—

lehota začína plynúť uverejnením rozsudku z 8. septembra 2011, C-297/10 a C-298/10, ECLI:EU:C:2011:560 (Hennigs a Mai), hoci dotknutá osoba nespadá pod kolektívnu zmluvu spolkových úradníkov, ale jej osobná situácia zodpovedá situácii v rozsudku z 19. júna 2014, C-501/12 až C-506/12, C-540/12 a C-541/12, ECLI:EU:C:2014:2005 (Specht),

—

sa s vyššie uvedeným rozsudkom dotknutí úradníci a sudcovia (zamestnanci) môžu oboznámiť len zo všeobecných verejných prameňov,

—

služobné úrady (zamestnávatelia) po vydaní vyššie uvedeného rozsudku neuznali, že by ho bolo možné vztiahnuť na úradníkov, a pritom popreli existenciu diskriminácie na základe veku, pričom tento právny názor bol aspoň čiastočne komunikovaný aj navonok,

—

judikatúra prvostupňových správnych súdov v rámci uvedenej lehoty a aj potom až do zverejnenia rozsudku Specht existenciu diskriminácie na základe veku väčšinou neuznávala,

—

judikatúra súdov vyššieho stupňa v tejto lehote neexistovala a prvé rozhodnutie najvyššieho súdu bolo prijaté až po vydaní rozsudku vo veci Specht,

—

v služobnom pomere úradníkov alebo sudcov (pracovný pomer) platia prekluzívne lehoty len v prípade náhrady osobitných nákladov a takéto lehoty nie sú kratšie ako šesť mesiacov,

—

nároky na mzdu (odmenu za prácu) podliehajú trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od konca roka, v ktorom sa nárok stal splatným, a oprávnený o nároku vedel alebo o ňom musel vedieť, v opačnom prípade plynie desaťročná premlčacia lehota,

—

vnútroštátne nároky na mzdu (odmenu za prácu), ktoré nie sú stanovené zákonom, sa musia uplatniť včas, t. j. v rámci finančného roka, za ktorý sa uplatňujú?