1

Svojimi odvolaniami Európska komisia a spoločnosť GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH (ďalej len „GMB“) navrhujú zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2019, Xinyi PV Products (Anhui) Holdings/Komisia (T‑586/14 RENV, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:668), ktorým tento súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 470/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 142, 2014, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Rozhodnutím 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).

3

Článok 2 antidumpingovej dohody stanovuje pravidlá upravujúce „vymedzenie dumpingu“.

4

V čase skutkových okolností sporu vo veci samej boli ustanovenia upravujúce prijatie antidumpingových opatrení Európskou úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“).

5

Podľa odôvodnenia 6 základného nariadenia:

„Pri určovaní normálnej hodnoty pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom sa javí obozretné ustanoviť pravidlá na výber vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorá má byť použitá na takýto účel, a keď [] nie je možné[] nájsť vhodnú tretiu krajinu, ustanoviť, že normálna hodnota sa môže stanoviť na akomkoľvek inom opodstatnenom základe.“

6

Článok 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia stanovuje pravidlá uplatniteľné na určenie normálnej hodnoty.

7

Článok 2 ods. 7 tohto nariadenia stanovuje:

8

Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

9

Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd (ďalej len „Xinyi PV“) je spoločnosť so sídlom v Číne, ktorá tam vyrába a vyváža do Únie solárne sklo, ktorého sa týka sporné nariadenie. Jej jedinou akcionárkou je spoločnosť Xinyi Solar (Hongkong) Ltd so sídlom v Hongkongu (Čína), ktorá je kótovaná na burze v Hongkongu.

10

V rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, Xinyi PV podala 21. mája 2013 žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia.

11

Po doručení odpovedí spoločnosti Xinyi PV na antidumpingový dotazník a na žiadosť o doplňujúce informácie Komisia pristúpila k overeniu informácií zaslaných čínskemu ústrediu tejto spoločnosti v období od 21. do 26. júna 2013. Xinyi PV na konci júna a v júli 2013 poskytla so súhlasom Komisie a v súlade s jej žiadosťami doplňujúce informácie.

12

Listom z 22. augusta 2013 Komisia informovala Xinyi PV, že jej žiadosti o priznanie THZ nemôže vyhovieť z dôvodu, že hoci táto spoločnosť spĺňala podmienky uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej, druhej, štvrtej a piatej zarážke základného nariadenia, naopak nespĺňala podmienku uvedenú v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke tohto nariadenia (ďalej len „list z 22. augusta 2013“). Komisia vyzvala Xinyi PV, aby predložila svoje pripomienky.

13

Dňa 1. septembra 2013 Xinyi PV predložila svoje pripomienky, pričom spochybnila posúdenia Komisie.

14

Listom z 13. septembra 2013 Komisia informovala Xinyi PV o svojom konečnom rozhodnutí zamietnuť jej žiadosť o priznanie THZ (ďalej len „list z 13. septembra 2013“).

15

Z listov z 22. augusta a 13. septembra 2013, ako boli pripomenuté v bodoch 63 až 65 napadnutého rozsudku, vyplýva, že toto zamietnutie bolo založené na úvahe, podľa ktorej Xinyi PV nespĺňala kritérium priznania uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, podľa ktorého výrobné náklady a finančná situácia podnikov nesmie podliehať žiadnym výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva (ďalej len „tretie kritérium priznania THZ“). Podľa Komisie totiž Xinyi PV mala prospech z dvoch zvýhodňujúcich daňových režimov, a to jednak z programu „2 Free 3 Halve“, ktorý spoločnostiam s účasťou zahraničného kapitálu umožnil počas dvoch rokov využívať úplné daňové oslobodenie (0 %) a počas troch nasledujúcich rokov daňovú sadzbu vo výške 12,5 % namiesto bežnej daňovej sadzby vo výške 25 %, a jednak z daňového režimu podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií, ktorého uplatnením sa na spoločnosť vzťahuje znížená sadzba dane vo výške 15 % namiesto bežnej sadzbe dane vo výške 25 %.

16

Dňa 26. novembra 2013 prijala Komisia nariadenie (EÚ) č. 1205/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 316, 2013, s. 8, ďalej len „dočasné nariadenie“).

17

V odôvodneniach 34 až 47 tohto nariadenia Komisia pripomenula dôvody, pre ktoré sa štyrom spoločnostiam alebo skupinám spoločností, ktoré spolupracovali pri zisťovaní, medzi ktorými bola aj Xinyi PV, odmietlo priznať THZ. Konkrétne odôvodnenie 43 znelo takto:

„… ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov, a to buď jednotlivo alebo ako skupina [spoločností], nepreukázali, že by nepodliehali závažným deformáciám preneseným zo systému netrhového hospodárstva. Preto tieto spoločnosti alebo skupiny spoločností nesplnili tretie kritérium pre [THZ]. Všetci štyria vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov využívali preferenčné daňové režimy.“

18

Dňa 13. mája 2014 Komisia prijala sporné nariadenie, ktorým uložila konečné antidumpingové clo na dovoz výrobkov zo solárneho skla vyrábaných spoločnosťou Xinyi PV.

19

V odôvodnení 34 tohto nariadenia Komisia potvrdila tvrdenia uvedené v odôvodneniach 34 až 47 dočasného nariadenia, podľa ktorých bolo potrebné všetky žiadosti o priznanie THZ zamietnuť. Presnejšie sa v odôvodnení 33 sporného nariadenia uvádzalo:

„[Xinyi PV] tvrdil[a], že výhody získané z preferenčných daňových režimov a grantov nepredstavujú významný podiel je[j] obratu. V tejto súvislosti sa pripomína, že toto tvrdenie spolu s ostatnými tvrdeniami už bolo riešené v [liste z 13. septembra 2013] a v ktorom [Komisia] oboznámila stranu s určením THZ. Predovšetkým sa zdôraznilo, že absolútny zisk dosiahnutý počas obdobia prešetrovania nie je vzhľadom na povahu tejto výhody relevantný na posúdenie otázky, či je narušenie ‚závažné‘. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.“

20

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2014 sa Xinyi PV domáhala zrušenia sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa jej týka. Na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody, pričom prvý z nich, rozdelený na dve časti, sa zakladá na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

21

Rozsudkom zo 16. marca 2016, Xinyi PV Products (Anhui) Holdings/Komisia (T‑586/14, EU:T:2016:154), Všeobecný súd vyhovel prvej časti tohto prvého žalobného dôvodu v podstate z dôvodu, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že deformácia vyplývajúca z daňových výhod, ktoré čínske orgány poskytli spoločnosti Xinyi PV, bola „prenesená z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva“. Všeobecný súd preto bez toho, aby preskúmal druhú časť uvedeného žalobného dôvodu, zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Xinyi PV.

22

Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Súdneho dvora z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings (C‑301/16 P, EU:C:2018:132), z dôvodu, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri výklade podmienky týkajúcej sa existencie deformácie „prenesen[ej] z bývalého systému netrhového hospodárstva“ stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia. Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

23

Po vrátení veci Všeobecnému súdu tento súd pokračoval v konaní. Xinyi PV, Komisia a GMB predložili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings (C‑301/16 P, EU:C:2018:132), pokiaľ ide o riešenie sporu, a písomne odpovedali na otázky položené Všeobecným súdom. Uskutočnilo sa nové pojednávanie.

24

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom vyhovel druhej časti prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedla Xinyi PV, a to z dôvodu, že rozhodnutie Komisie, ktorým bola zamietnutá žiadosť tejto spoločnosti o priznanie THZ, obsahovalo zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o existenciu výraznej deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie uvedenej spoločnosti. Všeobecný súd teda zrušil sporné nariadenie bez toho, aby preskúmal ďalšie tri žalobné dôvody, ktoré Xinyi PV uviedla.

25

Komisia vo svojom odvolaní podanom vo veci C‑884/19 P navrhuje, aby Súdny dvor:

26

GMB vo svojom odvolaní podanom vo veci C‑888/19 P navrhuje, aby Súdny dvor:

27

Xinyi PV vo svojom vyjadrení k obom odvolaniam navrhuje, aby Súdny dvor:

28

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 11. marca 2020 boli veci C‑884/19 P a C‑888/19 P spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

29

Na podporu svojich odvolaní Komisia a GMB uvádzajú tri odvolacie dôvody, ktoré sa v podstate prekrývajú. Prvé z týchto odvolacích dôvodov sú založené na nesprávnych právnych posúdeniach pri výklade článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia a rozdelení dôkazného bremena, druhé na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatňovaní tohto ustanovenia a tretie na porušeniach procesných pravidiel.

30

Na úvod je potrebné preskúmať odvolacie dôvody uvedené na podporu týchto odvolaní ako prvé.

31

Prvým odvolacím dôvodom vo veci C‑884/19 P a prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑888/19 P Komisia a GMB v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 55 až 61, 67 a 68 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, a podľa Komisie aj porušenia článku 2 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia. GMB druhou časťou prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑888/19 P okrem toho Všeobecnému súdu vytýka, že sa v bodoch 68, 69 a 72 tohto rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o rozdelenie dôkazného bremena pri uplatňovaní článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky uvedeného nariadenia.

32

Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom a GMB v prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu v prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd na účely výkladu článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia nesprávne zohľadnil skutočnosti vymenované v článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia na účely výpočtu normálnej hodnoty a vytvoril súvislosť medzi výraznou deformáciou finančnej situácie podniku a skutočnosťami týkajúcimi sa predaja výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku.

33

Po prvé Komisia a v podstate aj GMB poznamenávajú, že Všeobecný súd nesprávne prevrátil logické poradie fáz určenia normálnej hodnoty pri zisťovaní týkajúcom sa Číny. Na rozdiel od prístupu Všeobecného súdu je článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia irelevantný na účely výkladu článku 2 ods. 7 písm. b) a písm. c) tretej zarážky tohto nariadenia. Jeho uplatnenie v rámci zisťovania týkajúceho sa Číny je totiž dôsledkom toho, že podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia, ktorý kombinuje ukazovatele makroekonomickej a mikroekonomickej úrovne, sú splnené. Spomedzi nich vyžaduje len kritérium uvedené v prvej časti článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky toho istého nariadenia konkrétny vplyv na ceny a náklady.

34

Navyše Súdny dvor už v rozsudku zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal (C‑21/14 P, EU:C:2015:494, body 47 až 50 a 53), rozhodol, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia odráža prístup vlastný právnemu poriadku Únie. Nemožno teda konštatovať žiadnu súvislosť medzi týmto ustanovením a článkom 2 antidumpingovej dohody, ktorý bol prebratý do právneho poriadku Únie v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.

35

Po druhé sa Komisia a GMB domnievajú, že Všeobecný súd v bodoch 58 a 59 napadnutého rozsudku nesprávne odôvodnil svoj výklad so zreteľom na zoznam uvedený v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, ktorý sa týka deformácie „najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov“.

36

Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku, tento zoznam je len demonštratívny.

37

Komisia sa v každom prípade domnieva, že zo skutočností uvedených na tomto zozname je v článku 2 ods. 3 druhom pododseku základného nariadenia uvedený len výmenný obchod, pričom nepatrí medzi skutočnosti používané na výpočet normálnej hodnoty podľa metódy stanovenej v článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia.

38

GMB vo svojom vyjadrení k odvolaniu vo veci C‑884/19 P dodáva, že skutočnosti vymenované v demonštratívnom zozname označujú faktory, ktoré majú priamy vplyv skôr na finančnú situáciu podniku než na jeho výrobné náklady, takže tieto skutočnosti nemôžu odôvodniť súvislosť s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. Okrem toho Všeobecný súd dostatočné neodôvodnil ním vykonané prirovnanie tohto ustanovenia a článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky tohto nariadenia.

39

Po tretie sa Komisia a GMB sa domnievajú, že Všeobecný súd sa v bodoch 59 až 61 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnil rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group (C‑337/09 P, EU:C:2012:471, body 79 až 82). V tomto rozsudku sa Súdny dvor obmedzil na výklad prvej časti článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky základného nariadenia. Znenie, účel a predmet tohto ustanovenia sa však líšia od znenia, účelu a predmetu článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky tohto nariadenia.

40

Po štvrté Komisia a GMB v podstate poznamenávajú, že výklad Všeobecného súdu zbavuje článok 2 ods. 7 písm. c) tretiu zarážku základného nariadenia časti jeho potrebného účinku. Normotvorca Únie totiž v tomto ustanovení stanovil dve odlišné kritériá, a to na jednej strane existenciu výrazných deformácií výrobných nákladov spoločnosti, ktorá žiada o priznanie THZ, a na druhej strane existenciu výrazných deformácií jej finančnej situácie. Výklad, ktorý podal Všeobecný súd, by však viedol k tomu, že existencia výraznej deformácie finančnej situácie by bola podmienená preukázaním toho, že táto deformácia spôsobuje výraznú deformáciu výrobných nákladov.

41

Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že kritérium týkajúce sa finančnej situácie je koncipované široko a vzťahuje sa na celkové posúdenie, ktoré nemusí úzko súvisieť s výrobnými nákladmi alebo cenami. Normotvorca Únie tak predpokladal, že ak je finančná situácia výrazne deformovaná, podnik nepôsobí v podmienkach trhového hospodárstva a jeho náklady alebo ceny teda môžu byť celkovo deformované. Tak by to bolo v prípade, keď je podnik oslobodený od dane.

42

Po piate sa Komisia domnieva, že článok 2 ods. 7 písm. c) štvrtá a piata zarážka základného nariadenia potvrdzuje jej výklad článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky tohto nariadenia. Na jednej strane sú kritériá uvedené vo štvrtej a v piatej zarážke abstraktné a nevyžadujú žiadne posúdenie skutočného vplyvu na možnosť vypočítať normálnu hodnotu na základe odsekov 1 až 6 tohto článku. Na druhej strane zohľadnenie pomeru „oslobodenie od dane/obrat“ by viedlo k neodôvodnenej diskriminácii medzi príjemcami toho istého daňového opatrenia.

43

GMB tiež argumentuje štruktúrou článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, aby zdôraznila, že päť zarážok tohto ustanovenia uvádza osobitné kritériá. Z toho vyplýva, že finančná situácia predstavuje faktor spojený s výrobou a predajom výrobku, ktorý je podobný dotknutému výrobku.

44

V druhom rade GMB v druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑888/19 P tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 68, 69 a 72 uvedeného rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia mala poskytnúť podrobnejšie vysvetlenia vo svojom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti spoločnosti Xinyi PV o priznanie THZ, pričom sa mala zaoberať konkrétnym vplyvom deformácií finančnej situácie tejto poslednej uvedenej spoločnosti. Všeobecný súd tým nesprávne preniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok priznania THZ na Komisiu, hoci podľa judikatúry Súdneho dvora nesie dôkazné bremeno účastník konania, ktorý žiada o priznanie tohto zaobchádzania. Podľa spoločnosti GMB na rozdiel od toho, čo naznačujú body 72 a 73 napadnutého rozsudku, prináležalo Xinyi PV, aby preukázala, že z predmetných zvýhodnených daňových režimov nevyplývali výrazné deformácie jej finančnej situácie, a nie Komisii preukázať opak, keďže táto inštitúcia bola povinná len posúdiť dôkazy predložené spoločnosťou Xinyi PV, čo v prejednávanej veci napokon aj urobila.

45

Xinyi PV spochybňuje všetky tieto tvrdenia.

46

Po prvé Xinyi PV rozumie argumentácii Komisie v tom zmysle, že podľa tejto inštitúcie sa slovné spojenie „pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku“ uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia týka len prvej časti prvého kritéria na priznanie THZ uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke tohto nariadenia. Takýto výklad by však nebol v súlade so samotným znením článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky uvedeného nariadenia, ktorý sa špecificky týka výrobných nákladov výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku. Komisia navyše nevysvetlila, aký je účel ostatných štyroch kritérií na priznanie THZ, ak neumožňujú vychádzať z nákladov a predajných cien platných v Číne počas obdobia zisťovania v prípade, že sú tieto náklady a predajné ceny vhodné na výpočet normálnej hodnoty. Komisia podľa spoločnosti Xinyi PV podáva výklad týchto ostatných kritérií, ktorý nesúvisí s účelom článku 2 ods. 7 písm. b) a c) toho istého nariadenia.

47

Po druhé Xinyi PV v podstate tvrdí, že Všeobecný súd mohol v prejednávanej veci oprávnene konštatovať paralelu s vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group (C‑337/09 P, EU:C:2012:471). V oboch týchto veciach totiž inštitúcie Únie odmietli preskúmať dôkazy predložené na podporu žiadosti o priznanie THZ.

48

Okrem toho Komisia musí, rovnako ako v rámci uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky základného nariadenia, v rámci tretej zarážky tohto ustanovenia vždy posúdiť vplyv deformácie alebo neprítomnosti deformácie na ceny alebo náklady výrobcu. Nemôže sa uspokojiť s abstraktným a nepresným posúdením.

49

Po tretie, pokiaľ ide o argumentáciu založenú na potrebnom účinku pojmu „finančná situácia“ uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, Xinyi PV odpovedá, že ak má výrazná deformácia finančnej situácie spoločnosti vplyv skôr na jej ceny než na jej náklady, výklad poskytnutý Všeobecným súdom by tieto pojmy nezbavil potrebného účinku.

50

Po štvrté, pokiaľ ide o článok 2 ods. 7 písm. c) štvrtú a piatu zarážku základného nariadenia, je zrejmé, že skutočnosť, že spoločnosť nie je v konkurznom konaní, ktorá je relevantná v rámci štvrtej zarážky tohto ustanovenia, deformuje jej náklady a ceny. Rovnako prípadný prospech z výmenného kurzu výhodnejšieho, než je trhový kurz pri nákupe alebo predaji cudzích mien, relevantný v rámci piatej zarážky uvedeného ustanovenia, by mal vplyv na náklady a ceny spoločnosti.

51

Komisia a GMB vo svojich replikách a duplikách vo veci C‑884/19 P odpovedajú, že neexistuje žiadna všeobecná požiadavka, ktorá by bola spoločná pre päť kritérií na priznanie TZH uvedených v piatich zarážkach článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ktorá by ukladala povinnosť preukázať skutočnú deformáciu výrobných nákladov.

52

V tejto súvislosti Komisia najmä zdôrazňuje, že vzhľadom na znenie článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia požiadavka, podľa ktorej musia u dotknutého výrobcu prevládať podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu a predaj výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku, nijako neodkazuje na výrobné náklady a neexistenciu skutočnej deformácie týchto nákladov. Komisia a GMB sa v podstate domnievajú, že táto požiadavka sa týka len prostredia, v ktorom výrobca pôsobí, zatiaľ čo päť kritérií vymenovaných v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia sa zaoberá rôznymi aspektmi tohto prostredia. Xinyi PV navyše pripustila, že štvrté a piate kritérium majú automaticky vplyv na náklady. Podľa Komisie a spoločnosti GMB to isté musí platiť aj pre tretie kritérium.

53

Komisia uvádza, že z cieľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia, ktorým je predchádzať zohľadňovaniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu, nemožno vyvodiť žiadny iný výklad. Ide teda o úvodné ustanovenie, zatiaľ čo kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia majú za cieľ určiť, či spoločnosť, ktorá žiada o priznanie THZ, podlieha výlučne obvyklým pravidlám trhu. Bolo by v rozpore s touto úvodnou povahou, ak by bolo potrebné podmieniť všetky tieto kritériá preukázaním skutočného vplyvu na výrobné náklady pre každý konkrétny výrobok vyrábaný a vyvážaný spoločnosťou za každé obdobie zisťovania, ako to urobil Všeobecný súd.

54

GMB dodáva, že rozhodovacia prax Komisie potvrdzuje možnosť zamietnuť priznanie THZ na základe článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia z dôvodu deformácií, ktoré majú vplyv len na finančnú situáciu dotknutého subjektu, napríklad z dôvodu existencie zvýhodneného daňového režimu. Okrem toho z judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že článok 2 ods. 1 až 6 a článok 2 ods. 7 tohto nariadenia tvoria dva odlišné súbory pravidiel.

55

Článok 2 ods. 7 základného nariadenia v nadväznosti na znenie odôvodnenia 6 tohto istého nariadenia zavádza osobitný režim stanovujúci podrobné pravidlá výpočtu normálnej hodnoty s ohľadom na dovozy tovaru s pôvodom v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal, C‑21/14 P, EU:C:2015:494, bod 47).

56

Článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia teda stanovuje, že v prípade dovozov z krajín s netrhovým hospodárstvom sa normálna hodnota v zásade určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, t. j. podľa metódy analogickej krajiny, v zmysle výnimky z pravidiel stanovených v článku 2 ods. 1 až 6 toho istého nariadenia. Toto ustanovenie má teda za cieľ predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s netrhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu [rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 64 a citovaná judikatúra].

57

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa však v prípade antidumpingových prešetrovaní, ktoré sa týkajú dovozu tovarov najmä z Číny, normálna hodnota pri niektorých výrobkoch určí v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia, a teda nie v súlade s metódou analogickej krajiny, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo viacerých výrobcov, ktorí sú predmetom prešetrovania, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v rovnakom článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov, prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný dotknutému výrobku, podmienky trhového hospodárstva [rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 65 a citovaná judikatúra].

58

Ako vyplýva z rôznych nariadení, z ktorých vychádza článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, cieľom tejto úpravy je umožniť výrobcom, na ktorých sa vzťahujú podmienky trhového hospodárstva, ktoré vznikli najmä v Číne, získať postavenie zodpovedajúce ich individuálnej situácii, a nie postavenie zodpovedajúce celkovej situácii krajiny, v ktorej majú sídlo [rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 66 a citovaná judikatúra].

59

Preto dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o priznanie THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel článok 2 ods. 7 písm. c) prvá zarážka tohto nariadenia stanovuje, že návrh predložený takým výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov, ktoré sú špecifikované v uvedenom ustanovení, o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie uvedeného zaobchádzania. Naopak, úlohou týchto inštitúcií je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie THZ stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdu Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne [pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, C‑249/10 P, EU:C:2012:53, bod 32, ako aj z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 67 a citovanú judikatúru].

60

V prejednávanej veci je nesporné, že žiadosť spoločnosti Xinyi PV, ktorou sa usiluje o priznanie THZ, bola zamietnutá jedine z dôvodu, že táto spoločnosť nepreukázala, že spĺňa kritérium priznania THZ uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia.

61

Podľa tohto ustanovenia musí dotknutý výrobca predložiť dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že jeho výrobné náklady a finančná situácia nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb vo forme vyrovnania dlhov.

62

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ukladá dve kumulatívne podmienky, z ktorých jedna sa týka existencie výraznej deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie predmetného podniku a druhá skutočnosti, že uvedená deformácia sa ukazuje byť prenesená z bývalého systému netrhového hospodárstva [rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 70].

63

Napadnutý rozsudok sa týka len prvej z týchto podmienok, keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

64

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 55 napadnutého rozsudku zastával názor, že vzhľadom na znenie článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia týkajú výroby a predaja výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku. Keďže sa Všeobecný súd domnieval, že toto spresnenie spadá do kontextu článku 2 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, v bode 57 napadnutého rozsudku rozhodol, že všetky kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) toho istého nariadenia „sú prejavom vôle overiť, či subjekt, ktorý žiada o priznanie THZ, koná, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku, v súlade so zásadami umožňujúcimi výpočet normálnej hodnoty“.

65

Práve v tomto kontexte Všeobecný súd v bodoch 58 až 61 napadnutého rozsudku vyložil článok 2 ods. 7 písm. c) tretiu zarážku základného nariadenia v tom zmysle, že pokiaľ ide o okolnosti alebo opatrenia, ktoré sa týkajú finančnej situácie podniku zo všeobecného hľadiska, Komisia musí vzhľadom na skutočnosti predložené počas správneho konania ešte posúdiť, či sú tieto okolnosti alebo opatrenia skutočne dôvodom výraznej deformácie faktorov určujúcich skutočnosti týkajúce sa výroby a predaja výrobku podobného príslušnému výrobku.

66

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 66 až 72 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, že Komisia sa na účely konštatovania, že nebolo splnené tretie kritérium priznania THZ, nemohla opierať len o daňovú výhodu, ktorú Xinyi PV získala, a o skutočnosť, že táto výhoda mohla vzbudiť záujem investorov. V tomto zmysle v bode 67 tohto rozsudku konštatoval, že tieto dôvody sa týkajú nanajvýš finančnej situácie tejto spoločnosti z čisto abstraktného hľadiska, ktoré nesúvisia so skutočnosťami, ktoré sú výslovne uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, alebo s inými skutočnosťami týkajúcimi sa výroby a predaja výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku, ktorého výrazná deformácia vyplývajúca zo spornej výhody spochybňuje možnosť platne vypočítať normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.

67

Z týchto pripomenutí vyplýva, že Všeobecný súd v podstate vyložil článok 2 ods. 7 písm. c) tretiu zarážku základného nariadenia v tom zmysle, že existencia výraznej deformácie celkovej finančnej situácie dotknutého výrobcu môže viesť k tomu, že Komisia zamietne žiadosť tohto výrobcu o priznanie THZ len vtedy, ak má táto deformácia vplyv na výrobu alebo predaj výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku, čo musí posúdiť Komisia.

68

Prvým odvolacím dôvodom vo veci C‑884/19 P, ako aj prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑888/19 P Komisia a GMB spochybňujú tento výklad, ktorý je z ich pohľadu poznačený viacerými nesprávnymi právnymi posúdeniami. Druhou časťou prvého odvolacieho dôvodu GMB v tejto poslednej uvedenej veci Všeobecnému súdu tiež vytýka, že nesprávne obrátil dôkazné bremeno.

69

Je potrebné postupne preskúmať obe tieto výhrady.

70

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 12. septembra 2019, Komisia/Kolachi Raj Industrial, C‑709/17 P, EU:C:2019:717, bod 82 a citovaná judikatúra).

71

Práve vzhľadom na túto judikatúru treba pristúpiť k výkladu článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, ktorý stanovuje tretie kritérium priznania THZ, a – konkrétnejšie – podmienky týkajúcej sa existencie výraznej deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie dotknutého podniku.

72

Po prvé, pokiaľ ide o doslovný výklad tejto podmienky, treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia a bodu 61 tohto rozsudku, dotknutý výrobca musí predložiť dostatočné dôkazy, ktoré môžu preukázať, že „[jeho] výrobné náklady a finančná situácia… nepodliehajú výrazným deformáciám“.

73

Použitie spojky „a“ jednoznačne znamená, že tomuto výrobcovi prináleží preukázať jednak neexistenciu podstatnej deformácie jeho výrobných nákladov a jednak neexistenciu výraznej deformácie jeho finančnej situácie. Uvedená podmienka je teda založená na dvoch kumulatívnych a odlišných podmienkach.

74

Táto okolnosť znamená, že THZ nemožno priznať, ak niektorá z týchto čiastkových podmienok nie je splnená, či už ide o podmienku týkajúcu sa neexistencie výraznej deformácie prenesenej z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, výrobných nákladov dotknutého výrobcu, alebo podmienok týkajúcich sa neexistencie výraznej deformácie jeho finančnej situácie.

75

Výklad Všeobecného súdu, ako je uvedený v bodoch 64 až 67 tohto rozsudku, tým, že možnosť zamietnuť žiadosť o priznanie THZ z dôvodu existencie výraznej deformácie finančnej situácie dotknutého výrobcu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia podmieňuje konštatovaním, že táto deformácia ovplyvňuje výrobu a predaj výrobku podobnému príslušnému výrobku, vedie k zámene uvedených kumulatívnych čiastkových podmienok a zbavuje zmienku o výraznej deformácii finančnej situácie výrobcu akéhokoľvek významu.

76

Okolnosť, že toto ustanovenie uvádza zoznam parametrov, ktoré môžu viesť k deformáciám patriacim do jeho pôsobnosti „najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov“ nemôže vyvrátiť tento výklad.

77

Okrem toho, ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 59 napadnutého rozsudku, použitie príslovky „najmä“ poukazuje na výlučne demonštratívnu povahu tohto zoznamu a nepreukazuje žiadnu výslovnú súvislosť medzi parametrami, ktoré sú v zozname uvedené, a faktormi zohľadnenými na účely výpočtu normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.

78

Z toho vyplýva, že článok 2 ods. 7 písm. c) tretia zarážka základného nariadenia vzhľadom na jeho znenie neobsahuje žiadny náznak, ktorý by spájal posúdenie existencie výraznej deformácie finančnej situácie dotknutého výrobcu s jeho výrobnými nákladmi alebo s faktormi relevantnými na účely stanovenia normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia.

79

Naopak, z tohto znenia vyplýva, že tretie kritérium na priznanie THZ sa týka finančnej situácie dotknutého výrobcu v širšom zmysle a nemusí sa úzko vzťahovať na výrobné náklady alebo na ceny.

80

Preto je výklad Všeobecného súdu v rozpore s jasným znením článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, ako v podstate tvrdia Komisia a GMB.

81

Po druhé kontext a všeobecná štruktúra článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia tiež vyvracajú výklad prijatý Všeobecným súdom a potvrdzujú výklad uvedený v bode 79 tohto rozsudku.

82

V prvom rade, pokiaľ ide o úzku súvislosť, ktorú Všeobecný súd konštatoval medzi týmto ustanovením a článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bodoch 55 až 57 tohto rozsudku článok 2 ods. 7 tohto nariadenia stanovuje osobitný režim, ktorý sa odchyľuje od všeobecných pravidiel výpočtu normálnej hodnoty stanovených v článku 2 ods. 1 až 6 uvedeného nariadenia. Tento osobitný režim sa uplatňuje na dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom.

83

Uvedený osobitný režim sa však v zásade zakladá na metóde analogickej krajiny podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorá sa podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) tohto nariadenia naďalej štandardne uplatňuje okrem iného aj v antidumpingových zisťovaniach týkajúcich sa dovozu z Číny. Táto metóda sa na čínskeho výrobcu neuplatní len vtedy, ak z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že spĺňa všetkých päť podmienok stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia, a v takomto prípade bude Komisia povinná vypočítať normálnu hodnotu s ohľadom na tohto čínskeho výrobcu v súlade s metódou stanovenou v článku 2 ods. 1 až 6 toho istého nariadenia na dovoz z krajín s trhovým hospodárstvom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 80].

84

Pokiaľ teda ide o antidumpingové zisťovanie týkajúce sa dovozov z Číny, uplatnenie všeobecných pravidiel článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia predpokladá splnenie všetkých podmienok stanovených v článku 2 ods. 7 písm. b) a c) tohto nariadenia.

85

Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 57 a 61 napadnutého rozsudku podmienil uplatnenie článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia analýzou na úrovni dotknutého výrobcu, ktorej cieľom bolo overiť, či tento výrobca pôsobí v súlade so zásadami umožňujúcimi výpočet normálnej hodnoty alebo či by uplatnenie týchto všeobecných pravidiel viedlo k umelým výsledkom, dopustil zámeny medzi režimom stanoveným v článku 2 ods. 1 až 6 a režimom stanoveným v článku 2 ods. 7 tohto nariadenia, a tým porušil všeobecnú štruktúru týchto ustanovení.

86

Okrem toho na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bode 61 napadnutého rozsudku, sa takýto výklad nemôže zakladať ani na analógii s bodom 82 rozsudku z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group (C‑337/09 P, EU:C:2012:471), v ktorom Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o článok 2 ods. 7 písm. c) prvú zarážku základného nariadenia, v ktorom sa uvádza prvé kritérium na priznanie THZ, že skutočnosť, či ide o vplyv štátu podstatnej alebo nepodstatnej povahy na rozhodnutia dotknutého výrobcu týkajúce sa cien a výrobných nákladov, je nutné posúdiť vzhľadom na účel tohto ustanovenia, ktorým je uistiť sa, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, a najmä, že náklady, ktoré mu vznikajú, a ceny, ktoré stanovuje, sú výsledkom slobodnej súťaže síl na trhu.

87

Na rozdiel od tretieho kritéria priznania THZ, o ktoré ide v prejednávaných veciach, sa však prvé kritérium priznania THZ uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke základného nariadenia výslovne týka rozhodnutí výrobcu týkajúcich sa cien a výrobných nákladov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 79). V každom prípade Súdny dvor v rozsudku z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group (C‑337/09 P, EU:C:2012:471), nekonštatoval priamu súvislosť medzi podmienkami priznania THZ stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ustanoveniami článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia.

88

V druhom rade, ako uviedol Všeobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku, z článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia nepochybne vyplýva, že priznanie THZ je podmienené tým, že sa na základe riadne odôvodnených tvrdení predložených dotknutým výrobcom a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia preukáže, že „pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku [u tohto výrobcu] prevládajú podmienky trhového hospodárstva“.

89

Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bodoch 55 a 57 napadnutého rozsudku, z toho však nemožno vyvodiť, že všetkých päť kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa týka výroby a predaja výrobku podobného príslušnému výrobku do tej miery, že by tretia zarážka tohto ustanovenia vyžadovala, ako sa uvádza v bode 60 tohto rozsudku, že v prípade opatrení týkajúcich sa všeobecne finančnej situácie podniku, musí Komisia posúdiť, či sú tieto opatrenia skutočne príčinou výraznej deformácie majúcej vplyv na výrobu alebo predaj výrobku podobného príslušnému výrobku.

90

Nič v štruktúre článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia totiž neumožňuje domnievať sa, že každé z piatich kritérií uvedených v tomto ustanovení sa musí výslovne posúdiť vo vzťahu k faktorom, ktoré priamo ovplyvňujú výrobu a predaj výrobku podobného príslušnému výrobku. Treba teda poznamenať, ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, že medzi týmito kritériami figurujú napríklad vo štvrtej a v piatej zarážke uvedeného ustanovenia kritériá týkajúce sa podliehania zákonom o konkurze a vlastníctve a o prepočtoch výmenných kurzov. Tieto kritériá pritom zo svojej podstaty nemajú priamu súvislosť s výrobou a predajom výrobku podobného príslušnému výrobku, hoci – ako sa nakoniec zhodujú všetci účastníci konaní o týchto odvolaniach – možno predpokladať, že tieto faktory sa môžu nepriamo odraziť na nákladoch alebo cenách dotknutého výrobcu.

91

Analogicky, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, sa kritérium týkajúce sa existencie výraznej deformácie finančnej situácie dotknutého výrobcu musí vzhľadom na jeho všeobecné znenie a so zreteľom na všeobecnú štruktúru článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia chápať tak, že sa týka v širšom zmysle všetkých opatrení, hoci aj všeobecnej povahy, akými sú zvýhodnené daňové režimy spôsobujúce výraznú deformáciu finančnej situácie tohto výrobcu. Platí to o to viac, že v prípade takýchto opatrení možno predpokladať, že tieto opatrenia môžu deformovať náklady a ceny uvedeného výrobcu bez toho, aby bola dotknutá možnosť dotknutého výrobcu predložiť dôkaz o opaku.

92

Po tretie je takýto výklad tiež v súlade s účelom osobitného režimu zavedeného článkom 2 ods. 7 základného nariadenia, ktorý je pripomenutý v bodoch 56 a 58 tohto rozsudku.

93

Cieľom tohto ustanovenia je totiž predísť zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu, a to, ako správne uviedol generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, nezávisle od priameho alebo nepriameho charakteru následkov opatrení vedúcich k narušeniu parametrov trhového hospodárstva vo vzťahu k cenám a nákladom výrobku podobného príslušnému výrobku.

94

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že výklad článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, ktorý podal Všeobecný súd, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže je v rozpore s jasným znením tohto ustanovenia a nezohľadňuje právny kontext, všeobecnú štruktúru a ani účel uvedeného ustanovenia.

95

Preto treba vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu vo veci C‑884/19 P a prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑888/19 P.

96

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu GMB Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o rozdelenie dôkazného bremena týkajúceho sa splnenia tretieho kritéria priznania THZ.

97

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 60 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa všeobecne finančnej situácie dotknutého výrobcu, prináleží Komisii, aby z hľadiska skutočností predložených počas správneho konania posúdila, či sú tieto opatrenia skutočne dôvodom deformácie tejto situácie vo vzťahu s výrobou alebo predajom výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku.

98

Všeobecný súd tak uložil Komisii povinnosť preukázať, že výrazná deformácia finančnej situácie dotknutého výrobcu ovplyvňuje výrobu alebo predaj výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku.

99

Podľa judikatúry citovanej v bode 59 tohto rozsudku však dôkazné bremeno splnenia všetkých kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia nesie výrobca, ktorý žiada o priznanie THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia. Komisii neprináleží preukázať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie tohto štatútu, ale musí posúdiť, či dôkazy predložené dotknutým výrobcom postačujú na preukázanie, že kritériá stanovené v tomto článku 2 ods. 7 písm. c) sú splnené, aby mu mohla priznať THZ.

100

Všeobecný súd teda nesprávne obrátil dôkazné bremeno, takže druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑888/19 P treba vyhovieť.

101

Za týchto podmienok, keďže prvé odvolacie dôvody sú dôvodné, treba zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné odvolacie dôvody uvedené na podporu týchto odvolaní.

102

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej Únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.

103

V prejednávanej veci Xinyi PV na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, po druhé na porušení článku 2 ods. 10 písm. i) tohto nariadenia, po tretie na porušení článku 2 ods. 8 a 9 uvedeného nariadenia a po štvrté na porušení práva na obranu.

104

Vzhľadom najmä na okolnosť, že prvý žalobný dôvod bol predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a že jeho preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho ďalšieho opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo preskúmania spisu, Súdny dvor usudzuje, že o žalobe možno rozhodnúť, pokiaľ ide o tento žalobný dôvod, a že v tejto súvislosti je potrebné o ňom rozhodnúť s konečnou platnosťou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 130, ako aj zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International, C‑337/19 P, EU:C:2021:741, bod 158).

105

Týmto prvým žalobným dôvodom Xinyi PV vytýka Komisii, že porušila článok 2 ods. 7 písm. c) tretiu zarážku základného nariadenia.

106

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 61 a 62 tohto rozsudku, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) treťou zarážkou základného nariadenia musí dotknutý výrobca predložiť dostatočné dôkazy preukazujúce, že jeho výrobné náklady a finančná situácia nepodliehajú žiadnym výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva. Toto ustanovenie teda stanovuje dve kumulatívne podmienky, z ktorých jedna sa týka existencie výraznej deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie predmetného podniku, a druhá skutočnosti, že uvedená deformácia sa javí ako prenesená z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva.

107

Prvou časťou svojho prvého žalobného dôvodu Xinyi PV vytýka Komisii, že sporné nariadenie zaťažila protiprávnosťou, keď sa domnievala, že daňové zvýhodnenia, z ktorých mala táto spoločnosť prospech, predstavovali deformácie prenesené z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

108

V prejednávanej veci Komisia v liste z 13. septembra 2013 v podstate zastávala názor, že z režimu zdanenia príjmov, do ktorého spadajú predmetné daňové zvýhodnenia, ktorý priaznivo zaobchádza s určitými spoločnosťami alebo s určitými hospodárskymi odvetviami, ktoré čínska vláda považuje za strategické, vyplýva, že tento režim nie je výsledkom trhovej ekonomiky, ale štátneho plánovania.

109

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa článok 2 ods. 7 písm. c) tretia zarážka základného nariadenia má vykladať v tom zmysle, že ukladá výrobcovi povinnosť z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že jeho výrobné náklady a finančná situácia nie sú predmetom žiadnej výraznej deformácie vyplývajúcej z hospodárskeho systému iného ako trhového hospodárstva, či už ide o systém štátneho obchodu alebo systém, ktorý sa už nachádza v procese prechodu k systému trhového hospodárstva [rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, body 85 a 95].

110

Navyše vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré znáša výrobca, je spojenie opatrenia, ktoré spočíva v udelení daňových zvýhodnení na zahraničné investície v sektoroch považovaných za strategické, akými sú špičkové technológie, s rôznymi päťročnými plánmi zavedenými v Číne, dostatočné na to, aby sa bolo možné domnievať, že toto opatrenie predstavuje deformáciu „prenesenú z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva“ v zmysle tohto ustanovenia. Totiž aj za predpokladu, že v súčasnosti čínske päťročné plány už nestanovujú ciele výroby pre všetky odvetvia hospodárstva, na rozdiel od toho, ako to bolo v čase, keď Čína ešte bola krajinou s obchodnými vzťahmi riadenými štátom, nič to nemení na tom, že je zrejmé, že tieto plány majú ešte aj po reformách, ktorými prešiel čínsky hospodársky systém, kľúčovú úlohu v riadení tohto hospodárstva, pretože obsahujú pre veľké množstvo odvetví presné ciele, ktoré majú záväznú povahu pre všetky úrovne verejnej správy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, body 94 a 95].

111

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že predmetné daňové zvýhodnenia môžu byť viazané na rôzne plány zavedené v Číne a že táto krajina sa aj napriek reformám jej hospodárskeho modelu stále považuje – ako vyplýva z ustanovení uvedených v článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia – za krajinu v zásade s netrhovým hospodárstvom, takže kontext, do ktorého tieto daňové zvýhodnenia patria, je zásadne odlišný od toho, v akom fungujú prípadné podobné opatrenia v krajinách s trhovým hospodárstvom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 104].

112

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci bola Komisia oprávnená predpokladať, že predmetné opatrenia pozostávajúce z daňových výhod, ktorými sa vykonáva päťročný plán, čo je prvok charakteristický pre iné ako trhové hospodárstva a zároveň podstatný prvok čínskeho hospodárskeho systému, boli prenesené z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva.

113

Toto posúdenie nespochybňujú tvrdenia, ktoré Xinyi PV vyvodzuje z porovnania daňových výhod, o ktoré ide v prejednávanej veci, s praxou Komisie v oblasti štátnej pomoci.

114

Pokiaľ totiž ide o členské štáty Únie, treba pripomenúť, že takéto zvýhodnenia sú v zásade nezlučiteľné s vnútorným trhom, a teda zakázané, ak ich možno kvalifikovať ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, čo si vyžaduje, aby boli splnené všetky štyri podmienky, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 105].

115

Prvú časť prvého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

116

Xinyi PV v druhej časti prvého žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia sa v každom prípade dopustila zjavne nesprávneho skutkového a právneho posúdenia tým, že potvrdila, že deformácie boli z hľadiska výrobných nákladov a finančnej situácie tejto spoločnosti výrazné v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

117

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne vo veciach obchodných ochranných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmavať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, to sa musí obmedziť na overenie dodržania príslušných procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci [rozsudky zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 63, ako aj z 11. septembra 2014, Gem‑Year Industrial a Jinn‑Well Auto‑Parts (Zhejiang)/Rada, C‑602/12 P, neuverejnený, EU:C:2014:2203, bod 48].

118

Na druhej strane z bodov 79, 91 a 92 tohto rozsudku vyplýva, že vzhľadom na znenie, kontext, všeobecnú štruktúru a cieľ článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia sa kritériu týkajúcemu sa existencie výraznej deformácie finančnej situácie dotknutého výrobcu rozumie tak, že sa v širšom zmysle vzťahuje na všetky opatrenia, hoci aj všeobecné, ktoré vedú k výraznej deformácii finančnej situácie tohto výrobcu.

119

V prejednávanej veci, ako vyplýva z listov z 22. augusta a 13. septembra 2013, uvedených v bodoch 12, 14 a 15 tohto rozsudku, Komisia založila svoj záver, podľa ktorého Xinyi PV nepreukázala, že jej finančná situácia nebola predmetom výraznej deformácie, na konštatovaní, že sa na túto spoločnosť vzťahovali dva zvýhodnené daňové režimy. Na jednej strane v rámci režimu „2 Free 3 Halve“ môžu spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou využívať úplné daňové oslobodenie (0 %) počas dvoch rokov a počas troch nasledujúcich rokov daňovú sadzbu vo výške 12,5 % namiesto bežnej daňovej sadzby vo výške 25 %. Na druhej strane platí, že pri uplatnení daňového režimu podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií sa na spoločnosť vzťahuje znížená daňová sadzba vo výške 15 % namiesto štandardnej daňovej sadzby vo výške 25 %. Podľa Komisie uplatnenie týchto daňových režimov ovplyvňuje výšku ziskov pred zdanením, ktoré musí podnik dosiahnuť, aby prilákal investorov a ich kombinácia má za následok uplatnenie značne zníženej sadzby dane v porovnaní s bežnou sadzbou, ktorá môže sledovať najmä cieľ prilákania kapitálu prostredníctvom znížených sadzieb, a tým ovplyvniť celkovú finančnú a hospodársku situáciu spoločnosti.

120

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 84 svojich návrhov a ako uviedla Komisia, že kapitál predstavuje jeden zo vstupov spoločnosti, takže opatrenia, ktoré majú vplyv na jeho cenu, môžu z logiky veci viesť k výraznej deformácii jej finančnej situácie. To platí najmä vtedy, keď má dotknutý výrobca prospech zo zvýhodnených daňových režimov.

121

Žiadne z tvrdení, ktoré predložila Xinyi PV, ktorá v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 59 tohto rozsudku znášala dôkazné bremeno, nemá takú povahu, že by preukazovalo, že napriek týmto preferenčným daňovým režimom jej finančná situácia nebola predmetom výraznej deformácie.

122

Xinyi PV po prvé tvrdí, že predmetné daňové stimuly predstavovali len 1,34 % všetkých jej výrobných nákladov a 1,14 % jej obratu počas obdobia zisťovania. Treba však uviesť, že tento účastník konania nevysvetlil, prečo jeho výrobné náklady a jeho obrat predstavujú relevantný rámec analýzy na posúdenie vplyvu zvýhodnených daňových režimov na jeho finančnú situáciu.

123

Xinyi PV po druhé zdôrazňuje, že predmetné dva zvýhodnené daňové režimy nemajú trvalú povahu. V tejto súvislosti treba konštatovať, ako to tvrdí Komisia, že z vyjadrení, ktoré Xinyi PV podala počas zisťovania, vyplýva, že hoci je program „2 Free 3 Halve“ obmedzený na obdobie piatich rokov a možnosť využiť daňový režim podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií je pôvodne stanovená na tri roky, nič to nemení na tom, že účasť v tomto poslednom uvedenom režime je na žiadosť príjemcu možné obnoviť. Za týchto podmienok sa Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že výhoda aspoň jedného z dvoch režimov, a to daňového režimu podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií, má v podstate trvalú povahu.

124

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Xinyi PV nepreukázala, že posúdenia Komisie sú zaťažené zjavne nesprávnym posúdením.

125

Treba teda zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu, a teda aj druhý žalobný dôvod v celom rozsahu, ako nedôvodné.

126

Na rozdiel od toho, čo bolo konštatované v súvislosti s prvým žalobným dôvodom v prvostupňovom konaní, stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, pokiaľ ide o druhý až štvrtý žalobný dôvod tejto žaloby.

127

Ani v rozsudku zo 16. marca 2016, Xinyi PV Products (Anhui) Holdings/Komisia (T‑586/14, EU:T:2016:154), ani v napadnutom rozsudku totiž Všeobecný súd nerozhodol o týchto posledných uvedených žalobných dôvodoch, keďže v každom z týchto rozsudkov sa obmedzil na zrušenie sporného nariadenia na základe prvej a druhej časti prvého žalobného dôvodu, ktorý mu bol predložený, pričom nepovažoval za potrebné rozhodnúť o ostatných žalobných dôvodoch. Na jednej strane sa pritom vzhľadom na dokumenty v spise z konaní pred Všeobecným súdom zdá, že tieto žalobné dôvody neboli v konaniach, ktoré viedli k vydaniu týchto dvoch rozsudkov, ani predmetom dokazovania, ani predmetom podrobných diskusií. Na druhej strane uvedené žalobné dôvody predpokladajú vykonanie komplexných posúdení skutkového stavu, pre ktoré sa Súdny dvor domnieva, že nedisponuje všetkými potrebnými skutkovými okolnosťami.

128

V dôsledku toho je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o druhom až štvrtom žalobnom dôvode, ktoré mu boli predložené.

129

Keďže sa vec vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: