–

[Opravené uznesením z 15. júna 2020] Coty Germany GmbH, v zastúpení: M. Fiebig, B. Weichhaus a A. Lubberger, Rechtsanwälte,

–

Amazon Services Europe Sàrl a Amazon FC Graben GmbH, v zastúpení: V. von Bomhard, C. Elkemann a A. Lambrecht, Rechtsanwälte,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, É. Gippini Fournier a S. L. Kalėda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení predchádzajúcom jeho zmene nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ako aj článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Coty Germany GmbH (ďalej len „Coty“) a spoločnosťami Amazon Services Europe Sàrl, Amazon Europe Core Sàrl, Amazon FC Graben GmbH a Amazon EU Sàrl vo veci predaja flakónov parfumu uskutočňovaného tretími predajcami cez internetový obchod na stránke www.amazon.de bez povolenia spoločnosti Coty, pre ktoré neboli vyčerpané práva z ochrannej známky.

3

Článok 9 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Práva z ochrannej známky [Európskej únie]“ v znení pred zmenou nariadením 2015/2424 vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovoval:

„1.   K ochrannej známke [Európskej únie] vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

2.   Na základe odseku 1 môže byť okrem iného zakázané:

…

…“

4

Nariadenie č. 207/2009, zmenené nariadením 2015/2424, bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením 2017/1001.

5

V článku 9 nariadenia 2017/1001 sa uvádza:

„1.   Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

3.   Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

…

…“

6

Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), nazvaný „Uloženie informácií na hostiteľskom počítači“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak sa poskytuje služba informačnej spoločnosti, ktorá pozostáva z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby, musia členské štáty zabezpečiť, aby poskytovateľ služby nebol zodpovedný za informácie uložené na žiadosť príjemcu služby, pod podmienkou, že:

7

Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32), nazvaný „Súdne príkazy“, vo svojej prvej vete stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak bolo prijaté súdne rozhodnutie vyslovujúce porušenia práva duševného vlastníctva, mohli súdne orgány vydať proti porušovateľovi súdny príkaz zakazujúci ďalšie porušovanie.“

8

Coty, ktorá predáva parfumy, je držiteľkou licencie k ochrannej známke Európskej únie DAVIDOFF zapísanej pod číslom 876874 (ďalej len „predmetná ochranná známka“), ktorá je chránená pre tovary „parfumy, éterické oleje a kozmetické prípravky“.

9

Amazon Services Europe ponúka tretím predajcom možnosť uverejniť ponuky na predaj ich tovarov v časti „Amazon‑Marketplace“ na internetovej stránke www.amazon.de. V prípade predaja sa zmluvy o tomto tovare uzatvárajú medzi tretími predajcami a kupujúcimi. Uvedení tretí predajcovia majú navyše možnosť zúčastniť sa na programe „Zasielanie Amazonom“, pri ktorom sa tovary skladujú spoločnosťami skupiny Amazon, medzi ktoré patrí Amazon FC Graben prevádzkujúca sklad. Zasielanie týchto tovarov uskutočňujú externí dodávatelia.

10

Dňa 8. mája 2014 si testovací kupujúci spoločnosti Coty objednal na internetovej stránke www.amazon.de flakón parfumu „Davidoff Hot Water EdT 60 ml“, ktorý bol na predaj ponúkaný tretím predajcom (ďalej len „predajca“) a ktorý bol v rámci tohto programu zaslaný skupinou Amazon. Po tom, ako Coty zaslala predajcovi výzvu z dôvodu, že pokiaľ ide o tovary, ktoré tento predajca zveril spoločnosti Amazon FC Graben v rámci daného programu, práva vyplývajúce z predmetnej ochrannej známky k nim neboli ešte vyčerpané a neboli uvedené pod touto ochrannou známkou na trh v Únii majiteľom danej ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, predajca poskytol vyhlásenie o upustení od konania pod hrozbou zmluvnej pokuty.

11

Listom z 2. júna 2014 spoločnosť Coty vyzvala Amazon Services Europe, aby jej odovzdala všetky flakóny parfumu označené predmetnou ochrannou známkou, ktoré skladuje na účet predajcu. Amazon Services Europe zaslala spoločnosť Coty balík obsahujúci 30 kusov flakónov parfumu. Po tom, ako iná spoločnosť patriaca do skupiny Amazon spoločnosti Coty oznámila, že 11 z 30 zaslaných kusov pochádzalo zo zásob skladovaných pre iného predajcu, Coty vyzvala Amazon Services Europe, aby jej spresnila meno a adresu tohto iného predajcu, pretože práva z predmetnej ochrannej známky neboli vyčerpané pri 29 z 30 flakónov. Amazon Services Europe odpovedala, že tejto žiadosti nemôže vyhovieť.

12

Coty tvrdila, že konanie tak spoločnosti Amazon Services Europe, ako aj spoločnosti Amazon FC Graben porušujú práva k predmetnej ochrannej známke, a najmä požadovala, aby pod hrozbou poriadkových opatrení sa týmto spoločnostiam uložila v Nemecku povinnosť upustiť od skladovania alebo zasielania v obchodnom styku parfumov označených ochrannou známkou Davidoff Hot Water alebo od ich skladovania či zasielania treťou osobou, ak tieto tovary neboli uvedené na trh v Únii so súhlasom spoločnosti Coty. Subsidiárne navrhovali, aby sa týmto spoločnostiam za tých istých podmienok uložilo to isté, pokiaľ ide o parfumy označené ochrannou známkou Davidoff Hot Water EdT 60 ml, a subsidiárnejšie, aby sa im rovnakým znením uložilo to isté, pokiaľ ide o parfumy označené ochrannou známkou Davidoff Hot Water EdT 60 ml, ktoré sú skladované na účet predajcu alebo ktoré nemožno spájať so žiadnym iným predajcom.

13

Landgericht (Krajinský súd, Nemecko) zamietol žalobu podanú spoločnosťou Coty. Odvolanie tejto spoločnosti bolo zamietnuté, keďže odvolací súd sa najmä domnieval, že Amazon Services Europe neskladovala ani nezasielala dotknuté tovary a že Amazon FC Graben skladovala tieto tovary na účet predajcu a ďalších tretích predajcov.

14

Coty podala na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, opravný prostriedok „Revision“. V konaní pred týmto súdom sú žalovanými len Amazon Services Europe a Amazon FC Graben.

15

Vnútroštátny súd uvádza, že úspech daného opravného prostriedku, čo sa týka tvrdenia Coty smerujúceho proti posúdeniu odvolacieho súdu, že Amazon FC Graben nezodpovedá za porušenie práv k ochrannej známke ako osoba, ktorá sa dopustila porušenia, závisí od výkladu článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001.

16

Konkrétne zdôrazňuje, že výsledok konania o opravnom prostriedku „Revision“ závisí od toho, či sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá pre tretie osoby skladuje tovary porušujúce práva z ochrannej známky bez toho, aby o tom vedela, drží dané tovary na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh v zmysle týchto ustanovení, a to napriek tomu, že iba tretia osoba ich zamýšľa takto uvádzať na trh.

17

Vnútroštátny súd tiež spresnil, že vzhľadom na to, že Coty zakladá jeden zo svojich žalobných návrhov na nebezpečenstve opakovania, jej žaloba je dôvodná len vtedy, ak protiprávnosť konania dotknutých spoločností patriacich do skupiny Amazon bude konštatovaná tak v čase, keď k týmto konaniam došlo, ako aj v čase rozhodnutia o opravnom prostriedku „Revision“.

18

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je osoba, ktorá pre tretiu osobu skladuje tovary porušujúce právo z ochrannej známky bez toho, aby o porušení práva vedela, držiteľom týchto tovarov na účely ponúkania alebo uvedenia na trh, ak nie ona sama, ale iba tretia osoba zamýšľa tovary ponúkať alebo uvádzať ich na trh?“

19

Coty na jednej strane tvrdí, že prejudiciálna otázka, ako ju položil vnútroštátny súd, sa týka najmä osoby skladujúcej tovary, ktorá neposkytuje žiadnu pomoc pri ponúkaní na predaj, predaji a uvádzaní u neho skladovaných tovarov na trh. Amazon FC Graben sa však v takomto postavení nenachádza vzhľadom na služby ponúkané inými spoločnosťami skupiny Amazon v rámci uvádzania dotknutých tovarov na trh, takže nemožno vylúčiť, že prejudiciálna otázka sa týka hypotetického problému alebo že táto otázka dostatočne nesúvisí s existenciou či predmetom sporu vo veci samej.

20

Na druhej strane Coty uvádza, že opis žalovaných vo veci samej uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania dostatočne neodráža úlohu, ktorú zohrávali Amazon Services Europe a Amazon FC Graben, pokiaľ ide o uvádzanie predmetných tovarov na trh. V tejto súvislosti tvrdí, že v komunikácii na účely predaja a pri plnení kúpnej zmluvy tieto spoločnosti úplne nahrádzajú predajcu. Okrem toho na základe objednávky spoločností Amazon Services Europe a Amazon EU boli predmetné tovary nepretržite propagované zo strany spoločnosti Amazon Europe Core na internetovej stránke www.amazon.de prostredníctvom reklamných oznamov na internetovom vyhľadávači Google, ktoré odkazovali na ponuky ponúkané tak spoločnosťou Amazon EU vo svojom vlastnom mene, ako aj tretími osobami, ktoré spravovala Amazon Services Europe. Činnosť žalovaných vo veci samej posudzovaná ako celok tak výrazne presahuje rámec úlohy, ktorú zohrávala spoločnosť eBay vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. júla 2011, L’Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474).

21

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor má v rámci rozdelenia právomocí medzi súdmi Únie a vnútroštátnymi súdmi zohľadniť skutkový a právny rámec, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho vymedzilo rozhodnutie vnútroštátneho súdu (rozsudky z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B., C‑42/17, EU:C:2017:936, bod 24, ako aj zo 14. novembra 2019, Spedidam, C‑484/18, EU:C:2019:970, bod 29 a citovaná judikatúra).

22

Keďže jedine vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu, ktorý mu bol predložený, Súdny dvor musí v zásade obmedziť svoje skúmanie na tie prvky posúdenia, ktoré sa mu vnútroštátny súd rozhodol poskytnúť, a musí sa preto pridŕžať situácie, ktorú uvedený súd považuje za preukázanú, a nemôže byť viazaný teóriami vyjadrenými jedným z účastníkov konania vo veci samej (rozsudok z 8. júna 2016, Hünnebeck, C‑479/14, EU:C:2016:412, bod 36 a citovaná judikatúra).

23

Prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 19. decembra 2019, Dobersberger, C‑16/18, EU:C:2019:1110, bod 18 a citovaná judikatúra).

24

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí domnienka relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad právneho predpisu Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 19. decembra 2019, Dobersberger, C‑16/18, EU:C:2019:1110, bod 19 a citovaná judikatúra).

25

V prejednávanej veci však nejde o taký prípad.

26

Na jednej strane, ako jednoznačne vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a ako bolo pripomenuté v bode 15 tohto rozsudku, rozhodnutie o opravnom prostriedku „Revision“ závisí podľa vnútroštátneho súdu od výkladu článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001, o ktorý tento súd žiada na účely určenia prípadnej zodpovednosti spoločnosti Amazon FC Graben za porušenie práv k ochrannej známke spoločnosti Coty.

27

Na druhej strane Súdny dvor má k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na to, aby mohol poskytnúť užitočnú odpoveď na otázku, ktorá mu bola položená. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž jasne vyplýva, že jednak Amazon Services Europe ponúka tretím predajcom možnosť uverejniť ponuky na predaj ich tovarov v časti „Amazon‑Marketplace“ na internetovej stránke www.amazon.de, a jednak, že Amazon FC Graben prevádzkuje sklad, kde sa predmetné tovary skladovali.

28

Okrem toho, pokiaľ ide o to, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania chýba opis činností spoločností Amazon EU a Amazon Europe Core, treba konštatovať, že prípadná zodpovednosť týchto spoločností nie je predmetom opravného prostriedku „Revision“, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, a teda ani predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

29

Z toho vyplýva, že prejudiciálna otázka je prípustná.

30

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001 majú vykladať v tom zmysle, že osobu, ktorá skladuje tovary porušujúce práva z ochrannej známky pre tretiu osobu bez toho, aby vedela o tomto porušení, treba považovať za osobu, ktorá skladuje tieto tovary na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh v zmysle týchto ustanovení, pokiaľ táto osoba sama tieto ciele nesleduje.

31

Na úvod treba pripomenúť, že podľa znenia článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, ktorého podstata je prevzatá do článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia 2017/1001, ochranná známka Európskej únie priznáva majiteľovi výlučné právo zabrániť všetkým tretím osobám používať v obchodnom styku označenie, ktoré je zhodné s touto ochrannou známkou a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je daná ochranná známka zapísaná, alebo označenie, pri ktorom vzhľadom na jeho zhodnosť alebo podobnosť s ochrannou známkou Európskej únie a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré sú chránené touto ochrannou známkou a týmto označením, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, alebo označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou Európskej únie alebo je jej podobné, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v Únii dobré meno a ak používanie uvedeného označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky alebo im je na ujmu.

32

Článok 9 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorého podstata je prevzatá do článku 9 ods. 3 nariadenia 2017/1001, vymenúva nevyčerpávajúcim spôsobom druhy používaní, ktoré môže majiteľ ochrannej známky zakázať na základe článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a článku 9 ods. 1 nariadenia 2017/1001 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2010, Google France a Google, C‑236/08 až C‑238/08, EU:C:2010:159, bod 65).

33

Medzi nimi sa v článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorého podstata je prevzatá do článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001, nachádza aj ponúkanie takto označených tovarov alebo ich uvádzanie na trh, alebo skladovanie týchto tovarov na tieto účely.

34

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jednak vyplýva, že žalované vo veci samej len skladovali predmetné tovary bez toho, aby ich samy ponúkali na predaj alebo uvádzali na trh, a jednak, že ani nezamýšľali ponúkať tieto tovary na predaj alebo uvádzať ich na trh.

35

Preto je potrebné určiť, či takúto činnosť skladovania možno považovať za „používanie“ ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia 2017/1001, a najmä za „skladovanie“ týchto tovarov na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh v zmysle článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorého podstata je prevzatá do článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001.

36

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že ani nariadenie č. 207/2009, ani nariadenie 2017/1001 nedefinujú pojem „používanie“ v zmysle článku 9 týchto nariadení.

37

Súdny dvor však už mal príležitosť zdôrazniť, že výraz „používanie“ v zmysle svojho obvyklého významu predpokladá aktívne konanie a priame alebo nepriame ovládanie aktu, ktorý predstavuje používanie. V tejto súvislosti uviedol, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorého podstata je prevzatá do článku 9 ods. 3 nariadenia 2017/1001, ktorý vymenúva nevyčerpávajúcim spôsobom druhy používania, ktoré môže majiteľ ochrannej známky zakázať, uvádza výlučne aktívne správanie tretích osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2016, Daimler, C‑179/15, EU:C:2016:134, body 39 a 40, ako aj z 25. júla 2018, Mitsubishi Shoji Kaisha a Mitsubishi Caterpillar Forklift Europe, C‑129/17, EU:C:2018:594, bod 38).

38

Súdny dvor tiež už pripomenul, že cieľom týchto ustanovení je poskytnúť majiteľovi ochrannej známky právny nástroj umožňujúci mu zakázať a tým ukončiť akékoľvek používanie jeho ochrannej známky vykonávané treťou osobou bez jeho súhlasu. Iba tretia osoba, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda vykonanie aktu, ktorý predstavuje používanie, však môže skutočne ukončiť toto používanie a tým sa podriadiť uvedenému zákazu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2016, Daimler, C‑179/15, EU:C:2016:134, bod 41).

39

Okrem toho opakovane už rozhodol, že používanie zhodného alebo podobného označenia ako ochranná známka majiteľa treťou osobou implikuje prinajmenšom to, že táto tretia osoba používa označenie v rámci svojej obchodnej komunikácie. Osoba tak môže umožniť svojim zákazníkom používať zhodné alebo podobné označenia ako ochranné známky bez toho, aby sama používala uvedené označenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2010, Google France a Google, C‑236/08 až C‑238/08, EU:C:2010:159, bod 56).

40

Súdny dvor tak v súvislosti s prevádzkovaním online obchodnej platformy rozhodol, že používanie označení, ktoré sú zhodné alebo podobné s ochrannými známkami, v ponukách na predaj zobrazovaných na internetovom obchode uskutočňujú predajcovia, ktorí sú zákazníkmi prevádzkovateľa tohto internetového obchodu, a nie tento samotný prevádzkovateľ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C‑324/09, EU:C:2011:474, bod 103).

41

Pokiaľ ide o podnik, ktorého hlavnou činnosťou je plnenie plechoviek nápojmi vyrábanými ním samotným alebo tretími osobami, Súdny dvor tiež už uviedol, že poskytovateľ služby, ktorý iba plní plechovky, ktoré už boli opatrené označeniami podobnými ochranným známkam na objednávku, a to podľa pokynov tretích osôb, teda len vykonáva technickú časť výrobného procesu konečného výrobku bez toho, aby mal akýkoľvek záujem na vonkajšom vzhľade uvedených plechoviek a predovšetkým na označeniach, ktoré sa na nich nachádzajú, sám neuskutočňuje „používanie“ týchto označení, ale len vytvára nevyhnutné technické podmienky na to, aby takéto používanie mohli uskutočniť tretie osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2011, Frisdranken Industrie Winters, C‑119/10, EU:C:2011:837, bod 30).

42

Súdny dvor tiež rozhodol, že hoci hospodársky subjekt, ktorý dovezie alebo odovzdá vlastníkovi skladu tovar označený ochrannou známkou, ktorej nie je majiteľom, s cieľom jeho uvedenia na trh, „používa“ označenie zhodné s touto ochrannou známkou, nie je tomu tak nevyhnutne v prípade vlastníka skladu, ktorý poskytuje službu skladovania tovaru označeného ochrannou známkou inej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, TOP Logistics a i., C‑379/14, EU:C:2015:497, body 42 a 45).

43

Vytvorenie technických podmienok potrebných na používanie označenia a poberanie odmeny za poskytovanie tejto služby totiž neznamená, že ten, kto túto službu poskytuje, sám uvedené označenie používa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. marca 2010, Google France a Google, C‑236/08 až C‑238/08, EU:C:2010:159, bod 57, a z 15. decembra 2011, Frisdranken Industrie Winters, C‑119/10, EU:C:2011:837, bod 29).

44

V druhom rade zo znenia článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorého podstata je prevzatá do článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001, vyplýva, že toto ustanovenie sa osobitne týka ponúkania tovarov, ich uvádzania na trh, skladovania „na tieto účely“ alebo poskytovania služieb pod dotknutým označením.

45

Z toho vyplýva, že na to, aby sa skladovanie tovarov s označeniami, ktoré sú zhodné alebo podobné s ochrannými známkami, mohlo kvalifikovať ako „používanie“ týchto označení, je ešte potrebné, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, aby hospodársky subjekt, ktorý vykonáva skladovanie, sám sledoval cieľ uvedený v týchto ustanoveniach, ktorý spočíva v ponúkaní tovarov alebo ich uvádzaní na trh.

46

V opačnom prípade sa nemožno domnievať, že akt predstavujúci používanie ochrannej známky je konaním tejto osoby ani že označenie je používané v rámci jej vlastnej obchodnej komunikácie.

47

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o žalované vo veci samej, ako bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, vnútroštátny súd jednoznačne uvádza, že tieto osoby samy neponúkajú dotknuté tovary na predaj a ani ich neuviedli na trh, pričom tento súd navyše v znení svojej otázky spresňuje, že jedine tretia osoba je osobou, ktorá má v úmysle ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh. Z toho vyplýva, že samotné žalované vo veci samej nepoužívajú označenie vo svojej vlastnej obchodnej komunikácii.

48

Tento záver však nemá vplyv na možnosť domnievať sa, že uvedené žalované samy používajú označenie, pokiaľ ide o flakóny parfumu, ktoré majú na sklade nie na účet tretích predajcov, ale na svoj vlastný účet, alebo flakóny, ktoré vzhľadom na to, že tieto žalované nedokážu spojiť so žiadnym tretím predajcom, ponúkajú alebo uvádzajú na trh samotné tieto žalované.

49

Napokon bez ohľadu na úvahy uvedené v bode 47 tohto rozsudku treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak hospodársky subjekt umožnil inému subjektu používanie ochrannej známky, jeho úloha sa musí v tomto prípade preskúmať z hľadiska iných právnych pravidiel než článku 9 nariadenia č. 207/2009 či článku 9 nariadenia 2017/1001 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. marca 2010, Google France a Google, C‑236/08 až C‑238/08, EU:C:2010:159, bod 57, a z 15. decembra 2011, Frisdranken Industrie Winters, C‑119/10, EU:C:2011:837, bod 35), akými sú článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 alebo článok 11 prvá veta smernice 2004/48.

50

V tejto súvislosti Coty navrhuje, aby Súdny dvor v prípade zápornej odpovede na otázku položenú vnútroštátnym súdom rozhodol o otázke, či činnosť prevádzkovateľa internetového obchodu za podmienok, o aké ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, a ak nie, či sa má takýto prevádzkovateľ považovať za „porušiteľa“ v zmysle článku 11 prvej vety smernice 2004/48.

51

Treba však uviesť, že podľa ustálenej judikatúry sa nemajú preskúmať iné otázky, ktoré Súdnemu dvoru predložili účastníci konania vo veci samej, než tie, ktoré sú predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého vnútroštátnym súdom (rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C‑89/14, EU:C:2015:537, bod 44 a citovaná judikatúra).

52

Je však nesporné, že vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nepoložil túto otázku, a preto na ňu nie je potrebné odpovedať.

53

So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa majú vykladať v tom zmysle, že osobu, ktorá skladuje pre tretiu osobu tovary porušujúce práva z ochrannej známky bez toho, aby vedela o tomto porušení, treba považovať za osobu, ktorá neskladuje tieto tovary na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh v zmysle týchto ustanovení, pokiaľ táto osoba sama tieto ciele nesleduje.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] a článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že osobu, ktorá skladuje pre tretiu osobu tovary porušujúce práva z ochrannej známky bez toho, aby vedela o tomto porušení, treba považovať za osobu, ktorá neskladuje tieto tovary na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh v zmysle týchto ustanovení, pokiaľ táto osoba sama tieto ciele nesleduje.