—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii (1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň;

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v súvislosti týmito konaniami.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Európska komisia konala v rozpore s článkami 3 ods. 1 písm. a), 3 ods. 1 písm. a bod i), 3 ods. 2) a 7 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie („základné nariadenie“) a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že platby pochádzajúce z Fondu pre pestovanie palmy olejovej predstavovali kompenzačnú podporu a neupravila výhody, ktoré sa údajne poskytli žalobkyniam pri zľavách, ako aj náklady na prepravu a úvery, ktoré vznikli pri získaní týchto údajných podpôr.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila články 3 ods. 1 písm. a bod iv), 3 ods. 1 písm. b), 3 ods. 2), 6 písm. d) a 28 ods. 5) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o existencii vládnej podpory na získanie surového palmového oleja za menej ako primeranú odmenu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a konala v rozpore s článkom 8 ods. 8) základného nariadenia, keď dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie hrozila hmotná ujma.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila články 8 ods. 5) a 8 ods. 6) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávnych posúdení, keď dospela k záveru, že dovoz z Indonézie ohrozoval výrobné odvetvie Únie a nevzala do úvahy dovoz z Argentíny.