–

L. Šenfelde, v zastúpení: L. Šenfelde,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: pôvodne K. Pommere, V. Soņeca, L. Juškeviča a E. Bārdiņš, neskôr K. Pommere a E. Bārdiņš, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Kaduczak a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487 a korigendum Ú. v. EÚ L 130, 2016, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Līgou Šenfeldeovou, majiteľkou podniku, a Lauku atbalsta dienests (Úrad pre rozvoj vidieka, Lotyšsko) vo veci zamietavého rozhodnutia, ktorým sa žalobkyni nepriznala kumulácia dvoch podpôr pre rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti.

3

Odôvodnenia 3, 7 a 17 nariadenia č. 1305/2013 znejú:

…

…

4

Článok 2 ods. 1 písm. n) tohto nariadenia za „mladého poľnohospodára“ považuje osobu, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, má primerané odborné zručnosti a spôsobilosti a prvýkrát začína pôsobiť v poľnohospodárskom podniku ako najvyšší predstaviteľ tohto podniku.

5

Článok 5 uvedeného nariadenia s názvom „Priority Únie pre rozvoj vidieka“ vo svojom prvom odseku bode 2 písm. a) stanovuje:

„Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie pre rozvoj vidieka…:

…

6

Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 stanovuje:

„[Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)] pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka. Podpora z EPFRV sa čerpá s cieľom dosiahnuť ciele rozvoja vidieka dosahované prostredníctvom priorít Únie.“

7

Podľa článku 13 uvedeného nariadenia:

„Každé opatrenie rozvoja vidieka sa plánuje tak, aby prispelo konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka. Orientačný zoznam opatrení osobitného významu pre priority Únie sa uvádza v prílohe VI.“

8

Článok 19 uvedeného nariadenia pod názvom „Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“ stanovuje:

„1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

…

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa poskytuje mladým poľnohospodárom.

…

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) sa poskytuje malým poľnohospodárskym podnikom tak, ako ich vymedzujú členské štáty.

…

4.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) je podmienená predložením podnikateľského plánu. Realizácia podnikateľského plánu sa musí začať najneskôr do deviatich mesiacov odo dňa rozhodnutia o poskytnutí pomoci.

V prípade mladých poľnohospodárov poberajúcich podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa v podnikateľskom pláne uvádza, že mladý poľnohospodár musí do 18 mesiacov odo dňa začatia činnosti splniť požiadavky na aktívneho poľnohospodára podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

Členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a iii). Dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) je vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii). Podpora sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov.

5.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vypláca najmenej v dvoch splátkach počas obdobia najviac piatich rokov. Splátky môžu byť degresívne. Úhrada poslednej splátky podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) je podmienená správnou realizáciou podnikateľského plánu.

6.   Maximálna suma podpory podľa odseku 1 písm. a) sa stanovuje v prílohe II. Členské štáty pri vymedzovaní sumy podpory podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) zohľadňujú aj sociálno‑ekonomickú situáciu v oblasti programu.

…“

9

Príloha I vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 808/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 18) zahŕňa časť 5, ktorá upravuje kódy opatrení a podopatrení. Táto časť podľa článku 19 nariadenia č. 1305/2013 pod kódom 6 upravuje opatrenie s názvom „Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“. Medzi podopatrenia na účely tvorby programov zodpovedajúce tomuto opatreniu v rámci kódu 6.1. patrí podopatrenie s názvom „pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov“ a v rámci kódu 6.3 podopatrenie s názvom „pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov“.

10

Podľa článku 5 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 12), členské štáty určia prahové hodnoty uvedené v treťom pododseku článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 pre výrobný potenciál poľnohospodárskeho podniku meraný ako štandardný výstup vymedzený v článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1242/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa stanovuje typológia Spoločenstva pre poľnohospodárske podniky (Ú. v. EÚ L 335, 2008, s. 3), alebo ako jeho ekvivalent.

11

Podľa bodu 99 usmernení Európskej únie o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 (Ú. v. EÚ C 204, 2014, s. 1) „pomoc sa môže poskytovať súčasne podľa niekoľkých schém alebo sa môže kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt nepresiahne stropy pomoci stanovené v týchto usmerneniach“.

12

Bod 184 týchto usmernení stanovuje, že „maximálna výška pomoci sa musí obmedziť na 70000 [eur] na mladého poľnohospodára a 15000 [eur] na malý poľnohospodársky podnik [a že] členské štáty pri vymedzovaní výšky pomoci pre mladých poľnohospodárov musia zohľadniť aj sociálno‑ekonomickú situáciu v dotknutej oblasti“.

13

Bod 1 dekrétu Rady ministrov č. 292 z 9. júna 2015 o ustanoveniach týkajúcich sa postupu poskytovania vnútroštátnej podpory a podpory Európskej únie v rámci podopatrenia „Podpora na začatie podnikateľskej činnosti prostredníctvom rozvoja malých poľnohospodárskych podnikov“ patriaceho do opatrenia „Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“ (Latvijas Vēstnesis, 2015, č. 126) stanovuje:

„Tento dekrét upravuje postup poskytovania vnútroštátnej pomoci a pomoci Európskej únie v rámci podopatrenia ‚Poskytnutie pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov‘ patriaceho do opatrenia ‚Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti‘ formou jednorazovej platby.“

14

Bod 20 tohto dekrétu stanovuje:

„Počas jedného programového obdobia môže žiadateľ o podporu poberať podporu uvedenú v týchto ustanoveniach len raz.“

15

Žalobkyňa vo veci samej, ktorá je majiteľkou poľnohospodárskeho podniku, požiadala 5. októbra 2015 v rámci prvého projektu o poskytnutie pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých podnikov.

16

Úrad pre rozvoj vidieka rozhodnutím z 15. januára 2016 vyhovel tejto žiadosti.

17

Žalobkyňa prevzala 27. júla 2016 poľnohospodársky podnik, ktorý predtým prevádzkovali jej rodičia.

18

V rámci druhého projektu podala 23. augusta 2016 žiadosť o financovanie začiatku podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, pričom pokračovala vo výkone činností podporovaných z prostriedkov vyplatených v rámci prvej pomoci.

19

Úrad pre rozvoj vidieka túto druhú žiadosť zamietol 8. novembra 2016 na základe článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013.

20

Tento úrad sa domnieval, že uchádzačovi sa na základe jedného opatrenia môže poskytnúť buď pomoc pre rozvoj malých podnikov, alebo pomoc pre mladých poľnohospodárov. Zastával názor, že vnútroštátna právna úprava neumožňovala požiadať najprv o poskytnutie podpory pre rozvoj malých podnikov a následne predložiť žiadosť o pomoc pre mladých poľnohospodárov, keďže takáto žiadosť nespĺňala podmienku prvého výkonu činnosti alebo prevzatia podniku týkajúcu sa tejto poslednej uvedenej pomoci.

21

Žalobkyňa vo veci sa proti tomuto zamietavému rozhodnutiu odvolala na Úrad pre rozvoj vidieka. Rozhodnutím zo 6. januára 2017 tento úrad potvrdil uvedené zamietnutie a pri tejto príležitosti zopakoval zákaz kumulácie rôznych druhov pomoci upravených týmto nariadením.

22

Žaloby, ktoré následne podala žalobkyňa proti tomuto zamietavému rozhodnutiu, zamietol najskôr Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko) a následne Administratīvā apgabaltiesa (Regionálny správny súd, Lotyšsko).

23

Tieto súdy sa predovšetkým domnievali, že z cieľov uvedených v projektoch žalobkyne vo veci samej vyplýva, že druhý projekt bol zameraný na uskutočnenie cieľa sledovaného prvým projektom. Poskytnutie dvoch podpôr pre ten istý cieľ by však bolo v rozpore s pravidlom jednorazovej platby a nebolo by ho možné považovať za primerané použitie prostriedkov. Okrem toho poľnohospodár viac nespĺňa definíciu pojmu „mladý poľnohospodár“, pretože už poberal pomoc pre rozvoj malých podnikov upravenú v článku 19 ods. 1 písm. a) bode iii) nariadenia č. 1305/2013.

24

Žalobkyňa vo veci samej podala 23. novembra 2017 kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), v ktorom predovšetkým tvrdila, že ustanovenia nariadenia č. 1305/2013 boli vykladané nesprávne.

25

V tejto súvislosti tvrdí, že tieto dve pomoci sa spravujú odlišnými ustanoveniami a že pravidlo, podľa ktorého pomoc v zmysle tohto nariadenia nemožno priznať viac ako jedenkrát, sa uplatňuje samostatne na každé jednotlivé čiastkové podopatrenie a nie na ich kumuláciu.

26

Vnútroštátny súd sa preto pýta na súlad vnútroštátnej právnej úpravy zakazujúcej vyplatenie pomoci upravenej v článku 19 ods. 1 písm. a) bode i) nariadenia č. 1305/2013 poľnohospodárovi, ktorému už bola poskytnutá pomoc podľa tohto odseku 1 písm. a) bodu iii).

27

Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Má sa článok 19 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 v spojení s inými ustanoveniami tohto nariadenia a Usmerneniami Európskej únie o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 vykladať v tom zmysle, že:

28

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby poľnohospodár, ktorému bola poskytnutá pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých podnikov upravená v písmene a) bode iii) tohto ustanovenia, mohol túto podporu kumulovať s podporou na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov upravenou v písmene a) bode i) tohto ustanovenia.

29

Ako vyplýva z článku 19 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, pomoc poskytovaná na základe opatrenia „Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“ zahŕňa tri druhy pomoci na začatie podnikateľskej činnosti, vrátane pomoci pre mladých poľnohospodárov a pomoci pre rozvoj malých podnikov.

30

Príloha I vykonávacieho nariadenia č. 808/2014 vo svojej časti 5 upravujúcej kódy opatrení a podopatrení uvádza kód zodpovedajúci pomoci poskytovanej na základe opatrenia „rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“ upraveného v článku 19 nariadenia č. 1305/2013 a kódy zodpovedajúce jednotlivým podopatreniam „pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov“ a „pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov“, ktoré sú predmetom konania vo veci samej.

31

Článok 19 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 stanovuje, že podpora upravená v odseku 1 písm. a) bode i) tohto článku sa poskytuje mladým poľnohospodárom a podpora upravená v odseku 1 písm. a) bode iii) tohto článku sa poskytuje malým poľnohospodárskym podnikom, ako ich definovali členské štáty.

32

Aj keď toto posledné uvedené ustanovenie prenecháva členským štátom možnosť definovať pojem „malý poľnohospodársky podnik“, článok 2 ods. 1 písm. n) nariadenia č. 1305/2013 definuje „mladého poľnohospodára“ v zmysle tohto nariadenia ako „osobu, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, má primerané zručnosti a spôsobilosti potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ uvedeného podniku“.

33

Hoci sa znenie článku 19 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia zameriava najmä na priznanie dvoch sporných pomocí vo veci samej, treba uviesť, že tento článok neupravuje postupnosť v poskytovaní týchto pomocí a výslovne nevylučuje ich kumuláciu.

34

Článok 19 ods. 4 prvý pododsek nariadenia č. 1305/2013 stanovuje, že poskytnutie pomoci uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku, ktorá zahŕňa obe sporné pomoci v konaní vo veci samej, si vyžaduje predloženie podnikateľského plánu a stanovuje podmienky realizácie tohto plánu.

35

Okrem toho tretí pododsek článku 19 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje, že členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a iii) tohto článku. Uvádza, že dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) musí byť vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) a že táto pomoc sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov.

36

V tomto ohľade treba pripomenúť, ako vyplýva z článku 19 ods. 8 nariadenia č. 1305/2013, že Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty najmä s cieľom definovať prahové hodnoty upravené v uvedenom odseku 4 tohto článku 19. článok 5 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 v tomto smere spresňuje, že členské štáty určia prahové hodnoty uvedené v treťom pododseku tohto článku 19 ods. 4 nariadenia pre výrobný potenciál poľnohospodárskeho podniku meraný ako štandardný výstup alebo jeho ekvivalent.

37

Treba však konštatovať, že na jednej strane znenie článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 výslovne nerieši otázku kumulácie pomocí poskytnutých na základe jeho článku 19 ods. 1 písm. a) bodov i) a iii), a na druhej strane stanovenie prahových hodnôt pre takéto pomoci, ako sú upravené v tomto odseku 4, nebráni kumulovaniu predmetných pomocí pod podmienkou, že sa dodrží maximálna výška poskytnutej pomoci upravená v odseku 6 tohto článku 19.

38

Nie je totiž vylúčené, že sa po získaní pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malého poľnohospodárskeho podniku zvýši výrobný potenciál príjemcu tejto pomoci, a to prípadne vďaka získaniu prvej pomoci, čo ho podnieti k tomu, aby začal pôsobiť ako „mladý poľnohospodár“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. n) uvedeného nariadenia.

39

Postavenie príjemcu takejto pomoci preto nevylučuje možnosť požiadať o pomoc pre „mladého poľnohospodára“ v zmysle tohto ustanovenia, ktoré určuje iba kritériá týkajúce sa veku, odbornosti a prvého začatia pôsobenia v postavení vedúceho poľnohospodárskeho podniku. Z toho vyplýva, že poľnohospodár, akým je žalobkyňa vo veci samej, sa môže považovať za „mladého poľnohospodára“ v zmysle uvedeného ustanovenia aj vtedy, keď mu už bola poskytnutá pomoc na rozvoj malých podnikov upravená v článku 19 ods. 1 písm. a) bode iii) tohto nariadenia.

40

Kritérium prvého začatia pôsobenia v poľnohospodárskom podniku si nevyhnutne nevyžaduje, aby poľnohospodársky podnik, v rámci ktorého „mladý poľnohospodár“ začne po prvýkrát pôsobiť, bol novým podnikom, keďže toto kritérium možno splniť aj v tom prípade, ak má „mladý poľnohospodár“ v úmysle pokračovať v rozvoji starého podniku.

41

Navyše možnosť kumulácie dvoch pomocí, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, podporuje skutočnosť, že nariadenie č. 1305/2013 nepredpokladalo vyplatenie podpory mladým poľnohospodárom jednorazovo, ale v splátkach, pričom možnosť takejto postupnej platby je výslovne upravená v článku 19 ods. 5 tohto nariadenia a okrem iného sa odzrkadľuje aj v jeho odôvodnení 17.

42

Ako okrem iného poznamenala aj generálna advokátka v bode 75 svojich návrhov, v prípade, ak by sa mladému poľnohospodárovi umožnilo, aby aj po získaní pomoci pre rozvoj malého poľnohospodárskeho podniku mohol požiadať o pomoc pre mladých poľnohospodárov, ku ktorej sa potom pripočíta už prijatá suma prvej pomoci, zohľadnila by sa takýmto spôsobom aj životná realita mladých poľnohospodárov a bolo by to v súlade s cieľmi sledovanými nariadením č. 1305/2013, ako aj prioritami Únie v oblasti rozvoja vidieka.

43

Potreba povzbudiť poľnohospodárov v štádiu začatia činnosti, aby zväčšili a rozvíjali svoje podniky a následne upravili svoje pôvodné podnikateľské plány, prispieva k dosiahnutiu cieľa sledovaného týmto nariadením, ktorým je rozvoj vidieka v zmysle odôvodnenia 3 tohto nariadenia, ako aj k potrebe podporovať rozvoj malých podnikov, ktoré môžu byť hospodársky životaschopné, ako spresňuje odôvodnenie 17 uvedeného nariadenia.

44

Okrem toho treba pripomenúť, že nariadenie č. 1305/2013 určuje jednak ciele, ku ktorým má prispieť politika rozvoja vidieka a jednak príslušné priority Únie prostredníctvom stanovenia vhodných opatrení na jej uplatnenie. V článku 5 tohto nariadenia sa totiž uvádza šesť priorít rozvoja vidieka, ku ktorým v zmysle bodu 2 tohto článku patrí aj posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a tiež uľahčenie generačnej výmeny, pričom sa kladie dôraz najmä na zlepšenie hospodárskych výsledkov všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie ich reštrukturalizácie a modernizácie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2021, Région wallonne (Pomoc pre mladých poľnohospodárov), C‑830/19, EU:C:2021:552, bod 34].

45

Potreba povzbudiť poľnohospodárov v štádiu začatia ich činnosti, aby zväčšili a rozvíjali svoje podniky, ako bolo zdôraznené v bode 43 tohto rozsudku, zapadá aj do rámca priorít Únie v oblasti rozvoja vidieka.

46

V prejednávanej veci, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, žalobkyňa vo svojom podnikateľskom pláne týkajúcom sa pomoci pre mladých poľnohospodárov spresnila svoje želanie pokračovať v začatom projekte a v tomto zmysle ďalej rozvíjať svoj podnik zväčšením jeho stáda.

47

Pri tejto príležitosti však treba pripomenúť, že článok 19 ods. 6 nariadenia č. 1305/2013 obmedzuje sumy, ktoré môže mladý poľnohospodár získať v rámci pomoci upravenej v odseku 1 písm. a), pretože stanovuje „maximálnu“ sumu podpory poskytnutej na tento účel.

48

Bod 99 usmernení o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 stanovuje, že pomoc sa môže poskytovať súčasne podľa niekoľkých schém alebo sa môže kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt nepresiahne [prahové hranice] pomoci stanovené v týchto usmerneniach.

49

V tejto súvislosti bod 184 uvedených usmernení spresňuje, že maximálna výška pomoci sa musí obmedziť na 70000 eur na mladého poľnohospodára a 15000 eur na malý poľnohospodársky podnik, pričom členské štáty pri vymedzovaní výšky pomoci pre mladých poľnohospodárov musia zohľadniť aj sociálno‑ekonomickú situáciu v dotknutej oblasti.

50

Preto, ako zdôraznila aj generálna advokátka v bode 82 svojich návrhov a ako bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, suma získaná v rámci pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malého poľnohospodárskeho podniku sa musí pripočítať k sume, ktorá sa má poskytnúť v rámci podpory na začatie podnikateľskej činnosti pre mladého poľnohospodára takým spôsobom, aby sa neprekročila prahová hodnota podpory pre mladých poľnohospodárov upravená v článku 19 ods. 6 nariadenia č. 1305/2013.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby poľnohospodár, ktorému sa už poskytla pomoc na začatie poľnohospodárskej činnosti pre rozvoj malých podnikov upravená v písm. a) bode iii) tohto ustanovenia, kumuloval takúto pomoc s pomocou na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov upravenou v písm. a) bode i) tohto ustanovenia pod podmienkou, že sa dodrží maximálna výška poskytnutej pomoci upravená v odseku 6 tohto článku.

52

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej poskytnutie pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých podnikov upravenej v písmene a) bode iii) tohto ustanovenia, vylučuje získanie pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, ktorá je upravená v písm. a) bode i) tohto ustanovenia.

53

Pochybnosti vnútroštátneho súdu, ktoré vyjadruje v rámci týchto otázok, sa konkrétne týkajú miery voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty v súvislosti so zavedením schémy poskytovania týchto dvoch pomocí na začatie podnikateľskej činnosti.

54

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členské štáty vykonávajú nariadenie č. 1305/2013 prostredníctvom svojich programov podpory rozvoja vidieka. Ako vyplýva z článku 6 tohto nariadenia a ako sa odzrkadľuje v jeho odôvodnení 7, EPFRV v týchto štátoch v skutočnosti pôsobí prostredníctvom uvedených programov.

55

Každý členský štát by mal preto prijať národný program rozvoja vidieka pokrývajúci celé jeho územie, viaceré regionálne programy alebo národný program súčasne so súborom regionálnych programov takým spôsobom, aby tieto programy vykonávali stratégiu s cieľom reagovať na priority Únie pre rozvoj vidieka.

56

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie č. 1305/2013 ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsoby vykonania pomoci, ktorú upravuje.

57

Ako totiž vyplýva z článku 1 tohto nariadenia, toto ustanovenie upravuje pravidlá v oblasti programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe „spoločných zodpovedností členských štátov a Komisie“, ako aj pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.

58

Miera voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty v tomto smere, sa môže týkať predovšetkým kritérií výberu projektov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie finančných zdrojov určených na rozvoj vidieka a zamerať sa na opatrenia prijaté v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so žiadateľmi.

59

Táto miera voľnej úvahy sa môže týkať aj formy národných programov rozvoja vidieka a uplatnení ustanovení tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o veľkosť oprávnených podnikov, ako sa uvádza v článku 19 ods. 2 treťom pododseku uvedeného nariadenia, alebo výšku podpory, ako vyplýva z odseku 6 tohto článku.

60

Okrem toho podľa článku 13 nariadenia č. 1305/2013 sa každé opatrenie rozvoja vidieka plánuje tak, aby prispelo konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka. Treba však uviesť, ako spresňuje znenie tohto článku, že zoznam opatrení nachádzajúci sa v prílohe VI uvedeného nariadenia, ktorý má osobitný význam pre priority Únie, má len orientačný charakter.

61

Z uvedeného vyplýva, ako poznamenala Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že členské štáty si v zásade môžu vybrať, čo zahrnú do svojich programov rozvoja vidieka. Členské štáty teda môžu zaviesť obmedzenia pre poskytnutie pomoci na začatie činnosti podnikov uvedených v článku 19 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia tým, že stanovia zákaz vyplácania podpory uvedenej v článku 19 ods. 1 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia poľnohospodárovi, ktorému sa už poskytla podpora upravená v písm. a) bode iii) tohto ustanovenia.

62

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej poskytnutie pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých podnikov podľa písm. a) bodu iii) tohto ustanovenia vylučuje priznanie pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, ktorá je upravená v písm. a) bode i) tohto ustanovenia.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: