–

IO, v zastúpení: J. L. Delleman,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,

–

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, H. Shev, J. Lundberg a H. Eklinder, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Jokubauskaitė a P. Vanden Heede, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 9 a 10 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi IO a Inspecteur van de rijksbelastingdienst (inšpektor finančnej správy, Holandsko), ktorý sa týka podliehania dotknutej osoby dani z pridanej hodnoty (DPH) v jej postavení člena dozornej rady nadácie.

3

Podľa článku 9 ods. 1 smernice o DPH:

„‚Zdaniteľná osoba‘ je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.

‚Ekonomická činnosť‘ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe.“

4

V článku 10 tejto smernice sa uvádza:

„Podmienka nezávislosti pri vykonávaní ekonomickej činnosti uvedená v článku 9 ods. 1 vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo inými právnymi prepojeniami vytvárajúcimi vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, čo sa týka pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa.“

5

Článok 7 Wet op de omzetbelasting 1968 (zákon z roku 1968 o dani z obratu) stanovuje:

„1.   Za podnikateľa sa považuje osoba, ktorá nezávisle vykonáva podnikateľskú činnosť.

2.   Za podnikateľskú činnosť podľa tohto zákona sa považuje:

…“

6

IO je členom dozornej rady nadácie, ktorej hlavnou činnosťou je poskytovať trvalo bývanie ľuďom, ktorí sa nachádzajú v núdzi.

7

Stanovy tejto nadácie uvádzajú, že dozorná rada sa skladá najmenej z piatich členov a najviac z desiatich členov, ktorí sú vymenovaní na funkčné obdobie štyroch rokov. Osoba, ktorá uzavrela s nadáciou pracovnú zmluvu, nemôže byť členom dozornej rady. Členom dozornej rady možno pozastaviť výkon ich funkcie alebo ich možno odvolať len pre nedbanlivosť pri výkone ich funkcií alebo z iných vážnych dôvodov, rozhodnutím tej istej dozornej rady prijatým trojštvrtinovou väčšinou hlasov predstavujúcich aspoň tri štvrtiny jej členov, s výnimkou dotknutého člena alebo členov.

8

Právomoci dozornej rady uvedenej nadácie zahŕňajú najmä vymenovanie, pozastavenie výkonu funkcie a odvolanie členov riadiaceho orgánu, ako aj stanovenie ich pracovných podmienok, pozastavenie výkonu rozhodnutí tohto orgánu, poskytovanie poradenstva uvedenému orgánu, zostavenie ročnej účtovnej uzávierky, vymenovanie, pozastavenie výkonu funkcie a odvolanie členov dozornej rady, ako aj určenie ich odmeny.

9

Keďže predmetná nadácia je z právneho a z neformálneho hľadiska zastupovaná svojím riadiacim orgánom, jej zastupovanie je spoločne zabezpečené, v prípade konfliktu záujmov medzi riadiacim orgánom alebo členom tohto orgánu a touto nadáciou, predsedom a jedným alebo viacerými členmi dozornej rady. Okrem toho, ak zanikne výkon funkcie všetkých členov riadiaceho orgánu, riadenie uvedenej nadácie zabezpečuje dozorná rada až do vymenovania nového riadiaceho orgánu.

10

Pokiaľ ide o úlohy uvedenej dozornej rady, článok 18 stanov dotknutej nadácie stanovuje:

„1.   Dozorná rada má za úlohu vykonávať kontrolu stratégie riadiaceho orgánu a celkového chodu činností v nadácii a podniku s ňou spojenom. Členovia dozornej rady si plnia svoje povinnosti bez pokynov od osoby, ktorá ich navrhla, a nezávisle od osobitných záujmov podniku. Dozorná rada poskytuje poradenstvo riadiacemu orgánu. Pri výkone svojich povinností sa členovia dozornej rady zameriavajú na záujem nadácie a podniku s nadáciou spojeného.

2.   Dozorná rada nemusí odôvodňovať svoje rozhodnutia pred riadiacim orgánom.

3.   Dozorná rada oznamuje svoje rozhodnutia navonok tým, že vypracúva správu o svojich činnostiach vo výročnej správe.

4.   Dozorná rada upravuje podrobnosti svojej činnosti v rokovacom poriadku, ktorý nemôže obsahovať ustanovenia odporujúce zákonu alebo týmto stanovám.“

11

Za svoju činnosť člena dozornej rady dotknutej nadácie IO dostáva hrubú odmenu 14912 eur ročne, ktorá podlieha dani zo mzdy. Túto odmenu stanovila dozorná rada na základe pravidiel, ktoré stanovil Wet normering bezoldiging topfunctionarissen publieke en semipublieke sector (zákon o úprave príjmov vedúcich pracovníkov vo verejnom a poloverejnom sektore), a nezávisí ani od účasti dotknutej osoby na zasadnutiach, ani od počtu skutočne odpracovaných hodín.

12

IO je okrem toho zamestnaný ako komunálny úradník. Jeho funkcia člena uvedenej dozornej rady sa však nijako netýka obce, ktorá ho zamestnáva, takže nevzniká otázka existencie eventuálneho konfliktu záujmov.

13

Až do 1. januára 2013 sa IO nepovažoval za zdaniteľnú osobu na účely DPH z dôvodu svojej činnosti člena dozornej rady uvedenej nadácie, na základe aprobačného rozhodnutia Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko) z 5. októbra 2006. Toto rozhodnutie však bolo zrušené.

14

Dňa 8. júla 2014 IO v rámci výkonu svojej funkcie člena dozornej rady podal priznanie k DPH na sumu 782 eur za obdobie od 1. apríla do 30. júna 2014, ktorú zaplatil. Listom z 9. júla 2014 však podal proti tejto dani námietku, ktorú daňová správa zamietla. Žaloba, ktorú IO proti tomuto rozhodnutiu podal, bola zamietnutá ako nedôvodná rozsudkom Rechtbank Zeeland‑West‑Brabant (súd provincie Zeeland‑West‑Brabant, Holandsko).

15

IO podal odvolanie proti tomuto rozsudku na Gerechtshof ’s‑Hertogenbosch (Odvolací súd ’s‑Hertogenbosch, Holandsko). Tento súd spresňuje, že účastníci sporu, ktorý mu bol predložený, sa rozchádzajú v otázke, či sa IO má z dôvodu svojej činnosti člena predmetnej dozornej rady kvalifikovať ako „podnikateľ“ v zmysle článku 7 zákona z roku 1968 o dani z obratu a „zdaniteľná osoba“ v zmysle článkov 9 a 10 smernice o DPH. V tejto súvislosti nie je sporné, že dotknutá osoba sa ako člen dozornej rady trvalo zúčastňuje na ekonomickom živote a v dôsledku toho vykonáva ekonomickú činnosť. Uvedení účastníci konania sa však rozchádzajú v bode, či sa táto činnosť vykonáva nezávisle.

16

Podľa Gerechtshof ’s‑Hertogenbosch (Odvolací súd ’s‑Hertogenbosch) absencii vykonávania nezávislej ekonomickej činnosti zo strany IO nasvedčujú najmä tieto skutočnosti:

17

Podľa tohto súdu takému vykonávaniu naopak nasvedčujú tieto skutočnosti:

18

Uvedený súd z toho vyvodzuje, že člen dozornej rady uvedenej nadácie sa pokiaľ ide o pracovné podmienky a odmeňovanie nachádza v situácii podriadenosti vo vzťahu k tejto dozornej rade, aj keď inak neexistuje žiadny vzťah podriadenosti medzi týmto členom a uvedenou dozornou radou, ani medzi týmto členom a dotknutou nadáciou. Prikláňa sa teda k názoru, že v danom prípade sa ekonomická činnosť sporná vo veci samej nevykonáva nezávisle a že preto IO nemožno kvalifikovať ako „zdaniteľnú osobu“.

19

Vzhľadom na to, že však vznikajú pochybnosti v súvislosti s výkladom smernice o DPH, Gerechtshof ’s‑Hertogenbosch (Odvolací súd ’s‑Hertogenbosch) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vykonáva člen dozornej rady nadácie, ktorý je z hľadiska svojich pracovných podmienok a odmeňovania podriadený tejto rade, ale inak k dozornej rade ani k nadácii nie je vo vzťahu podriadenosti, nezávisle ekonomickú činnosť v zmysle článkov 9 a 10 smernice [o DPH]?“

20

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 9 a 10 smernice o DPH majú vykladať v tom zmysle, že člen dozornej rady nadácie, ako je žalobca vo veci samej, vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť v zmysle týchto ustanovení s v dôsledku toho sa musí kvalifikovať ako zdaniteľná osoba na účely DPH.

21

Pre odpoveď na túto otázku treba pripomenúť, že za zdaniteľnú osobu sa považuje ktokoľvek, kto nezávisle vykonáva niektorú z ekonomických činností uvedených v článku 9 ods. 1 druhom pododseku smernice o DPH, najmä akúkoľvek činnosť poskytovania služieb. Pojmy použité v tomto ustanovení dávajú pojmu „zdaniteľná osoba“ široké vymedzenie zamerané na nezávislosť pri výkone ekonomickej činnosti v tom zmysle, že všetky osoby, ktoré z objektívneho hľadiska spĺňajú podmienky uvedené v tomto ustanovení, sa musia považovať za zdaniteľné osoby na účely DPH (rozsudok z 12. októbra 2016, Nigl a i., C‑340/15, EU:C:2016:764, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).

22

V tejto súvislosti článok 10 smernice o DPH spresňuje, že podmienka nezávislosti pri vykonávaní ekonomickej činnosti vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo inými právnymi prepojeniami vytvárajúcimi vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a záväzky zamestnávateľa.

23

Preto treba skúmať, či činnosť člena dozornej rady nadácie, ako je činnosť ktorú vykonáva žalobca vo veci samej, treba kvalifikovať ako „ekonomickú“ a v nadväznosti na to prípadne, či je táto činnosť vykonávaná „nezávisle“.

24

V danom prípade, ako účastníci konania vo veci samej nepopierajú, činnosť, ako je činnosť vo veci samej, sa musí kvalifikovať ako „ekonomická“, pretože má nepretržitý charakter a je vykonávaná za odmenu, ktorú poberá ten, čo uskutočňuje plnenie (rozsudok z 13. júna 2018, Polfarmex,C‑421/17, EU:C:2018:432, bod 38 a citovaná judikatúra).

25

Za výkon svojej činnosti člena dozornej rady dotknutej nadácie žalobca vo veci samej dostáva hrubú odmenu 14912 eur ročne. Okolnosť, že táto odmena je stanovená nie v závislosti od jednotlivých plnení, ale paušálne a na ročnom základe, je v tejto súvislosti irelevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2018, Nagyszénás Településszolgáltatási Nonprofit Kft.,C‑182/17, EU:C:2018:91, bod 37, ako aj citovanú judikatúru).

26

Okrem toho, keďže táto odmena bola stanovená vzhľadom na pravidlá stanovené zákonom o úprave príjmov vedúcich pracovníkov vo verejnom a poloverejnom sektore, podmienky, za ktorých žalobca vo veci samej vykonáva dotknuté plnenie, zodpovedajú podmienkam, za ktorých sa tento typ plnení obvykle vykonáva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2016, Geemente Borsele a Staatssecretaris van Financiën, C‑520/14, EU:C:2016:334, body 29 a 30).

27

Navyše, ako vyplýva zo stanov dotknutej nadácie, členovia dozornej rady nadácie sú menovaní na funkčné obdobie v trvaní štyroch rokov, teda také obdobie udeľuje získanej odmene trvalú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, Lajvér,C‑263/15, EU:C:2016:392, bod 33).

28

Na druhej strane nemožno prijať stanovisko švédskej vlády, podľa ktorého okolnosť, že člen dozornej rady vykonáva len jediný alebo iba niekoľko mandátov, sama osebe nestačí na vyvodenie záveru, že existuje činnosť vykonávaná na účely získania príjmu na pokračujúcom základe. Podľa tejto vlády je v tejto súvislosti potrebné, aby dotknutá osoba podnikla aktívne kroky na získanie príjmov vo forme odmeny za poskytované služby a v dôsledku toho, aby činnosť bola vykonávaná komerčne.

29

Hoci je pravda, že Súdny dvor v súvislosti s daňovým zaobchádzaním s predajom pozemkov patriacich do súkromného vlastníctva rozhodol, že samotné uplatňovanie vlastníckeho práva jeho majiteľom nemôže byť samo osebe považované za ekonomickú činnosť, nie je to tak v prípade, keď dotknutá osoba podnikne aktívne kroky na pozemkový predaj (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2011, Słaby a i., C‑180/10 a C‑181/10, EU:C:2011:589, body 36 až 39, a z 9. júla 2015, Trgovina Prizma,C‑331/14, EU:C:2015:456, body 23 a 24, a v prípade aktívnych opatrení v oblasti lesného hospodárstva, rozsudok z 19. júla 2012, Rēdlihs,C‑263/11, EU:C:2012:497, bod 36), je potrebné zdôrazniť, že nielenže je táto judikatúra špecifická pre daňové zaobchádzanie s predajom pozemkov patriacich do súkromného vlastníctva, ale v každom prípade nemožno z nej vyvodiť, že podniknutie takýchto krokov predstavuje podmienku na to, aby sa činnosť mohla považovať za činnosť vykonávanú na účely získania príjmu na pokračujúcom základe a mohla sa teda kvalifikovať ako „ekonomická“.

30

Z toho vyplýva, že ekonomickú povahu činnosti člena dozornej rady nadácie, ako je činnosť vo veci samej, nemožno spochybniť skutočnosťou, že tento člen vykonáva iba jediný mandát, pokiaľ táto činnosť má trvalú povahu a je vykonávaná za odmenu.

31

Okrem toho v rozsahu, v akom švédska vláda v tomto kontexte tiež uvádza, že činnosť, ktorá spočíva vo vykonávaní jedného alebo iba niekoľkých mandátov člena dozornej rady, nemá za cieľ poskytovať služby trvalo, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „ekonomická činnosť“ má objektívnu povahu v tom zmysle, že činnosť sa posudzuje ako taká nezávisle od jej cieľov alebo jej výsledkov (rozsudok z 5. júla 2018, Marle Participations,C‑320/17, EU:C:2018:537, bod 22 a citovaná judikatúra).

32

Pokiaľ ide o to, či sa činnosť, ako je činnosť vo veci samej, má považovať za vykonávanú nezávisle, treba po prvé posúdiť, či osoba, ako je žalobca vo veci samej, je vylúčená z daňovej povinnosti na základe článku 10 smernice o DPH ako zamestnaná alebo iná osoba viazaná voči svojmu zamestnávateľovi pracovnou zmluvou alebo iným právnym prepojením vytvárajúcim vzťah podriadenia, čo sa týka pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa.

33

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že v danom prípade žalobca vo veci samej sa nemôže považovať za zamestnanca. Hoci je pravda, že jeho odmena podľa vnútroštátneho súdu podlieha dani zo „mzdy“, vnútroštátny súd uvádza, že v kontexte konania vo veci samej je to právna fikcia, že vzťah medzi členom dozornej rady právnickej osoby a právnickou osobou je kvalifikovaný ako „zamestnanecký“, pretože pokiaľ ide o člena dozornej rady, nespĺňa kritériá charakterizujúce zamestnanecký vzťah.

34

Po druhé podľa vnútroštátneho súdu žalobca vo veci samej vykonáva svoju činnosť nie na základe pracovnej zmluvy, ale mandátnej zmluvy.

35

Pokiaľ ide po tretie o preskúmanie iného právneho vzťahu vytvárajúceho vzťah podriadenosti, čo sa týka pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa, treba prijať záver o neexistencii vzťahu podriadenosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, keďže na jednej strane členovia dozornej rady nie sú viazaní pokynmi pochádzajúcimi od riadiaceho orgánu dotknutej nadácie, najmä ak upravujú podmienky výkonu ich činnosti. Od členov uvedenej dozornej rady sa očakáva, že budú vykonávať nezávislú kontrolu stratégie riadiaceho orgánu a celkového chodu tejto nadácie, pričom táto funkcia nie je zlučiteľná so vzťahom podriadenosti.

36

Na druhej strane podľa údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, hoci dozorná rada upravuje svoje pracovné postupy v rokovacom poriadku, nezdá sa, že by táto rada mohla stanoviť svojim členom pravidlá o spôsobe, akým títo členovia individuálne vykonávajú svoj mandát. Podľa tých istých údajov sú totiž členovia uvedenej dozornej rady v rámci tejto rady nezávislí a musia vo vzťahu k jej ostatným členom konať kriticky.

37

Za absencie vzťahu podriadenosti, čo sa týka pracovných podmienok, členovia dozornej rady nie sú viazaní právnym vzťahom vytvárajúcim vzťah podriadenosti v zmysle článku 10 smernice o DPH. V dôsledku toho s prihliadnutím na článok 9 tejto smernice treba v nadväznosti na to posúdiť otázku, či činnosť, ako je činnosť vo veci samej, sa má považovať za vykonávanú nezávisle.

38

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 9 vyplýva, že na určenie, či osoba vykonáva ekonomickú činnosť nezávisle, treba overiť, či existuje vzťah podriadenosti pri výkone tejto činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław,C‑276/14, EU:C:2015:635, body 33 a 36, ako aj citovanú judikatúru).

39

S cieľom posúdiť existenciu tohto vzťahu podriadenosti je potrebné preskúmať, či dotknutá osoba plní svoje činnosti vo svojom vlastnom mene, na svoj vlastný účet a na svoju vlastnú zodpovednosť, ako aj či znáša hospodárske riziko spojené s výkonom týchto činností. Pri konštatovaní nezávislosti predmetných činností tak Súdny dvor vzal do úvahy neexistenciu akéhokoľvek vzťahu hierarchickej podriadenosti, ako aj skutočnosť, že dotknutá osoba konala na vlastný účet a zodpovednosť, slobodne si organizovala spôsob výkonu svojej práce a sama poberala honoráre tvoriace jej príjmy (rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław,C‑276/14, EU:C:2015:635, bod 34 a citovaná judikatúra).

40

Ako bolo uvedené v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, situácia člena dozornej rady nadácie, ako je žalobca vo veci samej, je charakterizovaná absenciou vzťahu hierarchickej podriadenosti voči riadiacemu orgánu tejto nadácie a dozornej rade, pokiaľ ide o výkon činnosti člena uvedenej dozornej rady.

41

To podľa vnútroštátneho súdu znamená, že žalobca vo veci samej ako člen dozornej rady dotknutej nadácie pri výkone svojich funkcií nekoná vo svojom mene, ani na svoj účet a ani na svoju vlastnú zodpovednosť. Ako vyplýva zo stanov tejto nadácie, činnosť člena tejto dozornej rady v niektorých prípadoch zahŕňa právne zastupovanie nadácie, čo predpokladá právomoc zaväzovať nadáciu v tejto súvislosti. Vnútroštátny súd navyše spresňuje, že členovia uvedenej dozornej rady nemôžu individuálne vykonávať právomoci zverené tejto rade a že konajú na účet a na zodpovednosť dozornej rady. Preto sa zdá, že členovia dozornej rady dotknutej nadácie nenesú individuálnu zodpovednosť vyplývajúcu z úkonov tejto rady prijatých v rámci právneho zastupovania uvedenej nadácie, ani zodpovednosť za škodu spôsobenú tretím stranám pri výkone ich funkcií, a preto nekonajú na vlastnú zodpovednosť (pozri analogicky rozsudok z 25. júla 1991, Ayuntamiento de Sevilla, C‑202/90, EU:C:1991:332, bod 15).

42

Okrem toho situácia člena dozornej rady, ako je žalobca vo veci samej, je charakterizovaná, na rozdiel od podnikateľa, absenciou akéhokoľvek hospodárskeho rizika vyplývajúceho z vykonávanej činnosti. Podľa vnútroštátneho súdu taký člen rady dostáva pevnú odmenu, ktorá nezávisí od jeho účasti na zasadnutiach ani od skutočne odpracovaných hodín. Na rozdiel od podnikateľa teda nevytvára podstatný vplyv ani na svoje príjmy, ani na svoje výdavky (pozri najmä rozsudok z 12. novembra 2009,Komisia/Španielsko, C‑154/08, neuverejnený, EU:C:2009:695, bod 107 a citovanú judikatúru). Navyše sa zdá, že nedbanlivosť, ktorej sa dopustil člen dozornej rady pri výkone svojich funkcií, nemôže mať priamy vplyv na odmeňovanie tohto člena, keďže podľa stanov dotknutej nadácie taká nedbanlivosť môže viesť k odvolaniu tohto člena až po osobitnom konaní, ktoré treba dodržať.

43

Osobu, ktorá neznáša takéto hospodárske riziko, teda nemožno považovať za nezávisle vykonávajúcu ekonomickú činnosť v zmysle článku 9 smernice o DPH (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. marca 2006, FCE Bank, C‑210/04, EU:C:2006:196, body 35 až 37; z 18. októbra 2007, van der Steen, C‑355/06, EU:C:2007:615, body 24 až 26, a z 24. januára 2019, Morgan Stanley & Co International, C‑165/17, EU:C:2019:58, bod 35, ako aj citovanú judikatúru).

44

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať, že články 9 a 10 smernice o DPH sa musia vykladať v tom zmysle, že člen dozornej rady nadácie, ako je žalobca vo veci samej, nevykonáva ekonomickú činnosť nezávisle, hoci nie je viazaný žiadnym vzťahom hierarchickej podriadenosti voči riadiacemu orgánu tejto nadácie, ani nie je viazaný takým vzťahom voči dozornej rade uvedenej nadácie, pokiaľ ide o vykonávanie jeho činnosti člena tejto rady, nekoná vo svojom mene, ani na svoj účet, ani na svoju vlastnú zodpovednosť, ale koná na účet a zodpovednosť tej istej rady a tiež ani neznáša hospodárske riziko vyplývajúce z jeho činnosti, pretože dostáva pevnú odmenu, ktorá nezávisí ani od jeho účasti na zasadnutiach, ani od skutočne odpracovaných hodín.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Články 9 a 10 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa musia vykladať v tom zmysle, že člen dozornej rady nadácie, ako je žalobca vo veci samej, nevykonáva ekonomickú činnosť nezávisle, hoci nie je viazaný žiadnym vzťahom hierarchickej podriadenosti voči riadiacemu orgánu tejto nadácie, ani nie je viazaný takým vzťahom voči dozornej rade uvedenej nadácie, pokiaľ ide o vykonávanie jeho činnosti člena tejto rady, nekoná vo svojom mene, ani na svoj účet, ani na svoju vlastnú zodpovednosť, ale koná na účet a zodpovednosť tej istej rady a tiež ani neznáša hospodárske riziko vyplývajúce z jeho činnosti, pretože dostáva pevnú odmenu, ktorá nezávisí ani od jeho účasti na zasadnutiach, ani od skutočne odpracovaných hodín.