1.

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch ( 2 ) si vyžaduje, aby sa plány alebo projekty, ktoré môžu významne ovplyvniť chránené územie, podrobili zhodnoteniu (ex ante) ich dosahov z hľadiska cieľov ochrany. Považuje sa však predĺženie stavebného povolenia s obmedzenou desaťročnou dobou platnosti o ďalších päť rokov za plán alebo projekt v zmysle tohto ustanovenia? Alebo sa pôvodné povolenie a predĺženie považujú za jedinú operáciu, a preto sa nevyžaduje ďalšie posúdenie? Na túto otázku je potrebné odpovedať v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil írsky High Court (Vyšší súd).

2.

Povoľovanie plánov a projektov, ktoré môžu v zmysle smernice o biotopoch, resp. smernice o ochrane vtáctva ( 3 ), významne ovplyvniť chránené územie, upravuje článok 6 ods. 2 a 3 smernice o biotopoch nasledujúcim spôsobom:

„2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

3.

V zmysle návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú relevantné nasledujúce ustanovenia Planning and Development Act 2000 (No. 30 of 2000) [zákon o územnom plánovaní a rozvoji z roku 2000 (č. 30 z roku 2000), ďalej len „PDA 2000“].

4.

Podľa § 40 ods. 1 PDA 2000 po uplynutí fázy výstavby územného povolenia stráca toto povolenie platnosť:

„40. – 1   S výhradou odseku 2 končí povolenie udelené podľa tejto časti po uplynutí predmetnej lehoty (ale bez toho, aby bola dotknutá platnosť všetkých zmien vykonaných pred uplynutím tejto lehoty)

5.

§ 42 PDA 2000 upravuje predĺženie doby platnosti územného povolenia. Stručne povedané, § 42 upravuje dva alternatívne prípady, kedy možno požiadať o predĺženie. Po prvé, ak sa hlavné práce v zmysle územného povolenia vykonajú v priebehu obdobia požadovaného predĺženia a projekt sa dokončí v primeranom čase. Po druhé, ak úvahy obchodného, hospodárskeho alebo technického charakteru, ktoré žiadateľ nemôže ovplyvniť, v podstatnej miere odporujú začatiu projektu alebo vykonaniu hlavných prác v zmysle územného povolenia.

6.

V druhom prípade, t. j. ak ide o úvahy obchodného, hospodárskeho alebo technického charakteru, upravuje § 42 rôzne ochranné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť, že pôvodné územné povolenia nebudú ohrozovať vývoj plánovania. Napríklad predĺženie nemožno povoliť v tom prípade, ak sa ciele plánovania od okamihu vydania povolenia podstatne zmenili, a to tak, že by projekt už viac nezodpovedal požiadavkám riadneho plánovania a trvalo udržateľného rozvoja lokality. Je tiež potrebné, aby nedošlo k rozporu s ministerskými usmerneniami.

7.

Prostredníctvom ďalších ochranných ustanovení sa má hlavne zabezpečiť jednak dodržiavanie ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ( 4 ) a jednak ustanovení smernice o biotopoch. Predovšetkým v prípade, ak sa nezačne s vykonávaním projektu, musia byť miestne orgány územného plánovania presvedčené o tom, že pred vydaním územného povolenia sa v potrebnom rozsahu vykoná posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo posudzovanie vplyvov, resp. obe posúdenia, § 42 ods. 1 písm. a) bodu ii) IV).

8.

§ 42 upravuje aj ďalšie ochranné ustanovenie, pokiaľ ide o dĺžku obdobia, o ktoré možno povolenie predĺžiť. Výslovne sa stanovuje, že dodatočná lehota nemôže prekročiť päť rokov. Okrem toho žiadosť o predĺženie možno podať iba raz.

9.

§ 146B a § 146C PDA 2000 upravujú postup, akým možno zmeniť konkrétny typ územného povolenia vydaný pre projekty rozvoja strategickej infraštruktúry. Tieto ustanovenia výslovne nepredpokladajú vykonanie predbežného posúdenia alebo hodnotenia vplyvov v zmysle smernice o biotopoch.

10.

§ 50 PDA 2000 stanovuje, že platnosť územného povolenia možno spochybniť len prostredníctvom žaloby o súdne preskúmanie. Žaloba musí byť podaná v lehote ôsmich týždňov. The High Court (Vyšší súd) má za určitých okolností možnosť lehotu predĺžiť.

11.

Existenciu tejto lehoty vykladajú vnútroštátne súdy v tom zmysle, že ide o lehotu, ktorá vylučuje, aby účastník konania v rámci súdneho preskúmania súvisiaceho s následným územným povolením uplatnil námietky, ktoré sú v podstate namierené proti skoršiemu územnému rozhodnutiu, v súvislosti s ktorým už predmetná lehota dávno uplynula. Súd o tejto otázke rozhodne na základe odôvodnenia žaloby a nie len podľa formálneho žalobného návrhu.

12.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplývajú nižšie uvedené skutkové okolnosti.

13.

An Bord Pleanála, írska Rada pre územné plánovanie, vydala 31. marca 2008 povolenie na výstavbu plynového terminálu, presnejšie terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu.

14.

Plánovaný projekt má byť umiestnený v blízkosti dvoch lokalít sústavy Natura 2000, a to konkrétne v blízkosti osobitného chráneného územia podľa smernice o biotopoch, nazývaného „Lower River Shannon“ (dolný tok rieky Shannon – kód územia IE0002165) a osobitného chráneného územia v zmysle smernice o ochrane vtáctva „River Shannon and River Fergus Estuaries“ (ústie riek Shannon a Fergus – kód územia IE0004077).

15.

Povolenie bolo vydané v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá riadne neprebrala smernicu o biotopoch. V rámci formálneho rozhodnutia o vydaní územného povolenia sa preto vôbec nezohľadňujú ustanovenia smernice o biotopoch, ani obe európske chránené územia. V zmysle návrhu na začatie prejudiciálneho konania preto nemožno konštatovať, že rozhodnutie „obsahuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných [v území]“ ( 5 ).

16.

Povolenie stanovovalo desaťročnú lehotu na vykonanie a ukončenie plánovaných prác na projekte (ďalej len „stavebná fáza“). Pre následnú prevádzku plynového terminálu (ďalej len „prevádzková fáza“) sa nestanovila nijaká lehota.

17.

V skutočnosti sa v rámci tejto desaťročnej lehoty nezačali vykonávať nijaké práce na projekte. Predkladateľ projektu odôvodňuje omeškania okrem iného zmenami v írskej právnej úprave týkajúcej sa prístupu k vnútroštátnej rozvodnej sieti plynu a všeobecnejšie hospodárskou situáciou od roku 2008.

18.

V septembri 2017 požiadal predkladateľ projektu o zmenu podmienok projektu v tom zmysle, aby sa fáza výstavby predĺžila o ďalších päť rokov. Plánovací orgán tomuto návrhu vo svojom rozhodnutí vyhovel, pričom stavebná fáza sa v súčasnosti skončí 31. marca 2023.

19.

Friends of the Irish Environment napadli predĺženie stavebnej fázy žalobou o súdne preskúmanie rozhodnutia pred High Court (Vyšší súd).

20.

High Court (Vyšší súd) preto predkladá Súdnemu dvoru tieto otázky:

21.

Friends of the Irish Environment, An Bord Pleanála, t. j. írsky orgán pre územné plánovanie, a Európska komisia predložili svoje písomné pripomienky. Keďže Súdny dvor sa domnieval, že má dostatok informácií, upustil od nariadenia pojednávania vo veci.

22.

Prvou, druhou a štvrtou prejudiciálnou otázkou sa má objasniť, či sa článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch vôbec uplatní na predĺženie stavebného povolenia. Tretia otázka sa naopak týka predbežného posúdenia, či rozhodnutie o predĺžení môže významne ovplyvniť chránené územia, a preto by bolo potrebné pristúpiť k celkovému posúdeniu. Piatou otázkou sa snaží High Court (Vyšší súd) zistiť, či je povinný z vlastného podnetu vykladať vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami smernice o biotopoch alebo či sú účastníci konania povinní podať príslušný návrh. Šiesta otázka sa napokon týka záväzného účinku pôvodného povolenia na preskúmanie námietok namierených proti rozhodnutiu o predĺžení.

23.

Prvé dve otázky a štvrtá otázka, ktoré sa majú posudzovať spoločne, majú za cieľ objasniť, či sa má rozhodnutie o predĺžení povolenia na výstavbu zariadenia považovať za súhlas s projektom, a teda sa uplatní článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch. High Court (Vyšší súd) sa pritom svojou druhou otázkou pýta, či sú v tomto ohľade rozhodujúce konkrétne úvahy. Štvrtú otázku chápem v tom zmysle, že predĺženie stavebnej fázy sa má v prejednávanom prípade posudzovať inak, čiže ako predĺženie prevádzkovej fázy, ktorá bola predmetom skoršieho rozsudku týkajúceho sa životnosti jadrových elektrární. ( 6 )

24.

Článok 6 smernice o biotopoch stanovuje viaceré samostatné povinnosti a postupy, ktoré majú v zmysle článku 2 ods. 2 za cieľ zachovanie alebo prípadne obnovenie prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry európskeho významu. ( 7 )

25.

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch predpokladá v tomto ohľade kontrolný postup, v rámci ktorého sa má prostredníctvom posúdenia ex‑ante zabezpečiť, že plány alebo projekty sa povolia len v rozsahu, v akom neovplyvňujú integritu danej lokality. ( 8 )

26.

Na tento účel článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch predpokladá dve fázy. Prvá fáza, upravená v prvej vete tohto ustanovenia, od členských štátov vyžaduje, aby posúdili vplyv plánov a projektov na chránené územie, ak je pravdepodobné, že takéto plány alebo projekty môžu významne ovplyvniť toto územie. V druhej fáze upravenej v druhej vete tohto ustanovenia, ktorá nadväzuje na už uvedené zhodnotenie vplyvov, sa takýto plán alebo projekt podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch povolí len v tom prípade, ak nebude dotknutá integrita príslušnej lokality. ( 9 )

27.

Pochybnosti vnútroštátneho súdu vyplývajú z tej skutočnosti, že výstavba plynového terminálu bola už právoplatne povolená rozhodnutím z roku 2008 a sporné rozhodnutie z roku 2018 len predĺžilo účinnosť tohto povolenia. Musí sa preto objasniť, či je takéto druhé rozhodnutie odsúhlasením plánu alebo projektu v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch.

28.

V tomto ohľade treba v prvom rade poznamenať, že írsky orgán územného plánovania zámer odsúhlasil, keď v roku 2018 vydal sporné povolenie. V zmysle znenia článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch možno takýto súhlas udeliť len v tom prípade, ak orgán s ohľadom na výsledky posudzovania vplyvov konštatoval, že nebude ovplyvnená integrita príslušnej lokality.

29.

Írsky orgán územného plánovania v tomto ohľade predovšetkým namieta, že Súdny dvor neposudzuje predĺženie povolenia na prevádzku ako povolenie projektu v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak nedochádza k prácam alebo zásahom meniacim fyzický stav daného miesta. ( 10 ) Táto výhrada však nie je presvedčivá, pretože definícia pojmu projekt podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá upravuje všeobecné posudzovanie vplyvov projektov na životné prostredie, je ešte reštriktívnejšia v porovnaní s definíciou použitou v smernici o biotopoch. ( 11 ) Okrem toho aj v zmysle kritérií stanovených smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ide o povolenie projektu, pretože bez predĺženia povolenia by sa plynový terminál nesmel postaviť; teda plánované práce alebo zásahy meniace fyzický stav daného miesta by sa nesmeli vykonať.

30.

Od posúdenia predĺženia by však bolo možné upustiť, ak by sa rozhodnutie z roku 2008 považovalo za jedinú ucelenú operáciu. Ďalšie kroky vedúce k uskutočneniu takejto jedinej ucelenej operácie si nevyžadujú nové posúdenie v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 12 )

31.

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa na jednej strane aj napriek tomu môže opakujúca činnosť, ktorá bola povolená pred prijatím smernice o biotopoch podľa ustanovení vnútroštátneho práva, považovať v prípade každého budúceho zásahu za samostatný projekt v zmysle tejto smernice. V opačnom prípade by sa totiž takáto činnosť dlhodobo vyňala z pôsobnosti akéhokoľvek predchádzajúceho zhodnotenia vplyvov na dotknutú lokalitu. ( 13 )

32.

Na druhej strane však Súdny dvor pripúšťa, aby sa niektoré činnosti okrem iného s ohľadom na ich opakujúci sa charakter, povahu a podmienky ich výkonu, považovali za jediný postup, takže ich možno považovať za jeden a ten istý projekt v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 14 ) V takomto prípade by sa uplatnil len zákaz zhoršenia v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, ( 15 ) ktorý si len v niektorých prípadoch vyžaduje zhodnotenie vplyvov na ciele ochrany chránených území. ( 16 )

33.

Táto judikatúra sa vyvinula v súvislosti s časovou pôsobnosťou článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. V prípade pôvodného projektu, ktorý bol po prvýkrát povolený pred pôsobnosťou ochrannej právnej úpravy, by uplatnenie takejto úpravy mohlo viesť k neprimeranému dodatočnému zaťaženiu, a preto sa predkladateľovi projektu musí poskytnúť zvýšená ochrana. Jej cieľom je preto podľa môjho názoru chrániť legitímnu dôveru predkladateľa projektu prostredníctvom obmedzenej výnimky z povinného preskúmania v zmysle článku 6 ods. 3.

34.

V prejednávanom prípade síce nejde o opakujúce sa činnosti, avšak jednak pôvodné povolenie z roku 2008 a jednak sporné povolenie sa dotýkajú rovnakého zámeru. Orgán pre územné plánovanie navyše zdôrazňuje, že sporným povolením sa nezmenil rozsah zámeru, ani jeho možný vplyv na životné prostredie a predovšetkým na chránené územia, bez ohľadu na predĺženie stavebnej fázy.

35.

Povaha a okolnosti vydania rozhodnutia o predĺžení zároveň bránia tomu, aby sa toto predĺženie spolu s povolením z roku 2008 považovali za jediný ucelený postup a aby sa projekt z tohto dôvodu zvýhodnil v porovnaní s uplatnením článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch v zmysle znenia tohto ustanovenia.

36.

Po prvé v prejednávanom prípade nejde o pôvodný projekt, ktorý bol povolený ešte pred účinnosťou článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Práve naopak, už povolenie z roku 2008 podliehalo takýmto požiadavkám. Z hľadiska práva Únie preto existuje omnoho menšia potreba chrániť predkladateľa projektu prostredníctvom právneho inštitútu jedinej operácie.

37.

V rámci primeraného preskúmania povolenia z roku 2008 by sa totiž v súvislosti so zhodnotením vplyvov rozhodnutia o predĺžení vynaložila len veľmi malá námaha. Z veľkej časti by sa bolo možné odvolávať na predchádzajúce zhodnotenie, pričom by sa zohľadnili len zmeny, ktoré nastali neskôr.

38.

Ak bol však pôvodný zámer povolený v rozpore s článkom 6 ods. 3, predkladateľovi projektu by sa poskytla omnoho menšia ochrana, ako v prípade predchádzajúceho povolenia, ktoré ešte nepodliehalo prísnejším požiadavkám. Uvedené platí o to viac, že hlavné požiadavky kladené na hodnotenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 nevyplynuli až z rozsudku namiereného proti Írsku ( 17 ), ktorý sa uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a ktorý bol vyhlásený len krátko pred vydaním povolenia v roku 2008, ale Súdny dvor ich spresnil už omnoho skôr. ( 18 ) Práve v prípade takého veľkého projektu, o aký ide v prejednávanej veci, museli predkladatelia projektu poznať tieto požiadavky vyplývajúce z práva Únie, a to aj v tom prípade, ak by povolenie z roku 2008 prípadne podliehalo len ustanoveniam vnútroštátneho práva.

39.

Po druhé írske právo výslovne stanovuje, že predĺženie stavebnej fázy si vyžaduje vydanie nového povolenia. Vzhľadom na to sa High Court (Vyšší súd) správne v druhej otázke písm. c) zaoberá tou skutočnosťou, že plynový terminál by bez sporného povolenia nebolo možné postaviť, pretože pôvodne povolená stavebná fáza už uplynula.

40.

V tomto zmysle Súdny dvor v rozsudku týkajúcom sa predĺženia prevádzkovania atómových elektrární zdôraznil, že prevádzka sporných zariadení už uplynula, resp. čoskoro uplynie, a bola predĺžená len na základe spornej právnej úpravy. ( 19 ) Na rozdiel od toho, v prípade opakujúcich sa prevádzkových prác plavebného kanálu, keď Súdny dvor pripustil, že môže ísť o jeden a ten istý projekt, ( 20 ) sa povolenie vydalo v rámci jediného rozhodnutia ešte predtým, ako článok 6 ods. 3 nadobudol účinnosť. ( 21 )

41.

Uplatnenie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch na predĺženie navyše zodpovedá aj účelu časovo obmedzených povolení výkonu určitých prác. Uplynutie lehoty spravidla umožňuje a vyžaduje si posúdenie, či sú stále splnené požiadavky pre vydanie povolenia. Preto napríklad smernica o priemyselných emisiách ( 22 ) a nariadenie o ochrane rastlín ( 23 ) stanovujú, že povolenie sa vydá len na určitý čas a pred jeho predĺžením sa podrobí preskúmaniu. Takéto povolenia sa netýkajú stavebnej fázy zámeru, ale prevádzkovej, resp. užívateľskej fázy. Aj v prípade stavebnej fázy však platí, že rozhodujúce okolnosti a uplatniteľné normy sa môžu po uplynutí stanovenej lehoty zmeniť oproti stavu, ktorý existoval v čase vydania prvého povolenia.

42.

V tejto súvislosti má najmä praktický význam, že povolenie z roku 2008 bolo vydané na základe ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým ešte nebola riadne prevzatá smernica o biotopoch [druhá otázka písm. a)] a že neobsahovalo nijaké úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky plánovaných prác [druhá otázka písm. b)]. Z oboch vyššie uvedených skutočností vyplýva, že posúdenie povolenia z roku 2008 má len veľmi obmedzený význam pre preskúmanie predĺženia. ( 24 ) Ak však bolo pôvodné posúdenie nedostatočné, je nevyhnutné, aby sa prípadné medzery dodatočne zaplnili v rámci nového rozhodnutia. ( 25 )

43.

Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery neodôvodňujú iný záver. Právna istota založená povolením z roku 2008 a prípadná legitímna dôvera sa totiž môžu vzťahovať len na obdobie, počas ktorého bolo možné v zmysle tohto povolenia uskutočniť výstavbu plynového terminálu.

44.

Sporné povolenie sa však týka obdobia po skončení stavebnej fázy v zmysle povolenia z roku 2008. Pre toto obdobie nemohlo skoršie pôvodné rozhodnutie zakladať ani právnu istotu, ani legitímnu dôveru. Naopak je zrejmé, že výstavbu plynového terminálu nemožno uskutočniť bez sporného povolenia, pretože pôvodne určená lehota pre stavebnú fázu už uplynula. Pre novú fázu výstavby naopak platí, že ide o situáciu, ktorú nemožno považovať za už zistenú, a preto sa použije článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 26 )

45.

Friends of the Irish Environment preto správne vychádzajú z porovnania s rozsudkom vo veci Wells ( 27 ), ktorý sa týkal smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Táto smernica si síce z dôvodov právnej istoty nevyžaduje nijaké zhodnotenie vplyvov na životné prostredie v prípadoch, keď bolo povolenie vydané po termíne na prevzatie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, avšak povoľovacie konanie sa formálne začalo ešte pred týmto okamihom (takzvané „pipeline projekty“). ( 28 ) Rozhodnutie, ktoré je však potrebné na to, aby sa zabránilo zániku pôvodného povolenia, si však ako nové povolenie v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vyžaduje posúdenie. ( 29 )

46.

Po tretie rozhodnutie o predĺžení v prejednávanom prípade umožňuje prvé vykonanie prác, teda operáciu, ktorá sa má podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch preskúmať z hľadiska významného vplyvu na dotknuté chránené územia. Nebezpečenstvo takéhoto vplyvu má však rozhodujúci význam z toho pohľadu, či je potrebné pristúpiť k zhodnoteniu vplyvov, ( 30 ) pretože cieľom posúdenia je predísť vzniku takýchto nebezpečenstiev. ( 31 )

47.

V tom spočíva podstatný rozdiel v porovnaní s opakujúcimi sa činnosťami, ktoré možno za určitých okolností považovať za jedinú operáciu, ( 32 ) pretože takéto operácie spravidla v prípade nezmeneného opakovania chránené územie dodatočne neovplyvnia.

48.

Druhou otázkou písm. d) sa má zistiť, či je toto tretie hľadisko natoľko podstatné, aby sa rozhodnutie o predĺžení nemuselo preskúmať, ak sa už vykonali niektoré práce na projekte, a teda ak už došlo k čiastočným vplyvom.

49.

Na túto otázku však v prebiehajúcom konaní nie je potrebné odpovedať, pretože sa ešte nevykonali nijaké práce. Okrem toho by ani takéto práce v zmysle návrhu na začatie prejudiciálneho konania nezakladali právo na dokončenie zámeru po uplynutí povolenej stavebnej fázy. ( 33 )

50.

Rozhodnutie o predĺžení povolenia na výstavbu zariadenia, bez ktorého nemožno vykonať nijaké práce, sa teda musí považovať za samostatné povolenie projektu, a preto sa uplatní článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

51.

Svojou treťou otázkou sa High Court (Vyšší súd) pýta, na aké úvahy má príslušný orgán prihliadať pri predbežnom preskúmaní v rámci prvej fázy podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

52.

Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch plány alebo projekty, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality alebo pre ňu nie sú potrebné, ale môžu túto lokalitu významne ovplyvniť, či už samotne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podliehajú primeranému zhodnoteniu dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality.

53.

Článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch teda požiadavku zhodnotenia dosahu plánov alebo projektov podmieňuje existenciou pravdepodobnosti alebo nebezpečenstva významného vplyvu na danú lokalitu. ( 34 ) Najmä s ohľadom na zásadu predchádzania škodám sa uplatní predpoklad, že takéto nebezpečenstvo existuje, ak na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti nemožno vylúčiť, že by plán alebo projekt mohol ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. ( 35 ) Posúdenie nebezpečenstva a musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka. ( 36 )

54.

Z uvedeného vyplýva, že v rámci predbežného preskúmania sa tieto hľadiská musia zohľadniť vo veľkom rozsahu, aby bolo možné odôvodniť upustenie od celkového posúdenia.

55.

Zrejme implicitný záver, ku ktorému dospel orgán územného plánovania v súvislosti s povolením z roku 2008, v zmysle ktorého zámer neovplyvní integritu tejto lokality, je v tomto ohľade len skutkovou okolnosťou. Jeho význam závisí od dôvodov, z ktorých orgán územného plánovania vychádzal vo svojom zistení. Keďže však predmetné povolenie v zmysle návrhu na začatie prejudiciálneho konania už v roku 2008 neobsahovalo úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky plánovaných prác, v súčasnosti už vôbec nemôže vylúčiť nebezpečenstvo ovplyvnenia lokality.

56.

Bolo by skôr potrebné zadovážiť si ďalšie vedecké poznatky, ktoré by odôvodňovali upustenie od hodnotenia vplyvov. Takéto poznatky by v prvom rade museli vyplniť medzery posúdenia z roku 2008 a v druhom rade by museli zohľadňovať zmeny v zámere, zmeny dotknutých chránených biotopov a druhov, ( 37 ) ako aj zmeny vo vedeckých zisteniach, ku ktorým medzičasom došlo. Prípadne by sa muselo prihliadať aj na iné plány a projekty, ktoré boli medzičasom prijaté, ak by spolu s posudzovaným plánom alebo projektom mohli významne ovplyvniť danú lokalitu.

57.

Na tretiu otázku preto treba odpovedať tak, že zhodnotenie dosahov podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch sa musí vykonať, ak na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov nemožno vylúčiť, že plán alebo projekt môže ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Predchádzajúce posúdenie toho istého plánu alebo projektu môže takéto riziko vylúčiť len v rozsahu, v akom obsahuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky plánovaných prác. Predbežné posúdenie teda musí dodatočne vyplniť medzery predchádzajúceho posúdenia a zohľadniť, či medzičasom došlo k zmene zámeru, či boli prijaté iné plány a projekty, ktoré spoločne s posudzovaným plánom alebo projektom môžu významne ovplyvniť danú lokalitu, ale tiež či v prípade dotknutých chránených biotopov a druhov nastali zmeny a či sú dostupné nové vedecké poznatky.

58.

Svojou piatou otázkou sa High Court (Vyšší súd) pýta, do akej miery sa uplatní povinnosť výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, ak účastníci konania výslovne takýto výklad nenavrhli.

59.

Pozadie tejto otázky vychádza zo skutočnosti, že orgán územného plánovania sporné predĺženie nepovolil na základe ustanovení, ktoré upravujú zhodnotenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, konkrétne na § 42 PDA 2000, ale na § 146B a § 146C PDA 2000, ktoré si takéto posúdenie nevyžadujú. Voľba právneho základu však výslovne nebola predmetom žaloby vo veci samej.

60.

V súvislosti s uplatnením konkrétneho žalobného prostriedku je potrebné odkázať na judikatúru, podľa ktorej musia súdy určité otázky preskúmať z úradnej povinnosti (ex offo). V zmysle tejto judikatúry si síce právo Únie v podstate nevyžaduje, aby vnútroštátne súdy ex offo preskúmali porušenie ustanovení práva Únie, ak by ich takéto preskúmanie nútilo ísť nad rámec sporu tak, ako ho vymedzili účastníci konania. Tieto súdy sú povinné prihliadať na právne kritériá vyplývajúce z kogentného ustanovenia práva Únie ex offo len vtedy, ak im takáto povinnosť alebo právo vyplýva z kogentných ustanovení vnútroštátneho práva. ( 38 )

61.

Pri podrobnejšom posúdení sa však uvedená judikatúra v prejednávanom prípade neuplatní, pretože Friends of the Irish Environment v zmysle informácií uvedených v spise, v priebehu konania namietli porušenie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Nie je teda potrebné sa touto otázkou zaoberať z úradnej povinnosti (ex offo).

62.

Cieľom uvedenej otázky je naopak zistiť, či odkaz na toto ustanovenie možno podmieniť tým, aby sa účastník konania odvolal na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa musia uplatniť a vykladať v súlade s právom Únie s cieľom predísť porušeniu práva Únie.

63.

Ako správne podotýkajú Friends of the Environment a Komisia, judikatúra v tejto oblasti je jednoznačná.

64.

Súdny dvor totiž opakovane rozhodol, že povinnosť členských štátov stanovená smernicou dosiahnuť výsledok, o ktorý sa táto smernica usiluje, ako aj povinnosť týchto členských štátov prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie plnenia tejto povinnosti sa vzťahuje na všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov v rozsahu ich právomocí. ( 39 )

65.

Z toho vyplýva, že vnútroštátne súdy poverené výkladom vnútroštátneho práva musia pri jeho uplatňovaní zohľadniť všetky predpisy vnútroštátneho práva a uplatniť výkladové metódy, ktoré vnútroštátne právo uznáva, aby bolo v čo najväčšej možnej miere toto právo vykladané v zmysle znenia a účelu spornej smernice, docielil sa výsledok stanovený smernicou a splnili sa povinnosti podľa článku 288 ods. 3 ZFEÚ. ( 40 )

66.

Ak takýto postup nie je možný, vyžaduje si prednosť práva Únie, aby vnútroštátne súdy, ktoré sú v rámci svojej právomoci povinné uplatniť ustanovenia práva Únie, zaručili úplný účinok takýchto ustanovení tým, že v rámci svojej právomoci v prípade potreby neuplatnia akékoľvek vnútroštátne ustanovenie odporujúce ustanoveniu práva Únie. ( 41 ) Takáto povinnosť je obmedzená tým, že samotná smernica nemôže vytvárať povinnosti na strane jednotlivca, a preto sa voči nemu nemožno na túto smernicu odvolávať. ( 42 )

67.

Nie je však naopak potrebné, aby účastníci konania pred vnútroštátnymi súdmi osobitne označili ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré majú uvedené súdy vykladať v súlade s právom Únie alebo ich neuplatniť. Označenie takýchto noriem a uplatnenie takéhoto postupu s cieľom zabrániť prípadnému rozporu medzi vnútroštátnym právom a právom Únie naopak patrí do rámca povinnosti vnútroštátnych súdov dosiahnuť cieľ stanovený smernicou.

68.

Vo veci samej navyše nie je jasné, prečo by sa High Court (Vyšší súd) mal usilovať o určenie správneho právneho základu pre predĺženie stavebnej fázy, ak by konštatoval, že o predĺžení sa rozhodlo v rozpore s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

69.

Povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právne predpisy v čo možno najväčšom rozsahu v súlade s právom Únie v každom prípade neznamená, že účastníci konania výslovne navrhnú počas prebiehajúceho konania takýto osobitný výklad, ak takíto účastníci konania prinajmenšom namietnu porušenie relevantných ustanovení práva Únie.

70.

Svojou šiestou otázkou sa High Court (Vyšší súd) pýta, či je povinný neuplatniť vnútroštátne procesné ustanovenia, podľa ktorých žalobca v súvislosti s neskoršou žiadosťou o vydanie povolenia nemôže spochybniť platnosť skoršieho (uplynutého) povolenia.

71.

Táto otázka sa kladie len pre prípad, ak by sa článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch uplatnil na predĺženie z toho dôvodu, že pôvodné povolenie bolo vydané na základe ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým neboli správne prebraté ustanovenia smernice o biotopoch. Ako už bolo uvedené, toto hľadisko nie je podstatné, ( 43 ) a preto nie je potrebné odpovedať na túto otázku.

72.

Uvedená otázka sa navyše opäť týka úvah o právnej istote a ochrane legitímnej dôvery. V rozsahu, v akom sú takéto úvahy relevantné pre uplatnenie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, patria do rámca právneho inštitútu jedinej operácie, ktorý už bol objasnený. ( 44 ) Aj z tohto dôvodu nie je potrebné samostatne odpovedať na šiestu otázku.

73.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby vyhlásil tento rozsudok: