1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobcovia, Kambodžské kráľovstvo a Cambodia Rice Federation (CRF), navrhujú zrušiť vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/67 zo 16. januára 2019, ktorým sa ukladajú ochranné opatrenia, pokiaľ ide o dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme (Ú. v. EÚ L 15, 2019, s. 5), ktorým Európska komisia znovu zaviedla clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz tejto ryže na obdobie troch rokov a postupné znižovanie sadzby uplatniteľných ciel (ďalej len „napadnuté nariadenie“).

2

V rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 2012, s. 1, ďalej len „nariadenie SVP“), Európska únia poskytuje rozvojovým krajinám zvýhodnený prístup na svoj trh vo forme zníženia bežných ciel podľa Spoločného colného sadzobníka, ktorý pozostáva zo všeobecného opatrenia a dvoch osobitných opatrení.

3

Podľa osobitného opatrenia, nazvaného „Všetko okrem zbraní“, sa na dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme (ďalej len „dotknutý výrobok“) do Únie vzťahovalo podľa článku 18 ods. 1 nariadenia SVP úplné pozastavenie ciel podľa Spoločného colného sadzobníka.

4

Dňa 16. februára 2018 Talianska republika, neskôr podporovaná ďalšími členskými štátmi, požiadala Komisiu podľa článku 22 a článku 24 ods. 2 nariadenia SVP o prijatie ochranných opatrení voči dotknutému výrobku.

5

Dňa 16. marca 2018 Komisia začala ochranné prešetrovanie týkajúce sa dovozu dotknutého výrobku na účely zozbierania informácií potrebných na vykonanie hĺbkového posúdenia.

6

Prešetrovanie sa vzťahovalo na posledných päť hospodárskych rokov, t. j. na obdobie od 1. septembra 2012 do 31. augusta 2017 (ďalej len „obdobie prešetrovania“).

7

Dňa 5. novembra 2018 Komisia zaslala všeobecný informačný dokument, v ktorom informovala zainteresované strany, vrátane kambodžskej vlády, o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo znovu dočasne zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz dotknutého výrobku v nadväznosti na ochranné prešetrovanie vykonané na základe článku 22 nariadenia SVP (ďalej len „všeobecný informačný dokument“).

8

Komisia predovšetkým vo všeobecnom informačnom dokumente najprv definovala dotknutý výrobok ako bielenú alebo polobielenú ryžu indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme, ktorá sa dováža ako voľne ložená alebo balená, a ktorá bola v danom čase zaradená do podpoložiek kombinovanej nomenklatúry (KN) 10063027, 10063048, 10063067 a 10063098.

9

Komisia rovnako určila, že bielená alebo polobielená ryža indica spracovaná v Únii je podobná dotknutému výrobku alebo mu priamo konkuruje, keďže má rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti, je určená na rovnaké použitia a predáva sa cez podobné alebo rovnaké predajné kanály rovnakému typu zákazníkov, ktorými sú buď maloobchodníci alebo spracovatelia usadení v Únii.

10

Pokiaľ ide o vymedzenie výrobného odvetvia Únie, Komisia uviedla, že toto odvetvie tvorili mlyny spracovávajúce ryžu, ktoré spracúvali ryžu vypestovanú v Únii, ktorá priamo konkurovala dotknutému výrobku. V rozpore so žiadosťou Talianskej republiky Komisia vylúčila z tohto vymedzenia a z preskúmania ujmy pestovateľov, keďže ich považovala skôr za dodávateľov surovín, a nie za mlyny spracovávajúce podobné alebo priamo konkurenčné výrobky, hoci zdôraznila, že ich situácia môže byť silne ovplyvnená dovozom dotknutého výrobku. Komisia tiež upozornila na to, že niektorým pestovateľom boli zaslané dotazníky, ale že vzhľadom na veľkú roztrieštenosť sektora ich výsledky podávajú iba veľmi obmedzený obraz o situácii.

11

Komisia ďalej vypočítala vývoj spotreby ryže indica v Únii na základe údajov prepočítaných na ekvivalent bielenej ryže a zhromaždených od členských štátov, ako aj na základe dovozných štatistík poskytnutých Eurostatom. Komisia skonštatovala, že počas obdobia prešetrovania došlo k 6 % poklesu.

12

V rámci analýzy vývoja dovozu dotknutého výrobku Komisia skonštatovala významné zvýšenie objemu dovozu z Kambodže, ako aj zvýšenie podielu Kambodže na trhu o 9,7 percentuálneho bodu, a uviedla, že tento podiel dosahoval na konci obdobia prešetrovania 25 % celkového dovozu.

13

V rámci porovnania cien Komisia vykonala analýzu podhodnotenia. Zohľadnila priemerné ceny dovozu z Kambodže a jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie a jasne preukázala, že uvedené dovozné ceny výrazne podhodnocovali ceny Únie o 22 %.

14

Komisia sa tak domnievala, že dovoz z Kambodže sa počas obdobia prešetrovania podstatne zvýšil v absolútnom vyjadrení, ako aj z hľadiska podielu na trhu. Dodala, že kombinovaný vážený priemer dovoznej ceny sa počas obdobia prešetrovania znížil, čo svedčilo o výraznom podhodnotení cien Únie.

15

Na účely určenia existencie závažných ťažkostí spôsobených výrobnému odvetviu Únie Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele, ako je napríklad vývoj podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, ktorý klesol o viac ako 20 percentuálnych bodov, výrobné objemy, ktoré sa znížili o takmer 40 %, zásoby, ktoré sa zvýšili o 4 %, a oblasť určenú na pestovanie ryže indica, ktorá sa zmenšila o 37 %.

16

Komisia rovnako uviedla, že vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele, ako je napríklad vývoj výrobnej kapacity, ktoré je ťažké posúdiť vzhľadom na to, že mlyny môžu využívať svoju spracovateľskú kapacitu tak pre ryžu indica, ako aj pre ryžu japonica bez ohľadu na to, či ide o ryžu vypestovanú v Únii alebo dovážanú, vývoj ziskovosti mlynov Únie, ktorá sa udržala na stabilnej, hoci nízkej úrovni, ako aj vývoj jednotkových cien ryže indica mlynov zaradených do vzorky, ktoré vzrástli o 7 %. Komisia spresnila, že pod tlakom dovozu dotknutého výrobku za nízke ceny mlyny Únie sústredili svoje predaje na menšie množstvá bielenej a polobielenej ryže indica a zamerali sa na značkové výrobky, čo umožnilo zachovať stabilnú úroveň ziskovosti na úkor podielu na trhu.

17

Komisia napokon vylúčila možnosť, že iné faktory, ako sú napríklad dovoz z tretej krajiny a štrukturálne ťažkosti v talianskom odvetví výroby ryže, oslabili príčinnú súvislosť medzi závažnými ťažkosťami výrobného odvetvia Únie a dovozom dotknutého výrobku.

18

Vo svojich pripomienkach zo 16. novembra 2018 ku všeobecnému informačnému dokumentu kambodžská vláda najmä spochybnila výpočty Komisie vzťahujúce sa na analýzu podhodnotenia. Tvrdila najmä, že vo výpočte vývoznej ceny pre Kambodžské kráľovstvo sa nepripočítali náklady po dovoze a že cenové podhodnotenie vychádzalo z porovnania priemerných cien a nebrali sa do úvahy rôzne úrovne obchodovania.

19

Na základe ochranného prešetrovania Komisia dospela k záveru, že dotknutý výrobok sa dovážal v objemoch a za ceny, ktoré spôsobovali závažné ťažkosti výrobnému odvetviu Únie. Prijala napadnuté nariadenie, pričom okrem definícií a informácií uvedených vo všeobecnom informačnom dokumente a prevzatých do uvedeného nariadenia, vychádzala z nasledujúcich skutočností.

20

Komisia tak najprv v reakcii na pripomienky zainteresovaných strán po zaslaní všeobecného informačného dokumentu spresnila, že pokiaľ ide o definíciu podobného alebo priamo konkurenčného výrobku, mala byť do rozsahu prešetrovania zahrnutá aj aromatická alebo voňavá ryža indica.

21

Pokiaľ ide ďalej o analýzu podhodnotenia, Komisia v odôvodneniach 35 až 39 napadnutého nariadenia uviedla, že preskúmala svoje výpočty podhodnotenia, aby zohľadnila pripomienky Kambodžského kráľovstva po zaslaní všeobecného informačného dokumentu. Upravila tak ceny výrobného odvetvia Únie, aby zohľadnila náklady na prepravu ryže z južnej Európy, ktorú označila ako Taliansko a Španielsko, do severnej Európy, keďže sa domnievala, že hospodárska súťaž týkajúca sa polobielenej a bielenej ryže indica prebiehala prevažne v severnej Európe. Zohľadnila sumu 49 eur za tonu, ktorú odhadla na základe informácií uvedených v sťažnosti Talianskej republiky a overených počas prešetrovania na mieste. Rovnako upravila dovozné ceny tak, že zohľadnila náklady po dovoze, odhadované na približne 2 % dovoznej ceny, pričom vychádzala z údajov získaných rámci predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa iného potravinového výrobku (mandarínky satsuma). Komisia dodala, že zohľadnila rozdiely v úrovniach obchodovania a porovnala predajné ceny voľne loženej bielenej ryže a predajné ceny balenej ryže. Dospela k záveru, že cenové podhodnotenie bolo 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 14 % v prípade predajov balenej ryže.

22

Napokon, pokiaľ ide o situáciu pestovateľov v Únii, Komisia v odôvodnení 74 napadnutého nariadenia spresnila, že hoci je pravda, že títo pestovatelia môžu presunúť svoju výrobu z ryže indica na ryžu japonica a naopak, takáto zmena sa zakladá na posúdení ekonomickej situácie najmä dopytu a trhovej ceny. V tomto kontexte Komisia uviedla, že prešetrovanie potvrdilo, že tvárou v tvár väčšej konkurencii dovážaného dotknutého výrobku s nízkymi cenami niektorí pestovatelia skutočne nemali žiadnu inú možnosť, len presunúť výrobu na ryžu japonica, takže nešlo ani o periodickú zmenu, ani o zámernú voľbu, ale o sebaobranu. Podľa Komisie to však zo strednodobého hľadiska nie je reálna možnosť, keďže zmena výroby z ryže indica na ryžu japonica zasa spôsobila nadmernú ponuku ryže japonica na trhu a tlak na jej cenu. Komisia z toho vyvodila, že pestovatelia sa preto celkovo nachádzali v ťažkej situácii, hoci toto zistenie malo iba obmedzenú relevanciu, keďže výrobné odvetvie Únie pozostávalo z mlynov spracovávajúcich ryžu a nie z pestovateľov, ktorí boli dodávateľmi suroviny.

23

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

24

Komisia, ktorú v konaní podporuje Talianska republika a Ente Nazionale Risi, navrhuje, aby Všeobecný súd:

25

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobcovia šesť žalobných dôvodov.

26

Prvý, druhý a tretí žalobný dôvod sa zakladajú na porušení článku 22 ods. 1 a 2 a článku 23 nariadenia SVP keďže, po prvé, Komisia nesprávne vyložila pojem „výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii“, po druhé, faktory a výpočty, ktoré slúžili ako základ pre záver o „závažných ťažkostiach“ spôsobených výrobnému odvetviu Únie, sú nesprávne, a po tretie, analýza podhodnotenia a v nej vykonané úpravy sú nesprávne.

27

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 22 nariadenia SVP, keďže analýza príčinnej súvislosti medzi dotknutými dovozmi a závažnými ťažkosťami spôsobenými výrobnému odvetviu Únie, ktorú vykonala Komisia, obsahuje nezrovnalosti.

28

Piaty a šiesty žalobný dôvod sa zakladajú na porušení práva žalobcov na obhajobu a na porušení článkov 14 a 17 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1083/2013 z 28. augusta 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa postupu dočasného zrušenia colných preferencií a prijatia všeobecných ochranných opatrení na základe nariadenia SVP (Ú. v. EÚ L 293, 2013, s. 16, ďalej len „delegované nariadenie“), vykladaného v spojení s článkom 38 nariadenia SVP, ktoré spočíva v tom, že Komisia nezverejnila niektoré podstatné skutočnosti a úvahy alebo podrobné informácie, z ktorých tieto skutočnosti a úvahy vychádzali, ktoré odôvodnili jej rozhodnutie znovu zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz dotknutého výrobku.

29

Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv argumentáciu žalobcov založenú po prvé na nesprávnom výklade pojmu „výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii“, po druhé na pochybeniach v analýze podhodnotenia a jej úpravách a po tretie na porušení práva na obhajobu a článku 17 delegovaného nariadenia.

30

Žalobcovia tvrdia, že došlo k porušeniu článku 22 ods. 1 a 2 a článku 23 nariadenia SVP, ktoré spočíva v tom, že Komisia nesprávne vyložila pojem „výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii“, keď ho obmedzila odkazom na pôvod surovín. Zohľadnila tak iba výrobcov bielenej alebo polobielenej ryže indica spracúvanej z nelúpanej ryže vyprodukovanej alebo vypestovanej v Únii.

31

Hoci však podľa žalobcov výrobkom, ktorý môže byť predmetom ochranných opatrení, je výrobok „s pôvodom zo zvýhodnenej krajiny“, neplatí to pre „podobné alebo priamo konkurenčné výrobky“. Článok 22 ods. 1 nariadenia SVP neodôvodňuje žiadne obmedzenie založené na surovine použitej na výrobu podobného alebo priamo konkurenčného výrobku. Komisia mala zohľadniť iba základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti dotknutého výrobku, jeho použitie, predajné kanály a typy zákazníkov.

32

Všetky mlyny spracovávajúce ryžu v Únii sú teda dotknuté, vrátane tých, ktoré vyrábajú bielenú alebo polobielenú ryžu z nelúpanej ryže, ktorá nepochádza z Únie. Komisia preto tým, že zohľadnila iba výrobcov v Únii vyrábajúcich podobné alebo priamo konkurenčné výrobky zo surovín vyprodukovaných v Únii, získala informácie o závažných ťažkostiach iba od časti dotknutých výrobcov.

33

Komisia tvrdí, že podľa článku 22 ods. 2 nariadenia SVP sa „podobné alebo priamo konkurenčné výrobky“ určujú na základe „posudzovaného výrobku“.

34

„Posudzovaným výrobkom“ je bielená alebo polobielená ryža indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme. Aby sa však bolo možné domnievať, že ryža má pôvod v určitej krajine, musela tam byť vypestovaná alebo zozbieraná. Logickým dôsledkom „posudzovaného výrobku“ je preto bielená alebo polobielená ryža indica vyrábaná v Únii z ryže vypestovanej alebo zozbieranej v Únii. Tvrdenia žalobcov treba teda zamietnuť ako nedôvodné.

35

Komisia dodáva, že aj keby sa dopustila pochybenia pri vymedzení výrobného odvetvia Únie a aj keby sa domnievala, že výrobcovia v Únii vyrábajúci bielenú alebo polobielenú ryžu indica z dovážanej ryže mali byť zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Únie, prešetrovanie by viedlo k tomu istému záveru.

36

Talianska republika tvrdí, že podľa článku 22 ods. 3 nariadenia SVP je pojem „výrobcovia v Únii“ čisto ekonomický. Treba sa teda sústrediť na tých z výrobcov, u ktorých dochádza k ekonomickému alebo finančnému zhoršeniu ich situácie. Pôvod suroviny je tak podstatný. Tvrdí tiež, že tvrdenie žalobcov v tejto súvislosti je nové, pretože nebolo uplatnené počas správneho konania, takže je neprípustné.

37

Ente Nazionale Risi odkazuje v podstate na tvrdenia Komisie.

38

Na úvod, pokiaľ ide o tvrdenie Talianskej republiky, podľa ktorého musia byť niektoré tvrdenia žalobcov zamietnuté z dôvodu, že boli po prvýkrát uplatnené na Všeobecnom súde, Všeobecný súd pripomína, že podľa judikatúry nič nebráni zainteresovanej strane, aby vzniesla proti napadnutému rozhodnutiu právny dôvod, ktorý nebol uplatnený v štádiu správneho konania (pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T‑111/01 a T‑133/01, EU:T:2005:166, body 67 a 68 a citovanú judikatúru).

39

Tvrdenia žalobcov týkajúce sa zohľadnenia výrobcov v Únii, ktorí používajú nelúpanú ryžu vyprodukovanú alebo vypestovanú mimo Únie, preto nemožno zamietnuť ako neprípustné.

40

Všeobecný súd ďalej zdôrazňuje, že ochranné opatrenia, o ktoré ide v tomto prípade, patria k opatreniam na ochranu obchodu uvedeným v článku 207 ods. 1 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/15 (Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom) zo 16. mája 2017, EU:C:2017:376, body 10, 42 a 43, a rozsudok z 20. októbra 2021, Novolipetsk Steel/Komisia, T‑790/19, neuverejnený, EU:T:2021:706, body 43, 44, 68 a 76], ako to okrem toho vyplýva z oznámenia o začatí ochranného prešetrovania vydaného Komisiou.

41

V oblasti spoločnej obchodnej politiky, a zvlášť v oblasti opatrení na ochranu obchodu, však z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že inštitúcie Únie majú širokú mieru voľnej úvahy vzhľadom na zložitosť ekonomických a politických situácií, ktoré musia preskúmať, takže súdne preskúmanie tejto širokej miery voľnej úvahy sa musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti zohľadneného skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, body 35 a 36 a citovanú judikatúru).

42

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že preskúmanie dôkazov, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo (pozri rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 37 a citovanú judikatúru; pozri rovnako analogicky rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39).

43

Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia SVP ak sa výrobok s pôvodom vo zvýhodnenej krajine podľa ktoréhokoľvek zo zvýhodnených opatrení uvedených v článku 1 ods. 2 dováža v objemoch a/alebo za ceny, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že spôsobia závažné ťažkosti výrobcom podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii, môžu sa na tento výrobok znova zaviesť bežné clá podľa Spoločného colného sadzobníka.

44

Z tohto ustanovenia vyplýva, že určenie existencie alebo hrozby závažných ťažkostí výrobcov podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii sa zakladá na pozitívnych dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak objemu a/alebo cien daných dovozov a jednak vplyvu týchto dovozov na uvedených výrobcov.

45

Pojem „výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii“, uvedený v článku 22 nariadenia SVP, má právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych kritérií. Keďže ide o právnu otázku, musí súd Únie vykonať úplné preskúmanie, pokiaľ ide o výklad, ktorý mu treba dať.

46

V tejto súvislosti Všeobecný súd zdôrazňuje, že hoci pojem „výrobcovia v Únii“ nie je v nariadení SVP výslovne definovaný, je bezprostredne vysvetlený odkazom na konkrétne výrobky, ktoré musia byť vyrábané dotknutým výrobným odvetvím. Článok 22 uvedeného nariadenia sa tak vzťahuje iba na výrobcov v Únii vyrábajúcich výrobky ktoré sú „podobné alebo priamo konkurenčné“ dovozom s pôvodom vo zvýhodnenej krajine podľa ktoréhokoľvek zo zvýhodnených opatrení.

47

Výber zahraničného výrobku, ktorý je predmetom ochranného prešetrovania, teda určuje rozsah analýzy domáceho výrobného odvetvia alebo inými slovami výrobkov, ktoré sú podobné alebo priamo konkurenčné dovážaným výrobkom, čo zase umožňuje identifikovať ich „výrobcov“. Existuje teda súvislosť medzi dovážanými výrobkami a výrobcami v Únii, ktorí využívajú ochranný mechanizmus. Práve na tomto základe Komisia určuje, či výrobcom v Únii boli spôsobené alebo im hrozia závažné ťažkosti v dôsledku dovozu, ktorý je predmetom ochranných opatrení.

48

Za týchto okolností treba dôvodnosť vymedzenia výrobcov podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii, ktoré definovala Komisia, preskúmať so zreteľom na vlastnosti dovážaného výrobku tak, ako ho definovala Komisia.

49

Všeobecný súd preto preskúma v prvom rade vymedzenie dovážaného výrobku, ktoré zohľadnila Komisia v kontexte ochranného prešetrovania a v druhom rade súlad výkladu pojmov „podobné alebo priamo konkurenčné výrobky“ a „výrobcovia v Únii“, ktorý urobila Komisia, s ohľadom na článok 22 nariadenia SVP.

50

V tomto prípade z odôvodnení 13 a 14 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia definovala dotknutý dovážaný výrobok ako bielenú alebo polobielenú ryžu indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme, zaradenú do podpoložiek KN 10063027, 10063048, 10063067 a 10063098.

51

V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade zdôrazňuje, že pojem „dotknutý výrobok“ v napadnutom nariadení predstavuje konkrétne vyjadrenie všeobecného pojmu „posudzovaný výrobok“, nachádzajúceho sa v článku 22 ods. 2 nariadenia SVP, keďže predmetom napadnutého nariadenia je vykonanie tohto článku v danej oblasti. Z toho vyplýva, že znaky pojmu „posudzovaný výrobok“ v zmysle nariadenia SVP nevyhnutne určujú znaky, ktoré treba pripísať „dotknutému výrobku“ v zmysle napadnutého nariadenia (pozri analogicky rozsudok zo 17. marca 2016, Portmeirion Group, C‑232/14, EU:C:2016:180, body 38 a 39).

52

Hoci nariadenie SVP výslovne nespresňuje pôsobnosť pojmu „posudzovaný výrobok“, z článku 22 ods. 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že východiskom pre prijatie ochranných opatrení sú závažné ťažkosti, ktoré spôsobuje alebo hrozí, že spôsobí dovoz „výrobku s pôvodom vo zvýhodnenej krajine“ podľa ktoréhokoľvek zo zvýhodnených opatrení uvedených v tomto nariadení v určitých objemoch a/alebo za určité ceny. Pojem „posudzovaný výrobok“ nachádzajúci sa v odseku 2 článku 22 nariadenia SVP treba teda vykladať so zreteľom na odsek 1 uvedeného článku.

53

Odôvodnenie 23 a článok 33 nariadenia SVP stanovujú, že pravidlá týkajúce sa vymedzenia pojmu pôvodu výrobku sú stanovené v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3).

54

Keďže nariadenie č. 2454/93 bolo zrušené, treba tieto ustanovenia chápať tak, že v súčasnosti odkazujú na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1), ktoré treba vykladať spoločne s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1), ako aj vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558). Tieto posledné uvedené nariadenia definujú najmä to, čo treba rozumieť výrobkom „s pôvodom“ v určitej krajine.

55

Podľa článku 41 delegovaného nariadenia 2015/2446 sa tak za výrobky s pôvodom vo zvýhodnenej krajine v rámci všeobecného systému preferencií považujú výrobky úplne získané v danej krajine v zmysle článku 44 uvedeného nariadenia a výrobky získané v danej krajine obsahujúce materiály, ktoré tam neboli úplne získané, za predpokladu, že tieto materiály prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 45 uvedeného nariadenia.

56

Článok 44 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia 2015/2446 spresňuje, že za úplne získané vo zvýhodnenej krajine sa považujú rastliny a rastlinné produkty vypestované alebo zozbierané vo zvýhodnenej krajine.

57

Článok 47 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/2446 však dodáva, že lúpanie a čiastočné alebo úplné mletie ryže, ako aj leštenie a glazovanie obilnín a ryže sú operácie, ktoré sa považujú za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie na to, aby zakladali status pôvodných výrobkov, bez ohľadu na to, či sú splnené požiadavky uvedené v článku 45 uvedeného nariadenia.

58

Z týchto ustanovení vyplýva, že na to, aby sa ryža považovala za ryžu s pôvodom vo zvýhodnenej krajine podľa ktoréhokoľvek zo zvýhodnených opatrení, musí byť v tejto krajine vypestovaná alebo zozbieraná, alebo tam byť dokonca určitým spôsobom opracovaná alebo spracovaná s výnimkou lúpania, čiastočného alebo úplného mletia, leštenia a glazovania.

59

V druhom rade Všeobecný súd konštatuje, že existujú tri hlavné odrody ryže. Guľatozrnná ryža, ryža s polodlhými zrnami, nazývaná tiež japonica, a dlhozrnná ryža, nazývaná tiež indica.

60

Pred spotrebovaním musia byť rôzne odrody ryže spracované. Ako vyplýva z kapitoly 10 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1), vo všeobecnosti sa rozlišujú štyri štádia spracovania ryže:

61

Tak bielená, ako aj polobielená ryža sú teda získavané spracovaním nelúpanej ryže. Keďže táto nelúpaná ryža je ryžou v stave, v akom bola zozbieraná, ešte obalená plevami, vyžaduje si toto spracovanie prinajmenšom lúpanie.

62

Keďže lúpanie je operáciou, ktorá sa považuje za nedostatočnú na to, aby mala ryža status pôvodného výrobku, ako to vyplýva z článku 47 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/2446 a z bodu 57 vyššie, musí byť bielená alebo polobielená ryža indica vyrobená vo zvýhodnenej krajine z nelúpanej ryže vypestovanej alebo zozbieranej v tejto krajine na to, aby bola kvalifikovaná ako výrobok „s pôvodom“ v uvedenej krajine v zmysle článku 22 ods. 1 a článku 33 nariadenia SVP.

63

V tomto prípade je teda posudzovaným výrobkom bielená alebo polobielená ryža indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme, vyrábaná z ryže, ktorá je v uvedených krajinách vypestovaná alebo zozbieraná.

64

Na úvod Všeobecný súd zdôrazňuje, že na rozdiel od antidumpingovej alebo antisubvenčnej oblasti sa ochranné prešetrovania neobmedzujú na výrobcov „podobných výrobkov“ v Únii. Treba vziať do úvahy aj výrobcov „priamo konkurenčných“ výrobkov.

65

V každom prípade dokonca ani v antidumpingovej oblasti Všeobecný súd nikdy neuznal argumenty, ktoré mali preukázať, že „posudzovaný výrobok“, ktorý bol predmetom vyšetrovania, by mal zahŕňať len „podobné výrobky“ v zmysle článku 1 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „antidumpingové nariadenie“), teda „výrob[ky], ktor[é] [sú] [rovnaké], to znamená podobn[é] vo všetkých znakoch s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie [sú] tak[é]to výrob[ky] k dispozícii, in[é] výrobk[y], ktor[é] hoci nie [sú] podobn[é] v každom ohľade, m[ajú] vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku“ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Portmeirion Group, C‑232/14, EU:C:2015:583, bod 49).

66

Keďže judikatúra takto potvrdila, že v oblasti antidumpingového vyšetrovania treba pojem „podobný výrobok“ chápať extenzívne, musí to platiť aj pre pojem „podobný alebo priamo konkurenčný“ výrobok v úzko spätej oblasti ochranných opatrení.

67

V tomto prípade z úvah formulovaných v bode 2.2 napadnutého nariadenia a z dokumentov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že Komisia sa domnievala, že bielená alebo polobielená ryža indica spracovaná z nelúpanej ryže vypestovanej alebo zozbieranej v Únii predstavovala „podobný alebo priamo konkurenčný výrobok“, ktorý zohľadnila na účely posúdenia existencie závažných ťažkostí výrobcov v Únii.

68

Komisia vychádzala zo základných fyzikálnych, technických a chemických vlastností výrobkov, ich konečného použitia, ich predajných kanálov, aby určila podobné alebo priamo konkurenčné výrobky dotknutého výrobku. Pridala však dodatočné kritérium, a to kritérium pôvodu suroviny.

69

Po uplatnení kritéria pôvodu na všetky podobné alebo priamo konkurenčné výrobky Komisia v odôvodneniach 22 a 23 napadnutého nariadenia vymedzila výrobné odvetvie Únie odkazom na pôvod dodávok nelúpanej ryže určenej na spracovanie do mlynov v Únii, a vylúčila pestovateľov ryže, keď ich považovala iba za dodávateľov surovín. Vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní tak Komisia spresnila, že z analýzy ujmy vylúčila mlyny v Únii vyrábajúce bielenú alebo polobielenú ryžu indica z dovážanej nelúpanej ryže.

70

V tejto súvislosti v prvom rade, pokiaľ ide o pojem „podobné alebo priamo konkurenčné výrobky“, Všeobecný súd konštatuje, že nariadenie SVP vo svojom článku 22 ods. 2 definuje iba pojem „podobný výrobok“ ako výrobok, ktorý je zhodný, t. j. z každého hľadiska rovnaký s posudzovaným výrobkom, alebo ak takýto výrobok neexistuje, s iným výrobkom, ktorý, aj keď nie je z každého hľadiska rovnaký, má vlastnosti, ktoré veľmi pripomínajú vlastnosti posudzovaného výrobku.

71

Vzhľadom na znenie článku 22 ods. 1 a 2 nariadenia SVP je východiskom pri vymedzení „podobného výrobku“ výrobok s pôvodom vo zvýhodnenej krajine alebo posudzovaný výrobok. Ako vyplýva z bodu 64 vyššie, keďže nariadenie SVP sa vzťahuje tak na „podobné výrobky“, ako aj na „priamo konkurenčné“ výrobky, treba na určenie „podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov“ uplatniť kritériá rovnocenné tým, ktoré sú relevantné pri určení posudzovaného výrobku.

72

Toto ustanovenie však netreba chápať tak, že na podobné alebo priamo konkurenčné výrobky nepriamo uplatňuje pravidlá pôvodu posudzovaného výrobku.

73

Treba totiž uviesť, ako to správne tvrdia žalobcovia, že hoci si normotvorca Únie dal námahu, aby výslovne spresnil dôležitosť kritéria pôvodu vo vzťahu k výrobkom s pôvodom vo zvýhodnenej krajine podľa ktoréhokoľvek zo zvýhodnených colných opatrení, neurobil tak v prípade výrobkov vyrábaných výrobcami v Únii. Výslovný odkaz na pravidlá pôvodu iba vo vzťahu k dovážaným výrobkom je v kontraste s neexistenciou spresnenia v tomto zmysle vo vzťahu k podobným alebo priamo konkurenčným výrobkom.

74

Z odôvodnenia 23 a z článku 33 nariadenia SVP navyše výslovne vyplýva, že pravidlá pôvodu, ktoré sa uplatňujú na dovážané výrobky, majú za cieľ zaručiť, aby výhody systému všeobecných colných preferencií využívali len tie krajiny, ktorým sú určené.

75

Znenie článku 22 ods. 1 a 2 nariadenia SVP je úplne iné, keďže tento článok ani neuvádza, ani nenaznačuje, že analýza vplyvu, ktorý má dovoz výrobku s pôvodom vo zvýhodnenej krajine na ekonomickú alebo finančnú situáciu výrobcov v Únii, musí za každých okolností zohľadniť pôvod výrobkov vyrábaných týmito výrobcami a tak obmedziť tých z výrobcov v Únii, ktorí môžu využívať ochranu upravenú týmto ustanovením.

76

Výklad Komisie, podľa ktorého by bol pôvod výrobkov vyrábaných výrobcami v Únii podstatným faktorom pri určení „podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov“, by však mal za následok, že niektorým z týchto výrobcov, vyrábajúcim výrobky, ktorých niektorá zložka je dovážaná alebo ktorých surovina prešla spracovaním, ktoré vylučuje kvalifikáciu týchto výrobkov ako „pôvodných výrobkov“ v zmysle delegovaného nariadenia 2015/2446, by bola odňatá možnosť požiadať o prijatie ochranných opatrení alebo byť zahrnutí do ochranného prešetrovania iba z dôvodu, že ich výrobok nemá „pôvod“ v Únii rovnako ako posudzované výrobky. Nemožno pripustiť, že normotvorca Únie chcel prijať takéto obmedzenie.

77

Komisia sa teda nesprávne domnieva, že na „podobné alebo priamo konkurenčné výrobky“ sa musí uplatniť podmienka pôvodu výrobkov dovážaných z krajín využívajúcich colné preferencie v zmysle článku 33 nariadenia SVP a delegovaného nariadenia 2015/2446.

78

V druhom rade sa treba pri určení, čo sa má rozumieť výrazom „podobné alebo priamo konkurenčné výrobky“ v zmysle nariadenia SVP, inšpirovať kritériami, ktoré sú relevantné najmä pri určení „podobného výrobku“ alebo „dotknutého výrobku“ podľa antidumpingového nariadenia, keďže rovnako ako v antidumpingovej oblasti majú aj kritériá určenia v kontexte ochranného prešetrovania v podstate zabezpečiť existenciu dostatočného stupňa hospodárskej súťaže medzi posudzovaným výrobkom a podobným alebo priamo konkurenčným výrobkom (pozri analogicky rozsudok z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada, T‑512/09 RENV, EU:T:2017:26, bod 150).

79

Platí to tým skôr v tomto prípade, keď sa tak, ako je uvedené v bodoch 64 a 65 vyššie, ochranné prešetrovanie neobmedzuje na výrobcov „podobných výrobkov“ v Únii, pretože treba vziať do úvahy aj výrobcov „priamo konkurenčných“ výrobkov.

80

Vymedzenie podobného alebo priamo konkurenčného výrobku v kontexte ochranného prešetrovania má pomôcť pri vypracovaní zoznamu výrobkov vyrábaných výrobcami v Únii, ktorých ujma bude v prípade potreby posúdená. Na účely tohto vymedzenia môže Komisia zohľadniť viacero faktorov, ako sú fyzikálne, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, ich zameniteľnosť, ich vnímanie spotrebiteľom, distribučné kanály, proces výroby, výrobné náklady a kvalita (pozri analogicky rozsudky z 11. júla 2013, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada, T‑459/07, neuverejnený, EU:T:2013:369, bod 69 a citovanú judikatúru, a z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada, T‑512/09 RENV, EU:T:2017:26, bod 151 a citovanú judikatúru).

81

Z toho nevyhnutne vyplýva, že výrobky, ktoré nie sú zhodné s posudzovaným výrobkom, môžu byť spojené do toho istého vymedzenia podobného alebo priamo konkurenčného výrobku a spolu byť predmetom ochranného prešetrovania (pozri analogicky rozsudok z 28. februára 2017, JingAo Solar a i./Rada, T‑158/14, T‑161/14 a T‑163/14, neuverejnený, EU:T:2017:126, bod 86 a citovanú judikatúru).

82

Podobnosť výrobkov treba posúdiť najmä s prihliadnutím na preferencie konečných užívateľov, keďže dopyt po základnom výrobku zo strany spracovateľských podnikov závisí od dopytu konečných užívateľov (pozri analogicky rozsudok z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, T‑2/95, EU:T:1998:242, bod 213).

83

So zreteľom na tieto úvahy treba preskúmať dôvodnosť zahrnutia konkrétneho výrobku na zoznam podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov alebo jeho vylúčenie z uvedeného zoznamu.

84

Rozhodujúcou otázkou v tomto prípade teda je, či je bielená alebo polobielená ryža indica vyrábaná v Únii, bez ohľadu na pôvod nelúpanej ryže, z ktorej je spracovaná, podobná bielenej alebo polobielenej ryži indica s pôvodom v Kambodži alebo jej priamo konkuruje. Ako vyplýva z bodov 71 a 78 až 82 vyššie, na tento účel treba preskúmať viacero faktorov, ako sú vlastnosti, použitie a distribučné kanály tejto ryže, s prihliadnutím na tieto faktory v prípade bielenej alebo polobielenej ryže indica s pôvodom v Kambodži, ako aj ich zameniteľnosť.

85

Keďže Komisia sa už domnievala, že je to tak v prípade bielenej alebo polobielenej ryže indica spracovanej z nelúpanej ryže vypestovanej alebo zozbieranej v Únii, treba preskúmať, či to platí rovnako aj pre bielenú alebo polobielenú ryžu indica vyrábanú v Únii z dovážanej nelúpanej ryže.

86

V tejto súvislosti však Všeobecný súd konštatuje, že bielená alebo polobielená ryža indica spracovaná z nelúpanej ryže dovážanej do Únie má rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti, slúži na rovnaké konečné použitia, je vyrábaná rovnakými subjektmi, predávaná cez rovnaké obchodné kanály a konkuruje bielenej alebo polobielenej ryži indica spracovanej z nelúpanej ryže vypestovanej alebo zozbieranej v Únii.

87

Komisia totiž po prvé v odôvodnení 64 napadnutého nariadenia uviedla, že spotrebitelia vo všeobecnosti nerozlišujú medzi výrobkami Únie a dovážanými výrobkami a že spotrebiteľom, ktorí nakupujú ryžu u maloobchodníkov, je pôvod ryže do značnej miery neznámy.

88

Komisia navyše v odôvodnení 18 napadnutého nariadenia uviedla, že bielená alebo polobielená ryža indica spracovaná v Únii a dovážaná ryža majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti, rovnaké použitie a predávajú sa cez podobné alebo rovnaké predajné kanály rovnakému typu zákazníkov. Treba však zdôrazniť, že ak má ryža indica vyrábaná v tretej krajine z nelúpanej ryže s pôvodom v tejto krajine rovnaké základné vlastnosti ako ryža indica vyrábaná v Únii z nelúpanej ryže s pôvodom v Únii, musí to platiť aj pre ryžu indica vyrábanú v Únii z nelúpanej ryže dovážanej z tretej krajiny.

89

Po druhé, ako vyplýva z odpovedí na otázky Všeobecného súdu na pojednávaní, ako aj zo zápisnice z pojednávania, v tomto prípade nie je sporné, že z pohľadu mlynov je bielená alebo polobielená ryža indica zameniteľná a nahraditeľná inou bielenou alebo polobielenou ryžou indica bez ohľadu na jej pôvod, keďže mlyny môžu spracúvať tak ryžu vyrobenú v Únii, ako aj dovezenú ryžu. Na pojednávaní Komisia okrem toho uviedla, že ide o ten istý výrobok iba odlišného pôvodu.

90

Bielená alebo polobielená ryža indica má teda bez ohľadu na pôvod suroviny použitej na jej spracovanie rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a rovnaké použitie. Inými slovami, bielená alebo polobielená ryža indica je zameniteľná alebo nahraditeľná inou bielenou alebo polobielenou ryžou indica tak z pohľadu mlynov v Únii, ako aj spotrebiteľov.

91

Bielenú alebo polobielenú ryžu indica vyrobenú v Únii tak treba bez ohľadu na pôvod suroviny, z ktorej bola spracovaná, kvalifikovať ako výrobok podobný alebo priamo konkurenčný bielenej alebo polobielenej ryži indica s pôvodom v Kambodži.

92

Keďže analýza Komisie musí zohľadniť všetkých výrobcov podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii, aby získala spoľahlivý obraz o ich ekonomickej situácii, bola Komisia pri analýze účinkov, ktoré mal dovoz ryže indica z Kambodže na ceny výrobného odvetvia Únie, povinná zohľadniť všetky mlyny v Únii vyrábajúce bielenú alebo polobielenú ryžu indica bez ohľadu na pôvod nelúpanej ryže, ktorú spracúvajú. V tomto prípade to tak nebolo.

93

Ako správne zdôrazňujú žalobcovia, nesprávne vymedzenie výrobcov v Únii tak spôsobilo aj nesprávnosť analýzy existencie závažných ťažkostí, keďže Komisia z posúdenia ujmy vylúčila časť výrobcov.

94

Akýkoľvek iný výklad by Komisii priznával možnosť svojvoľne ovplyvniť výsledok výpočtu rozpätí podhodnotenia tým, že by vylúčila jeden alebo viacero typov daného výrobku a teda niektorých výrobcov v Únii.

95

V treťom rade Všeobecný súd zdôrazňuje, že obmedzenie pojmu „výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii“ iba na mlyny v Únii spracovávajúce ryžu indica s pôvodom v Únii, ktoré urobila Komisia, má v skutočnosti nepriamo zahrnúť pestovateľov ryže v Únii do analýzy ujmy pripisovanej mlynom. Komisia totiž tým, že vymedzenie výrobcov v Únii, ktorých treba zohľadniť na účely posúdenia ujmy, obmedzila odkazom na pôvod suroviny spracúvanej na bielenú alebo polobielenú ryžu indica, fakticky rozšírila pôsobnosť ochrany na pestovateľov ryže v Únii, keďže iba títo pestovatelia boli v skutočnosti dotknutí ryžou vypestovanou v Únii. Takýto výklad však nemožno odôvodniť s prihliadnutím na vymedzenie výrobného odvetvia Únie nachádzajúce sa v odôvodneniach 22 a 23 napadnutého nariadenia, ktoré sa výslovne týka iba mlynov v Únii.

96

Komisia mohla v rámci širokej miery svojej voľnej úvahy výslovne rozšíriť vymedzenie výrobného odvetvia Únie na pestovateľov podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov, ako ju počas prešetrovania vyzvala Talianska republika. V takom prípade ich však mala výslovne zahrnúť do analýzy ujmy a predložiť dôkazy o závažných ťažkostiach, ktoré majú alebo ktoré im hrozia.

97

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyplýva, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia tým, že svojvoľne obmedzila oblasť svojho prešetrovania týkajúceho sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie iba na mlyny spracovávajúce bielenú alebo polobielenú ryžu indica z nelúpanej ryže vypestovanej alebo zozbieranej v Únii.

98

Okrem toho nemožno uznať tvrdenia Komisie, že napriek týmto pochybeniam by ochranné prešetrovanie bolo viedlo k rovnakému záveru.

99

Podľa judikatúry sa totiž zákonnosť aktu Únie musí posudzovať podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia tohto aktu, takže Všeobecný súd nemôže nahradiť dôvody, ktoré boli uvedené počas prešetrovania, inými dôvodmi, ktoré boli po prvýkrát uvedené v konaní pred ním (pozri rozsudky z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, C‑398/13 P, EU:C:2015:535, bod 22 a citovanú judikatúru, a z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 153 a citovanú judikatúru). Takýmito dôvodmi uvedenými po prvýkrát v konaní na Všeobecnom súde sú však posúdenia formulované Komisiou v jej písomných podaniach a na pojednávaní, ktoré sa týkajú toho, že objemy dovozu ryže indica do Únie boli nízke.

100

Treba teda vyhovieť výhradám žalobcov týkajúcim sa nesprávneho výkladu pojmu „výrobcovia podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii“, ktorý vykonala Komisia.

101

Všeobecný súd však subsidiárne preskúma aj tvrdenia žalobcov týkajúce sa analýzy podhodnotenia a úprav, ktoré v nej boli vykonané, ako aj porušenia ich práva na obhajobu.

102

Žalobcovia v podstate tvrdia, že došlo k porušeniu článku 22 ods. 1 a 2 a článku 23 nariadenia SVP, ktoré spočíva v tom, že počas porovnania cien dovozu z Kambodže s cenami Únie Komisia nesprávne upravila ceny Únie a pri úprave nákladov po dovoze vychádzala z neistých údajov.

103

V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že nič neumožňuje podložiť tvrdenie Komisie, podľa ktorého hoci sa bielená alebo polobielená ryža vyrába na juhu Európy, súvisiaca hospodárska súťaž prebieha prevažne na severe. Údaje z Eurostatu o dovoze z Kambodže a niektoré odpovede na dotazníky zaslané Komisiou naznačujú, že významná časť dovozu sa týka juhu Európy. Úprava všetkých cien Únie má tak za následok nespravodlivosť porovnania s cenami dovozu z Kambodže, keďže tieto ceny neboli upravené rovnako. Podľa žalobcov mala preto Komisia porovnať ceny Kambodžského kráľovstva po dovoze s cenami dodania zo závodu v prípade mlynov v Únii.

104

Žalobcovia dodávajú, že v antidumpingovej oblasti možno prepravné náklady upraviť iba za výnimočných okolností a táto úprava sa musí obmedzovať na predaje, ktoré sú konkrétne dotknuté uvedenými okolnosťami. V tomto prípade však žiadna výnimočná okolnosť neodôvodňuje odchýlenie sa od obvyklej metódy výpočtu podhodnotenia. V každom prípade mala Komisia identifikovať podiel predajov výrobného odvetvia Únie, ktorý odôvodňoval úpravu.

105

Žalobcovia okrem toho spochybňujú platnosť a spoľahlivosť zdrojových údajov, z ktorých Komisia vychádzala pri určení, že náklady na dopravu v Únii dosahovali jednotnú sumu 49 eur za tonu a že náklady po dovoze z Kambodže zodpovedali približne 2 % dovoznej ceny. Pokiaľ ide o náklady po dovoze, žalobcovia uvádzajú, že aj keby Komisia vychádzala z údajov získaných počas ochranného prešetrovania týkajúceho sa mandarínok satsuma z roku 2004, posudzované náklady nie sú aktuálne a podmienky prepravy týchto mandarínok sú odlišné od podmienok prepravy ryže.

106

Komisia tvrdí, že nariadenie SVP nevyžaduje žiadnu analýzu podhodnotenia, keďže článok 22 ods. 1 uvedeného nariadenia uvádza iba dovoz „v objemoch a/alebo za ceny“ spôsobujúce závažné ťažkosti. Požiadavka na dôkazy a úroveň podrobnosti takejto analýzy sú teda nižšie v prešetrovaní vykonávanom podľa nariadenia SVP ako v kontexte antidumpingového vyšetrovania.

107

Pokiaľ ide o úpravu cien Únie, Komisia tvrdí, že hospodárska súťaž medzi ryžou indica s pôvodom v Únii a ryžou indica s pôvodom v Kambodži prebieha v severnej Európe bez ohľadu na to, či sa okolnosti daného prípadu považujú za výnimočné alebo nie. Skutočnosť, že v južnej Európe sa spotrebúva hlavne ryža japonica, zatiaľ čo sever uprednostňuje ryžu indica, je zrejmou skutočnosťou, ktorú ilustruje geografické rozloženie vývozu ryže indica z Kambodže do Únie. Táto úprava o sumu 49 eur za tonu sa navyše zakladá na objektívnych dôkazoch a predstavuje bežnú prax a to aj v antidumpingových konaniach.

108

Komisia dodáva, že aj keby sa nezohľadnila úprava nákladov na dopravu v Únii, kambodžské ceny by v každom prípade mali za následok podhodnotenie cien výrobcov v Únii o najmenej 5,4 % v prípade predajov voľne loženej ryže a o 8,5 % v prípade predajov balenej ryže, čo spoločne s inými faktormi preskúmanými Komisiou stačilo na preukázanie existencie závažných ťažkostí v zmysle článku 22 nariadenia SVP.

109

Pokiaľ ide o úpravu dovozných cien, Komisia spresňuje, že keďže žalobcovia neuviedli konkrétnu sumu nákladov po dovoze, vychádzala z údajov z roku 2014 pochádzajúcich z preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených na určité upravené alebo konzervované citrusové plody.

110

Talianska republika sa pripája k tvrdeniam Komisie a dodáva, že posúdenie závažných ťažkostí sa môže zakladať výlučne na objemoch a trhových podieloch. Článok 22 nariadenia SVP okrem toho nevyžaduje, aby príčina závažných ťažkostí identifikovaných Komisiou bola výlučná alebo určitá.

111

Ente Nazionale Risi sa v podstate pripája k tvrdeniam Komisie.

112

Všeobecný súd konštatuje, že z výkladu článku 22 ods. 1 v spojení s článkom 23 písm. j) nariadenia SVP vyplýva, že ceny dovážaných výrobkov a podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov sú jedným z hlavných faktorov, ktoré Komisia môže okrem iného zohľadniť pri analýze, ktorá má určiť existenciu závažných ťažkostí, ktoré výrobcom v Únii spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia dotknuté dovozy.

113

Nariadenie SVP však neobsahuje definíciu pojmu ceny a neupravuje výslovnú povinnosť vykonať analýzu podhodnotenia cien, ani metódu výpočtu pri určení účinku, ktorý má dovoz dotknutého výrobku na výrobné odvetvie Únie.

114

Články 22 a 23 nariadenia SVP naproti tomu odkazujú na podmienky, ktoré umožňujú preukázať, že objemy a/alebo ceny dovozov posudzovaného výrobku spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia závažné ťažkosti výrobcom podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii a v konečnom dôsledku znovu zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka, aby sa dočasne zastavilo zhoršovanie ekonomickej a/alebo finančnej situácie výrobcov v Únii.

115

Treba sa teda domnievať, že neexistuje jedna, ale viacero metód analýzy, ktorá umožňuje preskúmať, či sú splnené podmienky stanovené v článkoch 22 a 23 nariadenia SVP. Výber medzi rôznymi metódami výpočtu však predpokladá posúdenie zložitých ekonomických situácií, takže Komisia má pri výbere metódy, podľa ktorej treba overiť splnenie týchto podmienok určitú mieru voľnej úvahy.

116

Všeobecný súd však pripomína, že hoci Súdny dvor priznáva Komisii širokú mieru voľnej úvahy v zložitej ekonomickej oblasti, neznamená to, že súd Únie sa musí zdržať preskúmania toho, ako Komisia vyložila údaje ekonomickej povahy.

117

Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 42 vyššie, súd Únie musí najmä nielen overiť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ktoré sú z nich vyvodené.

118

V tomto prípade z odôvodnení 61, 64, 76 a 77 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia vychádzala tak z objemov, ako aj z cien dovozov bielenej alebo polobielenej ryže indica s pôvodom v Kambodži, aby dospela k záveru, že tieto dovozy spôsobovali závažné ťažkosti výrobcom podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii, čo okrem toho potvrdila na pojednávaní.

119

V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bodoch 13 až 21 vyššie, Komisia vykonala analýzu podhodnotenia, na základe ktorej vo všeobecnom informačnom dokumente jasne preukázala podhodnotenie cien Únie spôsobené cenami dovozov z Kambodže a zodpovedajúce 22 %.

120

Po zverejnení tohto dokumentu sa Kambodžské kráľovstvo okrem iného spýtalo, či pri výpočte rozpätia podhodnotenia boli zohľadnené náklady po dovoze. V reakcii na pripomienky zainteresovaných strán vrátane Kambodžského kráľovstva Komisia preskúmala svoje výpočty podhodnotenia a upravila jednak ceny výrobného odvetvia Únie tak, aby zohľadnila jednotnú sumu 49 eur za tonu ako náklady na prepravu ryže z južnej do severnej Európy, a jednak dovozné ceny s prihliadnutím na náklady po dovoze, odhadované na približne 2 % dovoznej ceny. Komisia po tom, čo uviedla, že zohľadnila aj rozdiely v úrovniach obchodovania a porovnala predajné ceny bielenej voľne loženej ryže s predajnými cenami balenej ryže, dospela k záveru, že cenové podhodnotenie bolo 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 14 % v prípade predajov balenej ryže.

121

V prvom rade Všeobecný súd konštatuje, že napriek takýmto úpravám vykonaným počas správneho konania sa závery Komisie o zhoršení ekonomickej situácie výrobného odvetvia Únie spôsobenom dovozom ryže indica z Kambodže zakladajú na cenovom podhodnotení pred úpravami, teda na podhodnotení v rozsahu 22 %, ako to vyplýva z odôvodnení 56, 60 a 63 napadnutého nariadenia.

122

Je pravda, že Komisia vo svojich odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uviedla, že opomenula opraviť tieto údaje o 22 % podhodnotení a že rozpätia podhodnotenia špecifikované v odôvodneniach 56, 60 a 63 napadnutého nariadenia treba chápať ako 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 14 % v prípade predajov balenej ryže. Všeobecný súd však zdôrazňuje, že hoci odôvodnenia 56 a 60 napadnutého nariadenia sa zhodujú s odôvodneniami 41 a 44 všeobecného informačného dokumentu, odôvodnenie 63 napadnutého nariadenia bolo doplnené následne a že Komisia v čase prijatia napadnutého nariadenia zohľadnila podhodnotenie v rozsahu 22 %.

123

Komisia sa teda dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keď v napadnutom nariadení dospela k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie sa z ekonomického hľadiska zhoršila, pretože v ňom došlo k významnému podhodnoteniu cien v rozsahu 22 %.

124

V druhom rade Všeobecný súd pripomína, že ako to správne uvádza Komisia, ak účastník konania požaduje úpravy určené na to, aby sa mohli porovnať dovozné ceny a ceny výrobného odvetvia Únie a určiť rozpätie podhodnotenia, musí tento účastník konania preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená. Keď teda výrobca požaduje uplatnenie úpravy v zásade smerom nadol, je povinný uviesť a preukázať, že podmienky na priznanie tejto úpravy sú splnené (pozri analogicky rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada, C‑468/15 P, EU:C:2016:803, bod 82 a citovanú judikatúru; pozri rovnako v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v spojených veciach Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2016:928, bod 97 a citovanú judikatúru).

125

Rovnako prináleží Komisii, aby v prípade, keď sa domnieva, že musí vykonať úpravu, vychádzala z dôkazov alebo prinajmenšom zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré umožňujú preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava vykonáva a určiť jej vplyv na porovnateľnosť cien (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, body 58 a 61 a citovanú judikatúru, a z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada, T‑249/06, EU:T:2009:62, bod 180 a citovanú judikatúru).

126

V tomto prípade Komisia v odôvodneniach 34 a 35 napadnutého nariadenia uviedla, že Kambodžské kráľovstvo „spochybnilo metodiku, ktorú… použila na výpočet rozpätí podhodnotenia ceny“, že „tvrdil[o], že vo výpočte kambodžskej vývoznej ceny sa nepripočítali náklady po dovoze“ a že „vzhľadom na [doručené] argumenty… sa… rozhodla preskúmať svoje výpočty podhodnotenia s cieľom zahrnúť príslušné náklady po dovoze alebo náklady na dopravu“.

127

Treba teda uviesť, že Komisia v nadväznosti na pripomienky ku všeobecnému informačnému dokumentu uznala, že je nevyhnutné vykonať úpravy v analýze podhodnotenia. V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 42 a 125 vyššie jej teda prináležalo vychádzať z dôkazov alebo zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu faktorov, na základe ktorých boli úpravy vykonané a určiť ich vplyv na porovnateľnosť cien, a Všeobecný súd je povinný preskúmať spoľahlivosť, koherenciu a relevanciu dôkazných prostriedkov, na ktoré sa Komisia odvoláva na podloženie svojich záverov.

128

V tejto súvislosti je výpočet cenového podhodnotenia vyplývajúceho z dovozu vykonávaný na účely určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie týmto dovozom a v širšom zmysle sa používa na účely posúdenia tejto ujmy a stanovenia rozpätia ujmy, t. j. cenovej úrovne nevyhnutnej na odstránenie uvedenej ujmy. Objektívne preskúmanie vplyvu dovozu si vyžaduje vykonať spravodlivé porovnanie medzi cenou dotknutého výrobku a cenou podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia pri predajoch uskutočnených na území Únie. Na zabezpečenie spravodlivosti tohto porovnania sa ceny musia porovnávať na rovnakej obchodnej úrovni. Porovnanie vykonané medzi cenami získanými na rôznych obchodných úrovniach, t. j. bez zahrnutia všetkých nákladov súvisiacich s obchodnou úrovňou, ktoré treba zohľadniť, bude totiž nevyhnutne viesť k umelým výsledkom neumožňujúcim správne posúdenie ujmy výrobného odvetvia Únie. Takéto spravodlivé porovnanie je podmienkou zákonnosti výpočtu ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16, EU:T:2019:235, bod 239 a citovanú judikatúru).

129

Po prvé, pokiaľ ide o úpravu cien Únie, ktorá má zohľadniť náklady na dopravu z južnej do severnej Európy v jednotnej sume 49 eur za tonu, Všeobecný súd pripomína, že judikatúra viackrát uznala prax spočívajúcu v porovnaní cien výrobkov výrobného odvetvia Únie „zo závodu“, bez nákladov na dopravu, s cenami dovozov na hranicu Únie zahŕňajúcimi „náklady, poistenie, prepravné“ (CIF) (pozri analogicky rozsudky z 30. novembra 2011, Transnational Company Kazchrome a ENRC Marketing/Rada a Komisia, T‑107/08, EU:T:2011:704, bod 55 a z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16, EU:T:2019:235, body 243 až 249; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Slynn vo veci Francúzsko/Komisia, 181/85, EU:C:1986:491, s. 708 a 709).

130

V štádiu konania na Všeobecnom súde sa Komisia odvoláva na výnimočné okolnosti odôvodňujúce takúto úpravu, ktorej cieľom bolo zohľadniť náklady nevyhnutné na dopravu výrobku do miesta, kde prebieha hospodárska súťaž, teda do severnej Európy, a odkazuje na svoju prax zavedenú vo svojom vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 258, 2019, s. 21), a svojom vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/576 z 10. apríla 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 100, 2019, s. 7).

131

Ako však správne tvrdia žalobcovia, v odôvodneniach 108 až 110 vykonávacieho nariadenia 2019/1688 a v odôvodneniach 127 a 129 vykonávacieho nariadenia 2019/576 Komisia spresnila, že jej obvyklou praxou je porovnať cenu CIF na hranici Únie, ktorú uplatňujú vyvážajúci výrobcovia, s cenou zo závodu, ktorú uplatňujú výrobcovia Únie. Z týchto odôvodnení rovnako vyplýva, že Komisia sa odchyľuje od tohto štandardného postupu a upravuje niektoré predaje výrobného odvetvia Únie v prípade, keď to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Uvádza, že v takom prípade môže obmedziť úpravu na časť predajov, ktorých sa týka výnimočná situácia.

132

V tomto prípade Komisia v napadnutom nariadení vôbec neuvádza existenciu takýchto výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali, že v prípade predajov ryže indica v Únii treba zohľadniť náklady na dopravu z južnej do severnej Európy. Na dané okolnosti sa Komisia odvoláva až v duplike, hoci na takéto osobitné okolnosti sa odvolávala v samotnom texte vykonávacích nariadení, na ktoré odkazuje.

133

Okrem toho Komisia neposkytla žiadny dôkazný prostriedok, ani spoľahlivý a relevantný nepriamy dôkaz na podloženie svojho tvrdenia, že je „zrejmou skutočnosťou“, že miestom, kde prebieha hospodárska súťaž týkajúca sa ryže indica v Únii je severná Európa, takže bolo nevyhnutné zohľadniť ceny výrobného odvetvia Únie po dopravení všetkej bielenej alebo polobielenej ryže indica z južnej do severnej Európy a neupraviť náklady na dopravu v závislosti od podielu predajov ryže v rôznych geografických oblastiach Únie.

134

Najprv treba totiž uviesť, že hoci Komisia v odôvodnení 36 napadnutého nariadenia uviedla, že „južná“ Európa sa skladá z Talianska a Španielska, vo svojom vyjadrení k žalobe definovala južnú Európu tak, že ju tvorí Taliansko, Španielsko a Grécko, ku ktorému následne pridala Portugalsko.

135

Ďalej treba uviesť, že v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, Komisia predložila dve publikácie, v ktorých je táto „zrejmá“ skutočnosť spomenutá a vysvetlená pomocou štatistík.

136

Všeobecný súd však jednak konštatuje, že ide o informačný list Komisie o ryži, v ktorom sa tvrdí, že „(dlhozrnná) ryža indica je ‚tradičnou‘ ázijskou ryžou, ktorá predstavuje [približne] 25 % produkcie ryže v Únii a konzumuje sa hlavne v severnej Európe“, pričom toto tvrdenie nie je podložené dôkaznými prostriedkami.

137

Okrem toho Komisia predložila tabuľku, uverejnenú v článku z decembra 1995 o kvalite ryže v Únii, ktorá obsahuje vyčíslený odhad spotreby ryže indica a ryže japonica v rokoch 1993 a 1994 v každej z dvanástich krajín, ktoré boli vtedy členmi Únie.

138

Hoci táto tabuľka poskytuje informáciu o spotrebiteľských návykoch týkajúcich sa ryže v Únii pred 30 rokmi, takéto návyky sa môžu výrazne zmeniť, ako to správne podotkli žalobcovia vo svojich pripomienkach k odpovediam Komisie a na pojednávaní. Z tohto dokumentu rovnako vyplýva, že Taliansko, Španielsko, Grécko a Portugalsko si udržiavajú približne 11,8 % spotreby ryže indica v Únii a samotná Komisia uznala, že 12 % dovozov z Kambodže smeruje do týchto „južných“ krajín.

139

Napokon, hoci Komisia v odôvodnení 36 napadnutého nariadenia uvádza, že vychádzala z informácií nachádzajúcich sa v sťažnosti a overených počas prešetrovania na mieste, treba uviesť, že sťažnosť Talianskej republiky neobsahuje žiadnu informáciu o nákladoch na dopravu v Únii v takejto sume a že overenia, ktoré Komisia vykonala počas prešetrovania na mieste, nie sú súčasťou spisu.

140

V štádiu vyjadrenia k žalobe Komisia spresnila, že v spise sa nachádzali objektívne dôkazné prostriedky odôvodňujúce úpravu nákladov na dopravu v Únii v sume 49 eur za tonu, a to vyhlásenie talianskej asociácie prevádzkovateľov mlynov spracovávajúcich ryžu (AIRI), overené na mieste u dvoch talianskych mlynov patriacich do vzorky, ale že tieto dôkazné prostriedky neboli prístupné žalobcom vzhľadom na žiadosť o dôverné zaobchádzanie. Komisia dodala, že aj bez úpravy nákladov na dopravu by analýza preukazovala existenciu podhodnotenia cien výrobcov v Únii v rozsahu aspoň 5,4 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 8,5 % v prípade predajov balenej ryže.

141

Je pravda, že prístup účastníkov konania k informáciám týkajúcim sa rozhodnutí Komisie je podľa článku 17 ods. 3 delegovaného nariadenia výslovne obmedzený dôvernou povahou týchto informácií, ako to vyplýva z bodu 171 nižšie. Zásady, ktorými sa riadi právo účastníkov konania na informácie, sa preto musia zosúladiť s rešpektovaním zásady ochrany dôvernosti a predovšetkým s povinnosťou inštitúcií Únie dodržiavať obchodné tajomstvo (pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Donex Shipping and Forwarding, C‑104/19, EU:C:2020:159, bod 61 a citovanú judikatúru).

142

Podľa judikatúry uvedenej v bode 99 vyššie sa však zákonnosť aktu Únie musí posúdiť v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich ku dňu prijatia aktu, takže Všeobecný súd nemôže nahradiť dôvody uvedené počas vyšetrovania inými dôvodmi, ktoré boli po prvýkrát uvedené v konaní na ňom. To je však prípad posúdení Komisie formulovaných v jej písomných podaniach, v ktorých Komisia bez ďalších podrobností tvrdí, že bez úpravy nákladov na dopravu by ceny dovozov z Kambodže aj tak spôsobili podhodnotenie cien výrobcov v Únii v rozsahu aspoň 5,4 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 8,4 % v prípade predajov balenej ryže.

143

Odmietnutie sprístupniť dotknuté informácie navyše nemôže byť odôvodnené dôvodom, ktorý bol uvedený v konaní na Všeobecnom súde (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 153).

144

V každom prípade sa už rozhodlo, že informácie nevyhnutné na posúdenie, či je sporná úprava so zreteľom na štruktúru trhu vhodná, nie sú dôvernými informáciami, keďže ide o definovanie a odôvodnenie úrovne obchodovania s výrobkami Únie zodpovedajúcej úrovni obchodovania s dovážanými výrobkami a vykonanie vhodnej úpravy tak, aby boli zohľadnené všetky súvisiace náklady (pozri analogicky rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, bod 86).

145

Komisia sa teda nemôže úspešne odvolávať na dôvernosť všetkých informácií, ktoré umožnili dospieť k záveru o úprave nákladov na dopravu v Únii v jednotnej sume 49 eur za tonu.

146

Všeobecný súd okrem toho podotýka, že Komisia 8. februára 2022 v nadväznosti na otázky a žiadosť o predloženie dokumentu zo strany Všeobecného súdu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania zopakovala, že vyhlásenie AIRI bolo dôverné.

147

Dňa 10. februára 2022 však Komisia uviedla, že od AIRI získala potvrdenie, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od správneho konania, netrvá na žiadosti o dôverné zaobchádzanie s vyhlásením o nákladoch na dopravu. Komisia dodala, že uvedené vyhlásenie predloží 18. februára 2022 vo svojich odpovediach na otázky Všeobecného súdu a že k nemu budú môcť mať prístup všetci účastníci konania.

148

Z dokumentov nachádzajúcich sa v spise však vyplýva, že Komisia predložila iba emailovú komunikáciu medzi ňou a Ente Nazionale Risi, v ktorej sa nachádza snímka obrazovky zobrazujúca tabuľku nákladov na dopravu ryže vo veľkom a vo veľkých baleniach. Suma 49 eur je tam uvedená ako suma zodpovedajúca nákladom na dopravu ryže vo veľkých baleniach prepravovaných z Talianska do Belgicka. Naproti tomu Všeobecnému súdu nebol odovzdaný zdrojový dokument, z ktorého pochádzajú tieto údaje, ani výpočty, ktoré by k nim umožňovali dospieť.

149

Geografické rozloženie, ktoré je základom „zrejmej skutočnosti“, že hospodárska súťaž týkajúca sa bielenej alebo polobielenej ryže indica v Únii prebiehala v severnej Európe, nie je teda podložené spoľahlivými a relevantnými dôkaznými prostriedkami. Platí to aj pre rozhodnutie Komisie uplatniť jednotnú sadzbu 49 eur za tonu ako náklady na dopravu na celú produkciu ryže indica v Únii bez obmedzenia tejto úpravy na určitú časť predajov bielenej a polobielenej ryže indica v Únii, ktorá si skutočne vyžaduje takúto dopravu z južnej do severnej Európy.

150

Po druhé, pokiaľ ide o úpravu dovozných cien, Komisia v odôvodnení 36 napadnutého nariadenia uviedla, že vychádzala z „údaj[ov] získan[ých] v rámci predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa iného potravinového výrobku, a to satsumov“. Komisia napriek tomu nepredložila spoľahlivý a koherentný dôkazný prostriedok, ani zhodujúci sa nepriamy dôkaz týkajúci sa daného prešetrovania a údajov, ktoré umožňovali dospieť k záveru, že náklady po dovoze sa mali v tomto prípade odhadnúť na približne 2 % dovoznej ceny.

151

Hoci totiž žalobcovia vyslovili predpoklad, že išlo o prešetrovanie v rokoch 2003/2004 a vzniesli výhrady voči použitiu takýchto skorších údajov, Komisia vo vyjadrení k žalobe vyvrátila tento predpoklad a spresnila, že išlo o údaje z roku 2014 pochádzajúce z preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených na určité upravené alebo konzervované citrusové plody.

152

Je pravda, že vo veci týkajúcej sa dovozu upravených alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v Číne už bola úprava vo výške 2 % dovoznej ceny považovaná za malú, takže bolo dôvodné predpokladať, že zahŕňala iba náklady vynaložené do príchodu tovaru do skladu dovozcu (rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, bod 85).

153

Aj keby však žalobcovia mali chápať, že daná úprava sa zakladala na prešetrovaní z roku 2014 a zahŕňala iba náklady vynaložené do príchodu tovaru do skladu dovozcu, žiaden z dôkazov, ktoré im boli poskytnuté počas správneho konania alebo ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, sa nevenuje otázke, prečo je toto štádium distribučného reťazca dovážaných výrobkov rovnocenné úrovni výrobného odvetvia Únie v „severnej Európe“, ani v čom sú ceny dopravy mandarínok satsuma rovnocenné cenám dopravy ryže, ktorá je suchým výrobkom menej podliehajúcim skaze a v dôsledku toho, prečo je táto úprava v tomto prípade vhodná.

154

Všeobecný súd preto konštatuje, že dôkazy, na ktoré sa odvoláva Komisia, aby odôvodnila túto úpravu, nie sú dostatočne presvedčivé alebo neexistujú, a nemožno ich považovať za dôkazy, ani za zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré umožňujú preukázať existenciu faktora, na základe ktorého bola vykonaná úprava dovozných cien a určiť jej vplyv na porovnateľnosť cien.

155

Po tretie, pokiaľ ide o úpravu analýzy podhodnotenia, aby tak boli zohľadnené rozdiely v úrovni obchodovania a porovnané ceny predávanej voľne loženej bielenej ryže s cenami predávanej balenej ryže, treba uviesť, že Komisia nepredložila žiaden dôkazný prostriedok na podloženie tejto úpravy, ani žiaden nepriamy dôkaz, ktorý by umožňoval preukázať existenciu faktorov, na základe ktorých bola vykonaná táto úprava, a určiť jej vplyv na porovnateľnosť cien.

156

Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že Komisia nevychádzala z dôkazných prostriedkov alebo zo spoľahlivých a relevantných nepriamych dôkazov, ktoré by umožňovali podložiť jej rozhodnutie vykonať úpravy v analýze podhodnotenia.

157

Treba preto vyhovieť aj výhradám žalobcov založeným na existencii zjavne nesprávneho posúdenia v rozsahu, v akom Komisia vykonala úpravy cien Únie a dovozných cien.

158

Žalobcovia sa v podstate odvolávajú na porušenie ich práva na obhajobu, ako aj na porušenie článku 17 ods. 1 až 4 delegovaného nariadenia, vykladaného v spojení s článkom 38 ods. 3 nariadenia SVP, ktoré spočíva v tom, že Komisia pred prijatím rozhodnutia znovu zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži nesprístupnila určité podstatné skutočnosti a úvahy alebo podrobné informácie, z ktorých tieto skutočnosti a úvahy vychádzajú, na základe ktorých prijala svoje konečné rozhodnutie.

159

Žalobcovia predovšetkým tvrdia, že Komisia im neposkytla analýzu podhodnotenia, ani úpravy vykonané po pripomienkach, ktoré nasledovali po oznámení všeobecného informačného dokumentu, ani súvisiace zdrojové údaje týkajúce sa nákladov po dovoze, nákladov na dopravu ryže z južnej do severnej Európy, ako aj rozdielu medzi cenami predaja voľne loženej ryže a cenami predaja balenej ryže.

160

Komisia nezverejnila ani údaje, z ktorých vychádzal výpočet ukazovateľov spotreby a ujmy, ako sú napríklad podiely na trhu a objemy predajov, vývoj produkcie v Únii, vývoj dovozov a ich cien, vrátane údajov získaných od členských štátov a z Eurostatu, a číselné údaje stanovené na ich základe, ani analýzu, pomocou ktorej uplatnila kurz prepočítania polobielenej ryže na ekvivalent bielenej ryže.

161

Tieto skutočnosti sú však zjavne podstatnými skutočnosťami a úvahami a údaje použité v tejto súvislosti sú podrobnými informáciami, z ktorých tieto skutočnosti a úvahy vychádzajú, takže podľa článku 17 ods. 1 až 4 delegovaného nariadenia ich Komisia bola povinná zverejniť, a to vrátane verejne dostupných údajov.

162

Žalobcovia ďalej tvrdia, že hoci ich pripomienky po oznámení všeobecného informačného dokumentu umožnili značne znížiť rozpätie podhodnotenia z 22 na 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a na 14 % v prípade predajov balenej ryže, nie je vylúčené, že zverejnenie analýzy podhodnotenia a úprav, ktoré v nej boli urobené, súvisiacich zdrojových údajov, ako aj iných dôležitých skutočností, by im umožnilo formulovať dodatočné pripomienky. Tým, že im Komisia tieto informácie neoznámila, čo uznala, im odňala možnosť, aby v tejto súvislosti uviedli svoje pripomienky, čo ju mohlo viesť k zmene niektorých jej zistení a mať za následok ďalšie zníženie rozpätia podhodnotenia, alebo dokonca spochybniť analýzu príčinnej súvislosti medzi uvádzanými závažnými ťažkosťami a dovozmi bielenej alebo polobielenej ryže indica s pôvodom v Kambodži.

163

Napokon podľa žalobcov nebola žiadna z neoznámených informácií dôverná. Aj keby však niektoré z nich boli dôverné, mali byť podľa článku 38 ods. 3 a 5 nariadenia SVP predmetom žiadosti o dôverné zaobchádzanie a v každom prípade oznámené všeobecne alebo vo forme zhrnutia.

164

Komisia predovšetkým tvrdí, že žalobcovia mohli pochopiť analýzu podhodnotenia a údaje, z ktorých vychádzala, s prihliadnutím na informácie uvedené vo všeobecnom informačnom dokumente, ktoré sa týkali ceny dovozov z Kambodže a jednotkových cien mlynov v Únii zahrnutých do vzorky. Hoci Komisia pripúšťa, že neoznámila úpravy uvedenej analýzy a skutočnosti, z ktorých tieto úpravy vychádzali, dodáva, že tieto úpravy boli vykonané po pripomienkach zainteresovaných strán ku všeobecnému informačnému dokumentu a že mali za následok zníženie podhodnotenia, takže sú v prospech žalobcov. Komisia navyše spresňuje, že podhodnotenie cien je iba jednou z viacerých skutočností, ktorá bola zohľadnená na účely posúdenia závažných ťažkostí spôsobených výrobnému odvetviu Únie.

165

Komisia dodáva, že údaje, z ktorých vychádzala úprava nákladov na dopravu z južnej do severnej Európy, neboli prístupné žalobcom z dôvodu žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

166

Pokiaľ ide ďalej o ukazovatele spotreby a ujmy, hoci Komisia uznáva, že ide o podstatné skutočnosti, tvrdí, že boli zahrnuté vo všeobecnom informačnom dokumente. Pokiaľ ide o údaje, na základe ktorých boli tieto ukazovatele vypočítané, nejde vôbec o podstatné skutočnosti ani úvahy, ktoré musia byť oznámené žalobcom. Žalobcovia okrem toho mohli urobiť svoje vlastné výpočty na základe informácií zahrnutých vo všeobecnom informačnom dokumente alebo na základe verejne dostupných informácií.

167

V tejto súvislosti Komisia odkazuje aj na článok 16 ods. 1 delegovaného nariadenia a článok 12 ods. 1 rozhodnutia predsedu Európskej komisie (EÚ) 2019/339 z 21. februára 2019 o funkcii a pôsobnosti úradníka pre vypočutie v určitých obchodných konaniach (Ú. v. EÚ L 60, 2019, s. 20), ktoré upravujú možnosť úradníka pre vypočutie zasiahnuť na žiadosť strán a preskúmať najmä zamietnutia prístupu k vytvorenému spisu a spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov.

168

Z týchto ustanovení vyplýva, že žalobcovia mali počas správneho konania požiadať o prístup k údajom, z ktorých vychádzajú ukazovatele spotreby a ujmy, ako aj výpočet prepočítacieho kurzu ryže. Nemôžu sa preto dôvodne sťažovať na ich nezverejnenie na Všeobecnom súde.

169

Komisia napokon tvrdí, že prípadné vady spôsobené tým, že žalobcom neboli zverejnené určité informácie, nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia, pretože žalobcovia nepreukázali, že správne konanie by mohlo viesť k inému výsledku, ak by im takéto informácie boli zverejnené.

170

Talianska republika a Ente Nationale Risi v podstate odkazujú na tvrdenia Komisie.

171

Článok 17 delegovaného nariadenia, nazvaný „Zverejňovanie“, stanovuje:

„1.   Komisia zverejní podrobné informácie, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých prijala svoje rozhodnutia.

2.   Informácie sa zverejnia písomnou formou. Obsahujú zistenia Komisie a vyjadrujú jej zámer, či sa majú znovu zaviesť bežné clá podľa Spoločného colného sadzobníka, alebo nie.

3.   Zverejnenie sa uskutoční s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií a čo najskôr, zvyčajne najneskôr 45 dní pred konečným rozhodnutím Komisie o návrhu na konečné opatrenie, a v každom prípade vo vhodnom čase pre strany, aby mohli predložiť svoje pripomienky, ktoré má Komisia posúdiť. Ak Komisia nemôže určité skutočnosti alebo úvahy zverejniť v uvedenom období, urobí tak pri najbližšej možnej príležitosti.

4.   Zverejnením informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré sa môže prijať, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z odlišných skutočností a úvah, tieto sa zverejnia čo najskôr.

5.   Informácie predložené po zverejnení sa zohľadnia, len ak boli doručené v lehote stanovenej Komisiou v každom jednotlivom prípade, a to v trvaní najmenej 14 dní, pričom sa náležite prihliada na naliehavosť záležitosti.“

172

Všeobecný súd najprv uvádza, že toto ustanovenie nepodmieňuje povinnosť zverejnenia, ktorú má Komisia, žiadnou žiadosťou zainteresovaných strán, ktorá by sa týkala tých podrobných informácií, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa zvažuje ochranné opatrenie a o ktorých sa chcú žalobcovia dozvedieť.

173

Výklad tohto ustanovenia Komisiou, podľa ktorého mali žalobcovia požiadať o prístup k daným údajom, sa zakladá na úprave antidumpingového konania, v rámci ktorého antidumpingové nariadenie priznáva niektorým zúčastneným stranám procesné práva a záruky, ktorých uplatnenie však závisí od aktívnej účasti dotknutých strán na samotnom konaní, ktorá sa musí prejaviť prinajmenšom predložením písomnej žiadosti v stanovenej lehote (rozsudok z 9. júla 2020, Donex Shipping and Forwarding, C‑104/19, EU:C:2020:539, bod 70).

174

Zatiaľ čo možnosť získať konečnú informáciu a následne predložiť pripomienky v tejto súvislosti je podľa antidumpingového nariadenia podmienená predložením žiadosti Komisii, takúto žiadosť naproti tomu nevyžaduje článok 17 delegovaného nariadenia.

175

Všeobecný súd ďalej konštatuje, že článok 16 delegovaného nariadenia a článok 12 ods. 1 rozhodnutia 2019/339 upravujú zásah úradníka pre vypočutie počas správneho konania a týkajú sa špecifickej situácie, keď dotknuté strany podali žiadosť o prístup k vytvorenému spisu alebo ku konkrétnemu dokumentu a keď Komisia tento prístup zamietla, a treba rozhodnúť najmä o spore týkajúcom sa dôvernosti určitých dokumentov.

176

Toto právo zainteresovaných strán písomne požiadať o prístup ku spisu počas správneho konania a otázka prípadného zásahu úradníka pre vypočutie v prípade zamietnutia alebo sporu týkajúceho sa dôvernosti určitých dokumentov sú však odlišné od povinnosti Komisie zverejniť podrobné informácie, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy, na ktorých založila svoje konečné rozhodnutie v zmysle článku 17 delegovaného nariadenia.

177

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, teda žalobcovia nemali žiadnu predchádzajúcu povinnosť požiadať počas správneho konania o prístup k informáciám uvedeným v článku 17 delegovaného nariadenia preto, aby sa na Všeobecnom súde mohli odvolávať na porušenie tohto ustanovenia a ich práva na obhajobu.

178

Všeobecný súd napokon pripomína, že podľa judikatúry právo na obhajobu zahŕňa tak právo byť vypočutý, ako aj právo na prístup ku spisu a patrí medzi základné práva, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie a sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2014, Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C‑129/13 a C‑130/13, EU:C:2014:2041, bod 28 a citovanú judikatúru).

179

Keďže prešetrovania predchádzajúce prijatiu nariadení, ktorými sa ukladajú ochranné opatrenia, sa môžu dotknutých strán priamo a osobne dotýkať a mať pre ne nepriaznivé dôsledky, je Komisia povinná dodržať určité procesné zásady a záruky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia, T‑300/16, EU:T:2019:235, body 74 a 76).

180

Z ustálenej judikatúry tak vyplýva, že inštitúcie Únie musia pri plnení svojej informačnej povinnosti konať s náležitou starostlivosťou, pričom sa snažia poskytnúť dotknutým podnikom v rozsahu, v akom je zaručené dodržiavanie obchodného tajomstva, informácie užitočné na obranu ich záujmov, a v prípade potreby z vlastnej iniciatívy zvoliť vhodné spôsoby na takéto oznámenie. Dotknutým podnikom musí byť v každom prípade v priebehu správneho konania umožnené účinne oznámiť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k podstatným skutočnostiam a úvahám, na základe ktorých Komisia prijíma svoje rozhodnutia a posudzuje existenciu závažných ťažkostí, ktoré sú spôsobené alebo hrozí, že budú spôsobené výrobnému odvetviu Únie a ktoré vyplývajú z dovozu výrobku s pôvodom vo zvýhodnenej krajine (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 76 a citovanú judikatúru).

181

Právo byť vypočutý predovšetkým zaručuje každému možnosť oznámiť účinne a efektívne svoj názor v priebehu správneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy (rozsudky zo 4. apríla 2019, OZ/EIB, C‑558/17 P, EU:C:2019:289, bod 53, a z 25. jún 2020, HF/Parlament, C‑570/18 P, EU:C:2020:490, bod 58).

182

Účinnosť predloženia stanoviska zainteresovanej strany si teda vyžaduje, aby toto stanovisko mohlo byť predložené v čase vhodnom na to, aby sa s ním Komisia mohla oboznámiť a so všetkou náležitou pozornosťou posúdiť jeho relevanciu pre obsah prijímaného aktu.

183

V rámci ochranných opatrení prijatých na základe nariadenia SVP článok 17 delegovaného nariadenia upravuje určité podrobnosti výkonu práva zainteresovaných strán na predloženie ich pripomienok a konkretizuje tak ich právo byť vypočuté. Tento článok vo svojom odseku 1 upravuje povinnosť Komisie zverejniť podrobné informácie, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých prijíma svoje rozhodnutia.

184

Táto povinnosť existuje o to viac v prípade samotných podstatných skutočností a úvah a to tým skôr, že odseky 3 a 4 článku 17 delegovaného nariadenia výslovne spomínajú zverejnenie „skutočností a úvah“.

185

Tento článok tiež vo svojom odseku 3 stanovuje, že zverejnenie sa má uskutočniť čo najskôr, zvyčajne najneskôr 45 dní pred konečným rozhodnutím Komisie. V každom prípade má k nemu dôjsť vo vhodnom čase pre strany, aby mohli predložiť svoje pripomienky a pre Komisiu, aby ich mohla posúdiť. Tento článok navyše vo svojom odseku 4 stanovuje, že keď Komisia uvažuje o prijatí neskoršieho rozhodnutia na základe skutočností a úvah odlišných od tých, ktoré boli zverejnené skôr, musí ich zverejniť čo najskôr.

186

Znenie článku 17 delegovaného nariadenia neobsahuje žiadny údaj umožňujúci priznať tomuto zverejneniu iba informatívnu povahu. Niektoré jazykové verzie tohto ustanovenia, ako napríklad jeho anglická a francúzska verzia, ktoré používajú slovesá „shall“ a „doivent“ alebo prítomný oznamovací spôsob, tak výslovne odkazujú na povinnosť Komisie zverejniť v stanovených lehotách podrobné informácie, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy alebo odlišné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých prijíma svoje rozhodnutia.

187

S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmať výhrady žalobcov týkajúce sa informácií, ktoré Komisia nezverejnila. Na tento účel sa Všeobecný súd rozhodne analyzovať tie z výhrad, ktoré sa týkajú nezverejnenia, po prvé údajov, z ktorých vychádzajú ukazovatele spotreby a ujmy, a po druhé analýzy podhodnotenia a úprav, ktoré v nej boli urobené v nadväznosti na pripomienky zainteresovaných strán ku všeobecnému informačnému dokumentu.

188

V tomto prípade Komisia vo všeobecnom informačnom dokumente zverejnila zainteresovaným stranám skutočnosti a úvahy, ktoré považovala za podstatné a na základe ktorých uvažovala o tom, že dočasne znovu zavedie clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži, vrátane číselných údajov týkajúcich sa ukazovateľov spotreby a ujmy a analýzy trendov, ktoré preukazovali tieto ukazovatele, ako to vyplýva z bodov 11 až 16 vyššie.

189

Všeobecný súd pripomína, že ako vyplýva z bodov 172 až 186 vyššie, článok 17 delegovaného nariadenia nepodmieňuje povinnosť zverejnenia, ktorú má Komisia, žiadnou aktívnou účasťou zainteresovaných strán na správnom konaní. Navyše právo na obhajobu, ktorého rešpektovanie je Komisia povinná zaručiť počas prešetrovania vedúceho k prijatiu ochranných opatrení na základe nariadenia SVP, je v delegovanom nariadení realizované prostredníctvom úplného systému procesných garancií, ktoré majú okrem iného umožniť zainteresovaným stranám, aby účinne obhajovali svoje záujmy.

190

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 17 delegovaného nariadenia vo svojom odseku 1 neobmedzuje povinnosť zverejnenia, ktorú má Komisia, na podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia prijíma svoje rozhodnutia, ale výslovne sa týka podrobných informácií, z ktorých tieto skutočnosti a úvahy vychádzajú.

191

Komisia uznala, že ukazovatele spotreby a ujmy boli podstatnými skutočnosťami. Informácie a údaje, z ktorých vychádzajú tieto ukazovatele, sú teda podrobnými informáciami, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré mali byť zverejnené žalobcom v súlade s článkom 17 delegovaného nariadenia.

192

Pokiaľ ide najprv o kurz prepočítania polobielenej ryže na ekvivalent bielenej ryže, z poznámky pod čiarou 5 všeobecného informačného dokumentu vyplýva, že Komisia uviedla, že tento prepočítací kurz bol stanovený nariadením Komisie (ES) č. 1312/2008 z 19. decembra 2008, ktorým sa stanovujú pevné prepočítavacie kurzy, náklady na spracovanie a hodnotu vedľajších výrobkov pre rôzne štádiá spracovania ryže (Ú. v. EÚ L 344, 2008, s. 56), a že sa uplatňoval tak na dovozy, ako aj na objemy vyprodukované v Únii. Kurz prepočítania polobielenej ryže na ekvivalent bielenej ryže je stanovený v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, takže žalobcovia mali prístup k tejto informácii. V tejto súvislosti nemožno konštatovať žiadne porušenie práva na obhajobu.

193

Pokiaľ ide ďalej o údaje, ktoré Komisii umožnili stanoviť číselné údaje o spotrebe v Únii, podieloch výrobného odvetvia Únie a Kambodžského kráľovstva na trhu, vývoji dovozov ryže indica s pôvodom v Kambodži a ich cene, ako aj o produkcii, zásobách a oblasti, ktorú výrobné odvetvie Únie určilo na pestovanie ryže indica, uvedené v odôvodneniach 19, 21, 24, 26, 33, 35, 36 a 38 všeobecného informačného dokumentu, ako aj v odôvodneniach 25, 27, 30, 32, 47, 49, 52 a 53 napadnutého nariadenia, treba uviesť, že sa tam uvádza iba to, že tieto číselné údaje stanovila Komisia na základe údajov získaných od členských štátov alebo údajov z Eurostatu.

194

Zdá sa však, že dotknuté údaje z Eurostatu alebo údaje získané od členských štátov sa nenachádzali v spise poskytnutom žalobcom a hyperlinkový odkaz uvedený v poznámke pod čiarou 4 všeobecného informačného dokumentu odkazuje na všeobecný opis spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie vo vzťahu „k obilninám, olejninám, bielkovinovým plodinám a ryži“ na stránke Komisie.

195

Komisia nemôže v tejto súvislosti vychádzať z bodu 372 rozsudku z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia (T‑329/01, EU:T:2006:268). Z tohto rozsudku totiž vyplýva, že verejné dostupné dielo, o ktoré išlo v tejto veci, bolo konkrétnou publikáciou, ktorá bola výslovne spomenutá v poznámke pod čiarou v oznámení o výhradách. V tomto prípade naopak hyperlinkový odkaz v poznámke pod čiarou 4 všeobecného informačného dokumentu neodkazuje priamo na údaje poskytnuté Eurostatom a tieto údaje, rovnako ako ani údaje získané od členských štátov, neboli žalobcom oznámené inak.

196

V každom prípade, aj keby štatistiky Eurostatu boli verejne dostupné a žalobcovia mali prístup k definitívnym číselným údajom týkajúcim sa ukazovateľov spotreby a ujmy vo všeobecnom informačnom dokumente, Komisia nevysvetlila metódu, ktorou sa prípadne riadila, aby skombinovala údaje získané od členských štátov so štatistikami z Eurostatu na účely stanovenia definitívnych údajov prevzatých do všeobecného informačného dokumentu a napadnutého nariadenia.

197

Komisia preto porušila článok 17 delegovaného nariadenia tým, že vo vhodnom čase nezverejnila zainteresovaným stranám informácie z Eurostatu a údaje členských štátov získané na účely prešetrovania a výpočtu ukazovateľov spotreby a ujmy.

198

Napokon, pokiaľ ide konkrétnejšie o údaje použité na určenie produkcie Únie, Komisia uznala, že zverejnila iba čiastočný výpočet, pretože údaje neodrážali počiatočný stav zásob, ani použitie ryže ako osiva. Dodáva však, že tento výpočet bol v súlade s výpočtom v súvahe, a že žalobcovia mu mohli porozumieť na základe súvahy týkajúcej sa ryže, ku ktorej mali prístup.

199

Je pravda, že zo súvah týkajúcich sa ryže, ktoré sú prílohou písomných podaní žalobcov, vyplýva, že číselné údaje o konečnom stave zásob uvedené v odôvodnení 36 všeobecného informačného dokumentu a prevzaté do odôvodnenia 52 napadnutého nariadenia, zodpovedajú rozdielu medzi na jednej strane súčtom počiatočného stavu zásob, využiteľnej produkcie a dovozov a na druhej strane celkovým domácim použitím a vývozmi. Hoci však tento účtovný vzorec umožňuje vypočítať konečný stav zásob, Komisia ho podrobne opísala až vo svojich písomných podaniach na Všeobecnom súde. Naproti tomu tento vzorec nijako nevyplýva zo všeobecného informačného dokumentu a Komisia netvrdí, že ho žalobcom zverejnila počas správneho konania.

200

Okrem toho, hoci žalobcovia mali prístup k dvom súvahám týkajúcim sa ryže, ktoré sa vzťahovali na obdobie prešetrovania, z odpovedí Komisie na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že Komisia vychádzala z inej súvahy pochádzajúcej z roku 2018, ktorej číselné údaje vyplývali z kompilácie údajov Komisiou a obsahovali určité rozdiely oproti číselným údajom prevzatým do súvah týkajúcich sa ryže, ktoré mali žalobcovia. Žalobcom nebola počas správneho konania oznámená táto súvaha, ani údaje, z ktorých vychádzala a metóda použitá Komisiou na kompiláciu týchto údajov.

201

Navyše, hoci Komisia tvrdí, že v odôvodnení 18 všeobecného informačného dokumentu bolo jasne uvedené, že údaje o predajoch výrobcov v Únii boli vypočítané na základe súvah týkajúcich sa ryže spočítaním počiatočného stavu zásob a využiteľnej produkcie a odpočítaním osiva, vývozov a konečného stavu zásob, a že ide o „všeobecne uznávaný účtovný vzorec“, Všeobecný súd zdôrazňuje, že v tomto odôvodnení sa uvádza, že „spotreba ryže indica v Únii bola stanovená na základe údajov zhromaždených Komisiou od členských štátov a štatistík o dovozoch poskytnutých Eurostatom“. Nenachádza sa tam žiadna zmienka o objemoch predaja, ani o účtovnom vzorci použitom Komisiou.

202

Vo všeobecnom informačnom dokumente nie je identifikovateľná ani metóda výpočtu, ktorú použila Komisia na to, aby dospela k definitívnym číselným údajom o spotrebe v Únii, ktoré sa nachádzajú v odôvodnení 19 všeobecného informačného dokumentu a sú prevzaté do odôvodnenia 25 napadnutého nariadenia.

203

Žalobcovia teda nemali k dispozícii podrobné informácie, z ktorých vychádzali ukazovatele spotreby a ujmy, ani informácie užitočné na to, aby zopakovali výpočty Komisie v tejto súvislosti, keďže Komisia si nesplnila svoju povinnosť zverejnenia informácií v zmysle článku 17 delegovaného nariadenia.

204

Nie je teda vylúčené, že žalobcovia si mohli lepšie zabezpečiť svoju obhajobu, ak by k týmto vadám nedošlo.

205

Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž platí, že hoci od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ak by nedošlo k danej procesnej vade, ale iba to, že takáto možnosť nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by si mohol bez tejto vady lepšie zabezpečiť svoju obhajobu, zároveň platí, že existencia vady týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu daného aktu len vtedy, ak existuje možnosť, že pre túto vadu správne konanie mohlo viesť k inému výsledku, čím takto konkrétne porušilo právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, body 78 a 79, ako aj citovanú judikatúru).

206

Už sa rozhodlo, že táto požiadavka je splnená vtedy, keď žalujúca strana, ktorá nemala prístup k dokumentom, ktoré jej mali byť oznámené na základe rešpektovania práva na obhajobu, nemohla účinne uviesť svoje pripomienky a bola jej tak odňatá možnosť, hoci aj malá, lepšie zabezpečiť svoju obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P, EU:C:2019:23, bod 56).

207

V takom prípade neoznámenie dokumentov nachádzajúcich sa v spise, z ktorých vychádzal správny orgán alebo inštitúcia Únie, so zreteľom na ochranu práva na obhajobu nevyhnutne ovplyvňuje zákonnosť aktu prijatého na konci konania, ktorý sa môže nepriaznivo dotknúť žalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. apríla 2019, OZ/EIB, C‑558/17 P, EU:C:2019:289, bod 78, a z 25. júna 2020, HF/Parlament, C‑570/18 P, EU:C:2020:490, bod 73).

208

Za konkrétnych okolností prejednávanej veci teda skutočnosť, že žalobcovia nemali prístup k výpočtom údajov o spotrebe a ukazovateľov závažných ťažkostí, mohla obmedziť ich schopnosť predložiť relevantné pripomienky. Skutočnosť, že žalobcovia v tomto prípade nemali k dispozícii určité informácie o metóde výpočtu, je relevantná pri posúdení, či by výsledok konania mohol byť odlišný, ak by Komisia tieto výpočty zverejnila.

209

Skutočnosť, že žalobcovia majú k dispozícii všetky informácie týkajúce sa ukazovateľov spotreby a ujmy, ako aj podrobné výpočty vykonané Komisiou a nielen údaje použité na tieto výpočty, im teda vo všeobecnosti môže umožňovať, aby predložili pripomienky užitočnejšie pre ich obhajobu. Žalobcovia môžu v takom prípade presne overiť spôsob, akým Komisia použila tieto údaje a porovnať ich s ich vlastnými výpočtami, čo im môže umožniť identifikovať prípadné pochybenia zo strany Komisie, ktoré by inak nebolo možné zistiť (pozri analogicky rozsudky z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 208, a z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 156).

210

Ako vyplýva z bodov 196 a 199 až 202 vyššie, získanie údajov a metód výpočtu, z ktorých vychádzali ukazovatele spotreby a ujmy, by pre žalobcov znamenalo podstatný nárast informácií, ktorý im vzhľadom na okolnosti veci mohol umožniť, aby predložili pripomienky relevantnejšie ako tie, ktoré už predložili najmä v nadväznosti na oznámenie všeobecného informačného dokumentu.

211

Je preto možné, že v dôsledku tejto vady správne konanie mohlo viesť k odlišnému výsledku, čím konkrétne porušilo právo žalobcov na obhajobu.

212

Z odôvodnení 33 až 42 napadnutého nariadenia vyplýva, že analýza podhodnotenia a úpravy vykonané Komisiou sú podstatnými zložkami výpočtov podhodnotenia. Komisia okrem toho vo svojich písomných podaniach uviedla, že podhodnotenie cien bolo jednou zo skutočností, ktoré viedli k záveru o existencii závažných ťažkostí spôsobených výrobnému odvetviu Únie. Komisia tiež na pojednávaní potvrdila, že vychádzala z analýzy podhodnotenia pri závere, že existuje príčinná súvislosť medzi závažnými ťažkosťami výrobného odvetvia Únie a dovozom bielenej alebo polobielenej ryže indica s pôvodom v Kambodži.

213

Pokiaľ ide v prvom rade o analýzu podhodnotenia, treba uviesť, že Komisia vo všeobecnom informačnom dokumente uviedla ceny dovozov z Kambodže a jednotkové ceny mlynov v Únii zaradených do vzorky.

214

Z dokumentov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalobcovia správne pochopili význam týchto informácií a boli schopní urobiť svoje vlastné výpočty, pokiaľ ide o rozpätie podhodnotenia v rozsahu 22 %. To, že žalobcom nebolo zverejnené rozpätie podhodnotenia, tak ako bolo zverejnené vo všeobecnom informačnom dokumente, im teda neodňalo možnosť predložiť určité relevantné pripomienky.

215

Ako však vyplýva z bodov 194 až 196 vyššie, Komisia v rozpore so svojou povinnosťou zverejnenia informácií v zmysle článku 17 delegovaného nariadenia nezverejnila údaje z Eurostatu, vrátane tých, ktoré jej umožnili stanoviť číselné údaje o vývoji cien dovozov z Kambodže.

216

Pokiaľ ide o číselné údaje preukazujúce vývoj cien Únie, z odôvodnenia 39 všeobecného informačného dokumentu, ako aj z odôvodnenia 54 napadnutého nariadenia vyplýva, že tieto údaje boli stanovené na základe odpovedí, ktoré na dotazníky poskytli mlyny v Únii zaradené do vzorky. Hoci z dokumentov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalobcovia mali prístup k týmto odpovediam, treba uviesť, že časti týkajúce sa cien boli označené ako dôverné. Ako správne zdôrazňujú žalobcovia, súhrnné údaje mlynov v Únii nie sú dôverné a sú uvedené v odôvodnení 39 všeobecného informačného dokumentu a prevzaté do odôvodnenia 54 napadnutého nariadenia. Žalobcovia naproti tomu netvrdia, že im mali byť zverejnené individuálne údaje mlynov, takže sa v tejto súvislosti nemôžu odvolávať na porušenie ich práva na obhajobu.

217

Pokiaľ ide v druhom rade o úpravy vykonané v analýze podhodnotenia, treba uviesť, že boli po prvýkrát spomenuté v napadnutom nariadení. Navyše z odôvodnení 34 až 37 uvedeného nariadenia vyplýva, že tieto úpravy Komisia prijala, aby reagovala na pripomienky zainteresovaných strán, vrátane Kambodžského kráľovstva, po zverejnení všeobecného informačného dokumentu, a aby zabezpečila spravodlivé porovnanie.

218

Úpravy vykonané v analýze podhodnotenia sú teda nielen podstatnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie znovu dočasne zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži, ale navyše viedli k zmene rozpätí podhodnotenia a definitívnych záverov, ktoré boli predtým zverejnené zainteresovaným stranám vo všeobecnom informačnom dokumente.

219

Úpravy tak priniesli zmeny v trendoch, na ktorých sa zakladalo posúdenie ujmy, keďže Komisia okrem všeobecného rozpätia podhodnotenia v rozsahu 22 %, ktoré už bolo uvedené vo všeobecnom informačnom dokumente, v napadnutom nariadení spomenula nové rozpätie v rozsahu 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a v rozsahu 14 % v prípade predajov balenej ryže.

220

Keďže rozhodnutie Komisie sa zakladalo na skutočnostiach a úvahách odlišných od skutočností a úvah, ktoré boli zverejnené predtým, bola Komisia podľa článku 17 ods. 4 delegovaného nariadenia a vzhľadom na právo žalobcov byť vypočutí povinná čo najskôr zverejniť žalobcom úpravy vykonané v analýze podhodnotenia a tým skôr aj analýzu podhodnotenia po úprave. Komisia však uznáva, že neposkytla žiadnu informáciu, ktorá by žalobcom umožňovala, aby sa oboznámili s týmito úpravami pred prijatím napadnutého nariadenia a oznámili svoj názor na ne.

221

Je pravda, ako bolo uvedené v bode 141 vyššie, že informácie sa zverejnia s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií. Komisia však počas správneho konania, ani v napadnutom rozhodnutí, nijako netvrdila, že išlo o dôverné údaje, ku ktorým nemohla žalobcom poskytnúť prístup.

222

Komisia sa iba vo vyjadrení k žalobe odvolávala na dôvernosť dôkazných prostriedkov odôvodňujúcich úpravu cien Únie. V každom prípade však z bodu 145 vyššie vyplýva, že Komisia sa nemohla úspešne odvolávať na dôvernosť všetkých informácií, ktoré umožnili dospieť k záveru, že náklady na dopravu v Únii treba upraviť na jednotnú sumu 49 eur za tonu.

223

Navyše, hoci podľa článku 17 ods. 3 delegovaného nariadenia sa informácie zverejnia s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií, rešpektovanie týchto dôverných informácií nemôže zbaviť právo na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu ich podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 29).

224

Okrem toho článok 38 ods. 5 nariadenia SVP v podstate spresňuje, že odseky 1 až 4 uvedeného článku upravujúce používanie informácií, vrátane informácií, ktoré boli predmetom žiadosti o dôverné zaobchádzanie, nevylučujú, aby Komisia uvádzala všeobecné informácie, a najmä dôvody, ktoré sú základom rozhodnutí prijatých podľa nariadenia SVP, avšak s ohľadom na legitímne záujmy príslušných fyzických a právnických osôb na zachovaní obchodného tajomstva.

225

Podľa judikatúry treba dostatočnosť informácií poskytnutých Komisiou posúdiť v závislosti od stupňa špecifickosti požadovaných informácií (pozri analogicky rozsudky z 18. decembra 1997, Ajinomoto a NutraSweet/Rada, T‑159/94 a T‑160/94, EU:T:1997:209, bod 93, a z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 143).

226

V tomto rámci sa Komisia musí snažiť oznámiť zainteresovaným stranám v rozsahu, v akom je zaručené dodržiavanie obchodného tajomstva, informácie užitočné na obranu ich záujmov, a v prípade potreby z vlastnej iniciatívy zvoliť vhodné spôsoby na takéto oznámenie (pozri analogicky rozsudky z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 30, a z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 141).

227

V tomto prípade nie je sporné, že Komisia počas správneho konania nezverejnila žiadne informácie týkajúce sa úpravy cien Únie.

228

Platí to aj pre úpravu dovozných cien a úpravu, ktorá mala zohľadniť rozdiely v úrovniach obchodovania a porovnať ceny predávanej voľne loženej bielenej ryže s cenami predávanej balenej ryže, ktoré sa objavili v napadnutom nariadení bez toho, aby Komisia poskytla informácie o výpočtoch urobených a o údajoch použitých na vykonanie týchto úprav. Napadnuté nariadenie okrem toho neodkazuje na žiadne presvedčivé odôvodnenie prípadného odmietnutia zverejniť uvedené úpravy.

229

Keďže úpravy vykonané v analýze podhodnotenia predstavujú podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie znovu zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži, bola Komisia povinná zverejniť žalobcom tieto úpravy, ako aj podrobné informácie, z ktorých vychádzali. Článok 17 delegovaného nariadenia a právo žalobcov byť vypočutí bolo teda porušené.

230

Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 205 až 207 vyššie, porušenie práva na obhajobu môže mať za následok zrušenie rozhodnutia prijatého na záver konania vtedy, ak existuje možnosť, že v dôsledku tejto vady správne konanie mohlo viesť k odlišnému výsledku a že žalobcom bola odňatá možnosť, hoci aj malá, lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade, ak by k procesnej vade nedošlo.

231

V tomto prípade však žalobcovia počas prešetrovania predložili niekoľko pripomienok na základe informácií, ktoré už mali k dispozícii, z ktorých niektoré viedli k zmene výpočtov rozpätia podhodnotenia.

232

Z odôvodnení 34 a 35 napadnutého nariadenia totiž vyplýva, že Kambodžské kráľovstvo spochybnilo metódu, ktorú Komisia použila na výpočet rozpätia podhodnotenia uvedeného vo všeobecnom informačnom dokumente a tvrdilo, že dovozné ceny mali byť upravené zahrnutím nákladov po dovoze. V reakcii na tieto pripomienky sa Komisia rozhodla preskúmať svoje výpočty, aby zohľadnila nielen náklady po dovoze, ale aj relevantné náklady na dopravu v Únii, rovnako ako aj rozdiely v úrovniach obchodovania, ktoré mali vplyv na porovnateľnosť cien, ako už bolo uvedené v bodoch 119, 120 a 126 vyššie.

233

Okrem toho, ako to samotní žalobcovia uviedli na pojednávaní, ako súčasť svojich pripomienok k odpovediam Komisie na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, a predovšetkým v reakcii na tabuľku Komisie obsahujúcu vyčíslený odhad spotreby ryže indica a ryže japonica v Únii v rokoch 1993 a 1994, predložili žalobcovia tabuľku týkajúcu sa rokov 1995 a 1996, ktorá uvádzala odlišné spotrebiteľské návyky najmä v prípade Talianska a Portugalska.

234

Je teda zrejmé, že žalobcovia mohli lepšie zabezpečiť svoju obhajobu bez procesných vád týkajúcich sa nezverejnenia údajov, z ktorých vychádzala analýza podhodnotenia a sporné úpravy a že nemožno vylúčiť, že ich tvrdenia v tejto súvislosti mohli ovplyvniť obsah rozhodnutia Komisie predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že Komisia už zmenila svoje stanovisko a výpočty podhodnotenia na základe pripomienok, ktoré jej predložili zainteresované strany po zverejnení všeobecného informačného dokumentu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 92).

235

Navyše, keďže spravodlivé porovnanie, teda porovnanie vykonané na tej istej úrovni obchodovania, medzi dovoznou cenou a cenou výrobného odvetvia Únie je podmienkou zákonnosti výpočtov podhodnotenia, ktoré umožnili určiť existenciu závažných ťažkostí, nemožno sa domnievať, že žalobcovia boli schopní účinne oznámiť svoj názor v situácii, keď im nebola poskytnutá žiadna informácia preukazujúca spravodlivosť tohto porovnania (pozri analogicky rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, bod 85).

236

Ako to žalobcovia v podstate zdôraznili na pojednávaní, skutočnosť, že v tomto prípade nemali k dispozícii informácie o úpravách a výpočtoch rozpätí podhodnotenia je relevantná na účely posúdenia, či by výsledok konania mohol byť odlišný v prípade, ak by im ich Komisia zverejnila. Žalobcovia mali totiž ku dňu prijatia napadnutého nariadenia iba všeobecnú vedomosť o výpočte rozpätia podhodnotenia v rozsahu 22 %. Pred týmto dňom predovšetkým nevedeli, že Komisia upravila dovozné ceny a ceny výrobného odvetvia Únie. Žiaden z dôkazov, ktoré im boli oznámené počas správneho konania, sa nevenoval otázke, ako boli preskúmané výpočty podhodnotenia, aby sa dospelo k podhodnoteniu v rozsahu 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 14 % v prípade predajov balenej ryže, ani dôvodom, pre ktoré bola zvolená úprava pri dovoze odhadovaná na 2 % dovoznej ceny a úprava cien výrobného odvetvia Únie o jednotnú sumu 49 eur za tonu.

237

Ak by však žalobcovia mali k dispozícii analýzu podhodnotenia a jej úpravy, ako aj výpočty rozpätí podhodnotenia, boli by prinajmenšom schopní predložiť pripomienky k výsledkom, ku ktorým dospela Komisia. Žalobcovia by tak prípadne mohli porovnať tieto výsledky s ich vlastnými výsledkami. Na základe toho by prípadne boli schopní konkrétnejšie napadnúť metódu, ktorú použila Komisia a mali by tak väčšie šance na to, že Komisia ich námietky zohľadní.

238

Získanie informácií o úpravách a výpočtoch nových rozpätí podhodnotenia, ako aj o podrobných výpočtoch vykonaných Komisiou teda zjavne pre žalobcov predstavovalo podstatný nárast informácií, ktorý im vzhľadom na okolnosti veci mohol umožniť, aby predložili pripomienky relevantnejšie ako tie, ktoré už Kambodžské kráľovstvo predložilo.

239

Nemožno teda vylúčiť, že ak by žalobcovia mali k dispozícii výpočty rozpätí podhodnotenia, mohli by túto informáciu užitočne využiť na výkon ich práva na obhajobu.

240

Žalobcovia sa preto oprávnene odvolávajú na porušenie ich práva na obhajobu, ako aj na porušenie článku 17 delegovaného nariadenia, a je možné, že správne konanie by mohlo viesť k odlišnému výsledku, čím tak konkrétne porušuje ich právo na obhajobu.

241

V rámci preskúmania porušenia práva na obhajobu nemožno zohľadniť skutočnosť uvádzanú Komisiou, že žalobcovia ju mohli po oznámení všeobecného informačného dokumentu požiadať, aby zohľadnila náklady po dovoze. Takáto skutočnosť totiž nemôže prípadne ovplyvniť otázku, či došlo k porušeniu práva na obhajobu. Pre dodržanie práva na obhajobu je dôležitá možnosť dotknutej osoby poznať podrobnosti, z ktorých vychádzajú podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie znovu zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka. Z rovnakých dôvodov majú pre efektívny výkon práva na obhajobu zásadný význam skutočnosti, ktoré preukazujú, že porovnanie medzi dovoznou cenou a cenou výrobného odvetvia Únie bolo urobené na rovnakej úrovni obchodovania (pozri analogicky rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, body 90 a 91).

242

Skutočnosť, že úpravy vykonané v napadnutom nariadení boli v prospech žalobcov, keďže podhodnotenie kleslo z 22 % na 13 % v prípade predajov voľne loženej ryže a 14 % v prípade predajov balenej ryže, je teda irelevantná.

243

Výhradám žalobcov založeným na porušení ich práva na obhajobu a článku 17 delegovaného nariadenia treba teda vyhovieť.

244

Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že napadnuté nariadenie treba zrušiť.

245

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcom, v súlade s ich návrhmi.

246

Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd nariadiť, že vlastné trovy konania znáša aj iný vedľajší účastník konania než vedľajší účastníci uvedení v odseku 1.

247

Je teda potrebné rozhodnúť, že Talianska republika a Ente Nazionale Risi znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)

rozhodol takto: