1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), tým, že správne neprebralo:

2

Odôvodnenia 9, 11, 34, 37 a 61 smernice 2009/72 stanovujú:

…

…

…

…

3

V článku 5 tejto smernice sa uvádza:

„Regulačné orgány, ak tak stanovili členské štáty, alebo členské štáty zabezpečia určenie kritérií technickej bezpečnosti a vypracovanie a zverejnenie technických pravidiel, ktorými sa stanovujú minimálne technicko‑konštrukčné a prevádzkové požiadavky na pripájanie do sústavy výrobných zariadení, distribučných sústav, priamo pripojených zariadení spotrebiteľov, okruhov prepojení a priamych vedení. Tieto technické pravidlá musia zabezpečovať interoperabilitu sústav a byť objektívne a nediskriminačné. V prípade potreby vydá agentúra príslušné odporúčania zamerané na dosiahnutie súladu s týmito pravidlami. Tieto pravidlá sa oznámia Komisii v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti [Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337]. …“

4

Článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 9 ods. 8 smernice 2009/72 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby od 3. marca 2012:

…

8.   Ak k 3. septembru 2009 patrí prenosová sústava vertikálne integrovanému podniku, členský štát môže rozhodnúť o neuplatňovaní odseku 1.

Dotknuté členské štáty v takom prípade:

5

Článok 10 ods. 2 tejto smernice uvádza:

„Podniky, ktoré vlastnia prenosovú sústavu a ktoré podľa certifikačného postupu národný regulačný orgán certifikoval ako podniky, ktoré spĺňajú požiadavky článku 9, schvaľujú a za prevádzkovateľov prenosových sústav určujú členské štáty. …“

6

Podľa článku 17 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, ktorý sa nachádza v jej kapitole V s názvom „Nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy“:

„Prevádzkovatelia prenosových sústav musia byť vybavení všetkými ľudskými, technickými, materiálnymi a finančnými zdrojmi potrebnými na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z tejto smernice a na prenos elektriny, konkrétne:

7

Článok 35 ods. 4 a 5 tej istej smernice stanovuje:

„4.   Členské štáty zaručia nezávislosť regulačného orgánu a zabezpečia, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. …

…

5.   S cieľom chrániť nezávislosť regulačného orgánu členské štáty zabezpečia najmä, aby:

…“

8

V článku 37 v odseku 1 písm. i) a j), odseku 4 písm. a) a b), odseku 6 písm. a) až c) a odseku 9 smernice 2009/72 sa stanovuje:

„1.   Regulačný orgán má tieto povinnosti:

…

…

4.   Členské štáty zabezpečia, aby regulačné orgány mali právomoci, ktoré im umožňujú vykonávať povinnosti uvedené v odsekoch 1, 3 a 6 efektívne a rýchlo. Na tento účel má regulačný orgán minimálne tieto právomoci:

…

6.   Regulačné orgány sú minimálne zodpovedné za stanovovanie alebo schvaľovanie metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok, a to v dostatočnom predstihu pred tým, ako nadobudnú účinnosť, pre:

…

9.   Regulačné orgány monitorujú riadenie v prípade preťaženia národných elektrizačných sústav vrátane spojovacích vedení a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia. Na tento účel prevádzkovatelia prenosovej sústavy alebo prevádzkovatelia na trhu predložia národným regulačným orgánom svoje pravidlá riadenia preťaženia vrátane prideľovania kapacity. Národné regulačné orgány môžu požiadať o zmenu týchto pravidiel.“

9

Odôvodnenia 6, 8, 30, 33 a 59 smernice 2009/73 sú mutatis mutandis rovnaké ako odôvodnenia 9, 11, 34, 37 a 61 smernice 2009/72. Odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211), uvedený v odôvodnení 29 smernice 2009/73, je nahradený odkazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230). Odkazy na trhy s elektrickou energiou sú nahradené odkazmi na trhy s plynom.

10

Článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 9 ods. 8, článok 10 ods. 2, článok 17 ods. 1 písm. a), článok 41 ods. 1 písm. i) a j), článok 41 ods. 4 písm. a) a b), článok 41 ods. 6 písm. a) až c) a článok 41 ods. 9 smernice 2009/73 majú rovnaké znenie ako článok 9 ods. 1 písm. a) a článok 9 ods. 8, článok 10 ods. 2, článok 17 ods. 1 písm. a), článok 37 ods. 1 písm. i) a j), článok 37 ods. 4 písm. a) a b), článok 37 ods. 6 písm. a) až c) a článok 37 ods. 9 smernice 2009/72.

11

Článok 9a ods. 1 loi du 29 avril 1999, relative à l’organisation du marché de l’électricité (zákon z 29. apríla 1999 o organizácii trhu s elektrickou energiou) (Moniteur belge z 11. mája 1999, s. 16264), v znení zákona z 28. júna 2015 (Moniteur belge zo 6. júla 2015, s. 44424) (ďalej len „zákon o elektrickej energii“), ktorý bol vložený zákonom zo 14. januára 2003 (Moniteur belge z 28. februára 2003, s. 9944), stanovuje:

„Prevádzkovateľ sústavy musí s výnimkou dvoch cenných papierov priamo alebo nepriamo vlastniť celé základné imanie a hlasovacie práva spojené s cennými papiermi vydanými:

(1) každou dcérskou spoločnosťou, ktorá na žiadosť prevádzkovateľa sústavy úplne alebo čiastočne zabezpečuje riadenie prenosovej sústavy uvedenej v článku 8;

(2) každou dcérskou spoločnosťou, ktorá je vlastníkom infraštruktúry a zariadenia, ktoré sú súčasťou prenosovej sústavy.“

12

Článok 10 ods. 1 zákona o elektrickej energii stanovuje:

„Po stanovisku [Commission de régulation de l’électricité et du gaz (Komisia pre reguláciu elektrickej energie a plynu) (CREG)] a po rozhodnutí Rady ministrov [federálny] minister [energetiky] určí prevádzkovateľa sústavy na základe návrhu jedného alebo viacerých vlastníkov sústavy (prípadne aj vrátane prevádzkovateľa sústavy ukončujúceho svoju činnosť), ktorí sami alebo spoločne vlastnia časť prenosovej sústavy, ktorá pokrýva aspoň 75 [%] štátneho územia a aspoň dve tretiny územia každého regiónu.

…“

13

Článok 11 tohto zákona stanovuje:

„Po stanovisku [CREG] a po dohode s prevádzkovateľom sústavy kráľ stanoví technické predpisy na správu prenosovej sústavy a prístup k nej.

Technické predpisy definujú najmä:

(1) minimálne technické požiadavky na pripojenie výrobných zariadení k prenosovej sústave, na distribučné sústavy, priamo pripojené zariadenia odberateľov, prepojovacie okruhy a priame vedenia, lehoty pripojenia, ako aj technické požiadavky umožňujúce prevádzkovateľovi sústavy mať prístup k zariadeniam užívateľov a prijať alebo zabezpečiť prijatie opatrení, ktoré sa ich týkajú, ak si to vyžaduje bezpečnosť alebo spoľahlivosť sústavy; ako aj lehoty pripojenia;

(2) prevádzkové pravidlá, ktorým podlieha prevádzkovateľ sústavy pri svojom technickom riadení toku elektrickej energie a pri činnostiach, ktoré musí vykonať s cieľom odstrániť problémy preťaženia, technické poruchy a poruchy výrobných jednotiek;

(3) prípadnú prednosť, ktorú treba vzhľadom na potrebnú bezpečnosť dodávky v maximálnom možnom rozsahu dať výrobným zariadeniam, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie alebo kogeneračné jednotky;

(4) pomocné služby, ktoré musí vykonávať prevádzkovateľ sústavy;

(5) informácie, ktoré užívatelia sústavy poskytujú prevádzkovateľovi sústavy vrátane údajov týkajúcich sa plánu rozvoja;

(6) informácie, ktoré má prevádzkovateľ sústavy poskytnúť prevádzkovateľom iných elektrických sústav, s ktorými je prepojená prenosová sústava, s cieľom zabezpečiť bezpečnú a účinnú prevádzku, koordinovaný rozvoj a interoperabilitu prepojenej sústavy;

(7) ustanovenia [CREG] týkajúce sa informovania alebo predbežného schválenia prevádzkových pravidiel, všeobecných podmienok, typových zmlúv, formulárov alebo postupov uplatniteľných na prevádzkovateľa sústavy a prípadne na užívateľov.

V súlade s technickými predpismi zmluvy prevádzkovateľa sústavy týkajúce sa prístupu do sústavy stanovia pravidlá ich uplatňovania pre užívateľov sústavy, distribútorov alebo sprostredkovateľov bez diskriminácie.“

14

Článok 18 ods. 1 toho istého zákona stanovuje:

„Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie loi du 6 avril 1995 relative au statut des entreprises d’investissement et à leur contrôle, aux intermédiaires financiers et conseillers en placements [zákon zo 6. apríla 1995 o postavení investičných spoločností a ich kontrole, o finančných sprostredkovateľoch a investičných poradcoch (Moniteur belge z 3. júna 1995, s. 15876)] kráľ môže na základe stanoviska [CREG]:

…

(2) prijať pravidlá správania platné pre sprostredkovateľov a dodávateľov, najmä pokiaľ ide o transakcie a úpravy;

…“

15

Článok 23 ods. 1 a 2 zákona o elektrickej energii stanovuje:

„1.   Vytvára sa [CREG]. [CREG] je samostatná organizácia s právnou subjektivitou so sídlom v správnom obvode Brusel‑hlavné mesto [(Belgicko)].

[CREG] prijme všetky primerané opatrenia na dosiahnutie cieľov uvedených ďalej v rámci svojich úloh uvedených v článku 23 [ods.] 2 v úzkej spolupráci, prípadne po porade s inými dotknutými federálnymi orgánmi vrátane Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž] a bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci:

…

2.   [CREG] má na jednej strane poradnú úlohu u verejných orgánov, pokiaľ ide o organizáciu a fungovanie trhu s elektrickou energiou a na druhej strane všeobecnú úlohu dozoru a kontroly uplatňovania príslušných zákonov a súvisiacich právnych predpisov.

Na tento účel [CREG]:

…

(3) monitoruje transparentnosť a hospodársku súťaž na trhu s elektrickou energiou v súlade s článkom 23a;

(3a) posudzuje objektívne odôvodnený charakter vzťahu medzi cenami a nákladmi podniku uvedeného v článku 23b;

(4) monitoruje a kontroluje veľkoobchodný trh s energetickými produktmi v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1227/2011 [z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 2011, s. 1)] v súlade s príslušnými právomocami Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž] a [Autorité des services et marchés financiers (Úrad pre služby a finančné trhy) (FSMA)];

…

(8) kontroluje, či prevádzkovateľ sústavy a elektroenergetické podniky dodržiavajú povinnosti, ktoré im vyplývajú z tohto zákona a jeho vykonávacích nariadení, ako aj ďalšie zákony a iné právne predpisy uplatniteľné na trh s elektrickou energiou, najmä pokiaľ ide o cezhraničné otázky a záležitosti uvedené v nariadení [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 714/2009 [z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15)];

(9) kontroluje uplatňovanie technických predpisov, schvaľuje dokumenty uvedené v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o podmienky pripojenia a prístupu do prenosovej sústavy, ako aj o podmienky zodpovednosti za rovnováhu v regulovanej oblasti a hodnotí minulý výkon pravidiel technických predpisov, pričom upravuje bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej sústavy;

…“

16

Článok 23a tohto zákona stanovuje:

„[CREG] zabezpečí, aby sa každý elektroenergetický podnik, ktorý dodáva elektrickú energiu odberateľom usadeným v Belgicku, samostatne alebo po dohode s jedným alebo viacerými elektroenergetickými podnikmi, zdržal akéhokoľvek protisúťažného správania alebo nekalých obchodných praktík, ktoré majú účinok alebo by mohli mať účinok na trh s elektrickou energiou existujúci v Belgicku.

Ak [CREG] pri výkone svojich úloh dohľadu a kontroly zistí nekalé obchodné praktiky alebo protisúťažné správanie, z vlastnej iniciatívy zašle [federálnemu] ministrovi [energetiky] správu, v ktorej uvedie svoje zistenia, a prípadne akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za potrebné prijať buď z jeho strany alebo zo strany akéhokoľvek iného príslušného orgánu s cieľom napraviť nekalé obchodné praktiky alebo protisúťažné správanie, ktoré má účinok alebo by mohlo mať účinok na trh s elektrickou energiou existujúci v Belgicku.

[CREG] oznamuje predpokladané porušenia Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž], postúpi mu správu, ktorú zaslala [federálnemu] ministrovi [energetiky] a poskytne mu potrebné dôverné informácie.

Pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, kráľ môže na návrh [CREG] nariadením prejednaným v Rade ministrov spresniť naliehavé opatrenia, ktoré je [CREG] oprávnená prijať.

[CREG] môže vydávať stanoviská a navrhnúť akékoľvek opatrenie, ktoré by podporovalo riadne fungovanie a transparentnosť trhu a ktoré sa vzťahuje na všetky elektroenergetické podniky pôsobiace v Belgicku. …“

17

Podľa článku 23b uvedeného zákona:

„1.   Ceny ponúkané elektroenergetickým podnikom musia byť objektívne odôvodnené vo vzťahu k nákladom podniku. [CREG] posúdi tento vzťah najmä porovnaním nákladov a cien uvedeného podniku s nákladmi a cenami porovnateľných podnikov, ak je to možné aj na medzinárodnej úrovni.

2.   Ak je elektroenergetický podnik prepojeným podnikom, zneužitie dominantného postavenia sa predpokladá, ak neprepojeným podnikom ponúka diskriminačné ceny a/alebo podmienky.

3.   Ak [CREG] konštatuje, že neexistuje objektívne odôvodnený vzťah, ako sa uvádza v [odseku 1], z vlastnej iniciatívy zašle [federálnemu] ministrovi [energetiky] správu, v ktorej uvedie svoje zistenia a opatrenia, ktoré odporúča.

[CREG] oznamuje predpokladané porušenia Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž], postúpi mu správu, ktorú zaslala [federálnemu] ministrovi [energetiky] a poskytne mu potrebné dôverné informácie.

Pokiaľ ide o diskriminačné ceny a/alebo podmienky, kráľ môže na návrh [CREG] nariadením prejednaným v Rade ministrov spresniť naliehavé opatrenia, ktoré je [CREG] oprávnená prijať.

V oblasti cien môže [CREG] podávať stanoviská a navrhnúť akékoľvek opatrenie uplatniteľné na všetky elektroenergetické podniky pôsobiace v Belgicku.“

18

Článok 26 ods. 1 toho istého zákona stanovuje:

„Pri plnení úloh, ktoré sú jej uložené, môže [CREG] vyžadovať od prevádzkovateľa sústavy a prevádzkovateľov distribučných sústav, akéhokoľvek prepojeného alebo pridruženého podniku, ako aj od akéhokoľvek podniku, ktorý spravuje alebo prevádzkuje mnohostrannú obchodnú platformu, na ktorej sa obchoduje s energetickými blokmi alebo finančnými nástrojmi vzťahujúcimi sa na energetické bloky, ktoré majú priame spojenie s belgickým trhom s elektrickou energiou alebo ktoré majú priamy vplyv na belgický trh s elektrickou energiou, aby mu poskytli všetky potrebné informácie, vrátane zdôvodnenia akéhokoľvek odmietnutia prístupu tretích osôb, a všetky informácie k opatreniam potrebným na posilnenie sústavy, pokiaľ odôvodní svoju žiadosť. Môže vykonať kontrolu ich účtov na mieste.

Od 1. januára 2003 môže [CREG] tiež od nich a od Comité de contrôle de l’Électricité et du Gaz [dozorného výboru pre elektrickú energiu a plyn] vyžadovať informácie užitočné na prípravu ich cenovej politiky v rámci uplatňovania úlohy, ktorú jej zveruje článok 23 body 14a, 15 a 16.“

19

Článok 26 ods. 1a zákona o elektrickej energii stanovuje:

„[CREG] pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené článkami 23a a 23b, má okrem iného tieto právomoci a práva:

(1) získať od elektroenergetických podnikov akékoľvek informácie v akejkoľvek forme o záležitostiach, ktoré patria do ich právomoci a úloh, do 30 dní od podania jej žiadosti;

(2) získať od nich správy o ich činnostiach alebo o určitých aspektoch týchto činností;

(3) určovať informácie, ktoré jej musia oznamovať elektroenergetické podniky pravidelne, a periodicitu, v ktorej jej tieto informácie musia byť poskytované;

(4) v prípade odmietnutia poskytnúť požadované informácie do tridsiatich dní vykonať návštevu na mieste, počas ktorej sa môže oboznámiť so všetkými vyššie uvedenými informáciami a dokumentmi potrebnými na splnenie úloh, ktoré sú jej zverené, a prípadne vyhotoviť ich kópiu.

Informácie získané [CREG] v rámci tohto odseku sa môžu použiť len na účely správ, stanovísk a odporúčaní uvedených v článkoch 23a a 23b. Kráľ môže kráľovským nariadením prerokovaným v Rade ministrov rozšíriť tento článok na záväzné rozhodnutia, na ktoré sa môžu vzťahovať články 23a a 23b.“

20

Článok 30a ods. 3 tohto zákona uvádza:

„…

Členovia [CREG] majú právomoc zisťovať a prostredníctvom zápisníc, ktoré sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak, konštatovať porušenia… Na tento účel môžu:

(1) vstupovať do budov, prevádzok a súvisiacich priestorov počas otváracích alebo pracovných hodín, ak je to potrebné na výkon ich úloh;

(2) vyhlásiť všetky potrebné zistenia, nechať si predložiť a zaistiť všetky dokumenty, listiny, písomnosti a predmety potrebné na vyšetrovanie a zistenie porušení;

(3) zhromažďovať všetky informácie, prijímať všetky písomné alebo ústne výpovede alebo svedectvá;

(4) poskytovať svoju pomoc v rámci výkonu rozhodnutí Komisie.

…“

21

Podľa článku 31 uvedeného zákona „bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia stanovené týmto zákonom, môže [CREG] uložiť každej fyzickej alebo právnickej osobe so sídlom v Belgicku povinnosť dodržiavať určité ustanovenia tohto zákona, nariadení vydaných na jeho vykonanie, súvisiacich zákonov týkajúcich sa sadzieb alebo poplatkov uvedených v článku 21a, alebo akýchkoľvek iných ustanovení, na uplatňovanie ktorých dohliada podľa článku 23 [ods.] 2 [druhého pododseku], bodov 4 a 8 v lehote, ktorú [CREG] určí.“

22

Článok 31 ods. 1 toho istého zákona stanovuje:

„1.   … na základe predchádzajúceho súhlasu vyšetrujúceho sudcu môžu osoby uvedené v článku 30a [ods.] 3 [prvom pododseku] odôvodneným rozhodnutím nariadiť, s výnimkou súkromného obydlia, zaistenie aktív vo vlastníctve osoby, ktorá je predmetom vyšetrovania vedeného [CREG] a ktoré sú buď predmetom skúmaného porušenia, alebo boli určené alebo slúžili na spáchanie predmetného porušenia, alebo predstavujú majetkovú výhodu priamo získanú z porušenia, alebo sú jej protihodnotou.

Osoby uvedené v článku 30a [ods.] 3 [prvom pododseku] uvedú vo svojom rozhodnutí skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú prijaté opatrenie a pri odôvodnení svojho rozhodnutia zohľadňujú zásady proporcionality a subsidiarity.

Na účely vykonania tohto príkazu môžu osoby uvedené v článku 30a [ods.] 3 [prvom pododseku] v prípade potreby požiadať o pomoc orgány verejnej moci.

…“

23

Článok 8 ods. 2 druhý pododsek loi du 12 avril 1965, relative au transport de produits gazeux et autres par canalisations (zákon z 12. apríla 1965 o preprave plynárenských a iných výrobkov potrubiami) (Moniteur belge zo 7. mája 1965, s. 5260), v znení zákona z 8. júla 2015 (Moniteur belge zo 16. júla 2015, s. 46239) (ďalej len „zákon o zemnom plyne“) stanovuje:

„Držiteľ povolenia na prepravu zemného plynu, ktorý je žiadateľom o správu prepravnej sústavy zemného plynu, musí samostatne alebo v spojení s inými držiteľmi povolenia na prepravu zemného plynu vlastniť časť predpokladanej sústavy, ktorá pokrýva aspoň 75 % štátneho územia. …“

24

Článok 15/5j tohto zákona stanovuje:

„1.   Kráľ na návrh [CREG] stanoví kódex dobrej praxe v oblasti prístupu do prepravnej sústavy zemného plynu, k zariadeniam na uskladnenie zemného plynu a zariadeniam [skvapalneného zemného plynu (LNG)].

Kódex dobrej praxe definuje:

(1) postupy a spôsoby podávania žiadostí o prístup do sústavy;

(2) informácie, ktoré majú užívatelia prepravnej sústavy zemného plynu, zariadenia na uskladnenie zemného plynu a zariadenia LNG poskytnúť prevádzkovateľovi prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovateľovi zariadenia na uskladnenie zemného plynu a prevádzkovateľovi zariadenia LNG;

(3) opatrenia, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovateľ zariadenia na uskladnenie zemného plynu a prevádzkovateľ zariadenia LNG prijať na zachovanie dôvernosti obchodných údajov týkajúcich sa užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu, zariadení na uskladnenie zemného plynu [alebo] zariadenia LNG;

(4) lehoty, v rámci ktorých prevádzkovateľ prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovateľ zariadenia na uskladnenie zemného plynu a prevádzkovateľ zariadenia LNG musia odpovedať na žiadosti o prístup k svojej sústave a k ich zariadeniu;

(5) opatrenia zamerané na zabránenie akejkoľvek diskriminácii medzi užívateľmi alebo kategóriami užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu, zariadenia na uskladnenie zemného plynu alebo zariadenia LNG;

(6) minimálne požiadavky na právne a prevádzkové oddelenie činností prepravy zemného plynu a dodávky zemného plynu v rámci prevádzkovateľov prepravnej sústavy zemného plynu, skladovania zemného plynu alebo integrovaných LNG;

(7) základné zásady týkajúce sa práv a povinností na jednej strane prevádzkovateľa prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovateľa zariadenia na uskladnenie zemného plynu a prevádzkovateľa zariadenia LNG a na druhej strane užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu, zariadenia na uskladnenie zemného plynu alebo zariadenia LNG na prístup k nim;

(8) základné zásady v oblasti fakturácie;

(9) základné zásady týkajúce sa práv a povinností na jednej strane prevádzkovateľa prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovateľa zariadenia na uskladnenie zemného plynu a prevádzkovateľa zariadenia LNG a na druhej strane užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu, zariadenia na uskladnenie zemného plynu alebo zariadenia LNG, pokiaľ ide o ich používanie, najmä v oblasti dojednávania prístupu k prepravným kapacitám, riadení preťažení a uverejňovaniu informácií;

(10) opatrenia, ktoré sa musia zahrnúť do programu záväzkov, aby sa zaistilo vylúčenie akejkoľvek diskriminačnej praxe a aby sa zabezpečilo primerané monitorovanie jeho dodržiavania. Program špecifikuje konkrétne povinnosti uložené zamestnancom smerujúce k splneniu tohto cieľa. Osoba alebo orgán poverený monitorovaním programu záväzkov predloží každý rok správu opisujúcu opatrenia prijaté [CREG]. Táto správa sa uverejní;

(11) požiadavky týkajúce sa nezávislosti zamestnancov prevádzkovateľov od výrobcov, distribútorov, dodávateľov a sprostredkovateľov[;]

(12) pravidlá a organizáciu sekundárneho trhu uvedené v článku 15/1 [ods. 1] bode 9a;

(13) základné zásady organizácie prístupu k strediskám.

Udelenie a zachovanie akýchkoľvek povolení na prepravu alebo dodávku je podmienené dodržiavaním kódexu dobrej praxe.

…“

25

V článku 15/14 ods. 2 prvom a druhom pododseku tohto zákona sa uvádza:

„[CREG] je poverená jednak poradenskou úlohou verejných orgánov vo vzťahu k organizácii a fungovaniu trhu so zemným plynom a jednak úlohou dozoru a kontroly uplatňovania zákonov a iných právnych predpisov, ktoré sa naň vzťahujú.

Na tento účel [CREG]:

…

(6) schváli hlavné podmienky prístupu do prenosových sústav s výnimkou taríf uvedených v článkoch 15/5 až 15/5o a kontroluje ich uplatňovanie dopravnými podnikmi vo vzťahu k ich príslušným sústavám;

…

(9) kontroluje účtovníctvo podnikov v odvetví zemného plynu najmä na účely overenia dodržiavania ustanovení článku 15/12 a neexistencie krížových dotácií;

…

(16) monitoruje úroveň transparentnosti vrátane veľkoobchodných cien a zabezpečuje, aby plynárenské podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti;

(17) monitoruje dosiahnutú úroveň a účinnosť z hľadiska otvorenia trhu a hospodárskej súťaže na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu, vrátane búrz obchodovania so zemným plynom, a monitoruje prípadné narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže, oznamovaním všetkých potrebných informácií a predkladaním prípadov, ktoré to odôvodňujú, Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž];

…

(29) na návrh prevádzkovateľa prepravnej sústavy zemného plynu schvaľuje metódy používané na vytvorenie prístupu k cezhraničnej infraštruktúre vrátane postupov prideľovania kapacity a riadenia preťaženia. Tieto metódy sú transparentné a nediskriminačné. [CREG] uverejní schválené metódy na svojej internetovej stránke;

(30) monitoruje riadenie preťaženia prepravnej sústavy zemného plynu, vrátane prepojení, a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia v súlade s článkom 15/1 [ods. 3] bodom 7. [CREG] o tom informuje [d]irection générale de l’Énergie [du service public fédéral ‚Économie, PME, Classes moyennes et Énergie‘ (Generálne riaditeľstvo pre energetiku federálnej verejnej služby ‚hospodárstvo, PME, stredná trieda a energetika‘]“.

26

Článok 15/14a toho istého zákona stanovuje:

„[CREG] zabezpečí, aby sa každý plynárenský podnik, ktorý dodáva zemný plyn odberateľom usadeným v Belgicku, zdržal, samostatne alebo po dohode s jedným alebo viacerými plynárenskými podnikmi, akéhokoľvek protisúťažného správania alebo nekalých obchodných praktík, ktoré majú účinok alebo by mohli mať vplyv na trh so zemným plynom v Belgicku.

Ak [CREG] pri výkone svojich úloh dohľadu a kontroly zistí nekalé obchodné praktiky alebo protisúťažné správanie, z vlastnej iniciatívy zašle [federálnemu] ministrovi [energetiky] správu, v ktorej uvedie svoje zistenia, a prípadne akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za potrebné prijať buď z jeho strany alebo zo strany akéhokoľvek iného príslušného orgánu s cieľom napraviť nekalé obchodné praktiky alebo protisúťažné správanie, ktoré má účinok alebo by mohlo mať účinok na trh so zemným plynom existujúci v Belgicku.

[CREG] oznamuje predpokladané porušenia Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž], postúpi mu správu, ktorú zaslala [federálnemu] ministrovi [energetiky], a poskytne mu potrebné dôverné informácie.

Pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, kráľ môže na návrh [CREG] nariadením prejednaným v Rade ministrov spresniť naliehavé opatrenia, ktoré je [CREG] oprávnená prijať.

[CREG] môže vydávať stanoviská a navrhnúť akékoľvek opatrenie, ktoré by podporovalo riadne fungovanie a transparentnosť trhu a ktoré sa vzťahuje na všetky plynárenské podniky pôsobiace v Belgicku.“

27

Článok 15/14b zákona o zemnom plyne stanovuje:

„1.   Ceny ponúkané plynárenským podnikom musia byť objektívne odôvodnené vo vzťahu k nákladom podniku. [CREG] posúdi tento vzťah najmä porovnaním nákladov a cien uvedeného podniku s nákladmi a cenami porovnateľných podnikov, ak je to možné aj na medzinárodnej úrovni.

2.   Ak je plynárenský podnik prepojeným podnikom, zneužitie dominantného postavenia sa predpokladá, ak neprepojeným podnikom ponúka diskriminačné ceny a/alebo podmienky.

3.   Ak [CREG] konštatuje, že neexistuje objektívne odôvodnený vzťah, ako sa uvádza v [odseku 1] z vlastnej iniciatívy zašle [federálnemu] ministrovi [energetiky] správu, v ktorej uvedie svoje zistenia a opatrenia, ktoré odporúča.

[CREG] oznamuje predpokladané porušenia Autorité belge de la concurrence [belgický úrad pre hospodársku súťaž], postúpi mu správu, ktorú zaslala [federálnemu] ministrovi [energetiky], a poskytne mu potrebné dôverné informácie.

Pokiaľ ide o diskriminačné ceny a/alebo podmienky, kráľ môže na návrh [CREG] nariadením prejednaným v Rade ministrov spresniť naliehavé opatrenia, ktoré je [CREG] oprávnená prijať.

V oblasti cien môže [CREG] podávať stanoviská a navrhnúť akékoľvek opatrenie uplatniteľné na všetky plynárenské podniky pôsobiace v Belgicku.“

28

Podľa článku 15/16 ods. 1a tohto zákona:

„[CREG] má pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené článkami 15/14a a 15/14 b, okrem iného tieto právomoci a práva:

(1) získať od plynárenských podnikov akékoľvek informácie v akejkoľvek forme o záležitostiach, ktoré patria do ich právomoci a úloh, do 30 dní od podania jej žiadosti;

(2) získať od nich správy o ich činnostiach alebo o určitých aspektoch týchto činností;

(3) určovať informácie, ktoré jej musia oznamovať plynárenské podniky pravidelne, a periodicitu, v ktorej jej tieto informácie musia byť poskytované;

(4) v prípade odmietnutia poskytnúť požadované informácie do tridsiatich dní vykonať návštevu na mieste, počas ktorej sa môže oboznámiť so všetkými vyššie uvedenými informáciami a dokumentmi potrebnými na splnenie úloh, ktoré sú jej zverené, prípadne vyhotoviť ich kópiu.

Informácie získané [CREG] v rámci tohto odseku sa môžu použiť len na účely správ, stanovísk a odporúčaní uvedených v článkoch 15/14a a 15/14b. Kráľ môže kráľovským nariadením prerokovaným v Rade ministrov rozšíriť tento článok na záväzné rozhodnutia, na ktoré sa môžu vzťahovať články 15/14a a 15/14b.“

29

Článok 18 ods. 3 zákona o zemnom plyne stanovuje:

„…

Členovia [CREG] majú právomoc zisťovať a prostredníctvom zápisníc, ktoré sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak, konštatovať porušenia… Na tento účel môžu:

(1) vstupovať do budov, prevádzok a súvisiacich priestorov počas otváracích alebo pracovných hodín, ak je to potrebné na výkon ich úloh;

(2) vyhlásiť všetky potrebné zistenia, nechať si predložiť a zaistiť všetky dokumenty, listiny, písomnosti a predmety potrebné na vyšetrovanie a zistenie porušení,

(3) zhromažďovať všetky informácie, prijímať všetky písomné alebo ústne výpovede alebo svedectvá;

(4) poskytovať svoju pomoc v rámci výkonu rozhodnutí Komisie.

…“

30

Podľa článku 20/2 tohto zákona „bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia stanovené týmto zákonom, môže [CREG] uložiť každej fyzickej alebo právnickej osobe so sídlom v Belgicku povinnosť dodržiavať určité ustanovenia tohto zákona, nariadení vydaných na jeho vykonanie, súvisiacich zákonov týkajúcich sa sadzieb alebo poplatkov uvedených v článku 15/11, alebo akýchkoľvek iných ustanovení, na uplatňovanie ktorých dohliada podľa článku 15/14 ods. 2 [druhého pododseku], bodov 5 a 5a v lehote, ktorú [CREG] určí.“

31

Komisia z úradnej moci preskúmala prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73 do belgického práva s cieľom overiť existenciu prípadných nezlučiteľností s právom Únie. Vyšetrovanie sa týkalo oddelenia dopravných systémov, nezávislosti a právomocí národných regulačných orgánov, ako aj ochrany spotrebiteľov.

32

Dňa 6. mája 2013 Komisia zaslala Belgickému kráľovstvu list v rámci postupu „EU Pilot“, v ktorom ho vyzvala, aby odpovedalo na viaceré otázky týkajúce sa tohto prebratia. Dodatočné otázky boli tomuto členskému štátu zaslané 10. februára 2014.

33

Uvedený členský štát odpovedal na tento list a na tieto dodatočné otázky 12. septembra 2013, 24. a 28. februára 2014, ako aj 3., 18. a 19. marca 2014.

34

Dňa 17. októbra 2014 Komisia zaslala Belgickému kráľovstvu výzvu, v ktorej uviedla, že dôkazy predložené týmto členským štátom neumožnili odstrániť jej obavy, pokiaľ ide o súlad prebratia smerníc 2009/72 a 2009/73 do belgického práva. Uvedený členský štát na výzvu odpovedal 18. januára 2015.

35

Dňa 26. februára 2016 Komisia zaslala Belgickému kráľovstvu odôvodnené stanovisko a vyzvala ho na prijatie opatrení, ktoré mu prislúcha vykonať na vyhovenie tomuto odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

36

Belgické kráľovstvo odpovedalo 19. júla 2016 a následne oznámilo Komisii legislatívne opatrenia 15. septembra 2016, ako aj 9., 10. a 30. januára 2017. Dňa 2. októbra 2018 sa uskutočnila telefonická konferencia medzi belgickými orgánmi a službami Komisie.

37

Keďže sa Komisia domnievala, že niektoré ustanovenia belgického práva nie sú v súlade so smernicami 2009/72 a 2009/73, rozhodla sa podať túto žalobu.

38

Komisia tvrdí, že článok 9 ods. 1 písm. a) každej zo smerníc 2009/72 a 2009/73 nebol správne prebratý do belgického práva. V tejto súvislosti článok 10 ods. 1 zákona o elektrickej energii a článok 8 ods. 2 druhý pododsek zákona o zemnom plyne od prevádzkovateľa prenosovej sústavy nevyžadujú, aby bol jej vlastníkom, ale vyžadujú, aby podľa zákona o elektrickej energii vlastníci sústavy, ktorí navrhujú federálnemu ministrovi energetiky, aby určil prevádzkovateľa sústavy, spoločne vlastnili časť vnútroštátnej prenosovej sústavy, ktorá pokrýva aspoň 75 % štátneho územia, a podľa zákona o zemnom plyne prevádzkovateľ sústavy vlastní spoločne s ostatnými časť sústavy, ktorá pokrýva aspoň 75 % štátneho územia.

39

Skutková situácia alebo správna prax, ktorá je v súlade s právom Únie, nemôže napraviť nesprávne prebratie týchto smerníc do vnútroštátneho práva. Okrem toho je irelevantné, že Komisia nenamietala proti tomu, aby v Belgicku boli certifikované spoločnosti Elia System Operator SA a Fluxys Belgium SA, prevádzkovatelia prenosovej sústavy v uvedenom poradí elektrickej energie a zemného plynu.

40

Okrem toho vloženie článku 9a do zákona o elektrickej energii v roku 2003 neukončuje porušenie, keďže toto ustanovenie stanovuje len to, že kontrolu prevádzkovateľa sústavy nad sústavou možno zabezpečiť prostredníctvom 100 % dcérskej spoločnosti.

41

Belgické kráľovstvo tvrdí, že Elia System Operator a Fluxys Belgium sú vlastníkmi sústavy v zmysle smerníc 2009/72 a 2009/73 a že Komisia vo svojich stanoviskách vydaných pri certifikácii týchto prevádzkovateľov neuviedla poznámku, pokiaľ ide o výklad článku 9 ods. 1 písm. a) týchto smerníc.

42

Podľa Belgického kráľovstva ide o zámenu na jednej strane medzi osobami, ktoré môžu navrhnúť určiť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a mať minimálne 75 % vlastníctvo k sústave v čase určenia tohto prevádzkovateľa, a na druhej strane, percentuálnym podielom vlastníctva k sústave určeného prevádzkovateľa. Článok 10 ods. 1 zákona o elektrickej energii sa týka len prvého prvku, ale netýka sa vlastníctva sústavy, ktorú vlastní určený prevádzkovateľ sústavy. Okrem toho článok 9a tohto zákona, doplnený v roku 2003, zakotvuje voľbu prevodu vlastníctva, keďže ukladá, aby prevádzkovateľ sústavy bol prostredníctvom dcérskej spoločnosti vlastníkom prenosovej sústavy.

43

Belgické kráľovstvo tvrdí, že argumentácia Komisie, podľa ktorej na základe článku 10 ods. 1 zákona o elektrickej energii môžu byť vlastníci sústavy tiež vlastníkmi podniku zabezpečujúceho výrobnú alebo dodávateľskú funkciu, je založená na predpokladoch a teoretických tvrdeniach bez toho, aby Komisia predložila dôkaz o nesplnení povinnosti, takže dôkazné bremeno nesie ona.

44

Článok 9 ods. 1 písm. a) každej zo smerníc 2009/72 a 2009/73 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby od 3. marca 2012 každý podnik, ktorý vlastní prenosovú sústavu, konal ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

45

Podľa článku 10 ods. 2 každej zo smerníc sú to podniky, ktoré vlastnia prenosovú sústavu a ktoré národný regulačný orgán certifikoval ako podniky spĺňajúce požiadavky stanovené v tomto článku 9, ktoré členské štáty schvaľujú a určujú za prevádzkovateľov prenosových sústav.

46

Odôvodnenie 9 smernice 2009/72 a odôvodnenie 6 smernice 2009/73 uvádzajú, že bez účinného oddelenia sústav od výrobných a dodávateľských činností (účinné oddelenie) existuje podstatné riziko diskriminácie nielen pri prevádzkovaní sústavy, ale aj v súvislosti so stimulmi pre vertikálne integrované podniky primerane investovať do svojich sústav.

47

Ako vyplýva z odôvodnenia 11 smernice 2009/72 a odôvodnenia 8 smernice 2009/73, oddelenie štruktúr vlastníctva v sebe zahŕňa vymenovanie vlastníka sústavy za prevádzkovateľa sústavy a jeho nezávislosť od akýchkoľvek štruktúr dodávky a výroby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2017, Bălgarska energijna borsa, C‑347/16, EU:C:2017:816, bod 46).

48

Okrem toho článok 9 ods. 8 oboch smerníc 2009/72 a 2009/73 stanovuje, že keď k 3. septembru 2009 patrí prenosová sústava vertikálne integrovanému podniku, členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať odsek 1 tohto článku a v takom prípade dotknutý členský štát určí nezávislého prevádzkovateľa sústavy v súlade s článkom 13 smernice 2009/72 a s článkom 14 smernice 2009/72, alebo uplatní ustanovenia kapitoly V smernice 2009/72 a kapitoly IV smernice 2009/73.

49

Pokiaľ ide o nezávislých prevádzkovateľov prenosovej sústavy, treba uviesť, že sa rozhodlo, že článok 17 ods. 1 písm. a) smernice 2009/72 výslovne vyžaduje, že nezávislí prevádzkovatelia prenosovej sústavy musia byť vlastníkmi aktív potrebných na vykonávanie činnosti prenosu elektriny, konkrétne prenosovej sústavy a to najmä na zabezpečenie, ako vyplýva z odôvodnení 16, 17 a 19 smernice 2009/72, úplnej a skutočnej nezávislosti týchto prevádzkovateľov vo vzťahu k dodávateľským a výrobným činnostiam (rozsudok zo 17. októbra 2019, Elektrorazpredelenie Jug, C‑31/18, EU:C:2019:868, bod 64 a citovaná judikatúra).

50

Ako správne tvrdí Komisia, žiadny dôvod neodôvodňuje, aby existoval rozdiel, pokiaľ ide o rozsah vlastníctva sústavy medzi odsekom 1 a odsekom 8 článku 9 každej zo smerníc 2009/72 a 2009/73. Tento odsek 1 sa týka prípadu „podniku, ktorý vlastní prenosovú sústavu“, pričom vôbec neuvádza prípad podniku, ktorý vlastní časť takejto sústavy, čo naznačuje, že dotknutý podnik, ktorý môže byť určený za prevádzkovateľa prenosovej sústavy, musí vlastniť celú túto sústavu. Tento výklad potvrdzuje jednoznačné znenie článku 17 ods. 1 písm. a) oboch uvedených smerníc, ktorý odkazuje na prípad uvedený v tomto článku 9 ods. 8 a vyžaduje, aby prenosová sústava bola vo vlastníctve prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

51

Z tejto analýzy znenia a kontextu článku 9 ods. 1 každej zo smerníc 2009/72 a 2009/73 vyplýva, že vlastník prenosovej sústavy musí byť vlastníkom celej tejto sústavy.

52

Tento záver je okrem toho v súlade s cieľom tohto ustanovenia. Ako totiž Komisia tiež správne tvrdí, že keďže je prevádzkovateľ vlastníkom celej sústavy, je motivovaný vykonať investície a technické zmeny, ktoré mu umožnia optimálne využívať a rozvíjať túto sústavu.

53

V prejednávanej veci belgická právna úprava nevyžaduje od prevádzkovateľa prenosovej sústavy elektrickej energie alebo zemného plynu, aby bol jej vlastníkom.

54

Článok 10 ods. 1 zákona o elektrickej energii totiž stanovuje len to, že vlastníci sústavy, ktorí navrhujú federálnemu ministrovi energetiky, aby určil prevádzkovateľa, spoločne vlastnia časť prenosovej sústavy, ktorá pokrýva aspoň 75 % štátneho územia. Pokiaľ ide o článok 8 ods. 2 druhý pododsek zákona o zemnom plyne, ten vyžaduje, aby žiadateľ o správu prepravnej sústavy spolu s inými vlastnil časť sústavy, ktorá pokrýva aspoň 75 % štátneho územia.

55

Treba uviesť, že článok 9a zákona o elektrickej energii, ktorý bol doplnený v roku 2003 a na ktorý sa odvoláva Belgické kráľovstvo, stanovuje, že prevádzkovateľ sústavy musí s výnimkou dvoch cenných papierov priamo alebo nepriamo vlastniť „celé základné imanie a hlasovacie práva“ spojené s cennými papiermi vydanými každou dcérskou spoločnosťou, ktorá na žiadosť prevádzkovateľa sústavy úplne alebo čiastočne zabezpečuje riadenie prenosovej sústavy uvedenej v článku 8 tohto zákona, alebo každou dcérskou spoločnosťou, ktorá je vlastníkom infraštruktúry a zariadenia, ktoré sú súčasťou prenosovej sústavy. Hoci toto ustanovenie stanovuje, že kontrolu prevádzkovateľa sústavy nad sústavou možno zabezpečiť prostredníctvom dcérskej spoločnosti v takmer 100 % vlastníctve tohto prevádzkovateľa, nevyžaduje, aby každý prevádzkovateľ sústavy mal takúto dcérsku spoločnosť, ani aby sa kontrola zabezpečovaná touto dcérskou spoločnosťou, ak takáto dcérska spoločnosť existuje, týkala celej dotknutej prenosovej sústavy.

56

Okrem toho, ako tvrdí Belgické kráľovstvo, hoci článok 10 ods. 1 zákona o elektrickej energii sa týka len osôb, ktoré môžu navrhnúť určenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy, a preto samotný tento prevádzkovateľ nemusí spĺňať požiadavky tohto ustanovenia, nevedie to k záveru, že belgická právna úprava je v súlade so smernicou 2009/72, ale že táto právna úprava nevyžaduje, aby prevádzkovateľ mal k sústave vlastnícke právo, keďže požiadavka, aby mal „časť prenosovej sústavy“, sa na neho neuplatňuje. Podľa argumentácie Belgického kráľovstva by jeden alebo viacerí vlastníci časti sústavy mohli ako prevádzkovateľa navrhnúť osobu, ktorá nevlastní dokonca ani časť tejto sústavy.

57

Belgické kráľovstvo sa napokon odvoláva na dodržanie potrebného účinku smerníc 2009/72 a 2009/73. Jeho argumentácia sa zakladá najmä na skutočnosti, že podľa rozhodnutí CREG o certifikácii podľa nariadenia č. 714/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1755/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 36), Elia System Operator a Fluxys Belgium, prevádzkovatelia prenosových sústav elektrickej energie, resp. zemného plynu, sú v zmysle smerníc 2009/72 a 2009/73 vlastníkmi sústavy. Bez ohľadu na záväznú povahu týchto rozhodnutí, ktoré prijala CREG, z ustálenej judikatúry vyplýva, že vykonanie zo strany správnych orgánov členského štátu v súlade s ustanoveniami smernice, nemôže byť samo osebe jasným a presným na splnenie požiadavky právnej istoty a jednoduchej správnej praxe, ktorú môžu príslušné orgány zmeniť podľa vlastného uváženia, a nemôže sa považovať za vykonanie povinností, ktoré prináležia členským štátom v rámci prebratia smernice (rozsudok z 15. marca 2012, Komisia/Poľsko, C‑46/11, neuverejnený, EU:C:2012:146, bod 28 a citovaná judikatúra).

58

Navyše skutočnosť, že Komisia vo svojich stanoviskách vydaných v súvislosti s certifikačným postupom týchto prevádzkovateľov sústavy nenamietala proti ich certifikácii, nemôže prejudikovať správne prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73 do belgického práva, keďže cieľom týchto stanovísk nebolo rozhodnúť o tomto prebratí.

59

V dôsledku toho treba konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprebralo správne článok 9 ods. 1 písm. a) oboch uvedených smerníc, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z týchto smerníc.

60

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, ktorý sa v žalobe skladal z troch častí, Komisia vo svojej replike uviedla, že berie späť tretiu časť založenú na porušení článku 37 ods. 10 smernice 2009/72 a článku 41 ods. 10 smernice 2009/73.

61

Komisia tvrdí, že článok 37 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/72 a článok 41 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/73 neboli správne prebraté do belgického práva. Viaceré ustanovenia zákona o elektrickej energii a zákona o zemnom plyne neumožňujú regulačnému orgánu, v prejednávanej veci CREG, prijať záväzné rozhodnutia, pokiaľ ide o transparentnosť a voľnú hospodársku súťaž na trhu, uložiť primerané a nevyhnutné opatrenia na podporu efektívnej hospodárskej súťaže a na zabezpečenie riadneho fungovania trhu vo vzťahu k elektroenergetickým a plynárenským podnikom.

62

Hoci regulačný orgán musí mať na základe týchto ustanovení smerníc 2009/72 a 2009/73 právomoc uložiť opatrenia na uprednostnenie efektívnej hospodárskej súťaže, argumentácia Belgického kráľovstva, podľa ktorej v belgickom práve iba kráľ ako politický orgán môže CREG na návrh tejto inštitúcie umožniť prijímať záväzné rozhodnutia alebo poskytnúť iným orgánom informácie, ktoré zhromaždila, aby tieto orgány prípadne prijali záväzné opatrenia, musí byť odmietnutá. To isté platí pre argumentáciu týkajúcu sa údajnej výlučnej právomoci orgánov hospodárskej súťaže.

63

Pokiaľ ide o argumentáciu Belgického kráľovstva, podľa ktorej článok 31 zákona o elektrickej energii a článok 20/2 zákona o zemnom plyne zverujú CREG všeobecnú právomoc prijímať záväzné rozhodnutia voči fyzickým alebo právnickým osobám, Komisia tvrdí, že tieto ustanovenia umožňujú iba uložiť týmto osobám povinnosť splniť si povinnosti, ktoré im už vyplývajú, zatiaľ čo článok 37 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/72 a článok 41 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/73 majú za cieľ zveriť regulačnému orgánu právomoc prijať rozhodnutia nezávisle.

64

Belgické kráľovstvo tvrdí, že vnútroštátne ustanovenia uvedené Komisiou sa týkajú výlučne práva hospodárskej súťaže a preberajú článok 37 ods. 1 písm. j) „poslednú časť“ a článok 37 ods. 13 smernice 2009/72, ako aj článok 41 ods. 1 písm. j) „poslednú časť“ a článok 41 ods. 13 smernice 2009/73. V tejto oblasti sú príslušné len orgány hospodárskej súťaže, ako to vyplýva najmä z odôvodnení 37 a 61 smernice 2009/72.

65

Vnútroštátne ustanovenia uvedené Komisiou potvrdzujú rozdelenie právomocí medzi orgány hospodárskej súťaže a odvetvový orgán, akým je CREG, ktorý má právomoc zhromažďovať informácie a odovzdávať ich orgánom hospodárskej súťaže, ktoré môžu na základe týchto informácií prijať opatrenia alebo rozhodnutia. CREG koná v rámci riadnej spolupráce s belgickým úradom pre hospodársku súťaž.

66

Okrem toho právomoci vymenované v odseku 4 článku 37 smernice 2009/72 a v odseku 4 článku 41 smernice 2009/73 sa nemôžu vzťahovať na všetky úlohy zverené regulačnému orgánu podľa odseku 1 každého z týchto článkov, pretože by hrozilo, že dôjde k vzniku kompetenčných sporov medzi orgánom hospodárskej súťaže a CREG v oblasti práva hospodárskej súťaže. Tieto odseky 4 uvádzajú len efektívnu hospodársku súťaž a správne fungovanie trhu, ale nie koncepty transparentnosti a voľnej hospodárskej súťaže na trhu. Napokon CREG už disponuje právomocami vymenovanými v uvedených odsekoch 4 na základe článku 23 ods. 2 zákona o elektrickej energii, článku 7 ods. 1a a článku 29a bodu 7 zákona o elektrickej energii, ako aj článku 15/14 ods. 2 bodu 8a zákona o zemnom plyne.

67

Okrem toho podľa tých istých odsekov 4 by regulačný orgán mal mať len právomoci potrebné na plnenie úloh uvedených v odsekoch 1, 3 a 6 uvedených článkov 37 a 41, čo je prípad belgického práva podľa článku 36 bodu 2 zákona z 8. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa loi du 29 avril 1999 relative à l’organisation du marché de l’électricité [zákon z 29. apríla 1999 o organizácii trhu s elektrickou energiou] a loi du 12 avril 1965, relative au transport de produits gazeux et autres par canalisations [zákon z 12. apríla 1965 o preprave plynových a iných výrobkov prostredníctvom potrubí] (Moniteur belge z 11. januára 2012, s. 909), ako aj článku 23 ods. 1 druhého pododseku zákona o elektrickej energii, ktorý preberá článok 37 ods. 1, 4, 6 a 9 smernice 2009/72, týkajúce sa regulačných orgánov.

68

Belgické kráľovstvo tvrdí, že článok 37 ods. 1 písm. i) smernice 2009/72 a článok 41 ods. 1 písm. i) smernice 2009/73 stanovujú len úlohu dohliadať na dodržiavanie povinností transparentnosti zo strany elektroenergetických a plynárenských podnikov. Regulačný orgán môže uložiť sankciu len v prípade porušenia povinnosti transparentnosti. Relevantné sú len „posledná časť“ článku 37 ods. 1 písm. j) smernice 2009/72 a článku 41 ods. 1 písm. j) smernice 2009/73, ktoré stanovujú monitorovanie cien účtovaných odberateľom elektriny v domácnosti vrátane zálohových foriem platby, poplatkov za zmenu dodávateľa, za odpojenie a poplatkov za vykonávanie služieb údržby, ako aj sťažností odberateľov elektriny v domácnosti.

69

V každom prípade článok 31 zákona o elektrickej energii a článok 20/2 zákona o zemnom plyne všeobecne stanovujú právomoc rozhodovať vo vzťahu k podnikom a regulačnými orgánmi sú správne orgány, ktoré majú právomoc prijímať správne akty s povahou rozhodnutia. CREG by mohla monitorovať stupeň transparentnosti zo strany podnikov, ako aj dosiahnutú úroveň a účinnosť z hľadiska otvorenia trhu a hospodárskej súťaže pre veľkoobchodné a maloobchodné trhy. Má právomoc vydávať príkazy, kontrolnú právomoc týkajúcu sa listín a na mieste, vyšetrovacie právomoci stanovené v článku 30a ods. 3 a článku 31/1 zákona o elektrickej energii, ako aj v článku 18 ods. 3 a článku 15/16 zákona o zemnom plyne, ako aj právomoc prijímať a ukladať opatrenia na podporu hospodárskej súťaže na základe článku 31 zákona o elektrickej energii a článku 20/2 zákona o zemnom plyne. CREG môže uložiť správne pokuty a zaručuje dodržanie nariadenia č. 1227/2011.

70

Článok 37 ods. 1 smernice 2009/72 a článok 41 ods. 1 smernice 2009/73 zverujú regulačnému orgánu rôzne úlohy, medzi ktoré patrí najmä v bodoch i) a j) týchto odsekov 1 monitorovanie úrovne transparentnosti vrátane veľkoobchodných cien a zabezpečovanie, aby elektroenergetické a plynárenské podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti, monitorovania úrovne a efektívnosti otvorenosti trhu a hospodárskej súťaže na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni, cien pre odberateľov v domácnosti a sťažností odberateľov v domácnosti, ako aj monitorovania narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže vrátane poskytovania všetkých relevantných informácií a predkladania príslušných prípadov príslušným orgánom pre hospodársku súťaž.

71

Článok 37 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/72 a článok 41 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/73 stanovujú, že členské štáty zabezpečia, aby regulačné orgány mali potrebné právomoci na vykonávanie úloh uvedených v odsekoch 1, 3 a 6 týchto článkov efektívne a rýchlo a že na tento účel je regulačnému orgánu zverená minimálne právomoc vydávať záväzné rozhodnutia týkajúce sa elektroenergetických podnikov alebo plynárenských podnikov, ako aj právomoc skúmať fungovanie trhov a rozhodovať o všetkých potrebných a primeraných opatreniach na podporu efektívnej hospodárskej súťaže a zabezpečenie správneho fungovania trhu. Regulačný orgán je tiež oprávnený podľa potreby spolupracovať s národným orgánom pre hospodársku súťaž v rámci vyšetrovania týkajúceho sa práva hospodárskej súťaže.

72

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Belgické kráľovstvo, právomoc prijať opatrenia na podporu účinnej hospodárskej súťaže na trhoch s elektrinou a zemným plynom teda nesmie patriť výlučne vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže. Ako uvádza odôvodnenie 37 smernice 2009/72 a odôvodnenie 33 smernice 2009/73, regulačný orgán musí mať právomoc rozhodovať bez ohľadu na uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže o vhodných opatreniach zabezpečujúcich prospech pre odberateľov prostredníctvom podpory efektívnej hospodárskej súťaže potrebnej pre riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom. Ako vyplýva z použitia pojmu „ukladať“ v článku 37 ods. 4 písm. b) smernice 2009/72 a v článku 41 ods. 4 písm. b) smernice 2009/73, táto právomoc musí umožniť prijatie záväzných opatrení.

73

Z ustanovení smerníc 2009/72 a 2009/73 teda vyplýva, že členské štáty musia udeľovať regulačným orgánom právomoc prijímať záväzné opatrenia, najmä na podporu účinnej hospodárskej súťaže na trhoch s elektrickou energiou a zemným plynom. Hoci tieto orgány musia mať možnosť spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže najmä tým, že im oznámia všetky užitočné informácie a postúpia im veci, ktoré to odôvodňujú, nič to nemení na tom, že musia mať možnosť vykonávať svoju kompetenciu a právomoci nezávisle od kompetencie a právomocí vykonávaných orgánmi hospodárskej súťaže.

74

Práve v tomto kontexte treba preskúmať prvú časť druhého žalobného dôvodu predloženého Komisiou. V tejto súvislosti treba uviesť, že články 23a a 23b a článok 26 ods. 1a zákona o elektrickej energii, ako aj články 15/14a, 15/14b a 15/16 zákona o zemnom plyne uvedené Komisiou v rámci tejto prvej časti skutočne patria do pôsobnosti článku 37 ods. 1 písm. i) a j) smernice 2009/72 a článku 41 ods. 1 písm. i) a j) smernice 2009/73, keďže tieto vnútroštátne ustanovenia podľa vzoru týchto ustanovení Únie udeľujú CREG úlohu monitorovať a kontrolovať protisúťažné konanie alebo praktiky, ako aj ceny účtované elektroenergetickými a plynárenskými podnikmi.

75

Ako správne tvrdí Komisia, uvedené vnútroštátne ustanovenia neumožňujú regulačnému orgánu prijímať záväzné rozhodnutia, pokiaľ ide o transparentnosť a voľnú hospodársku súťaž na trhu, a v dôsledku toho uložiť primerané a nevyhnutné opatrenia na podporu efektívnej hospodárskej súťaže a zabezpečenie riadneho fungovania trhu vo vzťahu k elektroenergetickým a plynárenským podnikom.

76

Hoci totiž právomoci vyplývajúce z článkov 23a a 23b, ako aj z článku 30a ods. 3 zákona o elektrickej energii a článkov 15/14a, 15/14b, 15/16, ako aj z článku 18 ods. 3 zákona o zemnom plyne umožňujú CREG kontrolovať a monitorovať protisúťažné správanie alebo nekalé obchodné praktiky podnikov dodávajúcich elektrickú energiu alebo zemný plyn, ktoré majú účinok alebo môžu mať účinok na trh s elektrickou energiou alebo zemným plynom, ako aj kontrolovať a monitorovať ceny ponúkané týmito podnikmi, ktoré musia byť objektívne odôvodnené vo vzťahu k nákladom týchto podnikov, treba poznamenať, že podľa znenia článkov 23a a 23b zákona o elektrickej energii a článkov 15/14a a 15/14b zákona o zemnom plyne zistenia, ktoré CREG získa v rámci výkonu svojich úloh monitorovania a kontroly mu v zásade umožňujú iba vypracovať správy pre federálneho ministra energetiky, formulovať stanoviská a odporúčania, ako aj ohlásiť predpokladané porušenia belgickému úradu pre hospodársku súťaž. Je pravda, že tieto ustanovenia tiež stanovujú, pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, ako aj diskriminačné ceny a/alebo podmienky, že kráľ môže nariadením schváleným v Rade ministrov na návrh CREG spresniť opatrenia, ktoré je CREG oprávnená prijať, čo podľa všetkého môže zahŕňať záväzné opatrenia. Tieto opatrenia, ktorých prijatie môže byť CREG povolené, sa však obmedzujú na „naliehavé opatrenia“. V každom prípade Belgické kráľovstvo neuviedlo žiadne nariadenie stanovujúce záväzné opatrenia, ktoré by CREG mala povolené prijať.

77

Pokiaľ ide o článok 26 ods. 1a zákona o elektrickej energii a článok 15/16 zákona o zemnom plyne, treba uviesť, že tieto ustanovenia sa obmedzujú na to, že priznávajú CREG právomoc zhromažďovať informácie, ktoré možno použiť len na účely správ, stanovísk, odporúčaní a prípadne naliehavých opatrení uvedených v článkoch 23a a 23b zákona o elektrickej energii, ako aj v článkoch 15/14a a 15/14b zákona o zemnom plyne. Tieto právomoci tak nemôžu napraviť nedostatky právomocí CREG, ktoré vyplývajú z článkov 23a a 23b zákona o elektrickej energii, ako aj z článkov 15/14a a 15/14b zákona o zemnom plyne.

78

Rovnako článok 31/1 zákona o elektrickej energii, na ktorý sa odvoláva Belgické kráľovstvo, umožňuje na základe predchádzajúceho súhlasu vyšetrujúceho sudcu personálu CREG odôvodneným rozhodnutím nariadiť, s výnimkou súkromného obydlia, zaistenie aktív vo vlastníctve osoby, ktorá je predmetom vyšetrovania vedeného CREG a ktoré sú buď predmetom skúmaného porušenia, alebo boli určené alebo slúžili na spáchanie predmetného porušenia, alebo predstavujú majetkovú výhodu priamo získanú z porušenia, alebo sú jej protihodnotou.

79

Napokon treba dodať, že ani ustanovenia článku 31 zákona o elektrickej energii a článku 20/2 zákona o zemnom plyne nemôžu viesť k záveru, že CREG má právomoci uvedené v článku 37 ods. 4 písm. b) smernice 2009/72 a v článku 41 ods. 4 písm. b) smernice 2009/73. Ako totiž správne tvrdí Komisia, tieto články zákona o elektrickej energii a zákona o zemnom plyne umožňujú CREG len uložiť dotknutým osobám povinnosť splniť si povinnosti, ktoré im už presne ukladajú ustanovenia týchto zákonov. Uvedené články nepriznávajú tomuto orgánu širšiu právomoc prijímať záväzné rozhodnutia a samostatne ukladať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné, najmä na podporu efektívnej hospodárskej súťaže a zabezpečenie riadneho fungovania trhu.

80

Pokiaľ ide o výklad tých istých článkov, ktorý obhajuje Belgické kráľovstvo, v tom zmysle, že tieto články umožňujú CREG prijímať záväzné rozhodnutia, ako aj uložiť opatrenia, ktoré článok 37 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/72 a článok 41 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/73 vyžadujú, treba poznamenať, že taký výklad by odporoval článkom 23a a 23b zákona o elektrickej energii, ako aj článkom 15/14a a 15/14b zákona o zemnom plyne, ktoré okrem eventuálnej možnosti CREG prijať naliehavé opatrenia vopred spresnené kráľovským nariadením, uvádzajú iba možnosť tohto orgánu vypracovať správy, formulovať stanoviská a odporúčania, ako aj ohlásiť predpokladané porušenia belgickému úradu pre hospodársku súťaž. Článok 31 zákona o elektrickej energii a článok 20/2 zákona o zemnom plyne však treba vykladať, ako to výslovne stanovujú, „bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia stanovené“ týmito zákonmi.

81

Za týchto podmienok, aj keby Súdny dvor pripustil, že výklad článku 31 zákona o elektrickej energii a článku 20/2 zákona o zemnom plyne, ktorý zastáva Belgické kráľovstvo, prichádza do úvahy, nemožno sa domnievať, že tieto ustanovenia vnútroštátneho práva presne a jasne vykonávajú ustanovenia článku 37 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/72 a článku 41 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/73.

82

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa ustanovenia smernice musia vykonať s nespochybniteľnou záväznosťou, dostatočne špecificky, presne a jasne, aby bola splnená požiadavka právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby v prípade, že cieľom smernice je založiť práva jednotlivcov, nositelia práv mohli v plnom rozsahu tieto práva poznať (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Francúzsko, C‑354/98, EU:C:1999:386, bod 11; zo 14. marca 2006, Komisia/Francúzsko, C‑177/04, EU:C:2006:173, bod 48, a zo 4. októbra 2018, Komisia/Španielsko, C‑599/17, neuverejnený, EU:C:2018:813, bod 19 a citovaná judikatúra).

83

V dôsledku toho treba konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprebralo správne článok 37 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/72 a článok 41 ods. 4 písm. a) a b) smernice 2009/73, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smerníc 2009/72 a 2009/73.

84

Komisia tvrdí, že článok 37 ods. 6 písm. a) až c) a článok 37 ods. 9 smernice 2009/72, ako aj článok 41 ods. 6 písm. a) až c) a článok 41 ods. 9 smernice 2009/73 neboli správne prebraté do belgického práva. Viaceré ustanovenia tohto práva nepriznávajú regulačnému orgánu, v prejednávanej veci CREG, výlučnú právomoc stanoviť alebo schvaľovať metodiky na výpočet alebo stanovenie podmienok na pripojenie a prístup do národných sústav, ako aj podmienky poskytovania vyrovnávacích alebo vyvažovacích služieb.

85

Oblasti, ktoré by mali spadať do výlučnej právomoci regulačného orgánu, sú zahrnuté do „technických predpisov“ v zmysle článku 11 zákona o elektrickej energii a do „kódexu dobrej praxe“ v zmysle článku 15/5j zákona o zemnom plyne, ktoré má stanoviť kráľ. Právomoc CREG je obmedzená len na kontrolu uplatňovania týchto technických predpisov a tohto kódexu dobrej praxe. CREG je tiež poverená schvaľovaním dokumentov, ktoré musia byť vypracované na základe podmienok prístupu definovaných kráľom.

86

Komisia tvrdí, že uvedené technické predpisy a uvedený kódex dobrej praxe musia rešpektovať ustanovenia „tretieho energetického balíka“, vrátane ustanovení týkajúcich sa právomocí a nezávislosti regulačného orgánu. Tento orgán by mal mať právomoc stanoviť ustanovenia tých istých technických predpisov a toho istého kódexu dobrej praxe.

87

Napokon v odpovedi na otázku Súdneho dvora Komisia uviedla, že berie späť svoju argumentáciu týkajúcu sa článku 18 ods. 1 bodu 2 zákona o elektrickej energii.

88

Belgické kráľovstvo tvrdí, že článok 37 ods. 6 a 9 smernice 2009/72 prebrali viaceré ustanovenia zákona o elektrickej energii a kráľovského nariadenia z 22. apríla 2019, ktorým sa ustanovujú technické predpisy pre správu prenosovej sústavy elektrickej energie a prístup k nej (Moniteur belge z 29. apríla 2019, s. 41040) (ďalej len „technické predpisy“), ako aj schvaľovacie právomoci, ktoré boli zverené CREG, uvedené v častiach 4, 5 a 6 hlavy 4 týchto technických predpisov. Okrem toho sa domnieva, že článok 41 ods. 6 a 9 smernice 2009/73 prebrali viaceré ustanovenia zákona o zemnom plyne, ako aj kráľovské nariadenie z 23. decembra 2010 o kódexe dobrej praxe v oblasti prístupu do prepravných sústav zemného plynu, k zariadeniam skladovania zemného plynu a zariadeniam LNG a ktorým sa mení kráľovské nariadenie z 12. júna 2001 o všeobecných podmienkach dodávky zemného plynu a o podmienkach udeľovania povolení na dodávky zemného plynu (Moniteur belge z 5. januára 2011, s. 181) (ďalej len „kódex dobrej praxe“).

89

Pokiaľ ide po prvé o ustanovenia zákonov o elektrickej energii a zemnom plyne, Belgické kráľovstvo na jednej strane tvrdí, že pokiaľ ide o trh s elektrickou energiou, hoci sa zdá, že článok 23 ods. 2 druhý pododsek bod 9 zákona o elektrickej energii priznáva regulačnému orgánu iba právomoc schvaľovať dokumenty týkajúce sa pripojenia, prístupu a podmienok rovnováhy, toto ustanovenie bolo vykonané článkom 4 technických predpisov, podľa ktorého je CREG príslušná výlučne na schválenie vzorových zmlúv na pripojenie, prístup, rovnováhu a na poskytovanie služieb vyrovnávania.

90

Na druhej strane, pokiaľ ide o trh so zemným plynom, článok 15/14 ods. 2 druhý pododsek body 6 a 6a zákona o zemnom plyne stanovujú, že CREG schvaľuje hlavné podmienky prístupu do prepravných sústav a schvaľuje zmluvu o preprave na prístup k prepojeniu. Okrem toho článok 15/1 ods. 3 bod 7 tohto zákona stanovuje, že CREG schvaľuje návrh pravidiel riadenia preťaženia a môže od prevádzkovateľa sústavy odôvodnene požadovať najmä zmenu týchto pravidiel. Tieto ustanovenia boli vykonané v článku 2 ods. 2 bodoch 2 a 3, článku 29 ods. 1, článku 77 ods. 1 a článku 96 ods. 1 kódexu dobrej praxe. CREG má teda výlučnú právomoc schváliť hlavné podmienky prístupu k prepravnej sústave a prepravným službám, ako je stanovené v článku 2 ods. 1 bode 2, článku 2 ods. 2 tohto kódexu, nariadenie o prístupe k činnosti prepravy zemného plynu, ako je stanovené v článku 29 ods. 1 uvedeného kódexu, štandardnú zmluvu pre činnosti prepravy zemného plynu, ako je stanovené v článku 77 ods. 1 toho istého kódexu, a štandardnú zmluvu o pripojení a jej zmenách, ako je stanovené v článku 96 ods. 1 kódexu dobrej praxe.

91

Pokiaľ ide o článok 29 ods. 2 druhý pododsek bod 9 zákona o elektrickej energii a článok 15/14 ods. 2 druhý pododsek bod 15 zákona o zemnom plyne, tieto ustanovenia zverujú CREG právomoc kontroly uplatňovania technických predpisov a kódexu dobrej praxe. Výlučná schvaľovacia právomoc, ktorú má tak CREG udelenú, jej umožňuje rozhodovať o právnom režime v oblasti podmienok pripojenia a prístupu do národných sústav, o podmienkach poskytovania vyrovnávacích alebo vyvažovacích služieb, ako aj o podmienkach prístupu k cezhraničnej infraštruktúre, vrátane postupov prideľovania kapacity a riadenia preťaženia. Výsady CREG sa neobmedzujú na kontrolu uplatňovania podmienok, ktoré už kráľ vopred definoval v technických predpisoch. Okolnosť, že takéto výsady vyplývajú zo znenia článkov zákona v spojení s vykonávacími nariadeniami prijatými kráľom, nemá za následok obmedzenie takýchto výsad.

92

V súlade s ustanoveniami smerníc 2009/72 a 2009/73 CREG schvaľuje vzorové zmluvy, ktoré stanovujú metódy používané na výpočet alebo stanovenie podmienok pripojenia a prístupu do národných sústav, ako aj podmienky poskytovania vyrovnávacích alebo vyvažovacích služieb. Ide o schválenie vzorov, ktoré sa vzťahujú na všetkých, zo strany regulačného orgánu a nie o prijatie individuálnych rozhodnutí. Článok 31 zákona o elektrickej energii a článok 20/2 zákona o zemnom plyne stanovujú, že CREG disponuje primeranými kontrolnými a sankčnými právomocami popri schvaľovacích právomociach vyžadovaných smernicami 2009/72 a 2009/73.

93

Po druhé, pokiaľ ide o prijatie technických predpisov a kódexu dobrej praxe, Belgické kráľovstvo tvrdí, že právomoc kráľa prijať kráľovským nariadením technické predpisy a kódex dobrej praxe po tom, čo získal stanovisko alebo návrh CREG, je v súlade s ustanoveniami smerníc 2009/72 a 2009/73. Skutočnosť, že regulačný orgán nemôže zmeniť text, na ktorého prijatie nemá právomoc, nie je nezlučiteľná s týmito ustanoveniami.

94

Po tretie, pokiaľ ide o ustanovenia technických predpisov a kódexu dobrej praxe, Belgické kráľovstvo popiera, že by mohli zasahovať do výlučnej právomoci CREG. Komisia predovšetkým presne neidentifikovala články týchto predpisov a tohto kódexu, hoci nesie dôkazné bremeno. Túto výhradu preto treba považovať za neprípustnú.

95

Zo znenia článku 11 a článku 23 ods. 2 druhého pododseku bodu 9 zákona o elektrickej energii, ako aj článku 15/5j a článku 15/14 ods. 2 druhého pododseku bodov 6 a 15 zákona o zemnom plyne ďalej nemožno vyvodiť, že ustanovenia technických predpisov a kódexu dobrej praxe, ktoré prijíma kráľ na základe stanoviska alebo návrhu CREG, zverujú kráľovi výlučnú právomoc, ktorá by sa mala vrátiť do právomoci CREG.

96

Napokon smernice 2009/72 a 2009/73 patria do širšieho rámca nariadení č. 714/2009 a 715/2009, ktoré stanovujú zavedenie sieťových predpisov uplatniteľných na všetky členské štáty. V oblasti pripojenia v odvetví elektrickej energie Komisia prijala tri predpisy. Odôvodnenie 2 každého z týchto predpisov pripomína rozlišovanie medzi pôsobnosťou článku 5 smernice 2009/72 a pôsobnosťou článku 37 ods. 6 tejto smernice. Článok 7 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2016/631 zo 14. apríla 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre požiadavky na pripojenie výrobcov elektriny do elektrizačnej sústavy (Ú. v. EÚ L 112, 2016, s. 1), článok 6 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy (Ú. v. EÚ L 223, 2016, s. 10), a článok 5 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1447 z 26. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o požiadavkách na pripojenie sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia a jednosmerne pripojených jednotiek parku zdrojov do elektrizačnej sústavy (Ú. v. EÚ L 241, 2016, s. 1), povoľujú členským štátom zveriť právomoc schvaľovať všeobecne uplatniteľné požiadavky, ktoré majú stanoviť príslušní prevádzkovatelia sústav, inému, než regulačnému orgánu.

97

To je dôvod, pre ktorý boli prijaté technické predpisy, ktorých účinkom je schválenie týchto uplatniteľných požiadaviek v súlade so sieťovými predpismi Únie. Ustanovenia technických predpisov preberajú článok 5 smernice 2009/72 a nepredstavujú privlastnenie si právomoci CREG kráľom, ani nemajú za následok obmedzenie právomoci tohto orgánu schvaľovať metodiky a pravidlá uvedené v článku 37 ods. 6 a 9 smernice 2009/72.

98

Pokiaľ ide v prvom rade o neprípustnosť, na ktorú poukazuje Belgické kráľovstvo, nemožno ju konštatovať, keďže Komisia v rámci svojej výhrady dostatočne uviedla viaceré ustanovenia zákonov o elektrickej energii a o zemnom plyne, ktoré považuje za odporujúce článku 37 ods. 6 a 9 smernice 2009/72 a článku 41 ods. 6 a 9 smernice 2009/73, takže túto výhradu možno pochopiť. Tento členský štát bol navyše schopný pochopiť ju a odpovedať na ňu.

99

Pokiaľ ide v druhom rade o meritum veci, článok 37 ods. 6 písm. a) až c) a článok 37 ods. 9 smernice 2009/72 a článok 41 ods. 6 písm. a) až c) a článok 41 ods. 9 smernice 2009/73 stanovujú, že je na regulačnom orgáne, aby stanovil alebo aspoň schválil metodiky používané na výpočet alebo stanovenie podmienok pripojenia a prístupu do národných sústav, podmienky poskytovania vyrovnávacích alebo vyvažovacích služieb a prístup do cezhraničných infraštruktúr vrátane postupov na prideľovanie kapacity a riadenia v prípade preťaženia, ako aj požadoval od prevádzkovateľov prepravných sústav alebo prevádzkovateľov na trhu zmenu ich pravidiel riadenia preťaženia vrátane prideľovania kapacity, ktoré sú povinní predložiť uvedenému orgánu.

100

Ako vyplýva z odôvodnenia 34 smernice 2009/72 a odôvodnenia 33 smernice 2009/73, pre správne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom je potrebné, aby energetickí regulátori mali možnosť prijímať rozhodnutia vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach a boli úplne nezávislí od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov.

101

V prejednávanej veci však článok 11 zákona o elektrickej energii a článok 15/5j zákona o zemnom plyne priznávajú kráľovi právomoc stanoviť technické predpisy pre prevádzkovanie prenosovej sústavy elektrickej energie a prístup k nej, ako aj kódex dobrej praxe v oblasti prístupu do prepravnej sústavy zemného plynu, k zariadeniam na uskladnenie zemného plynu a zariadeniam LNG.

102

Podľa týchto ustanovení môže kráľ stanovením týchto technických predpisov a tohto kódexu dobrej praxe vymedziť určité prevádzkové požiadavky a pravidlá, ako aj rôzne spôsoby, podmienky a informácie, ktoré by podľa článku 37 ods. 6 písm. a) až c) a článku 37 ods. 9 smernice 2009/72, ako aj článku 41 ods. 6 písm. a) až c) a článku 41 ods. 9 smernice 2009/73 mali patriť do právomoci regulačného orgánu.

103

Najmä článok 11 druhý odsek body 1 a 5 zákona o elektrickej energii stanovuje, že technické predpisy vymedzujú lehoty pripojenia, ako aj informácie, ktoré majú užívatelia sústavy poskytnúť prevádzkovateľovi sústavy. Okrem toho článok 15/5j zákona o zemnom plyne vo svojom druhom odseku bodoch 1, 2, 4 a 7 stanovuje, že kódex dobrej praxe definuje postupy a spôsoby žiadostí o prístup do sústavy, informácie, ktoré majú užívatelia sústavy poskytnúť prevádzkovateľovi sústavy, lehoty, v ktorých prevádzkovateľ sústavy musí odpovedať na žiadosti o prístup do jeho sústavy a k jeho zariadeniam, ako aj základné zásady týkajúce sa práv a povinností prevádzkovateľa prepravnej sústavy zemného plynu na jednej strane a používateľov prepravnej sústavy zemného plynu na strane druhej.

104

Tým sa stanovuje, že technické predpisy a kódex dobrej praxe určujú pravidlá, informácie a zásady týkajúce sa podmienok pripojenia a prístupu do národných sústav v zmysle článku 37 ods. 6 písm. a) smernice 2009/72 a článku 41 ods. 6 písm. a) smernice 2009/73. Podľa týchto ustanovení práva Únie by regulačný orgán mal byť zodpovedný za stanovenie alebo schválenie týchto podmienok alebo prinajmenšom metodík, ktoré sa používajú na ich stanovenie.

105

Rovnako článok 11 druhý odsek body 2 a 7 zákona o elektrickej energii stanovuje, že technické predpisy definujú prevádzkové pravidlá, ktorým podlieha prevádzkovateľ sústavy pri svojom technickom riadení toku elektrickej energie, a že v súlade s týmito technickými predpismi zmluvy prevádzkovateľa sústavy týkajúce sa prístupu do sústavy stanovujú pravidlá uplatňovania technických predpisov pre užívateľov sústavy nediskriminačným spôsobom. Okrem toho článok 15/5j druhý odsek body 5 a 9 zákona o zemnom plyne stanovuje, že kódex dobrej praxe definuje opatrenia zamerané na zabránenie akejkoľvek diskriminácii medzi užívateľmi alebo kategóriami užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu, ako aj základné zásady týkajúce sa práv a povinností prevádzkovateľa prepravnej sústavy zemného plynu na jednej strane a užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu na druhej strane, pokiaľ ide o jej používanie.

106

Pravidlá, opatrenia a zásady, ktoré technické predpisy a kódex dobrej praxe takto definujú, sa tak môžu vzťahovať na podmienky poskytovania vyrovnávacích, resp. vyvažovacích služieb, ktoré musia byť spravodlivé a nediskriminačné. Podľa článku 37 ods. 6 písm. b) smernice 2009/72 a článku 41 ods. 6 písm. b) smernice 2009/73 regulačný orgán musí byť zodpovedný za stanovenie alebo schválenie týchto podmienok alebo prinajmenšom metodík, ktoré sa používajú na ich stanovenie.

107

Navyše článok 11 druhý odsek body 2 a 6 zákona o elektrickej energii stanovuje, že technické nariadenie definuje prevádzkové pravidlá, ktorým podlieha prevádzkovateľ sústavy pri činnostiach, ktoré musí vykonať s cieľom odstrániť problémy preťaženia, ako aj informácie, ktoré má prevádzkovateľ sústavy poskytnúť prevádzkovateľom iných elektrických sústav, s ktorými je prepojená prenosová sústava, s cieľom zabezpečiť bezpečnú a účinnú prevádzku, koordinovaný rozvoj a interoperabilitu prepojenej sústavy. Okrem toho článok 15/5j druhý odsek bod 9 zákona o zemnom plyne stanovuje, že kódex dobrej praxe definuje základné zásady týkajúce sa práv a povinností na jednej strane prevádzkovateľa prepravnej sústavy zemného plynu a na druhej strane užívateľov prepravnej sústavy zemného plynu, v oblasti dojednávania prístupu k prepravným kapacitám a pri riadení preťažení.

108

Tým sa pravidlá, informácie a zásady, ktoré technické predpisy a kódex dobrej praxe takto definujú, môžu vzťahovať na prístup k cezhraničnej infraštruktúre, vrátane postupov prideľovania kapacity a riadenia preťaženia. Podľa článku 37 ods. 6 písm. c) smernice 2009/72 a článku 41 ods. 6 písm. c) smernice 2009/73 je to regulačný orgán, kto má byť zodpovedný za stanovenie alebo schvaľovanie tohto prístupu a postupov, alebo aspoň metodík použitých na ich vytvorenie, pričom tento orgán je navyše podľa odseku 9 každého z týchto článkov poverený monitorovaním riadenia preťaženia.

109

V tomto kontexte zásah kráľa pri určovaní viacerých podmienok, ktoré by podľa smerníc 2009/72 a 2009/73 mali byť stanovené alebo schválené samotnou CREG, by CREG zbavoval regulačných právomocí, ktoré by jej mali prináležať (pozri analogicky rozsudok z 29. októbra 2009, Komisia/Belgicko, C‑474/08, neuverejnený, EU:C:2009:681, bod 29).

110

Treba uviesť, že ako regulačný orgán by CREG mala byť oprávnená prijímať svoje rozhodnutia samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, v úsilí zabezpečiť súlad s cieľmi sledovanými uvedenou smernicou a bez toho, aby podliehala vonkajším pokynom od iných orgánov, ako je kráľ (pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2020, Prezident Slovenskej republiky, C‑378/19, EU:C:2020:462, bod 54).

111

Treba dodať, že argumentácia uvedená Belgickým kráľovstvom nemôže vyvrátiť druhú časť druhého žalobného dôvodu.

112

V tejto súvislosti argumentácia založená na nariadeniach č. 714/2009 a 715/2009 nie je relevantná, keďže tieto nariadenia sa týkajú podmienok prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny energií a nemajú za cieľ zmeniť ustanovenia smerníc 2009/72 a 2009/73, ktorých sa týka prejednávaná žaloba, ktoré sa týkajú právomoci regulačného orgánu stanoviť alebo schvaľovať prinajmenšom metodiky používané na výpočet alebo stanovenie podmienok pripojenia a prístupu do národných sústav.

113

Pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa nariadení 2016/631, 2016/1388 a 2016/1447, zrušenia článku 5 smernice 2009/72 a prijatia technických predpisov, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa existencia nesplnenia povinnosti musí posudzovať vzhľadom na situáciu členského štátu, aká bola na konci lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a že zmeny, ktoré prípadne nastali neskôr, nemôže Súdny dvor zohľadniť (rozsudok z 15. marca 2017, Komisia/Španielsko, C‑563/15, neuverejnený, EU:C:2017:21016, bod 25 a citovaná judikatúra). Tieto nariadenia, ako aj zrušenie článku 5 smernice 2009/72 a prijatie technických predpisov preto nemôžu byť zohľadnené v rámci preskúmania tejto žaloby, pretože k nim došlo po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

114

V každom prípade, hoci cieľom nariadení 2016/631, 2016/1388 a 2016/1447 je stanoviť harmonizované pravidlá týkajúce sa prepojenia sústav, ich cieľom nie je zmeniť pravidlá právomoci, ako sú stanovené v článku 37 ods. 6 písm. a) až c) a článku 37 ods. 9 smernice 2009/72, ako aj v článku 41 ods. 6 písm. a) až c) a článku 41 ods. 9 smernice 2009/73, ani oslobodiť členské štáty od povinnosti prebrať tieto ustanovenia.

115

V dôsledku toho treba konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že správne neprebralo článok 37 ods. 6 písm. a) až c) a článok 37 ods. 9 smernice 2009/72, ako aj článok 41 ods. 6 písm. a) až c) a článok 41 ods. 9 smernice 2009/73, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smerníc 2009/72 a 2009/73.

116

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

117

Keďže Komisia navrhla uložiť Belgickému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania a Belgické kráľovstvo vo svojich dôvodoch nemalo úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: