1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyne, spoločnosti Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE (ďalej len „Hengshi“) a Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (ďalej len „Jushi“), navrhujú zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 189, 2020, s. 1) (ďalej len „napadnuté vykonávacie nariadenie“), v rozsahu, v akom sa ich týka.

2

Žalobkyne sú dve spoločnosti založené podľa právnej úpravy Egyptskej arabskej republiky, ktorých akcionármi sú čínske subjekty. Obe patria do skupiny China National Building Material (CNBM) (ďalej len „skupina CNBM“). Činnosť žalobkýň spočíva vo výrobe a vývoze určitých tkaných alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „TSV“) a prameňov zo sklenených vláken (ďalej len „PSV“). Uvedené pramene zo sklenených vlákien predstavujú hlavnú surovinu používanú na výrobu TSV. Tieto výrobky sa predávajú najmä v rámci Európskej únie.

3

Obe žalobkyne majú sídlo v Čínsko‑egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce (Egypt) (ďalej len „zóna SETC“). Zónu SETC spoločne zriadili Egyptská arabská republika a Čínska ľudová republika. Jej počiatky siahajú do 90. rokov 20. storočia. Čínsky a egyptský predseda vlády podpísali v roku 1997 memorandum o porozumení, v ktorom sa obe krajiny dohodli na „spolupráci pri rozvoji slobodnej hospodárskej zóny na severe Suezského zálivu“.

4

V roku 2002 bola egyptskými orgánmi verejnej moci klasifikovaná širšia geografická oblasť 20 km2, v ktorej sa nachádzala zóna SETC, ako osobitná hospodárska zóna, v dôsledku čoho sa na zónu SETC uplatňuje egyptský zákon č. 83/2002 o hospodárskych zónach osobitnej povahy (ďalej len „zákon č. 83/2002“).

5

Ďalej čínske a egyptské orgány verejnej moci vytvorili podnik Egypt TEDA Investment Co. (ďalej len „Egypt TEDA“), z ktorého 80 % základného imania vlastnia čínske orgány verejnej moci a zvyšných 20 % egyptské orgány verejnej moci.

6

V roku 2012 počas návštevy egyptského prezidenta v Číne tento označil zónu SETC za kľúčový projekt dvojstrannej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami. Vyjadril tiež nádej, že v zóne SETC bude investovať čoraz viac čínskych podnikov, a tak sa zúčastňovať na egyptskom programe obnovy.

7

V roku 2013 bola zóna SETC rozšírená o 6 km2 na základe zmluvy medzi Egypt TEDA a egyptskými orgánmi. Od toho istého roku bola zóna SETC rozvinutá v rámci čínskej iniciatívy „jedno pásmo, jedna cesta“. Táto iniciatíva podľa usmernenia Štátnej rady Číny k podpore spolupráce v oblasti medzinárodnej výrobnej kapacity a výroby zariadení z 13. mája 2015 zahŕňa možnosť pre podniky „prenikajúce do zahraničia“ využívať výhodné fiškálne politiky a politiky daňovej podpory, zvýhodnené úvery, finančnú podporu prostredníctvom syndikovaných úverov, vývozné úvery a projektové financovanie, kapitálové investície a poistenie vývozného úveru.

8

V roku 2015 bola osobitná hospodárska zóna uvedená v bode 4 vyššie, ktorej súčasťou je zóna SETC, oficiálne začlenená do hospodárskej zóny Suezského prieplavu (ďalej len „ZSP“), širšej zóny zahŕňajúcej oblasť okolo Suezského prieplavu, ktorá je upravená zákonom č. 83/2002, v kontexte „plánu rozvoja koridoru Suezského prieplavu“, ktorý spustil Egypt.

9

V roku 2016 čínsky a egyptský prezident oficiálne inaugurovali projekt rozšírenia zóny SETC o 6 km2 a 21. januára 2016 podpísali dohodu medzi čínskymi orgánmi verejnej moci a egyptskými orgánmi verejnej moci (ďalej len „dohoda o spolupráci z roku 2016“), ktorá spresnila rozsah a právne postavenie zóny SETC.

10

Podľa dohody o spolupráci z roku 2016 orgány verejnej moci spoločne rozvíjajú zónu SETC. Robia tak v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi stratégiami, a to iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“ pre Čínu na jednej strane a Plán rozvoja koridoru Suezského prieplavu pre Egypt na druhej strane. Na tento účel egyptské orgány verejnej moci poskytujú pozemky, pracovnú silu a určité daňové úľavy, zatiaľ čo čínske spoločnosti pôsobiace v tejto zóne prevádzkujú výrobný závod so svojimi aktívami a manažérmi. Čínska vláda v rámci kompenzácie nedostatku egyptských finančných prostriedkov podporuje tento projekt tým, že spoločnosti Egypt TEDA a čínskym firmám pôsobiacim v zóne SETC sprístupnila potrebné finančné prostriedky.

11

V nadväznosti na sťažnosť podanú 1. apríla 2019 podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55, ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“) vedľajším účastníkom konania, Tech‑Fab Europe eV, v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby TSV Únie, Komisia na základe tohto článku začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozov TSV s pôvodom v Číne a Egypte do Únie. Dňa 16. mája 2019 Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 167, 2019, s. 11).

12

Konkrétnejšie, ako vyplýva z odôvodnenia 127 napadnutého nariadenia, výrobky, ktoré boli predmetom prešetrovania, boli textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2 (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“), s pôvodom v ČĽR a v Egypte, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex70193900, ex70194000, ex70195900 a ex70199000 (kódy TARIC 7019390080, 7019400080, 7019590080 a 7019900080).

13

Prešetrovanie týkajúce sa subvencií a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2018. Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie ujmy a príčinnej súvislosti sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania.

14

Počas obdobia prešetrovania Jushi vyrábala súčasne TSV, ako aj PSV. Jushi používal svoje vlastné vyrobené PSV na výrobu TSV, ale tiež predával PSV nezávislým zákazníkom tak v Egypte, ako aj v zahraničí, ako aj spoločnosti Hengshi. Táto posledná uvedená spoločnosť vyrábala TSV z PSV nakúpených od Jushi, ako aj od jednej inej prepojenej spoločnosti a jednej nezávislej spoločnosti, ktoré obe majú sídlo v Číne.

15

Jushi predávala TSV priamo nezávislým zákazníkom v Egypte a v Únii. Vyvážala tiež TSV pre troch prepojených zákazníkov v Únii, a to spoločnostiam Jushi Spain SA, Jushi France SAS a Jushi ltalia Srl. Jushi okrem toho predávala TSV v Únii prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie, Jushi Group (HK) Sinosia Composite Materials Co. Ltd. Predaje TSV uskutočnené spoločnosťou Jushi v Únii predstavovali približne [dôverné] ( 2 ) % celkového predaja tohto výrobku dosiahnutého žalobkyňami počas obdobia prešetrovania.

16

Hengshi, ktorá vyrába len TSV, ich nepredávala na egyptskom trhu, ale predávala ich v Únii priamo nezávislým zákazníkom, ako aj prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie, Huajin Capital Ltd. Predaje TSV uskutočnené spoločnosťou Hengshi v Únii predstavovali približne [dôverné] % celkového predaja tohto výrobku dosiahnutého žalobkyňami počas obdobia prešetrovania.

17

Dňa 21. februára 2019 Komisia začala samostatné antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozov TSV s pôvodom v Číne a Egypte do Únie (ďalej len „súbežné antisubvenčné prešetrovanie“). Dňa 7. júna 2019 Komisia tiež začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa PSV s pôvodom v Egypte (ďalej len „súbežné antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa PSV“).

18

Dňa 14. júna 2019 žalobkyne predložili pripomienky k subvenciám, ujme a záujmu Únie. Dňa 1. júla 2019 predložili svoju odpoveď na antisubvenčný dotazník. Dňa 27. septembra 2019 žalobkyne zaslali svoju odpoveď na žiadosť Komisie o doplnenie informácií. Komisia uskutočnila overovanie na mieste v priestoroch žalobkýň, ako aj v priestoroch spoločností prepojených so žalobkyňami.

19

Dňa 26. júla 2019 egyptské verejné orgány predložili svoju odpoveď na antisubvenčný dotazník. Dňa 15. októbra 2019 zaslali svoju odpoveď na žiadosť Komisie o doplnenie informácií. Dňa 23. decembra 2019 Komisia informovala egyptské orgány verejnej moci o svojom zámere uplatniť článok 28 základného antisubvenčného nariadenia vzhľadom na určité informácie týkajúce sa právneho a inštitucionálneho rámca a existenciu medzivládnych dohôd medzi Čínskou ľudovou republikou a Egyptskou arabskou republikou týkajúcich sa zóny SETC. Dňa 3. januára 2020 egyptské orgány verejnej moci odpovedali Komisii a poskytli jej požadované informácie.

20

Dňa 27. februára 2020 Komisia predložila žalobkyniam konečné poskytnutie informácií, ku ktorému tieto predložili svoje pripomienky 20. marca 2020. V súvislosti s týmto poskytnutím informácií sa s Komisiou uskutočnilo vypočutie.

21

Dňa 17. apríla 2020 Komisia prijala dodatočné konečné poskytnutie informácií, ku ktorému žalobkyne predložili svoje pripomienky 22. apríla 2020. V súvislosti s týmto poskytnutím informácií sa s Komisiou uskutočnilo vypočutie.

22

Dňa 12. júna 2020 Komisia prijala napadnuté vykonávacie nariadenie. Toto vykonávacie nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie15. júna 2020 a nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení.

23

Uvedené nariadenie zavádza konečné vyrovnávacie clo vo výške 10,9 % na dovozy TSV žalobkýň do Únie.

24

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

25

Komisia a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

71

Žalobkyne uvádzajú na podporu tejto časti tri hlavné výhrady. Po prvé podľa nich výklad článku 3 bodu 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia podaný Komisiou nie je odôvodnený z hľadiska práva Únie. Po druhé odvolávanie sa Komisie na právo WTO na účely výkladu článku 3 bodu 1 písm. a) tohto nariadenia je nedôvodné. Po tretie výklad článku 1 ods. 1 písm. a) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach zo strany Komisie (ďalej len „dohoda o SVO“) je v rozpore s judikatúrou WTO a medzinárodným právom verejným.

72

Na podporu prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že z doslovného výkladu článku 3 bodu 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, ktorého znenie je jasné a presné, a bez toho, aby bolo potrebné vykladať ho v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 (ďalej len „Viedenský dohovor“) a z návrhu článkov o zodpovednosti štátu za medzinárodne protiprávne konanie, ktoré prijala Komisia OSN pre medzinárodné právo v roku 2001 (ďalej len „články KMP“) vyplýva, že nielen orgány verejnej moci poskytujúce finančný príspevok, ale aj samotný finančný príspevok musí byť v územnej jurisdikcii krajiny pôvodu alebo vývozu. Tento výklad je podporený celkovým kontextom základného antisubvenčného nariadenia, najmä článkom 10 ods. 7 a článkom 13 ods. 1 tohto nariadenia.

73

Na podporu druhej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne vyložila článok 3 bod 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia z hľadiska práva WTO. Uvádzajú, že hoci podľa judikatúry súd Únie môže preskúmať zákonnosť aktu Únie z hľadiska pravidiel WTO, ak Únia zamýšľa vykonať konkrétny záväzok prevzatý v rámci WTO, v prejednávanej veci sa však nemožno odvolávať na výklad z hľadiska práva WTO vo vzťahu k ustanoveniam základného antisubvenčného nariadenia, ktoré sa odlišujú od ustanovení Dohody o SVO. Podľa žalobkýň znenie dohody o SVO sa zjavne odlišuje od znenia použitého týmto nariadením, pokiaľ ide o definíciu pojmu „subvencia“.

74

Na podporu tretej výhrady žalobkyne tvrdia, že aj keby sa pri výklade výrazu „verejný orgán“ v základnom antisubvenčnom nariadení malo zohľadniť právo WTO, výklad článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1) dohody o SVO zo strany Komisie zostáva nesprávny, keďže je v rozpore s článkom 31 ods. 1 a 3 Viedenského dohovoru. Z tohto článku dohody o SVO totiž jasne vyplýva, že akty orgánov verejnej moci tretích krajín nemôžu byť pripísané orgánom verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu. Tento výklad potvrdzujú aj iné ustanovenia tejto dohody, ako sú článok 13 ods. 1, 2 a 4 a článok 18 ods. 1 písm. a).

75

Okrem toho článok 11 článkov KMP nie je „príslušným“ pravidlom medzinárodného práva v zmysle článku 31 ods. 3 písm. c) Viedenského dohovoru na účely výkladu pojmu „verejná právna inštitúcia“ uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. a) dohody o SVO. Odvolací orgán WTO nerozhodol inak vo veci „Spojené štáty – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá vzťahujúce sa na určité výrobky z Číny“ (WT/DS 379/AB/R). Žalobkyne v replike dodávajú, že ak by bola právom uplatniteľným v tomto prešetrovaní dohoda o SVO namiesto základného antisubvenčného nariadenia, Komisia mohla kvalifikovať finančné príspevky poskytnuté čínskymi subjektmi žalobkyniam ako subvencie v zmysle článku 1 ods. 1 dohody o SVO, a to bez toho, aby musela „pripísať“ tieto finančné príspevky egyptským orgánom verejnej moci na základe článku 11 článkov KMP. Článok 11 článkov KMP sa v prejednávanej veci v každom prípade neuplatní, keďže ten je určený na úpravu správania štátu začleneného do iného štátu v dôsledku nadobudnutia územia, ktoré možno pripísať štátu, ktorý je právnym nástupcom, alebo neskoršieho prijatia súkromného protiprávneho konania, ktoré bolo alebo je páchané, štátom. Zodpovednosť štátu z dôvodu konania iného štátu totiž upravujú články 16 až 18 článkov KMP, a nie článok 11 týchto článkov.

76

Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tieto tvrdenia.

77

Ako vyplýva z bodu 72 vyššie, podľa žalobkýň výklad článku 3 bodu 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia zo strany Komisie, najmä pojmu „vláda“ krajiny pôvodu alebo vývozu, nie je z hľadiska práva Únie odôvodnený.

78

S cieľom odpovedať na túto otázku treba pripomenúť, že podľa judikatúry každé ustanovenie práva Únie musí byť zasadené do svojho kontextu a vykladané vo svetle ustanovení tohto práva ako celku, jeho cieľov a stavu jeho vývoja ku dňu, keď sa má dané ustanovenie uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, Association France Nature Environnement,C‑379/15, EU:C:2016:603, bod 49 a citovanú judikatúru).

79

V tejto súvislosti je potrebné po prvé pripomenúť, že článok 3 základného antisubvenčného nariadenia stanovuje, že subvencia sa považuje za existujúcu, ak sú splnené podmienky uvedené v bodoch 1 a 2, t. j. ak ide o „finančnú pomoc“ vlády v krajine pôvodu alebo vývozu a v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu „výhody“.

80

Článok 2 písm. b) uvedeného nariadenia definuje pojem „vláda“ ako každý verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny.

81

Definícia „vlády“ uvedená v tomto článku sa teda obmedzuje na výklad pojmu „vláda“ tak, že zahŕňa verejné orgány krajiny pôvodu alebo vývozu. Toto ustanovenie však nevylučuje, aby finančný príspevok bolo možné pripísať orgánom verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu dotknutého výrobku na základe dostupných osobitných dôkazov.

82

Po druhé treba uviesť, že odôvodnenie 5 tohto nariadenia stanovuje, že „pri zisťovaní existencie subvencie je potrebné dokázať, že vláda alebo verejný orgán na území krajiny poskytli finančnú pomoc alebo že došlo k nejakej forme podpory príjmov alebo cien v zmysle článku XVI GATT 1994 a že prijímajúci podnik mal z nej úžitok“.

83

Slovné spojenie „na území krajiny“ použité v tomto odôvodnení však neznamená, že finančný príspevok musí pochádzať priamo od orgánov verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu. Naopak, použitie týchto pojmov, ako uvádza Komisia, nevylučuje možnosť dospieť k záveru, že finančné príspevky možno pripísať orgánom verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu posudzovaného výrobku.

84

Základné antisubvenčné nariadenie tak nevylučuje, že aj keď finančný príspevok nepochádza priamo od orgánov verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu, tento príspevok im možno pripísať.

85

Predchádzajúci záver je o to relevantnejší v osobitnom kontexte zóny SETC, v ktorej sú usídlené žalobkyne.

86

Komisia v prvom rade v odôvodnení 690 napadnutého vykonávacieho nariadenia zohľadnila dve vyhlásenia dvoch egyptských prezidentov týkajúce sa zóny SETC. Prvé z nich, ktoré pochádzalo z roku 2012, kvalifikovalo túto zónu ako kľúčový projekt bilaterálnej spolupráce medzi Egyptom a Čínou. Druhé, pochádzajúce z roku 2014, sa týkalo iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ a najmä spresňovalo, že táto iniciatíva bola významnou príležitosťou na oživenie Egypta a že egyptské orgány boli pripravené na aktívnu účasť a poskytnutie podpory. Egyptské orgány chceli spolupracovať s Čínou najmä s cieľom rozvíjať projekty koridoru Suezského prieplavu a zóny SETC a podporiť čínske podniky, aby investovali v Egypte.

87

V tejto súvislosti odôvodnenie 691 napadnutého vykonávacieho nariadenia uvádza, že charakteristiky čínskej iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ sú známe a že podľa usmernení Štátnej rady k podpore spolupráce v oblasti medzinárodnej výrobnej kapacity a výroby zariadení z 13. mája 2015, opatrenia, ktoré môžu podniky „prenikajúce do zahraničia“ získať, zahŕňajú najmä fiškálne politiky a politiky daňovej podpory, zvýhodnené úvery, finančnú podporu prostredníctvom syndikovaných úverov, vývozné úvery a projektové financovanie, kapitálové investície a napokon poistenie vývozného úveru.

88

V druhom rade Komisia v odôvodnení 693 napadnutého vykonávacieho nariadenia zohľadnila skutočnosť, že zóna SETC bola predmetom dohody o spolupráci z roku 2016 medzi čínskymi a egyptskými orgánmi verejnej moci. Táto dohoda však podľa svojho článku 1 predovšetkým stanovuje, že Čínskej ľudovej republike bude ponechaná možnosť uplatňovať v zóne SETC niektoré jej zákony. Článok 4 ods. 1 uvedenej dohody stanovuje, že „čínska vláda považuje zónu [SETC] za zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce Číny v zahraničí“ a že „zóna spolupráce počas výstavby, prilákania prevádzkovateľov a prevádzky má nárok na politickú podporu a uľahčenia, ktoré poskytla čínska vláda pre zahraničné zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce“. Článok 5 ods. 1 tejto dohody tiež stanovuje, že čínska vláda podporuje zónu spolupráce tým, že „nabáda príslušné finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky na financovanie… investičných projektov nachádzajúcich sa v zóne spolupráce za predpokladu, že sú splnené podmienky na poskytovanie úveru a požiadavky na využitie úveru“.

89

V treťom rade odôvodnenie 660 napadnutého vykonávacieho nariadenia uvádza, že čínska a egyptská vláda na zabezpečenie vykonania dohody o spolupráci z roku 2016 zaviedli trojúrovňový konzultačný mechanizmus, najmä Dohodu o spolupráci na zriadenie správnej komisie pre zónu SETC, Riadiaci výbor zóny, a následne informovanie o problémoch a ťažkostiach prostredníctvom spoločnosti Egypta TEDA a príslušných egyptských zmluvných strán. Z odôvodnenia 652 toho istého nariadenia okrem toho vyplýva, že Egypt TEDA je z 80 % vlastnená čínskymi orgánmi verejnej moci a z 20 % egyptskými orgánmi verejnej moci a jej cieľom je podporovať rozvoj zóny SETC v Egypte.

90

Napokon z odôvodnení 726 a 745 napadnutého vykonávacieho nariadenia vyplýva, že finančná podpora poskytnutá čínskym spoločnostiam usadeným v Egypte bola mimoriadne významná.

91

Čínske a egyptské verejné orgány teda v úzkej spolupráci zriadili zónu SETC ako zónu s právnymi a ekonomickými zvláštnosťami, ktoré umožnili čínskym verejným orgánom priamo poskytnúť všetky možnosti spojené s čínskou iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“ čínskym podnikom usadeným v tejto zóne.

92

Za týchto podmienok nemožno pripustiť, aby hospodárska a právna konštrukcia takého rozsahu, ako je rozsah zóny SETC, koncipovaná v úzkej spolupráci medzi čínskymi a egyptskými orgánmi verejnej moci na najvyššej úrovni, bola vyňatá zo základného antisubvenčného nariadenia bez toho, aby to ohrozilo jeho potrebný účinok alebo jeho účel a ciele.

93

Po tretie na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, výklad článku 3 bodu 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, ktorý podáva Komisia, nie je v rozpore ani s článkom 10 ods. 7, ani s článkom 13 ods. 1 toho istého nariadenia. Pokiaľ ide o článok 10 ods. 7, základné antisubvenčné nariadenie nijako nevylučuje možnosť konzultácie s orgánmi verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu vo vzťahu k finančným príspevkom, ktoré im možno pripísať. V prejednávanej veci zo spisu okrem iného vyplýva, že Komisia vyzvala egyptské orgány verejnej moci, aby začali konzultácie s otázkami, akými sú zvýhodnené úvery poskytnuté čínskymi subjektmi.

94

Pokiaľ ide o článok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý krajine pôvodu alebo vývozu umožňuje najmä zrušiť subvenciu, obmedziť ju alebo prijať iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov, takáto možnosť zostáva zachovaná v prípadoch, keď finančný príspevok možno pripísať orgánom verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu. V prejednávanej veci totiž egyptské orgány verejnej moci mali možnosť ukončiť úzku spoluprácu s čínskymi orgánmi verejnej moci, pokiaľ ide o finančné príspevky, alebo navrhnúť opatrenia na obmedzenie účinkov dotknutých subvencií.

95

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že ani článok 3 bod 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, ani jeho všeobecná štruktúra nevylučujú, aby finančný príspevok poskytnutý orgánmi verejnej moci tretej krajiny mohol byť pripísaný orgánom verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, vzhľadom na dostupné osobitné dôkazy, ako sú uvedené v bodoch 86 až 91 vyššie.

96

Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, tento záver potvrdzujú ustanovenia článku 1 dohody o SVO, s prihliadnutím na ktorý treba vykladať základné antisubvenčné nariadenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súd Únie má právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (pozri analogicky rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 95).

97

Z odôvodnenia 3 základného antisubvenčného nariadenia pritom vyplýva, že jeho cieľom je najmä „zaviesť“ do práva Únie pravidlá dohody o SVO „v najlepšej možnej miere“.

98

Judikatúrou už navyše bolo ustálené, že článok 3 základného antisubvenčného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie subvencie“, a článok 1 dohody o SVO sú vo veľkej miere zhodné, pokiaľ ide o ich znenie, a úplne zhodné, pokiaľ ide o ich podstatu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16, EU:T:2019:235, bod 99).

99

Okrem toho z odôvodnení základného antisubvenčného nariadenia nevyplýva žiadna vôľa normotvorcu odchýliť sa od podstaty článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o SVO. Naopak, ako vyplýva z odôvodnenia 3 tohto nariadenia citovaného v bode 97 vyššie, normotvorca chcel skutočne vykonať konkrétny záväzok prevzatý v rámci dohody o SVO v zmysle judikatúry citovanej v bode 96 vyššie.

100

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, ustanovenia základného antisubvenčného nariadenia sa majú vykladať v čo najväčšej miere so zreteľom na príslušné ustanovenia dohody o SVO (rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16, EU:T:2019:235, bod 101). Platí to tiež o článku 3 tohto nariadenia, ktorým sa vykonáva obsah článku 1 dohody o SVO (rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16, EU:T:2019:235, bod 102).

101

Pokiaľ ide o článok 1 ods. 1 písm. a) bod 1) dohody o SVO, treba v prvom rade uviesť, že tento článok definuje subvenciu ako finančný príspevok vlády alebo akejkoľvek verejnej právnej inštitúcie na území „člena“ WTO. Táto formulácia teda nevylučuje možnosť, že by finančný príspevok poskytnutý treťou krajinou bolo možné pripísať orgánom verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu, keďže stačí, aby finančný príspevok vlády alebo akejkoľvek verejnej právnej inštitúcie patril do územnej pôsobnosti „člena“ WTO.

102

Po druhé články 13 a 18 dohody o SVO, ktoré sa týkajú konzultácií a záväzkov, nespochybňujú predchádzajúce úvahy. Znenie a predmet týchto ustanovení totiž nevylučujú situácie, v ktorých sa finančný príspevok pripisuje členovi WTO, keďže na jednej strane členovia, ktorých výrobky môžu byť predmetom prešetrovania, môžu byť konzultovaní k finančným príspevkom, ktoré im možno pripísať, a na druhej strane členovia, ktorých výrobky môžu byť predmetom prešetrovania, môžu obmedziť subvencie, ktoré im možno pripísať.

103

Vzhľadom na vyššie uvedené treba uviesť, že keďže Komisia správne vyložila základné antisubvenčné nariadenie v zmysle dohody o SVO, okolnosť, či zohľadnila alebo nezohľadnila článok 11 článkov KMP, je irelevantná. Preto treba zamietnuť aj tretiu výhradu tejto časti žalobného dôvodu a v dôsledku toho aj túto časť v celom rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto: