1.

Má sa článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (1) vykladať v tom zmysle, že vylučuje uplatnenie smernice na hodnotenie nekalej povahy jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré sa týkajú neúrokových nákladov na úver, ak zákonné ustanovenia členského štátu pre tieto náklady stanovujú maximálnu hranicu týchto nákladov tak, že nariaďujú, aby sa neúrokové náklady spotrebiteľskej zmluvy o úvere nemohli požadovať, pokiaľ prekračujú maximálnu sadzbu neúrokových nákladov na úver vypočítanú podľa zákonných ustanovení alebo celkovú výšku úveru?

2.

Má sa článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka, ktorá upravuje neúrokové náklady, ktoré znáša a platí príjemca pôžičky spolu s pôžičkou, ktoré súvisia so samotným uzavretím zmluvy a poskytnutím pôžičky (vo forme poplatkov, provízií a nákladov inej povahy), nepodliehajú hodnoteniu v súvislosti s ich prípadnou nekalou povahou podľa tohto ustanovenia, ak sú vypracované zrozumiteľne?

3.

Má sa článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 vykladať v tom zmysle, že zmluvné podmienky, ktorými sa zavádzajú náklady rôznej povahy, ktoré súvisia s poskytnutím pôžičky, nie sú vypracované „zrozumiteľne“, ak sa z nich nedá odvodiť, za aké konkrétne protiplnenie sa platia, a spotrebiteľ nemôže rozpoznať, do akej miery sa od seba odlišujú?