1

Odvolateľ, Valencia Club de Fútbol SAD (ďalej len „Valencia CF“) sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie z 22. marca 2018, Valencia Club de Fútbol/Komisia (T‑732/16 R, neuverejnené, EU:T:2018:171, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým tento predseda zamietol návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/365 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.36387 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej španielskym futbalovým klubom Valencia Club de Fútbol [SAD], Hércules Club de Fútbol [SAD] a Elche Club de Fútbol [SAD] (Ú. v. EÚ L 55, 2017, s. 12, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Odvolateľ, Valencia CF, je profesionálnym futbalovým klubom založeným v roku 1919, ktorý hrá v najvyššej španielskej futbalovej súťaži.

3

V rokoch 2012 a 2013 bola Európska komisia upozornená na údajnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Generalitat Valenciana (regionálna vláda Valencie, Španielsko) vo forme záruk za úvery pre tri futbalové kluby autonómneho spoločenstva Valencia, medzi nimi aj pre Valencia CF.

4

Komisia vydala 4. júla 2016 sporné rozhodnutie. V článku 1 tohto rozhodnutia v zásade konštatovala, že Španielsko neoprávnene poskytlo štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, najmä na podporu Fundación Valencia Club de Fútbol (ďalej len „Fundación Valencia“), a to na jednej strane vo výške 19193000 eur vo forme štátnej záruky, ktorú Instituto Valenciano de Finanzas, finančný orgán Generalitat Valenciana, poskytol za bankový úver určený Fundación Valencia na upísanie akcií klubu Valencia CF v rámci kapitálového zvýšenia tohto klubu, a na druhej strane vo výške 1188000 eur na zaplatenie splatnej istiny, úrokov a nákladov na predmetný bankový úver. Komisia v článkoch 2 až 4 sporného rozhodnutia Španielskemu kráľovstvu uložila povinnosť, aby bezodkladne a účinne vymohlo predmetnú štátnu pomoc od Valencia CF spolu s úrokmi plynúcimi odo dňa, keď sa pomoc poskytla tomuto klubu, a aby jej boli poskytnuté informácie o vykonaní tohto rozhodnutia.

5

Podaním doručeným tajomníkovi Všeobecného súdu 20. októbra 2016 podal Valencia CF žalobu, ktorou sa v zásade domáhal zrušenia sporného rozhodnutia.

6

Samostatným podaním doručeným tajomníkovi Všeobecného súdu 28. októbra 2016 podal odvolateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal v prvom rade o odklad výkonu článkov 3 a 4 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom ním Komisia ukladá povinnosť vymoženia spornej štátnej pomoci od odvolateľa, ďalej subsidiárne, aby sa odklad výkonu podmienil zložením záruky v prospech Instituto Valenciano de Finanzas, a napokon subsidiárne v druhom rade, aby bolo prijaté akékoľvek iné opatrenie, ktorým sa odloží výkon rozhodnutia pod podmienkou splnenia požiadaviek, ktoré Všeobecný súd posúdi ako užitočné.

7

Predseda Všeobecného súdu položil odvolateľovi 4. novembra 2016 otázky na účely písomného vyjadrenia, na ktoré odvolateľ odpovedal 7. novembra 2016.

8

Uznesením z 10. novembra 2016 predseda Všeobecného súdu v súlade s článkom 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodol o dočasnom odklade výkonu až do prijatia uznesenia, ktorým sa skončí konanie o nariadenie predbežného opatrenia.

9

Fundación Valencia požiadala 5. decembra 2016 o vstup do konania o nariadenie predbežného opatrenia na podporu návrhov odvolateľa. Táto žiadosť bola zamietnutá uznesením predsedu Všeobecného súdu zo 6. apríla 2017, Valencia Club de Fútbol/Komisia (T‑732/16 R, neuverejnené, EU:T:2017:272).

10

Dňa 11. decembra 2017 predseda Všeobecného súdu vyzval odvolateľa „aby predložil aktuálne informácie o svojej finančnej situácii podporené relevantnými písomnými dôkazmi, vrátane poslednej účtovnej závierky overenej audítorom, resp. akékoľvek iné relevantné informácie o zmenách, ktoré nastali od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia“. Odvolateľ na túto žiadosť odpovedal 21. decembra 2017. Komisia sa 18. januára 2018 vyjadrila k odpovediam predloženým odvolateľom.

11

Odvolateľ 24. januára 2018 požiadal o súhlas s predložením svojej priebežnej účtovnej závierky za obdobie do 31. decembra 2017 a o možnosť vyjadriť sa k dvom tvrdeniam uvádzaným Komisiou v jej stanovisku z 18. januára 2018. Tento dokument bol založený do spisu a odvolateľovi sa umožnilo predložiť jeho priebežnú účtovnú závierku, čo odvolateľ vykonal 5. februára 2018.

12

Predseda Všeobecného súdu vydal 22. marca 2018 napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

13

Predseda Všeobecného súdu v tejto súvislosti najskôr preskúmal, či bola splnená podmienka naliehavosti. V tomto ohľade v bode 39 napadnutého uznesenia predovšetkým pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry možno v prípade podania návrhu na odklad výkonu aktu Únie nariadiť predbežné opatrenie len v tom prípade, ak je sporný akt hlavnou príčinou namietanej vážnej a nenapraviteľnej ujmy. V bode 41 uvedeného uznesenia dodal, že ak má namietaná ujma peňažnú povahu, sú požadované predbežné opatrenia dôvodné vtedy, ak možno predpokladať, že bez takýchto opatrení by sa účastník, ktorý sa ich domáha, ocitol v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho finančnú životaschopnosť pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci samej alebo že by sa jeho podiely na trhu výrazne zmenili, a to najmä pokiaľ ide o objem transakcií a výšku obratu jeho podniku a prípadne aj o charakteristické znaky skupiny, do ktorej patrí.

14

Z bodu 47 napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolateľ na účely preukázania naliehavosti požadovaného odkladu výkonu uviedol, že bezodkladné vymáhanie sporných súm by ohrozilo jeho finančnú životaschopnosť a podstatným a nezvratným spôsobom by zmenilo jeho postavenie na trhu futbalových klubov.

15

Predseda Všeobecného súdu v tejto súvislosti v bode 48 napadnutého uznesenia konštatoval, že ujma uvádzaná odvolateľom je peňažnej povahy.

16

Z preskúmania dôkazov predložených odvolateľom predseda Všeobecného súdu vyvodil záver, že odvolateľ sa nenachádzal v situácii, ktorá by ohrozovala jeho finančnú životaschopnosť, ani že by mu hrozila podstatná a nenapraviteľná zmena jeho podielov na trhu.

17

Predseda Všeobecného súdu preto zamietol návrh odvolateľa na nariadenie predbežného opatrenia a zrušil svoje uznesenie z 10. novembra 2016.

18

Odvolateľ vo svojom odvolaní v podstate navrhuje, aby Súdny dvor:

19

Samostatným podaním doručeným tajomníkovi Súdneho dvora v rovnaký deň ako odvolanie, odvolateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

20

Keďže podpredseda a predseda prvej komory Súdneho dvora boli vylúčení z rozhodovania vo veci, 4. júna 2018 bol výkonom funkcie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení v súlade s článkom 13 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora poverený predseda druhej komory.

21

Uznesením predsedu druhej komory Súdneho dvora z 13. júna 2018, Valencia Club de Fútbol/Komisia [C‑315/18 P(R)–R, neuverejnené, EU:C:2018:443], prijatým bez vypočutia ostatných účastníkov konania v súlade s článkom 160 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, bol nariadený odklad výkonu sporného rozhodnutia, a to až do vydania uznesenia, ktoré bude vyhlásené ako prvé počas obdobia medzi uznesením, ktorým sa skončí konanie o nariadenie predbežného opatrenia, a uznesením, ktorým sa rozhodne o tomto odvolaní.

22

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom tajomníkovi Súdneho dvora 18. júna 2018 Komisia navrhuje:

23

Komisia spochybňuje prípustnosť odvolania, ktoré je podľa jej názoru založené len na nezhodách medzi účastníkmi konania o posúdení skutkových okolností predsedom Všeobecného súdu.

24

Treba zdôrazniť, že odvolateľ vo svojom odvolaní v podstate namieta jednak, že predseda Všeobecného súdu neodpovedal na niektoré tvrdenia, ktoré formuloval v prvostupňovom konaní, a jednak, že odmietol zohľadniť jeden dôkazný prostriedok aj napriek tomu, že odvolateľ uviedol, že bude predložený neskôr. Predseda Všeobecného súdu takýmto postupom porušil zásadu účinnej súdnej ochrany.

25

V tomto smere stačí konštatovať, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, že predmetom kontroly Súdneho dvora je overiť, či Všeobecný súd dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia uvádzané odvolateľom [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 14. júna 2016, Chemtura Netherlands/EFSA, C‑134/16 P(R), neuverejnené, EU:C:2016:442, bod 46, pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia, C‑224/15 P, EU:C:2016:358, bod 26 a citovanú judikatúru] a tiež preskúmať, či boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P, EU:C:2006:592, bod 70, ako aj citovanú judikatúru).

26

Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné.

27

Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

28

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľ predsedovi Všeobecného súdu vytýka, že požiadavku naliehavosti nepreskúmal s ohľadom na ujmy, ktoré nemajú majetkovú, resp. finančnú povahu, a to aj napriek tomu, že vo svojich vyjadreniach a písomnostiach, ktoré predložil 24. januára a 5. februára 2018 a ktoré boli založené do spisu v konaní pred Všeobecným súdom, poukázal aj na iné druhy ujmy, akou je v prípade storočného futbalového klubu napríklad zásah do dobrej povesti jeho ochrannej známky a iné ujmy športového charakteru. Predseda Všeobecného súdu vzhľadom na tento postup vykonal len čiastočné posúdenie naliehavosti, čím však porušil zásadu účinnej súdnej ochrany.

29

Komisia nesúhlasí s argumentáciou odvolateľa.

30

V prvom rade treba zdôrazniť, že aj keď odvolateľ vo svojom odvolaní namieta porušenie zásady účinnej súdnej ochrany, treba konštatovať, že cieľom tvrdenia, ktoré uvádza na podporu tohto dôvodu, je skôr preukázať, že predseda Všeobecného súdu aj napriek tvrdeniam, ktoré v tomto zmysle uviedol vo svojich vyjadreniach z 24. januára a 5. februára 2018, nezaujal stanovisko k požiadavke naliehavosti z hľadiska ujmy, ktorá nemá majetkovú povahu.

31

V tomto zmysle treba pripomenúť, že dôvodom založeným na absencii odpovede Všeobecného súdu na tvrdenia uvedené počas prvostupňového konania sa sleduje preukázanie porušenia povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a ktorá sa na Všeobecný súd vzťahuje podľa článku 53 ods. 1 tohto štatútu a článku 119 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 14. júna 2016, Chemtura Netherlands/EFSA, C‑134/16 P(R), neuverejnené, EU:C:2016:442, bod 46 a citovaná judikatúra].

32

Predseda Všeobecného súdu najskôr v bode 34 napadnutého uznesenia na jednej strane pripomenul, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže vyhovieť návrhu na odklad výkonu a vydaniu iných predbežných opatrení len vtedy, ak sa preukáže, že vyhovenie tomuto návrhu je na prvý pohľad odôvodnené po skutkovej aj právnej stránke (fumus boni iuris) a že majú naliehavú povahu v tom zmysle, že s cieľom zabrániť vážnemu a nenapraviteľnému zásahu do práv účastníka konania, ktorý sa ich domáha, je nevyhnutné, aby boli takéto opatrenia nariadené a vyvolávali svoje účinky ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, a na druhej strane, že tieto podmienky sú kumulatívne, a teda že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa musí zamietnuť, ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok.

33

V bode 47 napadnutého uznesenia zdôraznil, že odvolateľ na účely preukázania naliehavosti odkladu výkonu uviedol, že bezodkladné vymáhanie sporných súm by ohrozilo jeho finančnú životaschopnosť a podstatným a nezvratným spôsobom by zmenilo jeho postavenie na trhu futbalových klubov.

34

Vzhľadom na to Všeobecný súd v bode 48 napadnutého uznesenia v prvom rade uviedol, že čo sa týka sumy istiny vo výške 20381000 eur a sumy úrokov vo výške 2949523,62 eura, ktoré uplynuli do 5. novembra 2016, uvedených v príkaze na vymáhanie, má takáto ujma namietaná odvolateľom majetkovú povahu.

35

V druhom rade v súvislosti s otázkou, či odvolateľ preukázal, že namietaná ujma bola závažná a nenapraviteľná, predseda Všeobecného súdu, vychádzajúc z účtovnej závierky predloženej odvolateľom za roky 2016/2017 k 30. júnu 2017, overenej audítorom, v bode 50 napadnutého uznesenia konštatoval, že z tejto účtovnej závierky vyplýva, po prvé, že odvolateľ si vytvoril rezervu vo výške zodpovedajúcej sume uvedenej v príkaze na vymáhanie, po druhé, že odvolateľ mal v tom čase k dispozícii ešte dve schválené časti úveru jeho väčšinového akcionára, prvú vo výške 12000000 eur a druhú vo výške 42000000 eur, a po tretie, že väčšinový akcionár v tom čase súhlasil s poskytnutím finančnej podpory, ktorá by odvolateľovi umožnila ďalej pokračovať v jeho činnosti. Predseda Všeobecného súdu po štvrté doplnil, že odvolateľ nenamietol, že by tieto časti úveru viac neexistovali alebo že by väčšinový akcionár odstúpil od svojho záväzku poskytnúť finančnú podporu potrebnú pre zabezpečenie ďalšej činnosti.

36

Po tretie predseda Všeobecného súdu v bode 51 napadnutého uznesenia uviedol, že s ohľadom na tieto skutočnosti bol odvolateľ povinný uviesť dôvody, prečo by sa mal nachádzať v situácii ohrozujúcej jeho finančnú životaschopnosť alebo že by mu hrozilo nebezpečenstvo trvalej a nenapraviteľnej zmeny jeho podielov na trhu.

37

Predseda Všeobecného súdu však v bode 52 napadnutého uznesenia vo štvrtom rade zdôraznil, že odvolateľ v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa jeho finančnej situácie neposkytol informácie o dostupných častiach úveru vo výške 54000000 eur, ani o finančnej podpore, ktorú odsúhlasil jeho väčšinový akcionár, a nevysvetlil dôvody, pre ktoré by aj napriek tejto podpore bolo potrebné dospieť k záveru, že je ohrozená jeho finančná životaschopnosť.

38

V piatom rade predseda Všeobecného súdu v bodoch 54 a 55 napadnutého uznesenia v súvislosti s údajným rizikom vážnej a nenapraviteľnej zmeny podielov odvolateľa na trhu vyslovil, že jeho argumentácia sa v prevažnej miere zakladala na domnienke, že vzhľadom na jeho napätú finančnú situáciu by nedokázal zaplatiť sumy uvedené v príkaze na vymáhanie bez toho, aby sa vyhol veľmi vážnym dôsledkom pre jeho schopnosť riadne realizovať prestupy hráčov a pre jeho pozíciu na trhu známych futbalových klubov. Odvolateľ však opomenul informácie o častiach úveru a o podpore svojho väčšinového akcionára uvedené v bode 37 tohto uznesenia.

39

Ako teda vyplýva z vyššie uvedených úvah, a okrem tvrdenia odvolateľa, v zmysle ktorého by nedokázal riadne realizovať prestupy hráčov, ku ktorému sa Všeobecný súd vyjadril v bode 55 napadnutého uznesenia, ktorého obsah bol pripomenutý v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, sa predseda Všeobecného súdu, ako namietol odvolateľ vo svojom odvolaní, nevyjadril osobitne k iným možným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré odvolateľ namietol vo svojich vyjadreniach z 24. januára a 5. februára 2018.

40

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia byť rozhodnutia Všeobecného súdu dostatočne odôvodnené, aby Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie. V tomto smere stačí, aby bolo odôvodnenie jasné a zrozumiteľné a tiež aby bolo takej povahy, že odôvodňuje záver, ktorý podporuje [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2002, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑232/02 P(R), EU:C:2002:601, bod 56, a uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 19. decembra 2013, Komisia/Nemecko, C‑426/13 P(R), EU:C:2013:848, bod 66].

41

Podľa rovnako ustálenej judikatúry Súdneho dvora okrem toho platí, že pre Všeobecný súd z tejto judikatúry nevyplýva povinnosť, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a teda že odôvodnenie Všeobecného súdu môže byť implicitné pod podmienkou, že dotknutým osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok informácií na to, aby mohol vykonať svoje preskúmanie [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 14. júna 2016, Chemtura Netherlands/EFSA, C‑134/16 P(R), neuverejnené, EU:C:2016:442, bod 47 a citovaná judikatúra].

42

V prejednávanej veci treba poznamenať, že všetky ujmy, na ktoré odvolateľ poukazuje vo svojich vyjadreniach z 24. januára a 5. februára 2018, sú tak, ako v zásade uviedol Všeobecný súd v bodoch 54 a 55 napadnutého uznesenia, založené na domnienke, že odvolateľ by v súvislosti so zaplatením súm uvedených v príkaze na vymáhanie musel podať návrh na začatie preventívnej reštrukturalizácie alebo prinajmenšom, že by si nedokázal splniť svoje záväzky voči hráčom a technickým pracovníkom, regulačným orgánom alebo ešte voči klubom, ktoré sú členmi profesionálnej futbalovej ligy.

43

Vo svojom vyjadrení z 24. januára 2018 totiž odvolateľ najskôr tvrdil, že návrh na začatie preventívnej reštrukturalizácie „by mohol viesť k administratívnemu zostupu v rámci národnej súťaže“ alebo k strate postavenia člena v dôsledku vylúčenia športového orgánu, čo by pre klub, ktorý si nesplnil svoje povinnosti malo za následok vznik povinnosti zapísať sa do „neprofesionálnej“ súťaže. Odvolateľ dodal, že podanie takejto žiadosti by mu mohlo zabrániť v získaní licencie Únie európskych futbalových zväzov (UEFA). Odvolateľ ďalej spresnil, že hlavný majetkový dopad tejto situácie by pre neho spočíval v strate príjmov, ktoré dosahoval z národných a medzinárodných súťaží, v strate „hráčov tímu A“ za žiadnu alebo veľmi nízku odplatu za prestup, v strate príjmov z práv na televíznu retransmisiu, príjmov z reklamy, ako aj tržieb z predaja. Odvolateľ napokon zdôraznil, že riziko neúčasti na profesionálnych súťažiach počas jednej, resp. dvoch sezón, by malo pre neho devastačné následky vedúce k vzniku nenapraviteľnej ujmy na povesti klubu spojenej s masívnym odchodom „hráčov tímu A“, ako aj s mnohomiliónovou stratou pravidelných klubových príjmov.

44

Vo svojom vyjadrení z 5. februára 2018 odvolateľ okrem iného namietol, že podľa stanov profesionálnej futbalovej ligy sa nesplnenie záväzkov voči hráčom a technickým pracovníkom, regulačným orgánom alebo členským klubom považuje za veľmi vážne porušenie, ktoré môže viesť až k začatiu disciplinárneho konania a k uloženiu prísnych sankcií, ku ktorým patrí napríklad zostup do nižšej súťaže, strata postavenia člena alebo strata licencie. Taktiež už samotné podanie návrhu na začatie preventívnej reštrukturalizácie by mohlo odvolateľovi zabrániť v splnení jeho krátkodobých finančných záväzkov, a teda v účasti na profesionálnych súťažiach v ďalšej sezóne, čo by sa spájalo s devastačnými majetkovými a hospodárskymi dôsledkami, a viedlo k vzniku nenapraviteľnej ujmy na povesti klubu.

45

Odvolateľ však v konaní pred Všeobecným súdom nepreukázal pravdivosť domnienky uvedenej v bode 42 tohto uznesenia. Ako totiž konštatoval aj predseda Všeobecného súdu v bodoch 48 až 55 napadnutého uznesenia v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktorému nebola počas konania pred Súdnym dvorom nikdy vytýkaná nepresnosť ani skreslenie, je zrejmé, že odvolateľ, ktorý podľa zistení predsedu Všeobecného súdu disponuje časťami úveru do výšky 54000000 eur a finančnou podporou, ktorú odsúhlasil jeho väčšinový akcionár, nevysvetlil dôvody, ktoré by aj napriek uvedeným častiam úveru a predmetnej podpore odôvodňovali záver o existencii rizika pre jeho finančnú životaschopnosť.

46

Vzhľadom na absenciu takéhoto rizika a prípadnú preventívnu reštrukturalizáciu predseda Všeobecného súdu neporušil povinnosť odôvodnenia, keď odmietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia bez toho, aby sa osobitne vyjadril k tvrdeniam odvolateľa o údajnej ujme, ktorá nemá majetkovú alebo finančnú povahu, a ktorá by vyplynula zo začatia takéhoto konania.

47

Vzhľadom na uvedené je potrebné prvý odvolací dôvod zamietnuť.

48

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľ namieta, že v rámci odpovede na otázku položenú predsedom Všeobecného súdu na účely zadováženia aktualizovaných informácií o jeho finančnej situácii tomuto súdu oznámil, že audítorská spoločnosť čoskoro dokončí správu o jeho priebežnej účtovnej závierke k 31. decembru 2017. V tejto súvislosti vo svojich vyjadreniach z 21. decembra 2017, 24. januára a 5. februára 2018 zdôraznil dôležitosť predloženia úplnej priebežnej účtovnej závierky a predmetnej správy ešte pred rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zásada účinnej súdnej ochrany si totiž vyžaduje, aby predseda Všeobecného súdu nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skôr, ako mu boli tieto dokumenty oznámené.

49

Komisia sa domnieva, že druhý odvolací dôvod nie je podložený.

50

V prvom rade treba poznamenať, že odvolateľ vo svojom vyjadrení z 21. decembra 2017 predsedu Všeobecného súdu upovedomil o tom, že 7. februára 2018 by mu mohol predložiť návrh priebežnej účtovnej závierky k 31. decembru 2017, a ak by to Všeobecný súd považoval za účelné, 31. marca 2018 by mu odvolateľ predložil obmedzený audit priebežnej účtovnej závierky, ako aj prílohu k priebežnej účtovnej závierke, po tom, čo mu bude predložená správa audítorskej spoločnosti uvedená v bode 48 tohto uznesenia.

51

Aj vo svojom vyjadrení z 24. januára 2018 formuloval odvolateľ žiadosť o predloženie jeho priebežnej účtovnej závierky k 31. decembru 2017, aby si podľa neho Všeobecný súd mohol vytvoriť celkový prehľad o čo možno najaktuálnejšej finančnej situácii pred vyhlásením svojho uznesenia.

52

Keďže predseda Všeobecného súdu vyhovel tejto žiadosti, odvolateľ predložil svoju priebežnú účtovnú závierku 5. februára 2018. Vo vyjadrení priloženom k uvedenej závierke odvolateľ navrhol predsedovi Všeobecného súdu „s ohľadom na jej význam“, že mu predloží úplnú priebežnú účtovnú závierku spolu s predmetnou správou vyhotovenou audítorskou spoločnosťou ukončenou 31. marca 2018.

53

V tomto zmysle je zrejmé, že predseda Všeobecného súdu neprijal tento návrh a vydal napadnuté uznesenie 22. marca 2018.

54

Predseda Všeobecného súdu sa týmto postupom nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

55

Treba totiž pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má už samotný návrh na nariadenie predbežného opatrenia sám osebe poskytnúť odporcovi možnosť pripraviť si svoje pripomienky a sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení umožniť rozhodnúť o tomto návrhu, a to prípadne bez ďalších podporných informácií, keďže hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je tento návrh založený, by mali vyplývať priamo zo samotného textu predmetného návrhu (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P–R, neuverejnené, EU:C:2016:668, bod 17 a citovaná judikatúra).

56

Vzhľadom na rýchlosť, ktorá je už zo svojej podstaty charakteristická pre konanie o nariadenie predbežného opatrenia, možno od účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežných opatrení, okrem výnimočných prípadov, dôvodne žiadať, aby už v štádiu podania svojho návrhu predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky na jeho podporu, aby mal tak sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení možnosť na tomto základe posúdiť dôvodnosť predmetného návrhu (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P–R, neuverejnené, EU:C:2016:668, bod 18 a citovaná judikatúra).

57

Aj keby sa vychádzalo z predpokladu, že tak, ako v prejednávanej veci, bolo možné jeden z dôkazných prostriedkov zabezpečiť až po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z judikatúry vyplýva, že predseda Všeobecného súdu je jediný oprávnený posúdiť prípadnú potrebu doplniť informácie, ktorými disponuje v prejednávaných veciach [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 67, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 17. mája 2018, Spojené štáty americké/Apple Sales International a i., C‑12/18 P(I), neuverejnené, EU:C:2018:330, bod 22].

58

Predseda Všeobecného súdu v prejednávanej veci v bode 36 napadnutého uznesenia konštatoval, že vzhľadom na obsah spisu mal k dispozícii všetky informácie, ktoré potreboval pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

59

Okrem toho dôkazný alebo chýbajúci dôkazný charakter procesných písomností patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktorý nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu, alebo keď zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnosť konštatovaní Všeobecného súdu (rozsudky zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, EU:C:2009:456, bod 163, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 58, ako aj citovaná judikatúra).

60

V rámci tohto konania o odvolaní však vôbec nebola vznesená námietka založená na takejto nepresnosti alebo skreslení. Práve naopak, odvolateľ v tomto odvolaní zdôraznil, že audítorská správa o obmedzenej kontrole priebežnej účtovnej závierky vyhotovená audítorskou spoločnosťou, ktorá mu bola napokon predložená 23. marca 2018, sa obmedzila len na „potvrdenie finančnej situácie, ako vyplýva z predbežnej účtovnej závierky klubu k 31. decembru 2017“.

61

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod je spolu s odvolaním potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

62

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

63

Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľ so svojimi odvolacími dôvodmi neuspel, je potrebné ho zaviazať na náhradu trov konania v rámci tohto konania o odvolaní, ako aj v konaní o nariadení predbežného opatrenia vo veci C‑315/18 P(R)–R.

Z týchto dôvodov sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadil: