–

Top System SA, v zastúpení: É. Wery a M. Cock, avocats,

–

État belge, v zastúpení: M. Le borne, avocat,

–

Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 1 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Top System SA a État belge (Belgicko), ktorého predmetom je spätný preklad počítačového programu vyvinutého spoločnosťou Top System a tvoriaceho súčasť aplikácie, na ktorej používanie má Bureau de sélection de l’administration fédéral (úrad federálnej správy pre výber zamestnancov, Belgicko, ďalej len „Selor“) licenciu.

3

Sedemnáste až dvadsiate tretie odôvodnenie smernice 91/250 stanovujú:

„keďže výlučné práva autora zabrániť neoprávnenému rozmnožovaniu jeho diela treba podriadiť obmedzenej výnimke umožňujúcej pri počítačovom programe vyhotovenie rozmnoženiny technicky potrebnej na využívanie tohto programu jeho oprávneným nadobúdateľom; keďže to znamená, že konania spočívajúce v zavádzaní a prevádzke potrebn[é] na využívanie oprávnene nadobudnutej rozmnoženiny programu a konania na účely opravy jeho chýb nesmú byť zmluvne zakázané, ak nie je osobitne zmluvne dohodnuté inak, najmä v prípade predaja rozmnoženiny programu; akékoľvek iné konania potrebné na využívanie rozmnoženiny programu môžu byť jej oprávneným nadobúdateľom uskutočnené v súlade so zamýšľaným účelom;

keďže osobe, ktorá má právo používať počítačový program, nemožno brániť v činnosti potrebnej na skúmanie, štúdium alebo testovanie fungovania programu za podmienky, že tieto činnosti neohrozujú [neporušujú – neoficiálny preklad] autorské právo k programu;

keďže neoprávnené rozmnožovanie, preklad, úprava alebo zmena formy kódu, v ktorej bola rozmnoženina počítačového programu dodaná, ohrozuje výlučné práva autora;

keďže za určitých okolností sú vyhotovené rozmnoženiny kódu a preklad jeho formy v zmysle článku 4 písm. a) a b) nevyhnutné na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie stykovej prevádzkovej schopnosti (interoperability) nezávisle vytvoreného programu s inými programami;

keďže z tohto dôvodu treba ustanoviť, že len za týchto obmedzených okolností je vyhotovovanie rozmnoženiny a prekladu osobou, ktorá má právo používať rozmnoženinu programu, alebo v jej mene oprávnené a zodpovedá dobrým mravom, a preto nevyžaduje súhlas nositeľa práv;

keďže jedným z cieľov tejto výnimky je umožniť prepojenie všetkých prvkov počítačového systému vrátane tých, ktoré vytvorili rôzni výrobcovia, a to tak, aby mohli fungovať spoločne;

keďže takáto výnimka autorových výlučných práv nemôže byť použitá tak, že by spôsobila ujmu oprávneným záujmom nositeľa práv alebo, že by ohrozila zvyčajné využívanie programu.“

4

Podľa článku 1 tejto smernice:

„1.   V súlade s ustanoveniami tejto smernice členské štáty chránia počítačové programy podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle… [dohovoru] o ochrane literárnych a umeleckých diel [, podpísaného 9. septembra 1886 v Berne (revidovaného v Paríži 24. júla 1971) v znení zmien a doplnení z 28. septembra 1979]. Na účely tejto smernice zahŕňa pojem ‚počítačové programy‘ aj ich prípravný koncepčný materiál.

2.   Ochrana podľa tejto smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom ich [jeho – neoficiálny preklad] rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom.

3.   Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom. Žiadne iné kritériá na určenie možnej ochrany sa nepoužijú.“

5

Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Úkony podliehajúce obmedzeniam“, stanovuje:

„S výnimkou ustanovení článkov 5 a 6 zahŕňajú výlučné práva nositeľa práv v zmysle článku 2 právo robiť alebo povoľovať:

6

Článok 5 tej istej smernice, nazvaný „Výnimky z úkonov podliehajúcich obmedzeniam“, stanovuje:

„1.   Ak nie sú osobitné zmluvné ustanovenia, úkony uvedené v článku 4 písm. a) a b) nevyžadujú súhlas nositeľa práv, ak ide o úkony potrebné na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb.

2.   Osobe oprávnenej používať počítačový program sa nesmie zmluvne brániť, aby z neho vyhotovila záložnú rozmnoženinu, pokiaľ je na takéto použitie potrebná.

3.   Osoba, ktorá má právo používať rozmnoženinu počítačového programu, je oprávnená bez súhlasu nositeľa práva tento program skúmať, študovať alebo skúšať jeho fungovanie na účely zistenia myšlienok a princípov, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok programu, ak tak činí pri niektorom z úkonov zavádzania, predvedenia, prevádzkovania, prenášania alebo ukladania, ktoré je oprávnená vykonať.“

7

Článok 6 smernice 91/250, nazvaný „Rozklad [Spätný preklad – neoficiálny preklad]“, znie:

„1.   Súhlas nositeľa práva sa nevyžaduje tam, kde rozmnožovanie alebo preklad [rozmnožovanie kódu alebo preklad – neoficiálny preklad] jeho formy v zmysle článku 4 písm. a) a b) sú nevyhnutné na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie stykovej prevádzkovej schopnosti (interoperability) nezávisle vytvoreného počítačového programu a inými programami, za podmienky, že sú splnené nasledujúce predpoklady:

2.   Ustanovenia odseku l nedovoľujú, aby informácia získaná ich uplatnením:

3.   V súlade s ustanoveniami… [dohovoru] o ochrane literárnych a umeleckých diel nesmú byť ustanovenia tohto článku vykladané tak, že dovoľujú, aby bol použitý spôsobom, ktorý je neodôvodnene na ujmu oprávnených záujmov nositeľa práv, alebo ktorý je v rozpore so zvyčajným využívaním počítačového programu.“

8

Podľa článku 9 ods. 1 tejto smernice:

„… Všetky zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s článkom 6 alebo s výnimkami ustanovenými v článku 5 ods. 2 a 3, sú od počiatku neplatné.“

9

Smernica 91/250 bola zrušená a kodifikovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16). Na skutkové okolnosti sporu vo veci samej sa však ratione temporis uplatňuje smernica 91/250.

10

Loi du 30 juin 1994 transposant en droit belge la directive européenne du 14 mai 1991 concernant la protection juridique des programmes d’ordinateur (zákon z 30. júna 1994, ktorým sa do belgického práva preberá európska smernica zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov, Moniteur belge z 27. júla 1994, s. 19315), v znení loi du 15 mai 2007 relative à la répression de la contrefaçon et de la piraterie de droits de propriété intellectuelle (zákon z 15. mája 2007 o potláčaní porušovania práv duševného vlastníctva a pirátstva, Moniteur belge z 18. júla 2007, s. 38734) (ďalej len „LPO“), v článku 5 stanovoval:

„Pokiaľ články 6 a 7 nestanovujú inak, majetkové práva zahŕňajú:

…“

11

Článok 6 LPO stanovoval:

„1.   V prípade neexistencie osobitných zmluvných ustanovení, úkony uvedené v článku 5 písm. a) a b) nevyžadujú súhlas nositeľa práv, ak ide o úkony potrebné na použitie počítačového programu osobou, ktorá má právo používať počítačový program, používať ho v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb.

…

3.   Osoba, ktorá má právo používať počítačový program, je oprávnená bez súhlasu nositeľa práva tento program skúmať, študovať alebo skúšať jeho fungovanie na účely zistenia myšlienok a princípov, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok programu, ak tak činí pri niektorom z úkonov nahrania, zobrazenia, prevádzkovania, prenášania alebo ukladania, ktoré je oprávnená vykonať.“

12

Podľa článku 7 LPO:

„1.   Súhlas nositeľa práva sa nevyžaduje tam, kde vyhotovenie rozmnoženiny kódu alebo preklad jeho formy v zmysle článku 5 písm. a) a b) sú nevyhnutné na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie interoperability nezávisle vytvoreného počítačového programu s inými programami, a pod podmienkou, že sú splnené nasledujúce predpoklady:

2.   Ustanovenia predchádzajúceho odseku nedovoľujú, aby informácie získané ich uplatnením:

3.   Tento článok sa nesmie uplatniť takým spôsobom, ktorý by bol neodôvodnene na ujmu oprávnených záujmov nositeľa práv, alebo ktorý je v rozpore so zvyčajným využívaním počítačového programu.“

13

Top System, spoločnosť založená podľa belgického práva, vyvíja počítačové programy a poskytuje služby v oblasti informačných technológií.

14

Selor je verejnoprávny orgán, ktorý je v Belgicku zodpovedný za výber a usmerňovanie budúcich zamestnancov rôznych orgánov verejnej správy. Po začlenení orgánu Selor do federálnej verejnej služby „Stratégia a Podpora“ Belgické kráľovstvo nahradilo tohto účastníka konania ako žalovaného v spore vo veci samej.

15

Od roku 1990 Top System spolupracuje s orgánom Selor, pre ktorý poskytuje služby vývoja a údržby v oblasti informačných technológií.

16

Na účely plnenia svojich úloh Selor postupne zaviedol informatické nástroje, ktoré majú umožňovať podávanie prihlášok uchádzačov o zamestnanie on‑line a ich spracovanie.

17

Na žiadosť orgánu Selor Top System vyvinula viacero aplikácií, ktoré obsahujú jednak funkcionality vyplývajúce z jej softvérovej platformy, nazvanej „Top System Framework“ (ďalej len „TSF“), a jednak funkcionality určené na zabezpečenie osobitných potrieb orgánu Selor.

18

Selor má licenciu na používanie aplikácií, ktoré vyvinula Top System.

19

Dňa 6. februára 2008 Selor a Top System uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bola inštalácia a konfigurácia nového vývojového prostredia, ako aj začlenenie a presun zdrojov aplikácií úradu Selor do tohto nového prostredia.

20

V období od júna do októbra 2008 si Selor a Top System vymieňali e‑maily týkajúce sa problémov fungovania, ktoré ovplyvňovali určité aplikácie využívajúce TSF.

21

Keďže sa spoločnosti Top System nepodarilo s úradom Selor dospieť k dohode o riešení týchto problémov, 6. júla 2009 podala žalobu proti Selor a Belgickému kráľovstvu na Tribunal de commerce de Bruxelles (Obchodný súd Brusel, Belgicko), aby konštatoval, že Selor vykonal spätný preklad TSF v rozpore s výlučnými právami spoločnosti Top System k tomuto softvéru. Top System tiež navrhla, aby bola úradu Selor a Belgickému kráľovstvu uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu škody z dôvodu spätného prekladu a vyhotovenia rozmnoženiny zdrojových kódov uvedeného softvéru, zvýšená o kompenzačné úroky od odhadovaného dátumu tohto spätného prekladu, teda najneskôr od 18. decembra 2008.

22

Dňa 26. novembra 2009 bola vec postúpená Tribunal de première instance de Bruxelles (Súd prvého stupňa Brusel, Belgicko), ktorý rozsudkom z 19. marca 2013 v podstate zamietol žalobu spoločnosti Top System.

23

Top System podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

24

V konaní pred týmto súdom Top System tvrdí, že Selor nezákonne vykonal spätný preklad platformy TSF. Podľa nej sa v súlade s článkami 6 a 7 LPO spätný preklad môže vykonať len na základe súhlasu autora alebo nositeľa práv alebo aj na účely dosiahnutia interoperability. Na účely nápravy chýb ovplyvňujúcich fungovanie dotknutého programu to teda nie je dovolené.

25

Selor uznáva, že vykonal spätný preklad časti platformy TSF, aby mohol deaktivovať poruchovú funkciu. Najmä však tvrdí, že v súlade s článkom 6 ods. 1 LPO bol oprávnený vykonať tento spätný preklad s cieľom opraviť určité koncepčné chyby v platforme TSF, ktoré znemožňovali jej používanie v súlade so zamýšľaným účelom. Selor sa okrem toho na základe článku 6 ods. 3 LPO odvoláva na svoje právo skúmať, študovať alebo skúšať fungovanie predmetného programu na účely zistenia myšlienok a princípov, na ktorých sú založené dotknuté funkcionality platformy TSF, s cieľom zabrániť zablokovaniam spôsobených týmito chybami.

26

Vnútroštátny súd sa domnieva, že na určenie toho, či Selor bol oprávnený vykonať uvedený spätný preklad na základe článku 6 ods. 1 LPO, prináleží mu overiť, či spätný preklad celého počítačového programu alebo jeho časti patrí medzi úkony uvedené v článku 5 písm. a) a b) LPO.

27

Za týchto podmienok Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 1 smernice 91/250 vykladať v tom zmysle, že oprávnený nadobúdateľ počítačového programu môže vykonať spätný preklad celého počítačového programu alebo jeho časti na účely opravy chýb ovplyvňujúcich fungovanie tohto programu, vrátane prípadu, keď oprava spočíva v deaktivovaní funkcie ovplyvňujúcej riadne fungovanie aplikácie, ktorej súčasťou je tento program.

29

Podľa článku 4 písm. a) smernice 91/250, ktorý stanovuje najmä výlučné práva autorov počítačových programov, sa priznáva nositeľovi autorského práva k počítačovému programu tiež výlučné právo robiť alebo povoľovať trvalé alebo dočasné rozmnoženiny tohto programu ako celku alebo jeho časti akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme s výnimkou prípadov stanovených v článkoch 5 a 6 tejto smernice.

30

S výnimkou týchto istých prípadov článok 4 písm. b) smernice 91/250 priznáva nositeľovi práv výlučné právo robiť alebo povoľovať preklad, spracovanie, úpravu a každú inú zmenu počítačového programu a rozmnožovanie programu, ktoré z toho vyplýva.

31

Článok 5 ods. 1 smernice 91/250 však stanovuje, že ak sú úkony uvedené v článku 4 písm. a) a b) tejto smernice potrebné na to, aby oprávnený nadobúdateľ mohol používať počítačový program v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb, tieto úkony nevyžadujú súhlas nositeľa autorského práva, pokiaľ osobitné zmluvné ustanovenia nestanovujú inak.

32

Podľa článku 6 smernice 91/250, nazvaného „[Spätný preklad]“, sa súhlas nositeľa práva nevyžaduje ani tam, kde vyhotovenie rozmnoženiny kódu alebo preklad jeho formy v zmysle článku 4 písm. a) a b) tejto smernice sú nevyhnutné na získanie informácií potrebných na dosiahnutie interoperability nezávisle vytvoreného počítačového programu s inými programami, pod podmienkou, že sú splnené určité predpoklady.

33

Treba uviesť, že spätný preklad sa ako taký neuvádza medzi úkonmi vymenovanými v článku 4 písm. a) a b) smernice 91/250, na ktoré odkazuje jej článok 5 ods. 1.

34

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba overiť, či napriek tejto okolnosti úkony potrebné na spätný preklad počítačového programu môžu patriť do pôsobnosti článku 4 písm. a) a/alebo písm. b) tejto smernice.

35

Na tento účel treba najprv uviesť, ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, že počítačový program je najskôr zostavený vo forme „zdrojového kódu“ v programovacom jazyku zrozumiteľnom pre človeka, a následne sa prekonvertuje do podoby vykonateľnej počítačom, konkrétne do formy „strojového kódu“, prostredníctvom špecifického programu nazývaného „kompilátor“. Operácia spočívajúca v premene zdrojového kódu na strojový kód sa nazýva „kompilácia“.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zdrojový a strojový kód počítačového programu, keďže predstavujú dve formy jeho vyjadrenia, sú chránené autorským právom k počítačovým programom v súlade s článkom 1 ods. 2 smernice 91/250 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2010, Bezpečnostní softwarová asociace, C‑393/09, EU:C:2010:816, bod 34).

37

Cieľom „spätného prekladu“ je naopak zostaviť na základe strojového kódu zdrojový kód programu. Spätný preklad sa vykonáva prostredníctvom programu nazvaného „dekompilátor“. Ako zdôraznil generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, spätný preklad vo všeobecnosti umožňuje reprodukovať nie pôvodný zdrojový kód, ale tretiu verziu dotknutého programu nazývanú „kvázi zdrojový kód“, ktorá môže byť zasa kompilovaná do strojového kódu umožňujúcemu tomuto programu fungovať.

38

Spätný preklad teda predstavuje zmenu formy kódu programu zahŕňajúcu aspoň čiastočné a dočasné vyhotovenie rozmnoženiny tohto kódu, ako aj preklad formy tohto kódu.

39

V dôsledku toho treba konštatovať, že spätný preklad počítačového programu si vyžaduje vykonanie úkonov, a to vyhotovenie rozmnoženiny kódu tohto programu a preklad jeho formy, ktoré skutočne patria medzi výlučné práva autora, ako sú definované v článku 4 písm. a) a b) smernice 91/250.

40

Tento výklad je potvrdený znením článku 6 ods. 1 smernice 91/250, ktorý podľa svojho názvu, spätný preklad, výslovne odkazuje na „rozmnožovanie kódu“ a na „preklad… formy [tohto kódu] v zmysle článku 4 písm. a) a b)“ uvedenej smernice. Z toho vyplýva, že pojem „spätný preklad“ v zmysle uvedenej smernice skutočne patrí medzi výlučné práva autora počítačového programu stanovené v tomto poslednom uvedenom ustanovení.

41

Podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/250 oprávnený nadobúdateľ počítačového programu však môže vykonať všetky úkony uvedené v článku 4 písm. a) a b) tejto smernice vrátane úkonov spočívajúcich v rozmnožovaní kódu a preklade jeho formy bez získania predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv, pokiaľ je to potrebné na používanie tohto programu, vrátane opravy chýb ovplyvňujúcich jeho fungovanie.

42

Z predchádzajúcich úvah preto vyplýva, že článok 5 ods. 1 smernice 91/250 sa má vykladať v tom zmysle, že oprávnený nadobúdateľ programu je oprávnený vykonať spätný preklad tohto programu s cieľom opraviť chyby ovplyvňujúce fungovanie daného programu.

43

Tento výklad nie je spochybnený článkom 6 smernice 91/250, ktorý na rozdiel od toho, čo tvrdí Top System, nemožno vykladať v tom zmysle, že možnosť vykonať spätný preklad počítačového programu je dovolená len vtedy, ak sa uskutočňuje na účely dosiahnutia interoperability.

44

Ako vyplýva zo znenia článku 6 smernice 91/250, tento článok zavádza výnimku z výlučných práv nositeľa autorského práva k počítačovému programu tým, že umožňuje vyhotovenie rozmnoženiny kódu alebo preklad formy tohto kódu bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa autorského práva, ak sú tieto úkony nevyhnutné na zabezpečenie interoperability tohto programu s iným nezávisle vytvoreným programom.

45

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že odôvodnenia 20 a 21 tejto smernice uvádzajú, že za určitých okolností sa vyhotovenie rozmnoženiny kódu počítačového programu alebo preklad jeho formy môže ukázať ako nevyhnutné na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie interoperability nezávisle vytvoreného programu s inými programami a že „len za týchto obmedzených okolností“ je uskutočnenie daných úkonov oprávnené a zodpovedá dobrým mravom, takže sa naň nesmie vyžadovať súhlas nositeľa autorského práva.

46

Z článku 6 ods. 1 písm. b) a c) smernice 91/250 v spojení s jej odôvodneniami 19 a 20 vyplýva, že normotvorca Únie tak zamýšľal obmedziť rozsah výnimky na dosiahnutie interoperability, ktorú stanovil v tomto ustanovení, na okolnosti, za ktorých interoperabilitu nezávisle vytvoreného programu s inými programami nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, než spätným prekladom dotknutého programu.

47

Takýto výklad je potvrdený článkom 6 ods. 2 a 3 smernice 91/250, ktorý okrem iného zakazuje, aby sa informácie získané na základe takéhoto spätného prekladu používali na iné ciele ako na dosiahnutie takejto interoperability alebo aby sa použili na vývoj podobných programov, a ktorý vo všeobecnosti ďalej vylučuje, aby sa takýto spätný preklad vykonal spôsobom, ktorý by bol neodôvodnene na ujmu oprávneným záujmom nositeľa práv alebo v rozpore so zvyčajným využívaním predmetného počítačového programu.

48

Zo znenia článku 6 smernice 91/250 v spojení s jej odôvodneniami 19 a 20, ani zo štruktúry tohto článku tak nemožno vyvodiť, že by normotvorca Únie mal v úmysle vylúčiť akúkoľvek možnosť vyhotovenia rozmnoženiny kódu počítačového programu a prekladu formy tohto kódu okrem prípadu, keď k tomu dochádza s cieľom získať informácie potrebné na dosiahnutie interoperability nezávisle vytvoreného počítačového programu s inými programami.

49

V tejto súvislosti treba uviesť, že zatiaľ čo článok 6 smernice 91/250 sa týka úkonov potrebných na zabezpečenie interoperability programov vytvorených nezávisle, jej článok 5 ods. 1 má umožniť oprávnenému nadobúdateľovi programu používať tento program v súlade so zamýšľaným účelom. Tieto dve ustanovenia majú preto odlišné ciele.

50

Po druhé, ako v podstate poznamenal generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, tento záver potvrdzujú aj prípravné práce na smernici 91/250, z ktorých vyplýva, že vloženie súčasného článku 6 tejto smernice do pôvodného návrhu Európskej komisie malo za cieľ osobitne upraviť otázku interoperability programov vytvorených nezávislými autormi bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia umožňujúce oprávnenému nadobúdateľovi programu jeho bežné používanie.

51

Po tretie výklad článku 6 smernice 91/250 v zmysle navrhovanom spoločnosťou Top System by mal za následok narušenie potrebného účinku možnosti, ktorú normotvorca Únie výslovne priznal v článku 5 ods. 1 smernice 91/250 oprávnenému nadobúdateľovi programu, t. j. vykonať opravu chýb, ktoré bránia používať program v súlade so zamýšľaným účelom.

52

Ako totiž zdôraznil generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, oprava chýb ovplyvňujúcich fungovanie počítačového programu si vo väčšine prípadov vyžaduje, a najmä vtedy, keď oprava, ktorá sa má vykonať, spočíva v deaktivovaní funkcie ovplyvňujúcej riadne fungovanie aplikácie, ktorej súčasťou je daný program, potrebou mať k dispozícii zdrojový kód alebo aspoň kvázi zdrojový kód uvedeného programu.

53

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 smernice 91/250 sa má vykladať v tom zmysle, že oprávnený nadobúdateľ počítačového programu môže vykonať spätný preklad celého počítačového programu alebo jeho časti na účely opravy chýb ovplyvňujúcich fungovanie tohto programu, vrátane prípadu, keď oprava spočíva v deaktivovaní funkcie ovplyvňujúcej riadne fungovanie aplikácie, ktorej súčasťou je tento program.

54

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 1 smernice 91/250 vykladať v tom zmysle, že oprávnený nadobúdateľ počítačového programu, ktorý chce vykonať spätný preklad tohto počítačového programu s cieľom opraviť chyby ovplyvňujúce fungovanie tohto programu, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 6 tejto smernice alebo iné podmienky.

55

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako bolo konštatované v bode 49 tohto rozsudku, že výnimka stanovená v článku 6 smernice 91/250 má pôsobnosť a ciele odlišné od tej, ktorá je stanovená v článku 5 ods. 1 tejto smernice. V dôsledku toho požiadavky uvedené v danom článku 6 sa ako také nevzťahujú na výnimku stanovenú v článku 5 ods. 1 tejto smernice.

56

Treba však konštatovať, že vzhľadom na znenie, štruktúru a účel článku 5 ods. 1 smernice 91/250 vykonanie úkonov, ktoré všetky spolu predstavujú spätný preklad počítačového programu, podlieha, ak sa vykoná podľa tohto ustanovenia, určitým podmienkam.

57

Po prvé v súlade so znením tohto ustanovenia musia byť tieto úkony potrebné na použitie dotknutého počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom, a najmä na opravu „chýb“.

58

V prípade neexistencie odkazu na právo členských štátov a relevantnej definície v smernici 91/250 sa má pojem „chyba“ v zmysle uvedeného ustanovenia vykladať v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament, C‑650/18, EU:C:2021:426, bod 83 a citovaná judikatúra).

59

V tejto súvislosti treba uviesť, že v oblasti informatiky je chyba bežne definovaná ako problém v počítačovom programe, ktorý spôsobuje jeho nesprávne fungovanie.

60

Okrem toho v súlade s účelom článku 5 ods. 1 smernice 91/250 pripomenutým v bode 49 tohto rozsudku musí takýto problém, ktorý predstavuje chybu v zmysle tohto ustanovenia, ovplyvniť možnosť používať dotknutý program v súlade so zamýšľaným účelom.

61

Po druhé zo znenia článku 5 ods. 1 smernice 91/250 vyplýva, že spätný preklad počítačového programu musí byť „potrebný“ na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom.

62

V tejto súvislosti treba uviesť, ako bolo konštatované v bode 52 tohto rozsudku, že oprava chýb ovplyvňujúcich používanie programu v súlade so zamýšľaným účelom si vo väčšine prípadov vyžaduje zmenu kódu tohto programu a na vykonanie tejto opravy je potrebný prístup k zdrojovému kódu alebo aspoň ku kvázi zdrojovému kódu uvedeného programu.

63

Ak je však zdrojový kód na základe zákona alebo zmluvy prístupný nadobúdateľovi dotknutého programu, nemožno sa domnievať, že je „potrebné“, aby vykonal spätný preklad tohto programu.

64

Po tretie článok 5 ods. 1 smernice 91/250 umožňuje v súlade so svojím znením opravu chýb, s výnimkou „osobitných zmluvných ustanovení“.

65

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa odôvodnenia 17 smernice 91/250 tak konania spočívajúce v zavádzaní a prevádzke potrebné na využívanie oprávnene nadobudnutej rozmnoženiny programu, ako aj oprava chýb ovplyvňujúcich fungovanie tohto programu, nemôžu byť zmluvne zakázané.

66

Článok 5 ods. 1 smernice 91/250 v spojení s jej odôvodnením 18 treba teda chápať v tom zmysle, že zmluvné strany nemôžu zmluvne vylúčiť akúkoľvek možnosť vykonať opravu týchto chýb.

67

V súlade s týmto ustanovením nositeľ práv a nadobúdateľ programu tak majú naďalej možnosť zmluvne si upraviť podmienky výkonu tejto možnosti. Tieto subjekty sa konkrétne môžu dohodnúť, že nositeľ práv musí zabezpečovať vykonávanie opráv a údržbu dotknutého programu.

68

Z uvedeného tiež vyplýva, že v prípade neexistencie osobitných zmluvných ustanovení v tomto zmysle má oprávnený nadobúdateľ počítačového programu právo vykonať bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv úkony vymenované v článku 4 písm. a) a b) smernice 91/250, vrátane spätného prekladu tohto programu, pokiaľ je to potrebné na opravu chýb ovplyvňujúcich fungovanie tohto programu.

69

Po štvrté oprávnený nadobúdateľ počítačového programu, ktorý vykonal spätný preklad tohto programu s cieľom opraviť chyby ovplyvňujúce fungovanie tohto programu, nemôže použiť výsledok tohto spätného prekladu na iné ciele ako na opravu týchto chýb.

70

Článok 4 písm. b) smernice 91/250 totiž priznáva nositeľovi autorského práva výlučné právo robiť alebo povoľovať nielen „preklad, spracovanie, úpravu a každú inú zmenu počítačového programu“, ale aj „rozmnožovanie takto vzniknutých programov“, t. j. v prípade spätného prekladu vyhotovenie rozmnoženiny zdrojového kódu alebo kvázi zdrojového kódu, ktoré tým vznikli.

71

Na každé vyhotovenie rozmnoženiny tohto kódu je tak podľa článku 4 písm. b) smernice 91/250 naďalej potrebný súhlas nositeľa autorského práva k tomuto programu.

72

Článok 4 písm. c) tejto smernice navyše zakazuje verejné rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu bez súhlasu nositeľa autorského práva k tomuto programu, čo sa, ako vyplýva z článku 1 ods. 2 smernice 91/250, vzťahuje aj na rozmnoženiny zdrojového kódu alebo kvázi zdrojového kódu získaného spätným prekladom.

73

Hoci je nesporné, že podľa článku 5 tejto smernice môže oprávnený nadobúdateľ počítačového programu vykonať takéto úkony bez súhlasu nositeľa autorského práva, môže to urobiť len vtedy, ak sú tieto úkony potrebné na to, aby mohol používať počítačový program v súlade so zamýšľaným účelom.

74

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 smernice 91/250 sa má vykladať v tom zmysle, že oprávnený nadobúdateľ počítačového programu, ktorý chce vykonať spätný preklad tohto počítačového programu s cieľom opraviť chyby ovplyvňujúce fungovanie tohto programu, nie je povinný splniť požiadavky stanovené v článku 6 tejto smernice. Daný nadobúdateľ je však oprávnený vykonať takýto spätný preklad len v rozsahu, aký je potrebný na túto opravu, a prípadne v medziach zmluvných podmienok uzatvorených s nositeľom autorského práva k uvedenému programu.

75

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: