvedené ustanovenie.

50

Parlament pripomína, že článok 62 ods. 4 písm. d) nariadenia REACH vyžaduje, aby žiadosť o autorizáciu obsahovala „správu o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I, týkajúcu sa rizík pre zdravie ľudí a/alebo životné prostredie z používania látok“, a že bod 5.2.4 tejto prílohy stanovuje, že pri odhade expozície sa zohľadnia najmä „adekvátne merané reprezentatívne údaje o expozícii“.

51

Zo stanovísk VHR, ktorých závery sú uvedené v odôvodneniach 10 a 11 napadnutého rozhodnutia, však vyplýva, že informácie poskytnuté žalobcami pre použitia 1, 2, 4 a 5 nie sú reprezentatívne vzhľadom na malé množstvo nameraných údajov o expozícii a nie sú spoľahlivé, najmä pokiaľ ide o expozíciu pracovníkov, keďže chýbajú dostatočné informácie o prevádzkových podmienkach, opatreniach manažmentu rizík a hodnotách expozície pre konkrétne úlohy a lokality.

52

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 12 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa na základe výslovného odporúčania VHR rozhodla uložiť dodatočné podmienky a spôsoby monitorovania. Článok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia tak podmienil vydanie autorizácií tým, že ich držitelia poskytnú v revíznej správe podstatné údaje, ako sú expozičné scenáre a súvisiace opatrenia manažmentu rizík, ktoré v hodnotení rizík chýbajú. Takáto podmienka preukazuje, že Komisia nemohla spoľahlivo a presvedčivo určiť, či „sociálno‑ekonomické prínosy vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie“.

53

Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že každé vedecké hodnotenie svojou povahou obsahuje neistotu. Napriek nejasnostiam uvedeným žalobcom, ktoré už boli konštatované v stanovisku VHR a ktoré boli tiež plne uznané v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia, sa Komisia domnieva, že žiadatelia uniesli dôkazné bremeno, ktoré im prislúchalo. Domnieva sa, že bola schopná posúdiť, či sociálno‑ekonomické prínosy prevažujú nad rizikami pre zdravie ľudí.

54

Pokiaľ ide o neistotu týkajúcu sa expozície pracovníkov, Komisia v prvom rade poznamenáva, že napriek obmedzenému množstvu nameraných údajov o expozícii obsiahnutých v správe o chemickej bezpečnosti sa VHR domnieval, že poskytnuté údaje boli dostatočné na vykonanie hodnotenia a na to, aby výbor VSEA mohol zvážiť výhody vo vzťahu k rizikám, ako bolo poznamenané v odôvodnení 10 napadnutého rozhodnutia.

55

Po druhé od žiadateľov nebolo možné očakávať, že poskytnú namerané údaje o expozícii týkajúce sa viac ako 1500 lokalít následných užívateľov, pričom počet týchto lokalít navyše v čase udelenia autorizácie nemohol byť známy.

56

Po tretie skutočnosť, že relevantné hodnoty expozície 2 μg/m3 pre kategórie použitia 2, 4 a 5 a 0,5 μg/m3 pre kategóriu použitia 1 predstavujú v uvedenom poradí jednu pätinu a jednu dvadsatinu limitných hodnôt Európskej únie pre expozíciu pri práci v prípade zlúčenín chrómu (VI), uplatňovaných v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2398 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (Ú. v. EÚ L 345, 2017, s. 87), preukazuje, že napadnuté rozhodnutie prispieva k zníženiu expozície tým, že zlepšuje ochranu pracovníkov, a je teda v súlade s cieľmi autorizácie.

57

Po štvrté VHR tiež odporučil dodatočné podmienky a spôsoby monitorovania, ktoré sa prebrali do napadnutého rozhodnutia a ktorých cieľom bolo ďalej znížiť expozíciu na pracovisku.

58

Vzhľadom na neistotu, na ktorú poukázal VHR, a na účely overenia spoľahlivosti pomeru prínosov a rizík, VSEA, ako to vysvetlila Komisia v odôvodnení 15 napadnutého rozhodnutia, vychádzal z najnepriaznivejšieho scenára, z ktorého vyvodil, že výhody ďalšieho používania oxidu chrómového prevažujú nad rizikami pre ľudské zdravie.

59

Komisia dôkladne preskúmala stanoviská VHR a VSEA, pričom usúdila, že sú úplné, koherentné a relevantné. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, požiadavky v oblasti monitorovania uvedené v článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia nie sú určené na nápravu „nedostatkov žiadosti“, ale ich cieľom je získať dodatočné informácie o expozícii a emisiách v súlade s odporúčaniami uvedenými v stanoviskách ECHA. Táto požiadavka je v súlade so všeobecnou logikou nariadenia REACH, ktorá je založená na zásade sústavného zlepšovania a ktorej cieľom je osobitne zlepšiť kvalitu regulácie chemických látok v priebehu času vďaka neustálemu predkladaniu a zlepšovaniu údajov o látkach na regulačné účely.

60

ECHA vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania predloženom na podporu návrhov Komisie tvrdí, že VSEA zohľadnil pretrvávajúce neistoty týkajúce sa expozície pracovníkov tým, že si zvolil najnepriaznivejší scenár, takže tieto neistoty nespochybňujú záver tohto výboru, podľa ktorého sociálno‑ekonomické prínosy povolených použití prevažujú nad rizikami pre zdravie ľudí.

61

V prvej časti jediného žalobného dôvodu Parlament vytýka Komisii, že sa domnievala, že sociálno‑ekonomické prínosy kategórií použití 1, 2, 4 a 5 oxidu chrómového, ktoré povolila, prevažujú nad rizikami, ktoré tieto použitia predstavujú pre zdravie ľudí, hoci pred svojím posúdením nedisponovala dostatočne komplexným a spoľahlivým posúdením týchto rizík.

62

V prvom rade VHR vo svojich stanoviskách poukázal, ako to vyplýva z odôvodnenia 10 napadnutého rozhodnutia, na nespoľahlivosť údajov o expozícii pracovníkov pre všetky predmetné spôsoby použitia, a to z dôvodu „pretrvávajúcej absencie kontextuálnych informácií“.

63

Vo svojom stanovisku týkajúcom sa kategórie použitia 2 (funkčné pokovovanie chrómom), VHR tieto ťažkosti opisuje takto: „hlboká neistota vyplýva z neexistencie jasného prepojenia medzi prevádzkovými podmienkami, opatreniami manažmentu rizík a hodnotami expozície pre konkrétne úlohy a lokality, ktoré by mohli predstavovať žiadosť odôvodneným spôsobom. VHR sa domnieva, že ide o výrazne slabé miesto žiadosti, keďže existujú veľké rozdiely medzi lokalitami pokovovania chrómom, napríklad pokiaľ ide o vybavenie budovy, rozsah a frekvenciu operácií chrómovania, úroveň automatizácie procesu, používanie elektrolýzy, veľkosť ošetrených častí a dostupnosť vetrania lokalizovaným odsávaním, ktoré sa odzrkadľujú na expozíciách a opatreniach manažmentu rizík potrebných na obmedzenie expozície“.

64

Po druhé, ako Komisia sama pripustila v odôvodnení 10 napadnutého rozhodnutia, VHR vo svojich stanoviskách konštatoval značnú neistotu týkajúcu sa expozície pracovníkov pripisovanú obmedzenej dostupnosti nameraných údajov o expozícii.

65

Zatiaľ čo počet potenciálnych lokalít v Únii, v ktorých sa vykonáva funkčné pokovovanie chrómom (kategória použitia 2) sa žiadateľmi odhadoval na 1590, títo žiadatelia založili svoje posúdenie expozície pracovníkov na údajoch nameraných 23 spoločnosťami so sídlom v siedmich rôznych štátoch, čo predstavuje menej ako 2 % spoločností, ktoré toto použitie vykonávajú. Rovnako, zatiaľ čo počet potenciálnych lokalít v Únii vykonávajúcich povrchovú úpravu (kategórie používania 4 a 5) žiadatelia odhadovali na 374, resp. na 515, žiadatelia založili svoje posúdenie expozície pracovníkov na údajoch nameraných 11 podnikmi, ktoré predstavujú menej ako 3 % spoločností vykonávajúcich uvedené použitia a pochádzajúcich zo štúdií uskutočnených najmä v krajinách západnej Európy.

66

Treba preto uviesť, že vzhľadom na veľké rozdiely existujúce medzi lokalitami pokovovania chrómom vo viacerých rozhodujúcich aspektoch, ktoré sú uvedené v bode 63 tohto rozsudku, nízky počet lokalít pokovovania chrómom, z ktorých pochádzajú údaje, na ktorých žiadatelia založili svoje posúdenie, a absenciu kontextuálnych informácií o podmienkach prevládajúcich v týchto lokalitách, údaje o expozícii týkajúce sa pracovníkov poskytnuté žiadateľmi nie sú reprezentatívne.

67

Po tretie, pokiaľ ide o hodnotenie rizík vyplývajúcich z expozície bežnej populácie z dôvodu uvoľňovania látky do životného prostredia, VHR vyjadril poľutovanie nad tým, že žiadatelia nepredložili hodnotenie týkajúce sa takéhoto uvoľňovania do odpadových vôd. Ako však vyplýva z odôvodnenia 11 napadnutého rozhodnutia, tento výbor nepovažoval tento nedostatok za závažný z dvoch dôvodov, a to že predpoklady, z ktorých vychádzali žiadatelia, pravdepodobne nadhodnocovali riziká pre bežnú populáciu a že chróm (VI) sa vo väčšine environmentálnych podmienok rýchlo mení na chróm (III), ktorý nie je karcinogénny.

68

Z vyššie uvedeného vyplýva, že údaje predložené žiadateľmi, týkajúce sa expozície pracovníkov a bežnej populácie oxidu chrómového z dôvodu použití, pre ktoré sa žiadalo o autorizáciu, boli nedostatočne reprezentatívne, nespoľahlivé a neúplné. Napokon v odôvodneniach 10 až 12 napadnutého rozhodnutia samotná Komisia pripustila, že hodnotenie tejto expozície oxidu chrómového je poznačené neistotou.

69

Je pravda, ako Komisia správne uvádza, že každé vedecké posúdenie zo svojej podstaty zahŕňa neistoty, takže jeho autorita nemôže byť podmienená tým, že sa ich podarí úplne odstrániť.

70

Komisia však môže udeliť autorizáciu, o ktorú sa žiada podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH, len ak sú skutočne splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení a ak sa po dôkladnom preskúmaní a overení dostatočného počtu podstatných a spoľahlivých informácií domnieva, že pretrvávajúca neistota v tejto súvislosti je zanedbateľná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, body 33 a 35).

71

V prejednávanej veci, ako uviedol generálny advokát v bode 124 svojich návrhov, neistota týkajúca sa tak expozície pracovníkov, ako aj nepriamej expozície populácie z dôvodu uvoľňovania oxidu chrómového do životného prostredia nebola kvalifikovaná ako „zanedbateľná“ ani v napadnutom rozhodnutí, ani v stanoviskách VHR. Naopak, v odôvodnení 10 tohto rozhodnutia samotná Komisia označila neistotu týkajúcu sa expozície pracovníkov za „značnú“. Ako tiež uviedol generálny advokát v bode 119 svojich návrhov, VHR dokonca považoval za „najväčšiu neistotu“ spôsobujúcu „podstatný nedostatok“ žiadosti pre štyri kategórie dotknutých použití, neexistenciu jasného prepojenia medzi prevádzkovými podmienkami, ktoré sa menia v závislosti od úloh a lokalít, opatreniami manažmentu rizík a stanovenými hodnotami expozície.

72

Okrem toho treba pripomenúť, že oxid chrómový patrí medzi „látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy“, ktorým by sa podľa odôvodnenia 69 nariadenia REACH mala v súlade so zásadou prevencie venovať osobitná pozornosť. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 133 svojich návrhov, prístup umožňujúci povoliť používanie oxidu chrómového na základe výrazne obmedzeného počtu údajov týkajúcich sa týchto použití, by bol zjavne v rozpore s cieľom zaobchádzať s touto látkou s mimoriadnou pozornosťou.

73

Komisia však spochybňuje význam neistoty, ktorá sa spája s hodnotením rizík, pričom v prvom rade tvrdí, že od žiadateľov nebolo možné požadovať, aby vzhľadom na ich veľmi vysoký počet poskytli údaje o expozícii vo všetkých lokalitách dotknutých žiadosťou o povolenie. Na ilustráciu Komisia uvádza, že tento počet dosahuje, pokiaľ ide o kategóriu použitia 2 (funkčné pokovovanie chrómom), viac ako 1500.

74

Je pravda, ako zdôrazňuje Komisia, že možnosť predchádzajúcich prevádzkovateľov, vo všeobecnosti výrobcov alebo dovozcov látky, predložiť žiadosť pre celý dodávateľský reťazec predstavuje výhodu racionalizácie systému autorizácie a že táto výhoda by bola ohrozená, ak by sa od žiadateľov vyžadovalo, aby poskytli údaje týkajúce sa všetkých lokalít následných užívateľov.

75

Príloha I bod 5.2.4 nariadenia REACH ukladá žiadateľovi o autorizáciu povinnosť predložiť „adekvátne merané reprezentatívne údaje o expozícii“.

76

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej je nízky počet posudzovaných lokalít odôvodnený veľmi vysokým počtom lokalít, pre ktoré sa žiadala autorizácia, treba uviesť, ako to urobil generálny advokát v bode 134 svojich návrhov, že povinnosti vyplývajúce z dôkazného bremena zaťažujúceho žiadateľa nemôžu závisieť od počtu použití, pre ktoré sa autorizácia žiada, ani od počtu lokalít a potenciálne dotknutých podnikov. Podľa takéhoto prístupu je totiž štandard hodnotenia rizík o to nižší, o čo širší je rozsah žiadosti, čo je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania so žiadateľmi a s cieľom ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

77

V druhom rade Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie v každom prípade prispieva k zníženiu expozície oxidu chrómovému zlepšením ochrany pracovníkov. Relevantné hodnoty expozície používateľov sú totiž 2 μg/m3 pre kategórie 2, 4 a 5 a 0,5 μg/m3 pre kategóriu 1, čo predstavuje jednu pätinu a jednu dvadsatinu limitných hodnôt Únie pre expozíciu pri práci v prípade zlúčenín chrómu (VI), ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na základe platnej právnej úpravy.

78

VHR však vo svojich stanoviskách uviedol, že hodnota expozície 2 μg/m3 je len odhadom žiadateľov, že dostupné údaje preukazujú zmeny expozície, a to aj v rozsahu presahujúcom 2 μg/m3, a že „zjavne nesúhlasí s expozíciami vo výške 2 μg/m3 Cr(VI), ktoré žiadatelia navrhli ako bezpečné“.

79

V každom prípade skutočnosť, že hodnoty expozície pracovníkov sú nižšie ako maximálne hodnoty expozície chrómu (VI), aj keby sa považovala za preukázanú, by nemohla oslobodiť žiadateľov od vykonania hodnotenia rizík v súlade s požiadavkami článku 60 ods. 4 nariadenia REACH v spojení najmä s prílohou I bodom 5.2.4 tohto nariadenia na základe spoľahlivých a reprezentatívnych údajov.

80

V treťom rade Komisia zdôrazňuje, že zohľadnila neistotu hodnotenia rizík, keď na odporúčanie VHR stanovila dodatočné podmienky a spôsoby monitorovania s cieľom ešte viac znížiť expozíciu pracovníkov oxidu chrómovému.

81

V tejto súvislosti je pravda, že článok 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje súbor povinností, ktoré majú držitelia autorizácie a následní užívatelia. Držitelia autorizácie tak musia vypracovať konkrétne scenáre expozície pre konkrétne procesy, operácie a úlohy (odsek 2); musia sprístupniť konkrétne scenáre expozície následným užívateľom, ktorí musia bez zbytočného odkladu uplatniť opatrenia manažmentu rizík a prevádzkové podmienky stanovené v týchto scenároch (odsek 3); musia overiť a potvrdiť konkrétne scenáre expozície prostredníctvom analýzy úloh založenej na údajoch o expozícii a emisiách nameraných následnými užívateľmi (odsek 4). Držitelia autorizácie a následní užívatelia musia tiež uplatňovať programy dohľadu reprezentujúce prevádzkové podmienky a opatrenia manažmentu rizík (odsek 6). Následní užívatelia musia ECHA sprístupniť informácie zhromaždené prostredníctvom týchto monitorovacích programov s cieľom poskytnúť tieto informácie držiteľom autorizácie na účely overenia a potvrdenia scenárov expozície (odsek 9).

82

Ako však vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 70 tohto rozsudku, Komisia musí pred udelením autorizácie na základe tohto ustanovenia overiť, či sú podmienky stanovené v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH skutočne splnené.

83

Hoci dodatočné podmienky a spôsoby monitorovania stanovené Komisiou v článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia môžu prípadne znížiť expozíciu používateľov oxidu chrómového riziku, takéto opatrenia naopak nemôžu napraviť nedostatočné hodnotenie rizík ku dňu prijatia tohto rozhodnutia.

84

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia napadnutým rozhodnutím autorizovala používania oxidu chrómového na základe hodnotenia ich rizík pre zdravie ľudí, ktoré je príliš nedostatočné na to, aby spĺňalo požiadavky článku 60 ods. 4 nariadenia REACH.

85

Parlament preto dôvodne tvrdí, že Komisia nemohla dospieť k záveru, že sociálno‑ekonomické prínosy týchto použití prevažujú nad rizikami, ktoré predstavujú pre zdravie ľudí.

86

Prvej časti jediného žalobného dôvodu je preto potrebné vyhovieť.

87

V druhej časti svojho jediného žalobného dôvodu Parlament tvrdí, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť overiť, či neexistuje vhodné alternatívne riešenie pre kategórie povolených použití 2, 4 a 5, ako to vyžaduje článok 60 ods. 4 nariadenia REACH.

88

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 18 napadnutého rozhodnutia, samotná Komisia súhlasila so záverom VSEA o kategóriách použití 2, 4 a 5, podľa ktorého z dôvodu veľmi širokého rozsahu použití uvedených v žiadosti tento výbor nemohol vylúčiť možnú neistotu v súvislosti s technickou uskutočniteľnosťou alternatívnych riešení pre obmedzený počet špecifických použití.

89

Je pravda, že s cieľom zabezpečiť, aby sa autorizácia vzťahovala len na použitia, pre ktoré nie je k dispozícii žiadna vhodná alternatíva, sa Komisia rozhodla obmedziť rozsah autorizácie pre kategórie 2, 4 a 5 tým, že vložila odkaz na „kľúčové funkcie nevyhnutné pre zamýšľané použitie“, ako to vyplýva z odôvodnení 19 a 20 napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie tak stanovuje zoznam kľúčových funkcií pre každú z týchto troch kategórií použitia a povoľuje používanie látky len vtedy a v takom rozsahu, v akom je na toto použitie nevyhnutná aspoň jedna zo zodpovedajúcich kľúčových funkcií.

90

Komisia sa teda domnievala, že žiadatelia uniesli dôkazné bremeno tým, že preukázali neexistenciu vhodných alternatívnych riešení pre kategórie použití 2, 4 a 5 len v týchto medziach.

91

Podľa Parlamentu však odkaz na tieto „kľúčové funkcie nevyhnutné pre zamýšľané použitie“ nemohol napraviť neistotu konštatovanú samotnou Komisiou. Všeobecný súd navyše výslovne rozhodol, že možnosť doplniť autorizáciu určitými podmienkami, ako sú podmienky stanovené v článku 60 ods. 8 a článku 60 ods. 9 písm. d) nariadenia REACH, neumožňuje Komisii napraviť nedostatky analýzy alternatívnych riešení predloženej žiadateľmi alebo nedostatky či vady hodnotenia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, T‑837/16, EU:T:2019:144, body 81 až 83).

92

Navyše Komisia sama neoverila nedostupnosť vhodných alternatívnych riešení, ako to potvrdzuje odôvodnenie 27 a článok 5 napadnutého rozhodnutia. Tento článok totiž ukladá následným užívateľom povinnosť zahrnúť do oznámenia zaslaného ECHA v súlade s článkom 66 ods. 1 nariadenia REACH vysvetlenie kľúčových funkcií vymenovaných v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú nevyhnutné na ich použitie, vrátane odôvodnenia ich nevyhnutnosti na toto použitie.

93

Táto požiadavka na informácie preukazuje, že aj v rámci údajne obmedzenej autorizácie prostredníctvom požiadavky týkajúcej sa „kľúčových funkcií nevyhnutných pre zamýšľané použitie“ pretrváva neistota, pokiaľ ide o neexistenciu vhodných alternatívnych riešení, v súvislosti s kategóriami použitia 2, 4 a 5. článok 1 ods. 1 v spojení s článkom 5 napadnutého rozhodnutia ponecháva na následných užívateľoch, aby vysvetlili kľúčové funkcie uvedené v tomto rozhodnutí a aby a posteriori odôvodnili, že jedna z takýchto funkcií je skutočne nevyhnutná na zamýšľané použitia.

94

Okrem toho uvedenie odkazu na „kľúčové funkcie“ nie je skutočným obmedzením rozsahu pôsobnosti autorizácie. Keďže totiž Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, kedy a za akých okolností sú tieto „kľúčové funkcie“ nevyhnutné na predmetné použitia, tento odkaz pripomína len jednu zo všeobecných požiadaviek článku 60 ods. 4 nariadenia REACH, a to, že látku možno autorizovať len vtedy, ak je nevyhnutná na zamýšľané použitie. Toto obmedzenie je o to viac irelevantné, že „kľúčové funkcie“ vymenované v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia sú v skutočnosti všetky funkcie oxidu chrómového pre kategórie použitia 2, 4 a 5.

95

Komisia vo vyjadrení k žalobe zastáva názor, že si splnila svoju povinnosť overiť, či vo vzťahu k autorizovaným použitiam neexistovali vhodné alternatívy, tak ako to vyžaduje článok 60 ods. 4 nariadenia REACH.

96

Komisia uvádza, že hoci bola schopná spoľahlivo konštatovať, že neexistuje vhodné alternatívne riešenie pre všetky použitia kategórií 2, 4 a 5, ako sú definované v žiadosti, nemôže to platiť pre každé následné použitie uvedené v žiadosti. Z tohto dôvodu vymenovala „kľúčové funkcie“ látky, ktoré nemohlo ponúknuť žiadne alternatívne riešenie, a povolila len použitia, pre ktoré sú tieto „kľúčové funkcie“ nevyhnutné.

97

Rozsah napadnutého rozhodnutia je tak obmedzený objektívnymi kritériami, ako je odolnosť proti korózii, priľnavosť, potravinová bezpečnosť, ktoré umožňujú určiť jeho pôsobnosť. Následní užívatelia alebo príslušné orgány by za žiadnych okolností nemali vykonať nové posúdenie látky, alebo alternatívnych riešení, ani vykonať akékoľvek porovnanie medzi nimi. Nevyhnutnosť látky pre všetky kategórie následného použitia bola napadnutým rozhodnutím preukázaná.

98

Napadnuté rozhodnutie teda predstavuje len čiastočnú autorizáciu používania oxidu chrómového, ktorý je predmetom žiadosti, ako jasne vyplýva z jeho článku 1 ods. 2 až 4. Všetci následní užívatelia, ktorí zamýšľajú používať látku, ktorá je predmetom autorizácie, by mali ECHA oznámiť použitia, ktoré na základe tejto autorizácie vykonávajú, a uviesť kľúčovú funkciu alebo kľúčové funkcie látky, ktoré sú technicky nevyhnutné pre ich činnosti, a vysvetliť dôvod na toto použitie. Príslušné orgány, ktoré majú prístup k registru následných užívateľov ECHA, sú na základe nariadenia REACH povinné zabezpečiť riadnu implementáciu a uplatňovanie tohto registra.

99

Komisia uvádza, že nevykonala samostatné hodnotenie alternatívnych riešení pre každého následného užívateľa alebo výrobok, pretože táto úloha by si vyžadovala tisíce, ba dokonca milióny rôznych hodnotení v závislosti od stupňa špecifickosti, čo nariadenie REACH vôbec nevyžaduje, a to ani implicitne.

100

Okrem toho, ak by mal Súdny dvor vyžadovať hodnotenie následných použití, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o autorizáciu, ktoré by bolo podrobnejšie a špecifickejšie ako v súčasnosti, celý proces podávania žiadosti a hodnotenia by sa stal oveľa zložitejším ako doteraz. Táto požiadavka by bola v rozpore s cieľom nariadenia REACH, ktorým je podporovať konkurencieschopnosť priemyslu Únie s osobitným zohľadnením potenciálneho vplyvu na MSP, ako to pripomína odôvodnenie 8 tohto nariadenia REACH. Nezohľadňuje tiež skutočnosť, že cieľom uvedeného nariadenia je tiež, ako to zdôrazňuje jeho článok 55, postupné nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy inými látkami, ako aj pokračujúce zavádzanie nových látok do systému autorizácie a spresnenie regulačných opatrení v priebehu času, najmä prostredníctvom pravidelných preskúmaní udelených autorizácií.

101

Okrem toho náročnejšia koncepcia hodnotenia alternatívnych riešení by presahovala administratívne kapacity ECHA a vyžadovala by obmedzenie počtu látok podliehajúcich autorizácii. Článok 58 ods. 3 nariadenia REACH okrem toho výslovne stanovuje, že „počet látok zahrnutých do prílohy XIV a dátumy uvedené v odseku 1 takisto zohľadnia schopnosť agentúry vybavovať žiadosti v stanovenom čase“. Znásobenie hodnotení alternatívnych riešení by malo za následok zablokovanie označovania nových látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, čo by viedlo k hyperregulácii malého počtu látok. To by malo za následok nahradenie určitých látok inými, menej regulovanými, ktoré sú menej známe a pre ktoré existuje menej údajov, a urýchlilo by to iba nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré sú zaradené do prílohy XIV nariadenia REACH.

102

Napokon Komisia uvádza, že toto nariadenie nemožno vykladať statickým spôsobom. Voľné hodnotenie Komisie by sa malo v súlade so zásadou postupnosti časom ďalej sprísňovať. Prístup k hodnoteniu žiadostí o autorizáciu uplatňovaný Komisiou a ECHA je výsledkom mnohých rokov skúseností s riadením systému autorizácie a je založený na veľmi citlivej rovnováhe medzi vedeckými a sociálno‑ekonomickými úvahami, ako aj viacerými cieľmi sledovanými uvedeným nariadením, pričom vždy kladie dôraz na cieľ ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

103

ECHA vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania zdôrazňuje, že Komisia nevychádzala z nijakého subjektívneho posúdenia následných užívateľov, pokiaľ ide o neexistenciu vhodného alternatívneho riešenia, keďže títo užívatelia sú povinní poskytnúť kontrolným orgánom len informácie preukazujúce, že z dôvodu objektívnych technických požiadaviek alebo regulačných noriem je používanie oxidu chrómového nevyhnutné.

104

V druhej časti jediného žalobného dôvodu Parlament tvrdí, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť overiť druhú podmienku stanovenú v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH pre kategórie autorizovaných použití 2, 4 a 5, teda neexistenciu vhodného alternatívneho riešenia pre tieto použitia.

105

V tejto súvislosti z odôvodnenia 12 nariadenia REACH vyplýva, že táto podmienka zodpovedá dôležitému cieľu systému zavedeného týmto nariadením, ktorým je povzbudiť a v niektorých prípadoch zabezpečiť, aby sa látky vzbudzujúce veľké obavy napokon nahradili menej nebezpečnými látkami alebo technológiami, ak sú k dispozícii vhodné a ekonomicky a technicky uskutočniteľné alternatívy.

106

Ako bolo pripomenuté v bode 46 tohto rozsudku, článok 60 ods. 4 a 5 nariadenia REACH poveruje Komisiu, aby overila, či je uvedená podmienka, podobne ako prvá podmienka stanovená v článku 60 ods. 4 tohto nariadenia, skutočne splnená.

107

Treba tiež pripomenúť, že Komisii na tento účel pomáha ECHA a najmä VSEA, ktorý musí vydať stanovisko týkajúce sa najmä dostupnosti, vhodnosti a technickej uskutočniteľnosti alternatívnych riešení.

108

V prejednávanej veci VSEA vydal, pokiaľ ide o kategóriu použití 2, ako aj takmer v rovnakom znení kategórie použití 4 a 5, toto posúdenie:

„Žiadatelia vykonali rozsiahle hodnotenie alternatív, najmä z hľadiska technickej realizovateľnosti.

…

Vzhľadom na mimoriadne široký rozsah použitia, ktorý je predmetom žiadosti o autorizáciu, však VSEA nemôže vylúčiť, že skutočne existuje obmedzený počet spôsobov využitia, pri ktorých je nahradenie už možné, alebo bude možné v krátkom čase. VSEA totiž nie je jasné, kedy budú alternatívy pre konkrétne využitia prípadne dostupné. V ideálnom prípade by sa mal VSEA poskytnúť taxatívny zoznam všetkých spôsobov využitia/zložiek spadajúcich do rámca [predmetného] použitia s cieľom posúdiť skutočnú uskutočniteľnosť/neuskutočniteľnosť alternatív a zabezpečiť, aby sa nahradenie uskutočnilo v prípadoch, v ktorých je to už možné. VSEA však uznáva, že je to ťažko realizovateľné vzhľadom na žiadosti o autorizáciu s tak širokým rozsahom, čiže [zahŕňajúce] také veľké množstvo produktov. Žiadatelia poskytli zoznam obsahujúci prehľad dotknutých sektorov, príklady príslušných výrobkov a [analýzu otázky], či by prípadné alternatívne technológie, ktoré tretie strany považujú za uskutočniteľné, bolo alebo nebolo možné uplatniť. Z dôvodu širokého rozsahu použitia, ktoré je predmetom žiadosti o autorizáciu, a skutočnosti, že do rámca takéhoto použitia patria mnohé spôsoby využitia, nemožno uvedený zoznam považovať za vyčerpávajúci. Využitia, pri ktorých už je možná náhrada, v každom prípade podľa žiadateľov nespadajú do rámca žiadosti o autorizáciu. Žiadatelia však takéto spôsoby využitia ani príslušné technické požiadavky nešpecifikujú. VSEA nepovažuje prístup žiadateľov k vyriešeniu tejto otázku za úplne vhodný a zdôrazňuje potrebu, aby žiadatelia konkrétnejšie preukázali, že k nahradeniu došlo v prípadoch, v ktorých je to reálne možné. Tento cieľ bolo možné dosiahnuť vykonaním presnejšieho a konkrétnejšieho posúdenia alternatív vo vzťahu k danému použitiu. Vo všeobecnosti by mali žiadatelia vysvetliť, ktoré technické spôsoby využitia patria do rámca požadovaného použitia a ktoré do tohto rámca nepatria.

Na základe dostupných informácií však VSEA súhlasí so záverom žiadateľov, podľa ktorých sa celkovo zdá, že technicky realizovateľné alternatívy oxidu chrómového pred dátumom zákazu neexistujú. VSEA berie do úvahy vyššie uvedené neistoty v rámci odporúčania týkajúceho sa obdobia preskúmania a podmienky pre správu o preskúmaní.“

109

V odôvodnení 18 napadnutého rozhodnutia sa Komisia pripojila k stanovisku VSEA k tomuto bodu takto:

„VSEA vo svojich stanoviskách k použitiam 2, 4 a 5 dospel k záveru v zmysle neexistencie vhodných alternatívnych látok alebo technológií. Z dôvodu veľmi širokého rozsahu požadovaných použití však VSEA nemohol vylúčiť možnú neistotu v súvislosti s technickou realizovateľnosťou alternatív pre obmedzený počet špecifických spôsobov využitia, ktoré sú zahrnuté v opise týchto použití. Komisia súhlasí so záverom VSEA.“

110

Komisia tak tým, že sa stotožnila so závermi uvedenými v stanovisku VSEA, pripustila, že pretrváva neistota, pokiaľ ide o existenciu vhodných alternatívnych látok alebo technológií pre určité použitia, pre ktoré sa žiada autorizácia.

111

Ako vyplýva z odôvodnenia 19 napadnutého rozhodnutia, Komisia vyžadovala spresnenia týkajúce sa opisu použití 2, 4 a 5, aby sa autorizácia vzťahovala len na použitia, pre ktoré neexistuje žiadne vhodné alternatívne riešenia.

112

Preto sa Komisia rozhodla, ako to uviedla v odôvodnení 20 tohto rozhodnutia, obmedziť rozsah autorizácie na použitia, pre ktoré sú nevyhnutné „kľúčové funkcie“ oxidu chrómového, pričom tieto funkcie sú, napríklad pre funkčné pokovovanie chrómom (kategória 2), odolnosť proti opotrebovaniu, tvrdosť, hrúbka vrstvy, odolnosť proti korózii, koeficient trenia alebo vplyv na morfológiu povrchu.

113

Obmedzenie rozsahu autorizácie odkazom na „kľúčové funkcie“ oxidu chrómového však nemôže zaručiť dodržanie druhej podmienky stanovenej v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH.

114

V prvom rade, ako uviedol generálny advokát v bode 178 svojich návrhov, nie je totiž možné dospieť k záveru, že na účely daného použitia je nevyhnutná jedna z „kľúčových funkcií“ identifikovaných v napadnutom rozhodnutí pri absencii vhodných alternatívnych látok alebo technológií na toto použitie. Obmedzenie autorizácie používania oxidu chrómového na použitia, pre ktoré sú nevyhnutné kľúčové funkcie tejto látky, tak nemôže zmierniť neistotu týkajúcu sa neexistencie alternatívnych riešení pre určité použitia.

115

Po druhé odkaz na „kľúčové funkcie“ nevyhnutné na zamýšľané použitie, vymenované v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, v skutočnosti neobmedzuje pôsobnosť udelenej autorizácie.

116

Na jednej strane, ako tvrdí Parlament vo svojich písomných podaniach bez toho, aby to v tomto bode bolo spochybnené, vymenované „kľúčové funkcie“ v skutočnosti, zdá sa, zahŕňajú všetky funkcie oxidu chrómového pre kategórie použitia 2, 4 a 5.

117

Na druhej strane pojem „kľúčová funkcia“ nemá objektívny obsah, keďže úroveň výkonnosti vyžadovaná pre takúto funkciu nie je špecifikovaná. Odkaz na „tvrdosť“ ako kľúčovú funkciu tak nemá potrebný význam, pretože požadovaný stupeň tvrdosti nie je špecifikovaný. Rovnako odkaz na „odolnosť proti korózii“ nemôže mať za následok obmedzenie autorizácie na používanie, keďže dĺžka tejto odolnosti a podmienky, za ktorých sa vyžaduje, tiež nie sú spresnené.

118

Za týchto podmienok obmedzenie rozsahu autorizácie, ktoré má vyplývať z odkazu na „kľúčové funkcie“ oxidu chrómového, nie je v skutočnosti takýmto obmedzením, keďže sa obmedzuje na pripomenutie podmienky autorizácie látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, a to že táto látka musí byť nevyhnutná na zamýšľané použitie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 44).

119

Po tretie vzhľadom na nepresnosť pojmu „kľúčová funkcia“ hranice autorizácie, ktoré z neho vyplývajú, môžu byť v každom prípade ťažko predmetom účinnej kontroly.

120

Toto konštatovanie je podporené povinnosťou, ktorú následným užívateľom ukladá článok 5 napadnutého rozhodnutia, poskytnúť ECHA vysvetlenie kľúčových funkcií oxidu chrómového, ktoré sú nevyhnutné pre použitie, ktoré zamýšľajú, vrátane uvedenia dôvodov, prečo sú tieto kľúčové funkcie na takéto použitie nevyhnutné.

121

Je pravda, že odôvodnenie 82 nariadenia REACH uvádza, že „následní užívatelia, ktorí čerpajú výhody plynúce z autorizácie udelenej svojmu dodávateľovi, by mali informovať agentúru o tom, ako danú látku používajú, aby sa umožnilo účinné sledovanie a uplatňovanie požiadavky na autorizáciu“.

122

V prejednávanej veci však povinnosť stanovená v článku 5 napadnutého rozhodnutia na jednej strane požaduje od následných užívateľov, aby poskytli dodatočné informácie na posúdenie stavu nedostupnosti alternatívnych riešení pre posudzované použitia, a to po tom, čo tieto použitia povolila Komisia. Na druhej strane, keďže napadnuté rozhodnutie primerane nespresňuje, ako bolo uvedené v bode 117 tohto rozsudku, obsah „kľúčových funkcií“, zodpovednosť za určenie, či je používanie oxidu chrómového nevyhnutné na dosiahnutie požadovanej úrovne výkonu, je de facto prenesená na následných užívateľov, pričom títo užívatelia majú úplnú voľnosť pri určovaní požadovanej úrovne výkonu, a teda či existujú alternatívne riešenia.

123

Ako však bolo pripomenuté v bodoch 46 a 82 tohto rozsudku, overenie podmienok stanovených v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH sa jednak musí vykonať pred udelením autorizácie na základe tohto ustanovenia a jednak patrí do výlučnej právomoci Komisie.

124

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia nemohla dospieť k záveru, že neexistuje žiadne vhodné alternatívne riešenie pre použitia oxidu chrómového, ktoré povolila napadnutým rozhodnutím.

125

Tento záver nemožno spochybniť z dôvodu po prvé, že vyjadruje určitú mieru požiadavky, ktorá je nezlučiteľná jednak s cieľom nariadenia REACH podporovať konkurencieschopnosť priemyslu Únie a jednak s kapacitou ECHA vybavovať žiadosti o autorizáciu v stanovených lehotách.

126

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 1 nariadenia REACH, cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie (rozsudok zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C‑558/07, EU:C:2009:430, bod 35). Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 22 uvedeného nariadenia, autorizácia by mala zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby sa riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolovali. Z tohto dôvodu úvahy spojené výlučne s konkurencieschopnosťou priemyslu Únie nemôžu odôvodniť povolenie používania látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy pre zdravie ľudí a životné prostredie, ktoré nie je nevyhnutne potrebné.

127

Po druhé, hoci počet látok zahrnutých do prílohy XIV nariadenia REACH musí tiež zohľadňovať schopnosť ECHA vybavovať žiadosti v stanovených lehotách, ako to výslovne stanovuje článok 58 ods. 3 tohto nariadenia, táto okolnosť neznamená, ako správne uviedol generálny advokát v bode 191 svojich návrhov, že hodnotenia vyžadované v rámci postupu autorizácie látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy by sa mohli z dôvodu obmedzení tejto schopnosti vykonať menej dôkladným spôsobom, než vyžaduje zásada prevencie, na ktorú odkazuje článok 1 ods. 3 uvedeného nariadenia.

128

Druhej časti jediného žalobného dôvodu je preto tiež potrebné vyhovieť.

129

Z toho vyplýva, že Komisia tým, že povolila použitia 2, 4 a 5 oxidu chrómového, ako aj použitie 1, pokiaľ ide o formuláciu zmesí na použitia 2, 4 a 5, porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 60 ods. 4 nariadenia REACH.

130

Je teda potrebné vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho tretej časti.

131

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 1 ods. 1 a 5, ako aj články 2 až 5, 7, 9 a 10 napadnutého rozhodnutia musia byť zrušené v rozsahu, v akom sa týkajú autorizácií vzťahujúcich sa na použitia 2, 4 a 5 oxidu chrómového a na použitie 1, pokiaľ ide o formuláciu zmesí na použitia 2, 4 a 5.

132

Komisia v záujme ochrany zdravia ľudí požaduje zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia až do prijatia nového rozhodnutia.

133

Uvádza, že článok 56 ods. 1 písm. d) nariadenia REACH v spojení s článkom 58 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje prechodný mechanizmus umožňujúci žiadateľovi o autorizáciu a jeho následným užívateľom naďalej uvádzať na trh a používať látku aj po dátume uplynutia platnosti, ak sa na použitie vzťahuje žiadosť o autorizáciu, pod podmienkou, že táto žiadosť bola podaná aspoň 18 mesiacov pred uplynutím platnosti a Komisia ešte nerozhodla o žiadosti o autorizáciu.

134

V dôsledku toho by podľa Komisie zrušenie napadnutého rozhodnutia, ak by nebolo spojené so zachovaním účinkov tohto rozhodnutia, malo za následok, že by sa žiadateľom a ich následným užívateľom umožnilo naďalej uvádzať na trh a používať oxid chrómový na požadované použitia dovtedy, kým Komisia neprijme nové rozhodnutie, a to bez toho, aby podliehali rôznym opatreniam manažmentu rizík a dohľadu stanoveným napadnutým rozhodnutím a osobitne určeným na ochranu zdravia ľudí.

135

Parlament nemá voči tomuto návrhu Komisie námietky.

136

Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Súdny dvor, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu vyhláseného za neplatný sa musia považovať za konečné. Pri výkone právomoci, ktorú mu priznáva tento článok, Súdny dvor berie do úvahy dodržiavanie zásady právnej istoty a iných verejných alebo súkromných záujmov (rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 72 a citovaná judikatúra).

137

Na úvod treba uviesť, že žiadosť o dočasné zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia sa môže týkať len ustanovení uvedených v bode 138 tohto rozsudku v rozsahu, v akom sa týkajú autorizácií vzťahujúcich sa na použitia 2, 4 a 5, ako aj na použitie 1, pokiaľ ide o formuláciu zmesí na použitia 2, 4 a 5.

138

Ako vyplýva z bodov 84 a 124 tohto rozsudku, Komisia na jednej strane povolila používanie oxidu chrómového na základe hodnotenia jeho rizík pre zdravie ľudí, ktoré bolo príliš neúplné na to, aby spĺňalo požiadavky článku 60 ods. 4 nariadenia REACH, a na druhej strane nemohla dospieť k záveru, že neexistuje žiadne vhodné alternatívne riešenie pre použitia oxidu chrómového, ktoré povolila, takže Komisia mala žiadosť zamietnuť.

139

Nič to však nemení na tom, že medzi dátumom vyhlásenia tohto rozsudku a rozhodnutím o zamietnutí prijatým touto inštitúciou nevyhnutne uplynie určitý čas. Ako však uvádza Komisia, podľa článku 56 ods. 1 písm. d) nariadenia REACH výrobca, dovozca alebo následný užívateľ nesmie uviesť na trh látku na účely použitia, ani ju sám nepoužije, ak je táto látka zahrnutá do prílohy XIV, „iba ak uplynul dátum uvedený v článku 58 ods. 1 písm. c) bode i) a žiadosť bola podaná 18 mesiacov pred týmto dátumom, avšak zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o žiadosti o autorizáciu“.

140

Tento článok 56 ods. 1 písm. d) sa teda týka dvoch dátumov, na ktoré odkazuje článok 58 ods. 1 písm. c) body i) a ii) nariadenia REACH, ktoré sa týkajú „dátumu zákazu“, teda dátumu, od ktorého je zakázané uvádzať látku na trh a používať ju, pokiaľ nebola udelená autorizácia, ako aj dátumu, ktorý predchádza dátumu zákazu najmenej o 18 mesiacov, ktorý stanovuje časový limit, v rámci ktorého musia byť žiadosti o autorizáciu prijaté, ak žiadateľ chce túto látku naďalej používať alebo ju uviesť na trh pre určité použitia po dátume zákazu. V poslednom uvedenom prípade je pokračovanie týchto použití povolené po dátume zákazu až do rozhodnutia o žiadosti o autorizáciu.

141

Pokiaľ ide o látku oxid chrómový, z prílohy XIV nariadenia REACH vyplýva, že konečným termínom na podanie žiadosti o autorizáciu bol 21. marec 2016, teda 18 mesiacov pred dátumom zákazu stanoveným na 21. septembra 2017. V prejednávanej veci však žiadatelia podali svoju žiadosť v roku 2015.

142

Z toho vyplýva, že počas obdobia medzi vyhlásením tohto rozsudku a rozhodnutím Komisie vyvodzujúcim dôsledky z tohto rozsudku by žiadatelia, ako aj následní užívatelia oxidu chrómového mohli používať túto látku bez toho, aby podliehali rôznym opatreniam manažmentu rizík a dohľadu stanoveným napadnutým rozhodnutím. Preto sa zdá byť nevyhnutné v záujme ochrany zdravia ľudí nariadiť dočasné zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia.

143

Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa dosahu napadnutého rozhodnutia, ako bolo uvedené v bode 124 tohto rozsudku, však nemožno vylúčiť, že toto rozhodnutie povoľuje použitia patriace do sporných kategórií, pre ktoré existujú vhodné alternatívne riešenia, a že tak vystavuje zdravie ľudí, najmä zdravie pracovníkov používajúcich oxid chrómový, neodôvodneným rizikám. Za týchto podmienok treba nariadiť dočasné zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť jeden rok odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

144

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

145

Keďže Parlament navrhol uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: