1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Dohoda o vystúpení, schválená v mene Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ESAE) rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/135 z 30. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 1), nadobudla účinnosť 1. februára 2020.

3

Článok 86 tejto dohody, nazvaný „Prebiehajúce veci pred Súdnym dvorom Európskej únie“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.   Súdny dvor Európskej únie má naďalej právomoc v akomkoľvek konaní, ktoré bolo predložené Spojeným kráľovstvom alebo proti nemu pred skončením prechodného obdobia. …

…

3.   Na účely tejto kapitoly sa konanie považuje za predložené Súdnemu dvoru Európskej únie… v čase, keď bol návrh na začatie konania zaregistrovaný kanceláriou Súdneho dvora…“

4

V súlade s článkom 126 uvedenej dohody sa prechodné obdobie začalo dňom nadobudnutia účinnosti tejto dohody a skončilo sa 31. decembra 2020.

5

Článok 127 dohody o vystúpení s názvom „Rozsah pôsobnosti prechodu“ stanovuje:

„1.   Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, právo Únie sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia.

…

3.   Právo Únie uplatniteľné podľa odseku 1 má v prechodnom období vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu a v Spojenom kráľovstve rovnaké právne účinky ako tie, ktoré má v rámci Únie a jej členských štátov, a vykladá a uplatňuje sa v súlade s rovnakými metódami a všeobecnými zásadami, aké sa uplatňujú v rámci Únie.

…

6.   Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, počas prechodného obdobia sa každý odkaz na členské štáty v práve Únie uplatniteľnom podľa odseku 1 vrátane práva Únie vykonávaného a uplatňovaného členskými štátmi chápe ako odkaz zahŕňajúci Spojené kráľovstvo.

…“

6

Podľa článku 131 tejto dohody s názvom „Dohľad a presadzovanie“:

„Počas prechodného obdobia majú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie právomoci, ktoré im udeľuje právo Únie vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu a fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo sú usadené v Spojenom kráľovstve. Predovšetkým Súdny dvor Európskej únie má právomoc, ako je stanovená v zmluvách. Predovšetkým Súdny dvor Európskej únie má právomoc, ako je stanovená v zmluvách.

Prvý odsek sa počas prechodného obdobia uplatňuje aj v súvislosti s výkladom a vykonávaním tejto dohody.“

7

Protokol o Írsku/Severnom Írsku, pripojený k dohode o vystúpení (ďalej len „protokol o Írsku/Severnom Írsku“), obsahuje článok 8 s názvom „DPH a spotrebná daň“, ktorý v prvom odseku stanovuje:

„Ustanovenia práva Únie týkajúce sa tovaru, ktoré sú uvedené v prílohe 3 k tomuto protokolu, sa uplatňujú na Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, a v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko.“

8

Článok 12 protokolu o Írsku/Severnom Írsku s názvom „Vykonávanie, uplatňovanie, dohľad a presadzovanie“ v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, sú orgány Spojeného kráľovstva zodpovedné za vykonávanie a uplatňovanie ustanovení práva Únie, ktoré sú na základe tohto protokolu uplatniteľné na Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, a v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko.“

9

Príloha 3 tohto protokolu uvádza najmä smernicu Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov a petroleja (Ú. v. ES L 291, 1995, s. 46; Mim. vyd. 09/001, s. 289).

10

Prvé a tretie odôvodnenie smernice 95/60 znejú takto:

„Keďže opatrenia spoločenstva obsiahnuté v tejto smernici sú nielen potrebné, ale i nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vnútorného trhu; keďže členské štáty nemôžu jednotlivo dosiahnuť tieto ciele;…keďže daná smernica je v súlade s princípom subsidiarity;

…

keďže správne fungovanie vnútorného trhu v súčasnosti vyžaduje zavedenie spoločných pravidiel na daňové označovanie plynových olejov a petroleja, ktoré nie sú zaťažené základnou sadzbou dane pre tieto minerálne oleje používané ako pohonné hmoty.“

11

Článok 1 tejto smernice v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy o daňovom označovaní, použijú členské štáty daňové označovanie v súlade s touto smernicou pre:

…“

12

Podľa článku 3 uvedenej smernice:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu označených výrobkov a najmä, aby sa príslušné minerálne oleje nemohli používať ako pohonné hmoty v motoroch cestných motorových vozidiel, alebo skladovať v ich palivových nádržiach, pokiaľ toto použitie nie je v zvláštnych prípadoch, stanovených príslušnými orgánmi členských štátov, povolené.

Členské štáty stanovia, že použitie príslušných minerálnych olejov v prípadoch uvedených v prvom pododseku sa považuje za porušenie vnútroštátneho zákonu príslušného členského štátu. Každý členský štát prijme vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia plné uplatnenie všetkých ustanovení tejto smernice a najmä vymedzí sankcie, ktoré budú uvalené v prípade porušenia daných opatrení; tieto sankcie musia byť účinné, primerané a musia mať preventívny účinok.“

13

Podľa článku 14 ods. 1 smernice 2003/96:

„Okrem všeobecných ustanovení stanovených v smernici [Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, 1992, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179] o používaní zdaniteľných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, členské štáty oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správneho a spravodlivého uplatňovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, daňových únikov a zneužívania:

…

…“

14

Hydrocarbon Oil Duties Act 1979 (zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových olejov z roku 1979), ktorý upravuje zdaňovanie pohonných hmôt, bol okrem iného zmenený prostredníctvom Finance Act 2012 (finančný zákon z roku 2012). Tento spor sa vzhľadom na čas, keď nastali sporné skutkové okolnosti, riadi týmto zákonom z roku 1979 v znení uvedeného zákona z roku 2012 (ďalej len „zákon z roku 1979“).

15

Článok 14E zákona z roku 1979 upravoval zdanenie paliva používaného na súkromnú rekreačnú plavbu. Stanovoval:

„Ťažký olej a biozmes so zníženou sadzbou dane: súkromné rekreačné plavidlá

…

…“

16

Článok 14E zákona z roku 1979 bol zmenený prostredníctvom Schedule 11 to Finance Act 2020 (príloha 11 finančného zákona z roku 2020), ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 2021, s cieľom v podstate zakázať používanie označeného paliva na pohon súkromných rekreačných plavidiel v Severnom Írsku.

17

Rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, Súdny dvor rozhodol, že „Spojené kráľovstvo… si tým, že povolilo používanie označeného paliva na súkromnú rekreačnú plavbu, aj keď toto palivo nie je predmetom žiadneho oslobodenia od spotrebnej dane ani zníženia spotrebnej dane, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo [smernice 95/60]“.

18

Po vyhlásení rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, Komisia listom z 22. októbra 2018 požiadala Spojené kráľovstvo, aby jej v lehote dvoch mesiacov oznámilo opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom.

19

Listom z 19. decembra 2018 Spojené kráľovstvo uviedlo, že má v úmysle v rokoch 2019 a 2020 zmeniť svoje právne predpisy, najmä zákon z roku 1979 a príslušnú odvodenú právnu úpravu, s cieľom zakázať používanie označeného paliva na pohon súkromných rekreačných plavidiel. V tomto liste tento štát tiež spresnil, že vzhľadom na značné praktické dôsledky týchto zmien sa uskutoční verejná konzultácia.

20

Keďže Komisia usúdila, že Spojené kráľovstvo neprijalo opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, zaslala mu 15. mája 2020 v súlade s článkom 260 ods. 2 ZFEÚ formálnu výzvu, v ktorej ho vyzvala, aby v lehote štyroch mesiacov od jej doručenia, t. j. najneskôr 15. septembra 2020, predložilo svoje pripomienky.

21

Spojené kráľovstvo odpovedalo na výzvu 11. septembra 2020, pričom uviedlo ťažkosti spojené s vykonaním rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, najmä z dôvodu všeobecných volieb, ktoré sa v tomto štáte konali v decembri 2019. Uvedený štát tiež uviedol, že zákonodarné oprávnenie bolo zahrnuté do finančného zákona z roku 2020 a že je nevyhnutným krokom pred prijatím odvodenej právnej úpravy potrebnej na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom. Okrem toho uviedlo, že od apríla 2022 boli navrhnuté rozsiahlejšie reformy týkajúce sa zrušenia práva na používanie označeného paliva vo väčšine odvetví. V tejto súvislosti ten istý štát spresnil, že konzultácia o týchto reformách sa skončí 1. októbra 2020 a že rozhodnutie o tom, kedy sa zruší právo používať označené palivo na pohon súkromných rekreačných plavidiel, sa prijme po tejto konzultácii spolu s konečnými rozhodnutiami o širších reformách týkajúcich sa tohto paliva.

22

Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podať túto žalobu.

23

Keďže prechodné obdobie stanovené v článku 126 dohody o vystúpení sa skončilo 31. decembra 2020, ustanovenia smernice 95/60 sa od 1. januára 2021 prestali uplatňovať na Spojené kráľovstvo, avšak s výnimkou Severného Írska, v ktorom tieto ustanovenia zostali po tomto dátume účinné podľa článku 8 protokolu o Írsku/Severnom Írsku v spojení s jeho prílohou 3.

24

Spojené kráľovstvo 21. mája 2021 zaslalo Komisii list, v ktorom ju informovalo, že Parlament Spojeného kráľovstva prijme 1. júla 2021 konečnú právnu úpravu zakazujúcu používanie označeného paliva so zníženou sadzbou spotrebnej dane na pohon súkromných rekreačných plavidiel v Severnom Írsku. Spojené kráľovstvo okrem toho uviedlo, že súkromní dodávatelia paliva neboli schopní počas plavebnej sezóny vybudovať dodatočnú infraštruktúru potrebnú na to, aby sa umožnilo dodanie naftového paliva s plnou sadzbou spotrebnej dane pre súkromné rekreačné plavidlá a dodanie nafty so zníženou sadzbou spotrebnej dane komerčným plavidlám, v dôsledku čoho tento zákaz nadobudne účinnosť 1. októbra 2021.

25

Spojené kráľovstvo preto 21. mája 2021 aktualizovalo oznámenie o spotrebnej dani uplatňovanej na palivo používané pre súkromné rekreačné plavidlá, v ktorom sa odvtedy v bode 2.3 teraz uvádza:

„Od 1. októbra 2021 súkromné rekreačné plavidlá v Severnom Írsku, ktoré majú len jednu palivovú nádrž (na pohon aj na iné účely než pohon), nesmú používať [označené palivo], pokiaľ nebolo natankované do palivovej nádrže buď v Severnom Írsku pred 1. októbrom 2021, alebo na území, na ktorom sa [označené palivo] môže naďalej oprávnene používať na pohon…“

26

Predmetná odvodená právna úprava bola prijatá 28. júna 2021 a umožnila nadobudnutie účinnosti ustanovení finančného zákona z roku 2020, v dôsledku čoho je od 1. októbra 2021 používanie označeného paliva užívateľmi súkromných rekreačných plavidiel na pohon v Severnom Írsku zakázané.

27

Listom z 11. februára 2022 Komisia informovala Súdny dvor, že čiastočne berie späť svoju žalobu, pokiaľ ide o denné penále, z dôvodu, že tento žalobný návrh sa stal bezpredmetným, keď 1. októbra 2021 nadobudli účinnosť ustanovenia finančného zákona z roku 2020. Zotrvala však na svojom návrhu, pokiaľ ide o uloženie povinnosti Spojenému kráľovstvu zaplatiť paušálnu pokutu vo výške 35873,20 eura denne za obdobie od 17. októbra 2018 do 30. septembra 2021, teda od vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, do dňa, keď tento štát dosiahol súlad s týmto rozsudkom.

28

Komisia tvrdí, že Spojené kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Tento štát mal podľa nej od doručenia výzvy, teda najneskôr od 15. septembra 2020, k dispozícii lehotu štyroch mesiacov na predloženie pripomienok. Z odpovede na túto výzvu pritom podľa nej jasne vyplýva, že napriek prijatiu určitých predchádzajúcich legislatívnych opatrení bolo právo používať označené palivo na pohon súkromných rekreačných plavidiel zrušené až v apríli 2022. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že členský štát sa nemôže odvolávať na dĺžku legislatívneho procesu alebo ťažkosti vnútornej povahy s cieľom odôvodniť včasné nevykonanie rozsudku Súdneho dvora.

29

Spojené kráľovstvo odpovedá, že neporušilo svoju povinnosť vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, keďže výzva a táto žaloba Komisie boli predčasné. Z judikatúry Súdneho dvora vychádzajúcej najmä z rozsudkov zo 4. júla 2000, Komisia/Grécko (C‑387/97, EU:C:2000:356, bod 82), a z 25. júna 2013, Komisia/Česká republika (C‑241/11, EU:C:2013:423, bod 44), podľa ktorej vykonanie rozsudku konštatujúceho nesplnenie povinnosti musí byť ukončené čo najskôr, totiž podľa neho možno vyvodiť, že Súdny dvor musí preskúmať praktické ťažkosti, ktorým čelí dotknutý členský štát. Z rozsudku z 25. novembra 2003, Komisia/Španielsko (C‑278/01, EU:C:2003:635, bod 30), tiež údajne vyplýva, že na to, aby Súdny dvor konštatoval nevykonanie, ktoré je v rozpore s článkom 260 ods. 2 ZFEÚ, musí dospieť k záveru, že vykonanie predmetného rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, bolo možné ešte skôr, keď k nemu skutočne došlo.

30

V tejto súvislosti Komisii podľa neho prislúcha analyzovať praktické ťažkosti, ktoré musí dotknutý členský štát prekonať, aby vyhovel rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Táto inštitúcia by mala preukázať, že napriek týmto ťažkostiam bolo primerane možné, aby tento členský štát dosiahol súlad v lehote stanovenej vo výzve. Vzhľadom na zložitosť a rozsah úlohy vyhovieť rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, bolo obdobie 23 mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku do uplynutia lehoty stanovenej v tomto liste podľa neho zjavne nedostatočné na to, aby Spojené kráľovstvo vyhovelo uvedenému rozsudku.

31

Okrem toho prístup založený na objektívnej zodpovednosti sa podľa neho neuplatňuje na veci začaté na základe článku 260 ZFEÚ. Komisia mala spolu so žalobou, ktorú podala na základe článku 258 ZFEÚ, prípadne požiadať, aby boli Spojenému kráľovstvu uložené finančné sankcie v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ, čo neurobila. Komisia si podľa neho napokon zamieňa praktické ťažkosti, s ktorými sa stretávajú členské štáty a ktoré musí Súdny dvor zohľadniť, s vnútornými právnymi alebo politickými problémami týchto štátov, ktoré nemožno zohľadniť.

32

V prejednávanej veci Spojené kráľovstvo tvrdí, že pri vykonávaní smernice 95/60 a dosahovaní súladu s rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, čelilo jedinečným praktickým ťažkostiam, o čom informovalo Komisiu. Muselo totiž čeliť ťažkostiam spojeným po prvé s osobitnými geografickými charakteristikami Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o dĺžku pobrežia, ako aj počet prístavov a prístavísk, po druhé s veľkou rozmanitosťou veľkosti prístavov, kde môžu lode natankovať palivo, po tretie s vecnými obmedzeniami, ktorým čelia malé prístavy pri dodávaní neoznačeného paliva a zároveň označeného paliva, po štvrté s obavami hospodárskej a bezpečnostnej povahy, najmä pokiaľ ide o daňové podvody, riziko znehodnotenia nafty, inštaláciu dočasných sekundárnych nádrží, rozdelenie príjmov z turizmu a používanie označeného paliva na iné účely než pohon, a po piate na pandémiu COVID‑19.

33

Komisia vo svojej replike v prvom rade uvádza, že Spojené kráľovstvo nespochybňuje, že k 15. septembru 2020 nevykonalo rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti.

34

V druhom rade tvrdenie tohto štátu, podľa ktorého Komisia musí preukázať, že bolo pre ňu primerane možné vykonať tento rozsudok ešte pred týmto dátumom, nie je podporené judikatúrou.

35

Po tretie ustálená judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa členský štát nemôže odvolávať na praktické ťažkosti s cieľom odôvodniť nedodržanie článku 260 ods. 1 ZFEÚ, sa podľa nej neobmedzuje na politické a právne ťažkosti. Okrem toho Spojené kráľovstvo tvrdením, že prístup založený na objektívnej zodpovednosti nemožno uplatniť v rámci konania uvedeného v článku 260 ZFEÚ, si podľa nej zamieňa povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku 260 ods. 1 ZFEÚ, s posúdením závažnosti nesplnenia povinnosti podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ.

36

V každom prípade okolnosti uvádzané Spojeným kráľovstvom údajne nepredstavujú praktické ťažkosti, ktoré by mohli odôvodniť nevykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Po prvé, pokiaľ ide o údajné legislatívne prieťahy, povinnosť tohto štátu pristúpiť k hodnoteniu prístavov pre rekreačné plavidlá a komerčných prístavov s cieľom určiť prípadné nápravné opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozsudku nemôže vysvetliť dôvody, prečo viac ako dva a pol roka po vyhlásení uvedeného rozsudku uvedený štát neprijal odvodenú právnu úpravu potrebnú na to, aby dosiahol súlad s uvedeným rozsudkom. Po druhé, pokiaľ ide o ťažkosti údajne vyplývajúce z infraštruktúry, ako je existencia vzdialených prístavov alebo veľmi malých prístavov, v ktorých nie je dostatok priestoru na dodanie označeného paliva a neoznačeného paliva, Komisia sa domnieva, že tieto prípadné ťažkosti sa javia skôr ako výnimka než pravidlo. Okrem toho už iné členské štáty podľa nej prekonali ťažkosti podobnej povahy. Po tretie, pokiaľ ide o pandémiu COVID‑19, Komisia mimoriadne poskytla Spojenému kráľovstvu lehotu štyroch mesiacov na odpoveď na výzvu, hoci lehota je obvykle len dva mesiace. Okrem toho počet prípadov ochorenia COVID‑19 v tomto štáte sa v lete 2020 nachádzal na jednej z jeho najnižších úrovní.

37

Po štvrté na rozdiel od toho, čo tvrdí Spojené kráľovstvo, z jeho listu z 11. septembra 2020 jasne vyplýva, že právo používať označené palivo sa vo väčšine odvetví zrušilo až od apríla 2022. Rozdiel medzi záväzkami tohto štátu včas vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, a chýbajúcimi konkrétnymi výsledkami v dohľadnej budúcnosti viedol Komisiu k začatiu konania podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ. Až potom, ako podala žalobu na základe tohto ustanovenia, sa uvedený štát podľa nej zaviazal prijať nevyhnutnú odvodenú právnu úpravu.

38

Po piate Spojené kráľovstvo sa nesprávne odvoláva na článok 260 ods. 3 ZFEÚ, keďže konanie, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, sa týkalo nesprávneho prebratia smernice, a nie neoznámenia opatrení na prebratie.

39

Spojené kráľovstvo vo svojej duplike v prvom rade odpovedá, že finančný zákon z roku 2020 mu od svojho nadobudnutia účinnosti 1. októbra 2021 umožnil dosiahnuť súlad so smernicou 95/60.

40

V druhom rade tvrdí, že porušenie článku 260 ods. 1 ZFEÚ nemôže vyplývať zo samotnej skutočnosti, že neprijalo potrebné opatrenia pred uplynutím lehoty stanovenej vo výzve, pokiaľ by sa Komisii nedala právomoc, ktorú jej toto ustanovenie nepriznáva, stanoviť lehotu na vykonanie rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Okrem toho táto inštitúcia sa v rámci výkonu svojich diskrečných právomocí nemôže bez toho, aby porušila zásady právnej istoty a proporcionality, obrátiť na Súdny dvor podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ kedykoľvek si to želá a bez toho, aby skúmala, či vykonanie rozsudku Súdneho dvora bolo „možné“. Okrem toho by sa podľa nej malo pripustiť porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, keďže lehoty, ktoré Komisia poskytla iným členským štátom na to, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, boli v niektorých prípadoch podstatne dlhšie ako lehota priznaná v prejednávanej veci.

41

V treťom a poslednom rade Komisia údajne skreslila tvrdenia Spojeného kráľovstva založené na predmetných praktických ťažkostiach a nezaoberala sa týmito ťažkosťami primeraným spôsobom. Okrem toho sa mala obrátiť na Súdny dvor na základe nesprávneho výkladu listu z 11. septembra 2020. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, sa v ňom podľa neho neuvádza, že zákaz používania označeného paliva pre súkromné rekreačné plavidlá sa uplatňuje až od apríla 2022, ale sa spresňuje, že zmeny, ktoré idú nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, nadobudnú účinnosť k tomuto dátumu.

42

Podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ Komisia môže v prípade, ak sa domnieva, že dotknutý členský štát neprijal všetky opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, predložiť vec Súdnemu dvoru po tom, čo tomuto členskému štátu umožní vyjadriť sa, pričom navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má uvedený štát zaplatiť a ktoré považuje za primerané okolnostiam.

43

Treba tiež uviesť, že pokiaľ ide o konanie, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ, za dátum relevantný pre posúdenie existencie takéhoto nesplnenia povinnosti treba považovať dátum uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia [rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vrátenie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 61 a citovaná judikatúra].

44

Okrem iného treba pripomenúť, že konanie o nesplnenie povinnosti spočíva v objektívnom určení nerešpektovania povinností členským štátom, ktoré mu ukladá Zmluva alebo akt sekundárneho práva [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybriene),C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 92].

45

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 20 tohto rozsudku, Komisia 15. mája 2020 zaslala Spojenému kráľovstvu výzvu na základe postupu stanoveného v článku 260 ods. 2 ZFEÚ. Relevantným dňom uvedeným v bode 43 tohto rozsudku je preto deň uplynutia lehoty stanovenej v tomto liste, teda 15. september 2020.

46

Je zjavné, že k tomuto dátumu Spojené kráľovstvo neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Hoci bol totiž k uvedenému dátumu prijatý finančný zákon z roku 2020, ktorý obsahoval nevyhnutné legislatívne oprávnenie na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom, tento zákon nadobudol účinnosť až 1. októbra 2021, v dôsledku čoho pred týmto posledným uvedeným dátumom bolo používanie označeného paliva na pohon súkromných rekreačných plavidiel povolené v celom uvedenom štáte.

47

Toto konštatovanie nie je vyvrátené tvrdeniami Spojeného kráľovstva. Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu tohto štátu, podľa ktorej Komisia musí preukázať, že mohol primerane vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, pred dňom uplynutia lehoty stanovenej vo výzve, stačí uviesť, že hoci prislúcha Komisii v rámci konania na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ predložiť Súdnemu dvoru informácie potrebné na zistenie stavu vykonania rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, členským štátom (rozsudok z 2. decembra 2014, Komisia/Taliansko,C‑196/13, EU:C:2014:2407, bod 48 a citovaná judikatúra), od Komisie by sa nemalo požadovať, aby preukázala, že je možné vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, v deň uplynutia lehoty stanovenej vo výzve, ktorú táto inštitúcia zaslala dotknutému členskému štátu.

48

Pokiaľ ide v druhom rade o argumentáciu Spojeného kráľovstva, podľa ktorej výzva a táto žaloba boli predčasné, najmä preto, že z dôvodu praktických ťažkostí bolo nemožné, aby úplne vyhovelo rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, pred uplynutím lehoty stanovenej v tomto liste, treba po prvé pripomenúť, že hoci článok 260 ods. 1 ZFEÚ nespresňuje lehotu, v akej treba vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, záujem, ktorý sa spája s bezprostredným a jednotným uplatňovaním práva Únie, podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby sa s týmto plnením začalo ihneď a aby sa dovŕšilo v najkratšej možnej lehote [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybriene),C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 123 a citovaná judikatúra].

49

Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí Spojené kráľovstvo, z judikatúry nemožno vyvodiť, že dotknutý členský štát sa môže odvolávať na praktické ťažkosti s cieľom odôvodniť nevykonanie rozsudku Súdneho dvora. Podľa ustálenej judikatúry sa totiž členský štát nemôže odvolávať na ustanovenia, zvyky alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybriene),C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 89 a citovaná judikatúra].

50

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 18 a 20 svojich návrhov, nemožno sa domnievať, že táto judikatúra sa týka len právnych a politických ťažkostí, v dôsledku čoho by praktické ťažkosti mohli odôvodniť nevykonanie rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, podľa článku 258 ZFEÚ.

51

Za týchto podmienok v prejednávanej veci nemožno nevykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, odôvodniť vnútornými alebo praktickými ťažkosťami, ani osobitnými okolnosťami, na ktoré sa odvoláva Spojené kráľovstvo v priebehu konania pred podaním žaloby a tohto konania, ktoré súvisia najmä s legislatívnym postupom, všeobecnými voľbami, verejnými konzultáciami, zemepisnými charakteristikami, rozmanitosťou vo veľkosti prístavov, ťažkosťami s dodávaním označeného paliva a zároveň neoznačeného paliva, záujmami hospodárskej a bezpečnostnej povahy, ako aj pandémiou COVID‑19.

52

Treba tiež zamietnuť argumentáciu Spojeného kráľovstva, podľa ktorej Komisia na jednej strane skreslila jeho tvrdenia založené na praktických ťažkostiach, ktorým malo čeliť v rámci vykonania tohto rozsudku, a na druhej strane sa týmito ťažkosťami zaoberala neprimeraným spôsobom.

53

V treťom rade, pokiaľ ide o argumentáciu Spojeného kráľovstva, podľa ktorej lehota štyroch mesiacov, ktorú Komisia poskytla vo svojej výzve na predloženie pripomienok týkajúcich sa vykonania rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, bola neprimeraná a nedostatočná, treba uviesť, že z judikatúry vyplýva, že ciele konania pred podaním žaloby, a to poskytnúť dotknutému členskému štátu príležitosť, aby si splnil povinnosti vyplývajúce z práva Únie a aby účinne uplatnil svoje prostriedky obrany proti výhradám formulovaným Komisiou, ukladajú Komisii povinnosť ponechať členským štátom primeranú lehotu na odpoveď na výzvu a na dosiahnutie súladu s príslušným rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, vydaným na základe článku 258 ZFEÚ alebo prípadne na prípravu svojej obhajoby, pričom primeranosť stanovenej lehoty sa posudzuje zohľadnením všetkých okolností, ktorými sa vyznačuje predmetná situácia [pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí),C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 70 a citovanú judikatúru].

54

V prejednávanej veci treba konštatovať, že lehota štyroch mesiacov, ktorú Komisia poskytla vo svojej výzve, nebola ani neprimeraná, ani nedostatočná, najmä vzhľadom na skutočnosť, že od vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, do uplynutia tejto lehoty uplynulo celkovo takmer 23 mesiacov.

55

Po štvrté, pokiaľ Spojené kráľovstvo tvrdí, že táto žaloba bola predčasná, stačí pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že Komisia má ako strážkyňa Zmlúv na základe článku 17 ods. 1 druhej vety ZEÚ diskrečnú právomoc rozhodnúť o vhodnosti postupu voči členskému štátu a o okamihu, keď proti nemu začne konanie, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, pričom dôvody určujúce toto rozhodnutie nemôžu mať vplyv na prípustnosť žaloby, ani byť predmetom súdneho preskúmania Súdnym dvorom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. januára 2021, Komisia/Slovinsko (MiFID II),C‑628/18, EU:C:2021:1, body 47 a 48, ako aj z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením),C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 203 a citovanú judikatúru].

56

Vzhľadom na túto diskrečnú právomoc treba tiež odmietnuť tvrdenie Spojeného kráľovstva, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže iným členským štátom poskytla oveľa dlhšie lehoty, než je tá, ktorú poskytla jemu na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2021, Komisia/Slovinsko (MiFID II),C‑628/18, EU:C:2021:1, bod 53].

57

V piatom rade, pokiaľ ide o tvrdenie Spojeného kráľovstva, že táto žaloba vychádza z nesprávneho výkladu tejto inštitúcie, ktorá skreslila list z 11. septembra 2020, aj za predpokladu, že táto inštitúcia na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neuvádza, že zákaz používať označené palivo pre súkromné rekreačné plavidlá sa uplatňuje až od apríla 2022, táto okolnosť je irelevantná na účely posúdenia dôvodnosti tejto žaloby a nemôže spochybniť konštatovanie uvedené v bode 46 tohto rozsudku, podľa ktorého Spojené kráľovstvo 15. septembra 2020 neprijalo všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti.

58

V šiestom a poslednom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí Spojené kráľovstvo, Komisia nemohla v rámci žaloby, ktorú podala vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, navrhnúť Súdnemu dvoru, aby na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ uložil tomuto štátu peňažné sankcie. Táto žaloba totiž nebola podaná z dôvodu, že uvedený štát si nesplnil svoju povinnosť oznámiť opatrenia na prebratie smernice 95/60, ale z dôvodu nesprávneho prebratia tejto smernice. Súdnemu dvoru pritom neprislúcha, aby v rámci súdneho konania začatého na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ skúmal, či členský štát správne prebral smernicu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19, EU:C:2021:138, bod 30 a citovanú judikatúru].

59

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba konštatovať, že Spojené kráľovstvo si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve, ktorú vydala Komisia, teda k 15. septembru 2020, neprijalo všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

60

Komisia sa domnieva, že každé dlhodobé nevykonanie rozsudku Súdneho dvora predstavuje samo osebe závažné porušenie zásad zákonnosti a právnej istoty, a preto s odkazom na bod 10 a nasl. svojho oznámenia SEC(2005) 1658 z 12. decembra 2005 s názvom „Uplatňovanie článku [260 ZFEÚ]“ (Ú. v. EÚ C 126, 2007, s. 15, ďalej len „oznámenie z roku 2005“) navrhuje, aby bola Spojenému kráľovstvu uložená paušálna pokuta.

61

Komisia vychádza z oznámenia z roku 2005, ako aj z oznámenia s názvom „Aktualizácia údajov používaných pri výpočte paušálnych pokút a penále, ktoré bude Komisia navrhovať Súdnemu dvoru Európskej únie v konaniach, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti“ (Ú. v. EÚ C 301, 2020, s. 1, ďalej len „oznámenie z roku 2020“), pričom navrhuje, aby sa táto paušálna pokuta vypočítala vynásobením dennej sumy 35873,20 eura počtom dní, ktoré uplynuli odo dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, do dňa, keď Spojené kráľovstvo dosiahlo súlad s týmto rozsudkom. Táto suma má vyplývať z vynásobenia jednotného základného paušálu koeficientom závažnosti a faktorom „n“. Komisia spresňuje, že výška takto získanej paušálnej pokuty nemôže byť nižšia než 8901000 eur.

62

V prvom rade Komisia uvádza, že z oznámenia z roku 2020 na jednej strane vyplýva, že jednotný základný paušál je stanovený vo výške 1052 eur, a na druhej strane, že faktor „n“ zohľadnený na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku sankcie predstavuje pre Spojené kráľovstvo 3,41.

63

V druhom rade, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Komisia uvádza, že cieľom sledovaným smernicou 95/60 je doplniť smernicu 2003/96 a podporiť vytvorenie a riadne fungovanie vnútorného trhu tým, že sa umožní jednoduchá a rýchla identifikácia plynového oleja, ktorý nepodlieha bežnej úrovni zdaňovania. Tento štát však podľa nej tým, že neprijal nevyhnutné opatrenia na zabránenie zneužívaniu označených výrobkov, sťažil, ba až znemožnil orgánom iných členských štátov, najmä tých, ktoré majú susediace vody so Spojeným kráľovstvom, určiť, či súkromné rekreačné plavidlo, ktoré v prístavoch Spojeného kráľovstva natankuje označené palivo a následne sa dostane do vôd týchto členských štátov, prepravuje zákonne zdanené palivo v plnej sadzbe v Spojenom kráľovstve. Okrem toho podľa nej z dokumentu vlády Spojeného kráľovstva z 15. júla 2019 s názvom „Implementation of the Court of Justice of the European Union (CJEU) judgment on diesel fuel used in private pleasure craft“ [Výkon rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) týkajúceho sa používania plynového oleja na účely súkromnej rekreačnej plavby], ktorým sa začala verejná konzultácia v tomto štáte, vyplýva, že skutočnosť, že uvedený štát neprijal tieto nevyhnutné opatrenia, sa dotýka značného počtu súkromných rekreačných plavidiel. Preto je podľa nej potrebné stanoviť koeficient závažnosti vo výške 10 z 20.

64

Spojené kráľovstvo odpovedá, že aj za predpokladu, že Súdny dvor by konštatoval nevykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, nemala by mu byť uložená žiadna peňažná sankcia, a subsidiárne, že táto sankcia by sa mala obmedziť na paušálnu pokutu nepresahujúcu 250000 eur.

65

Pokiaľ ide o stupeň závažnosti porušenia a platobnú schopnosť členského štátu, treba v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť jednak dôsledky, ktoré má nevykonanie predmetného rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, na súkromné a verejné záujmy, a jednak naliehavosť, s ktorou treba dosiahnuť, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko,C‑304/02, EU:C:2005:444, bod 104; zo 14. marca 2006, Komisia/Francúzsko,C‑177/04, EU:C:2006:173, bod 62, a z 10. januára 2008, Komisia/Portugalsko,C‑70/06, EU:C:2008:3, bod 39).

66

Pokiaľ ide v prvom rade o závažnosť nevykonania, môže ísť len o obmedzené porušenie veľmi malej závažnosti, v dôsledku čoho by bolo vhodné prijať prístup podobný tomu, ktorý zaujal Súdny dvor v rozsudku z 10. januára 2008, Komisia/Portugalsko (C‑70/06, EU:C:2008:3), a teda uplatniť faktor závažnosti, ktorý nie je vyšší než 3.

67

Po prvé Spojené kráľovstvo uvádza, že žaloba Komisie neobsahuje žiadnu analýzu významu pravidla Únie, ktoré bolo predmetom predmetného porušenia.

68

Po druhé Komisia podľa neho musí preukázať nielen to, že rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, nebol vykonaný, ale aj dôsledky tohto nevykonania na vnútorný trh a na všeobecné a individuálne záujmy. Podľa Spojeného kráľovstva pritom porušenia smernice 95/60 majú len veľmi obmedzené dôsledky na tieto záujmy, vzhľadom na úplný systém, ktorý zaviedlo na overenie toho, či užívatelia súkromných rekreačných plavidiel zaplatili príslušnú sumu dane. Podľa neho teda nedošlo k daňovým stratám ani ujme pre vnútorný trh. Pokiaľ ide okrem toho o ťažkosti uvádzané Komisiou v súvislosti s overením iných členských štátov, že daň bola v Spojenom kráľovstve riadne zaplatená, tento štát na jednej strane tvrdí, že tieto ťažkosti nie sú podložené žiadnym dôkazom, a na druhej strane, že orgány týchto iných členských štátov môžu použiť systém overovania, ktorý zaviedol.

69

Navyše nesúlad je podľa neho minimálny, keďže od roku 2017 do roku 2019 sa v Spojenom kráľovstve používalo na pohon súkromných rekreačných plavidiel menej než 0,2 % označeného paliva.

70

V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že od skončenia prechodného obdobia 31. decembra 2020 sa povinnosť Spojeného kráľovstva dosiahnuť súlad s rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, už týka len Severného Írska. Spojené kráľovstvo v tejto súvislosti tvrdí, že počet súkromných rekreačných plavidiel v Severnom Írsku sa odhaduje na 1500 a že používateľom týchto plavidiel bolo v období od 1. januára do 22. marca 2021 dodaných len 132 litrov označeného paliva.

71

Po tretie z judikatúry Súdneho dvora podľa nej vyplýva, že Súdny dvor pri určovaní závažnosti nesplnenia povinnosti zohľadňuje ťažkosti pri dosahovaní súladu. Okrem toho Spojené kráľovstvo tým, že v priebehu roka 2019 uskutočnilo verejnú konzultáciu a prijalo dotknutú odvodenú právnu úpravu, údajne dosiahlo významný pokrok od vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Okrem toho malo konať v dobrej viere, keď pravidelne informovalo Komisiu o prijatých opatreniach. Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že ide o prvú žalobu podanú proti tomuto štátu z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora.

72

V druhom rade, pokiaľ ide o dĺžku trvania nesplnenia povinnosti, obdobie nevykonávania podľa neho začína plynúť až od okamihu, keď Súdny dvor rozhodne, že bolo prakticky možné vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Z rozsudku z 28. novembra 2013, Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773), totiž vyplýva, že pri posudzovaní tejto dĺžky trvania treba zohľadniť praktické ťažkosti.

73

V treťom rade Spojené kráľovstvo uvádza, že faktor „n“ vo výške 3,41 použitý v oznámení z roku 2020 je neprimeraný.

74

Po prvé by platobná schopnosť už nemala byť založená na hrubom domácom produkte (HDP) Spojeného kráľovstva ako celku, keďže povinnosti uložené smernicou 95/60 a článkom 260 ZFEÚ sa od skončenia prechodného obdobia vzťahujú na Spojené kráľovstvo, len pokiaľ ide o Severné Írsko. Hospodárstvo Severného Írska pritom v roku 2018 predstavovalo približne 2,28 % hospodárstva Spojeného kráľovstva, v dôsledku čoho by faktor „n“ mal byť proporcionálne upravený. V tejto súvislosti treba podľa neho odlíšiť prejednávanú vec od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781), v ktorej Súdny dvor odmietol tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého sa malo zohľadniť iba HDP Baskicka, pretože porušenie pravidiel Únie sa týkalo jedine tejto časti Španielskeho kráľovstva. V tejto veci sa totiž pravidlá Únie uplatňovali na Španielsko ako celok, zatiaľ čo v prejednávanej veci sa smernica 95/60 uplatňuje na Spojené kráľovstvo, len pokiaľ ide o Severné Írsko. Okrem toho, keďže Komisia sa domnievala, že faktor „n“ by sa mal po skončení prechodného obdobia znovu prepočítať, protirečilo by to tomu, aby sa naďalej používalo celkové HDP Spojeného kráľovstva aj po tomto období.

75

Po druhé treba zohľadniť skutočnosť, že Spojené kráľovstvo už nemá žiadne zastúpenie v Európskom parlamente.

76

Po tretie by Súdny dvor mal zohľadniť najnovšie informácie o HDP. V tejto súvislosti zástupca Spojeného kráľovstva na pojednávaní spresnil, že pokiaľ ide o rok 2020, HDP tohto štátu predstavovalo 2156073 miliónov libier šterlingov (GBP) (približne 2423426 miliónov eur).

77

Komisia vo svojej replike uvádza, že Súdny dvor môže Spojenému kráľovstvu uložiť vyššiu sankciu, než je tá, ktorú navrhla Komisia.

78

Po prvé, pokiaľ ide o závažnosť nesplnenia povinnosti, Komisia pripomína, že jednoznačnosť porušenej povinnosti zohráva dôležitú úlohu pri posúdení závažnosti porušenia. Rovnako nie je otázkou, či Spojené kráľovstvo dodržalo účel smernice 2003/96, ale skôr to, či si splnilo jednoznačnú a nevyhnutnú povinnosť stanovenú smernicou 95/60 zrušiť právo používať označené palivo pre súkromné rekreačné plavidlá. Okrem iného Komisii neprináleží, aby preukázala, že skutočne sa prejavili dôsledky porušenia.

79

Okrem toho je podľa Komisie dôležitá jedine skutočnosť, že súkromné rekreačné plavidlá mali prístup do vôd viacerých členských štátov s označeným palivom, o ktorom sa orgány týchto štátov mohli oprávnene domnievať, že nebolo zdanené.

80

Okrem iného Spojené kráľovstvo dvakrát oddialilo prijatie relevantnej odvodenej právnej úpravy. Tento štát navyše zabezpečil toto prijatie až po podaní žaloby, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Napokon Komisia zohľadnila skutočnosť, že ide o prvé konanie z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora proti uvedenému štátu.

81

Na pojednávaní Komisia uviedla, že by nebolo vhodné znížiť faktor závažnosti z dôvodu zúženej územnej pôsobnosti porušenia, keďže toto zúženie vyplývalo z dohody o vystúpení, a nie z opatrení prijatých Spojeným kráľovstvom na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti.

82

V druhom rade, pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, podľa nej nie je potrebné zohľadniť praktické ťažkosti, ani skutočnosť, že Spojené kráľovstvo vynaložilo úsilie v dobrej viere.

83

V treťom rade, pokiaľ ide o faktor „n“, Komisia po prvé pripomína, že toto konanie bolo začaté pred skončením prechodného obdobia a že podľa článkov 127 a 131 dohody o vystúpení je Spojené kráľovstvo naďalej ako celok zodpovedné za uplatňovanie a dodržiavanie práva Únie počas uvedeného obdobia.

84

Po druhé počet kresiel, ktoré má členský štát v Parlamente, sa používa ako premenná na určenie faktora „n“, pretože predstavuje užitočný ukazovateľ veľkosti tohto členského štátu, v dôsledku čoho skutočnosť, že Spojené kráľovstvo už nemá zastúpenie v Parlamente, je podľa nej irelevantná a okrem toho je priamym dôsledkom dohody o vystúpení, ktorú podpísalo. Komisia v každom prípade tvrdí, že tento štát bol v Parlamente zastúpený v čase, keď bolo konštatované nesplnenie povinnosti, teda v priebehu roka 2018.

85

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie Spojeného kráľovstva, že faktor „n“ by sa mal z hospodárskych dôvodov znížiť, Komisia na pojednávaní uviedla, že údaje, ktoré oznámilo Spojené kráľovstvo a týkajú sa roku 2020, možno považovať za spoľahlivé. Okrem toho podľa oznámenia Komisie s názvom „Úprava výpočtu paušálnej pokuty a penále, ktoré Komisia navrhuje v rámci konania, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, pred Súdnym dvorom Európskej únie po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie“ (Ú. v. EÚ C 129, 2021, s. 1, ďalej len „oznámenie z roku 2021“) by sa faktor „n“ mal teraz stanoviť na 3,70, pokiaľ ide o porušenia, ktorých sa dopustil tento štát, a minimálna paušálna suma by mala byť vo výške 8215000 eur.

86

Spojené kráľovstvo vo svojej duplike uviedlo, že dosiahne súlad so smernicou 95/60 od 1. októbra 2021. Komisia teda podľa neho nemôže dospieť k záveru o uložení peňažných sankcií, keďže z rozsudku zo 7. septembra 2016, Komisia/Grécko (C‑584/14, EU:C:2016:636, bod 70), vyplýva, že cieľom týchto sankcií je podporiť rýchle vykonanie rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, v prípade pretrvávania tohto nesplnenia povinnosti.

87

Pokiaľ ide v prvom rade o závažnosť nesplnenia povinnosti, tento štát odmieta tvrdenie Komisie, že z prvého odôvodnenia smernice 95/60 vyplýva, že povinnosti vyplývajúce z tejto smernice treba považovať za významné. Na jednej strane totiž podľa neho, ako vyplýva z rozsudku z 25. júna 2013, Komisia/Česká republika (C‑241/11, EU:C:2013:423, bod 54), informácie uvedené v odôvodnení majú malú analytickú hodnotu v súvislosti s posúdením relatívneho významu pravidla vo vzťahu k iným pravidlám Únie a na druhej strane mnohé smernice obsahujú rovnocenné pojmy.

88

Navyše je potrebné zohľadniť konečný cieľ sledovaný smernicou 95/60, ktorým je zavedenie harmonizovaného systému zdaňovania spotrebnými daňami z plynového oleja. Okrem toho si Komisia zamieňa otázku súladu s touto smernicou s otázkou relevantných faktorov pre posúdenie závažnosti nesúladu.

89

Okrem iného je podľa neho rozhodujúca okolnosť, že označené palivo dodávané používateľom súkromných rekreačných plavidiel v Spojenom kráľovstve predstavovalo 0,2 % označeného paliva distribuovaného v tomto štáte a že označené palivo dodané týmto používateľom v Severnom Írsku dosahovalo 0,02 % trhu Spojeného kráľovstva v mesiacoch jún až august 2019.

90

Rovnako skutočnosť, že Komisia odkázala len na nepodložené výňatky z tlače týkajúce sa pokút uložených v jedinom členskom štáte užívateľom súkromných rekreačných plavidiel Spojeného kráľovstva a že nepredložila žiadny dôkaz o uložení takejto pokuty od mája 2018, podľa neho preukazuje obmedzený význam nesúladu so smernicou 95/60. Z rozsudku z 10. septembra 2009, Komisia/Portugalsko (C‑457/07, EU:C:2009:531, bod 98), pritom vyplýva, že ak, tak ako v prejednávanej veci, členský štát predložil podrobné informácie preukazujúce obmedzený účinok porušenia alebo neexistenciu účinku porušenia, Komisii prislúcha preukázať dôvody, prečo by mal Súdny dvor potvrdiť jej stanovisko. Napokon Komisia nemôže vychádzať len z pôvodného nesplnenia povinnosti, aby spochybnila jej dobrú vieru.

91

V druhom rade, pokiaľ ide o faktor „n“, treba podľa neho zohľadniť skutočnosť, že právo Únie sa na Spojené kráľovstvo uplatňuje už len vo vzťahu k Severnému Írsku, ktoré, ako uviedlo Spojené kráľovstvo na pojednávaní, v roku 2020 predstavovalo 2,25 % HDP Spojeného kráľovstva. Súdny dvor by mal totiž vychádzať z veľkosti hospodárstva územia, na ktoré sa uplatňuje právo Únie v deň vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci.

92

Spojené kráľovstvo na pojednávaní tiež tvrdilo, že od svojho vystúpenia z Únie sa nachádza v odlišnej situácii ako členské štáty, v dôsledku čoho by sa s ním malo zaobchádzať odlišne, najmä pokiaľ ide o faktor „n“, a mala by sa znížiť paušálna pokuta.

93

Najskôr treba konštatovať, že hoci Spojené kráľovstvo 1. októbra 2021 ukončilo porušovanie svojej povinnosti úplne vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, a teda že v prejednávanej veci nesplnenie povinnosti netrvalo až do posúdenia skutkového stavu Súdnym dvorom, ako vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku, Komisia zotrvala na svojom návrhu, aby sa tomuto štátu uložilo zaplatiť paušálnu pokutu.

94

V tejto súvislosti však treba uviesť, že žaloba, ktorou Komisia navrhuje uloženie paušálnej pokuty, nemôže byť zamietnutá len z dôvodu, že jej predmetom je nesplnenie povinnosti, ktoré hoci pretrvávalo v čase, už skončilo ku dňu, keď Súdny dvor skúma sporné skutkové okolnosti [rozsudok z 13. januára 2021, Komisia/Slovinsko (MiFID II),C‑628/18, EU:C:2021:1, bod 70].

95

Najskôr treba pripomenúť, že je úlohou Súdneho dvora, aby v každej veci a v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, uložil primerané peňažné sankcie, aby sa najmä zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie [rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vrátenie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 86 a citovaná judikatúra].

96

Uloženie povinnosti zaplatiť paušálnu pokutu a stanovenie jej prípadnej výšky musí v každom konkrétnom prípade závisieť od všetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého členského štátu, ktorého sa týka konanie začaté podľa článku 260 ZFEÚ. V tejto súvislosti tento posledný uvedený článok poskytuje Súdnemu dvoru širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či uloží, alebo neuloží túto sankciu, a prípadne pri stanovení jej výšky. Navyše Súdnemu dvoru prislúcha, aby v rámci svojej diskrečnej právomoci stanovil výšku tejto paušálnej pokuty tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti. Medzi relevantné faktory v tejto súvislosti patria najmä také skutočnosti, akými sú závažnosť zisteného porušenia, obdobie, počas ktorého toto porušenie pretrvávalo od vyhlásenia rozsudku, ktorým bolo konštatované, ako aj platobná schopnosť dotknutého členského štátu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybriene),C‑261/18, EU:C:2019:955, body 113 a 114, ako aj citovanú judikatúru].

97

Pokiaľ ide v prvom rade o závažnosť porušenia, treba pripomenúť význam porušeného pravidla pre vytvorenie vnútorného trhu, ktorý, ako vyplýva z rozsudku z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vrátenie štátnej pomoci – Ferronickel) (C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 98), predstavuje jednu zo základných úloh zverených Únii podľa článku 3 ods. 3 ZEÚ.

98

V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 44 a 46 rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, na jednej strane podľa článku 1 smernice 95/60 v spojení s jej tretím odôvodnením sú členské štáty povinné uplatňovať systém daňového označovania, ako je stanovený touto smernicou, najmä na plynový olej, ktorý nie je zdanený plnou sadzbou dane, a na druhej strane cieľ sledovaný uvedenou smernicou, a to doplniť smernicu 2003/96 a podporiť vytvorenie a riadne fungovanie vnútorného trhu tým, že sa umožní jednoduchá a rýchla identifikácia plynového oleja, na ktorý sa nevzťahuje bežná úroveň zdaňovania, by nemohol byť dosiahnutý, ak by členským štátom umožnilo povoliť používanie daňového označenia aj pre plynový olej určený na účely podliehajúce bežnej daňovej sadzbe.

99

Okrem toho opatrenia plánované v smernici 95/60 sú v súlade s jej prvým odôvodnením nielen potrebné, ale aj nevyhnutné na dosiahnutie cieľov vnútorného trhu.

100

Je pravda, že Spojené kráľovstvo tvrdí, že zaviedlo úplný systém umožňujúci overiť, či užívatelia súkromných rekreačných plavidiel zaplatili príslušnú sumu dane a že tento systém môžu používať aj orgány členských štátov pri neskorších kontrolách, ktoré v každom prípade nie sú hlavným cieľom smernice 95/60.

101

Vzhľadom na to stačí v tejto súvislosti pripomenúť, že v bodoch 52 a 53 rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, Súdny dvor uviedol, že cieľom daňového označenia plynového oleja oslobodeného od dane alebo zdaneného zníženou sadzbou, stanoveného smernicou 95/60, je práve uľahčiť daňovým orgánom iného členského štátu kontroly skutočného zaplatenia príslušnej spotrebnej dane v členskom štáte uvedenia do voľného obehu a že nezáleží na tom, že existujú iné kontrolné prostriedky, ako napríklad predloženie dokladu potvrdzujúceho zaplatenie rozdielu na spotrebnej dani, navrhované Spojeným kráľovstvom.

102

Okrem toho treba tiež pripomenúť, že povinnosť prijať vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie úplného prebratia smernice predstavuje podstatnú povinnosť členských štátov s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie a že nesplnenie tejto povinnosti sa preto musí považovať za značne závažné [pozri analogicky rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19, EU:C:2021:138, bod 64 a citovanú judikatúru].

103

Pokiaľ ide o tvrdenie Spojeného kráľovstva, že závažnosť porušenia je minimálna, keďže označené palivo dodávané užívateľom súkromných rekreačných plavidiel v Spojenom kráľovstve predstavovalo 0,2 % označeného paliva distribuovaného v tomto štáte, treba konštatovať, že podobne, ako to uviedla Komisia, predmetné nesplnenie povinnosti sa mohlo týkať značného počtu užívateľov súkromných rekreačných plavidiel, a teda poškodiť dotknuté súkromné a verejné záujmy. Tak britským občanom, ktorí sa chceli plaviť do vôd susedných členských štátov Spojeného kráľovstva, ako aj občanom týchto susedných členských štátov, ktorí sa chceli plaviť do vôd Spojeného kráľovstva a museli tam natankovať označené palivo pred svojím návratom do vôd uvedených členských štátov, totiž hrozilo, že budú vystavení ťažkostiam pri kontrolách vykonávaných orgánmi týchto členských štátov, a najmä, že im tieto orgány uložia pokuty.

104

Okrem toho samotné Spojené kráľovstvo vo svojich písomných pripomienkach uviedlo, že zákaz označeného paliva na pohon týchto plavidiel má značné praktické dôsledky, čo by nemalo zmysel, ak by množstvo označeného paliva dodaného na tento účel bolo zanedbateľné. Okrem toho z dokumentu z 15. júla 2019 s názvom „Implementation of the Court of Justice of the European Union (CJEU) judgment on diesel fuel used in private pleasure craft“, ktorým sa začala verejná konzultácia v Spojenom kráľovstve, vyplýva, že v tomto štáte sa nachádzal značný počet súkromných rekreačných plavidiel a že na pohon týchto plavidiel sa používalo značné množstvo označeného paliva.

105

Pokiaľ ide o prípadné poľahčujúce okolnosti uvádzané Spojeným kráľovstvom, po prvé vzhľadom na body 49 až 51 tohto rozsudku treba odmietnuť argumentáciu tohto štátu, že toto nesplnenie povinnosti je veľmi málo závažné z dôvodu predmetných praktických ťažkostí. Súdny dvor totiž v rámci posúdenia závažnosti nesplnenia povinnosti opakovane pripomenul, že členský štát sa nemôže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. decembra 2014, Komisia/Švédsko, C‑243/13, EU:C:2014:2413, bod 53; z 13. júla 2017, Komisia/Španielsko, C‑388/16, EU:C:2017:548, bod 41, a z 25. júla 2018, Komisia/Španielsko, C‑205/17, EU:C:2018:606, bod 62).

106

Po druhé, pokiaľ ide o skutočnosť, že Spojené kráľovstvo v priebehu konania pred podaním žaloby pravidelne oznamovalo Komisii opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na dosiahnutie súladu s rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, treba pripomenúť, že povinnosť lojálnej spolupráce s Komisiou majú v každom prípade členské štáty na základe článku 4 ods. 3 ZEÚ, čo znamená, že každý členský štát je povinný uľahčiť tejto inštitúcii plnenie jej úlohy, ktorá v súlade s článkom 17 ZEÚ spočíva v zabezpečení uplatňovania práva Únie ako strážkyne Zmlúv pod preskúmaním Súdnym dvorom [pozri rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 527].

107

Preto jedine spolupráca s Komisiou vyznačujúca sa úkonmi svedčiacimi o úmysle čo najskôr vyhovieť predmetnému rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, vyhlásenému na základe článku 258 ZFEÚ, by sa mohla zohľadniť ako poľahčujúca okolnosť v rámci posúdenia závažnosti porušenia.

108

V prejednávanej veci Spojené kráľovstvo na rozdiel od toho, čo uviedlo Komisii vo svojom liste z 19. decembra 2018, nevykonalo v rokoch 2019 a 2020 legislatívne zmeny potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Okrem toho v rozsahu, v akom tento štát vo svojom liste z 11. septembra 2020 uviedol, že rozhodnutie týkajúce sa lehoty na zrušenie práva používať označené palivo na pohon súkromných rekreačných plavidiel bude prijaté až po verejnej konzultácii týkajúcej sa zrušenia tohto práva pre iné činnosti než pre pohon týchto plavidiel, uznalo, že vykonanie tohto rozsudku mohlo byť uskutočnené rýchlejšie.

109

Za týchto okolností spoluprácu Spojeného kráľovstva s Komisiou v priebehu konania pred podaním žaloby nemožno zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť.

110

Naproti tomu po tretie treba zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že Spojené kráľovstvo prijalo určitý počet opatrení tak pred podaním tejto žaloby, ako aj v priebehu konania s cieľom vykonať rozsudok, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, a najmä, že ukončilo vytýkané nesplnenie povinnosti tým, že 1. októbra 2021 nadobudli účinnosť ustanovenia finančného zákona z roku 2020 (pozri analogicky rozsudok z 31. marca 2011, Komisia/Grécko, C‑407/09, EU:C:2011:196, bod 41).

111

Rovnako po štvrté, hoci je pravda, že veľkosť dotknutého členského štátu nie je sama osebe relevantná v rámci posúdenia závažnosti nesplnenia povinnosti, treba zohľadniť skutočnosť, že od 1. januára 2021 sa smernica 95/60 na Spojené kráľovstvo uplatňuje len, pokiaľ ide o Severné Írsko, v dôsledku čoho je dôsledok nesplnenia povinnosti od tohto dátumu obmedzený.

112

Napokon po piate treba ako poľahčujúcu okolnosť zohľadniť skutočnosť, že Spojené kráľovstvo nikdy predtým neopomenulo vykonať rozsudok vydaný Súdnym dvorom podľa článku 258 ZFEÚ (pozri rozsudok z 30. mája 2013, Komisia/Švédsko, C‑270/11, EU:C:2013:339, bod 55).

113

Pokiaľ ide v druhom rade o dĺžku trvania porušenia, stačí pripomenúť, že ju treba posudzovať s prihliadnutím na obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom vyhlásenia predmetného rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, vydaným na základe článku 258 ZFEÚ, na jednej strane, a okamihom, ku ktorému Súdny dvor posudzuje skutkový stav, alebo dátumom, ku ktorému dotknutý členský štát vyhovie tomuto rozsudku, ak je tento dátum skorší, na druhej strane [pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 2011, Komisia/Grécko, C‑407/09, EU:C:2011:196, bod 35, a z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybrien),C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 122].

114

V prejednávanej veci treba konštatovať, že medzi vyhlásením rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, a jeho vykonaním zo strany Spojeného kráľovstva uplynulo 1079 dní, teda takmer tri roky.

115

V treťom rade, pokiaľ ide o platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, z judikatúry vyplýva, že na účely posúdenia jeho platobnej schopnosti a stanovenia dostatočne odrádzajúcich a primeraných sankcií treba vychádzať z jeho HDP ako prevládajúceho faktora, aby sa účinne zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie v budúcnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vrátenie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, body 116 a 130].

116

V tejto súvislosti Spojené kráľovstvo po prvé tvrdí, že treba vychádzať výlučne z HDP Severného Írska počas celého obdobia porušovania, zatiaľ čo Komisia zastáva názor, že treba zohľadniť HDP Spojeného kráľovstva ako celku počas tohto obdobia.

117

Hoci je v prejednávanej veci pravda, že v súlade s článkom 127 ods. 1 dohody o vystúpení sa právo Únie uplatňovalo počas prechodného obdobia, teda do 31. decembra 2020, na Spojené kráľovstvo ako celok, predmetné nesplnenie povinnosti sa od 1. januára 2021 týkalo už len Severného Írska.

118

Z článku 12 ods. 1 protokolu o Írsku/Severnom Írsku pritom vyplýva, že za vykonávanie a uplatňovanie ustanovení práva Únie vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo a na jeho území, pokiaľ ide o Severné Írsko, sú zodpovedné orgány Spojeného kráľovstva, a nie orgány Severného Írska. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Spojené kráľovstvo, skutočnosť, že Spojené kráľovstvo od 1. februára 2020 už nie je členským štátom, nemá vplyv na posúdenie jeho platobnej schopnosti, v dôsledku čoho s ním v tejto súvislosti netreba zaobchádzať odlišne než s členskými štátmi.

119

Navyše, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 115 tohto rozsudku, platobná schopnosť sa zohľadňuje na účely stanovenia dostatočne odrádzajúcich a primeraných sankcií, a to s cieľom účinne zabrániť opakovaniu podobných porušení práva Únie v budúcnosti. Sankcia voči Spojenému kráľovstvu, ktorá by bola vyčíslená, pokiaľ ide o posúdenie platobnej schopnosti, len s prihliadnutím na HDP Severného Írska, by však vzhľadom na pretrvávanie nesplnenia povinnosti po skončení prechodného obdobia nebola dostatočne odrádzajúca, a preto by neumožnila dosiahnuť tento cieľ.

120

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 111 tohto rozsudku, vzhľadom na to, že skutočnosť, že právo Únie sa na Spojené kráľovstvo od skončenia prechodného obdobia uplatňuje, len pokiaľ ide o Severné Írsko, je poľahčujúcou okolnosťou, ktorá zohráva úlohu v rámci posúdenia závažnosti nesplnenia povinnosti, nie je odôvodnené opätovne zohľadniť túto okolnosť, pokiaľ ide o posúdenie platobnej schopnosti Spojeného kráľovstva.

121

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa s cieľom určiť platobnú schopnosť Spojeného kráľovstva malo zohľadniť HDP tohto štátu ako celku počas celého obdobia porušovania.

122

Tvrdenia Spojeného kráľovstva toto posúdenie nespochybňujú. Hoci totiž z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že treba zobrať do úvahy najnovší vývoj HDP [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybriene),C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 124 a citovaná judikatúra], z tejto judikatúry nemožno na rozdiel od tvrdení Spojeného kráľovstva vyvodiť, že Súdny dvor musí zohľadniť iba HDP územia, na ktoré sa uplatňuje právo Únie v čase posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom.

123

Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia na jednej strane tvrdí, že v súlade s oznámením z roku 2021 by mal byť faktor „n“ stanovený na 3,70, pokiaľ ide o porušenia, ktorých sa dopustilo Spojené kráľovstvo, a minimálna paušálna pokuta na 8215000 eur, a na druhej strane tento štát tvrdí, že argumentácia tejto inštitúcie týkajúca sa jeho platobnej schopnosti a tohto oznámenia z roku 2021 si protirečia, stačí pripomenúť, že usmernenia ako tie, ktoré sú uvedené v oznámeniach Komisie, nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení samotnej Komisie, keď táto inštitúcia predkladá návrhy Súdnemu dvoru [rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vrátenie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 95 a citovaná judikatúra].

124

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie Spojeného kráľovstva, podľa ktorého faktor „n“ uvádzaný Komisiou vychádza z počtu kresiel, ktoré má členský štát v Parlamente, hoci Spojené kráľovstvo už nemá v tejto inštitúcii žiadne zastúpenie, Súdny dvor už rozhodol, že zohľadnenie inštitucionálnej váhy dotknutého členského štátu sa nezdá byť nevyhnutné na zabezpečenie dostatočného odradenia a prinútenia tohto členského štátu k zmene svojho súčasného alebo budúceho konania [rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vrátenie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 115].

125

Po tretie, ako bolo uvedené v bode 122 tohto rozsudku, z judikatúry vyplýva, že treba zobrať do úvahy najnovší vývoj HDP dotknutého členského štátu v čase posudzovania skutkového stavu Súdnym dvorom [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma Derrybriene),C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 124 a citovaná judikatúra].

126

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy predstavuje spravodlivé posúdenie okolností prejednávanej veci stanovenie paušálnej pokuty, ktorú musí Spojené kráľovstvo zaplatiť za obdobie od 17. októbra 2018 do 30. septembra 2021, vo výške 32000000 eur.

127

V dôsledku toho je potrebné uložiť Spojenému kráľovstvu povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu vo výške 32000000 eur.

128

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Spojenému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania a bolo konštatované nesplnenie jeho povinnosti, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: