Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62019TN0502

    Vec T-502/19: Žaloba podaná 12. júla 2019 — Corneli/ECB

    Ú. v. EÚ C 312, 16.9.2019, p. 39–40 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    16.9.2019   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 312/39


    Žaloba podaná 12. júla 2019 — Corneli/ECB

    (Vec T-502/19)

    (2019/C 312/32)

    Jazyk konania: taliančina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Francesca Corneli (Velletri, Taliansko) (v zastúpení: M. Condinanzi, L. Boggio a F. Ferraro, advokáti)

    Žalovaná: Európska centrálna banka

    Návrhy

    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    rozhodol, že napadnuté rozhodnutie je neplatné po tom, ako určí, že je protiprávne,

    uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, a

    na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania nariadil predloženie napadnutého aktu a rozhodnutia o predĺžení jeho platnosti, ktorý po ňom nasledoval, v ich úplných zneniach.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Táto žaloba je podaná proti rozhodnutiu Rady guvernérov Európskej centrálnej banky z 1. januára 2019, ECB-SSM-2019-ITCAR-11 prijatému na základe návrhov rozhodnutia Rady dohľadu vypracovaného podľa článku 26 ods. 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (1), článku 69q, 70 a 98 legislatívneho dekrétu č. 385 z 1. septembra 1993 („TUB“), ktorým sa vykonáva článok 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ v spojení s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 1024/2013, týkajúceho sa voľby správnych orgánov a orgánov dohľadu nad bankou Carige S.p.A, ktorej sídlo je v Ženeve (Taliansko), ich nahradenia tromi mimoriadnymi komisármi a radou dohľadu zloženou z troch členov.

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, článkov 28 a 29 smernice 2014/59/EÚ (2) a článkov 69q a nasl. TUB:

    Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že opatrenia včasného zásahu predpokladajú určitú postupnosť a stupňovanie opatrení, čo v tejto veci nebolo dodržané. Uložené zasahujúce opatrenie je teda nezákonné a neplatné.

    2.

    Druhý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení, pokiaľ ide o požiadavky proporcionality a stupňovania, ktoré ukladá všeobecný systém opatrení včasného zásahu.

    3.

    Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 29 poslednej vety smernice 2014/59/EÚ a zásady riadnej správy vecí verejných uplatniteľnej na verejnú správu.

    Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že skutočnosť, že dočasnými správcami boli vymenovaní členovia predchádzajúcej správnej rady, je v rozpore s povinnosťami predchádzania konfliktu záujmov.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 70 TUB týkajúceho sa zneužitia právomoci, ako aj nedostatočného odôvodnenia.

    Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že režim nútenej správy, ktorý bol nariadený v dôsledku závažných porušení alebo pochybení, je kontradiktórnym a nekoherentným opatrením.

    5.

    Piaty žalobný dôvod založený na porušení pravidiel týkajúcich sa práva akcionára obsiahnutých v smernici (EÚ) č. 1132/2017 (3) a v talianskom občianskom zákonníku, vrátane základných zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a v talianskej ústave týkajúcich sa ochrany vlastníctva, úspor a súkromnej ekonomickej iniciatívy, ako aj sebaurčenia občana pri svojich osobných voľbách.


    (1)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).

    (2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46).

    (3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46).


    Top