–

„Visma Enterprise“ SIA, v zastúpení: Z. Norenberga,

–

Konkurences padome, v zastúpení: V. Hitrovs,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: pôvodne K. Pommere, V. Soņeca a L. Juškeviča, neskôr K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne N. Khan, P Berghe a I. Naglis, neskôr N. Khan, P Berghe, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ods. 1 a 3 ZFEÚ, ako aj článku 2 a článku 4 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. EÚ L 102, 2010, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Visma Enterprise“ SIA (predtým „FMS Software“ SIA a „FMS“ SIA) a Konkurences padome (Rada pre hospodársku súťaž, Lotyšsko) v súvislosti s rozhodnutím tejto rady, ktorým bola spoločnosti Visma Enterprise uložená pokuta z dôvodu porušenia lotyšského práva hospodárskej súťaže, ktorého sa údajne dopustila.

3

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 330/2010 stanovuje:

„1. Podľa článku 101 ods. 3 zmluvy a s výhradou ustanovení tohto nariadenia sa týmto vyhlasuje, že článok 101 ods. 1 zmluvy sa nevzťahuje na vertikálne dohody.

…“

4

Podľa § 11 ods. 1 Konkurences likums (zákon o hospodárskej súťaži):

„Dohody medzi hospodárskymi subjektmi, ktorých cieľom alebo následkom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže na území Lotyšska, sú zakázané a neplatné od okamihu ich uzatvorenia vrátane dohôd, ktoré sa týkajú:

5

§ 11 ods. 2 tohto zákona pripúšťa uznávanie platnosti dohôd podporujúcich zlepšenie výroby alebo predaja tovaru alebo hospodársky rozvoj, v dôsledku čoho z nich majú spotrebitelia prospech, a zákaz stanovený v odseku 1 tohto paragrafu sa na tieto dohody nevzťahuje, pokiaľ neukladajú dotknutým subjektom obmedzenia, ktoré nie sú potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov, a pokiaľ neumožňujú vylúčiť hospodársku súťaž na podstatnej časti relevantného trhu.

6

§ 11 ods. 4 uvedeného zákona stanovuje, že Ministru kabinets (Rada ministrov, Lotyšsko) určí dohody medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré podstatne nenarúšajú hospodársku súťaž, ako aj kritériá, podľa ktorých dohody medzi hospodárskymi subjektmi nepodliehajú zákazom stanoveným v odseku 1 tohto paragrafu.

7

Ministru kabineta noteikumi Nr. 797 „Noteikumi par atsevišķu vertikālo vienošanos nepakļaušanu Konkurences likuma 11. panta pirmajā daļā noteiktajam vienošanās aizliegumam“ (dekrét Rady ministrov č. 797, obsahujúci „Ustanovenia o vylúčení určitých vertikálnych dohôd zo zákazu kartelov upraveného v § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži“) z 29. septembra 2008 (ďalej len „dekrét č. 797/2008“) prijatý na základe § 11 ods. 4 zákona o hospodárskej súťaži sa vzťahuje na určité typy vertikálnych dohôd a v tejto súvislosti upravuje výnimky.

8

Bod 8.2.1 dekrétu č. 797/2008 umožňuje vo výnimočných prípadoch obmedziť aktívne predaje (správanie distribútorov pri aktívnom vyhľadávaní zákazníkov na neobmedzenom území alebo v súvislosti s neobmedzeným počtom zákazníkov), ale zakazuje obmedziť pasívne predaje (prípady, keď sa na distribútora obráti zákazník, ktorý neprichádza z územia alebo spomedzi zákazníkov rezervovaných výlučne tomuto distribútorovi).

9

Rozhodnutím z 9. decembra 2013 týkajúcim sa uplatnenia § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži na niektoré postupy spoločností FMS Software, „RGP“ SIA, „Zemgales IT centrs“ SIA, „PC Konsultants“ SIA, „Guno M“ SIA, „Seftserviss“ SIA, „I. R. Finanses“ SIA, FMS, „FOX“ SIA (ďalej len „sporné rozhodnutie“) Rada pre hospodársku súťaž uložila spoločnostiam FMS Software a FMS spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť pokutu 45000 lotyšských lats (LVL) (približne 64000 eur).

10

V tomto rozhodnutí Rada pre hospodársku súťaž konštatovala, že FMS Software, ktorá má autorské práva k účtovným informačným softvérom Horizon a Horizon Start, uzavrela s viacerými distribútormi dohodu o distribúcii uvedených softvérov, ktorá v rámci procesu predaja stanovovala v prospech určitých distribútorov výhodu, čo malo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže medzi týmito distribútormi. FMS prevzala jednu z hospodárskych činností FMS Software, v rámci ktorej bolo zistené porušenie práva hospodárskej súťaže.

11

Rada pre hospodársku súťaž po skúmaní zmlúv o spolupráci uzavretých medzi spoločnosťou FMS Software a jej distribútormi týkajúcich sa distribúcie účtovných softvérov Horizon a Horizon Start, ako aj kópie vzorovej zmluvy o spolupráci medzi touto spoločnosťou a uvedenými distribútormi na rok 2011, konštatovala, že ustanovenie 4.1 tejto vzorovej zmluvy stanovovalo, že na začiatku procesu predaja koncovému užívateľovi je distribútor povinný zaregistrovať potenciálnu transakciu do databázy vytvorenej spoločnosťou FMS Software, a to prostredníctvom vzorového elektronického formulára spresňujúceho určité informácie o tomto užívateľovi. Podľa tohto ustanovenia má distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálnu transakciu s konečným užívateľom, prednosť pri uskutočnení predajnej transakcie, pokiaľ proti tomu tento užívateľ nenamieta. Uvedené ustanovenie tiež stanovovalo, že táto prednosť zostane zachovaná počas šiestich mesiacov od registrácie potenciálnej transakcie (ďalej len „sporná dohoda“).

12

Rada pre hospodársku súťaž usúdila, že vytvorenie databázy týkajúcej sa potenciálnych zákazníkov distribútorov spoločnosti FMS Software nie je zakázané, ale výhoda vyplývajúca z „prednosti pri predajnej transakcii“ poskytnutá distribútorovi, ktorý zaregistroval potenciálneho zákazníka, svedčí o existencii regulácie vzťahov medzi distribútormi, konkrétne že v určitom období môže uskutočniť predajnú transakciu s týmto zákazníkom – pod podmienkou, že ten voči tomu nenamieta – iba distribútor, ktorý ako prvý informoval FMS Software. Cieľom spornej dohody je obmedziť hospodársku súťaž medzi distribútormi v rámci obchodovania s účtovnými softvérmi Horizon a Horizon Start. Vzhľadom na to, že registrácia sa týka potenciálnych zákazníkov, ktorým predmetný tovar ešte nebol predaný, si distribútori nemohli konkurovať tým, že ponúknu účtovné softvéry za výhodnejších podmienok. Obmedzilo to tak úžitok, ktorý majú zákazníci z hospodárskej súťaže medzi distribútormi, a poskytnutie výhody upravenej spornou dohodou, porovnateľnej s rozdelením trhu v závislosti od zákazníkov, má teda za cieľ obmedziť hospodársku súťaž medzi distribútormi účtovného softvéru. Cieľom tejto dohody je obmedziť hospodársku súťaž a v dôsledku toho nie je potrebné skúmať ani preukázať, že táto dohoda má na hospodársku súťaž obmedzujúci účinok, ani predložiť dôkaz o jej uplatňovaní alebo o jej skutočnom výkone.

13

Okrem toho Rada pre hospodársku súťaž usúdila, že sporná dohoda nie je vyňatá zo zákazu stanoveného v § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži na základe bodu 8.2.1 dekrétu č. 797/2008, pretože obmedzuje zákazníkov, ktorým môžu distribútori predávať účtové softvéry Horizon a Horizon Start.

14

Podľa Rady pre hospodársku súťaž takto konštatované porušenie trvalo viac ako päť rokov a bolo ukončené z podnetu spoločnosti FMS Software. Tento orgán okrem toho usúdil, že nie je vhodné ani potrebné považovať za zodpovedné za toto porušenie ostatné zmluvné strany spornej dohody, čiže distribútorov spoločnosti FMS Software, a to z dôvodu, že sa aktívne nepodieľali na jej uzavretí a že ich príslušná trhová sila je vo vzťahu k tejto spoločnosti bezvýznamná.

15

Visma Enterprise podala na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia, pričom najmä tvrdila, že toto rozhodnutie obsahuje vecné chyby týkajúce sa posúdenia spornej dohody, výkladu jej účelu, ako aj výkladu kritérií na posúdenie, či sú určité vertikálne dohody vyňaté zo zákazu kartelov stanoveného v § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži.

16

Podľa spoločnosti Visma Enterprise sporná dohoda neodstraňuje hospodársku súťaž medzi distribútormi, pretože im nebráni predložiť svoje ponuky zákazníkovi, ktorý bol už zaregistrovaný. Neexistuje žiadna okolnosť mimo tejto dohody, ktorá by mohla odhaliť spoločný cieľ strán rozdeliť si trh v závislosti od zákazníkov. Distribútori totiž nie sú informovaní o rezervácii zákazníkov.

17

Visma Enterprise tiež tvrdila, že na preukázanie existencie kartelu mala Rada pre hospodársku súťaž určiť dvoch alebo viacerých pôvodcov porušenia. Skutočnosť, že tento orgán vylúčil zodpovednosť distribútorov spoločnosti Visma Enterprise za konštatované porušenie, potvrdzuje, že nedošlo k porušeniu. Okrem toho skutočnosť, že distribútori neboli v čase uzatvorenia spornej dohody aktívni a že ich trhová sila vo vzťahu k spoločnosti FMS Software bola bezvýznamná, neumožňuje vylúčiť ich zodpovednosť za porušenie zákazu stanoveného v § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži. Ďalej Rade pre hospodársku súťaž prináleží, aby v prvom rade posúdila, či boli podmienky spolupráce medzi spoločnosťou FMS Software a jej distribútormi predmetom výnimky, a až následne skúmala, či sa uplatňoval § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži.

18

Rada pre hospodársku súťaž tvrdila, že sporná dohoda sleduje rozdelenie zákazníkov medzi distribútorov počas šiestich mesiacov od registrácie a odstránenie hospodárskej súťaže medzi nimi. Svojím účelom smeruje k obmedzeniu hospodárskej súťaže najmä vzhľadom na to, že Visma Enterprise neuviedla nijaký dôvod, ktorý by odôvodňoval potrebu obmedziť právo distribútora ponúkať svoje služby klientovi rezervovanému iným distribútorom.

19

Rozsudkom z 8. mája 2015 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) čiastočne vyhovel žalobe spoločnosti Visma Enterprise a zrušil časť sporného rozhodnutia týkajúcu sa solidárneho uloženia pokuty. Tento súd uložil Rade pre hospodársku súťaž povinnosť prijať nový správny akt s cieľom uložiť pokutu spoločnosti FMS Software a vylúčiť z výpočtu pokuty čistý obrat spoločnosti FMS za posledný obchodný rok, ktorý predchádzal prijatiu sporného rozhodnutia. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá.

20

Visma Enterprise a Rada pre hospodársku súťaž podali proti tomuto rozsudku kasačné opravné prostriedky.

21

Rozsudkom zo 16. júna 2017 Senāta Administratīvo lietu departaments (Najvyšší súd, správne kolégium, Lotyšsko) zrušil rozsudok Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) z 8. mája 2015 a vrátil vec tomuto súdu na nové rozhodnutie.

22

Účastníci konania vo veci samej predložili dodatočné vyjadrenia.

23

Visma Enterprise najmä tvrdí, že prednosť priznaná distribútorovi, ktorý ako prvý predložil svoju žiadosť, spočíva v poskytnutí podpory zo strany spoločnosti Visma Enterprise pri príprave ponuky a technických riešení. Táto dohoda neobsahuje žiadny prísľub zo strany spoločnosti Visma Enterprise, podľa ktorého by registrácia zaručovala, že ostatní distribútori neurobia danému zákazníkovi ponuku alebo že sa Visma Enterprise v súvislosti s konkrétnym zákazníkom neobráti na iných distribútorov. Dohoda tiež nestanovuje žiadne donucovacie alebo sankčné opatrenie. Visma Enterprise nijako nebráni ostatným distribútorom vykonávať predajné transakcie so zákazníkmi, ktorým už niektorý z distribútorov spoločnosti Visma Enterprise poskytol služby. S distribútormi sa zaobchádza na základe zásady „kto prv príde, ten prv berie“, čo zaručuje rovnosť zaobchádzania. Okrem toho spolupráca s konkrétnym distribútorom nezbavuje zákazníka možnosti získať licenciu na účtovný softvér na neskoršie obdobie od iného distribútora. Ani Visma Enterprise, ani distribútori nebránia zákazníkovi zmeniť distribútora. Zákazník môže tiež uzavrieť zmluvu s distribútorom, ktorý ho nezaregistroval ako prvý, čo vylučuje možnosť rozdelenia trhu.

24

Sporná dohoda podnecuje distribútorov k tomu, aby boli aktívni v rámci distribúcie účtových softvérov tým, že aktívne vykonávajú svoje predajné činnosti a navzájom si konkurujú. Je potrebná z dôvodu špecifických vlastností predmetného odvetvia a tovarov a osobitnej okolnosti, že distribučný systém predpokladá paralelnú činnosť viacerých distribútorov, ktorí na trhu vykonávajú rovnocennú funkciu. Systém registrácie má zabezpečiť, aby dodanie tovaru zákazníkovi a služby, ktoré sú mu poskytované, boli kvalitné a účinné, ako aj kontrolu práce distribútorov, keďže sami osebe nemôžu obsiahnuť osobitosti služieb poskytovaných zákazníkom.

25

Registrácia teda tým, že zaručuje, že Visma Enterprise bude včas informovaná, a že jej umožňuje vyplniť medzery v znalostiach distribútora, má za cieľ zabrániť poškodeniu dobrej povesti tovaru alebo tomu, aby si zákazník vytvoril klamlivý dojem o softvéri a jeho funkciách. Poskytovanie kvalitných služieb schopným distribútorom umožňuje šetriť zdroje spoločnosti Visma Enterprise.

26

Cieľom spornej dohody je teda podporiť činnosť distribútorov, ktorí žiadajú Visma Enterprise o transakcie, aby táto spoločnosť mohla vzhľadom na očakávané príjmy, ako aj na odvetvie činnosti a záujmy potenciálnych zákazníkov plánovať svoje príjmy, identifikovať potenciálnych zákazníkov, rozhodovať o investíciách do vývoja svojho výrobku, ako aj poskytovať zákazníkovi zľavu výrobcu na žiadosť distribútora. Táto dohoda teda sleduje legitímny cieľ, keďže umožňuje organizovať spoluprácu s distribútorom, posúdiť súlad tovaru s potrebami kupujúceho, zaviesť spravodlivé podmienky spolupráce s distribútormi a využívať zdroje racionálnym spôsobom.

27

Rada pre hospodársku súťaž odpovedala, že Visma Enterprise vykonáva koordinované rozdelenie zákazníkov medzi distribútorov. Neexistuje racionálne a hospodársky odôvodnené vysvetlenie začatia procesu registrácie ešte predtým, ako potenciálny zákazník potvrdí svoje želanie začať používať softvér vyvinutý spoločnosťou Visma Enterprise. Posúdenie identifikácie potenciálnych zákazníkov a investícií potrebných na vývoj výrobku sa môže uskutočniť len vtedy, ak konečný užívateľ súhlasil so začatím používania predávaného softvéru.

28

Visma Enterprise nekontroluje činnosti a schopnosti distribútorov v rámci ďalšieho predaja softvéru. Overuje znalosti distribútorov pred začatím spolupráce s nimi a pravidelne organizuje semináre pre distribútorov s cieľom doplniť ich znalosti a rozvíjať ich schopnosti. Slovné spojenie „pokiaľ proti tomu koncový užívateľ nenamieta“, uvedené v spornej dohode, nie je dôležité pri posúdení úrovne dôkazov v oblasti účinkov obmedzujúcich hospodársku súťaž. Posúdenie pravdepodobného správania zákazníka by znamenalo zisťovať, či sa sporné zmluvné ustanovenie skutočne uplatnilo. Uplatnenie tohto zmluvného ustanovenia by však malo význam len s úmyslom podmieniť existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže prejavom vôle tretej osoby.

29

Rada pre hospodársku súťaž okrem iného tvrdila, že uplatňovanie spornej dohody nezaviedlo ani systém výlučnej distribúcie, ani systém selektívnej distribúcie. Nie je teda potrebné posúdiť existenciu prípadných obmedzení pasívnych predajov.

30

Rozsudkom z 13. septembra 2018 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) zamietol žalobu a vyhlásil sporné rozhodnutie za zákonné a dôvodné. Tento súd po posúdení významu vloženia slovného spojenia „pokiaľ proti tomu koncový užívateľ nenamieta“ do spornej dohody vylúčil jeho význam, a to z dôvodu, že má formálnu povahu a že konečný spotrebiteľ nemal vedomosť o dohode o rozdelení zákazníkov. Podľa uvedeného súdu konštatovanie kartelu nemôže závisieť od správania zákazníkov, s výnimkou horizontálnych dohôd, pri ktorých existenciu kartelu možno konštatovať len vtedy, ak zákazníci kúpia tovar za predmetnú zosúladenú cenu.

31

Visma Enterprise podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok.

32

Rozsudkom z 26. novembra 2019 Senāta Administratīvo lietu departaments (Najvyšší súd, správne kolégium) zrušil rozsudok Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) z 13. septembra 2018.

33

Senāta Administratīvo lietu departaments (Najvyšší súd, správne kolégium) rozhodol, že Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) nevykonal správne posúdenie právneho a hospodárskeho kontextu spornej dohody. Povaha, rozsah a hranice tejto dohody sa prejavujú v spôsoboch jej vykonávania, ktoré zamýšľali účastníci kartelu, a to zahŕňa aj spôsob, akým budú zohľadňované prípadné námietky zákazníkov a ako ovplyvnia manévrovací priestor predávajúceho. Okrem iného nezáleží na tom, či mal zákazník vedomosť o existencii ustanovenia, ktoré mu umožňovalo namietať voči prednostnému právu distribútora, ktorý ho ako prvý zaregistroval, alebo všeobecne o obsahu spornej dohody.

34

Naopak, dôležité je zistiť, ako by distribútori museli konať v rámci procesu predaja, ak by boli prijaté takéto námietky. Túto otázku možno objasniť s prihliadnutím na znenie tejto dohody, ako aj na jej vykonávanie. Potrebu posúdiť toto ustanovenie tak, že odráža obsah spornej dohody, nemožno považovať za dôkaz jej skutočného vykonávania ako podmienky predchádzajúcej konštatovaniu porušenia. Je potrebné posúdiť obsah dohody tak z hľadiska jej znenia, ako aj z hľadiska dôkazov predložených účastníkmi konania, ktoré môžu naznačovať skutočnú povahu dohody.

35

Vnútroštátny súd poznamenáva, že vo veci samej je nesporné, že sporná dohoda nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Preto by mal byť tento spor vyriešený uplatnením lotyšského práva, teda zákona o hospodárskej súťaži a dekrétu č. 797/2008.

36

Podľa vnútroštátneho súdu však už Súdny dvor okrem iného v rozsudku zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i. (C‑32/11, EU:C:2013:160), vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav nachádza mimo rozsahu priamej pôsobnosti práva Únie, no v ktorých sa tieto ustanovenia stali uplatniteľnými prostredníctvom vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý sa pri riešeniach výlučne vnútroštátnych situácií prispôsobil riešeniam upraveným právom Európskej únie. V takýchto prípadoch totiž existuje konkrétny záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predchádzať budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotne, a to bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť.

37

Okrem toho z judikatúry Senāta Administratīvo lietu departaments (Najvyšší súd, správne kolégium) vyplýva, že pokiaľ ide o pravdepodobné účinky dohôd na hospodársku súťaž, článok 101 ods. 1 ZFEÚ a § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži stanovujú rovnaký právny rámec. To znamená, že uplatnenie § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži by nemalo byť odlišné od uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Je dôležité zabrániť tomu, aby sa v Lotyšsku pripustili odlišné posudzovacie kritériá na konštatovanie existencie zakázaných vertikálnych dohôd, ako sú kritériá upravené právom Únie. Právna istota, ktorú poskytuje predvídateľná prax inštitúcií a súdov, zodpovedá všeobecným zásadám lotyšského práva i práva Únie.

38

Okrem toho by podstatne odlišné chápanie definície porušení v oblasti práva hospodárskej súťaže mohlo byť zdrojom rozdielov medzi členskými štátmi, ktoré by mohli brániť fungovaniu vnútorného trhu.

39

Vo veci samej je potrebné určiť, či v prípade dohody, ktorá stanovuje, že distribútorovi, ktorý ako prvý zaregistroval transakciu, sa počas šiestich mesiacov od registrácie prizná prednosť pri uskutočnení procesu predaja dotknutému koncovému užívateľovi, pokiaľ proti tomu tento užívateľ nenamieta, povaha dohody postačuje sama osebe na vyvodenie záveru, že ide o dohodu, ktorej cieľom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže na trhu.

40

Za týchto podmienok Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

41

Vnútroštátny súd uvádza, že sporná dohoda sa týka výlučne vnútroštátnej situácie a nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi. V dôsledku toho podľa tohto súdu musí byť spor vyriešený uplatnením lotyšského práva. Uvedený súd však spresňuje, že podľa judikatúry lotyšského Najvyššieho súdu článok 101 ods. 1 ZFEÚ a § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži stanovujú rovnaký právny rámec, pokiaľ ide o pravdepodobné účinky dohôd na hospodársku súťaž, a uplatňovanie týchto dvoch ustanovení by nemalo byť odlišné. Podľa vnútroštátneho súdu je dôležité zabrániť tomu, aby sa v Lotyšsku pripustili kritériá na konštatovanie existencie zakázaných vertikálnych dohôd odlišné od kritérií stanovených pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

42

V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, body 34 a 35, ako aj z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, bod 31 a citovaná judikatúra).

43

Rovnako je však s ustálenou judikatúrou v súlade, že Súdnemu dvoru prináleží preskúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd naň obrátil, s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc (rozsudok z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).

44

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už mnohokrát vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádzal mimo rozsahu priamej pôsobnosti tohto práva, pokiaľ sa uvedené ustanovenia stali uplatniteľné prostredníctvom vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý prispôsobil riešenia výlučne vnútroštátnych situácií riešeniam upraveným právom Únie (rozsudok z 21. júla 2016, VM Remonts a i., C‑542/14, EU:C:2016:578, bod 17, ako aj citovaná judikatúra).

45

Takáto právomoc je odôvodnená zjavným záujmom právneho poriadku Únie na tom, aby sa s cieľom zabrániť budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia prevzaté z práva Únie jednotným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, bod 37, a z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, bod 34, ako aj citovanú judikatúru).

46

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu v podstate vyplýva, že § 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži stanovuje právny rámec totožný s právnym rámcom stanoveným v článku 101 ods. 1 ZFEÚ a že uvedený § 11 ods. 1 sa vykladá rovnako ako článok 101 ods. 1 ZFEÚ.

47

Okrem toho táto okolnosť už viedla Súdny dvor k tomu, aby vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ vo výlučne vnútroštátnych situáciách, ktoré nemajú vplyv na obchod medzi členskými štátmi a v ktorých sa uplatnil článok 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, C‑345/14, EU:C:2015:784, body 11 až 14, ako aj z 21. júla 2016, VM Remonts a i., C‑542/14, EU:C:2016:578, body 16 až 19).

48

Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené otázky v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článku 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorého podstatný obsah je prevzatý do § 11 ods. 2 zákona o hospodárskej súťaži.

49

Naopak podľa judikatúry pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku právomoc Súdneho dvora odpovedať na položené otázky v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu nariadenia č. 330/2010, nie je preukázaná. Z článku 2 ods. 1 tohto nariadenia totiž vyplýva, že jeho cieľom je stanoviť podmienky, za akých je článok 101 ods. 1 ZFEÚ vyhlásený v súlade s článkom 101 ods. 3 ZFEÚ za neuplatniteľný na vertikálne dohody. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom nevyplýva, že by lotyšská právna úprava stanovila uplatňovanie riešení uvedených v nariadení č. 330/2010 na situácie, o aké ide vo veci samej, ktoré nepatria do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, a teda do pôsobnosti uvedeného nariadenia.

50

Svojou prvou, piatou a šiestou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že dohoda uzavretá medzi dodávateľom a distribútorom, na základe ktorej má distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálnu transakciu s konečným užívateľom, počas šiestich mesiacov od registrácie tejto transakcie „prednosť pri uskutočnení predajnej transakcie“, pokiaľ proti tomu tento užívateľ nenamieta, sa môže posúdiť ako „dohoda, ktorá má za cieľ“ alebo „za „následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia.

51

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré sa zakladá na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, sa úloha Súdneho dvora obmedzuje na výklad ustanovení práva Únie, v súvislosti s ktorými mu boli položené otázky, v prejednávanej veci v súvislosti s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. V konečnom dôsledku teda posúdenie, či vzhľadom na všetky relevantné okolnosti charakterizujúce situáciu vo veci samej a hospodársky a právny kontext, do ktorého táto situácia patrí, je cieľom spornej dohody obmedzenie hospodárskej súťaže, neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C‑32/11, EU:C:2013:160, bod 29, ako aj z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 59).

52

Súdny dvor však pri rozhodovaní v prejudiciálnom konaní môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, poskytnúť objasnenia, ktoré majú vnútroštátny súd viesť pri jeho výklade, aby mohol rozhodnúť o spore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 48 ako aj citovanú judikatúru).

53

Podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sú nezlučiteľné s vnútorným trhom a zakázané všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

54

Na to, aby sa na dohodu vzťahoval tento zákaz, musí mať „za cieľ alebo následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu dostatočne citeľným spôsobom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2012, Expedia, C‑226/11, EU:C:2012:795, body 16, 17 a 20, ako aj citovanú judikatúru, a z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 31].

55

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, EU:C:1966:38), alternatívna povaha tejto podmienky označená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 33, ako aj citovanú judikatúru).

56

Z toho vyplýva, že toto ustanovenie, ako ho vykladá Súdny dvor, jasne rozlišuje medzi pojmom „obmedzenie z hľadiska cieľa“ a pojmom „obmedzenie z hľadiska následkov“, pričom každé z nich podlieha odlišnému režimu dokazovania [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 63].

57

Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, takže skúmanie ich následkov nie je potrebné. Táto judikatúra sa opiera o skutočnosť, že určité formy koordinácie medzi podnikmi možno považovať za poškodzujúce riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 35, ako aj citovaná judikatúra).

58

Pokiaľ teda ide o dohody kvalifikované ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, nie je potrebné skúmať ich a ani a fortiori preukázať ich účinky na hospodársku súťaž s cieľom kvalifikovať ich ako „obmedzenie hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže skúsenosť preukazuje, že takéto dohody vedú k zníženiam produkcie a zvýšeniam cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov najmä na úkor spotrebiteľov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 64, ako aj citovanú judikatúru]. Na určenie, že cieľ dohody je protisúťažný, stačí, aby táto dohoda bola konkrétne spôsobilá vylučovať, obmedzovať alebo skresľovať hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C‑32/11, EU:C:2013:160, bod 38).

59

Základné právne kritérium na určenie toho, či dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, tak spočíva v zistení, že takáto dohoda má sama osebe dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže, takže netreba skúmať jej následky (rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

60

Navyše pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ treba vykladať zúžene. Tento pojem totiž možno uplatniť len na určité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré majú dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže, aby bolo možné dospieť k záveru, že skúmanie ich následkov nie je potrebné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 54, ako aj citovanú judikatúru).

61

Okolnosť, že dohoda predstavuje vertikálnu dohodu, však nevylučuje možnosť, že táto dohoda obsahuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“. Hoci sú totiž vertikálne dohody svojou povahou často menej škodlivé pre hospodársku súťaž ako horizontálne dohody, aj ony môžu mať za určitých okolností obzvlášť vysoký obmedzujúci potenciál (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C‑32/11, EU:C:2013:160, bod 43, ako aj z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, C‑345/14, EU:C:2015:784, bod 21).

62

Na účely posúdenia, či má dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže na to, aby sa mohli považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné vychádzať z obsahu ich ustanovení, cieľov, ktoré majú dosiahnuť, ako aj z hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu alebo trhov (rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).

63

Skutočnosť, že opatrenie sa považuje za opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ, nevylučuje, že vzhľadom na existenciu iného cieľa, ktorý toto opatrenie sleduje a ktorý treba považovať za neoprávnený, a to aj vzhľadom na obsah ustanovení tohto opatrenia a kontext, do ktorého patrí, uvedené opatrenie možno považovať za opatrenie, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 52, ako aj citovanú judikatúru).

64

Pokiaľ ide v prvom rade o obsah spornej dohody, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ustanovenie 4.1 vzorovej zmluvy o spolupráci uzavretej medzi spoločnosťou Visma Enterprise a jej distribútormi stanovuje, že distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálnu transakciu s konečným užívateľom, má počas šiestich mesiacov od registrácie potenciálnej transakcie „prednosť pri uskutočnení predajnej transakcie“, pokiaľ proti tomu tento užívateľ nenamieta.

65

V tejto súvislosti treba uviesť, že zo znenia uvedeného ustanovenia prevzatého v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, v čom spočíva táto prednosť. Rada pre hospodársku súťaž v spornom rozhodnutí usúdila, že iba distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálneho zákazníka, s ním môže uskutočniť predaj, čo Visma Enterprise poprela.

66

Ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, nezdá sa, že by toto ustanovenie samo osebe výslovne zakazovalo distribútorom spoločnosti Visma Enterprise aktívne sa obrátiť na potenciálneho zákazníka alebo odpovedať na požiadavky tohto zákazníka. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží určiť presný obsah spornej dohody.

67

Ďalej treba uviesť, že účastníci konania vo veci samej sa tiež nezhodujú v otázke cieľa tejto dohody, keďže Visma Enterprise tvrdila, že jej cieľom je organizovať spoluprácu s distribútormi, posúdiť súlad tovaru s potrebami kupujúceho, stanoviť spravodlivé podmienky spolupráce s distribútormi a využívať zdroje racionálnym spôsobom.

68

V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 51 tohto rozsudku prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil ciele sledované spornou dohodou.

69

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že hoci úmysel dotknutých osôb nie je potrebným prvkom na určenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku súťaž ani vnútroštátnym súdom a súdom Únie, nič nebráni v tom, aby tento úmysel zohľadnili (rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 53, ako aj citovaná judikatúra).

70

Skúmanie hospodárskeho a právneho kontextu spornej dohody prináleží vnútroštátnemu súdu.

71

Za predpokladu, že by túto dohodu nebolo možné posúdiť ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, by vnútroštátny súd musel skúmať jej následky, a aby ju mohol posúdiť ako „obmedzenie hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musel by konštatovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 38, ako aj citovanú judikatúru).

72

Na tento účel treba zobrať do úvahy konkrétny rámec, do ktorého dohoda patrí, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu alebo trhov [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 116, ako aj citovaná judikatúra].

73

Podľa ustálenej judikatúry účinky obmedzujúce hospodársku súťaž môžu byť tak skutočné, ako aj potenciálne, ale v každom prípade musia byť dostatočne citeľné [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 117, ako aj citovaná judikatúra].

74

Na účely posúdenia účinkov dohody z hľadiska článku 101 ZFEÚ je potrebné skúmať hospodársku súťaž v skutočnom rámci, v akom by fungovala v prípade neexistencie spornej dohody [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 118, ako aj citovanú judikatúru].

75

Na tento účel je potrebné zohľadniť najmä povahu a prípadnú obmedzenosť množstva tovarov, ktoré sú predmetom dohody, postavenie a význam zmluvných strán na trhu dotknutých tovarov, prípadnú izolovanú povahu tejto dohody alebo naopak jej umiestnenie v rámci skupiny dohôd. V tejto súvislosti existencia podobných zmlúv, aj keď nie je nutne rozhodujúca, je okolnosťou, ktorá môže spolu s ďalšími okolnosťami predstavovať hospodársky a právny kontext, v ktorom sa má uvedená dohoda posudzovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 1980, L’Oréal, 31/80, EU:C:1980:289, bod 19).

76

Účelom vytvorenia porušujúceho scenára je preukázať skutočné možnosti správania hospodárskych subjektov v prípade neexistencie dotknutej dohody a určiť tak pravdepodobné fungovanie trhu, ako aj jeho štruktúry v prípade neexistencie tejto dohody [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 120].

77

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby na základe všetkých relevantných údajov určil, či sporná dohoda v skutočnosti spĺňa podmienky na to, aby sa na ňu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 11. decembra 1980, L’Oréal, 31/80, EU:C:1980:289, bod 20).

78

Okrem toho, ako v podstate tvrdí Komisia, môžu byť vertikálne dohody v zásade menej škodlivé pre hospodársku súťaž ako horizontálne dohody. Obmedzenie hospodárskej súťaže medzi distribútormi tej istej značky (intra‑brand competition) je teda v zásade problematické len vtedy, ak je skutočná hospodárska súťaž medzi rôznymi ochrannými známkami na predmetnom trhu (inter‑brand competition) oslabená (pozri analogicky rozsudok z 25. októbra 1977, Metro SB‑Großmärkte/Komisia, 26/76, EU:C:1977:167, bod 22).

79

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží určiť najmä vlastnosti relevantného trhu a postavenie zmluvných strán na tomto trhu.

80

V tejto súvislosti zo znenia prejudiciálnych otázok vyplýva, že podiel spoločnosti Visma Enterprise na trhu nepresahuje 30 %. Túto okolnosť treba spolu s ďalšími skutočnosťami zohľadniť na účely určenia štruktúry relevantného trhu, vrátane postavenia spoločnosti Visma Enterprise na tomto trhu, čo môže patriť do hospodárskeho kontextu, v ktorom sa má sporná dohoda posudzovať.

81

Vnútroštátny súd bude musieť následne skúmať účinky „rezervovania“ potenciálneho zákazníka distribútorom na hospodársku súťaž, a to najmä z hľadiska okolnosti – ktorá sa vzhľadom na znenie prejudiciálnych otázok zdá preukázaná – že distribútori nie sú vopred informovaní o „rezervovaní“ potenciálneho zákazníka a že konečný zákazník nie je informovaný o možnosti namietať proti tejto rezervácii, ako aj z hľadiska dĺžky trvania tejto rezervácie.

82

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú, piatu a šiestu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dohodu uzavretú medzi dodávateľom a distribútorom, na základe ktorej distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálnu transakciu s konečným užívateľom, má počas šiestich mesiacov od registrácie tejto transakcie „prednosť pri uskutočnení predajnej transakcie“, pokiaľ tento užívateľ proti tomu nenamieta, nemožno posúdiť ako dohodu, „ktorá má za cieľ“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia, s výnimkou toho, že by túto dohodu vzhľadom na jej znenie, ciele a jej kontext bolo možné považovať za dohodu, ktorá má dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže na to, aby mohla byť takto posúdená. Za predpokladu, že takáto dohoda nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí vnútroštátny súd skúmať, či túto dohodu možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti vo veci samej, najmä na hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu, považovať za obmedzujúcu hospodársku súťaž dostatočne citeľným spôsobom z dôvodu jej skutočných alebo potenciálnych účinkov.

83

Svojou druhou, treťou a siedmou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 3 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že na dohodu uzavretú medzi dodávateľom a distribútorom, na základe ktorej má distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálnu transakciu s konečným užívateľom, počas šiestich mesiacov od registrácie tejto transakcie „prednosť pri uskutočnení predajnej transakcie“, pokiaľ proti tomu tento užívateľ nenamieta, sa za predpokladu, že predstavuje dohodu, ktorá má „za cieľ“ alebo „následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, môže vzťahovať výnimka podľa odseku 3 tohto článku.

84

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na každú dohodu, ktorá je v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, možno uplatniť výnimku podľa odseku 3 tohto článku, len ak spĺňa kumulatívne podmienky, ktoré sú v ňom uvedené, vrátane podmienky, že prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 230, ako aj citovanú judikatúru).

85

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zlepšenie v zmysle prvej podmienky stanovenej v článku 101 ods. 3 ZFEÚ nemožno stotožniť s každou výhodou, ktorú partneri vyťažia zo spornej dohody, pokiaľ ide o ich výrobné alebo distribučné činnosti. Toto zlepšenie musí predovšetkým predstavovať také citeľné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali nevýhody, ktoré prináša táto dohoda v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 234, ako aj citovaná judikatúra).

86

Skúmanie dohody na účely určenia, či táto dohoda prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru, resp. k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku a či vykazuje citeľne objektívne výhody, treba uskutočniť z hľadiska skutkových tvrdení a dôkazov predložených podnikmi (rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 235, ako aj citovaná judikatúra).

87

Takéto skúmanie si môže vyžadovať zohľadnenie charakteristík a prípadných osobitostí odvetvia, ktorých sa týka sporná dohoda, pokiaľ sú tieto charakteristiky a osobitosti rozhodujúce pre výsledok skúmania. Okrem toho sa podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ musí vziať do úvahy výhodnosť vplyvu na súhrn spotrebiteľov na relevantných trhoch (rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 236, ako aj citovaná judikatúra).

88

Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že Visma Enterprise tvrdila, že účinkom spornej dohody je najmä zlepšenie distribúcie jej tovaru, dodávanie tovaru vyššej kvality a dosiahnutie úspor.

89

Za týchto podmienok prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či táto dohoda prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru, o ktoré ide vo veci samej, a či spĺňa ostatné podmienky uvedené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

90

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú, tretiu a siedmu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na dohodu uzavretú medzi dodávateľom a distribútorom, na základe ktorej má distribútor, ktorý ako prvý zaregistroval potenciálnu transakciu s konečným užívateľom, počas šiestich mesiacov od registrácie tejto transakcie „prednosť pri uskutočnení predajnej transakcie“, pokiaľ proti tomu tento užívateľ nenamieta, sa za predpokladu, že predstavuje dohodu, ktorá má „za cieľ“ alebo „za následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, môže vzťahovať výnimka podľa odseku 3 tohto článku len vtedy, ak spĺňa kumulatívne podmienky, ktoré sú v ňom uvedené.

91

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) položil štvrtú otázku v kontexte výhrady, ktorú Visma Enterprise smerovala proti časti sporného rozhodnutia, v ktorej Rada pre hospodársku súťaž usúdila, že nie je vhodné ani potrebné považovať distribútorov spoločnosti FMS Software za zodpovedných za konštatované porušenie. Touto výhradou Visma Enterprise v podstate tvrdila, že vzhľadom na to, že článok 11 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži, ktorý preberá podstatu článku 101 ods. 1 ZFEÚ, sa týka dohôd medzi podnikmi, Rada pre hospodársku súťaž nemôže sankcionovať jedinú zmluvnú stranu spornej dohody, ibaže by uznala, že nedošlo k porušeniu týchto ustanovení.

92

Štvrtú otázku preto treba chápať v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa ňou v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že existencia dohody porušujúcej toto ustanovenie je vylúčená, ak orgán poverený vykonávaním uvedeného ustanovenia pristúpil k odlišnému posúdeniu, pokiaľ ide o pripísanie zodpovednosti za porušenie.

93

Z tohto hľadiska, ako bolo pripomenuté v bode 53 tohto rozsudku, sú podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ nezlučiteľné s vnútorným trhom a zakázané všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

94

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora na to, aby vznikla „dohoda“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, stačí, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom (rozsudok zo 14. januára 2021, Kilpailu‑ ja kuluttajavirasto, C‑450/19, EU:C:2021:10, bod 21 a citovaná judikatúra).

95

Konštatovanie porušenia článku 101 ZFEÚ sa teda musí zakladať na posúdení podmienok uvedených v tomto ustanovení.

96

Z toho vyplýva, že otázka existencie dohody zakázanej na základe článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa v zásade líši od otázky pripísania zodpovednosti za porušenie a uloženia sankcie zmluvnej strane tejto dohody, hoci niektoré skutkové okolnosti by sa mohli ukázať relevantné pri posúdení týchto oboch otázok.

97

Prvá otázka sa totiž týka podmienok uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, zatiaľ čo druhá otázka sa týka dôsledkov porušenia tohto ustanovenia, pričom táto druhá otázka sa v zásade zohľadňuje len vtedy, ak sa najprv konštatuje porušenie uvedeného ustanovenia.

98

Pokiaľ sa teda existencia dohody porušujúcej článok 101 ods. 1 ZFEÚ preukáže v súlade s kritériami uvedenými v tomto ustanovení, posúdenie orgánu povereného jeho vykonávaním, týkajúce sa pripísania zodpovednosti za porušenie zmluvným stranám tejto dohody, v zásade nemôže mať vplyv na konštatovanie tohto porušenia.

99

Otázka týkajúca sa podmienok uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ je okrem toho odlišná od otázky, či orgán poverený vykonávaním tohto ustanovenia môže pripísať zodpovednosť za porušenie tohto ustanovenia iba jednej zmluvnej strane dohody tvoriacej toto porušenie, ktorá vo veci samej nebola položená.

100

Za týchto podmienok treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že existenciu dohody zakázanej týmto ustanovením nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že orgán poverený vykonávaním uvedeného ustanovenia pristúpil k odlišnému posúdeniu týkajúcemu sa pripísania zodpovednosti za porušenie zmluvným stranám tejto dohody.

101

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: