1

Žalobkyňa, Tokin Corp., je spoločnosť so sídlom v Japonsku, ktorá vyrába a predáva tantalové elektrolytické kondenzátory. Do 19. apríla 2017 bola známa pod názvom NEC Tokin Corporation.

2

Od 1. augusta 2009 do 31. januára 2013 bola žalobkyňa v 100 % vlastníctve spoločnosti NEC Corp.

3

Predmetné porušenie sa týka hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov. Kondenzátory sú elektrické komponenty, ktoré v elektrickom poli uskladňujú energiu elektrostatickým spôsobom. Elektrolytické kondenzátory sa používajú takmer vo všetkých elektronických výrobkoch, ako sú osobné počítače, tablety, telefóny, klimatizácie, chladničky, pračky, automobilové výrobky a priemyselné prístroje. Klientela je teda veľmi rozmanitá. Elektrolytické kondenzátory, presnejšie hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory, sú výrobkami, ktorých cena predstavuje dôležitý konkurenčný parameter.

4

Dňa 4. októbra 2013 spoločnosť Panasonic a jej dcérske spoločnosti podali na Európsku komisiu žiadosť o zapísanie do poradia žiadateľov o oslobodenie od pokuty podľa bodov 14 a 15 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2006“), pričom poskytli informácie o existencii údajného porušenia v odvetví elektrolytických kondenzátorov.

5

Dňa 28. marca 2014 Komisia na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) požiadala o informácie viacero podnikov pôsobiacich v odvetví elektrolytických kondenzátorov, najmä žalobkyňu.

6

Dňa 21. mája 2014 žalobkyňa spolu so spoločnosťou Nec predložila Komisii žiadosť o zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006.

7

Dňa 4. novembra 2015 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala žalobkyni.

8

Adresáti oznámenia o výhradách vrátane žalobkyne boli vypočutí Komisiou na vypočutí, ktoré sa konalo od 12. do 14. septembra 2016.

9

Dňa 21. marca 2018 Komisia prijala rozhodnutie C(2018) 1768 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40136 – Kondenzátory) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

10

Napadnutým rozhodnutím Komisia konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví elektrolytických kondenzátorov, na ktorom sa podieľalo deväť podnikov alebo skupín podnikov, a to konkrétne spoločnosti Elna, Hitachi AIC, Holy Stone, Matsuo, Nichicon, Nippon Chemi‑Con, Rubycon, Sanyo (spoločne označujúca spoločnosti Sanyo a Panasonic), Nec a žalobkyňa, spoločne označené „NEC Tokin“ (ďalej spoločne len „účastníci kartelu“) (odôvodnenie 1 a článok 1 napadnutého rozhodnutia).

11

Komisia v podstate uviedla, že predmetné porušenie prebiehalo od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 na celom území EHP a spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bola koordinácia cenovej politiky, pokiaľ ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia).

12

Kartel bol organizovaný najmä prostredníctvom mnohostranných stretnutí, ktoré sa spravidla konali v Japonsku každý mesiac alebo každý druhý mesiac na úrovni vedúcich pracovníkov predaja a každých šesť mesiacov na úrovni riadiacich pracovníkov, vrátane štatutárov (odôvodnenia 63, 68 a 738 napadnutého rozhodnutia).

13

Mnohostranné stretnutia sa najprv organizovali v rokoch 1998 až 2003 pod názvom „skupina elektrolytických kondenzátorov“, „konferencia elektrolytických kondenzátorov“ alebo „stretnutia ECC“. Následne sa v rokoch 2003 až 2005 organizovali pod názvom „konferencia hliník‑tantal“, „skupina hliníkových alebo tantalových kondenzátorov“ alebo „stretnutia ATC“. Napokon v rokoch 2005 až 2012 boli organizované pod názvom „skupina pre štúdium trhu“ alebo „marketingová skupina“ (ďalej len „stretnutia MK“). Súbežne so stretnutiami MK a na ich doplnenie boli v rokoch 2006 až 2008 organizované stretnutia „zvýšenie nákladov“ alebo „zvýšenie kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia CUP“) (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia).

14

Okrem týchto mnohostranných stretnutí mali účastníci kartelu podľa potreby aj dvojstranné a trojstranné kontakty ad hoc (odôvodnenia 63, 75 a 739 napadnutého rozhodnutia).

15

V rámci protisúťažných výmen informácií si účastníci kartelu v podstate vymieňali informácie o uplatňovaných a budúcich cenách, o budúcich zníženiach cien a rozpätiach týchto znížení, o ponuke a dopyte vrátane budúcej ponuky a dopytu a v niektorých prípadoch uzatvárali a dodržiavali dohody o cenách (odôvodnenia 62, 715, 732 a 741 napadnutého rozhodnutia).

16

Komisia sa domnievala, že správanie účastníkov kartelu predstavovalo formu dohody a/alebo zosúladeného postupu, ktorého účelom bol spoločný cieľ, a to zabrániť hospodárskej súťaži prostredníctvom cien a koordinovať ich budúce správanie v súvislosti s predajom elektrolytických kondenzátorov, znižujúc týmto spôsobom neistotu na trhu (odôvodnenia 726 a 731 napadnutého rozhodnutia).

17

Komisia dospela k záveru, že toto správanie malo jediný protisúťažný cieľ (odôvodnenie 743 napadnutého rozhodnutia).

18

Komisia konštatovala zodpovednosť žalobkyne z dôvodu jej priamej účasti na karteli od 29. januára 2003 do 23. apríla 2012, s výnimkou stretnutí CUP [odôvodnenia 944 a 1022 a článok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia].

19

Okrem toho Komisia konštatovala zodpovednosť Nec v jej postavení materskej spoločnosti, ktorá vlastnila celé základné imanie žalobkyne v období od 1. augusta 2009 do 23. apríla 2012, s výnimkou stretnutí CUP [odôvodnenia 945 a 1022 a článok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia].

20

Článok 2 písm. f) a g) napadnutého rozhodnutia ukladá na jednej strane žalobkyni pokutu vo výške 5036000 eur „spoločne a nerozdielne“ so spoločnosťou Nec a na druhej strane pokutu vo výške 8814000 eur žalobkyni.

21

Na účel stanovenia výšky pokút Komisia postupovala podľa metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“) (odôvodnenie 980 napadnutého rozhodnutia).

22

Po prvé pri stanovení základnej výšky pokút uložených žalobkyni Komisia v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila hodnotu predaja počas posledného celého roku účasti na porušení (odôvodnenie 989 napadnutého rozhodnutia).

23

Komisia vypočítala hodnotu predajov na základe predajov hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov fakturovaných zákazníkom so sídlom v EHP (odôvodnenie 990 napadnutého rozhodnutia).

24

Okrem toho Komisia vypočítala relevantnú hodnotu predaja oddelene pre obe kategórie výrobkov, a to hliníkové elektrolytické kondenzátory a tantalové elektrolytické kondenzátory, a uplatnila na ne rôzne násobiace koeficienty v závislosti od dĺžky trvania (odôvodnenie 991 napadnutého rozhodnutia).

25

Pokiaľ ide o žalobkyňu, Komisia stanovila násobiaci koeficient za trvanie na 9,23, ktorý zodpovedá obdobiu od 29. januára 2003 do 23. apríla 2012 (odôvodnenie 1007, tabuľka 1 napadnutého rozhodnutia).

26

Komisia stanovila časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť z dôvodu závažnosti porušenia, na 16 %. V tejto súvislosti sa domnievala, že horizontálne „dohody“ o cenovej koordinácii patria svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že kartel sa vzťahoval na celé územie EHP (odôvodnenia 1001 až 1003 napadnutého rozhodnutia).

27

Komisia uplatnila dodatočnú sumu 16 % na základe bodu 25 usmernení z roku 2006, aby sa uistila o dostatočne odstrašujúcom charaktere uloženej pokuty (odôvodnenie 1009 napadnutého rozhodnutia).

28

Komisia tak stanovila základnú výšku pokuty, ktorá sa mala uložiť žalobkyni na 16799000 eur, z ktorých 6108000 eur zodpovedalo základnej výške pokuty, ktorá sa mala uložiť žalobkyni spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Nec (odôvodnenie 1010, tabuľka 2 napadnutého rozhodnutia).

29

Po druhé, pokiaľ ide o úpravy základnej výšky pokút, Komisia na jednej strane priznala žalobkyni a spoločnosti Nec zníženie základnej výšky pokuty na základe poľahčujúcich okolností o 3 % z dôvodu, že ich účasť na stretnutiach CUP nebola preukázaná a nič nedokazovalo, že by o nich vedeli (odôvodnenie 1022 napadnutého rozhodnutia).

30

Na druhej strane sa Komisia domnievala, že v čase, keď došlo k predmetnému porušeniu, už bola NEC považovaná za zodpovednú za protisúťažné správanie, ktoré bolo konštatované rozhodnutím Komisie C(2011) 180/09 final z 19. mája 2010 týkajúcim sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.511 – DRAM). V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že v prípade spoločnosti Nec musí byť základná výška pokuty zvýšená o 50 % z dôvodu priťažujúcej okolnosti recidívy (odôvodnenia 1011 až 1013 napadnutého rozhodnutia).

31

Po tretie Komisia priznala žalobkyni a spoločnosti Nec za ich spoluprácu na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006 zníženie celej pokuty, ktorá by im inak bola uložená za porušenie, o 15 % (odôvodnenia 1104 a 1105 napadnutého rozhodnutia).

32

Komisia teda stanovila celkovú výšku pokút, ktoré sa mali uložiť žalobkyni a spoločnosti Nec na 16445000 eur (odôvodnenie 1139, tabuľka 3 napadnutého rozhodnutia).

[omissis]

34

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. júna 2018 podala túto žalobu.

35

Dňa 26. septembra 2018 doručila Komisia kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie.

36

Replika bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2018 a duplika 29. januára 2019.

37

Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

38

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola sudkyňa spravodajkyňa pridelená k deviatej rozšírenej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

39

Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (deviata rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedať na pojednávaní. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. októbra 2020.

40

Po tom, čo sudca Berke dňa 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v rozhodovaní v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku.

41

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

42

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

43

Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody na podporu svojich hlavných návrhov, ktorými sa domáha zrušenia pokút, ktoré jej boli uložené, ako aj svojich subsidiárnych návrhov smerujúcich k zníženiu týchto pokút. Tieto žalobné dôvody sú založené na rôznych pochybeniach a porušeniach, ktorých sa dopustila Komisia a ktoré sa týkajú, pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, referenčného obdobia zvoleného na účely stanovenia hodnoty predaja na účely výpočtu základnej výšky pokút, a pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, na neuplatnení nižšieho koeficientu závažnosti zo strany Komisie z dôvodu neúčasti žalobkyne na stretnutiach CUP.

51

V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia prekročila medze svojej voľnej úvahy podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a porušila zásadu proporcionality tým, že pri výpočte základnej výšky pokuty použila hodnotu predajov žalobkyne počas posledného celého roka účasti na porušení.

[omissis]

79

V treťom rade treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že Komisia zmenila dátum skončenia porušenia, pričom vedela, že táto zmena mala za následok znásobenie hodnoty predajov žalobkyne a v dôsledku toho aj výšky pokuty.

80

V prejednávanej veci treba nepochybne konštatovať, že oznámenie o výhradách zaslané Komisiou uvádzalo, že žalobkyňa sa zúčastňovala na porušení až do 11. decembra 2013 (pozri bod 310 oznámenia o výhradách), zatiaľ čo Komisia v napadnutom rozhodnutí na jednej strane uvádza, že dĺžka trvania predmetného porušenia je preukázaná do 23. apríla 2012, a na druhej strane, že žalobkyňa sa na ňom zúčastňovala až do tohto dátumu [pozri odôvodnenie 971 a článok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia].

81

Treba však pripomenúť, že na účely rešpektovania práva na obhajobu pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách účastníkom konania. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, toto oznámenie musí jasne uvádzať všetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. Toto oznámenie môže byť stručné a rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretože toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba čisto predbežnú povahu (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, body 41 a 42 a citovaná judikatúra).

82

Keďže posúdenie skutkového stavu uvedené v oznámení o výhradách môže byť už zo svojej podstaty len predbežné, neskoršie rozhodnutie Komisie nemôže byť zrušené len z dôvodu, že konečné závery vyvodené z tohto skutkového stavu presne nezodpovedajú tomuto predbežnému posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, bod 43).

83

V tomto kontexte Komisia musí vypočuť osoby, ktorým bolo určené oznámenie o výhradách, a prípadne zohľadniť ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvádzané výhrady, tak, že svoju analýzu zmení, a to práve preto, aby sa dodržalo ich právo na obhajobu. Komisii sa tak musí umožniť, aby svoje posúdenie spresnila vo svojom konečnom rozhodnutí, pričom zohľadní okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, a to buď tak, že upustí od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke upraví či doplní svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad, ale iba pod podmienkou, že vezme do úvahy iba tie skutkové okolnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť, a že v priebehu správneho konania poskytla informácie potrebné na ich obhajobu (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, bod 44 a citovanú judikatúru).

84

Ako už Súdny dvor rozhodol, Komisia nie je v rámci konania o kontrole koncentrácií podnikov viazaná skutkovými ani právnymi posúdeniami obsiahnutými v oznámení o výhradách. Naopak, svoje konečné rozhodnutie musí odôvodniť konečnými posúdeniami založenými na výsledkoch celého svojho vyšetrovania, ktoré existujú v okamihu ukončenia formálneho konania. Okrem toho Komisia nie je povinná vysvetľovať prípadné rozdiely oproti svojim predbežným posúdeniam obsiahnutým v oznámení o výhradách (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, body 64 a 65). Túto judikatúru možno preniesť na konanie o uplatnení článku 101 ZFEÚ, o aké ide v prejednávanej veci.

85

V prejednávanej veci treba uviesť, že dátum skončenia porušenia uvedený v oznámení o výhradách mal čisto predbežný charakter a že Komisia ho mohla ešte neskôr zmeniť, a to až do prijatia konečného rozhodnutia. Komisii teda nemožno vytýkať, že v napadnutom rozhodnutí zohľadnila iný dátum skončenia porušenia, než bol dátum, ktorý uviedla v oznámení o výhradách. Napadnuté rozhodnutie preto nemožno zrušiť len z dôvodu, že v tomto rozhodnutí Komisia stanovila iný dátum skončenia porušenia, než bol dátum, ktorý predbežne stanovila v štádiu oznámenia o výhradách.

86

V každom prípade z vyjadrení žalobkyne, ako aj z jej odpovede na otázku, ktorá jej bola položená na pojednávaní, vyplýva, že žalobkyňa nespochybňuje dátum ukončenia porušenia uvedený v napadnutom rozhodnutí. Rovnako nespochybňuje skutočnosť, že sa zúčastnila na tomto porušení od 29. januára 2003 do 23. apríla 2012 a že v dôsledku toho posledný celý rok jej účasti na porušení zodpovedá obdobiu od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012.

87

Ďalej treba uviesť, že rozhodnutie Komisie týkajúce sa určenia dátumu ukončenia porušenia sa nevyhnutne zakladá na skutočnostiach týkajúcich sa samotného porušenia a nie na pravidlách uplatniteľných na výpočet výšky pokút. V dôsledku toho sa takéto rozhodnutie nemôže samo osebe prejaviť porušením týchto posledných uvedených pravidiel.

88

Napokon v prejednávanej veci aj za predpokladu, že by výška pokuty uloženej žalobkyni bola vyššia z dôvodu, že Komisia použila posledný celý rok účasti na porušení ako referenčný rok na výpočet hodnoty predajov, treba poznamenať, že toto zvýšenie je v každom prípade výsledkom uplatnenia pravidla uvedeného v bode 13 usmernení z roku 2006, a teda metódy výpočtu pokuty stanovenej v týchto usmerneniach, zo strany Komisie.

89

Ako však tvrdí Komisia, Všeobecný súd už rozhodol, že skrátenie dĺžky trvania porušenia môže viesť k vyššej pokute, ak je to výsledkom uplatnenia metódy výpočtu výšky pokuty stanovenej v usmerneniach z roku 2006 touto inštitúciou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, T‑456/10, EU:T:2015:296, body 81 a 82).

90

Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa neuvádza žiadne konkrétne tvrdenie na podporu údajného porušenia zásady proporcionality. V každom prípade z vyššie uvedeného nevyplýva, že Komisia porušila zásadu proporcionality v zmysle judikatúry citovanej v bode 63 vyššie, keď uplatnila pravidlo bodu 13 usmernení z roku 2006 na prejednávaný prípad a stanovila dátum ukončenia porušenia na dátum predchádzajúci dátumu uvedenému v oznámení o výhradách.

91

Prvá časť prvého žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť.

92

V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a vytvorila riziko diskriminácie. Na jednej strane na určenie hodnoty predaja žalobkyne použila posledný celý rok účasti na porušení, pričom vedela, že to povedie k podstatne vyššej pokute. Na druhej strane pri výbere referenčného roka uplatnila tri rôzne metodiky, pričom tieto metódy viedli k siedmim rôznym referenčným rokom. Komisia totiž použila odlišné referenčné roky pre viacerých adresátov napadnutého rozhodnutia, a to pre Nippon, Hitachi, Nichicon, Elna a Sanyo.

[omissis]

99

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, keď sa porovnateľné situácie posudzujú rozdielne alebo keď sa rozdielne situácie posudzujú rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, C‑455/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:796, bod 77 a citovanú judikatúru, a z 11. júla 2014, Esso a i./Komisia, T‑540/08, EU:T:2014:630, bod 101 a citovanú judikatúru).

100

V tejto súvislosti treba na jednej strane tiež pripomenúť, že pokiaľ je potrebné vychádzať pri určení pomerov medzi ukladanými pokutami z obratu podnikov, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, treba vymedziť obdobie, ktoré sa zohľadní tak, aby boli získané obraty čo najviac porovnateľné. Z toho vyplýva, že určitý podnik môže požadovať, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, než je všeobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáže, že obrat, ktorý dosiahol počas všeobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho špecifické, jeho skutočnú veľkosť a hospodársku silu, ani rozsah porušenia, ktorého sa dopustil (pozri rozsudok z 11. júla 2014, Sasol a i./Komisia, T‑541/08, EU:T:2014:628, bod 334 a citovanú judikatúru).

101

Na druhej strane treba pripomenúť, že pri výpočte výšky pokút uložených podnikom, ktoré sa zúčastnili na karteli, je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddeliteľne späté s výkonom právomocí, ktoré prináležia Komisii v danej oblasti. Komisia je totiž v rámci svojho priestoru na voľnú úvahu povinná individuálne prispôsobiť sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík týchto podnikov, aby v každom jednotlivom prípade zabezpečila plnú účinnosť pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, Caffaro/Komisia, C‑447/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:797, bod 50 a citovanú judikatúru).

102

V prejednávanej veci z odôvodnenia 989 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na účely stanovenia základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť, Komisia, odvolávajúc sa na pravidlo uvedené v bode 13 usmernení z roku 2006, použila posledný celý rok (konkrétne posledný celý obchodný rok) účasti na porušení ako referenčné obdobie na výpočet hodnoty predajov všetkých účastníkov kartelu s výnimkou spoločností Elna a Nippon Chemi‑Con.

103

Okrem toho z odôvodnenia 991 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vypočítala hodnotu predaja oddelene pre obe kategórie výrobkov, a to hliníkové elektrolytické kondenzátory a tantalové elektrolytické kondenzátory (pozri bod 24 vyššie).

104

Navyše z odôvodnenia 1007 tabuľky 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na rôzne obdobia porušenia, ako aj rôzne obchodné roky dotknutých podnikov posledný celý rok (či posledný celý obchodný rok) účasti na porušení nebol v prípade dotknutých podnikov stále rovnaký.

105

Konkrétne najmä z odôvodnení 987 až 991 a 1007 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ide o žalobkyňu, Komisia sa domnievala, že sa podieľala na porušení až do 23. apríla 2012 a že posledným celým obchodným rokom pred skončením porušenia bolo obdobie od apríla 2011 do marca 2012.

106

Pokiaľ ide o spoločnosť Nichicon, Komisia sa domnievala, že sa podieľala na porušení týkajúcom sa tantalových elektrolytických kondenzátorov až do 9. marca 2010 a že posledným celým obchodným rokom pred skončením porušenia týkajúceho sa týchto kondenzátorov bolo obdobie od apríla 2008 do marca 2009. Okrem toho sa Komisia domnievala, že uvedená spoločnosť sa podieľala na porušení týkajúcom sa hliníkových elektrolytických kondenzátorov do 31. mája 2010 a že posledným celým obchodným rokom pred skončením porušenia týkajúceho sa týchto kondenzátorov bolo obdobie od apríla 2009 do marca 2010.

107

Pokiaľ ide o spoločnosť Hitachi, Komisia sa domnievala, že táto sa podieľala na porušení až do 18. februára 2010 a že posledným celým obchodným rokom pred skončením porušenia bolo obdobie od apríla 2008 do marca 2009.

108

Pokiaľ ide o spoločnosť Sanyo, Komisia sa domnievala, že sa zúčastňovala na porušení až do 19. apríla 2011 a že posledný celý obchodný rok pred ukončením porušenia bol rok, ktorý plynul od apríla 2010 do marca 2011.

109

Okrem toho, pokiaľ ide o spoločnosti Elna a Nippon Chemi‑Con, Komisia sa domnievala, že vzhľadom na to, že Elna a Nippon Chemi‑Con pred skončením svojej účasti na porušení prestali predávať elektrolytické kondenzátory, je potrebné v súvislosti s týmito kondenzátormi zohľadniť hodnotu predaja počas posledného celého obchodného roka, počas ktorého ich tieto podniky predávali, aby sa predišlo tomu, že hodnota predaja podhodnotí hospodársky význam porušenia. Pokiaľ ide o spoločnosť Elna, Komisia sa domnievala, že vzhľadom na to, že 1. augusta 2010 táto spoločnosť prestala predávať tantalové elektrolytické kondenzátory, treba na účely stanovenia hodnoty predaja zohľadniť rok 2009. Pokiaľ ide o spoločnosť Nippon Chemi‑Con, Komisia sa domnievala, že ako referenčný rok treba zohľadniť jednak posledný celý rok účasti na porušení, pokiaľ ide o hodnotu predajov hliníkových elektrolytických kondenzátorov, teda rok 2011 – 2012, a jednak posledný celý rok, počas ktorého tento podnik predával tantalové elektrolytické kondenzátory, pokiaľ ide o ich hodnotu predaja, teda rok 2003 – 2004 (pozri odôvodnenia 9 a 34 a poznámku pod čiarou č. 1643 napadnutého rozhodnutia).

110

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia na účely stanovenia základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť, na jednej strane použila pre všetkých účastníkov kartelu s výnimkou spoločností Elna a Nippon Chemi‑Con kritérium uvedené v bode 13 usmernení z roku 2006, pričom zohľadnila hodnotu predajov dosiahnutých počas posledného celého roku ich účasti na porušení. Na druhej strane Komisia vypočítala v prípade všetkých účastníkov kartelu osobitne relevantnú hodnotu predaja dvoch kategórií dotknutých výrobkov, konkrétne hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (pozri body 102 a 103 vyššie).

111

Je pravda, že uplatnenie kritéria uvedeného v bode 13 usmernení z roku 2006 neviedlo k použitiu toho istého ročného obdobia pre sedem podnikov, ktorých sa toto kritérium týka, vzhľadom na rôzne obdobia porušovania, ktoré boli voči nim použité (pozri body 105 až 108 vyššie).

112

Treba však uviesť, že Komisia kritérium posledného celého roku účasti na porušení uplatnila na sedem dotknutých podnikov koherentne a objektívne. Rozdiel pozorovaný medzi ročnými obdobiami, ktoré boli vo vzťahu k nim zohľadnené, je totiž len výsledkom uplatnenia uvedeného kritéria, ktoré zohľadňuje rôzne obdobia účasti na porušení, ako aj rôzne obchodné roky dotknutých podnikov (pozri body 105 až 108 vyššie).

113

Okrem toho, hoci predmetné ročné obdobia nezodpovedajú tomu istému kalendárnemu roku alebo tomu istému obchodnému roku, nič to nemení na tom, že obraty dosiahnuté každým podnikom počas týchto rokov sú navzájom porovnateľné. Na jednej strane totiž, pokiaľ ide o všetkých účastníkov kartelu, s výnimkou spoločností Elna a Nippon Chemi‑Con, tieto ročné obdobia boli zvolené na základe rovnakého objektívneho kritéria, a to kritéria posledného celého roku ich účasti na porušení. Na druhej strane, pokiaľ ide o všetkých účastníkov kartelu, Komisia uplatnila tú istú metódu výpočtu tým, že osobitne zohľadnila hodnotu predaja každého z dvoch dotknutých typov kondenzátorov.

114

Metóda výpočtu hodnoty predajov použitá Komisiou teda nie je svojvoľná a sama osebe nevedie k porušeniu zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania.

115

Navyše, ako bolo uvedené v bode 78 vyššie, žalobkyňa nepreukázala, že referenčný rok, ktorý sa na ňu uplatnil, uplatnením uvedeného jednotného kritéria, neodráža jej skutočnú veľkosť a hospodársku silu na trhu alebo rozsah jej porušenia.

116

Po druhé z toho vyplýva, že skutočnosť, že Komisia nepoužila posledný celý rok účasti na porušení ako kritérium na určenie hodnoty predajov tantalových elektrolytických kondenzátorov spoločností Elna a Nippon Chemi‑Con (pozri bod 109 vyššie) sa v prejednávanej veci ukazuje byť objektívne odôvodnený rozdielom medzi situáciou týchto dvoch podnikov a situáciou siedmich ďalších účastníkov kartelu. Na rozdiel od týchto posledných uvedených podnikov totiž prvé dva podniky prestali predávať tento typ kondenzátorov pred skončením ich účasti na porušení, čo žalobkyňa navyše nespochybňuje.

117

Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ak pre daný podnik obrat vzťahujúci sa na referenčný rok zohľadnený vo vzťahu k ostatným účastníkom kartelu nepredstavuje užitočný a spoľahlivý údaj o skutočnej hospodárskej situácii tohto podniku počas obdobia porušenia, Komisia je oprávnená zohľadniť obrat uvedeného podniku týkajúci sa iného roka, ako je tento spoločný referenčný rok, aby bola schopná správne posúdiť finančné zdroje tohto podniku a zaručiť pre pokutu dostatočný odstrašujúci charakter, avšak pod podmienkou, že výber roka sa vykoná podľa koherentného a objektívne odôvodneného kritéria (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, Caffaro/Komisia, C‑447/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:797, bod 52 a citovanú judikatúru).

118

V tejto súvislosti sa Komisia nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že treba zohľadniť hodnotu predaja počas posledného celého obchodného roku, počas ktorého uvedené dva podniky predávali tantalové elektrolytické kondenzátory na jednej strane na účely zohľadnenia skutočnej hospodárskej situácie týchto podnikov počas obdobia porušenia a na druhej strane s cieľom predísť tomu, aby hodnota predajov nepodhodnocovala hospodársky význam porušenia.

119

Okrem toho treba uviesť, ako to urobila Komisia, že skutočnosť, že určenie hodnoty predajov mohlo byť výhodnejšie pre niektorých účastníkov kartelu než v prípade žalobkyne, nepredstavuje sama osebe diskrimináciu. Tvrdenie žalobkyne predpokladá, že stanovenie výšky pokuty, ktorú má Komisia uložiť, je výsledkom presného aritmetického postupu, ktorý môže viesť k uloženiu čo najnižšej možnej pokuty, čo je domnienka, ktorá je nesprávna vzhľadom na bod 6 usmernení z roku 2006 a judikatúru Súdneho dvora (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2017, H&R ChemPharm/Komisia, C‑95/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:125, bod 78 a citovanú judikatúru).

120

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia ani nevytvorila riziko diskriminácie, ani neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď na jednej strane na určenie hodnoty predajov účastníkov kartelu zvolila všeobecné kritérium posledného celého roku účasti na porušení a na druhej strane uplatnila oddelene hodnotu predajov dvoch typov predmetných elektrolytických kondenzátorov, odlišné kritérium vo vzťahu k dvom podnikom, ktoré na rozdiel od ostatných účastníkov prestali predávať jeden z typov týchto kondenzátorov viac rokov pred skončením ich účasti na karteli.

[omissis]

126

Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia prekročila hranice svojej právomoci voľnej úvahy v oblasti stanovenia výšky pokút a porušila zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania pri stanovení referenčného roka na účely stanovenia výšky predajov, ktorá sa má zohľadniť pri výpočte základnej výšky pokút.

127

Druhá časť prvého žalobného dôvodu, a teda aj celý prvý žalobný dôvod, sa preto musia zamietnuť.

129

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

[omissis]

131

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s bodmi 19 až 22 usmernení z roku 2006 je jedným z dvoch faktorov, na ktorom je založená základná výška pokuty, časť hodnoty dotknutého predaja stanovená v závislosti od stupňa závažnosti porušenia. Vyhodnotenie závažnosti porušenia sa vykoná osobitne na každý typ porušenia, prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu. S cieľom rozhodnúť o úrovni časti hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, Komisia zohľadní určitý počet faktorov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých dotknutých účastníkov na trhu, geografický rozsah porušenia a uskutočnenie porušenia.

132

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry, závažnosť porušenia musí byť predmetom individuálneho posúdenia. Na určenie výšky pokút je nutné zohľadniť trvanie porušenia a všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie jeho závažnosti, akými sú konanie každého z podnikov, úloha, ktorú každý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získať, ich veľkosť a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpečenstvo, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C‑272/09 P, EU:C:2011:810, bod 96 a citovanú judikatúru, a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 196 a citovanú judikatúru). Medzi týmito faktormi sa nachádzajú aj počet a intenzita protisúťažných správaní (pozri rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 197 a citovanú judikatúru).

133

V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru o existencii jediného a pokračujúceho porušenia vzťahujúceho sa na celé územie EHP, ktoré spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bola koordinácia cenových politík, pokiaľ ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (pozri body 10 a 11 vyššie). Komisia konštatovala zodpovednosť žalobkyne za toto jediné a pokračujúce porušenie, ale bez toho, aby sa jej zodpovednosť vzťahovala na stretnutia CUP, v prípade ktorých sa Komisia domnievala, že účasť žalobkyne nebola preukázaná (pozri bod 18 vyššie).

134

Vzhľadom na tieto okolnosti a osobitne na povahu a geografický rozsah porušenia Komisia stanovila časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť z dôvodu závažnosti porušenia, na 16 % (pozri bod 26 vyššie).

135

Okrem toho Komisia priznala žalobkyni a spoločnosti NEC zníženie základnej sumy pokuty o 3 % z dôvodu, že ich účasť na stretnutiach CUP nebola preukázaná a že nič nedokazuje, že by o nich vedeli (pozri bod 29 vyššie).

136

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia najprv uplatnila koeficient závažnosti porušenia vo výške 16 % a že následne posudzovala individuálne správanie žalobkyne a z dôvodu poľahčujúcich okolností jej priznala zníženie základnej sumy pokuty o 3 %, pretože jej účasť na stretnutiach CUP nebola preukázaná.

137

Toto posúdenie Komisie nemôžu tvrdenia žalobkyne spochybniť.

138

Po prvé na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, prístup Komisie spočívajúci v zohľadnení neúčasti žalobkyne na stretnutiach CUP z dôvodu poľahčujúcich okolností nie je v rozpore s judikatúrou.

139

Na jednej strane treba hneď na úvod poznamenať, že podľa judikatúry Súdneho dvora Komisia môže zohľadniť závažnosť týkajúcu sa účasti podniku na porušení a osobitné okolnosti veci buď pri posúdení závažnosti porušenia v zmysle článku 23 nariadenia č. 1/2003, alebo pri úprave základnej výšky podľa poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poskytnutie takejto možnosti Komisii je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 132 tohto rozsudku, keďže v každom prípade vyžaduje, aby pri stanovovaní výšky pokuty bolo zohľadnené individuálne konanie dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:464, body 104 a 105, a z 26. januára 2017, Laufen Austria/Komisia, C‑637/13 P, EU:C:2017:51, bod 71 a citovanú judikatúru).

140

Preto aj za predpokladu, že body 135 až 138 rozsudku zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia (T‑79/06, neuverejnený, EU:T:2011:674), a body 62, 63 a 65 až 67 rozsudku z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia (T‑68/09, EU:T:2014:867), podporujú stanovisko žalobkyne, podľa ktorého jej neúčasť na stretnutiach CUP sa mala zohľadniť pri stanovení koeficientu závažnosti porušenia a nie ako poľahčujúca okolnosť, judikatúra Súdneho dvora citovaná v bode 139 vyššie, ktorá bola neskôr potvrdená vyhlásením vyššie uvedených rozsudkov Všeobecného súdu, tomuto prístupu nenasvedčuje. Z tejto judikatúry totiž vyplýva, že Komisia disponuje voľnou úvahou na zohľadnenie individuálneho správania konkrétneho podniku v jednom alebo druhom z týchto štádií výpočtu výšky pokuty.

141

Treba dodať, že podľa zásady rovnosti zaobchádzania v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 99 vyššie zohľadnenie rozdielov medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na tom istom karteli, na účely posúdenia závažnosti porušenia, najmä vzhľadom na geografický rozsah ich podielov, nemusí byť nevyhnutne uskutočnené pri stanovení koeficientov „závažnosti porušenia“ a „dodatočnej sumy“. Môže k nemu dôjsť aj v inom štádiu výpočtu výšky pokuty, napríklad pri úprave základnej sumy v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa bodov 28 a 29 usmernení z roku 2006.

[omissis]

145

V druhom rade treba uviesť, že žalobkyni nemožno vyhovieť, keď tvrdí, že Komisia ju považovala za zodpovednú za porušenie, „ktorého sa nedopustila“.

146

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že žalobkyňa nenavrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje jej zodpovednosť za predmetné porušenie, ale v rozsahu, v akom jej ukladá pokuty.

147

Ďalej treba konštatovať, že neúčasť žalobkyne na stretnutiach CUP nijako nemení skutočnosť, že žalobkyňa sa podieľala na porušení rovnakej povahy a rovnakého geografického rozsahu, ako je porušenie ostatných účastníkov kartelu.

148

Ako totiž vyplýva z bodov 12 a 13 vyššie, predmetný kartel sa organizoval prostredníctvom mnohostranných stretnutí, ktoré sa uskutočňovali na úrovni vedúcich zamestnancov predaja a vysokého riadenia, ako aj prostredníctvom dvojstranných a trojstranných kontaktov ad hoc medzi účastníkmi kartelu. Uvedené mnohostranné stretnutia, ktoré sa konali každý mesiac alebo každý druhý mesiac v rokoch 1998 až 2012, boli organizované postupne pod názvom „stretnutia ECC“, „stretnutia ATC“, „stretnutia MK“ a „stretnutia CUP“. Stretnutia CUP boli stretnutiami paralelnými so stretnutiami MK, ktoré sa uskutočňovali ako doplnenie týchto stretnutí, a boli „neoficiálnymi stretnutiami“ stretnutí MK, pretože sa vo všeobecnosti organizovali jeden týždeň po týchto stretnutiach. Hoci účasť žalobkyne na stretnutiach CUP nebola preukázaná, je nesporné, že žalobkyňa sa zúčastnila na ďalších stretnutiach, najmä na stretnutiach MK.

149

V tomto kontexte keďže žalobkyňa sa zúčastnila veľkej väčšiny mnohostranných stretnutí, prostredníctvom ktorých bol predmetný kartel organizovaný, samotná skutočnosť, že sa nezúčastnila na stretnutiach CUP, nemôže zmeniť povahu alebo geografický rozsah jej porušenia. Žalobkyňa teda nesprávne tvrdí, že rozsah porušenia, ktoré jej bolo pripísané, je odlišný od rozsahu porušenia pripísaného ostatným účastníkom kartelu.

150

Napokon, pokiaľ ide o koeficient závažnosti uplatnený napadnutým rozhodnutím, treba pripomenúť, že zohľadňovaná časť hodnoty predaja sa spravidla stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 % (pozri bod 21 usmernení z roku 2006). Okrem toho pri rozhodovaní o časti hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad v rámci tejto hranice 30 %, Komisia zohľadní určitý počet faktorov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia (bod 22 usmernení z roku 2006). Vzhľadom na to, že najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, ako sú horizontálne dohody o stanovení cien, musia byť prísne sankcionované, časť zohľadňovaných predajov u takýchto porušení sa obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice (bod 23 usmernení z roku 2006).

151

V prejednávanej veci Komisia stanovila koeficient závažnosti na 16 %, pričom zohľadnila jednak skutočnosť, že horizontálne „dohody“ o koordinácii cien patria svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ, a jednak, že kartel sa vzťahoval na celé územie EHP (pozri bod 26 vyššie). Táto sadzba bola teda stanovená na hodnotu mierne presahujúcu stred stupnice koeficientu závažnosti, ktorá môže dosiahnuť až 30 % hodnoty predajov. Za týchto okolností vzhľadom na povahu a geografický rozsah porušenia sa nemožno domnievať, že koeficient závažnosti vo výške 16 % nie je primeraný alebo je príliš vysoký vzhľadom na závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa, len z toho dôvodu, že sa nezúčastnila na stretnutiach CUP.

152

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že skutočnosť, že Komisia v prejednávanej veci uplatnila koeficient závažnosti 16 % v prípade všetkých účastníkov kartelu a zohľadnila neúčasť žalobkyne na stretnutiach CUP, keď jej priznala zníženie základnej sumy pokuty na základe poľahčujúcich okolností, nemôže predstavovať porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, ani zásady osobnej zodpovednosti.

153

V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý.

[omissis]

156

Subsidiárne žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc tak, aby prepočítal alebo znížil výšku pokút, ktoré jej boli uložené. Žalobkyňa tvrdí, že pokuty musia byť prepočítané jednak použitím priemeru predaja, ktorý žalobkyňa dosiahla v EHP počas celého obdobia porušenia, za ktoré sú údaje k dispozícii, a jednak uplatnením zníženia koeficientu závažnosti aspoň o 3 %.

[omissis]

166

V prvom rade, pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby Všeobecný súd prepočítal relevantnú hodnotu predaja na účely výpočtu základnej výšky pokuty, treba hneď na úvod uviesť, že žalobkyňa neuviedla skutočnú alternatívu ku kritériu uvedenému v bode 13 usmernení z roku 2006, ktoré použila Komisia. Zdá sa totiž, že obdobie, ktoré uviedla žalobkyňa na účely stanovenia „priemernej“ hodnoty predaja, a to obdobie od augusta 2007 do marca 2012, si žalobkyňa zvolila len z toho dôvodu, že ide o obdobie, za ktoré sú údaje k dispozícii.

167

Za týchto okolností nemožno vyhovieť žalobkyni, keď navrhuje uplatnenie kritéria na určenie hodnoty predaja, ktoré na jednej strane neposkytuje nijaký údaj umožňujúci uistiť sa, že uvedená hodnota takto vypočítaného predaja bude odrážať jej veľkosť a hospodársku silu alebo rozsah porušenia, a na druhej strane neumožňuje dodržať zásadu rovnosti zaobchádzania, ako to napokon pripúšťa samotná žalobkyňa (pozri bod 49 vyššie).

168

Ako vyplýva z bodov 112 a 113 vyššie, kritérium posledného celého roku účasti na porušení bolo v prejednávanej veci uplatnené koherentne a objektívne vo vzťahu ku všetkým účastníkom kartelu nachádzajúcim sa v porovnateľnej alebo rovnakej situácii. Okrem toho sa zdá, že pokiaľ ide o spoločnosti Elna a Nippon Chemi‑Con, tieto spoločnosti prestali predávať tantalové elektrolytické kondenzátory pred skončením ich účasti na porušení, a preto sa nachádzali v odlišnej situácii ako sedem ďalších účastníkov porušenia.

169

V dôsledku toho sa skutočnosť, že Komisia použila iný rok na určenie hodnoty predajov tantalových elektrolytických kondenzátorov spoločností Elna a Nippon Chemi‑Con, zdá byť objektívne odôvodnená odlišnou situáciou týchto dvoch podnikov, ktoré prestali predávať tento typ kondenzátorov pred skončením ich účasti na porušení. V tomto kontexte ani Komisia, ani Všeobecný súd nemôžu uplatňovať rovnaké kritériá na rozdielne situácie pod hrozbou, že stanovená hodnota predaja podhodnotí hospodársky význam porušenia (pozri body 116 a 118 vyššie).

170

Preto najmä z dôvodu rovnosti zaobchádzania a proporcionality nemožno odôvodniť zmenu určenia relevantnej hodnoty predaja na účely výpočtu základnej výšky pokuty žalobkyne, ako bola stanovená v napadnutom rozhodnutí.

[omissis]

182

Návrhy na zníženie pokút uložených žalobkyni treba preto zamietnuť a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto: