1.

Majú sa článok 3 ods. 1 písm. a) a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (1) z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 v zmysle ich výkladu Súdnym dvorom vykladať v tom zmysle, že cestujúci má nárok na náhradu voči leteckému dopravcovi, ktorý nie je dopravcom Spoločenstva, v prípade, že na cieľové miesto priletí s meškaním dlhším ako tri hodiny v dôsledku meškania posledného letu s miestom odletu a cieľovým miestom na území tretej krajiny a bez medzipristátia na území členského štátu, a tento let je súčasťou letu s prestupmi, ktorého miestom prvého odletu je letisko na území členského štátu, celý ho vykonáva tento letecký dopravca a cestujúci si ho rezervoval jedinou rezerváciou u dopravcu Spoločenstva, ktorý nevykonáva žiadnu časť tohto letu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je nariadenie č. 261/2004, ak sa vykladá v zmysle prvej otázky, v rozpore s medzinárodným právom verejným, najmä so zásadou, podľa ktorej má každý štát úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím územím a nad svojím vzdušným priestorom, pretože podľa tohto výkladu sa má právo Únie uplatňovať na skutkový stav, ktorý nastal na území tretej krajiny?