Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62019TJ0305

    Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 8. júla 2020 (výňatky).
    Welmax + sp. z o. o. sp.k. proti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo.
    Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia – Slovná ochranná známka welmax – Staršia slovná ochranná známka Európskej únie valmex – Lehota na podanie odvolania na odvolací senát – Oneskorenosť – Začiatok plynutia – Oznámenie – Dôkaz odoslania doporučenej zásielky – E‑mailová komunikácia – Nesplnenie povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie v stanovenej lehote – Odvolanie považované za nepodané – Rozsah výzvy na odstránenie nedostatkov – Článok 68 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Články 23 a 56 až 58 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/625.
    Vec T-305/19.

    Court reports – general

    ECLI identifier: ECLI:EU:T:2020:327

     ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

    z 8. júla 2020 ( *1 )

    „Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia – Slovná ochranná známka welmax – Staršia slovná ochranná známka Európskej únie valmex – Lehota na podanie odvolania na odvolací senát – Oneskorenosť – Začiatok plynutia – Oznámenie – Dôkaz odoslania doporučenej zásielky – E‑mailová komunikácia – Nesplnenie povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie v stanovenej lehote – Odvolanie považované za nepodané – Rozsah výzvy na odstránenie nedostatkov – Článok 68 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Články 23 a 56 až 58 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/625“

    Vo veci T‑305/19,

    Welmax + sp. z o. o. sp.k., so sídlom v Poznani (Poľsko), v zastúpení: M. Machyński, advokát,

    žalobkyňa,

    proti

    Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa,

    žalovanému,

    ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO:

    Valmex Medical Imaging GmbH, so sídlom v Augsburgu (Nemecko),

    ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 22. marca 2019 (vec R 2245/2018–5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Valmex Medical Imaging a Welmax +,

    VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

    v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudcovia D. Gratsias a M. Kănčeva (spravodajkyňa),

    tajomník: E. Coulon,

    so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 14. mája 2019,

    so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 11. septembra 2019,

    so zreteľom na žiadosť o nariadenie pojednávania, ktorú podala žalobkyňa, a vzhľadom na rozhodnutie o začatí ústnej časti konania podľa článku 106 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

    so zreteľom na listy zaslané v rámci odpovede na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa uskutočnenia pojednávania v kontexte zdravotnej krízy súvisiacej s ochorením COVID 19, v ktorých hlavní účastníci konania v podstate uviedli, že si neželajú byť vypočutí na pojednávaní, domnievajúc sa navyše, že písomnosti v spise obsahujú dostatok informácií, a vzhľadom na rozhodnutie o ukončení ústnej časti konania,

    vyhlásil tento

    Rozsudok ( 1 )

    [omissis]

    Právny stav

    27

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 23 ods. 3 nariadenia 2018/625. Tento jediný žalobný dôvod sa skladá z troch výhrad založených na nesprávnom posúdení, ktoré sa týka po prvé dňa oznámenia rozhodnutia námietkového oddelenia, po druhé dňa uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu a po tretie dňa uplynutia lehoty na zaplatenie poplatku za odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

    [omissis]

    O dodržaní lehoty na zaplatenie poplatku za odvolanie a o rozsahu výziev na odstránenie vád EUIPO

    65

    Podľa judikatúry treba článok 60 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001] vykladať jednotne v tom zmysle, že zaplatenie poplatku za odvolanie sa požaduje na účely toho, aby bolo odvolanie považované za podané, takže toto zaplatenie sa vzťahuje na podanie odvolania a musí k nemu dôjsť, tak ako k podaniu odvolania, v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Štvormesačná lehota odo dňa oznámenia rozhodnutia sa uplatňuje len na podanie odôvodnenia odvolania, a nie na zaplatenie poplatku [rozsudok z 21. mája 2014, Melt Water/ÚHVT (NUEVA), T‑61/13, EU:T:2014:265, bod 31].

    66

    V prejednávanej veci dvojmesačná lehota na zaplatenie poplatku za odvolanie, ktorá začala plynúť oznámením prostredníctvom e‑mailu z 21. septembra 2018, uplynula 21. novembra 2018.

    67

    Žalobkyňa však poplatok za odvolanie zaplatila EUIPO 21. decembra 2018, pričom prijatý bol 24. decembra 2018.

    68

    Treba dospieť k záveru, že poplatok za odvolanie bol zaplatený oneskorene, po uplynutí lehoty stanovenej na podanie odvolania a na zaplatenie poplatku, k čomu došlo 21. novembra 2018.

    69

    Tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne založeným na údajných výzvach na odstránenie „formálnych nedostatkov“, ktoré vyplývajú z dvoch listov EUIPO z 26. novembra 2018 (pozri body 16 a 17 vyššie).

    70

    V tejto súvislosti treba s ohľadom na článok 23 delegovaného nariadenia 2018/625 spresniť rozsah takýchto výziev na odstránenie nedostatkov po uplynutí lehoty stanovenej na podanie odvolania a zaplatenie poplatku.

    71

    Treba teda uviesť, že možnosti odstránenia nedostatkov s cieľom vyhnúť sa neprípustnosti odvolania, ktoré sú uvedené v článku 23 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia 2018/625, nezahŕňajú nezaplatenie poplatku za odvolanie, ale len meno a adresu odvolateľa, meno a obchodnú adresu jeho zástupcu alebo jasné a jednoznačné označenie sporných tovarov a služieb.

    72

    Naopak treba konštatovať, že nedostatok spočívajúci v nezaplatení poplatku za odvolanie v stanovenej lehote nemožno odstrániť podľa článku 23 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia 2018/625. V súlade s článkom 23 ods. 3 toho istého nariadenia platí, že ak bol poplatok za odvolanie uhradený po uplynutí stanovenej lehoty, odvolanie sa považuje za nepodané, bez možnosti odstránenia nedostatkov s výnimkou uvedenia do predchádzajúceho stavu, ktoré podlieha osobitnému režimu podľa článku 104 nariadenia 2017/1001.

    73

    Je pravda, že ak takáto lehota už uplynula, EUIPO môže, tak ako to v prejednávanej veci urobil svojím druhým listom z 26. novembra 2018, umožniť dotknutému účastníkovi konania zaujať stanovisko a oznámiť mu prípadné užitočné dôkazy, najmä pokiaľ ide o prípadnú nepredvídateľnú okolnosť alebo vyššiu moc, alebo aj ospravedlniteľný omyl, ktorý by mohol odôvodniť nezaplatenie poplatku za odvolanie v stanovenej lehote.

    74

    Žalobkyňa však ani nepreukázala, ani netvrdila existenciu nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci, alebo ospravedlniteľného omylu, ktorý by jej zabránil zaplatiť poplatok v stanovenej lehote, teda do 21. novembra 2018. EUIPO predovšetkým neprináležalo pripomínať žalobkyni, aby zaplatila poplatok za odvolanie v tejto lehote, keďže táto požiadavka vyplýva jasne a jednoznačne z článku 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001, ktorý je žalobkyni známy.

    75

    Podľa ustálenej judikatúry sa od uplatnenia právnych predpisov Únie týkajúcich sa procesných lehôt možno odchýliť, len pokiaľ ide o výnimočné okolnosti, keďže striktné uplatnenie týchto predpisov slúži požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Či už takéto okolnosti možno kvalifikovať ako náhodu, vyššiu moc, alebo dokonca ospravedlniteľný omyl, obsahujú v každom prípade subjektívny prvok ukladajúci osobe podliehajúcej súdnej právomoci konajúcej v dobrej viere povinnosť preukázať obozretnosť a všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu na účely zachovania priebehu konania a stanovených lehôt [pozri rozsudok z 21. mája 2014, NUEVA, T‑61/13, EU:T:2014:265, bod 38 a citovanú judikatúru; uznesenie z 9. októbra 2019, Esim Chemicals/EUIPO – Sigma‑Tau Industrie Farmaceutiche Riunite (ESIM Chemicals), T‑713/18, neuverejnené, EU:T:2019:744, bod 34]. To nie je prípad žalobkyne v prejednávanej veci.

    76

    Okrem toho treba poznamenať, že žalobkyňa po tom, čo ju EUIPO v druhom liste z 26. novembra 2018 informoval o nezaplatení poplatku za odvolanie v stanovenej lehote a o riziku, že jej odvolanie by sa v dôsledku toho považovalo za nepodané, nebola zbavená možnosti podať opravný prostriedok na EUIPO. Aj za predpokladu, že žalobkyňa chcela tvrdiť, že hoci vynaložila všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami, nebola schopná dodržať lehotu na zaplatenie poplatku za odvolanie, mala k dispozícii konanie o uvedení do predchádzajúceho stavu na EUIPO a mohla podať návrh podľa článku 104 nariadenia 2017/1001 (pozri rozsudok z 21. mája 2014, NUEVA, T‑61/13, EU:T:2014:265, bod 43 a citovanú judikatúru). Žalobkyňa však nepodala žiadnu žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu podľa tohto článku.

    77

    Je pravda, že žalobkyňa vo svojom liste z 20. decembra 2018 odkazuje na pokračovanie konania. Nepodala však žiadnu žiadosť o pokračovanie v konaní podľa článku 105 nariadenia 2017/1001. V každom prípade by sa takáto žiadosť mala zamietnuť, pretože tento článok sa podľa odseku 2 neuplatňuje na lehoty stanovené v článku 68 uvedeného nariadenia, ako je lehota na podanie odvolania a lehota na zaplatenie poplatku za odvolanie.

    78

    V konečnom dôsledku treba dospieť k záveru, že hoci odvolací senát v bode 10 napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdil, že rozhodnutie námietkového oddelenia bolo žalobkyni oznámené doporučeným listom 20. júla 2018 a že lehota na zaplatenie poplatku za odvolanie uplynula 20. septembra 2018, toto pochybenie aj tak nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Záver odvolacieho senátu, podľa ktorého bolo zaplatenie poplatku za odvolanie, prijatého 24. decembra 2018, oneskorené, sa totiž môže zakladať na dni e‑mailového oznámenia z 21. septembra 2018, ako to vyplýva z bodu 11 napadnutého rozhodnutia.

    79

    Odvolací senát teda v bode 12 napadnutého rozhodnutia správne považoval odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu námietkového oddelenia za nepodané, keď sa v podstate domnieval, že aj keby sa vychádzalo z dátumu oznámenia, ktorý uvádza žalobkyňa – a v prejednávanej veci stanovil Všeobecný súd –, teda 21. septembra 2018, nič by to nemenilo na skutočnosti, že poplatok za odvolanie prijatý 24. decembra 2018 bol zaplatený oneskorene.

    80

    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť jediný žalobný dôvod, a teda aj žalobu v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhého a tretieho žalobného návrhu žalobkyne.

    [omissis]

     

    Z týchto dôvodov

    VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

    rozhodol takto:

     

    1.

    Žaloba sa zamieta.

     

    2.

    Welmax + sp. z o. o. sp.k. je povinná nahradiť trovy konania.

     

    Costeira

    Gratsias

    Kănčeva

    Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2020.

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: poľština.

    ( 1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

    Top