–

Eurocostruzioni Srl, v zastúpení: M. Sanino a S. Sticchi Damiani, avvocati,

–

Regione Calabria, v zastúpení: M. Manna a G. Naimo, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Grumetto, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Carlin a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi (Ú. v. ES L 193, 2000, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 448/2004 z 10. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 72, 2004, s. 66; Mim. vyd. 14/002, s. 3) (ďalej len „nariadenie č. 1685/2000“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi podnikom Eurocostruzioni Srl na jednej strane a Regione Calabria (región Kalábria, Taliansko) na druhej strane vo veci vyplatenia zostatku podpory poskytnutej na výstavbu a vybavenie hotela, ako aj priľahlých športových zariadení v obci Rossano (Taliansko) na základe regionálneho operačného programu (ROP) na roky 2000 – 2006, ktorý bol pre uvedený región schválený Európskou komisiou.

3

Odôvodnenia 35, 41 a 43 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, 1999, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31) uvádzali:

…

…

4

Podľa článku 30 ods. 3 tohto nariadenia:

„Na uplatniteľné výdavky sa uplatnia príslušné vnútroštátne predpisy, okrem nevyhnutných prípadov, keď Komisia stanoví pre uplatniteľnosť výdavkov spoločné pravidlá v súlade s postupom uvedeným v článku 53 ods. 2“

5

Článok 32 ods. 1 tretí pododsek uvedeného nariadenia uvádzal:

„Platby môžu mať formu zálohových platieb, priebežných platieb alebo preplatenia konečnej bilancie [platieb konečného zostatku – neoficiálny preklad]. Priebežné platby a preplácanie bilancie sa musí [Priebežné platby a platby konečného zostatku sa musia – neoficiálny preklad] vzťahovať na skutočne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedať platbám vykonaným konečnými príjemcami a musia byť doložené potvrdenými [zaplatenými – neoficiálny preklad] faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty.“

6

Článok 38 ods. 1 toho istého nariadenia stanovoval:

„Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť Komisie za vykonávanie všeobecného rozpočtu [Európskej únie], členské štáty prevezmú zodpovednosť za finančnú kontrolu pomoci v prvom stupni. Medzi opatrenia, ktoré na tento účel prijmú, patria:

…

…“

7

Odôvodnenie 5 nariadenia č. 1685/2000 uvádza:

„… Aby v rámci Spoločenstva bolo možné zaručiť jednotné a nestranné zavádzanie štrukturálnych fondov, Komisia považuje za potrebné prijať spoločný súbor pravidiel o uplatniteľnosti výdavkov pre určité typy operácií. Prijatie pravidla týkajúceho sa konkrétneho typu operácií neprejudikuje, prostredníctvom ktorého z vyššie uvedených fondov sa môže takáto činnosť spolufinancovať. Prijatie takýchto pravidiel by v určitých prípadoch, ktoré by mali byť definované, nemalo brániť členským štátom v uplatňovaní prísnejších vnútroštátnych ustanovení. …“

8

Podľa bodu 2.1 pravidla č. 1 pod názvom „Skutočne vyplatené výdavky“ prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, nazvanej „Pravidlá oprávnenosti“,:

„Všeobecne platí, že platby vykonané konečnými príjemcami deklarované v rámci priebežných platieb a záverečných platieb [platieb konečného zostatku – neoficiálny preklad] sú doložené potvrdenými prijatými faktúrami [zaplatenými faktúrami – neoficiálny preklad]. Ak to nie je možné, platby sú doložené účtovnými dokladmi s rovnocennou preukaznou [dôkaznou – neoficiálny preklad] hodnotou.“

9

Článok 4 ods. 4 písm. c) legge n. 59 – Delega al Governo per il conferimento di funzioni e compiti alle regioni ed enti locali, per la riforma della pubblica amministrazione e per la semplificazione amministrativa (zákon č. 59 zákon, ktorým sa na vládu deleguje prideľovanie funkcií a úloh regiónom a miestnym správam v záujme reformy verejnej správy a zjednodušenia administratívy), z 15. marca 1997 (GURI č. 63, zo 17. marca 1997) stanovoval delegovanie administratívnych funkcií a úloh v oblasti regionálnej, štrukturálnej a kohéznej politiky Únie na regióny. Toto delegovanie bolo vykonané prostredníctvom decreto legislativo n. 123 – Disposizioni per la razionalizzazione degli interventi di sostegno pubblico alle imprese, a norma dell’articolo 4, comma 4, lettera c), della legge 15 marzo 1997, n. 59 [legislatívny dekrét č. 123 o racionalizácii opatrení verejnej podpory v prospech podnikov v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 59 z 15. marca 1997], z 31. marca 1998 (GURI č. 99 z 30. apríla 1998).

10

Legge regionale n. 7 – Disposizioni per la formazione del bilancio annuale 2001 e pluriennale 2001/2003 della Regione Calabria (Legge Finanziaria) [regionálny zákon č. 7 o pravidlách tvorby ročného rozpočtu na rok 2001 a viacročného rozpočtu na roky 2001/2003 v regióne Kalábria (rozpočtový zákon)] z 2. mája 2001 (Bollettino ufficiale della Regione Calabria č. 41 z 9. mája 2001) stanovoval možnosť podporovať malé a stredné podniky prostredníctvom pomoci poskytovanej na základe nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, 2001, s. 33) „tiež s odkazom na ustanovenia regionálneho operačného programu (ROP) Kalábrie na roky 2000 – 2006, schváleného Európskou komisiou rozhodnutím K(2000) 2345 z 8. augusta 2000“. Článok 31c tohto zákona stanovoval, že regionálna rada Kalábrie prijme akty upravujúce spôsoby poskytovania tejto pomoci.

11

Rozhodnutím č. 398 zo 14. mája 2002 regionálna rada Kalábrie schválila výzvu na predkladanie ponúk (ďalej len „výzva na predkladanie ponúk“), ktorej článok 8 odkazoval na nariadenie č. 1685/2000 a stanovoval, že podpora sa vzťahuje na výdavky týkajúce sa pozemkov, budov a zariadení, nábytku a vybavenia, ako aj plánovania a štúdií.

12

Článok 9 výzvy na predkladanie ponúk vyžadoval v súvislosti s budovami a zariadeniami vyčíslenie prác podľa cenníka dozorného orgánu na realizáciu verejných prác regiónu Kalábria z roku 1994 zvýšeného o 15 % a pre položky, ktoré nie sú v tomto cenníku uvedené, podľa platných trhových cien odhadnutých projektantom.

13

Podľa článku 11 uvedenej výzvy na predkladanie ponúk sa vyplatenie podpory malo riadiť dekrétom o poskytnutí podpory, ktorý stanovuje podmienky, ktoré mal konečný príjemca splniť.

14

Dekrét o poskytnutí podpory č. 4457 z 20. apríla 2004 (ďalej len „dekrét o poskytnutí podpory“) obsahoval ustanovenia týkajúce sa dokumentov, ktoré mal predložiť konečný príjemca pomoci, aby preukázal vynaložené výdavky. Konkrétne, pokiaľ ide o uskutočnené práce, dekrét vyžadoval predloženie príslušného účtovníctva vrátane stavebného denníka a účtovných záznamov vedených konečným príjemcom, ktoré sú náležite podpísané vedúcim prác a uvedeným príjemcom.

15

Napokon dekrét o poskytnutí podpory stanovoval, že podporu, ktorá sa má vyplatiť za vykonanie prác uskutočnených vlastnými prostriedkami, možno určiť až potom, ako kolaudačná komisia overí, či konečný príjemca dodržal limity stanovené cenníkom uvedeným v článku 9 výzvy na predkladanie ponúk, t. j. po zistení, že práce boli uskutočnené na základe vyššie uvedených účtovných dokladov (stavebný denník a účtovné záznamy).

16

Eurocostruzioni je podnik pôsobiaci v odvetví stavebníctva.

17

V nadväznosti na výzvu na predkladanie ponúk získal tento podnik ako konečný príjemca podpory na základe regionálneho operačného programu (ROP) na roky 2000 – 2006 finančné prostriedky vo forme kapitálu na účely výstavby hotela, vrátane jeho vybavenia a k nemu patriacich športových zariadení v obci Rossano, ktorá sa nachádza v regióne Kalábria (Taliansko). Komisia schválila rámec podpory a dotknutý operačný program pre región Kalábria vo svojich rozhodnutiach K(2000) 2050 z 1. augusta 2000 a K(2000) 2345 z 8. augusta 2000.

18

Oprávnené výdavky na podporu uvedeného operačného programu zahŕňali najmä výdavky týkajúce sa výstavby budov a zariadení. Podľa článku 9 výzvy na predkladanie ponúk bolo možné výdavky spojené s výstavbou budov kvantifikovať v rámci limitov štandardného cenníka dozorného orgánu na realizáciu verejných prác regiónu Kalábria z roku 1994 zvýšeného o 15 % a pre položky, ktoré nie sú uvedené v tomto cenníku, podľa platných trhových cien odhadnutých projektantom.

19

Pokiaľ ide o práce, ktoré konečný príjemca vykonal vlastnými prostriedkami, dekrét o poskytnutí podpory spresňoval, že musí predložiť dokumenty týkajúce sa účtovníctva k prácam, t. j. stavebný denník a účtovné záznamy, podpísané vedúcim prác a uvedeným príjemcom.

20

Eurocostruzioni zrealizoval plánované dielo, nakúpil nábytok a poskytol regiónu Kalábria dokumentáciu požadovanú v dekréte o poskytnutí podpory, a to, pokiaľ ide o práce, stavebný denník a účtovné záznamy. Po vykonaní inšpekcie súladu týchto prác získal súhlas príslušného technického výboru. Nebol mu však vyplatený konečný zostatok podpory týkajúcej sa prác, pretože región Kalábria usúdil, že podnik nepredložil faktúry alebo účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty v súlade s bodom 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, na ktorý odkazovala výzva na predkladanie ponúk.

21

Eurocostruzioni preto podal návrh na začatie konania o vydanie platobného rozkazu na Tribunale di Catanzaro (súd v Catanzaro, Taliansko), aby bola regiónu Kalábria uložená povinnosť vyplatiť mu konečný zostatok podpory. Súd, ktorému bola vec predložená, rozsudkom zo 4. apríla 2012 vyhovel návrhu tohto podniku a uložil tomuto regiónu povinnosť zaplatiť sumu požadovanú uvedeným podnikom.

22

Región Kalábria podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Corte d’appello di Catanzaro (Odvolací súd Catanzaro, Taliansko). Rozsudkom z 27. októbra 2014 tento súd konštatoval, že vzhľadom na to, že výzva na predkladanie ponúk odkazovala na nariadenie č. 1685/2000, vyplatenie konečného zostatku podpory bolo podmienené predložením zaplatených faktúr alebo účtovných dokladov rovnocennej dôkaznej hodnoty, a to aj napriek tomu, že práce uskutočnil Eurocostruzioni vlastnými prostriedkami. Podnik bol totiž povinný predložiť príslušné účtovníctvo, aby bolo možné preukázať platby vykonané okrem iného na nákup materiálu, prenájom vozidiel a odmeňovanie pracovníkov alebo subdodávateľov. V tejto súvislosti dokumenty poskytnuté podnikom, ako je stavebný denník a účtovné záznamy, boli potrebné, ale neboli dostatočné. Tento súd v dôsledku toho vyhovel odvolaniu podanému regiónom Kalábria.

23

Dňa 27. októbra 2015 Eurocostruzioni podal kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho kasačného opravného prostriedku podnik najmä tvrdil, že bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, ktorého znenie začína výrazom „všeobecne“, stanovuje len všeobecnú zásadu, na ktorú sa môžu vzťahovať výnimky. V tejto súvislosti Eurocostruzioni tiež uviedol, že riadne vykonal plánované práce a predložil všetky účtovné doklady požadované v dekréte o poskytnutí podpory, a preto odmietnutie zo strany regiónu Kalábria na základe nariadenia č. 1685/2000 je v rozpore so zásadami dobrej viery, lojálnosti a legitímnej dôvery.

24

Vnútroštátny súd sa pýta na výklad bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 a okrem toho uvádza, že táto príloha neupravuje prípad, keď je budova postavená priamo konečným príjemcom použitím jeho vlastných materiálov, zariadení a pracovníkov.

25

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 vykladať v tom zmysle, že konečnému príjemcovi financovania výstavby budovy, ktorú realizoval vlastnými prostriedkami, umožňuje odôvodniť vynaložené výdavky predložením iných dokumentov, než sú tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení.

27

Región Kalábria sa domnieva, že prvá otázka je neprípustná z dôvodu, že požadovaný výklad nariadenia č. 1685/2000 nemá žiadnu súvislosť so sporom vo veci samej a že vnútroštátny súd neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby sa zaoberal týmto výkladom.

28

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 27. októbra 2022, Proximus (Verejné elektronické telefónne zoznamy), C‑129/21, EU:C:2022:833, bod 38 a citovaná judikatúra].

29

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že spor vo veci samej sa týka práve záväzkov podniku Eurocostruzioni ako konečného príjemcu na základe nariadenia č. 1685/2000 a najmä požiadaviek vyplývajúcich z bodu 2.1 pravidla č. 1 jeho prílohy, ktorých uplatniteľnosť región Kalábria nespochybňuje. Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, vnútroštátny súd vysvetlil dôvody, pre ktoré je potrebný výklad tohto ustanovenia.

30

Za týchto podmienok musia byť námietky regiónu Kalábria vznesené proti prípustnosti prvej otázky zamietnuté.

31

Na úvod treba pripomenúť, že štrukturálne fondy boli v čase poskytnutia podpory dotknutej vo veci samej, t. j. 20. apríla 2004, upravované nariadením č. 1260/1999. Článok 30 ods. 3 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 41 oprávňoval Komisiu zaviesť v prípade potreby spoločné pravidlá pre uplatniteľnosť výdavkov s cieľom zabezpečiť jednotné a spravodlivé uplatňovanie štrukturálnych fondov v rámci Únie. Práve na tomto základe bolo prijaté nariadenie č. 1685/2000.

32

Pokiaľ ide o odôvodnenie výdavkov vynaložených konečným príjemcom, nariadenie č. 1260/1999 a nariadenie č. 1685/2000 stanovujú odlišné požiadavky, a to na jednej strane, pokiaľ ide o zálohy, a na druhej strane, pokiaľ ide o priebežné platby a platby konečného zostatku.

33

Podľa článku 32 ods. 1 tretieho pododseku druhej vety nariadenia č. 1260/1999 „priebežné platby a [platby konečného zostatku sa musia] vzťahovať na skutočne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedať platbám vykonaným konečnými príjemcami a musia byť doložené [zaplatenými] faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty“.

34

Bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 túto požiadavku odráža tak, že stanovuje, že „všeobecne platí, že platby vykonané konečnými príjemcami deklarované v rámci priebežných platieb a [platieb konečného zostatku] sú doložené [zaplatenými] faktúrami. Ak to nie je možné, platby sú doložené účtovnými dokladmi s rovnocennou preukaznou [dôkaznou] hodnotou“.

35

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, pri výklade ustanovenia práva Únie je nutné zohľadniť nielen jeho znenie v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 22. júna 2022, Leistritz, C‑534/20, EU:C:2022:495, bod 18 a citovaná judikatúra).

36

Zo znenia bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 vyplýva, že na to, aby výdavky vynaložené konečnými príjemcami boli oprávnené v zmysle nariadenia č. 1685/2000, musia byť „všeobecne“ odôvodnené zaplatenými faktúrami alebo, ak to nie je možné, účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca vo veci samej, výraz „všeobecne“ jasne odkazuje na povinnosť predložiť zaplatené faktúry, ktorá je uvedená v prvej vete tohto bodu, zatiaľ čo predloženie účtovných dokladov rovnocennej dôkaznej hodnoty, uvedené v druhej vete uvedeného bodu, predstavuje výnimku z tohto všeobecného pravidla.

37

Znenie bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 nepripúšťa inú výnimku, než je výnimka výslovne uvedená v tomto ustanovení.

38

Tento výklad potvrdzuje aj kontext tohto ustanovenia. Z odôvodnenia 43 nariadenia č. 1260/1999 tak vyplýva, že výdavky musia byť „opodstatnen[é] a potvrden[é]“, čo svedčí o reštriktívnom výklade druhej vety bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, keďže zaplatené faktúry a účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty sú jedinými dokladmi, ktoré môžu túto požiadavku spĺňať. Platí to tým skôr, že Komisia zamýšľala stanoviť jednotné pravidlá, pokiaľ ide o oprávnené výdavky, s výhradou možnosti členských štátov uplatňovať prísnejšie vnútroštátne ustanovenia, ako o tom svedčí odôvodnenie 5 nariadenia č. 1685/2000.

39

Napokon tento výklad je tiež v súlade s cieľom riadnej správy finančných prostriedkov uvedeným v odôvodneniach 35 a 43, ako aj v článku 38 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia č. 1260/1999. Podľa týchto posledných uvedených ustanovení členské štáty zabezpečia najmä to, aby sa finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, použili v súlade so zásadami riadnej správy finančných prostriedkov a aby vyhlásenia o výdavkoch vychádzali z účtovných systémov založených na dôkazoch, ktoré možno overiť.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa systém zavedený článkom 32 nariadenia č. 1260/1999 a pravidlom č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 zakladá na zásade náhrady výdavkov (rozsudok z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, EU:C:2005:714, bod 45).

41

Takáto náhrada sa môže týkať iba výdavkov, ktoré sú skutočne vynaložené a riadne odôvodnené. Akýkoľvek iný výklad požiadavky preukázania týchto výdavkov by mohol ohroziť riadnu správu finančných prostriedkov štrukturálnych fondov. Predovšetkým nemožno prijať výklad navrhovaný žalobcom vo veci samej, podľa ktorého bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 iba odráža všeobecné usmernenie, na ktoré sa môžu vzťahovať iné výnimky než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení.

42

V prejednávanej veci v rámci sporu vo veci samej Eurocostruzioni žiada o vyplatenie „platieb konečného zostatku“ v zmysle článku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 1260/1999 a bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000. Na to, aby výdavky uvedené na podporu jej žiadosti mohli byť oprávnené v zmysle týchto nariadení, musí byť teda možné ich preukázať zaplatenými faktúrami alebo, ak to nie je možné, účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty.

43

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 48 až 50 svojich návrhov, okolnosť, že konečný príjemca vlastnými prostriedkami uskutočnil realizáciu, nemôže mať za následok jeho oslobodenie od požiadaviek odôvodnenia stanovených nariadeniami č. 1260/1999 a 1685/2000.

44

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje konečnému príjemcovi financovania výstavby budovy, ktorý ju zrealizoval vlastnými prostriedkami, odôvodniť vynaložené výdavky predložením iných dokumentov, než sú tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení.

45

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o konečného príjemcu financovania výstavby budovy, ktorý ju zrealizoval vlastnými prostriedkami, možno stavebný denník a účtovné záznamy kvalifikovať ako „účtovné doklady s rovnocennou [dôkaznou] hodnotou“ v zmysle tohto ustanovenia.

46

Región Kalábria sa domnieva, že tretia otázka je neprípustná z dôvodu, že vnútroštátny súd neuviedol súvislosť medzi nariadením č. 1685/2000 a vnútroštátnymi, ako aj regionálnymi právnymi úpravami uvedenými v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ktoré boli navyše nedostatočne vysvetlené.

47

Podľa článku 94 písm. b) a c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora prináleží vnútroštátnemu súdu, aby uviedol najmä znenie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj súvislosť, ktorú vnútroštátny súd vidí medzi právom Únie a týmito právnymi predpismi.

48

V prejednávanej veci treba konštatovať, že vnútroštátny súd si splnil túto povinnosť tým, že uviedol obsah vnútroštátnych a regionálnych zákonov, výzvy na predkladanie ponúk a dekrétu o poskytnutí podpory, o ktoré ide vo veci samej. Pokiaľ ide o súvislosť medzi príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami a právom Únie, región Kalábria sám vo svojich písomných pripomienkach uznal, že vo výzve na predkladanie ponúk bol uvedený odkaz na nariadenie č. 1685/2000.

49

Za týchto podmienok treba námietky regiónu Kalábria vznesené proti prípustnosti tretej otázky zamietnuť.

50

Na úvod treba uviesť, že ani nariadenie č. 1260/1999, ani nariadenie č. 1685/2000 neobsahujú definíciu pojmu „účtovné doklady rovnocennej [dôkaznej] hodnoty“.

51

Ako bolo pripomenuté v bode 35 tohto rozsudku, pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

52

Pokiaľ ide o obvyklý význam pojmu „účtovné doklady s rovnocennou [dôkaznou] hodnotou“ v bežnom jazyku, treba uviesť, že tento pojem sa vzťahuje na všetky účtovné doklady, ktoré môžu podobne ako zaplatené faktúry preukázať skutočne vynaložené výdavky konečným príjemcom a ktorým sa z tohto dôvodu priznáva dôkazná hodnota porovnateľná s dôkaznou hodnotou zaplatených faktúr.

53

Pokiaľ ide o kontext tohto pojmu, treba pripomenúť, že právo predložiť účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla stanovujúceho povinnosť predložiť faktúry zaplatené na účely odôvodnenia výdavkov vynaložených konečným príjemcom. Podľa ustálenej judikatúry sa však výnimka zo všeobecného pravidla má vykladať doslovne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).

54

V tejto súvislosti treba najmä zohľadniť požiadavku uvedenú v článku 32 ods. 1 treťom pododseku druhej vete nariadenia č. 1260/1999, podľa ktorej priebežné platby a platby konečného zostatku sa vzťahujú na „skutočne zaplatené výdavky, ktoré musia zodpovedať platbám vykonaným“ konečnými príjemcami. Na účely splnenia tejto požiadavky musí byť rozsah pojmu „účtovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou“ obmedzený na účtovné doklady, ktoré môžu preukázať skutočne vynaložené výdavky a poskytnúť tak hodnoverný a presný obraz zodpovedajúci platbám vykonaným dotknutým konečným príjemcom.

55

Z tohto dôvodu nemožno bez toho, aby došlo k porušeniu ustanovení článku 32 nariadenia č. 1260/1999, pripustiť extenzívny výklad, ktorý navrhla talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach a ktorý by v dôsledku toho umožňoval zhodnocovanie prác bez priamej súvislosti s vykonanými platbami len na základe posúdenia vykonaného nezávislým odborníkom a/alebo schváleným úradným orgánom.

56

Tento doslovný výklad je tiež v súlade s cieľom riadnej správy finančných prostriedkov a so zásadou náhrady výdavkov pripomenutými v bodoch 39 a 40 tohto rozsudku, keďže jeho cieľom je zabrániť akémukoľvek nebezpečenstvu spočívajúcemu v dvojitom započítaní výdavkov a podvodoch v neprospech štrukturálnych fondov Únie.

57

V dôsledku toho, ako v podstate uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, treba konštatovať, že „účtovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou“ môžu predstavovať účtovné doklady, ktoré sú povolené vnútroštátnym právom členského štátu, najmä ak vystavenie faktúry nie je relevantné podľa vnútroštátnych daňových a účtovných pravidiel, a ktoré môžu preukázať skutočne vynaložené výdavky poskytnutím hodnoverného a presného obrazu o týchto výdavkoch.

58

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o konečného príjemcu, ktorý postavil budovu vlastnými prostriedkami, vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje systém kontroly výdavkov, ktorý vyžaduje vopred vykonané vyčíslenie prác, ktoré sa majú realizovať, na základe štandardného cenníka, a neskoršie overenie založené na konštatovaní realizácie uvedených prác a len na predložení stavebného denníka a účtovných záznamov. Vo výzve na predkladanie ponúk sa výslovne cituje nariadenie č. 1685/2000, pokiaľ ide o definíciu oprávnených výdavkov. Hoci dekrét o poskytnutí podpory nepripomína povinnosť predložiť zaplatené faktúry a/alebo účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty na účely odôvodnenia výdavkov vynaložených v rámci stavebných prác, táto okolnosť nemá vplyv na uplatniteľnosť uvedeného nariadenia.

59

Za týchto podmienok, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 71 a 76 svojich návrhov, je teda úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či žalobca vo veci samej nemohol odôvodniť vynaložené výdavky na základe zaplatených faktúr, a ak sa takáto nemožnosť preukáže, posúdiť, či uvedený stavebný denník a uvedené účtovné záznamy môžu byť vzhľadom na svoj konkrétny obsah a relevantné vnútroštátne predpisy kvalifikované ako „účtovné doklady rovnocennej [dôkaznej] hodnoty“.

60

Ako vyplýva z bodu 54 tohto rozsudku, o taký prípad by išlo, ak by tieto dokumenty vzhľadom na všetky relevantné okolnosti veci samej preukazovali, že ide o skutočne vynaložené výdavky, ktoré zodpovedajú platbám uskutočneným podnikom Eurocostruzioni, poskytnutím hodnoverného a presného obrazu o týchto výdavkoch.

61

Naopak, ak by sa tento stavebný denník a tieto účtovné záznamy mali napríklad obmedziť na vyúčtovanie postupu prác s odkazom len na predchádzajúce vyčíslenie založené na štandardnom cenníku, ktorý má abstraktnú povahu a bez objektívnej súvislosti so skutočne vynaloženými výdavkami, tieto dokumenty nemožno kvalifikovať ako „účtovné doklady s rovnocennou [dôkaznou] hodnotou“ v zmysle bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000.

62

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o konečného príjemcu financovania výstavby budovy, ktorý ju zrealizoval vlastnými prostriedkami, možno stavebný denník a účtovné záznamy kvalifikovať ako „účtovné doklady s rovnocennou [dôkaznou] hodnotou“ v zmysle tohto ustanovenia len vtedy, ak vzhľadom na ich konkrétny obsah a príslušné vnútroštátne predpisy môžu tieto dokumenty svojou povahou preukázať, že ide o výdavky skutočne vynaložené uvedeným konečným príjemcom poskytnutím hodnoverného a presného obrazu o týchto výdavkoch.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: