1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 nariadenia (EÚ) č. 547/2011 ( 2 ) v spojení s bodom 1 písm. b) a f) prílohy I k tomuto nariadeniu. Týmto nariadením sa vykonáva nariadenie (ES) č. 1107/2009 ( 3 ), pokiaľ ide o požiadavky na označovanie prípravkov na ochranu rastlín.

2.

Návrh bol podaný v rámci konania medzi spoločnosťami Syngenta Agro GmbH (ďalej len „odvolateľka“) a Agro Trade Handelsgesellschaft mbH (ďalej len „žalovaná v odvolacom konaní“), ktoré je výsledkom sporu týkajúceho sa paralelného dovozu prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú autorizované na uvedenie na trh odvolateľkou v iných členských štátoch Európskej únie, do Nemecka.

3.

Od Súdneho dvora sa v prejednávanej veci požaduje, aby určil, do akej miery sú požiadavky na označovanie, ktoré sa uplatňujú na udeľovanie autorizácie na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh v členskom štáte podľa článku 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009, uplatniteľné aj na prípad paralelného obchodu s týmto prípravkom podľa článku 52 nariadenia č. 1107/2009.

4.

Odôvodnenia 8, 9, 24, 31, 42, 44 a 45 nariadenia č. 1107/2009 uvádzajú:

…

…

…

…

5.

Článok 1 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Predmet a účel úpravy“ stanovuje:

„…

3.   Účelom tohto nariadenia je tiež zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh pri súčasnom zdokonaľovaní poľnohospodárskej výroby.

…“

6.

Článok 3 rovnakého nariadenia s názvom „Vymedzenia pojmov“ stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…“

7.

Článok 28 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Autorizácia na uvedenie na trh a používanie“ stanovuje:

„1.   Prípravok na ochranu rastlín sa nesmie uviesť na trh ani používať, ak nebol autorizovaný v dotknutom členskom štáte v súlade s týmto nariadením.

2.   Odchylne od odseku 1 sa autorizácia nevyžaduje v týchto prípadoch:

…

8.

Článok 29 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Požiadavky na autorizáciu na uvedenie na trh“ stanovuje:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 50, sa prípravok na ochranu rastlín autorizuje, iba ak podľa jednotných zásad uvedených v odseku 6 spĺňa tieto požiadavky:

…“

9.

Článok 33 tohto nariadenia s názvom „Žiadosť o autorizáciu alebo o zmenu a doplnenie autorizácie“ stanovuje:

„1.   Žiadateľ, ktorý chce uviesť prípravok na ochranu rastlín na trh, požiada osobne alebo v zastúpení o autorizáciu alebo o zmenu a doplnenie autorizácie každý členský štát, v ktorom [sa] plánuje prípravok na ochranu rastlín uviesť na trh.

…

3.   K žiadosti sa priloží:

…

10.

Článok 44 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Zrušenie alebo zmena a doplnenie autorizácie“ v odsekoch 1, 3 a 4 stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu preskúmať autorizáciu kedykoľvek, ak existujú náznaky, že jedna z požiadaviek uvedených v článku 29 sa už neplní.

…

3.   Členský štát podľa potreby zruší alebo mení a dopĺňa autorizáciu, ak:

4.   Ak členský štát zruší alebo zmení a doplní autorizáciu v súlade s odsekom 3, bezodkladne informuje držiteľa autorizácie, ostatné členské štáty, [Európsku] komisiu a [Európsky] úrad [pre bezpečnosť potravín]…“

11.

Článok 52 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Paralelný obchod“ stanovuje:

„1.   Prípravok na ochranu rastlín, ktorý je autorizovaný v jednom členskom štáte (členský štát pôvodu), sa pod podmienkou, že sa udelí povolenie na paralelný obchod, môže zaviesť, uviesť na trh alebo používať v inom členskom štáte (členský štát zavedenia), ak členský štát skonštatuje, že prípravok na ochranu rastlín má identické zloženie ako prípravok na ochranu rastlín, ktorý sa už na jeho území autorizoval (referenčný prípravok). Žiadosť sa predloží príslušnému orgánu členského štátu zavedenia.

2.   Ak je prípravok na ochranu rastlín, ktorý sa má zaviesť, identický s referenčným prípravkom podľa odseku 3, povolenie na paralelný obchod sa po doručení kompletnej žiadosti udelí zjednodušeným postupom…

3.   Prípravky na ochranu rastlín sa považujú za identické s referenčným prípravkom, ak:

4.   Žiadosť o povolenie na paralelný obchod obsahuje tieto informácie:

…

5.   Prípravok na ochranu rastlín, na ktorý sa vydalo povolenie na paralelný obchod, sa má uvádzať na trh a používať iba v súlade s ustanoveniami autorizácie referenčného prípravku. Na uľahčenie monitorovania a kontrol Komisia v nariadení uvedenom v článku 68 stanoví pre prípravok, ktorý sa má zaviesť, osobitné požiadavky na kontrolu.

6.   Povolenie na paralelný obchod je platné počas platnosti autorizácie referenčného prípravku. Ak držiteľ autorizácie na referenčný prípravok žiada o zrušenie autorizácie v súlade s článkom 45 ods. 1 a požiadavky článku 29 sa stále plnia, platnosť povolenia na paralelný obchod uplynie k dátumu, keď by autorizácia na referenčný prípravok uplynula za bežných okolností.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia tohto článku, sa na prípravky na ochranu rastlín, s ktorými sa paralelne obchoduje, vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom články 44, 45, 46 a 55 a článok 56 ods. 4 a kapitoly VI až X.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 44, možno povolenie na paralelný obchod zrušiť, ak autorizácia na zavedený prípravok na ochranu rastlín bola zrušená v členskom štáte pôvodu z dôvodu bezpečnosti a účinnosti.

9.   Ak prípravok nie je podľa odseku 3 identický s referenčným prípravkom, členský štát zavedenia môže udeliť autorizáciu vyžadovanú na uvedenie na trh a používanie iba v súlade s článkom 29.

…

11.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 63, orgány členských štátov zverejňujú informácie o povoleniach na paralelný obchod.“

12.

Článok 55 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Používanie prípravkov na ochranu rastlín“ stanovuje:

„Prípravky na ochranu rastlín sa používajú správnym spôsobom.

Správne používanie zahŕňa uplatňovanie zásad správnej praxe ochrany rastlín a dodržiavanie podmienok ustanovených v súlade s článkom 31 a uvedených na etikete…“

13.

Článok 56 tohto nariadenia s názvom „Informácie o možných škodlivých alebo neprijateľných účinkoch“ v odseku 4 stanovuje:

„Držiteľ autorizácie na prípravok na ochranu rastlín podáva každý rok príslušným orgánom členských štátov, ktoré autorizovali jeho prípravok na ochranu rastlín, správu o všetkých dostupných informáciách týkajúcich sa nedostatočnej predpokladanej účinnosti, vývoja rezistencie a akéhokoľvek neočakávaného účinku na rastliny, rastlinné produkty alebo životné prostredie.“

14.

Článok 65 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Označovanie“ stanovuje:

„1.   Označovanie prípravkov na ochranu rastlín zohľadňuje požiadavky [smernice 1999/45] týkajúce sa klasifikácie, označovania a balenia a spĺňa požiadavky stanovené v nariadení prijatom v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 79 ods. 4.

…“

15.

Podľa článku 65 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 Komisia prijala nariadenie č. 547/2011.

16.

Článok 1 nariadenia č. 547/2011 stanovuje:

„Označovanie prípravkov na ochranu rastlín musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I a prípadne obsahovať štandardné pokyny týkajúce sa zvláštnych rizík pre zdravie ľudí alebo zvierat alebo pre životné prostredie stanovené v prílohe II a štandardné pokyny bezpečnostných opatrení na ochranu zdravia ľudí alebo zvierat alebo na ochranu životného prostredia stanovené v prílohe III.“

17.

Príloha I k nariadeniu č. 547/2011 s názvom „Požiadavky na označovanie uvedené v článku 1“ stanovuje toto:

„1. Na obaloch prípravkov na ochranu rastlín musia byť zreteľne a nezmazateľne uvedené tieto informácie:

…

…

…“

18.

Smernica 1999/45 uvedená v článku 65 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 bola zrušená a nahradená nariadením (ES) č. 1272/2008 ( 5 ).

19.

Odôvodnenie 18 nariadenia č. 1272/2008 uvádza:

„Na zabezpečenie toho, aby zákazníci dostávali informácie o nebezpečnosti, by dodávatelia látok a [zmesí mali] pred tým, ako sú uvedené na trh, zabezpečiť, aby boli označené a zabalené v súlade s týmto nariadením a podľa odvodenej klasifikácie…“

20.

Článok 1 nariadenia č. 1272/2008 s názvom „Účel a rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1.   Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok, zmesí a výrobkov, ako sa uvádza v článku 4 ods. 8, prostredníctvom:

…

…

…“

21.

Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenia pojmov“ stanovuje toto:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

…

26. ‚dodávateľ‘ je každý výrobca, dovozca, následný užívateľ alebo distribútor, ktorý uvádza na trh látku ako takú alebo látku v zmesi alebo zmes;

…“

22.

Hlava III nariadenia č. 1272/2008, ktorej predmetom je „Informovanie o nebezpečnosti prostredníctvom označovania“, v článku 17 s názvom „Všeobecné pravidlá“ stanovuje:

„1.   Látka alebo zmes, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná a ktorá sa nachádza v obale, sa označuje etiketou, ktorá obsahuje tieto prvky:

…“

23.

Ustanovenie § 49 ods. 4 prvej vety Gesetz zum Schutz der Kulturpflanzen (zákon o ochrane pestovaných rastlín) stanovuje v súvislosti s paralelným obchodom s prípravkami na ochranu rastlín toto pravidlo:

„Ak držiteľ povolenia na etikete podľa § 47 ods. 1 nepoužíva číslo výrobnej šarže držiteľa autorizácie pre prípravok na ochranu rastlín, ktorý sa paralelne dováža, má viesť a uchovávať aspoň počas piatich rokov záznamy, z ktorých vyplýva zhoda ním používaného čísla šarže s tými, ktoré pridelil držiteľ autorizácie pre prípravok na ochranu rastlín, ktorý sa paralelne dováža.“

24.

Odvolateľka je distribučnou spoločnosťou skupiny Syngenta, ktorá v Nemecku a iných členských štátoch Európskej únie vyrába a predáva prípravky na ochranu rastlín. Žalovaná v odvolacom konaní je obchodník v poľnohospodárskej oblasti, ktorý predáva prípravky na ochranu rastlín vrátane paralelne dovážaných prípravkov na ochranu rastlín.

25.

K týmto paralelne dovážaným prípravkom patria aj prípravky na ochranu rastlín odvolateľky. Žalovaná v odvolacom konaní ich v Nemecku predáva z tretích členských štátov v neotvorených originálnych kanistroch odvolateľky, pričom originálnu etiketu nahrádza vlastnou nálepkou. Na tejto nálepke sa nachádzajú informácie o žalovanej v odvolacom konaní ako o dovozcovi a distribútorovi, nie však o odvolateľke ako o držiteľovi autorizácie na prípravok na ochranu rastlín v členskom štáte pôvodu. Žalovaná v odvolacom konaní takisto pôvodné číslo výrobnej šarže prípravku výrobcu nahrádza vlastným identifikačným číslom a vedie register, z ktorého vyplýva, ktoré ňou pridelené identifikačné číslo zodpovedá ktorému pôvodnému číslu výrobnej šarže.

26.

V žalobe podanej na Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko), ktorý vec prejednával v prvom stupni, odvolateľka tvrdila, že žalovaná v odvolacom konaní svojím konaním porušuje článok 1 nariadenia č. 547/2011 v spojení s bodom 1 písm. b) a f) prílohy I k tomuto nariadeniu. Domáhala sa teda, aby sa žalovanej v odvolacom konaní nariadilo upustiť od uvádzania paralelne dovážaných prípravkov na ochranu rastlín odvolateľky na trh v Nemecku: i) ak boli odstránené informácie o mene a adrese držiteľa autorizácie uvedené na originálnom obale, a/alebo ii) ak bolo odstránené číslo výrobnej šarže prípravku vytlačené na originálnom obale a bolo nahradené iným identifikačným číslom. V súvislosti s týmito žalobnými návrhmi odvolateľka požadovala, aby súd uložil žalovanej v odvolacom konaní povinnosť poskytnúť jej informácie, nahradiť škodu a nahradiť náklady právneho zastúpenia pred podaním žaloby.

27.

Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) vyhovel návrhu odvolateľky založenom na bode 1 písm. b) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011, ktorý sa týkal informácií o mene a adrese držiteľa autorizácie. Zamietol však návrh založený na bode 1 písm. f) tejto prílohy, ktorý sa týkal čísla výrobnej šarže prípravku. Odvolateľka aj žalovaná v odvolacom konaní sa proti rozsudku odvolali na Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg, Nemecko), ktorý v prejednávanej veci podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

28.

Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetľuje, že nesplnenie požiadaviek na označovanie stanovených v nariadení č. 547/2011 by mohlo predstavovať opodstatnený dôvod na vyhovenie žalobným návrhom odvolateľky podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, konkrétne Gesetz gegen den unlauteren Wettbeweb (zákon o nekalej súťaži). Má však pochybnosti v súvislosti so správnym výkladom bodu 1 písm. b) a f) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011, keďže sa v tomto nariadení nestanovuje žiadne konkrétne pravidlo, ktoré by sa týkalo označovania prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú predmetom paralelného obchodu. Vnútroštátny súd zastáva názor, že zatiaľ čo znenie týchto ustanovení by v súlade s tvrdením odvolateľky mohlo hovoriť v prospech toho, že na etikete dovezeného prípravku sa musí uviesť meno a adresa držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu, ako aj pôvodné číslo výrobnej šarže prípravku, ciele nariadenia č. 1107/2009, pokiaľ ide o paralelný obchod, by mohli pripúšťať aj širší výklad v súlade s tvrdeniami žalovanej v odvolacom konaní.

29.

Za týchto okolností Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

30.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol do kancelárie Súdneho dvora podaný 23. decembra 2021. Písomné pripomienky predložili hlavní účastníci konania na vnútroštátnom súde, Grécka republika, Talianska republika, Rakúska republika a Komisia. Vo veci sa nekonalo žiadne pojednávanie.

31.

Vnútroštátny súd svojimi otázkami žiada Súdny dvor, aby rozhodol o výklade článku 1 nariadenia č. 547/2011 v spojení s bodom 1 písm. b) a f) prílohy I k tomuto nariadeniu, konkrétne o tom, či dovozca, ktorý zavedie a uvedie na trh v členskom štáte prípravok na ochranu rastlín na základe povolenia na paralelný obchod, má povinnosť zachovať na jeho etikete meno a adresu držiteľa autorizácie na tento prípravok v členskom štáte pôvodu (prvá otázka) a číslo výrobnej šarže prípravku pôvodne uvedené výrobcom (druhá otázka) alebo tento dovozca môže uvedené údaje nahradiť vlastnými.

32.

Prvá otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka výkladu článku 1 nariadenia č. 547/2011 v spojení s bodom 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu.

33.

Na úvod je potrebné pripomenúť, že v záujme odstraňovania prekážok obchodu, ktoré existujú z dôvodu rozličných úrovní ochrany v členských štátoch, sa v nariadení č. 1107/2009 stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh. ( 6 )

34.

Vo všeobecnosti je takéto uvádzanie na trh podľa článku 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 podmienené udelením autorizácie zo strany dotknutého členského štátu. Žiadateľ, ktorý chce uviesť prípravok na ochranu rastlín na trh, musí požiadať o autorizáciu v každom členskom štáte, v ktorom sa plánuje prípravok na ochranu rastlín uviesť na trh. ( 7 ) V rámci postupu vedúceho k udeleniu tejto autorizácie musí členský štát preskúmať, či sú splnené požiadavky týkajúce sa uvádzania prípravku na ochranu rastlín na trh, ktoré stanovuje nariadenie č. 1107/2009, najmä tie, ktoré vyplývajú z článku 29 uvedeného nariadenia. ( 8 )

35.

Skúmanie vykonávané členským štátom sa vzťahuje aj na požiadavky uplatniteľné na označovanie prípravkov na ochranu rastlín.

36.

Na tento účel nariadenie č. 1107/2009 stanovuje, že k žiadosti o autorizáciu sa musí priložiť návrh etikety. ( 9 ) Na prípravky na ochranu rastlín sa uplatňujú požiadavky na označovanie vyplývajúce z nariadenia č. 1272/2008, ktorým sa zrušila a nahradila smernica 1999/45, ( 10 ) ako aj tie, ktoré vymedzuje nariadenie Komisie č. 547/2011 v nadväznosti na výslovné poverenie, ktoré v tejto súvislosti stanovuje článok 65 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009. ( 11 ) Článok 1 nariadenia č. 547/2011 predovšetkým stanovuje, že označovanie prípravkov na ochranu rastlín musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, v ktorej sa zasa vyžaduje, aby boli niektoré informácie na obaloch prípravkov na ochranu rastlín uvedené „zreteľne a nezmazateľne“. Podľa bodu 1 písm. b) tejto prílohy k týmto informáciám patrí „meno a adresa držiteľa [autorizácie]“.

37.

Z uvedeného vyplýva, že na to, aby žiadateľ o autorizáciu na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh podľa článku 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 túto autorizáciu získal, musí do svojej žiadosti okrem iného zahrnúť návrh etikety, na ktorom sa uvádza meno a adresa držiteľa autorizácie. ( 12 ) Členský štát, v ktorom sa daný prípravok plánuje uviesť na trh, môže autorizáciu udeliť iba v prípade, že je táto informácia zreteľne a nezmazateľne uvedená na etikete tohto prípravku.

38.

Z povinnosti získať autorizáciu pred uvedením prípravku na ochranu rastlín na trh však existuje viacero výnimiek. Tieto výnimky sa uvádzajú v článku 28 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009, ktorý sa vzťahuje okrem iného na uvádzanie na trh v prípade prípravku na ochranu rastlín, pre ktorý sa vydalo povolenie na paralelný obchod v súlade s článkom 52 tohto nariadenia.

39.

Ako vysvetľuje Komisia, smernica 91/414/EHS ( 13 ), ktorá bola zrušená nariadením č. 1107/2009, ( 14 ) neobsahovala žiadne výslovné ustanovenie, ktoré by sa týkalo paralelného obchodu. Súdny dvor však v rozsudku vo veci British Agrochemicals Association ( 15 ) rozhodol, že ak sa na trh členského štátu uvádza prípravok na ochranu rastlín autorizovaný v inom členskom štáte, nemala by sa vyžadovať ďalšia autorizácia, a to najmä v prípade, že prípravok v podstate zodpovedá prípravku na ochranu rastlín, ktorý je autorizovaný v členskom štáte zavedenia. ( 16 ) Súdny dvor ďalej konštatoval, že paralelný obchod s prípravkami na ochranu rastlín musí podliehať iba zjednodušenému postupu, ktorý sa v podstate zameriava na zabezpečenie súladu s cieľom vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia. ( 17 )

40.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa do nariadenia č. 1107/2009 začlenil článok 52 s názvom „Paralelný obchod“, ktorého cieľom je uľahčiť obchod s prípravkami na ochranu rastlín medzi členskými štátmi. ( 18 )

41.

Článok 52 nariadenia č. 1107/2009 sa v podstate vzťahuje na situácie, keď sa prípravok na ochranu rastlín autorizovaný v jednom členskom štáte (členský štát pôvodu) uvádza na trh iného členského štátu (členský štát zavedenia), kde už existuje autorizácia na identický prípravok (referenčný prípravok). ( 19 ) V tejto súvislosti dané ustanovenie vyžaduje, aby príslušný orgán členského štátu zavedenia udelil povolenie na paralelný obchod, ktoré sa vydáva v nadväznosti na zjednodušený postup, v ktorom sa musí overiť identická povaha prípravku, s ktorým sa paralelne obchoduje, a referenčného prípravku. ( 20 )

42.

Nariadenie č. 1107/2009 však mlčí, pokiaľ ide o požiadavky na označovanie, ktoré sa uplatňujú na prípravky na ochranu rastlín, s ktorými sa paralelne obchoduje, a predovšetkým pokiaľ ide o prvú otázku položenú v prejednávanej veci, ktorá sa týka toho, či sa na obale týchto prípravkov musia uvádzať informácie o mene a adrese držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu.

43.

V záujme odpovede na túto otázku je dôležité pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je pri výklade práva Únie nutné vziať do úvahy doslovné znenie dotknutých ustanovení, ako aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou. ( 21 )

44.

Pokiaľ ide o doslovný výklad, konštatujem, že zo znenia článku 1 nariadenia č. 547/2011 ani bodu 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu nevyplýva, či sa meno a adresa držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu musia uvádzať na obale prípravku na ochranu rastlín pri jeho paralelnom dovoze do členského štátu zavedenia. Žiadne objasnenie v tejto súvislosti neposkytuje ani článok 28 nariadenia č. 1107/2009.

45.

Článok 52 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009 naopak výslovne stanovuje, že na prípravky na ochranu rastlín, s ktorými sa paralelne obchoduje, sa má vzťahovať kapitola VII tohto nariadenia s názvom „Balenie, označovanie a reklama prípravkov na ochranu rastlín a adjuvantov“. V tomto článku sa vymedzuje, že daná kapitola sa má na ne vzťahovať „zodpovedajúcim spôsobom“.

46.

Podotýkam, že súčasťou kapitoly VII nariadenia č. 1107/2009 je okrem iného článok 65 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý, ako už bolo uvedené, stanovuje, že označovanie prípravkov na ochranu rastlín musí spĺňať požiadavky stanovené v nariadení č. 547/2011. ( 22 ) Z článku 52 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009 v spojení s článkom 65 ods. 1 daného nariadenia teda vyplýva, že na prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú predmetom paralelného obchodu, sa uplatňuje článok 1 nariadenia č. 547/2011, ako aj bod 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu.

47.

Nemalo by sa však ignorovať, že v znení článku 52 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009 sa používa výraz „zodpovedajúcim spôsobom“. Z tohto slovného spojenia ( 23 ) totiž vyplýva, že požiadavky na označovanie uplatniteľné na uvádzanie prípravku na ochranu rastlín na trh na základe autorizácie udelenej v súlade s článkom 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 možno v prípade potreby prispôsobiť, aby zodpovedali osobitným vlastnostiam paralelného obchodu s prípravkami na ochranu rastlín. ( 24 )

48.

Naďalej teda existuje otázka, či paralelný obchod s prípravkom na ochranu rastlín upravený v článku 52 nariadenia č. 1107/2009 znamená, že článok 1 nariadenia č. 547/2011, ako aj bod 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu sa majú v kontexte uvádzania takéhoto prípravku na trh podľa článku 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 vykladať a uplatňovať odlišne.

49.

Účastníci konania vo svojich písomných vyjadreniach v tejto súvislosti uviedli rozdielne názory. Zatiaľ čo talianska vláda a odvolateľka sa domnievajú, že obe situácie musia podliehať rovnakým požiadavkám na označovanie vrátane uvedenia mena a adresy držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu, Grécka republika, Komisia a žalovaná v odvolacom konaní v podstate zastávajú názor, že autorizácia na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh na jednej strane a povolenie na paralelný obchod na druhej strane sú administratívne opatrenia odlišnej povahy, v dôsledku čoho sa požiadavka podľa bodu 1 písm. b) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011 musí v súvislosti s paralelným obchodom prispôsobiť. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby podporil druhý uvedený výklad.

50.

Ako už bolo vysvetlené, požiadavka na označovanie, ktorá sa týka mena a adresy držiteľa autorizácie a uplatňuje sa v situáciách upravených článkom 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009, vyplýva zo skutočnosti, že práve tento držiteľ zodpovedá za uvádzanie prípravku na ochranu rastlín na trh na území daného členského štátu. Ako totiž vyplýva zo spoločného výkladu článku 3 bodov 10 a 24 nariadenia č. 1107/2009, práve túto fyzickú alebo právnickú osobu príslušné orgány členského štátu prostredníctvom osobitného administratívneho opatrenia autorizujú na prvé uvedenie daného prípravku na trh po tom, ako sa overí splnenie uplatniteľných požiadaviek v rámci postupu stanoveného v danom nariadení. ( 25 )

51.

V prípade paralelného obchodu na základe článku 52 nariadenia č. 1107/2009 naopak za uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh na území členského štátu zavedenia po tom, ako sa vykoná posúdenie toho, či sú zavádzaný prípravok a referenčný prípravok identické, zodpovedá držiteľ povolenia na paralelný obchod. ( 26 ) Ako Súdny dvor pripomenul v rozsudku vo veci Agrimotion ( 27 ), povolenie na paralelný obchod má osobnú povahu, čo podľa Súdneho dvora znamená, že dotknutý prípravok na ochranu rastlín môže na trh v členskom štáte, ktorý povolenie na paralelný obchod udelil, uviesť iba držiteľ tohto povolenia. ( 28 )

52.

Z uvedeného vyplýva, že hoci autorizácia udelená podľa článku 28 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 na jednej strane a povolenie na paralelný obchod vydané podľa článku 52 tohto nariadenia na druhej strane plnia podobnú úlohu, ( 29 ) prvým opatrením sa jeho držiteľ prepája s členským štátom pôvodu, zatiaľ čo druhým sa jeho držiteľ prepája s členským štátom zavedenia. V tomto kontexte nemožno konštatovať, že udelením autorizácie na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh v členskom štáte pôvodu by držiteľovi tejto autorizácie vzniklo nejaké odvodené právo v členskom štáte zavedenia. Ako navyše tvrdí žalovaná v odvolacom konaní, keďže podľa článku 28 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009 ( 30 ) si paralelný obchod nevyžaduje „autorizáciu“ v členskom štáte zavedenia, ale iba vydanie povolenia na paralelný obchod, možno konštatovať, že v tomto členskom štáte neexistuje žiadny „držiteľ autorizácie“ konkrétne vo vzťahu k prípravku, s ktorým sa paralelne obchoduje, čo teda znamená, že takéhoto držiteľa nie je potrebné uvádzať na etikete daného prípravku.

53.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti zastávam názor, že v súlade so stanoviskom Gréckej republiky, Komisie a žalovanej v odvolacom konaní sa má požiadavka stanovená v bode 1 písm. b) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011, ktorá sa týka mena a adresy držiteľa autorizácie, v prípade paralelného obchodu chápať ako požiadavka, ktorá sa týka mena a adresy držiteľa povolenia na paralelný obchod. ( 31 )

54.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedený výklad je v súlade aj s nariadením č. 1272/2008, ktoré je, ako už bolo uvedené, takisto uplatniteľné na označovanie prípravkov na ochranu rastlín podľa článku 65 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009. ( 32 )

55.

Článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1272/2008 totiž stanovuje, že účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok prostredníctvom zavedenia povinnosti „pre dodávateľov, aby látky a zmesi uvádzané na trh označovali a balili“ ( 33 ). Konkrétnejšie článok 17 ods. 1 písm. a) v rámci hlavy III nariadenia č. 1272/2008, ktorej predmetom je „Informovanie o nebezpečnosti prostredníctvom označovania“, stanovuje, že látka alebo zmes, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná a ktorá sa nachádza v obale, musí byť označená etiketou, ktorá obsahuje „[meno], adresu a telefónne číslo dodávateľov“. Článok 2 bod 26 nariadenia č. 1272/2008 zasa vymedzuje, že pod pojmom „dodávateľ“ sa chápe každý výrobca, dovozca, následný užívateľ alebo distribútor, ktorý uvádza na trh látku ako takú alebo látku v zmesi alebo zmes.

56.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že na etikete prípravku na ochranu rastlín sa musí uviesť buď výrobca, alebo dovozca tohto prípravku, ale nie obaja, čo vylučuje hlavný argument odvolateľky v konaní vo veci samej, konkrétne že na etikete týchto prípravkov sa musia uviesť informácie o držiteľovi autorizácie aj informácie o držiteľovi povolenia na paralelný obchod.

57.

Na základe systematického a kontextového výkladu príslušných ustanovení nariadenia č. 1107/2009 pri súčasnom zohľadnení nariadenia č. 1272/2008 možno konštatovať, že meno a adresa držiteľa autorizácie na prípravok na ochranu rastlín v členskom štáte pôvodu sa na etikete týchto prípravkov pri paralelnom obchode uvádzať nemusí. Spoločný výklad týchto ustanovení naopak vedie k záveru, že článok 1 nariadenia č. 547/2011 spolu s bodom 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu sa má vykladať v tom zmysle, že požaduje, aby sa na etikete uvádzalo len meno a adresa držiteľa povolenia na paralelný obchod.

58.

Pokiaľ ide o teleologický výklad, je dôležité zdôrazniť, že podľa odôvodnení 8 a 9 nariadenia č. 1107/2009 toto nariadenie sleduje viacero cieľov. Na jednej strane je jeho cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie. ( 34 ) Na druhej strane sa zameriava na zvýšenie voľného pohybu prípravkov na ochranu rastlín a ich dostupnosti v členských štátoch, a to odstránením rozdielov v úrovniach ochrany v členských štátoch a harmonizáciou, najmä pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa paralelného obchodu s týmito prípravkami. Oba ciele sa výslovne opakujú v článku 1 ods. 3 nariadenia č. 1107/2009, v ktorom sa uvádza aj cieľ zdokonaľovania poľnohospodárskej výroby. ( 35 )

59.

V súvislosti s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia v prvom rade treba pamätať na to, že podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1107/2009 sa má prípravok na ochranu rastlín, na ktorý sa vydalo povolenie na paralelný obchod, uvádzať na trh a používať iba v súlade s ustanoveniami a požiadavkami autorizácie referenčného prípravku. To znamená, že povolenie na paralelný obchod musí zodpovedať ustanoveniam, požiadavkám a podmienkam stanoveným v autorizácii referenčného prípravku, ktorých cieľom je najmä zabezpečiť ochranu zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia v členskom štáte zavedenia. ( 36 ) Článok 52 ods. 6 nariadenia č. 1107/2009 na základe podobnej logiky ďalej stanovuje, že platnosť povolenia na paralelný obchod je obmedzená na obdobie platnosti autorizácie identického referenčného prípravku.

60.

V súlade s uvedeným sú teda pre spotrebiteľa v členskom štáte zavedenia aj pre príslušné orgány tohto štátu, ktoré sú poverené úlohou zabezpečovať správne, bezpečné a harmonizované plnenie požiadaviek stanovených v nariadení č. 1107/2009, ( 37 ) jedinými relevantnými informáciami na účely zabezpečenia, aby sa prípravok, s ktorým sa paralelne obchoduje, uviedol na trh a používal rovnakým spôsobom ako referenčný prípravok, informácie týkajúce sa povolenia na paralelný obchod. ( 38 ) K týmto informáciám patrí aj meno a adresa jeho držiteľa, ktorý je, ako už bolo uvedené, jedinou osobou zodpovednou za uvedenie daného konkrétneho prípravku na ochranu rastlín na trh členského štátu zavedenia. ( 39 ) Z tohto hľadiska sa informácie týkajúce sa mena a adresy držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu podľa môjho názoru stávajú nadbytočnými.

61.

Ako navyše tvrdí žalovaná v odvolacom konaní, povinnosť uvádzať meno držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu by mohla viesť k výsledku, ktorý by ani zďaleka nebol ideálny na účely zabezpečovania ochrany zdravia a životného prostredia. Takáto informácia by v konečnom dôsledku mohla byť zavádzajúca pre používateľov, ktorých by mohla viesť k tomu, že by zisťovali informácie o požiadavkách spojených s aplikáciou dotknutého prípravku na ochranu rastlín v členskom štáte pôvodu a domnievali by sa, že tieto informácie sú záväzné aj pre nich. Ako však už bolo uvedené, požiadavky týkajúce sa aplikácie prípravku na ochranu rastlín, napríklad pokiaľ ide o plodiny, na ktoré sa má aplikovať, dávkovanie, počet aplikácií a podmienky aplikácie, sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť. ( 40 ) Vznikalo by teda riziko, že prípravok by sa mohol používať spôsobom, ktorý by spĺňal ustanovenia, požiadavky a podmienky členského štátu pôvodu, a nie členského štátu zavedenia.

62.

Po druhé je pravda, že podľa článku 52 ods. 8 nariadenia č. 1107/2009 možno povolenie na paralelný obchod zrušiť, ak autorizácia na zavedený prípravok na ochranu rastlín bola zrušená v členskom štáte pôvodu z dôvodu problémov s bezpečnosťou alebo účinnosťou. V tomto kontexte sa uvedenie mena a adresy držiteľa autorizácie v danom členskom štáte na etikete prípravku na ochranu rastlín môže zdať relevantné.

63.

Ako však zdôrazňuje Komisia, príslušný orgán vydávajúci povolenie na paralelný obchod v členskom štáte zavedenia má k dispozícii potrebné informácie, ktoré mu umožňujú spätne vysledovať pôvod dovážaného prípravku priamo k držiteľovi autorizácie v členskom štáte pôvodu. Tieto konkrétne informácie sa výslovne požadujú v článku 52 ods. 4 písm. a) až c) nariadenia č. 1107/2009, a preto sa musia poskytnúť pri podávaní žiadosti o povolenie na paralelný obchod.

64.

Ak teda členský štát pôvodu zruší autorizáciu na zavedený prípravok na ochranu rastlín, čo predstavuje informáciu, ktorá sa musí bezodkladne oznámiť vnútroštátnym orgánom ostatných členských štátov, ( 41 ) príslušný orgán v členskom štáte zavedenia môže dotknuté povolenie na paralelný obchod zrušiť. To znamená, že potenciálne narušenie bezpečnosti alebo účinnosti prípravku na ochranu rastlín autorizovaného v členskom štáte pôvodu nie je dôvodom na odchýlenie sa od výkladu, podľa ktorého sa na etikete daného prípravku v členskom štáte zavedenia musí uvádzať iba meno a adresa držiteľa povolenia na paralelný obchod.

65.

Po tretie stojí za zmienku, že na základe článku 52 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009 sa na prípravky na ochranu rastlín, s ktorými sa paralelne obchoduje, zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje aj článok 44 a článok 56 ods. 4 tohto nariadenia. Podľa článku 44 tohto nariadenia možno povolenie na paralelný obchod zrušiť alebo zmeniť v niektorých prípadoch, ktoré sa v podstate týkajú situácií, v ktorých by mohlo byť ohrozené zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie. Článok 56 ods. 4 tohto nariadenia zasa stanovuje povinnosť každý rok príslušným orgánom podávať správu o všetkých dostupných informáciách týkajúcich sa nedostatočnej predpokladanej účinnosti, vývoja rezistencie a akéhokoľvek neočakávaného účinku na rastliny, rastlinné produkty alebo životné prostredie. V oboch prípadoch sa uvedené v kontexte paralelného obchodu na účely ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia vzťahuje práve na držiteľa povolenia na paralelný obchod, čo odôvodňuje uvádzanie jeho mena a adresy na etikete dotknutého prípravku. Držiteľ autorizácie v členskom štáte pôvodu naopak zrejme v tejto súvislosti nehrá žiadnu úlohu.

66.

Z toho vyplýva, že mnou navrhovaný výklad článku 1 nariadenia č. 547/2011 a bodu 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa v kontexte paralelného obchodu na etikete prípravku na ochranu rastlín neuvádzali informácie o držiteľovi autorizácie v členskom štáte pôvodu, ale informácie o držiteľovi povolenia v členskom štáte zavedenia, zrejme v plnej miere vyhovuje cieľu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia.

67.

Po druhé, pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 1107/2009 zvýšiť voľný pohyb prípravkov na ochranu rastlín, iba by som podotkla, že tento výklad podľa môjho názoru nemôže tento cieľ nijakým spôsobom zmariť. Okrem toho zrejme nemá žiadny (nepriaznivý) vplyv na ciele stanovené v nariadení č. 1107/2009, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie konkurencieschopnosti a zdokonaľovanie poľnohospodárstva v Európskej únii.

68.

Teleologický výklad ustanovení, ktorých sa dotýka paralelný obchod s prípravkami na ochranu rastlín, nespochybňuje výklad vyplývajúci z kontextového a systematického výkladu týchto ustanovení, ktorý sa uvádza v bode 57 vyššie. Ak sa uvedie iba meno a adresa držiteľa povolenia na paralelný obchod, umožňuje to naopak dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia pri rešpektovaní voľného pohybu prípravkov na ochranu rastlín, čo sú všeobecné ciele nariadenia č. 1107/2009. ( 42 )

69.

Vzhľadom na uvedené úvahy musím konštatovať, že žiadna z metód výkladu práva Únie ma neviedla k záveru, že na etikete prípravku na ochranu rastlín, ktorý je predmetom paralelného obchodu v súlade s článkom 52 nariadenia č. 1107/2009, sa musí uvádzať meno a adresa držiteľa autorizácie v členskom štáte pôvodu. Článok 1 nariadenia č. 1107/2009 v spojení s bodom 1 písm. b) prílohy I k tomuto nariadeniu sa má naopak vykladať v tom zmysle, že dovozca, ktorý prípravok na ochranu rastlín zavádza a uvádza na trh v členskom štáte na základe povolenia na paralelný obchod, môže tieto informácie nahradiť svojimi vlastnými.

70.

Druhá otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka výkladu článku 1 nariadenia č. 547/2011 v spojení s bodom 1 písm. f) prílohy I k tomuto nariadeniu. Ako už bolo uvedené v bode 31 vyššie, tento súd predovšetkým žiada o usmernenie k otázke, či sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že v prípade paralelného obchodu sa na obale prípravku na ochranu rastlín musí ako také uvádzať číslo výrobnej šarže prípravku, ktoré mu pôvodne pridelil výrobca. Vnútroštátny súd takisto Súdny dvor žiada, aby určil, či je vnútroštátne ustanovenie, ktoré dovozcovi prípravku na ochranu rastlín umožňuje túto informáciu nahradiť, zlučiteľné s nariadeniami č. 1107/2009 a č. 547/2011 za predpokladu, že táto osoba vedie záznamy, z ktorých vyplýva, ktoré čísla výrobných šarží si navzájom zodpovedajú.

71.

Pripomínam, že príloha I k nariadeniu č. 547/2011 stanovuje, že na obaloch prípravkov na ochranu rastlín musia byť „zreteľne a nezmazateľne“ uvedené určité informácie. Podľa bodu 1 písm. f) tejto prílohy k týmto informáciám patrí „číslo výrobnej šarže prípravku a dátum výroby“. Na účely výkladu tohto ustanovenia sa v prípade tejto otázky musia použiť rovnaké výkladové zásady, aké sa uplatnili v kontexte prvej otázky. ( 43 )

72.

Pokiaľ ide o doslovný výklad, na úvod je potrebné poznamenať, že nariadenie č. 547/2011 neobsahuje žiadne vymedzenie pojmu „číslo výrobnej šarže“. Toto vymedzenie však možno nájsť v iných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, napríklad vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/1280 ( 44 ), v ktorom sa stanovuje, že pojem „šarža“ sa má chápať ako „vymedzené množstvo vstupnej suroviny, obalového materiálu alebo produktu spracované v rámci jedného procesu alebo série procesov tak, aby sa mohlo očakávať, že bude homogénne“ ( 45 ). Toto nariadenie uvádza, že „číslo šarže [výrobnej šarže – neoficiálny preklad]“ je „osobitná kombinácia čísel alebo písmen, ktorá jedinečným spôsobom identifikuje šaržu“ ( 46 ). Vymedzenie oboch pojmov zodpovedá ich chápaniu v bežnej reči, a tak ako správne zdôrazňuje rakúska vláda, možno ho považovať za vhodný referenčný bod na účely výkladu bodu 1 písm. f) prílohy I k predmetnému nariadeniu.

73.

Pokiaľ ide o toto ustanovenie, už len samotná okolnosť, že sa v ňom vyžaduje uvedenie „čísla výrobnej šarže prípravku“ na ochranu rastlín, zrejme vylučuje, že by sa toto číslo mohlo nahradiť iným údajom. Bod 1 písm. f) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011 navyše nielenže uvádza pojem „číslo výrobnej šarže“, ale takisto stanovuje, že na obale prípravku na ochranu rastlín sa musí uvádzať „číslo výrobnej šarže prípravku“, čo predstavuje väčšiu významovú jednotku.

74.

Toto ustanovenie teda vytvára prepojenie medzi číslom výrobnej šarže, ktoré prípravku na ochranu rastlín pridelil výrobca, na jednej strane a konkrétnou formou tohto výrobku, teda konkrétnym prípravkom alebo roztokom, na druhej strane. ( 47 ) Z tohto prepojenia zasa vyplýva, že jediným údajom, ktorý sa musí uviesť na obale prípravku na ochranu rastlín, je skutočne číslo výrobnej šarže pridelené výrobcom daného prípravku, nie napríklad číslo zvolené podľa vlastného uváženia paralelného dovozcu.

75.

Ak sa napokon zohľadní skutočnosť, že bod 1 písm. f) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011 nevyžaduje len to, aby sa na obale prípravkov na ochranu rastlín uvádzalo „číslo výrobnej šarže prípravku“, ale aj „dátum výroby“ tohto prípravku, potreba zachovať pôvodné údaje pridelené výrobcom prípravku na ochranu rastlín sa stáva ešte zjavnejšou.

76.

Ako som už vysvetlila, článok 1 nariadenia č. 547/2011 a ustanovenia prílohy I k tomuto nariadeniu sa musia na paralelný obchod s prípravkami na ochranu rastlín na základe článku 52 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009 uplatňovať „zodpovedajúcim spôsobom“. Na rozdiel od analýzy a záveru, ktorý Súdnemu dvoru navrhujem v prípade prvej otázky v prejednávanej veci, však zastávam názor, že ak sa zohľadnia všeobecné ciele nariadení č. 1107/2009 a č. 547/2011, nie je potrebné, aby sa požiadavka týkajúca sa pôvodného čísla výrobnej šarže v kontexte paralelného obchodu s prípravkami na ochranu rastlín prispôsobovala.

77.

V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že ciele sledované požiadavkou na označovanie stanovenou v bode 1 písm. f) prílohy I k nariadeniu č. 547/2011, ktoré sú takisto v súlade so všeobecnými cieľmi nariadenia č. 1107/2009, ( 48 ) majú umožniť v prvom rade vysledovateľnosť prípravku a v druhom cielené kontroly. Táto logika je vyjadrená aj v usmerňovacom dokumente uverejnenom Komisiou, ktorý sa týka paralelného obchodu s prípravkami na ochranu rastlín ( 49 ) a v ktorom sa uvádza, že informácia o čísle výrobnej šarže musí „uľahčovať inšpekcie a vysledovateľnosť prípravkov, s ktorými sa paralelne obchoduje“ ( 50 ).

78.

Pokiaľ ide konkrétne o tieto ciele, číslo výrobnej šarže prípravku umožňuje jednoduché a efektívne sledovanie prípravkov zoskupených v rámci jednej šarže. V prípade všetkých prípravkov s rovnakým číslom výrobnej šarže sa predpokladá, že majú rovnaké zloženie a vlastnosti. Ako teda tvrdí odvolateľka, ak dôjde k anomálii vo výrobe, dotknuté prípravky možno stiahnuť z trhu cielene a okamžite. Zároveň sa zabezpečí, aby sa z trhu skutočne stiahli len tie jednotky daného prípravku, ktorých číslo výrobnej šarže zodpovedá dotknutej šarži.

79.

Keby paralelný dovozca mohol odstrániť pôvodné číslo výrobnej šarže prípravku a nahradiť ho osobným identifikačným číslom, vysledovateľnosť by sa naopak zhoršila. V takom prípade by sa pôvodné číslo výrobnej šarže prípravku, ktoré je na účely vysledovateľnosti jediným relevantným údajom, muselo najprv určiť porovnaním s internými záznamami vedenými paralelným dovozcom a prípadné stiahnutie prípravku z trhu by sa skomplikovalo. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť, že na rozdiel od informácií o mene a adrese držiteľa autorizácie, ktoré majú príslušné orgány v členskom štáte zavedenia priamo k dispozícii, k informáciám týkajúcim sa záznamov vedených dovozcom tieto orgány zrejme priamy prístup nemajú. Situácia je navyše ešte horšia pre spotrebiteľov, ktorí nemajú prístup k interným záznamom paralelného dovozcu a teda si nemôžu uvedenú šaržu porovnať so svojím prípravkom.

80.

Pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa inšpekcií, je jasné, že nahradením pôvodného čísla výrobnej šarže by sa skomplikovalo aj vykonávanie cielených kontrol. Cieľom týchto kontrol týkajúcich sa uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh je zaistiť správne, bezpečné a harmonizované uplatňovanie požiadaviek stanovených v nariadení č. 1107/2009 ( 51 ) v záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. Keďže príslušné orgány v členskom štáte zavedenia by nemali priamy prístup k záznamom vedeným paralelným dovozcom, takáto kontrola by bolo náročnejšia, a to aj v naliehavých situáciách.

81.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na základe teleologického výkladu, pri ktorom sa zohľadňuje cieľ nariadení č. 1107/2009 a č. 547/2011 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, pôvodné číslo výrobnej šarže prípravku nemožno z obalu prípravku na ochranu rastlín odstrániť a nahradiť ho iným údajom ani v prípade, že paralelný dovozca vedie záznamy o číslach výrobných šarží a zodpovedajúcich údajoch.

82.

Pokiaľ ide o cieľ uľahčenia voľného pohybu, žalovaná v odvolacom konaní tvrdí, že povinnosť dovozcu ponechať pôvodné číslo výrobnej šarže pridelené výrobcami prípravkov na ochranu rastlín by mohla viesť k riziku zneužívania zo strany výrobcov. Žalovaná v odvolacom konaní v podstate uvádza, že ak by títo výrobcovia mohli sledovať pôvod prípravkov, s ktorými sa paralelne obchoduje, mohli by jednoducho brániť paralelnému obchodu sami alebo po dohode s distribútormi v členskom štáte pôvodu obmedzením poskytovania týchto prípravkov dovozcovi. To by v konečnom dôsledku viedlo k rozdeleniu trhu Únie.

83.

V tejto súvislosti však stručne podotýkam, že akékoľvek zneužívajúce správanie výrobcu prípravku na ochranu rastlín v zmysle, aký opisuje žalovaná v odvolacom konaní, či už v členskom štáte pôvodu, alebo v členskom štáte zavedenia, sa musí riešiť primeranými prostriedkami stanovenými v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, napríklad v článkoch 101 alebo 102 ZFEÚ, ktoré žalovaná v odvolacom konaní v skutočnosti uvádza vo svojich pripomienkach. Tomuto riziku by sa určite nemalo predchádzať na úkor cieľa zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia tým, že by sa sťažilo sledovanie dotknutého prípravku a vykonávanie cielených kontrol, ktoré sú úlohou príslušných orgánov, ako sa vysvetľuje v bodoch 77 až 81 vyššie.

84.

Vzhľadom na už uvedené musím konštatovať, že článok 1 nariadenia č. 547/2011 v spojení s bodom 1 písm. f) prílohy I k tomuto nariadeniu sa má vykladať v tom zmysle, že dovozca, ktorý zavádza prípravok na ochranu rastlín do členského štátu na základe povolenia na paralelný obchod, je povinný ponechať na etikete tohto prípravku číslo výrobnej šarže prípravku pôvodne pridelené výrobcom a nemôže ho nahradiť vlastným údajom, a to ani v prípade, že dovozca vedie záznamy, z ktorých vyplýva, ktoré čísla výrobných šarží si navzájom zodpovedajú. Pokiaľ by navyše vnútroštátne ustanovenie mohlo takéto nahradenie umožniť, podľa môjho názoru by sa malo považovať za nezlučiteľné s právom Únie.

85.

Na základe vyššie uvedenej analýzy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na dve otázky, ktoré mu položil Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg, Nemecko), takto: