–

Corporis sp. z o.o., v zastúpení: P. Nowosielski a P. Mazgaj, radcowie prawni,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe, M. Heller a S. L. Kalėda, splnomocnení zástupcovia,

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 2009, s. 1), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Corporis sp. z o.o., poisťovňou so sídlom v Poľsku, a Gefion Insurance A/S, poisťovňou so sídlom v Dánsku, vo veci náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou.

3

Odôvodnenia 76, 105 a 127 smernice 2009/138 znejú takto:

…

…

4

Podľa článku 147 tejto smernice:

„Každá poisťovňa, ktorá má zámer vykonávať činnosť po prvýkrát v jednom alebo viacerých členských štátoch na základe slobody poskytovať služby, to najprv oznámi orgánom dohľadu domovského členského štátu s uvedením povahy rizík alebo záväzkov, ktoré plánuje kryť.“

5

Článok 148 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Orgány dohľadu domovského členského štátu oznámia, v lehote do jedného mesiaca od oznámenia stanoveného v článku 147, členskému štátu alebo štátom, na územiach ktorých má poisťovňa zámer vykonávať činnosť na základe slobody poskytovať služby, tieto údaje:

…

Súčasne orgány dohľadu domovského členského štátu informujú o oznámení príslušnú poisťovňu.

2.   Členské štáty, na území ktorých chce neživotná poisťovňa na základe slobody poskytovať služby pokryť riziká v odvetví 10 v časti A prílohy I, okrem zodpovednosti dopravcu, môžu požadovať, aby [neživotná] poisťovňa predložila tieto údaje:

…“

6

Článok 151 tejto smernice s názvom „Zákaz znevýhodňovania osôb uplatňujúcich si nároky“, ktorý je súčasťou hlavy I kapitoly VIII oddielu 1 pododdielu 2 s názvom „Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel“ znie takto:

„Hostiteľský členský štát požaduje od neživotnej poisťovne, aby zaistila, že osoby uplatňujúce si nároky vzniknuté z udalostí, ktoré sa stali na jeho území, nebudú znevýhodnené v dôsledku skutočnosti, že poisťovňa pokrýva iné riziko než zodpovednosť prepravcu zatriedené do odvetvia 10 v časti A prílohy I v rámci poskytovania služieb, a nie prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v tomto štáte.“

7

V článku 152 smernice 2009/138 s názvom „Zástupca“ sa stanovuje:

„1.   Na účely uvedené v článku 151 hostiteľský členský štát požaduje od neživotnej poisťovne, aby vymenovala svojho zástupcu, ktorý má bydlisko alebo je usadený na jeho území, ktorý bude zhromažďovať všetky potrebné údaje v súvislosti s uplatňovanými nárokmi a ktorý bude mať dostatočné právomoci na to, aby mohol zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám, ktoré si môžu uplatňovať nároky, vrátane platby takých nárokov, a zastupovať poisťovňu pred súdmi alebo orgánmi tohto členského štátu vo vzťahu k uvedeným nárokom.

Od tohto zástupcu sa môže tiež požadovať, aby zastupoval neživotnú poisťovňu pred orgánmi dohľadu hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o kontrolu existencie a platnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

2.   Hostiteľský členský štát nemôže požadovať, aby zástupca vykonával iné činnosti v mene neživotnej poisťovne, ktorou bol vymenovaný, než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.

…“

8

Podľa odôvodnenia 8 nariadenia č. 1393/2007:

„Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi strany v tom členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, a to bez ohľadu na miesto pobytu tejto strany.“

9

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. …“

10

Článok 133 ods. 2 ustawa Kodeks postępowania cywilnego (civilný sporový poriadok) zo 17. novembra 1964 (Dz. U. z roku 2018, položka 1360) stanovuje:

„Právnickým osobám a organizáciám bez právnej subjektivity sa procesné písomnosti alebo rozhodnutia doručujú orgánu, ktorý je oprávnený ich zastupovať pred súdmi, alebo pracovníkovi oprávnenému na preberanie písomností.“

11

Článok 177 ods. 1 bod 6 tohto zákona stanovuje:

„Súd môže z úradnej povinnosti konanie prerušiť, ak v ňom nemožno pokračovať, pretože adresa žalobcu chýba, alebo bola uvedená nesprávne alebo pretože žalobca v rámci stanovenej lehoty neoznámil adresu žalovaného alebo neposkytol údaje, ktoré súdu umožnia zistiť čísla uvedené v článku 208…, alebo žalobca nedodržal iné pokyny súdu.“

12

Článok 182 ods. 1 prvá veta tohto zákona znie takto:

„Prerušené konanie súd na súhlasný návrh oboch strán alebo na návrh dedičov alebo z dôvodov uvedených v článku 177 ods. 1 bodoch 5 a 6 zastaví, ak v lehote jedného roka odo dňa vydania uznesenia o prerušení konania nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní.“

13

Článok 208 ods. 1 písm. b) ustawa o działalności ubezpieczeniowej i reasekuracyjnej (zákon o poisťovacej a zaisťovacej činnosti) z 11. septembra 2015 (Dz. U. z roku 2018, položka 999), ktorým sa do poľského práva preberá článok 152 smernice 2009/138, stanovuje:

„Zahraničná poisťovňa so sídlom v inom členskom štáte… ako v Poľskej republike, ktorá v rámci voľného pohybu služieb a iným spôsobom, ako je zriadenie organizačnej zložky, zamýšľa vykonávať na území Poľskej republiky poisťovaciu činnosť v oblasti poisťovníctva podľa časti II skupiny 10 prílohy zákona, s výnimkou oblasti zodpovednosti dopravných podnikov za škodu, oznámi orgánu dohľadu prostredníctvom orgánu štátu, v ktorom má svoje sídlo:

14

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Corporis je poisťovacia spoločnosť so sídlom v Poľsku, ktorá vstúpila do nárokov na odškodnenie majiteľa vozidla poisteného v Poľsku, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody. Gefion Insurance je poisťovacia spoločnosť so sídlom v Dánsku, ktorá kryje riziká druhého účastníka tejto nehody.

15

Gefion Insurance ustanovila spoločnosť Crawford Polska sp. z o.o., ktorá má sídlo v Poľsku, ako podnik, ktorý má právomoc ju zastupovať vo vzťahu k osobám, ktorým bola v Poľsku spôsobená škoda, na základe článku 152 smernice 2009/138. V tejto súvislosti Crawford Polska poverená likvidáciou škôd v mene spoločnosti Gefion Insurance vyhovela hlavnému návrhu na náhradu škody, ktorý podala Corporis v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou.

16

Corporis sa pred Sąd Rejonowy Poznań – Stare Miasto (Okresný súd Poznań – Stare Miasto, Poľsko) okrem iného domáha sumy 157,41 poľských zlotých (PLN) (približne 30 eur) zvýšenej o úroky a trovy konania.

17

Tento súd rozhodujúci v prvom stupni nariadil, aby bol návrh na začatie konania doručený spoločnosti Gefion Insurance podľa ustanovení nariadenia č. 1393/2007. Táto spoločnosť odmietla potvrdiť prijatie písomnosti, pretože bola vyhotovená v poľskom jazyku.

18

Rozhodnutím z 20. júla 2018 Sąd Rejonowy Poznań – Stare Miasto (Okresný súd Poznań – Stare Miasto) preto požiadal Corporis, aby zaplatila zálohu vo výške 5000 PLN (približne 1150 eur) na pokrytie nákladov súvisiacich s prekladom písomností určených spoločnosti Gefion Insurance do dánskeho jazyka, pretože inak bude konanie prerušené.

19

Corporis odmietla zaplatiť túto zálohu, pričom tvrdila, že Gefion Insurance bola zastúpená spoločnosťou so sídlom v Poľsku, konkrétne spoločnosťou Crawford Polska, ktorá bola poverená zabezpečovaním zastúpenia spoločnosti Gefion Insurance v poľskom jazyku pred vnútroštátnym súdom, na ktorý bola podaná žaloba. Z tohto dôvodu nič neodôvodňuje žiadosť o zaplatenie zálohy na preklad uvedeného návrhu na začatie konania do dánskeho jazyka.

20

Rozhodnutím z 13. septembra 2018 Sąd Rejonowy Poznań – Stare Miasto (Okresný súd Poznań – Stare Miasto) prerušil konanie z dôvodu, že v ňom nebolo možné pokračovať, pretože Corporis neuhradila zálohu na preklad písomností určených spoločnosti Gefion Insurance.

21

Corporis podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Sąd Okręgowy w Poznaniu (Krajský súd Poznaň, Poľsko), v ktorej sa odvolávala najmä na porušenie článku 208 ods. 1 zákona o poisťovacích a zaisťovacích činnostiach, ktorým sa preberá článok 152 smernice 2009/138.

22

Podľa tohto súdu existujú pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či Sąd Rejonowy Poznań – Stare Miasto (Okresný súd Poznań – Stare Miasto) správne uplatnil ustanovenia nariadenia č. 1393/2007, keď nariadil doručenie návrhu na začatie konania poisťovni so sídlom v Dánsku, a nie jej zástupcovi so sídlom v Poľsku, ktorý je poverený likvidáciou škôd v zmysle ustanovení článku 151 v spojení s článkom 152 ods. 1 a 2 smernice 2009/138.

23

V tejto súvislosti Sąd Okręgowy w Poznaniu (Krajský súd Poznań) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 152 ods. 1 a 2 smernice 2009/138… v spojení s článkom 151 tejto smernice a odôvodnením 8 nariadenia č. 1393/2007 vykladať v tom zmysle, že zastupovanie neživotnej poisťovne vymenovaným zástupcom zahŕňa prevzatie návrhu na začatie súdneho konania vo veci náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou?“

24

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 152 ods. 1 smernice 2009/138 v spojení s článkom 151 tejto smernice a odôvodnením 8 nariadenia č. 1393/2007 vykladať v tom zmysle, že vymenovanie zástupcu v hostiteľskom členskom štáte neživotnou poisťovňou zahŕňa aj oprávnenie tohto zástupcu na prevzatie návrhu na začatie konania vo veci náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou.

25

V prejednávanej veci sa pochybnosti vnútroštátneho súdu týkajú najmä otázky, či na základe ustanovení nariadenia č. 1393/2007 súd prvého stupňa správne nariadil poisťovni so sídlom v Poľsku, aby doručila návrh na začatie konania poisťovni so sídlom v Dánsku, alebo či táto písomnosť mala byť doručená podniku vymenovanému touto poslednou uvedenou poisťovňou na základe článku 152 smernice 2009/138, ktorý má z tohto dôvodu právomoc zastupovať ju vo vzťahu k osobám, ktorým bola spôsobená škoda, ako aj pred súdmi tohto členského štátu.

26

S cieľom odpovedať na položenú otázku treba na úvod overiť, či sa nariadenie č. 1393/2007 uplatňuje v prejednávanej veci.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 1 tohto nariadenia sa toto nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby v ňom bola doručená.

28

V odôvodnení 8 uvedeného nariadenia sa však výslovne uvádza, že toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi strany v členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, a to bez ohľadu na miesto pobytu tejto strany.

29

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti zo systematického výkladu nariadenia č. 1393/2007 tak vyplýva, že toto nariadenie stanovuje len dve okolnosti, v prípade ktorých je doručenie súdnej písomnosti medzi členskými štátmi vyňaté z jeho pôsobnosti, a to po prvé, ak je bydlisko alebo obvyklý pobyt osoby, ktorej je písomnosť určená, neznáme, a po druhé, ak táto osoba určila splnomocneného zástupcu v štáte, v ktorom prebieha súdne konanie. Naopak, vo zvyšných prípadoch, pokiaľ má adresát súdnej písomnosti bydlisko na území iného členského štátu, doručovanie tejto písomnosti nevyhnutne patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1393/2007, a teda sa musí, ako stanovuje článok 1 ods. 1 tohto nariadenia, uskutočniť prostriedkami, ktoré na tento účel zaviedlo samotné nariadenie (rozsudky z 19. decembra 2012, Alder, C‑325/11, EU:C:2012:824, body 24 a 25, a zo 16. septembra 2015, Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, body 68 a 69).

30

Je pritom nesporné, že Gefion Insurance ako adresát súdnej písomnosti, ktorú jej zaslala spoločnosť Corporis, vymenovala spoločnosť Crawford Polska za subjekt, ktorý má právomoc ju zastupovať vo vzťahu k osobám, ktorým bola spôsobená škoda v Poľsku, ako aj pred súdmi tohto členského štátu na základe článku 152 smernice 2009/138.

31

Z toho vyplýva, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 29 tohto rozsudku sa nariadenie č. 1393/2007 v prejednávanej veci neuplatňuje.

32

Treba však pripomenúť, že ako uvádza odôvodnenie 76 smernice 2009/138, poistenie motorových vozidiel sa vzhľadom na zvyšujúcu sa mobilitu občanov Únie poskytuje čoraz častejšie cezhranične.

33

Systém zavedený touto smernicou tak najmä umožňuje poisťovni usadenej v jednom členskom štáte vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte prostredníctvom pobočky alebo na základe voľného pohybu služieb.

34

Pokiaľ ide o túto druhú možnosť, ktorú spoločnosť Gefion Insurance využila na poskytovanie svojich služieb v Poľsku, táto možnosť sa vyznačuje tým, že nie je potrebné založiť právny subjekt v hostiteľskom členskom štáte, aby tam vykonávala takéto činnosti. Podľa článku 147 smernice 2009/138 na tento účel postačuje najmä to, aby poisťovňa, ktorá chce po prvýkrát vykonávať svoju činnosť v hostiteľskom členskom štáte na základe voľného pohybu služieb, informovala orgány dohľadu domovského členského štátu a uviedla povahu rizík a záväzkov, ktoré má v úmysle kryť, a aby tieto orgány v súlade s článkom 148 tejto smernice poskytli informácie požadované týmto ustanovením týkajúce sa dotknutej poisťovne.

35

Vzhľadom na ťažkosti v súvislosti s podávaním žaloby proti poisťovni, ktorá vykonáva cezhraničné činnosti na základe voľného pohybu služieb, však článok 151 smernice 2009/138 vyžaduje, aby hostiteľský členský štát vyžadoval od dotknutej neživotnej poisťovne, aby zabezpečila, že osoby uplatňujúce si nároky vzniknuté z udalostí, ktoré sa stali na jeho území, sa nedostanú do menej výhodnej situácie z dôvodu, že táto poisťovňa kryje riziko v režime poskytovania služieb, a nie prostredníctvom podniku nachádzajúceho sa v tomto štáte.

36

Na tento účel podľa článku 152 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice hostiteľský členský štát požaduje od dotknutej neživotnej poisťovne, aby vymenovala zástupcu, ktorý má bydlisko alebo je usadený na jeho území, ktorý bude mať dostatočné právomoci na to, aby mohol zastupovať tento podnik vo vzťahu tak k poškodeným osobám, ktoré si môžu uplatňovať nároky na náhradu škody, ako aj v rámci súdnych konaní, ktoré tieto osoby môžu začať pred súdmi alebo orgánmi tohto členského štátu.

37

Vzhľadom na to, že toto ustanovenie nespresňuje presný rozsah právomocí zverených na tento účel zástupcovi poisťovne, a najmä to, či právomoc zastupovať zahŕňa aj možnosť tohto zástupcu prijímať doručované súdne písomnosti, treba v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť kontext uvedeného ustanovenia, ako aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2017, Vilkas, C‑640/15, EU:C:2017:39, bod 30 a citovanú judikatúru).

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom smernice 2009/138 je podľa jej odôvodnenia 105 najmä zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými poistníkmi a osobami oprávnenými na základe poistnej zmluvy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

39

V tejto súvislosti článok 152 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej článkom 151 sleduje cieľ umožniť účinné odškodnenie obetí v dôsledku dopravných nehôd motorových vozidiel s bydliskom v členskom štáte, v ktorom neživotná poisťovňa poskytuje svoje služby, a to aj vtedy, ak tam nemá prevádzkareň.

40

Povinnosť tohto podniku určiť zástupcu v hostiteľskom členskom štáte, stanovená v uvedenom článku 152 ods. 1, totiž znamená, že takýto zástupca má právomoc jednak zhromažďovať všetky potrebné informácie o škodových udalostiach a jednak zastupovať uvedený podnik nielen vo vzťahu k osobám, ktoré si môžu uplatňovať nároky na náhradu škody, ale aj vo všetkých súdnych konaniach týkajúcich sa návrhov na náhradu škody podaných na súdoch hostiteľského členského štátu.

41

Úloha tohto zástupcu tak spočíva v zjednodušení krokov poškodeného v dôsledku dopravnej nehody, najmä umožniť mu uplatniť si nárok v jeho vlastnom jazyku, teda v jazyku hostiteľského členského štátu. Bolo by teda v rozpore s cieľom sledovaným v článku 152 ods. 1 smernice 2009/138 pripraviť týchto poškodených o možnosť – ak už vykonajú predbežné kroky priamo u tohto zástupcu, hoci disponujú právom podať priamu žalobu voči poisťovni –, doručovať súdne písomnosti tomuto zástupcovi na účely podania žaloby o náhradu škody pred uvedenými vnútroštátnymi súdmi (pozri analogicky rozsudok z 10. októbra 2013, Spedition Welter, C‑306/12, EU:C:2013:650, bod 24).

42

Za týchto okolností treba usudzovať, že vylúčenie oprávnenia zo súboru právomocí, ktorými musí disponovať zástupca dotknutej neživotnej poisťovne, ktorá je poverená likvidáciou škodových udalostí, prijímať doručené návrhy na začatie konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej dopravou nehodou, by bolo v rozpore s cieľom zabezpečiť účinné odškodnenie obetí dopravných nehôd.

43

Okrem toho takéto vylúčenie by bolo v rozpore s cieľom stanoveným v článku 151 smernice 2009/138, ktorým je predchádzať akejkoľvek diskriminácii osôb, ktoré podali návrh na náhradu škody. Ak by si totiž takéto osoby po rokovaní so zástupcom dotknutej neživotnej poisťovne overili možnosť požadovať náhradu škody a boli by povinné doručiť návrh na začatie konania tejto neživotnej poisťovni v jej domovskom členskom štáte, a nie jej zástupcovi v hostiteľskom členskom štáte, podliehali by dodatočným a nákladným formalitám najmä v súvislosti s potrebou prekladov, čo by mohlo spôsobiť neprimerané náklady v porovnaní so sumou požadovanou z titulu náhrady škody.

44

Ako pritom vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Sąd Rejonowy Poznań – Stare Miasto (Okresný súd Poznań – Stare Miasto) požiadal Corporis, aby zaplatila zálohu vo výške 5000 PLN (približne 1150 eur) na pokrytie nákladov súvisiacich s prekladom písomností určených spoločnosti Gefion Insurance do dánskeho jazyka, pričom Corporis sa pred týmto súdom domáhala zaplatenia sumy 157,41 PLN (približne 30 eur) zvýšenej o úroky a trovy konania. Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že výška takých nákladov na preklad je neprimeraná vo vzťahu k sume požadovanej z titulu náhrady škody, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 152 ods. 1 smernice 2009/138 v spojení s článkom 151 tejto smernice a odôvodnením 8 nariadenia č. 1393/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že vymenovanie zástupcu v hostiteľskom členskom štáte neživotnou poisťovňou zahŕňa aj oprávnenie tohto zástupcu na prevzatie návrhu na začatie konania vo veci náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 152 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v spojení s článkom 151 tejto smernice a odôvodnením 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že vymenovanie zástupcu v hostiteľskom členskom štáte neživotnou poisťovňou zahŕňa aj oprávnenie tohto zástupcu na prevzatie návrhu na začatie konania vo veci náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou.