1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podal Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) v spore medzi spoločnosťou Bursa Română de Mărfuri SA (ďalej len „BRM“) a Autoritatea Naţională de Reglementare în domeniul Energiei (ANRE) [Národný energetický regulačný úrad, Rumunsko (ANRE)] v súvislosti s tým, že ANRE odmietol udeliť spoločnosti BRM licenciu na organizáciu a riadenie centralizovaného trhu s elektrinou.

2.

Prejudiciálne otázky, ktoré sú predmetom týchto cielených návrhov, sa týkajú jednak otázky, či nariadenie (EÚ) 2019/943 ( 2 ) vykladané s ohľadom na smernicu (EÚ) 2019/944 ( 3 ) zakazuje členským štátom udeliť jedinú licenciu na organizáciu a riadenie trhov s elektrinou a ukladá im povinnosť ukončiť existujúci zákonný monopol v danej oblasti, a jednak otázky, či sa zásady voľnej hospodárskej súťaže definované týmto nariadením uplatňujú aj na trh s elektrinou, a to aj s prihliadnutím na pojem „trh s elektrinou“, ktorý je v tomto nariadení vymedzený vďaka odkazu na uvedenú smernicu.

3.

Článok 1 nariadenia 2019/943 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„Cieľom tohto nariadenia je:

…

…“

4.

Článok 2 tohto nariadenia obsahuje tieto definície:

„Uplatňuje sa toto vymedzenie pojmov:

…

…

…

…“

5.

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zásady týkajúce sa fungovania trhov s elektrinou“, stanovuje:

„Členské štáty, regulačné orgány, prevádzkovatelia prenosových sústav, prevádzkovatelia distribučných sústav, organizátori trhu a delegovaní prevádzkovatelia zabezpečia, aby trhy s elektrinou fungovali v súlade s týmito zásadami:

…

…

…“

6.

V článku 10 toho istého nariadenia s názvom „Technické ponukové limity“ sa v odsekoch 4 a 5 stanovuje:

„4.   Regulačné orgány alebo… určené orgány identifikujú politiky a opatrenia uplatňované na svojom území, ktoré by mohli prispievať k nepriamemu obmedzeniu tvorby veľkoobchodných cien vrátane obmedzení ponúk týkajúcich sa aktivácie regulačnej energie, kapacitných mechanizmov, opatrení prevádzkovateľov prenosových sústav, opatrení určených na spochybnenie fungovania trhu alebo zamedzenie zneužívania dominantného postavenia alebo neefektívneho vymedzenia ponukových oblastí.

5.   Ak regulačný orgán alebo iný určený príslušný orgán identifikuje politiku alebo opatrenie, ktoré by mohlo obmedzovať tvorbu veľkoobchodných cien, prijme všetky primerané opatrenia s cieľom odstrániť uvedenú politiku alebo opatrenie, alebo ak to nie je možné, zmierniť vplyv uvedenej politiky alebo opatrenia na ponukové správanie. …“

7.

Článok 2 smernice 2019/944 obsahuje túto definíciu:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

8.

Smernica 2019/944 na základe jej článku 72 zrušila a nahradila smernicu 2009/72/ES ( 5 ) s účinnosťou od 1. januára 2021, pričom väčšina ustanovení tejto novej smernice sa v súlade s článkom 73 prvej uvedenej smernice uplatňuje od uvedeného dátumu.

9.

V článku 4 nariadenia (EÚ) 2015/1222 ( 6 ) s názvom „Určenie NEMO a zrušenie určenia“ sa v odseku 1 stanovuje:

„Každý členský štát prepojený elektrickými vedeniami s ponukovou oblasťou v inom členskom štáte musí zabezpečiť, aby… bol určený jeden alebo viac organizátorov NEMO na vykonávanie jednotného prepojenia denných a/alebo vnútrodenných trhov. …“

10.

V článku 5 tohto nariadenia s názvom „Určenie NEMO v prípade národného zákonného monopolu na služby obchodovania“ sa uvádza:

„1.   Ak v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už v členskom štáte alebo v ponukovej oblasti členského štátu existuje národný zákonný monopol na služby obchodovania na dennom a vnútrodennom trhu, ktorý vylučuje určenie viac ako jedného organizátora NEMO, príslušný členský štát o tom musí informovať Komisiu do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a môže odmietnuť určenie viac ako jedného organizátora NEMO za ponukovú oblasť.

…

2.   Na účely tohto nariadenia sa za existenciu národného zákonného monopolu považuje situácia, keď vnútroštátne právne predpisy výslovne stanovujú, že služby obchodovania na dennom a vnútrodennom trhu v členskom štáte alebo v ponukovej oblasti členského štátu môže vykonávať najviac jeden subjekt.

3.   Dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu… Na základe tejto správy, a ak sa Komisia domnieva, že neexistuje dôvod pre ďalšie fungovanie národných zákonných monopolov… Komisia môže zvážiť vhodné legislatívne alebo iné vhodné opatrenia s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi a v rámci nich. …“

11.

Legea energiei electrice şi a gazelor naturale nr. 123/2012 ( 7 ) v článku 10 ods. 2 písm. f) stanovuje:

„Príslušný úrad vydáva licencie na:

…

12.

BRM je spoločnosť, ktorá má podľa rumunského práva všeobecnú právomoc riadiť trhy verejného záujmu.

13.

Dňa 20. augusta 2020 táto spoločnosť predložila ANRE žiadosť o vydanie licencie na organizovanie a riadenie centralizovaných trhov s elektrinou. ( 8 )

14.

Keďže ANRE túto žiadosť zamietol z dôvodu, že spoločnosti OPCOM bola udelená jediná licencia, ktorá je k dispozícii, v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. f) zákona č. 123/2012, BRM podala na Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť), teda vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala, aby sa ANRE uložila povinnosť vydať požadovanú licenciu. Do tohto sporu vstúpila Federaţia Europeană a Comercianţilor de Energie (Európska federácia obchodníkov s energiou, Rumunsko).

15.

BRM v podstate tvrdila, že nariadenie 2019/943 v spojení so smernicou 2019/944 vyžaduje, aby ANRE zabránil akémukoľvek monopolu na centralizovaných trhoch s elektrinou, zatiaľ čo ANRE oponoval, že ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 123/2012 už bola licencia na riadenie týchto trhov platne udelená spoločnosti OPCOM na základe nariadenia 2015/1222 a že žiadne ustanovenie nariadenia 2019/943 nevyžaduje, aby členské štáty určili viac ako jedného organizátora, ktorého úlohou je organizovanie a riadenie uvedených trhov.

16.

Za týchto okolností Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

17.

Písomné pripomienky predložili BRM, rumunská, grécka, talianska a cyperská vláda, ako aj Európska komisia. BRM, Európska federácia obchodníkov s energiou, rumunská a grécka vláda, ako aj Komisia tiež predložili ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. júna 2022.

18.

V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa tieto návrhy zameriavajú na analýzu prvej a druhej prejudiciálnej otázky.

19.

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie 2019/943, najmä jeho článok 1 písm. b) a článok 3 so zreteľom na ustanovenia smernice 2019/944 vykladať v tom zmysle, že od nadobudnutia jeho účinnosti zakazuje členským štátom udeliť jedinú licenciu na organizáciu a riadenie trhov s elektrinou a ukladá im povinnosť ukončiť zákonný monopol existujúci v tejto oblasti.

20.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v Rumunsku článok 10 ods. 2 písm. f) zákona č. 123/2012 stanovuje, že organizátorovi trhu s elektrinou možno udeliť jedinú licenciu a že túto licenciu udelil ANRE spoločnosti OPCOM. Činnosť, ktorá je predmetom tejto licencie, spočíva najmä v riadení centralizovaného trhu s elektrinou, najmä pokiaľ ide o riadenie dvoch druhov obchodu medzi predávajúcimi a kupujúcimi elektriny: na jednej strane krátkodobé transakcie, t. j. zmluvy upravujúce dodávku elektriny v rovnaký deň alebo nasledujúci deň, a na druhej strane dlhodobé transakcie, teda zmluvy upravujúce dlhodobé dodávky elektriny.

21.

V prvom rade poznamenávam, že nariadenie 2019/943 a smernica 2019/944 ( 9 ), v ktorých sa stanovujú všeobecné zásady fungovania trhov s elektrinou, nestanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa služieb obchodovania medzi predávajúcimi a kupujúcimi na týchto trhoch.

22.

Na jednej strane článok 1 písm. b) a c) a článok 3 tohto nariadenia, na ktoré sa BRM odvoláva z dôvodu, že ukladajú národným regulačným orgánom povinnosť podporovať hospodársku súťaž medzi organizátormi trhov s elektrinou, totiž nebránia samy osebe existencii monopolu na organizovanie a riadenie centralizovaných trhov s elektrinou. Na druhej strane takýto účinok nevyvoláva ani článok 10 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia, na ktorý sa tiež odvoláva BRM, z dôvodu, že tieto ustanovenia vyzývajú príslušné orgány, aby identifikovali politiky a opatrenia spôsobilé prispieť k nepriamemu obmedzeniu tvorby veľkoobchodných cien, a ak identifikovali takúto politiku alebo opatrenie, aby prijali všetky vhodné opatrenia na odstránenie alebo zníženie ich vplyvu.

23.

V druhom rade pripomínam, že nariadenie 2015/1222 stanovuje pravidlá týkajúce sa určenia organizátorov trhu s elektrinou (NEMO) na účely zabezpečenia jednotného prepojenia denných a vnútrodenných trhov.

24.

V súlade s článkom 4 tohto nariadenia každý uchádzač, ktorý spĺňa kritériá stanovené týmto nariadením, môže byť určený ako NEMO a takéto určenie možno odmietnuť len vtedy, ak nie sú splnené kritériá na takúto kvalifikáciu, alebo v prípade uvedenom v článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia.

25.

Článok 5 ods. 1 prvý pododsek toho istého nariadenia stanovuje výnimku, ktorá umožňuje členským štátom zachovať národný zákonný monopol na služby obchodovania na denných a vnútrodenných trhoch s elektrinou. Táto výnimka sa vzťahuje len na služby na vnútrodenných a denných trhoch a musí sa, tak ako každá výnimka, vykladať reštriktívne. ( 10 ) Preto ju nemožno rozšíriť na iné trhy s elektrinou, akým je trh služieb obchodovania s dlhodobými dodávkami elektriny.

26.

Na záver možno konštatovať, že hoci zachovanie zákonného monopolu na služby obchodovania na denných a vnútrodenných trhoch s elektrinou môže byť odôvodnené v zmysle článku 5 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2015/1222, právna úprava Únie týkajúca sa vnútorného trhu s elektrinou, a najmä nariadenie 2019/943 a smernica 2019/944, pokiaľ ide o zachovanie zákonného monopolu na služby obchodovania s dlhodobými dodávkami elektriny, nestanovuje v tejto súvislosti žiadne pravidlo. ( 11 )

27.

Vzhľadom na to, že výklad právnej úpravy Únie týkajúcej sa trhov s elektrinou zatiaľ nie je uzavretý, pokiaľ ide o zákonnosť zákonného monopolu na služby obchodovania s dlhodobými dodávkami elektriny, vzniká otázka, či takýto monopol nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa zakotvenej v článku 49 ZFEÚ, alebo prípadne slobodného poskytovania služieb zakotveného v článku 56 ZFEÚ, ( 12 ) a ak áno, či je odôvodnené verejným záujmom a proporcionálne.

28.

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa za obmedzenia slobody usadiť sa, ako aj slobodného poskytovania služieb musia považovať všetky opatrenia, ktoré výkon týchto slobôd zakazujú, prekážajú mu alebo ho robia menej príťažlivým. ( 13 )

29.

Keďže podľa vnútroštátneho práva nemôžu podniky z iných členských štátov poskytovať sprostredkovateľské služby pre energetické transakcie na trhu dlhodobých dodávok v Rumunsku, a to ani prostredníctvom prevádzkarne v tomto členskom štáte, ani na cezhraničnom základe, keďže na tento účel nemôžu získať licenciu, možno takúto právnu úpravu, ktorá podriaďuje výkon hospodárskej činnosti systému výlučnosti, považovať za obmedzenie slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb.

30.

Preto článok 10 ods. 2 písm. f) zákona č. 123/2012 možno považovať za zlučiteľný s článkom 49 ZFEÚ alebo článkom 56 ZFEÚ len vtedy, ak sa bude zdať, že je odôvodnený naliehavým dôvodom verejného záujmu a proporcionálny sledovanému cieľu.

31.

Keďže však vnútroštátny súd túto otázku nevzniesol, neposkytol v tomto zmysle ani informácie o legitímnom dôvode, ktorý by mohol odôvodniť obmedzenie vyššie uvedených slobôd. ( 14 ) Za týchto podmienok sa domnievam, že Súdny dvor sa nemôže vyjadriť k takejto otázke, a ešte menej k otázke, ktorá z nej vyplýva a ktorá sa týka nevyhnutnosti a proporcionálnosti tohto obmedzenia slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb.

32.

Navrhujem preto odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že nariadenie 2019/943, najmä jeho článok 1 písm. b) a článok 3 so zreteľom na ustanovenia smernice 2019/944 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia 2015/1222 umožňuje vydanie len jednej licencie na služby obchodovania na dennom a vnútrodennom trhu s elektrinou. Okrem toho sa táto právna úprava musí vykladať v tom zmysle, že nebráni zachovaniu zákonného monopolu na služby obchodovania s dlhodobými dodávkami elektriny, ktorého zákonnosť bude potrebné posúdiť najmä z hľadiska zásad slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb zakotvených v článkoch 49 a 56 ZFEÚ.

33.

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie 2019/943, a najmä jeho článok 1 písm. b) a c) a článok 3 vykladať v tom zmysle, že zásady voľnej hospodárskej súťaže sa vzťahujú na organizátora trhu s elektrinou. V tomto kontexte sa vnútroštátny súd tiež pýta, či je v tejto súvislosti relevantná skutočnosť, že pojem „trh s elektrinou“ uvedený v článku 2 bode 40 tohto nariadenia je definovaný odkazom na definíciu toho istého pojmu uvedenú v článku 2 bode 9 smernice 2019/944.

34.

Vzhľadom na početné definície a krížové odkazy, najmä v nariadení 2019/943 a smernici 2019/944, sa domnievam, že na organizátorov trhu s elektrinou, akým je OPCOM, sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia.

35.

Určený organizátor trhu s elektrinou alebo NEMO totiž patrí buď pod definíciu „organizátora trhu“ v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia 2019/943, ktorý odkazuje na „subjekt poskytujúci službu, v rámci ktorej sa ponuky na predaj elektriny spárujú s ponukami na nákup elektriny“ ( 15 ), alebo pod širšiu definíciu „účastníka trhu“ v zmysle článku 2 bodu 25 tohto nariadenia, podľa ktorého je to „fyzická alebo právnická osoba, ktorá kupuje, predáva alebo vyrába elektrinu, sprostredkováva agregáciu alebo je prevádzkovateľom riadenia odberu alebo služieb uskladňovania energie aj prostredníctvom zadávania pokynov na obchodovanie na jednom alebo viacerých trhoch s elektrinou vrátane trhov s regulačnou energiou“ ( 16 ).

36.

Navrhujem preto odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku tak, že nariadenie 2019/943, najmä jeho článok 1 písm. b) a c) a článok 3 sa má vykladať v tom zmysle, že uvedené zásady voľnej hospodárskej súťaže sa vzťahujú na organizátora trhu s elektrinou.

37.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), takto: