Právny rámec

Právo WTO

Právo Únie

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore

O odvolaní

O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 3 základného nariadenia

Argumentácia účastníkov konania

– O prvej časti

– O druhej časti

Posúdenie Súdnym dvorom

O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 5 základného nariadenia

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 2 základného nariadenia

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O trovách

1

Svojím odvolaním Yieh United Steel Corp. (ďalej len „Yieh“) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia (T‑607/15, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2019:831), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1429 z 26. augusta 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 224, 2015, s. 10, ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).

3

Článok 2 antidumpingovej dohody s názvom „Vymedzenie dumpingu“ stanovuje:

„2.1   Na účely tejto dohody sa môže výrobok považovať za dumpingový, t. j. uvádzaný na trh inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, ak je vývozná cena vyvážaného výrobku z jednej krajiny do druhej menšia, než je pri bežnom obchode [obchodnom styku – neoficiálny preklad] porovnateľná cena obdobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine.

2.2   Ak sa v rámci bežného obchodu [bežného obchodného styku – neoficiálny preklad] nevyskytuje žiadny predaj obdobného výrobku na domácom trhu vyvážajúcej krajiny alebo ak v dôsledku mimoriadnej situácie na trhu alebo nízkeho objemu predaja na domácom trhu vyvážajúcej krajiny… taký predaj neumožňuje riadne porovnanie, dumpingové rozpätie sa určí porovnaním s porovnateľnou cenou obdobného výrobku vyvážaného do niektorej tretej krajiny za predpokladu, že táto cena je reprezentatívna, alebo porovnaním s výrobnými nákladmi v krajine pôvodu zvýšenými o príslušnú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.

…“

4

V čase prijatia sporného nariadenia boli ustanovenia upravujúce prijatie antidumpingových opatrení Európskou úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [(Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), ktoré bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 765/2012 z 13. júna 2012 (Ú. v. EÚ L 237, 2012, s. 1) (ďalej len „základné nariadenie“).

5

Článok 1 základného nariadenia s názvom „Zásady“ v odsekoch 1 a 2 stanovoval:

„1.   Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve spôsobuje ujmu.

2.   Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku v bežnom obchode, stanovená pre krajinu vývozu.“

6

Podľa článku 2 uvedeného nariadenia, nazvaného „Vymedzenie dumpingu“:

„A. Normálna hodnota

1.   Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode [obchodnom styku – neoficiálny preklad] nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu.

…

2.   Predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu [v krajine vývozu – neoficiálny preklad] sa spravidla použije na určenie normálnej hodnoty, ak takýto objem predaja predstavuje 5 % alebo viac z objemu predaja posudzovaného výrobku do Spoločenstva [v Spoločenstve – neoficiálny preklad]. …

3.   Ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode [obchodnom styku – neoficiálny preklad] alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode [obchodnom styku – neoficiálny preklad] do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.

Osobitná situácia na trhu pre príslušný výrobok v zmysle prvého pododseku sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.

4.   Predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny vývozu alebo vývoz do tretej krajiny pri cenách nižších, ako sú výrobné náklady na jednotku (pevné a variabilné) zvýšené o predajné, všeobecné a administratívne náklady možno považovať za taký, ktorý sa neuskutočňuje v bežnom obchode [obchodnom styku – neoficiálny preklad] z dôvodu ceny a nie je braný do úvahy pri určovaní normálnej hodnoty, len ak sa stanoví, že sa takýto predaj realizoval v rámci dlhšieho obdobia v značných množstvách a za ceny, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov v rámci primeranej doby.

…

5.   Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom šetrenia, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

Ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom príslušného výrobku primerane vyjadrené v záznamoch príslušnej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

Do úvahy sa berú predložené dôkazy, ktoré sa týkajú správneho rozdelenia nákladov za predpokladu, že sa preukáže, že takéto rozdelenie bolo v minulosti použité. V prípade neexistencie vhodnejšej metódy sa uprednostní rozdelenie nákladov na základe obratu. Pokiaľ to už nebolo zohľadnené v rámci rozdelenia nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia u tých neopakovaných položiek nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu.

…“

7

Článok 6 základného nariadenia s názvom „Zisťovanie“ v odseku 8 stanovoval:

„S výnimkou okolností, ktoré sú ustanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.“

8

Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Retroaktivita“ v odseku 4 stanovoval:

„Konečné antidumpingové clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nie skôr ako 90 dní pred dňom uplatnenia prechodných opatrení, ale nie pred začatím zisťovania za predpokladu, že dovozy boli registrované v súlade s článkom 14 ods. 5, [Európska] [k]omisia umožnila príslušným vývozcom vyjadriť svoje pripomienky k nim a:

…“

9

V bodoch 1 až 11 napadnutého rozsudku sú okolnosti predchádzajúce sporu zhrnuté takto:

…

10

Sporné nariadenie už od 16. septembra 2021 nie je účinné.

11

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. októbra 2015 Yieh podala žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

12

Na podporu svojej žaloby Yieh uviedla dva žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení článku 2 ods. 3 a 5 základného nariadenia, ako aj na zneužití právomoci a druhý na porušení článku 2 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

13

Vo svojom prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 3 a 5 základného nariadenia a na zneužití právomoci Yieh tvrdila, že Komisia sa tým, že odmietla jej žiadosť o odpočítanie hodnoty recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností.

14

V rámci tohto žalobného dôvodu Yieh vytýkala Komisii, že porušila článok 2 ods. 5 základného nariadenia tým, že odmietla zohľadniť jej účtovné záznamy, ako aj metódu rozdelenia nákladov, ktorú uplatnila na straty zvitkov valcovaných za tepla, zistené pri výrobe dotknutého výrobku.

15

Z dôvodu tohto porušenia dospela Komisia k zjavne nesprávnemu záveru, že Yieh úplne nezahrnula stratu výroby zvitkov valcovaných za tepla do výrobných nákladov na dotknutý výrobok, takže Komisia v dôsledku toho tiež nesprávne odmietla odpočítať hodnotu recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na tento výrobok, čo umelo zvýšilo normálnu hodnotu v rozpore s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

16

Napokon toto odmietnutie Komisie odpočítať hodnotu recyklovaného šrotu predstavovalo podľa spoločnosti Yieh zneužitie právomoci.

17

Vo svojom druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 1 a 2 základného nariadenia Yieh tvrdila, že Komisia jednak porušila článok 2 ods. 1 tohto nariadenia tým, že bez primeraného odôvodnenia odmietla zohľadniť na účely stanovenia normálnej hodnoty predaj dotknutého výrobku svojmu nezávislému zákazníkovi na Taiwane, ktorý sa uskutočnil v bežnom obchodnom styku, a jednak porušila článok 2 ods. 2 uvedeného nariadenia, tým, že odmietla predmetný predaj len z dôvodu, že dotknutý výrobok bol po tomto predaji vyvezený týmto zákazníkom, pričom Komisia nepreukázala, že Yieh mala v úmysle neurčiť predaj tohto výrobku na domácu spotrebu.

18

Uznesením z 20. júla 2016 predseda prvej komory Všeobecného súdu povolil spoločnosti Eurofer, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

19

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol oba žalobné dôvody, ktoré uviedla Yieh, a teda aj žalobu v celom rozsahu.

20

Vo svojom odvolaní Yieh navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Eurofer navrhuje, aby Súdny dvor:

23

Yieh na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 2 ods. 3 základného nariadenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd nesprávne odmietol uplatnenie tohto ustanovenia, druhý na porušení článku 2 ods. 5 tohto nariadenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd primerane nevyvážil potreby Komisie v oblasti overovania v rámci svojho prešetrovania a záujmy spoločnosti Yieh, a tretí na porušení článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že Komisia mohla vylúčiť predaj uskutočnený na domácom trhu v krajine vývozu (ďalej len „domáci predaj“) z výpočtu normálnej hodnoty bez potreby preukázať úmysel alebo konkrétnu vedomosť predávajúceho, pokiaľ ide o konečný vývoz príslušného výrobku.

24

Prvý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 60 a 61 napadnutého rozsudku, pozostáva z dvoch častí.

25

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Yieh vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia pri výklade jej tvrdenia založeného na článku 2 ods. 3 základného nariadenia, čo ho viedlo k nesprávnemu vylúčeniu uplatnenia tohto ustanovenia.

26

Bod 60 napadnutého rozsudku tak zjavne obsahuje nesprávne posúdenie, keďže Všeobecný súd v ňom vyžadoval, aby porušenie článku 2 ods. 4 základného nariadenia bolo preukázané pred uplatnením porušenia článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia.

27

Podľa spoločnosti Yieh totiž článok 2 ods. 4 základného nariadenia nie je v prejednávanej veci relevantný.

28

Všeobecný súd sa okrem toho v tom istom bode 60 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že nezisková povaha dotknutého predaja predstavovala jediný dôvod, ktorý viedol Komisiu k stanoveniu normálnej hodnoty.

29

Z odôvodnenia 74 dočasného nariadenia pritom predovšetkým vyplýva, že jednak bola stanovená normálna hodnota pre druhy výrobkov, v prípade ktorých nebol zaznamenaný žiadny predaj alebo bol zaznamenaný nedostatočný predaj, a jednak, že Komisia nepoužila stanovenú normálnu hodnotu pre druhy výrobkov, v prípade ktorých bol zistený neziskový predaj, ale skôr váženú priemernú predajnú cenu.

30

Yieh okrem toho spochybňuje tvrdenie uvedené v bode 61 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „[Yieh] v rámci tejto žaloby nespochybňuje metódu, ktorú použila Komisia na určenie normálnej hodnoty, ako bola uvedená v článku 2 ods. 3 základného nariadenia“.

31

Yieh totiž tvrdí, že v bode 44 svojej žaloby na Všeobecnom súde výslovne spochybnila spôsob určenia normálnej hodnoty, ako ju uplatnila Komisia, keďže odmietla vyhovieť jej žiadosti odpočítať hodnotu recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok na základe článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

32

Komisia tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu dostatočných dôkazov nemala inú možnosť než odmietnuť odpočítať hodnotu recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok, keďže na základe overení stanovených článkom 6 ods. 8 základného nariadenia nebola schopná spoľahlivo preukázať, či deklarovaná strata zahŕňala požadované materiálne náklady, ani výšku odpočítania hodnoty recyklovaného šrotu.

33

Okrem toho Komisia spochybňuje výklad bodov 60 a 61 napadnutého rozsudku, ktorý podala Yieh.

34

Eurofer namieta neprípustnosť prvej časti prvého odvolacieho dôvodu z dôvodu, že ako správne konštatoval Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku, tvrdenie spoločnosti Yieh založené na nesprávnej povahe určenia normálnej hodnoty nebolo predložené v prvostupňovom konaní.

35

Okrem toho zdôrazňuje, že Yieh nepredložil tvrdenia, ktoré by preukazovali zjavne nesprávne posúdenie Všeobecného súdu pri preskúmaní podstaty tohto tvrdenia. Pripomína tak, že odmietnutie Komisie odpočítať hodnotu recyklovaného šrotu od výrobných nákladov príslušného výrobku na účely výpočtu stanovenej normálnej hodnoty je odôvodnené rizikom dvojitého odpočítania a umelého zníženia nákladov.

36

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Yieh tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že článok 2 ods. 3 základného nariadenia nemá autonómny charakter. V bode 60 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd podmienil konštatovanie porušenia tohto ustanovenia predchádzajúcim zisteniam, ku ktorým došlo na základe článku 2 ods. 4 alebo článku 2 ods. 5 tohto nariadenia.

37

Takéto popretie samostatnej povahy článku 2 ods. 3 základného nariadenia by pritom bolo nielen v rozpore s rozhodovacou praxou WTO týkajúcou sa zodpovedajúceho ustanovenia článku 2 ods. 2 antidumpingovej dohody, ale navyše by neumožnilo spoločnosti Yieh napadnúť len spôsob výpočtu použitý Komisiou na určenie stanovenej normálnej hodnoty.

38

Okrem toho rozsah preskúmania otázky odpočítania hodnoty recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok Komisiou by mal byť odlišný podľa toho, či sa toto preskúmanie vykonáva v rámci článku 2 ods. 3 základného nariadenia alebo v rámci článku 2 ods. 4 uvedeného nariadenia. Toto posledné uvedené ustanovenie nie je v prejednávanej veci relevantné z dôvodu výnosnosti domáceho predaja. Úloha prislúchajúca Komisii v rámci článku 2 ods. 3 základného nariadenia nemôže byť rovnaká ako úloha v spojení s článkom 2 ods. 4 uvedeného nariadenia, ktorú Všeobecný súd navrhol v bodoch 78 až 80 napadnutého rozsudku.

39

Komisia a Eurofer spochybňujú výklad uvedený spoločnosťou Yieh v bode 60 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd nerozhodol, že článok 2 ods. 3 základného nariadenia nie je samostatným ustanovením, ale skôr, že určenie normálnej hodnoty bolo dôsledkom uplatnenia článku 2 ods. 4 základného nariadenia Komisiou.

40

Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 60 a 61 napadnutého rozsudku a ktorý pozostáva z dvoch častí, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú a ktoré teda možno preskúmať spoločne, Yieh vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 2 ods. 3 základného nariadenia.

41

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako tiež tvrdí Komisia, že jednotlivé výhrady, ktoré Yieh v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, uplatnila voči bodom 60 a 61 napadnutého rozsudku, sa vo veľkej miere zakladajú na nesprávnom výklade týchto bodov. Keďže v uvedených bodoch Všeobecný súd v odpovedi na osobitnú argumentáciu spoločnosti Yieh pritom správne vyjadril vzájomný vzťah medzi ustanoveniami článku 2 ods. 3 a ustanoveniami článku 2 ods. 4 a 5 základného nariadenia, treba pritom konštatovať, že tieto isté body nie sú poznačené nesprávnym právnym posúdením.

42

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Yieh v rámci prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, z bodov 60 a 61 napadnutého rozsudku totiž nemožno vyvodiť, že Všeobecný súd v nich „vylúčil uplatnenie“ článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

43

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Yieh v rámci druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, z týchto bodov 60 a 61 nemožno vyvodiť ani to, že Všeobecný súd sa domnieval, že článok 2 ods. 3 základného nariadenia nemá „samostatnú povahu“, keďže podmienil konštatovanie porušenia tohto ustanovenia predchádzajúcim zisteniam uskutočneným na základe článku 2 ods. 4 alebo článku 2 ods. 5 uvedeného nariadenia, ktoré by jej umožnili dospieť k záveru, že došlo k porušeniu týchto posledných uvedených ustanovení, čo by podľa spoločnosti Yieh neumožnilo spochybniť len metódu výpočtu, ktorú Komisia použila na určenie stanovenej normálnej hodnoty, hoci takúto námietku vzniesla na Všeobecnom súde.

44

V tejto súvislosti je dôležité, aby body 60 a 61 napadnutého rozsudku boli zasadené do kontextu, v ktorom Všeobecný súd preskúmal prvý žalobný dôvod, a to v podstate, ako vyplýva z bodov 29, 48, 49 a 56 napadnutého rozsudku, vzhľadom na argumentáciu spoločnosti Yieh, podľa ktorej odmietnutie Komisie v rozpore s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia odpočítať hodnotu recyklovaného tovaru výrobných nákladov na dotknutý výrobok malo za následok „umelo zvýšiť“ normálnu hodnotu v rozpore s článkom 2 ods. 3 uvedeného nariadenia, čo by spôsobilo zvýšenie časti druhov výrobkov, pre ktoré bola normálna hodnota stanovená z dôvodu predaja uskutočneného za nižšie ceny, než sú výrobné náklady.

45

V bodoch 52 až 55 napadnutého rozsudku pritom Všeobecný súd správne odkazuje na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 1. októbra 2014, Rada/Alumina (C‑393/13 P, EU:C:2014:2245), ktorá sa týka najmä vzájomného vzťahu medzi ustanoveniami článku 2 ods. 3 základného nariadenia a ustanoveniami článku 2 ods. 4 toho istého nariadenia.

46

Pokiaľ ide o prípad, o aký ide v prejednávanej veci, tento vzájomný vzťah sa prejavuje takto.

47

Ak Komisia v rámci svojho prešetrovania konštatuje, že určité predaje na domácom trhu nie sú ziskové, keďže sa uskutočnili za ceny nižšie ako „výrobné náklady“, teda výrobné náklady na jednotku (pevné a variabilné) zvýšené o predajné, administratívne a všeobecné náklady za dlhšie obdobie, v značných množstvách a za ceny, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov v rámci primeranej doby, tieto predaje sa považujú za predaje, ku ktorým došlo počas „bežného obchodného styku“, a teda ich treba vylúčiť zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa uplatňoval článok 2 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý stanovoval, že pre dotknuté druhy výrobkov sa na základe uvedených výrobných nákladov zvýšených o primeranú čiastku vypočíta tzv. „stanovená“ normálna hodnota.

48

V tomto kontexte Všeobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku konštatuje, že použitie stanovenej normálnej hodnoty Komisiou pre určité domáce predaje nevyplýva zo zistenia „osobitnej situácie na trhu“ týkajúcej sa skutočnosti, že ceny sú „umelo nízke“ v zmysle článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Toto konštatovanie, ktoré má v podstate skutkovú povahu, Yieh v štádiu odvolania nespochybňuje.

49

Treba uviesť, že v tom istom bode 60, pokiaľ ide konkrétne o vzájomný vzťah pripomenutý v bode 47 tohto rozsudku, Všeobecný súd správne tvrdí, že toto použitie stanovenej normálnej hodnoty „je priamym dôsledkom“ konštatovania Komisie, že niektoré domáce predaje boli uskutočnené za nižšie ceny ako výrobné náklady v zmysle článku 2 ods. 4 prvého pododseku základného nariadenia „po tom, čo Komisia zamietla žiadosť žalobkyne o odpočítanie šrotu“.

50

Ako potvrdzuje bod 56 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v bode 60 tohto rozsudku vykonal skutkové konštatovanie, a to, že v prejednávanej veci používanie normálnej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia Komisiou v prípade „menšej časti“ domáceho predaja bolo priamym dôsledkom skutočnosti, že po tom, čo Komisia zamietla žiadosť spoločnosti Yieh o odpočítanie hodnoty recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok, bol tento domáci predaj považovaný za uskutočnený za ceny nižšie ako výrobné náklady v zmysle článku 2 ods. 4 uvedeného nariadenia, zatiaľ čo v prípade, ak by Komisia vyhovela tejto žiadosti o odpočítanie a znížila by v dôsledku toho uvedené výrobné náklady o požadované sumy, a teda normálnu hodnotu, bol by tento predaj ziskový, a nebol by preto vylúčený podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia.

51

Toto skutkové konštatovanie v rozsahu, v akom sa týka len „určitého počtu obchodných operácií deklarovaných [spoločnosťou Yieh]“, nemožno, na rozdiel od toho, čo tvrdí táto spoločnosť, vykladať v tom zmysle, že normálna hodnota bola stanovená len v prípade predaja, ktorý nie je ziskový. Neexistuje teda žiadny rozpor medzi bodom 60 napadnutého rozsudku a odôvodnením 74 dočasného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že stanovená hodnota bola použitá aj v prípade nedostatočného interného predaja v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

52

Hoci svojím prvým odvolacím dôvodom Yieh spochybňuje to isté skutkové konštatovanie, treba na úvod v prvom rade pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho konštatovaní vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak posúdiť tento skutkový stav, ako aj dôkazy. Posúdenie týchto skutkových okolností a dôkazov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 2018, Philips a Philips France/Komisia, C‑98/17 P, neuverejnený, EU:C:2018:774, bod 40, ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, body 92 a 93, ako aj citovanú judikatúru).

53

Okrem toho, ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania. Navyše podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 94, ako aj citovaná judikatúra).

54

Súdny dvor z toho vyvodil, že nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodržané všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatňujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prináleží samotnému Všeobecnému súdu posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať predloženým dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje – s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov – právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 2. júna 2016, Photo USA Electronic Graphic/Rada, C‑31/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:390, bod 51 a citovaná judikatúra).

55

V druhom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 35 a citovaná judikatúra).

56

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že táto široká miera voľnej úvahy sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 36 a citovanú judikatúru).

57

Ako uviedol Všeobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku, toto obmedzené súdne preskúmanie sa vzťahuje najmä na rozhodnutie pre niektorú z rôznych metód výpočtu dumpingového rozpätia a na posúdenie normálnej hodnoty výrobku.

58

Súdny dvor takisto rozhodol, že preskúmanie dôkazov, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 37 a citovaná judikatúra).

59

Vzhľadom na túto judikatúru by skutkové zistenie Všeobecného súdu v bode 60 napadnutého rozsudku mohlo byť spochybnené len vtedy, ak by sa preukázalo, že jeho vecná nesprávnosť vyplýva z písomností v spise, ktoré boli predložené Všeobecnému súdu. V prejednávanej veci pritom Yieh nepreukázala, že ide o takýto prípad.

60

Okrem toho Yieh netvrdí ani nepreukazuje skreslenie skutkových okolností Všeobecným súdom pri ich posúdení.

61

Nepreukazuje ani to, že Všeobecnému súdu možno vytýkať, že opomenul konštatovať, že Komisia sa na základe judikatúry pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku dopustila zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutočností.

62

Okrem toho z odôvodnenia 74 dočasného nariadenia nevyplýva, ako tvrdí Yieh, že Komisia nepoužila normálnu hodnotu stanovenú pre druhy výrobkov, v prípade ktorých sa zistil neziskový predaj, ale skôr váženú priemernú predajnú cenu. Toto odôvodnenie totiž len uvádza, že stanovená normálna hodnota bola použitá aj v prípade, ak „nebol zaznamenaný žiadny predaj v bežnom obchodnom styku“.

63

Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí Yieh, Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku skutočne preskúmal jej tvrdenie založené na porušení článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

64

Všeobecný súd totiž v tomto bode vyvodil v spornom nariadení z vylúčenia niektorých domácich predajov z určenia normálnej hodnoty z dôvodu konštatovania ich neziskovej povahy podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia, že „porušenie článku 2 ods. 3 [tohto nariadenia] v rozsahu, v akom toto ustanovenie vymenúva rôzne situácie určujúce povinnosť orgánu povereného prešetrovaním stanoviť normálnu hodnotu dotknutého výrobku pre vyvážajúceho výrobcu, nemožno v žiadnom prípade preukázať na účely zrušenia [sporného] nariadenia bez ohľadu na konštatovanie porušenia článku 2 ods. 4 toho istého nariadenia“. Dodal, že „vo zvyšnej časti [Yieh] v rámci [tejto žaloby v prvom stupni] nespochybňuje metódu, ktorú použila Komisia na určenie normálnej hodnoty, ako bola uvedená v článku 2 ods. 3 základného nariadenia“.

65

Hoci v bode 61 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nenavrhuje zamietnutie výhrady založenej na porušení článku 2 ods. 3 základného nariadenia, toto zamietnutie je jasne uvedené v bode 111 tohto rozsudku po tom, čo Všeobecný súd v bodoch 62 až 110 toho istého rozsudku vykonal úplné preskúmanie a zamietol výhradu založenú na porušení článku 2 ods. 5 tohto nariadenia.

66

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnuť.

67

Svojím druhým odvolacím dôvodom Yieh tvrdí, že Všeobecný súd primerane nevyvážil jej záujmy a potreby Komisie v oblasti overovania v rámci jej prešetrovania, čo predstavuje porušenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

68

Všeobecný súd však sám v súlade s prílohou II antidumpingovej dohody a s ňou súvisiacou rozhodovacou praxou uznal potrebu takej rovnováhy medzi potrebami Komisie v oblasti overovania a právami spoločnosti Yieh vyplývajúcimi z článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

69

V prejednávanej veci sa podľa spoločnosti Yieh Všeobecný súd priklonil k potrebe Komisie v oblasti overovania a dospel k záveru, že vzhľadom na význam otázky ziskovosti domáceho predaja v rámci antidumpingového prešetrovania bola Komisia oprávnená získať veľmi presné informácie o nákladoch spoločnosti Yieh a že mohla oprávnene vylúčiť metódu účtovania nákladov, ktorú Yieh použila na účely zaúčtovania straty z výroby šrotu.

70

Okrem toho Všeobecný súd tým, že v bode 94 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie, podľa ktorého zhromažďovanie presných údajov týkajúcich sa objemov zvitkov valcovaných za tepla spôsobilo neprimeranú pracovnú záťaž pre Yieh, nevykonal skutkové posúdenie tohto pracovného zaťaženia a nevyvážil ho s potrebami prešetrovania.

71

Komisia a Eurofer spochybňujú prípustnosť niektorých tvrdení, ktoré Yieh uviedla v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, a tvrdia, že tento odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.

72

Svojím druhým odvolacím dôvodom Yieh kritizuje preskúmanie, ktoré vykonal Všeobecný súd v bodoch 69 až 111 napadnutého rozsudku, svojho žalobného dôvodu založeného na porušení článku 2 ods. 5 základného nariadenia a smerujúceho proti odmietnutiu Komisie vyhovieť jej žiadosti odpočítať od výrobných nákladov na dotknutý výrobok určitú hodnotu recyklovaného šrotu.

73

Yieh v tejto súvislosti Všeobecnému súdu vytýka, že na jednej strane primerane nevyvážil jej záujmy a potreby Komisie v oblasti overovania v rámci jej vyšetrovania, čo predstavuje porušenie uvedeného ustanovenia.

74

Na druhej strane Yieh tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 94 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenie, podľa ktorého by zhromažďovanie údajov týkajúcich sa presného objemu zvitkov valcovaných za tepla na účely výroby práve dotknutého výrobku pre ňu spôsobilo neprimeranú pracovnú záťaž, nevykonal skutkové posúdenie tohto pracovného zaťaženia a nevyvážil toto posúdenie s potrebami prešetrovania.

75

V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že s výnimkou bodu 94 napadnutého rozsudku sa tento druhý odvolací dôvod netýka žiadneho konkrétneho bodu uvedeného rozsudku.

76

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a z článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora pritom vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. V tejto súvislosti článok 169 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku vyžaduje, aby sa v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach presne označili časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú (rozsudok z 28. februára 2018, mobile.de/EUIPO, C‑418/16 P, EU:C:2018:128, bod 35 a citovaná judikatúra).

77

Dodržanie tejto poslednej uvedenej požiadavky je v prejednávanej veci o to dôležitejšie, že dotknutý odvolací dôvod sa potenciálne týka širokého množstva posúdení najmä skutkovej povahy, ktoré sa vykonávajú s ohľadom na ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktoré sú obsiahnuté v bodoch 69 až 111 napadnutého rozsudku v rámci podrobného odôvodnenia.

78

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod je v rozsahu, v akom sa netýka žiadneho iného bodu napadnutého rozsudku, akým je jeho bod 94, neprípustný.

79

Ďalej, pokiaľ ide o tento bod 94, zo samotného znenia tohto bodu vyplýva, že Všeobecný súd v ňom preskúmal a následne zamietol tvrdenie, ktoré Yieh uviedla v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, ako aj na pojednávaní, podľa ktorého jednak dohľadanie informácií o presnom objeme zvitkov valcovaných za tepla kúpených práve na výrobu dotknutého výrobku by viedlo k neprimeranému pracovnému zaťaženiu, a jednak, že vzhľadom na to, že Komisia na tom nenástojila, mohla sa legitímne domnievať, že tieto informácie už neboli potrebné.

80

V tejto súvislosti Všeobecný súd v uvedenom bode 94 jednak konštatoval, že Komisia sa vôbec nezmienila o upustení od požadovania uvedenej informácie a že žalobkyňa jednak neprejavila náležitú starostlivosť, aby sa v uvedenej inštitúcii informovala, či údajné upustenie od požadovania tejto informácie bolo pravdivé. V tom istom bode 94 tiež dodal, že Komisia správne uviedla, že k uvedenej žiadosti o informácie sa nevrátila vo svojom doplňujúcom dotazníku vyhotovenom po overovaní na mieste, keďže tento dotazník sa týkal len predajov na vývoz a nemal nijaký vplyv na predmetnú žiadosť.

81

Bod 94 napadnutého rozsudku treba okrem toho chápať v kontexte podrobného odôvodnenia uvedeného v bodoch 69 až 111 tohto rozsudku, v ktorom Všeobecný súd zdôraznil, že podľa jeho posúdenia dôkazov Komisii nebolo možné vytýkať, že zamietla žiadosť o odpočítanie hodnoty recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok z dôvodu, že vzhľadom na to, že nemala k dispozícii úplné a spoľahlivé informácie o objemoch zvitkov valcovaných za tepla kúpených na výrobu dotknutého výrobku, ktoré pritom požadovala, nemohla overiť presnosť tohto odpočítania.

82

V bode 105 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zhrnul svoje posúdenie týkajúce sa rôznych tvrdení spoločnosti Yieh smerujúcich k spochybneniu odmietnutia Komisie vyhovieť jej žiadosti o odpočítanie hodnoty recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na dotknutý výrobok, pričom zdôraznil, že aj keď Yieh skutočne poskytla niektoré doplňujúce informácie, a to aj po overovaní na mieste, ako aj po prijatí dočasného nariadenia, naopak nikdy neposkytla informácie o presnom množstve zvitkov valcovaných za tepla spotrebovaných pri výrobe dotknutého výrobku, ktoré by Komisia mohla považovať za nevyhnutné na účely splnenia svojej úlohy overovania, najmä vzhľadom na to, že žiadosť o odpočítanie hodnoty recyklovaného šrotu z výrobných nákladov na dotknutý výrobok bola spojená s objemom zvitkov valcovaných za tepla spotrebovaných pri výrobe príslušného výrobku.

83

Tieto rôzne posúdenia v podstate skutkovej povahy, ktoré vykonal Všeobecný súd, vrátane bodu 94 napadnutého rozsudku, však Yieh nemôže spochybniť na základe výhrady založenej na údajne neprimeranom vyvážení predmetných záujmov.

84

Ako totiž bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, posúdenie skutkových okolností Všeobecným súdom nepredstavuje, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.

85

Keďže v prejednávanej veci Yieh nepreukázala takéto skreslenie, jej odvolací dôvod založený na nedostatočnom vyvážení dotknutých záujmov Všeobecným súdom v bode 94 napadnutého rozsudku je v štádiu odvolacieho konania neprípustný.

86

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhý odvolací dôvod zamietnuť ako neprípustný v celom rozsahu.

87

Vo svojom treťom odvolacom dôvode Yieh tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 2 ods. 2 základného nariadenia, keď v bodoch 129 až 135 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Komisia mohla odmietnuť zohľadniť na účely určenia normálnej hodnoty domáci predaj z dôvodu, že predmetné výrobky neboli určené na spotrebu na tomto trhu, ale boli určené na vývoz, pričom táto inštitúcia nebola nepovinná preukázať úmysel alebo osobitnú znalosť vyvážajúceho výrobcu, pokiaľ ide o toto určenie v čase predaja.

88

Po prvé Yieh spochybňuje, že by analýza rôznych jazykových verzií článku 2 ods. 2 základného nariadenia vykonaná v bodoch 129 a 130 napadnutého rozsudku mohla potvrdiť záver Všeobecného súdu, podľa ktorého toto ustanovenie neukladá Komisii povinnosť preukázať znalosť alebo úmysel vyvážajúceho výrobcu, pokiaľ ide o konečné určenie predmetných výrobkov v čase predaja.

89

Po druhé Yieh namieta proti kontextuálnemu a teleologickému výkladu základného nariadenia, ktorý podal Všeobecný súd v bodoch 132 a 135 napadnutého rozsudku. Domnieva sa, že hoci zo základného nariadenia vyplýva, že dumping, ujma a obchádzanie v zmysle tohto nariadenia možno konštatovať nezávisle od úmyslu vyvážajúceho výrobcu, nič to nemení na tom, že pri uplatnení antidumpingového opatrenia existuje subjektívny prvok, keďže ide o sankcionovanie „nelojálneho“ správania dotknutých vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho iné ustanovenia základného nariadenia a iné nástroje na ochranu obchodu, najmä „antisubvenčné pravidlá“, ukladajú orgánu zodpovednému za prešetrovanie povinnosť overiť subjektívnu znalosť a úmysel vyvážajúcich výrobcov.

90

Po tretie úvaha Všeobecného súdu v bode 134 napadnutého rozsudku spočívajúca v tom, že sa domnieval, že potreba preukázať úmysel alebo skutočnú znalosť predávajúceho v čase predaja, pokiaľ ide o konečné určenie predmetného výrobku, by znamenalo umožniť, aby sa na účely stanovenia normálnej hodnoty zohľadnili ceny vyvážaných výrobkov, ktoré môžu skresliť normálnu hodnotu, je kruhová.

91

Komisia a Eurofer spochybňujú tvrdenia spoločnosti Yieh a tvrdia, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť, keďže analýza vykonaná Všeobecným súdom neobsahuje nesprávne právne posúdenie.

92

Na úvod je potrebné uviesť, že z pravidla stanoveného v článku 2 ods. 1 základného nariadenia, podľa ktorého „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode [obchodnom styku – neoficiálny preklad] nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“, a z pravidla stanoveného v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia, podľa ktorého „predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu [v krajine vývozu – neoficiálny preklad] sa spravidla použije na určenie normálnej hodnoty“, vyplýva, že na účely určenia normálnej hodnoty domáceho predaja nie je zohľadnený domáci predaj, ak výrobky dotknuté týmto predajom nie sú určené na spotrebu na tomto trhu, ale na iný účel ako ich vývoz.

93

Vzniká teda otázka, či, ako tvrdí Yieh, výraz „určený na… spotrebu“ v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia zahŕňa existenciu subjektívneho prvku.

94

Podľa „subjektívneho“ prístupu, ktorý podporuje Yieh v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu, treba tento výraz chápať v tom zmysle, že domáci predaj možno vylúčiť zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty len vtedy, ak Komisia preukáže, že v čase, keď sa uskutočnil, mal predávajúci v úmysle, aby bol dotknutý výrobok neskôr vyvezený alebo aby mal skutočnú znalosť o tomto vývoze.

95

Naopak podľa „objektívneho“ prístupu, ktorý v podstate použil Všeobecný súd v bodoch 136 až 142 napadnutého rozsudku, aby bolo možné vylúčiť určité domáce predaje zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty, stačí, aby Komisia mala k dispozícii dostatok objektívnych dôkazov preukazujúcich, že dotknutý predaj je v skutočnosti predajom na vývoz.

96

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 128 a 129 napadnutého rozsudku správne zohľadnil ako východiskový bod svojho odôvodnenia konštatovanie, že anglické znenie článku 2 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v akom obsahuje slová „intended for consumption“, je formulované tak, že môže naznačovať, že úmysel predávajúceho je relevantným kritériom, čo zrejme môže svedčiť v prospech subjektívneho prístupu uvedeného v bode 94 tohto rozsudku. Možno dodať, že švédska jazyková verzia v rozsahu, v akom používa pojem „avsedd“, zodpovedá v tejto súvislosti slovu „intended“, ktorú používa anglická jazyková verzia.

97

Naopak, pre objektívny prístup uvedený v bode 95 tohto rozsudku svedčí skôr skutočnosť, že vo väčšine jazykových verzií, najmä v ôsmich jazykových verziách, vrátane francúzskej jazykovej verzie, na ktorú odkazuje Všeobecný súd, ku ktorým možno pridať portugalskú a rumunskú jazykovú verziu, kde sa používajú slová „destinado“ a „destinat“, sa používajú pojmy odkazujúce na určenie výrobku a nie na úmysel alebo nie nevyhnutne na úmysel a znalosť vyvážajúceho výrobcu.

98

V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, výraz „určený na domácu spotrebu“ použitý v článku 2 ods. 2 základného nariadenia podľa jeho obvyklého významu znamená, že na to, aby sa predaj v krajine vývozu mohol zahrnúť do základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty, musia byť výrobky, ktorých sa tento predaj týka, „priradené“, „vyhradené“, alebo „zamerané“ na domácu spotrebu.

99

V prípade existencie takýchto rozdielov medzi rôznymi jazykovými verziami článku 2 ods. 2 základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o výraz „určený na… spotrebu“, sa toto ustanovenie má podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, Banco de Portugal a i., C‑504/19, EU:C:2021:335, bod 41).

100

Je teda potrebné preskúmať rôzne kontextuálne a teleologické prvky, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 130 až 135 napadnutého rozsudku na podporu objektívneho výkladu výrazu „určený na… spotrebu“ v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, z ktorých niektoré sú kritizované spoločnosťou Yieh.

101

Na úvod však treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou Únie vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere vykladaná v súlade s týmito zmluvami (pozri najmä rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 31 a citovanú judikatúru).

102

Okrem toho Súdny dvor sa už odvolal na správy panelu alebo odvolacieho orgánu WTO na podporu svojho výkladu niektorých ustanovení dohôd uvedených v prílohe dohody, ktorou sa zakladá WTO, podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 (pozri najmä rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 33 a citovanú judikatúru).

103

Po tomto spresnení treba v prvom rade konštatovať, ako správne poznamenal Všeobecný súd v bode 130 napadnutého rozsudku, že článok 2.1 antidumpingovej dohody, ktorého znenie zodpovedá zneniu článku 2 ods. 2 základného nariadenia, používa v troch úradných jazykoch sekretariátu WTO výrazy „destind for consumption“ v znení anglického jazyka, „destiné à la consommation“ v znení francúzskeho jazyka a „destinado al consumo“ v znení španielskeho jazyka.

104

V druhom rade Všeobecný súd tiež v podstate správne rozhodol v bode 131 napadnutého rozsudku, že hoci dôkaz o úmysle alebo o skutočnej znalosti vyvážajúceho výrobcu o ďalšom vývoze predmetného výrobku postačuje na vyvodenie záveru, že predaj nemôže byť kvalifikovaný ako predaj určený na domácu spotrebu, a preto ho nemožno zahrnúť do základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty, nemožno z toho vyvodiť, že neexistencia skutočnej znalosti vyvážajúceho výrobcu o tom, že predmetný výrobok je určený na vývoz, nevyhnutne vedie k tomu, že sa predmetný predaj považuje za predaj určený na domácu spotrebu, a ktorý teda treba zahrnúť do uvedeného základu pre výpočet, aj keď bol tento výrobok vyvezený.

105

Na rozdiel od subjektívneho prístupu spoločnosti Yieh tak dôkaz o úmysle alebo skutočnej znalosti vyvážajúceho výrobcu o ďalšom vývoze predmetného výrobku v čase predaja nepredstavuje podmienku, ktorá musí byť nevyhnutne splnená na to, aby Komisia vylúčila dotknutý predaj zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty.

106

V tomto kontexte, ako to v podstate vyplýva z bodu 131 napadnutého rozsudku, jediné zistenie uvedené panelom WTO v poznámke pod čiarou č. 339 svojej správy zo 16. novembra 2007, v spore „Európske spoločenstvá – antidumpingové opatrenia týkajúce sa chovného lososa z Nórska“ (WT/DS 337/R), nemôže podporiť subjektívny prístup, ktorý uvádza Yieh, podľa ktorého ak výrobca predal výrobok nezávislému vývozcovi alebo obchodníkovi „s vedomím, že tento produkt bude vyvezený“, tento predaj nemôže byť kvalifikovaný ako predaj určený na domácu spotrebu.

107

Je pravda, ako uviedol aj generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, že z tohto zistenia vyplýva, že skutočná znalosť vyvážajúceho výrobcu, že predmetný výrobok je určený na vývoz, nie je irelevantná na účely uplatnenia článku 2 ods. 2 základného nariadenia, keďže toto tvrdenie musí samo osebe nevyhnutne viesť k vylúčeniu predmetného predaja zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty.

108

Ako v podstate tiež uviedol generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, z takéhoto zistenia, ktoré má ad hoc a skutkovú povahu, však nemožno vyvodiť, že dôkaz o takejto skutočnej znalosti o vývoze predmetného výrobku je podmienkou, ktorá musí byť v každom prípade splnená na to, aby bol orgán zodpovedný za prešetrovanie povinný vylúčiť predaj z určenia základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty z dôvodu, že predmetný výrobok je určený na vývoz.

109

V treťom rade, ako Všeobecný súd správne poznamenal v bode 132 napadnutého rozsudku, pojmy „dumping“, „ujma“ a „obchádzanie“, ako sú definované v základnom nariadení, vyžadujú splnenie objektívnych podmienok, ktoré sú v zásade nezávislé od úmyslu alebo osobitnej znalosti hospodárskeho subjektu.

110

Pokiaľ ide konkrétne o výpočet dumpingového rozpätia, článok 2 ods. 2 základného nariadenia týkajúci sa určenia normálnej hodnoty, rovnako ako článok 2 ods. 8 tohto nariadenia týkajúci sa určenia vývoznej ceny, vôbec neodkazuje na vedomosť dotknutej osoby o určení predmetného výrobku.

111

Hoci je pravda, ako uvádza Yieh a konštatoval Všeobecný súd v bode 132 napadnutého rozsudku, že článok 10 ods. 4 základného nariadenia obsahoval kritérium subjektívnej povahy, keďže retroaktívne uplatnenie antidumpingového cla vyžadovalo, aby „si bol dovozca vedomý, alebo si mal byť vedomý dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu“, ide skôr, ako správne tvrdí Komisia, o výnimku výslovne stanovenú základným nariadením, ktorá potvrdzuje objektívnu povahu antidumpingového prešetrovania.

112

V každom prípade, aj toto ustanovenie v rozsahu, v akom sa uplatňuje aj vtedy, ak si dovozca „mal byť vedomý“ o skutočnostiach, ktoré sú v ňom uvedené, nevyhnutne nevyžaduje skutočnú znalosť vyvážajúceho výrobcu, a teda nepotvrdzuje subjektívnu tézu, ktorú podporuje Yieh.

113

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Yieh, subjektívny výklad, ktorý uvádza, sa nemôže zakladať ani na okolnosti, že Komisia je povinná zohľadniť individuálne správanie vývozcov spolupracujúcich pri prešetrovaní.

114

Hoci potreba individuálneho hodnotenia každého vyvážajúceho výrobcu dumpingového dovozu má okrem iného za následok, že pre každého vývozcu sa musí vypočítať individuálne dumpingové rozpätie za predpokladu, že spolupracoval pri prešetrovaní, neznamená to, že by sa tento dovoz mal posudzovať na subjektívnom základe.

115

V štvrtom rade Všeobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že výklad článku 2 ods. 2 základného nariadenia, podľa ktorého nie je nevyhnutné zisťovať úmysel alebo konkrétnu a skutočnú znalosť predávajúceho o konečnom určení predmetného výrobku, je tiež v súlade s účelom antidumpingového prešetrovania.

116

Jeho cieľom je totiž v podstate to, aby na základe odpovedí družstevných subjektov na antidumpingový dotazník, prípadných overovaní na mieste a pripomienok dotknutých osôb mohla Komisia objektívne preukázať všetky skutočnosti predtým, ako môže uložiť antidumpingové clo, najmä existenciu dumpingu po určení normálnej hodnoty dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 základného nariadenia.

117

Ako pritom uviedol Všeobecný súd v bode 134 napadnutého rozsudku, tento cieľ by mohol byť ohrozený, ak by Komisia systematicky mala preukázať, ako tvrdí Yieh, existenciu úmyslu alebo konkrétnej alebo skutočnej znalosti predávajúceho, pokiaľ ide o konečné určenie predmetného výrobku.

118

Takýto dôkaz by totiž v praxi mohlo byť často nemožné predložiť, čo by v konečnom dôsledku znamenalo umožniť na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 základného nariadenia zohľadniť ceny vyvážaných výrobkov, ktoré by mohli skresliť a narušiť správne určenie uvedenej normálnej hodnoty.

119

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Yieh, úvahu Všeobecného súdu v bode 134 napadnutého rozsudku nemožno považovať za kruhovú.

120

V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad základného nariadenia, ktorý obhajuje Yieh, môže v praxi sťažiť alebo znemožniť účinné vykonávanie antidumpingového prešetrovania.

121

Okrem toho analýza účelu článku 2 ods. 2 základného nariadenia tiež potvrdzuje, že subjektívny výklad výrazu „určený na… spotrebu“, ktorý je v ňom uvedený, podporovaný spoločnosťou Yieh, nemožno prijať.

122

Cieľom článku 2 ods. 2 základného nariadenia je totiž zabezpečiť, aby normálna hodnota výrobku čo najviac zodpovedala bežnej cene podobného výrobku na domácom trhu krajiny vývozcu. Ak sa pritom predaj uzatvorí za podmienok, ktoré nezodpovedajú obchodnej praxi týkajúcej sa predaja podobného výrobku na uvedenom trhu v okamihu, ktorý je relevantný pre určenie dumpingu, nepredstavuje vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty podobného výrobku na uvedenom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2014, Rada/Alumina, C‑393/13 P, EU:C:2014:2245, bod 28).

123

V piatom a poslednom rade Všeobecný súd v bode 135 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že výklad článku 2 ods. 2 základného nariadenia, podľa ktorého nie je potrebné zisťovať úmysel alebo konkrétnu alebo skutočnú znalosť predávajúceho o konečnom určení predmetného výrobku, je zlučiteľný so zásadami predvídateľnosti a právnej istoty, na ktoré poukazuje Yieh, zatiaľ čo subjektívny výklad, ktorý zastáva Yieh, by si vyžadoval dôkaz o existencii subjektívneho prvku, ktorý by sa v praxi pravdepodobne ukázal ako neistý alebo dokonca, ako je uvedené v bode 120 tohto rozsudku, nemožný preukázať.

124

Vzhľadom na to prístup založený na čisto objektívnom výklade pojmu „predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu [v krajine vývozu – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia znamená, že samotný dôkaz, že hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v dolnej časti dodávateľského reťazca, vyviezol kedykoľvek po prvom predaji dotknutých výrobkov vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu, tieto výrobky, by stačil na to, aby Komisia mohla usúdiť, že tieto výrobky boli v čase ich prvého predaja „určené“ na vývoz, a boli teda, ako uviedol Všeobecný súd v bode 143 napadnutého rozsudku, „v skutočnosti predajom na vývoz“, ktorý sa preto musí vylúčiť zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty.

125

Takýto čisto objektívny výklad, keďže neprikladá žiadny význam existencii súvislosti medzi charakteristikami prvého predaja vyvážajúcim výrobcom, vrátane predovšetkým ceny, a následným vývozom jeho zákazníkom alebo iným hospodárskym subjektom, ktorý sa nachádza v dolnej časti dodávateľského reťazca príslušného výrobku, pritom vedie k tomu, ako tvrdí Yieh, že zásady predvídateľnosti a právnej istoty nie sú plne rešpektované, pretože tento výklad by umožnil Komisii uložiť antidumpingové clo nezávisle od cenovej politiky vyvážajúceho výrobcu a spôsobil by, že by tento výrobca bol zodpovedný za obchodnú politiku svojich nezávislých zákazníkov, ktorú v zásade nemôže kontrolovať.

126

V tejto súvislosti hoci z dôvodov uvedených v bodoch 103 až 123 tohto rozsudku nemožno prijať čisto subjektívny výklad pojmu „predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu [v krajine vývozu – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, nevyplýva však z toho, že treba nevyhnutne použiť čisto objektívny výklad uvedeného pojmu.

127

S cieľom zabezpečiť najmä úplné dodržiavanie zásad predvídateľnosti a právnej istoty sa má totiž pojem „predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu [v krajine vývozu – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia vykladať v tom zmysle, ako uviedol aj generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, že Komisia môže vylúčiť domáci predaj zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty, len vtedy, ak preukáže existenciu inej objektívnej súvislosti medzi týmto predajom a iným určením predmetného výrobku, než je domáca spotreba.

128

Ako tiež uviedol generálny advokát v tom istom bode 58 svojich návrhov, takýto výklad tohto ustanovenia je potrebný aj z dôvodu jeho účelu, ktorým je, ako bolo pripomenuté v bode 122 tohto rozsudku, zabezpečiť, aby normálna hodnota výrobku čo najviac zodpovedala bežnej cene podobného výrobku na domácom trhu v krajine vývozu.

129

Z toho vyplýva, že Komisia je oprávnená vylúčiť predaj zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty z dôvodu vývozu predmetného výrobku len vtedy, ak preukáže, že z objektívnych okolností tohto predaja, predovšetkým ceny, vyplýva, že výrobky dotknuté uvedeným predajom majú iné určenie, než je domáca spotreba v krajine vývozu, ako je vývoz.

130

Ak totiž Komisia preukáže existenciu takýchto okolností súvisiacich s prvým predajom, možno sa domnievať, že predmetný vyvážajúci výrobca mal v čase uskutočnenia predaja rozumne vedieť, že konečným určením predmetného výrobku je s najväčšou pravdepodobnosťou vývoz, a nie domáca spotreba v krajine vývozu.

131

Takýto poznatok „pripísateľnej“ povahy, t. j. pojem, ktorého povaha sa podstatne odlišuje od úmyslu alebo skutočnej znalosti, možno vyvodiť napríklad z objektívnych dôkazov preukazujúcich, že vývozca predal dotknuté výrobky na základe vývozného cenníka alebo že vyvážajúci výrobca vedel alebo mal rozumne vedieť, že jeho zákazník výlučne alebo predovšetkým pôsobil v oblasti vývozu predmetných výrobkov.

132

Preto, ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, je celkom pochopiteľné, že bez ohľadu na dôkaz o vôli alebo skutočnej znalosti vyvážajúceho výrobcu o tom, že predmetné výrobky sú určené na vývoz, možno z určitých objektívnych skutočností týkajúcich sa predaja alebo kupujúceho, ktorý nadobúda tieto výrobky, vyvodiť záver, že tieto výrobky sú určené – teda „priradené“ alebo „zamerané“ – na vývoz.

133

Presne tak je to pritom v prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 136 až 142 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd skúmal presný prístup, ktorý Komisia zaujala v spornom nariadení a ktorý ju viedol k tomu, že zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty vylúčil predaj uskutočnený spoločnosťou Yieh na Taiwane u jej nezávislého zákazníka vo výške 120000 ton dotknutého výrobku.

134

Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku, Komisia v dočasnom nariadení pôvodne zaujala „opatrný“ prístup spočívajúci vo vylúčení všetkých predajov dotknutého výrobku spoločnosťou Yieh niektorým distribútorom so sídlom na Taiwane z tohto základu pre výpočet.

135

Ako však vyplýva z bodu 137 napadnutého rozsudku, Komisia následne, ako uviedla v odôvodnení 59 sporného nariadenia, nahradila tento „celkový“ prístup prístupom spočívajúcim v tom, že zo základu pre výpočet použitého na určenie normálnej hodnoty sa vylúči len domáci predaj, v súvislosti s ktorým disponovala „dostatočným objektívnym dôkazom o jeho skutočnom vývoze“. Naopak podľa tohto bodu 137 napadnutého rozsudku, z toho istého odôvodnenia 59 sporného nariadenia tiež vyplýva, že „na rozdiel od existencie zliav spojených s vývozom, ktorý bol použitý ako relevantný dôkaz, žiadnu úlohu pri objektívnom posudzovaní Komisie nehrali subjektívne prvky, ako je úmysel alebo vedomosť či ich absencia“.

136

V tejto poslednej uvedenej súvislosti, ako to v podstate uviedol Všeobecný súd v bodoch 138 a 140 napadnutého rozsudku, s odkazom na odôvodnenie 64 dočasného nariadenia, prešetrovanie Komisie ukázalo, že v prejednávanej veci bol značný počet predajov deklarovaných spoločnosťou Yieh ako domácich predmetom vývoznej zľavy, ktorý mal za cieľ motivovať distribútorov k vývozu predmetných výrobkov po ich spracovaní, ktoré zahŕňalo nanajvýš minimálne operácie, pričom výsledný výrobok nebol zmenený do takej miery, že by už nespadal do definície dotknutého výrobku.

137

V bode 141 napadnutého rozsudku Všeobecný súd okrem iného dodal, že z písomností v spise vyplývalo, že uvedená zľava sa týkala napríklad 40 % predaja spoločnosti Yieh jej najväčšiemu zákazníkovi na Taiwane v decembri 2013.

138

V bode 142 napadnutého rozsudku Všeobecný súd okrem iného zdôraznil, že ako vyplýva z odôvodnenia 59 sporného nariadenia, bolo možné zhromaždiť „ďalšie objektívne dôkazy o skutočnom vývoze výrobkov, ktoré boli deklarované ako domáci predaj“.

139

Konkrétne v uvedenom bode 142 Všeobecný súd uviedol, že prešetrovanie preukázalo, že najvýznamnejší zákazník spoločnosti Yieh na Taiwane „predal na domácom trhu len zanedbateľné množstvo dotknutého výrobku“ v krajine vývozu, z čoho možno vyvodiť, ako to tiež uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, že tento zákazník pôsobil prevažne v oblasti vývozu dotknutého výrobku, čo je okolnosť, o ktorej Yieh nemohla rozumne nevedieť.

140

Všeobecný súd na základe toho dospel v bode 143 napadnutého rozsudku k záveru, že Yieh nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, že odmietla zohľadniť predaj spoločnosti Yieh svojmu nezávislému zákazníkovi na účely určenia normálnej hodnoty, z dôvodu, že existovali „objektívne dôkazy, podľa ktorých uvedený predaj bol v skutočnosti predajom na vývoz, a to tým viac, keď sa preukázalo, že časť dotknutého predaja bola predmetom takého systému zliav pri vývoze, akým je systém uplatňovaný [spoločnosťou Yieh], a tento predaj bol teda uzavretý za nižšie ceny než cena dotknutého výrobku určeného na domácu spotrebu, a to s vedomím, že tieto ceny podporujú vývoz dotknutého výrobku“.

141

V tejto súvislosti vzhľadom na výklad pojmu „predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu [v krajine vývozu – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, ktorý je uvedený v bode 129 tohto rozsudku, treba konštatovať, že skutočnosť, že časť domáceho predaja spoločnosti Yieh bola predmetom systému vývozných zliav, predstavuje objektívnu okolnosť charakteristickú pre tento predaj, ktorá sa týka najmä jeho ceny, z čoho vyplýva, že výrobky, ktorých sa tento predaj týka, boli určené na vývoz, a nie na domácu spotrebu.

142

V dôsledku toho v súlade s tým, čo vyplýva z bodu 130 tohto rozsudku, Yieh mala v čase uskutočnenia tohto predaja rozumne vedieť, že konečným určením dotknutého výrobku bol s najväčšou pravdepodobnosťou vývoz, a nie spotreba na domácom trhu v krajine vývozu.

143

Rovnako vzhľadom na body 129 a 130 tohto rozsudku z objektívnej okolnosti uvedenej v bode 142 napadnutého rozsudku a pripomenutej v bode 139 tohto rozsudku, podľa ktorej najvýznamnejší zákazník spoločnosti Yieh na Taiwane pôsobil prevažne v oblasti vývozu dotknutého výrobku, vyplýva, že predaj spoločnosti Yieh tomuto zákazníkovi sa vo všeobecnosti týkal výrobkov určených na vývoz, a nie na domácu spotrebu, a teda že v čase uskutočnenia predmetného predaja mala Yieh rozumne vedieť o konečnom určení dotknutého výrobku, ktorým bol s najväčšou pravdepodobnosťou vývoz.

144

V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v bode 144 napadnutého rozsudku domnieval, že „Komisia mohla oprávnene a bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, vylúčiť predmetné predaje [zo základu pre výpočet použitého na] určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 1 a 2 základného nariadenia“.

145

Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretí odvolací dôvod zamietnuť, a teda aj odvolanie v celom rozsahu.

146

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

147

Keďže Komisia a Eurofer navrhli zaviazať Yieh na náhradu trov konania a Yieh nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou a spoločnosťou Eurofer.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: