–

ET, v zastúpení: P. Pařil, advokát,

–

česká vláda, v zastúpení: L. Dvořáková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

slovenská vláda, v zastúpení: S. Ondrášiková, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek a C. Valero, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 bodu 3 a článku 54 bodu 2 nariadenia Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. EÚ L 166, 2006, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania o kasačnej sťažnosti medzi ET a Ministerstvom životního prostředí (Česká republika) vo veci udelenia výnimky zo zákazu obchodných činností pre päť exemplárov papagája druhu ara hyacintová (Anodorhynchus hyacinthius).

3

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín podpísaný vo Washingtone 3. marca 1973 (Zbierka dohovorov Organizácie spojených národov, zv. 993, č. I‑14537, ďalej len „dohovor CITES“) má za cieľ zaručiť, aby medzinárodný obchod s druhmi zapísanými v jeho prílohách, ako aj s ich časťami a výrobkami z nich, nepoškodzoval uchovanie biodiverzity a bol založený na udržateľnom využívaní voľne žijúcich druhov.

4

Dohovor CITES, ktorého zmluvnou stranou sa Únia stala 8. júla 2015, sa v Únii začal uplatňovať od 1. januára 1984 na základe nariadenia Rady (EHS) č. 3626/82 z 3. decembra 1982 o uplatňovaní dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 384, 1982, s. 1). Toto nariadenie bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 1997, s. 1; Mim. vyd. 15/003, s. 136), ktorého článok 1 druhý odsek stanovuje, že toto nariadenie sa uplatní v súlade s cieľmi, zásadami a ustanoveniami dohovoru CITES.

5

Článok II dohovoru CITES s názvom „Základné ustanovenia“ v odseku 1 stanovuje:

„Príloha I zahŕňa všetky druhy ohrozené vyhubením, ktoré sú alebo môžu byť obchodom nepriaznivo ovplyvňované. Obchod s exemplármi týchto druhov musí byť predmetom mimoriadne prísnych opatrení, aby naďalej neohrozoval ich prežitie a možno ho povoľovať len za výnimočných okolností.“

6

Od 22. októbra 1987 je druh papagája Ara hyacintová súčasťou prílohy I dohovoru CITES.

7

Odsek 1 písm. c) rezolúcie 10.16 prijatej Konferenciou zmluvných strán dohovoru CITES (ďalej len „rezolúcia Konferencie zmluvných strán 10.16“) s názvom „Pojmoslovie“ znie:

„[Konferencia zmluvných strán dohovoru CITES] PRIJÍMA tieto definície pojmov použitých v tejto rezolúcii:

…

8

Odsek 2 písm. b) bod ii) časť A tejto rezolúcie s názvom „Výraz ‚odchovaný v zajatí‘“ stanovuje:

„[Konferencia zmluvných strán dohovoru CITES] ROZHODUJE

…

9

Odsek 5 písm. a) rezolúcie 12.10 prijatej Konferenciou zmluvných strán dohovoru CITES (ďalej len „rezolúcia Konferencie zmluvných strán 12.10“) znie:

„[Konferencia zmluvných strán dohovoru CITES] ROZHODUJE:

že zariadenie môže byť registrované v súlade s postupom uvedeným v tejto rezolúcii, len ak je možné v ňom odchované exempláre kvalifikovať ako ‚odchované v zajatí‘ v súlade s ustanoveniami rezolúcie Konferencie zmluvných strán 10.16 (Rev.).“

10

V prílohe I rezolúcie Konferencie zmluvných strán 12.10 s názvom „Informácie, ktoré má výkonný orgán poskytnúť sekretariátu o zariadeniach, ktoré sa majú registrovať“, je uvedený zoznam šestnástich kategórií údajov, ktoré sa musia poskytnúť Sekretariátu CITES, medzi ktorými je najmä názov alebo meno a adresa vlastníka a správcu zariadenia pre chov v zajatí, dátum zriadenia a opis objektov, v ktorých je chov umiestnený a ktoré majú zamedziť úniku exemplárov.

11

Odôvodnenie 10 nariadenia č. 338/97 uvádza:

„keďže existuje potreba zabezpečiť čo najširšiu možnú ochranu pre druhy, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, zakotviť ustanovenia pre kontrolu obchodu a premiestnenia exemplárov v rámci Spoločenstva a určiť podmienky umiestnenia exemplárov; keďže potvrdenia, vydávané podľa tohto nariadenia prispievajúce ku kontrole týchto činností sa musia riadiť jednotnými pravidlami o ich vydávaní, platnosti a používaní.“

12

Článok 1 prvý odsek nariadenia č. 338/97 s názvom „Cieľ“ stanovuje:

„Cieľom tohto nariadenia je chrániť druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zaručiť ich ochranu reguláciou obchodu s nimi v súlade s nasledujúcimi článkami.“

13

Článok 8 uvedeného nariadenia s názvom „Ustanovenia o kontrole obchodných činností“ v odsekoch 1 a 2 a v odseku 3 písm. d) stanovuje:

„1.   Zakazuje sa kúpa, ponuka na kúpu, nadobudnutie na komerčné účely, vystavovanie na verejnosti na komerčné účely, využitie na komerčný zisk a predaj, držba na predaj, ponuka na predaj alebo preprava na účely predaja exemplárov druhov uvedených v prílohe A.

2.   Členské štáty môžu zakázať držbu exemplárov, a to najmä živých živočíchov druhov uvedených v prílohe A.

3.   V súlade s požiadavkami iných právnych predpisov spoločenstva o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín možno udeliť výnimky zo zákazu uvedeného v ods. 1 vydaním potvrdenia výkonným orgánom členského štátu, v ktorom sa exempláre nachádzajú, osobitne pre každý jednotlivý prípad, ak exempláre:

…

14

V prílohe A tohto nariadenia je uvedený druh Anodorhynchus, ktorý zahŕňa živočíchy s bežným názvom „ara“.

15

Odôvodnenie 1 nariadenia č. 865/2006 znie:

„Je potrebné prijať ustanovenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 338/97 a na zabezpečenie úplného súladu s ustanoveniami [dohovoru CITES].“

16

Článok 1 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v bode 3 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa okrem pojmov podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 338/97 uplatňujú tieto pojmy:

…

17

Článok 54 nariadenia s názvom „Exempláre živočíšnych druhov narodené a odchované v zajatí“ v bode 2 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 55, exemplár živočíšneho druhu sa považuje za exemplár narodený a odchovaný v zajatí, len ak sa príslušný výkonný orgán po konzultácii s príslušným vedeckým orgánom príslušného členského štátu presvedčil, že sú splnené nasledujúce kritériá:

…

18

Článok 55 nariadenia č. 865/2006 s názvom „Stanovenie rodičovstva“ uvádza:

„V prípade, že na účely článku 54, článku 62 ods. 1 alebo článku 63 ods. 1 príslušný orgán považuje za potrebné stanoviť rodičovstvo živočícha prostredníctvom analýzy krvi alebo iného tkaniva, takáto analýza alebo potrebné vzorky sa poskytujú spôsobom, ktorý stanoví tento orgán.“

19

ET chová v Českej republike papagáje. Dňa 21. januára 2015 požiadal príslušný krajský úrad o udelenie výnimky zo zákazu obchodných činností pre päť exemplárov papagája druhu ara hyacintová (Anodorhynchus hyacinthius) narodených v roku 2014 z jeho odchovu.

20

Prarodičia týchto papagájov (ďalej len „prarodičovský pár“) boli dovezení istým uruguajským štátnym príslušníkom najprv do Bratislavy (Slovensko), a následne boli dovezení FU vozidlom v júni 1993 do Českej republiky, a to za okolností nezlučiteľných s dohovorom CITES.

21

Počas cesty do Českej republiky vozidlo na hranici zastavili colníci a prarodičovský pár bol následne zhabaný správnym rozhodnutím. Toto správne rozhodnutie však zrušil Vrchní soud v Praze (Česká republika) v roku 1996.

22

Príslušný správny orgán preto vrátil prarodičovský pár FU, ktorý ho následne požičal tretej osobe, GV. GV z nich následne v roku 2000 odchoval pár (ďalej len „rodičovský pár“). ET získal tento pár od GV v tom istom roku, pričom nebola spochybnená platnosť prevodu vlastníctva.

23

Výnimku, o ktorú ET požiadal 21. januára 2015, mu príslušný krajský úrad odmietol udeliť, pričom vychádzal zo stanoviska Agentury ochrany přírody a krajiny ČR, ktoré sa týkalo zlučiteľnosti nadobudnutia chovného rodičovského páru zo strany ET s článkom 54 bodom 2 nariadenia č. 856/2006. Podľa tohto stanoviska nebolo možné s istotou tvrdiť, že tento rodičovský pár bol zostavený v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami, keďže v registračných dokumentoch z roku 1998, v ktorých sa uvádza prarodičovský pár, boli viaceré nezrovnalosti a neboli v nich uvedené ďalšie informácie týkajúce sa pôvodu predmetných exemplárov.

24

ET podal proti tomuto odmietavému rozhodnutiu odvolanie, v rámci ktorého tvrdil, že príslušný krajský úrad nesprávne vyložil pojem „chovný rodičovský pár“, keďže takýto chovný rodičovský pár podľa neho predstavujú len rodičovský pár a jeho potomkovia, teda tento orgán nebol oprávnený skúmať pôvod prarodičovského páru.

25

Ministerstvo životního prostředí (Česká republika) toto odvolanie zamietlo s odôvodnením, že spôsob nadobudnutia prarodičovského páru je rozhodujúci a že ET nemožno udeliť výnimku, pretože nie je schopný preukázať pôvod tohto páru.

26

ET podal proti rozhodnutiu o zamietnutí odvolania žalobu na Krajský soud v Hradci Králové (Česká republika).

27

Tento súd zamietol túto žalobu s odôvodnením, že obchodovanie s papagájmi druhu Anodorhynchus môže byť povolené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky stanovené v článku 54 nariadenia č. 865/2006. Podľa uvedeného súdu však v prejednávanej veci nebola splnená žiadna z podmienok uvedených v článku 54 bode 2 uvedeného nariadenia.

28

Krajský soud v Hradci Králové konkrétne vo svojom rozsudku konštatoval, že v čase dovozu prarodičovského páru do Českej republiky už dohovor CITES v tomto členskom štáte platil a bol implementovaný do vnútroštátneho práva prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov. Tento súd vyjadril názor, že podľa ustanovení, ktorými sa dohovor CITES preberá do českého práva, je prípustné skúmať pôvod chovného rodičovského páru až k prarodičovskému páru a že pojem „chovný rodičovský pár“ v zmysle nariadenia č. 865/2006 zahŕňa v prejednávanom prípade všetky tri generácie papagájov, takže príslušný krajský úrad mohol požadovať preukázanie pôvodu prarodičovského páru.

29

EP podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na Nejvyšší správní soud (Česká republika), pričom tvrdil, že Krajský soud v Hradci Králové nesprávne vyložil pojem „chovný rodičovský pár“ v zmysle nariadenia č. 865/2006.

30

Nejvyšší správní soud uvádza, že účastníci konania vo veci samej nespochybňujú, že sa rodičovský pár narodil v zajatí v roku 2000 v Českej republike a že jeho nadobudnutie zo strany ET bolo ako také legálne, ani že pôvod prarodičovského páru vzbudzuje podozrenie. Tento súd sa preto v prvom rade pýta, či pojem „chovný rodičovský pár“ v zmysle článku 54 bodu 2 nariadenia č. 865/2006 zahŕňa aj predkov takýchto zvierat nachádzajúcich sa na území niektorého členského štátu.

31

V druhom rade, ak by sa mal pojem „chovný rodičovský pár“ vykladať reštriktívne, vzniká otázka, či sa pojem „zostavenie“ takého chovného rodičovského páru, ktorý je uvedený v článku 54 bode 2 nariadenia č. 865/2006, v prejednávanom prípade týka len nadobudnutia rodičovského páru, ktorý sa používa na reprodukciu, alebo naopak začiatku chovnej línie, teda v prejednávanom prípade nadobudnutia prarodičovského páru.

32

V treťom rade sa vnútroštátny súd pýta, či pri posudzovaní žiadosti ET o udelenie výnimky treba ešte zohľadniť niektoré osobitné okolnosti.

33

V tejto súvislosti tento súd pripomína, že ET nadobudol rodičovský pár legálne a že v čase tohto nadobudnutia na jednej strane Česká republika nebola členom Európskej únie, a na druhej strane hoci dohovor CITES bol v tomto štáte platný, vnútroštátna právna úprava preberajúca dohovor CITES nevyžadovala vydanie certifikátu v zmysle dohovoru CITES v prípade vnútroštátneho prevodu. Uvedený súd preto dospel k záveru, že ET mohol mať legitímnu dôveru, že obchodovanie s potomkami tohto rodičovského páru bude povolené minimálne v Českej republike.

34

Okrem toho vnútroštátny súd prijal záver, že skutočnosť, že prarodičovský pár bol vrátený FU na základe súdneho rozhodnutia, ako aj tvrdenie ET, podľa ktorého obchodovanie s exemplármi narodenými v zajatí znižuje dopyt po nelegálnom nákupe exemplárov odchytených vo voľnej prírode, by mohli byť zohľadnené v rámci preskúmania žiadosti o udelenie výnimky. Napokon tento súd tvrdí, že ak by ET nebola udelená výnimka, o ktorú žiadal, jeho vlastnícke právo by bolo zúžené na právo mať v držbe pár rodičov, a prípadne jeho potomkov bez toho, aby s nimi mohol právne nakladať.

35

Za týchto podmienok Nejvyšší správní soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

36

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 bod 3 nariadenia č. 865/2006 vykladať v tom zmysle, že pojem „chovný rodičovský pár“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa predkov exemplárov chovaných v chovnom zariadení, ktorých toto zariadenie nikdy nevlastnilo, ani nemalo v držbe.

37

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 8. decembra 2020, Staatsanwaltschaft Wien (Sfalšované prevodné príkazy), C‑584/19, EU:C:2020:1002, bod 49 a citovaná judikatúra].

38

V tejto súvislosti v prvom rade, pokiaľ ide o doslovný výklad článku 1 bodu 3 nariadenia č. 865/2006, z tohto ustanovenia vyplýva, že pojem „chovný rodičovský pár“ zahŕňa všetky živočíchy chovného zariadenia, ktoré sa používajú na reprodukciu.

39

Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 36 a 37 svojich návrhov, znenie článku 1 bodu 3 nariadenia č. 865/2006 samo osebe nestačí na odstránenie nejasnosti pri výklade tohto ustanovenia, keďže jeho jednotlivé jazykové verzie je možné chápať rôzne. Zatiaľ čo totiž z viacerých jazykových verzií, ako je francúzska, španielska, nemecká alebo lotyšská verzia, vyplýva, že pod pojem „chovný rodičovský pár“ v zmysle uvedeného ustanovenia spadajú len zvieratá nachádzajúce sa v určitom chovnom zariadení, teda vo vymedzenom komplexe s vybavením vhodným na zabezpečenie chovu zvierat, iné jazykové verzie, ako napríklad anglická, slovinská, grécka alebo chorvátska verzia odkazujú širšie na všetky živočíchy v chovnom procese a potenciálne zahŕňajú potomkov exemplárov, ktorí nikdy neboli vo vlastníctve alebo v držbe chovného zariadenia.

40

Je pritom nesporné, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami, keďže ustanovenia práva Únie sa majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2021, A, C‑950/19, EU:C:2021:230, bod 37 a citovanú judikatúru).

41

Za týchto podmienok treba v druhom rade preskúmať kontext, do ktorého patrí článok 1 bod 3 nariadenia č. 865/2006, ako aj ciele sledované týmto ustanovením a právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

42

V tejto súvislosti treba uviesť, ako sa uvádza v odôvodnení 1 nariadenia č. 865/2006, že jeho cieľom je jednak zabezpečiť vykonávanie nariadenia č. 338/97 a jednak zabezpečiť úplný súlad s ustanovenia dohovoru CITES, a tým zaručiť, ako sa to zdôrazňuje v odôvodnení 10 tohto posledného uvedeného nariadenia, čo najúplnejšiu ochranu druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi.

43

Ako však zdôraznila generálna advokátka v poznámke pod čiarou 19 svojich návrhov, z prílohy 1 rezolúcie Konferencie zmluvných strán 12.10 vyplýva, že v rámci dohovoru CITES sa na registráciu zariadenia pre chov v zajatí vyžaduje presná identifikáciu takéhoto zariadenia, jeho majiteľa a správcu, ako aj objektov, v ktorých je chov umiestnený. Preto tento pojem „zariadenie“ nemožno v rámci nariadenia č. 865/2006 chápať tak, že odkazuje na jednoduchý chovný proces oddelený od akéhokoľvek konkrétneho fyzického objektu.

44

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 1 bod 3 nariadenia č. 865/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „chovný rodičovský pár“ v zmysle tohto ustanovenia nezahŕňa predkov exemplárov chovaných v chovnom zariadení, ktorých toto zariadenie nikdy nevlastnilo, ani nemalo v držbe.

45

Na úvod treba po prvé uviesť, že podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 338/97 je zakázaný predaj exemplárov druhov uvedených v prílohe A tohto nariadenia. Článok 8 ods. 3 uvedeného nariadenia však členským štátom umožňuje odchýliť sa od takéhoto zákazu, najmä ak sú exempláre živočíšneho druhu uvedené v tejto prílohe A, ktoré sú určené na predaj, exemplármi narodenými a odchovanými v zajatí. Podľa článku 54 nariadenia č. 865/2006 sa exemplár živočíšneho druhu považuje za narodený a odchovaný v zajatí len vtedy, ak sa príslušný výkonný orgán presvedčil okrem iného o tom, že chovný rodičovský pár bol zostavený v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami platnými v čase jeho nadobudnutia a spôsobom, ktorý neohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode.

46

Po druhé zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že povolenie na predaj papagájov, o ktoré ide vo veci samej, nebolo ET udelené z dôvodu, že ich nebolo možné považovať za narodené a odchované v zajatí v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 338/97, keďže prarodičovský pár do Českej republiky doviezla tretia osoba nelegálne. V súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 44 tohto rozsudku, tento pár nemožno považovať za súčasť chovného rodičovského páru, ktorý má ET v držbe, keďže ET ho nikdy nevlastnil, ani nemal v držbe.

47

Po tretie z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že medzi predkami papagájov, o ktoré ide vo veci samej, je možné určiť exempláre odchytené vo voľnej prírode, pretože medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že v prejednávanej veci ide práve o tento prarodičovský pár.

48

Práve vzhľadom na tieto skutočnosti Súdny dvor odpovie na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku.

49

Treba vychádzať z toho, že svojou druhou a treťou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 54 bod 2 nariadenia č. 865/2006 v spojení s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a zásadou ochrany legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby chovateľom držaný exemplár živočíšneho druhu uvedený v prílohe A nariadenia č. 338/97 mohol byť považovaný za narodený a odchovaný v zajatí v zmysle článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia, ak predkovia tohto exemplára, ktorí nie sú súčasťou chovného rodičovského páru tohto chovateľa, boli nadobudnutí treťou osobou pred nadobudnutím účinnosti týchto nariadení v rozpore s platnými právnymi ustanoveniami alebo spôsobom, ktorý ohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode.

50

V prvom rade treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 37 tohto rozsudku treba zohľadniť nielen znenie článku 54 bodu 2 nariadenia č. 865/2006, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou.

51

Okrem toho treba zdôrazniť, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 338/97, ktorý predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla spočívajúceho v zákaze akéhokoľvek komerčného využívania exemplárov druhov uvedených v prílohe A tohto nariadenia, sa má vykladať reštriktívne. Vzhľadom na to podmienky, za ktorých článok 54 bod 2 nariadenia č. 865/2006 umožňuje, aby bol exemplár živočíšneho druhu považovaný za narodený a odchovaný v zajatí, musia byť tiež predmetom reštriktívneho výkladu, keďže cieľom tohto ustanovenia je spresniť pôsobnosť tohto článku 8 ods. 3.

52

Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, toto konštatovanie potvrdzuje aj článok II ods. 1 dohovoru CITES, podľa ktorého obchod s exemplármi druhov ohrozených vyhubením musí byť predmetom mimoriadne prísnych opatrení, aby naďalej neohrozoval ich prežitie, a možno ho povoľovať len za výnimočných okolností.

53

V druhom rade, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 51 svojich návrhov, článok 54 bod 2 nariadenia č. 865/2006 odkazuje na pojem „zostavenie“ chovného rodičovského páru. Ide pritom o široký pojem, čo umožňuje, aby pri skúmaní súladu takéhoto chovného rodičovského páru s požiadavkami stanovenými v tomto ustanovení boli zohľadnené udalosti predchádzajúce samotnému nadobudnutiu chovného rodičovského páru chovateľom.

54

Toto konštatovanie potvrdzuje článok 55 nariadenia č. 865/2006, podľa ktorého môžu príslušné orgány preskúmať rodičovstvo živočícha na účely uplatnenia článku 54 tohto nariadenia. Z toho totiž vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 55 svojich návrhov, že toto ustanovenie umožňuje príslušným orgánom preskúmať rodičovstvo chovného rodičovského páru s cieľom overiť, či boli dodržané kritériá stanovené v článku 54 bode 2 nariadenia č. 865/2006.

55

Okrem toho cieľ sledovaný nariadením č. 865/2006, ako je pripomenutý v bode 42 tohto rozsudku, svedčí v prospech výkladu, podľa ktorého majú príslušné orgány právomoc preskúmať rodičovstvo chovného rodičovského páru v rámci žiadosti o vydanie potvrdenia o výnimke pre predaj exemplárov narodených a odchovaných v zajatí.

56

V tejto súvislosti, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 57 svojich návrhov, podmienky stanovené v článku 54 bode 2 nariadenia č. 865/2006 zodpovedajú podmienkam uvedeným v odseku 2 písm. b) bode ii) časti A rezolúcie Konferencie zmluvných strán 10.16. Táto rezolúcia bola prijatá z dôvodu obáv z toho, že obchodovanie s exemplármi deklarovanými ako odchované v zajatí je naďalej z veľkej časti v rozpore s dohovorom CITES a s rezolúciami Konferencie zmluvných strán dohovoru CITES a môže ohrozovať prežitie voľne žijúcich populácií dotknutých druhov.

57

Výklad, podľa ktorého majú príslušné vnútroštátne orgány právomoc preskúmať rodičovstvo chovného rodičovského páru, je teda v súlade s cieľom sledovaným dohovorom CITES, ktorým je posilniť kontrolu rodičovstva exemplárov narodených a odchovaných v zajatí.

58

Hoci však článok 54 bod 2 nariadenia č. 865/2006 od týchto orgánov vyžaduje, aby kontrolovali spôsob, akým boli predkovia chovného rodičovského páru odchytení v ich prírodnom prostredí, aby sa ubezpečili, že k ich odchyteniu nedošlo spôsobom, ktorý by ohrozoval prežitie druhu vo voľnej prírode, zo samotného znenia tohto ustanovenia naproti tomu vyplýva, že v tomto ustanovení sa uvedeným orgánom neukladá povinnosť kontrolovať, či boli predkovia chovného rodičovského páru nadobudnutí v súlade s právnymi predpismi platnými v čase ich nadobudnutia, ale len ubezpečiť sa, že boli dodržané právne predpisy platné pre nadobudnutie chovného rodičovského páru.

59

Okrem toho na účely určenia, či chovný rodičovský pár nebol zostavený spôsobom, ktorý ohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode z dôvodu odchytenia predka tohto chovného rodičovského páru v prírodnom prostredí, je potrebné zohľadniť stav predmetného druhu v čase tohto odchytenia. Ak bol tento druh k tomuto dátumu zahrnutý do prílohy I dohovoru CITES, ako je to v prejednávanej veci, musí sa jeho odchytenie v každom prípade považovať za také, ktoré ohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode a žiadny členský štát nesmie povoliť výnimku zo zákazu predaja exemplárov pochádzajúcich z tohto predka v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 338/97.

60

Pokiaľ ide v treťom rade o praktické aspekty preskúmania podľa článku 54 bodu 2 nariadenia č. 865/2006, keďže toto ustanovenie na jednej strane vyžaduje, aby sa príslušný orgán presvedčil, že sú splnené v ňom stanovené kritériá, a na druhej strane nestanovuje spôsoby takéhoto preskúmania ani dôkazné prostriedky umožňujúce preukázať, že tieto kritériá sú splnené, treba konštatovať, že určenie takýchto spôsobov preskúmania a dôkazných prostriedkov je vecou príslušných orgánov členských štátov. Tieto prostriedky zahŕňajú povolenia alebo potvrdenia stanovené samotným týmto nariadením alebo akýkoľvek iný vhodný dokument, ktorý príslušné vnútroštátne orgány považujú za užitočný (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2009, Rubach, C‑344/08, EU:C:2009:482, bod 27).

61

V dôsledku toho takéto spôsoby preskúmania môžu, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bodoch 66 a 67 svojich návrhov, závisieť od posúdenie rizík v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu a zahŕňať aj preskúmanie dokumentácie týkajúcej sa nadobudnutia chovného rodičovského páru.

62

Vo štvrtom rade treba zdôrazniť, že zákaz predaja exemplárov, ak bol jeden z predkov nadobudnutý spôsobom, ktorý ohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode, vyplývajúci zo znenia článku 8 ods. 1 a 3 nariadenia č. 338/97 v spojení s článkom 54 bodom 2 nariadenia č. 865/2006, nie je nezlučiteľný s právom vlastniť majetok, ako je zakotvené v článku 17 Charty.

63

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo vlastniť majetok nie je absolútnou výsadou a jeho výkon môže byť za podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty predmetom obmedzenia odôvodneného cieľom všeobecného záujmu uznaného Úniou (rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, C‑8/15 P až C‑10/15 P, EU:C:2016:701, bod 69, ako aj citovaná judikatúra).

64

Je potrebné poznamenať, že ochrana voľne žijúcich druhov je takýmto legitímnym cieľom všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2008, Nationale Raad van Dierenkwekers en Liefhebbers a Andibel, C‑219/07, EU:C:2008:353, bod 27, ako aj citovanú judikatúru).

65

Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 77 svojich návrhov, nariadenia č. 338/97 a 865/2006 zabezpečujú rovnováhu medzi týmto právom vlastniť majetok a požiadavkami spojenými s ochranou voľne žijúcich druhov. Treba ešte spresniť, že takéto požiadavky umožňujú odôvodniť, aby uvádzanie exemplárov druhov ohrozených vyhynutím na trh bolo v zásade zakázané. Pokiaľ ide konkrétnejšie o tvrdenie ET, podľa ktorého toto uvádzanie na trh môže znížiť počet odchytov exemplárov týchto druhov vo voľnej prírode, stačí uviesť, že takéto uvádzanie na trh prispieva k vytvoreniu, zachovaniu alebo rozšíreniu trhu, na ktorom sa majú takéto exempláre nadobúdať. Normotvorca Únie sa však mohol domnievať, že samotná existencia takéhoto trhu predstavuje do určitej miery hrozbu pre prežitie druhov ohrozených vyhubením.

66

Pokiaľ ide v poslednom rade o skutočnosti uvedené vnútroštátnym súdom, ktoré sa týkajú ochrany legitímnej dôvery ET v skutočnosť, že môže uvádzať na trh potomkov svojho chovného rodičovského páru, tie nemôžu viesť k inému záveru.

67

Po prvé, ako uviedla generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, aj za predpokladu, že by príslušný orgán dospel k záveru, že zostavenie chovného rodičovského páru bolo v čase jeho nadobudnutia zákonné, tento záver sám osebe nestačí na udelenie výnimky zo zákazu predaja exemplárov pochádzajúcich z tohto chovného rodičovského páru, keďže, ako bolo pripomenuté v bode 59 tohto rozsudku, v prejednávanej veci sa ešte treba ubezpečiť, že zostavenie tohto chovného rodičovského páru neohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode.

68

Po druhé nie je relevantná skutočnosť, že platný právny rámec bol menej prísny, keď ET v roku 2000 nadobudol svoj chovný rodičovský pár, keďže Česká republika k tomuto dátumu ešte nebola členom Európskej únie.

69

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že rozsah pôsobnosti zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť rozšírený do tej miery, aby vo všeobecnosti bránil uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy [rozsudok z 21. decembra 2021, Skarb Państwa (Poistenie motorových vozidiel), C‑428/20, EU:C:2021:1043, bod 45 a citovaná judikatúra].

70

Po tretie, pokiaľ ide o okolnosť, že prarodičovský pár bol v prejednávanej veci vrátený jeho dovozcovi na základe súdneho rozhodnutia, stačí uviesť, že vzhľadom na dátum vydania tohto rozhodnutia, t. j. pred pristúpením Českej republiky k Európskej únii, takéto rozhodnutie nemôže v žiadnom prípade predstavovať skutočnosť, ktorú treba zohľadniť na účely určenia, či chovný rodičovský pár, ktorý má ET, bol zostavený v súlade s článkom 54 bodom 2 nariadenia č. 865/2006.

71

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 54 bod 2 nariadenia č. 865/2006 v spojení s článkom 17 Charty a zásadou legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby chovateľom držaný exemplár živočíšneho druhu uvedený v prílohe A nariadenia č. 338/97 mohol byť považovaný za narodený a odchovaný v zajatí v zmysle článku 8 ods. 3 tohto nariadenia, ak predkovia tohto exemplára, ktorí nie sú súčasťou chovného rodičovského páru tohto chovateľa, boli nadobudnutí treťou osobou pred nadobudnutím účinnosti týchto nariadení spôsobom, ktorý ohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: