–

Hauptzollamt B, v zastúpení: A. Wollschläger, splnomocnená zástupkyňa,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a S. Eisenberg, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a R. Tricot, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 1997, s. 1; Mim. vyd. 15/003, s. 136), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1320/2014 z 1. decembra 2014 (Ú. v. EÚ L 361, 2014, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 338/97“) a článku 57 ods. 5 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia č. 338/97 (Ú. v. EÚ L 166, 2006, s. 1), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) 2015/870 z 5. júna 2015 (Ú. v. EÚ L 142, 2015, s. 3) (ďalej len „nariadenie č. 865/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Hauptzollamt B (Hlavný colný úrad B, Nemecko) a XY vo veci zhabania šiestich konzerv jeseterotvarých rýb, z ktorých každá vážila 50 gramov g), pretože dotknutá osoba pri ich dovoze na colné územie Európskej únie nepredložila povolenia na dovoz.

3

Cieľom Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, podpísaného vo Washingtone 3. marca 1973 (Zbierka dohovorov Organizácie Spojených národov, zväzok 993, č. I‑14537, ďalej len „CITES“), je zaručiť, aby medzinárodný obchod s druhmi zapísanými v jeho prílohách, ako aj s ich časťami a výrobkami z nich, nepoškodzoval uchovanie biodiverzity a bol založený na udržateľnom využívaní voľne žijúcich druhov.

4

Tento dohovor, ku ktorému Únia pristúpila 8. júla 2015, sa v Únii uplatňoval od 1. januára 1984 na základe nariadenia Rady (EHS) č. 3626/82 z 3. decembra 1982 o uplatňovaní Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín v Spoločenstve [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 384, 1982, s. 1). Toto nariadenie bolo zrušené nariadením č. 338/97, ktorého článok 1 druhý odsek stanovuje, že toto nariadenie sa uplatní v súlade s cieľmi, zásadami a ustanoveniami CITES.

5

Podľa rezolúcie Konferencie zmluvných strán 13.7 (Rev. CoP17) o kontrole obchodu s exemplármi osobného alebo rodinného charakteru:

„…

Konferencia zmluvných strán [CITES]

…

…“ [neoficiálny preklad]

6

Príloha 1 tejto rezolúcie s názvom „Usmernenia pre výklad pojmu exempláre osobného alebo rodinného charakteru“ stanovuje:

„…

Exemplármi osobného a rodinného charakteru sú

…“ [neoficiálny preklad]

7

Odôvodnenie 12 nariadenia č. 338/97 znie:

„keďže, aby sa zabezpečila účinná kontrola a uľahčili colné postupy, mali by byť určené colné úrady s vyškoleným personálom zodpovedným za realizáciu potrebných formalít a tomu zodpovedajúcej kontroly tam, kde sa exempláre dovážajú do [Únie], aby sa s nimi zaobchádzalo v rámci schválených colných postupov alebo aby sa s nimi nakladalo v zmysle nariadenia Rady EHS č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný [kódex] spoločenstva [(Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307)], alebo tam, kde sa vyvážajú alebo opätovne vyvážajú z [Únie]; keďže by mali tiež existovať zariadenia zaručujúce, že živé exempláre sú primerane umiestnené a je o ne primerane postarané.“

8

Článok 1 nariadenia č. 338/97 uvádza:

„Cieľom tohto nariadenia je chrániť druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zaručiť ich ochranu reguláciou obchodu s nimi v súlade s nasledujúcimi článkami.

Toto nariadenie sa uplatní v súlade s cieľmi, zásadami a ustanoveniami dohovoru definovaného v článku 2.“

9

Článok 2 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…

…“

10

Podľa článku 4 ods. 2 prvého pododseku uvedeného nariadenia:

„Dovoz exemplárov druhov uvedených v prílohe B do [Únie] bude podliehať povinnosti vybaviť všetky potrebné kontroly a predtým predložiť povolenie na dovoz vydané výkonným orgánom členského štátu miesta určenia na pohraničnom colnom úrade v mieste vstupu.“

11

Článok 7 toho istého nariadenia vo svojom odseku 3 s názvom „Exempláre osobného a rodinného charakteru“ stanovuje:

„Odchylne od článkov 4 a 5 sa ich ustanovenia neuplatňujú na neživé exempláre, časti a deriváty druhov uvedených v prílohách A až D, ktoré majú osobný alebo rodinný charakter, ktoré boli dovezené do [Únie] alebo boli z neho vyvezené, alebo opätovne vyvezené v súlade s ustanoveniami, ktoré stanoví Komisia. …“

12

Článok 16 ods. 2 nariadenia č. 338/97 spresňuje, že opatrenia, ktoré členské štáty prijmú na to, aby zaručili uloženie sankcií za porušenia ustanovení tohto nariadenia, najmä dovoz exemplárov do Únie bez príslušného povolenia, či potvrdenia, budú „zodpovedať charakteru a závažnosti porušenia a budú zahŕňať ustanovenia týkajúce sa zaistenia, prípadne zhabania alebo prepadnutia exemplárov“.

13

V prílohe B uvedeného nariadenia sú uvedené „Acipenseriformes spp. (II) [jeseterotvaré] (okrem druhov uvedených v prílohe A)“.

14

Odôvodnenia 1, 2 a 6 nariadenia č. 865/2006 znejú:

…

15

Podľa článku 9 nariadenia č. 865/2006:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 31, 38, 44b, 44i a 44p, sa pre každú zásielku exemplárov prepravovaných spoločne ako súčasť jednej dodávky vydáva osobitné povolenie na dovoz, oznámenie o dovoze, povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz.“

16

Článok 57 tohto nariadenia s názvom „Dovoz a opätovný dovoz exemplárov osobného alebo rodinného charakteru do [Únie]“ stanovuje:

„1.   Výnimka z článku 4 nariadenia (ES) č. 338/97 pre exempláre osobného alebo rodinného charakteru, ktorá je ustanovená v článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, sa nevzťahuje na exempláre, ktoré sa používajú na komerčný zisk, predaj, vystavovanie na komerčné účely, sú držané na predaj, ponúkané na predaj alebo prepravované na účely predaja.

…

3.   Prvý dovoz exemplárov osobného alebo rodinného charakteru vrátane poľovníckych trofejí do [Únie] osobou s bežným bydliskom v [Únii], ktorý sa týka exemplárov druhov uvedených v prílohe B k nariadeniu (ES) č. 338/97, si nevyžaduje predloženie povolenia na dovoz colnému úradu, ak táto osoba predloží originál dokladu na (opätovný) vývoz a jeho kópiu.

…

4.   Opätovný dovoz exemplárov osobného alebo rodinného charakteru vrátane poľovníckych trofejí do [Únie] osobou s bežným bydliskom v [Únii], ktorý sa týka exemplárov druhov uvedených v prílohe A alebo B k nariadeniu (ES) č. 338/97, si nevyžaduje predloženie povolenia na dovoz colnému úradu, pokiaľ sa predloží jeden z týchto dokladov:

5.   Odchylne od odsekov 3 a 4 si dovoz alebo opätovný dovoz do [Únie] nasledujúcich položiek uvedených v prílohe B k nariadeniu (ES) č. 338/97 nevyžaduje predloženie dokladu o (opätovnom) vývoze alebo povolenia na dovoz:

…“

17

Podľa § 51 ods. 2 prvej vety Bundesnaturschutzgesetz (spolkový zákon o ochrane prírody), ak sa počas colnej kontroly zistí, že zvieratá alebo rastliny sa dovážajú alebo vyvážajú bez predpísaných povolení alebo iných dokladov, colný orgán zhabe dotknuté zvieratá alebo rastliny.

18

V decembri 2015 XY vstúpila na colné územie Únie cez letisko v Düsseldorfe (Nemecko), pričom doviezla šesť konzerv kaviáru jeseterotvarých rýb, z ktorých každá vážila 50 g, bez toho, aby mala povolenie na dovoz uvedené v § 51 ods. 2 spolkového zákona o ochrane prírody.

19

Po tom, ako Hlavný colný úrad B zhabal uvedené konzervy, podala XY žalobu na Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko). Tento súd uvedenej žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol, že hoci sú vajíčka jeseterotvarých rýb uvedené v prílohe B nariadenia č. 338/97 a ich dovoz teda podlieha povoleniu na dovoz, toto zhabanie bolo nezákonné, keďže Hlavný colný úrad B mal ponechať XY dve zo šiestich dotknutých konzerv kaviáru, čo zodpovedá množstvu nepresahujúcemu 125 g, pretože XY ich nechcela použiť na komerčné účely, ale ich chcela darovať svojim deťom alebo ich sama spotrebovať.

20

Hlavný colný úrad B podal na vnútroštátny súd opravný prostriedok „Revision“ s odôvodnením, že v prípade prekročenia maximálneho množstva 125 g uvedeného v článku 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 musí byť podľa neho zhabaný celý prepravovaný kaviár jeseterotvarých rýb, a nielen nadbytočné množstvo. Okrem toho namieta proti tomu, že by konzervy kaviáru jeseterotvarých rýb dovezené XY mohli byť považované za „exempláre osobného alebo rodinného charakteru“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia č. 338/97, keďže tieto konzervy boli určené na darovanie tretím osobám.

21

Vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti pýta, ako sa má vykladať článok 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006, pretože – odhliadnuc od skutočnosti, že toto ustanovenie nie je v členských štátoch vykladané a uplatňované jednotne – cieľ sledovaný týmto nariadením, ako aj nariadením č. 338/97 a CITES, t. j. ochrana ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, svedčí v prospech striktného výkladu uvedeného ustanovenia, podľa ktorého v prípade prekročenia maximálneho množstva 125 g má príslušný colný orgán zhabať všetok dovezený kaviár jeseterotvarých rýb. Absencia sankčnej povahy tohto ustanovenia, ako aj výklad per analogiam pomocou článku 23 ods. 2 a článku 27 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (Ú. v. EÚ L 324, 2009, s. 23), ktoré stanovujú hodnoty a množstvá tovaru spadajúceho pod toto nariadenie, ktorý je oslobodený od dovozného cla, však odôvodňujú menej striktný výklad, podľa ktorého len prebytočné množstvo dovezeného kaviáru jeseterotvarých rýb má byť zhabané.

22

Vnútroštátny súd má navyše pochybnosti o tom, či je možné vykladať článok 2 písm. j) nariadenia č. 338/97 tak, že vylučuje, aby sa konzervy kaviáru jeseterotvarých rýb dovezené XY mohli považovať za „exempláre osobného alebo rodinného charakteru“ z dôvodu, že táto osoba deklarovala úmysel darovať ich tretej osobe. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia a článku 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 vôbec nevyplýva, že pojem „exempláre osobného alebo rodinného charakteru“ sa uplatňuje len vtedy, ak dovozca predmetný exemplár použije alebo spotrebuje sám, a že v spore vo veci samej nič nenasvedčuje tomu, že XY mala uvedené konzervy v držbe na komerčné účely. Zdôrazňuje tiež, že v praxi by mohlo byť pre colné orgány ťažké spoľahlivo overiť úmysly dovozcu. Okrem toho by bolo nelogické, ak by sa povolil dovoz exemplára, ktorý dovozca skutočne spotrebuje, ale dovoz by bol zakázaný, ak exemplár bude skonzumovaný treťou osobou.

23

Za týchto podmienok Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24

Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 3 nariadenia č. 338/97 vykladať v tom zmysle, že kaviár jeseterotvarých rýb pri jeho vstupe na colné územie Únie možno považovať za „exemplár osobného alebo rodinného charakteru“ v zmysle tohto ustanovenia, ak je určený ako darček tretej osobe, a môže sa teda naň vzťahovať výnimka z povinnosti dovozcu predložiť povolenie na dovoz stanovená v tomto ustanovení.

25

V súlade s ustálenou judikatúrou je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 2. júla 2020, Magistrat der Stadt Wien (škrečok poľný), C‑477/19, EU:C:2020:517, bod 23 a citovaná judikatúra].

26

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 338/97 dovoz neživých exemplárov, ich častí a derivátov druhov uvedených v prílohe A až D tohto nariadenia na colné územie Únie nepodlieha povinnosti predložiť na tento účel povolenie na dovoz, pokiaľ ide o exempláre osobného alebo rodinného charakteru.

27

Podľa definície uvedenej v článku 2 písm. j) nariadenia č. 338/97 pojem „exemplár osobného alebo rodinného charakteru“ znamená neživý exemplár, jeho časti a deriváty, ktoré sú vlastníctvom fyzickej osoby a ktoré tvoria alebo majú tvoriť súčasť jej bežného osobného majetku.

28

Treba teda konštatovať, že znenie tohto ustanovenia neumožňuje jednoznačne určiť, či uplatniteľnosť pojmu „exemplár osobného alebo rodinného charakteru“ nevyhnutne vyžaduje použitie alebo spotrebu uvedených neživých exemplárov, ich častí alebo derivátov samotným dovozcom.

29

Nemožno totiž vylúčiť, že takéto exempláre v osobnej držbe alebo osobnom vlastníctve môže dovozca následne bezodplatne odovzdať tretej osobe ako darček namiesto toho, aby si ich dovozca ponechal na čisto osobné použitie.

30

Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí nariadenie č. 338/97, je potrebné pripomenúť, že toto nariadenie sa podľa svojho článku 1 druhého odseku uplatňuje v súlade s cieľmi, zásadami a ustanoveniami CITES, ku ktorému Únia pristúpila, takže Súdny dvor nemôže nechať bez povšimnutia tieto ciele, keďže ich zohľadnenie je nevyhnutné pri výklade ustanovení uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2003, Nilsson, C‑154/02, EU:C:2003:590, bod 39).

31

Rezolúcia 13.7 Konferencie zmluvných strán CITES, ktorá umožňuje objasniť výklad ustanovení tohto dohovoru uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, však v bode 1 spresňuje, že pojem „exempláre osobného alebo rodinného charakteru“ sa vzťahuje na exempláre, ktoré sú v osobnej držbe alebo v osobnom vlastníctve na nekomerčné účely, boli legálne nadobudnuté a sú prepravované alebo obsiahnuté v osobnej batožine, alebo sú súčasťou sťahovania.

32

Okrem toho treba uviesť, že článok 57 ods. 1 nariadenia č. 865/2006 stanovuje, že výnimka, ktorá je ustanovená v článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, sa nevzťahuje na exempláre, ktoré sa používajú na komerčný zisk, predaj, vystavovanie na komerčné účely, sú držané na predaj, ponúkané na predaj alebo prepravované na účely predaja.

33

Tak zo znenia tohto článku 57 ods. 1, ako aj zo znenia rezolúcie 13.7 Konferencie zmluvných strán CITES vyplýva, že neexistencia komerčného účelu dovážaného exemplára predstavuje rozhodujúce kritérium na účely jeho kvalifikácie ako „exemplára osobného alebo rodinného charakteru“, pričom tento výklad potvrdzujú aj ciele sledované nariadením č. 338/97.

34

Z tohto hľadiska treba v treťom rade pripomenúť, že cieľom režimu ochrany exemplárov druhov uvedených v prílohách A a B nariadenia č. 338/97 je zaistiť čo najúplnejšiu ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v súlade s cieľmi, zásadami a ustanoveniami CITES (rozsudok zo 4. septembra 2014, Sofia Zoo, C‑532/13, EU:C:2014:2140, bod 34 a citovaná judikatúra).

35

Rezolúcia 13.7 Konferencie zmluvných strán CITES však vo svojej preambule spresňuje, že exempláre druhov uvedených v prílohe I tohto dohovoru, medzi ktoré patria aj jeseterotvaré ryby, sa nesmú v krajine dovozu primárne používať na komerčné účely.

36

Tak z kontextu, do ktorého patrí nariadenie č. 338/97, ako aj z cieľov, ktoré toto nariadenie sleduje, vyplýva, že neživý exemplár, jeho časť alebo derivát, akým je kaviár jeseterotvarých rýb, nemôže byť považovaný za „exemplár osobného alebo rodinného charakteru“ v zmysle článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, ak dovozca sleduje komerčný účel. Naopak takáto kvalifikácia je prípustná, ak je uvedený kaviár v osobnej držbe alebo osobnom vlastníctve na nekomerčné účely, a to bez ohľadu na to, či je, alebo nie je určený ako darček pre tretiu osobu.

37

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 3 nariadenia č. 338/97 sa má vykladať v tom zmysle, že pri dovoze na colné územie Únie kaviár jeseterotvarých rýb možno považovať za „exemplár osobného alebo rodinného charakteru“ v zmysle tohto ustanovenia, ak je určený ako darček pre tretiu osobu, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že má byť použitý na komerčný účel, a môže sa teda naň vzťahovať výnimka z povinnosti dovozcu predložiť povolenie na dovoz stanovená v uvedenom ustanovení.

38

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 vykladať v tom zmysle, že colný orgán musí zhabať len množstvo dovezeného kaviáru jeseterotvarých rýb presahujúce maximálne množstvo 125 g na osobu z dôvodu, že dovozca nemá povolenie vydané na účely uskutočneného dovozu, a nie celý objem, ktorý bol dovezený na colné územie Únie.

39

Podľa ustálenej judikatúry citovanej v bode 25 tohto rozsudku treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

40

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 dovoz kaviáru jeseterotvarých rýb na colné územie Únie v maximálnom množstve do 125 g na osobu nepodlieha povinnosti dovozcu predložiť povolenie na dovoz príslušnému colnému orgánu.

41

Treba teda konštatovať, že znenie tohto ustanovenia neumožňuje samo osebe určiť dôsledky prekročenia tohto maximálneho množstva 125 g na účel určenia množstva kaviáru jeseterotvarých rýb, ktoré musí príslušný colný orgán zhabať.

42

Pokiaľ ide ďalej o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba uviesť, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 338/97 stanovuje zásadu, podľa ktorej dovoz exemplárov druhov uvedených v prílohe B podlieha povinnosti predložiť povolenie na dovoz vydané výkonným orgánom členského štátu určenia.

43

Z toho vyplýva, že článok 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 tým, že oslobodzuje dovozcu kaviáru jeseterotvarých rýb od povinnosti predložiť povolenie na dovoz, ak je dodržané maximálne množstvo do 125 g na osobu, predstavuje výnimku zo zásady uvedenej v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 338/97, a preto sa musí vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. januára 2013, Komisia/Španielsko, C‑360/11, EU:C:2013:17, bod 84 a citovanú judikatúru).

44

Napokon v súvislosti s cieľmi sledovanými nariadením č. 338/97 treba pripomenúť, že podľa jeho článku 1 a ako bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, je cieľom tohto nariadenia zaručiť čo najúplnejšiu ochranu druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi.

45

Takáto ochrana však môže byť zaručená len pod podmienkou, že výnimka stanovená v článku 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 sa obmedzuje len na dovoz malého množstva kaviáru jeseterotvarých rýb, a teda len vtedy, ak sa zhabanie príslušným colným orgánom vzťahuje na celý objem kaviáru jeseterotvarých rýb dovezeného na colné územie Únie.

46

Opačný výklad spočívajúci v pripustení, že v rámci tejto výnimky má príslušný colný orgán zhabať iba množstvo kaviáru jeseterotvarých rýb prekračujúce hranicu 125 g na osobu, by navyše prispieval – ako to zdôraznila česká vláda vo svojich písomných pripomienkach – k podpore dovozu týchto derivátov pochádzajúcich z exemplárov druhov uvedených v prílohe B nariadenia č. 338/97 bez povolenia na dovoz a bol by v rozpore s cieľom uvedeným v odôvodnení 12 uvedeného nariadenia, ktorý spočíva v uľahčení colných postupov a zabezpečení účinnej kontroly.

47

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf) rozhodol, že dve konzervy kaviáru jeseterotvarých rýb, každú s váhou 50 g, t. j. celkové množstvo 100 g na osobu, mal Hlavný colný úrad B vrátiť žalobkyni. Toto posúdenie však okrem skutočnosti, že XY zbavuje možnosti získania zvyšných 25 g kaviáru jeseterotvarých rýb, ktoré bola oprávnená na tento účel doviezť bez predloženia povolenia na dovoz s ohľadom na maximálne množstvo 125 g na osobu, dokazuje zložitosť postupov, ktorým by mohli colné orgány čeliť, ak by malo byť zhabané iba prekračujúce množstvo kaviáru jeseterotvarých rýb.

48

Na základe vyššie uvedených úvah treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 57 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 865/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že ak množstvo kaviáru jeseterotvarých rýb dovezeného na colné územie Únie prekračuje maximálne množstvo 125 g na osobu a dovozca nemá povolenie vydané na účely uskutočneného dovozu, musí príslušný colný orgán zhabať celý objem takto dovezeného kaviáru jeseterotvarých rýb.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: