–

HQ, IP, zastúpený zákonným zástupcom HQ, a JO, v zastúpení: I. Maertzdorff, advocaat, ako aj M. Duinkerk a M. J. R. Hannink,

–

Aegean Airlines SA, v zastúpení: J. Croon a D. van Genderen, advocaten,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a A. Kasalická, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, pôvodne v zastúpení: T. Henze, neskôr M. Hellmann a A. Berg, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Nijenhuis, C. Valero a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10), s prihliadnutím na smernicu Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59; Mim. vyd. 13/010, s. 132).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi osobami HQ, IP, ktorú zastupuje jej zákonný zástupca HQ, a osobou JO (ďalej len „HQ a i.“) na jednej strane a leteckou dopravnou spoločnosťou Aegean Airlines SA na druhej strane vo veci preplatenia letenky, o ktoré HQ a i. požiadali v nadväznosti na zrušenie letu, ktorý bol súčasťou balíka cestovných služieb.

3

Odôvodnenia 1, 2 a 16 nariadenia č. 261/2004 uvádzajú:

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet“ v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď:

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Pôsobnosť“, v odseku 6 stanovuje:

„Toto nariadenie nemá vplyv na práva cestujúcich podľa smernice 90/314/EHS. Toto nariadenie sa neuplatňuje v prípadoch, keď je dovolenková cesta zahrnutá do balíka služieb, zrušená z dôvodov iných než je zrušenie letu.“

6

Článok 5 ods. 1 tohto istého nariadenia s názvom „Zrušenie“ znie:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

7

Článok 8 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Právo na náhradu alebo presmerovanie“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

2.   Odsek 1 písmeno a) sa uplatňuje aj pri cestujúcich, ktorých lety tvoria časť balíka služieb, s výnimkou práva na náhradu, ak také práva vzniknú podľa smernice 90/314/EHS.“

8

Odôvodnenie 21 smernice 90/314 uvádza:

„keďže by spotrebiteľ ako aj priemysel cestovných služieb mali prospech, ak by organizátor a/alebo obchodníci boli zaviazaní zabezpečovať dostatočný dôkaz o záruke v prípade platobnej neschopnosti“

9

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Účelom tejto smernice je aproximácia zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na balík služieb, ktoré sa predávajú alebo sú ponúkané na predaj v teritóriu spoločenstva [na území Spoločenstva – neoficiálny preklad].“

10

Článok 4 ods. 6 uvedenej smernice stanovuje:

„Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy na základe odseku 5, alebo z akejkoľvek príčiny, inej ako je chyba spotrebiteľa, organizátor zruší balík služieb pred dohovoreným termínom odchodu, spotrebiteľ bude oprávnený:

…“

11

Podľa článku 5 ods. 1 tejto istej smernice:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník ako zmluvná strana je zodpovedný spotrebiteľovi za riadne vysporiadanie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, bez ohľadu na to, či tieto záväzky majú byť splnené organizátorom a/alebo maloobchodníkom, či iným dodávateľom služieb, bez ujmy na právach organizátora a/alebo maloobchodníka stíhať týchto ďalších dodávateľoch služieb.“

12

Článok 7 smernice 90/314 stanovuje:

„Organizátor a/alebo maloobchodník, ako zmluvná strana, musí zabezpečiť dostatočný dôkaz záruky refundácie peňazí, ktoré boli zaplatené za a pre repatriáciu spotrebiteľa v prípade platobnej neschopnosti.“

13

V čase skutkových okolností vo veci samej bola smernica 90/314 prebraná do holandského práva v hlave 7A, nazvanej „Zmluva o zájazde“, knihy 7 Burgerlijk Wetboek (Občiansky zákonník).

14

§ 7:504 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje cestujúcemu v prípade, že cestovná kancelária odstúpi od zmluvy o zájazde, požadovať od nej najmä preplatenie ceny leteniek.

15

Podľa § 7:152 ods. 1 uvedeného zákonníka je cestovná kancelária povinná vopred prijať potrebné opatrenia, aby sa uistila, že v prípade, že si z dôvodu platobnej neschopnosti už nemôže plniť svoje záväzky voči cestujúcemu, prevezme za neho plnenie týchto záväzkov tretia osoba alebo bude cestujúcemu preplatená cena zájazdu.

16

Spoločnosť Aegean Airlines so sídlom v Grécku uzavrela so spoločnosťou G. S. Charter Aviation Services Ltd (ďalej len „G. S. Charter“) so sídlom na Cypre zmluvu o prenájme, na základe ktorej mala tejto poslednej uvedenej spoločnosti dať k dispozícii určitý počet sedadiel za úhradu ceny za prenájom. G. S. Charter následne na to predala tieto sedadlá tretím osobám, a to najmä spoločnosti Hellas Travel BV (ďalej „Hellas“), pričom ide o cestovnú kanceláriu so sídlom v Holandsku.

17

G. S. Charter a Hellas uzavreli dohodu, podľa ktorej sa mal od 1. mája do 24. septembra 2015 každý piatok prevádzkovať spiatočný let na linke Eelde (Holandsko) – Korfu (Grécko), pričom spoločnosti Aegean Airlines mala byť zaplatená záloha a spiatočný let naplánovaný na nasledujúci piatok mal byť zaplatený každý pondelok.

18

HQ a i. si 19. marca 2015 v spoločnosti Hellas rezervovali spiatočný let na linke Eelde – Korfu. Tieto lety boli súčasťou „balíka cestovných služieb“ v zmysle smernice 90/314, ktorých cena bola zaplatená spoločnosti Hellas.

19

HQ a i. dostali elektronické letenky s logom spoločnosti Aegean Airlines pre lety naplánované 17. a 24. júla 2015, ako aj dokumenty, ktoré uvádzali Hellas ako nájomcu.

20

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, niekoľko dní pred dohodnutým dátumom odletu, Hellas zaslala HQ a i. list, ako aj e-mail:, v ktorých ich informovala, že v dôsledku nízkeho počtu rezervácií, ako aj zrušených rezervácií vyplývajúcich z „neistoty v súvislosti so situáciou v Grécku“ v tom období, bola nútená zrušiť lety dohodnuté so spoločnosťou Aegean Airlines, pričom táto spoločnosť sa rozhodla, že vzhľadom na to, že sa jej nepodarilo dosiahnuť cenu, ktorá bola vopred stanovená so spoločnosťou Hellas, už nebude od 17. júla 2015 zabezpečovať lety do a z Korfu. Za týchto okolností Hellas oznámila HQ a i., že ich balík cestovných služieb bol zrušený.

21

Dňa 3. augusta 2016 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Hellas. HQ a i. nebola preplatená cena leteniek.

22

HQ a i. sa obrátili na Rechtbank Noord‑Nederland (súd pre severné Holandsko) v snahe dosiahnuť, aby bola spoločnosti Aegean Airlines uložená povinnosť zaplatiť im náhradu za zrušenie letu zo 17. júla 2015 a zároveň nahradiť im náklady na súvisiace letenky, a to jednak podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 a jednak podľa článku 8 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia.

23

Aegean Airlines predovšetkým spochybnila uplatniteľnosť nariadenia č. 261/2004 najmä v súvislosti s jeho článkom 3 ods. 6.

24

Prostredníctvom predbežného rozhodnutia zo 14. novembra 2017 Rechtbank Noord‑Nederland (súd pre severného Holandsko) však odmietol tento dôvod obrany, pretože uplatniteľnosť nariadenia č. 261/2004 na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi balíka cestovných služieb, je na základe uvedeného ustanovenia vylúčená len v prípade, ak k zrušeniu došlo nezávisle od vôle leteckého dopravcu zabezpečiť alebo nezabezpečiť let alebo lety, ktoré sú súčasťou tohto balíka služieb, zatiaľ čo v prejednávanej veci to tak nie je. Tento súd usúdil jednak, že rozhodnutie o zrušení letu prijala Aegean Airlines, ktorá bola zjavne ochotná zabezpečiť let len vtedy, ak jej Hellas vopred zaplatila stanovenú cenu, a jednak, že nik netvrdil, ani sa nepreukázalo, že Hellas oznámila zrušenie balíka cestovných služieb z iných dôvodov ako z rozhodnutia spoločnosti Aegean Airlines.

25

V dôsledku toho na základe nariadenia č. 261/2004 Aegean Airlines poskytla HQ a i. paušálnu náhradu z dôvodu zrušenia príslušného letu. Tento súd však nerozhodol o návrhu týkajúcom sa náhrady nákladov na letenky.

26

V tejto súvislosti Aegean Airlines subsidiárne tvrdí, že vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade išlo o balík cestovných služieb, z článku 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že nie je povinná HQ a i. preplatiť sumu, ktorú tieto osoby zaplatili spoločnosti Hellas za nákup svojich leteniek.

27

Za týchto podmienok Rechtbank Noord‑Nederland (Súd pre severné Holandsko, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Vnútroštátny súd sa svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý má podľa smernice 90/314 právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získal náhradu nákladov na letenku, už nemôže preto požadovať náhradu za túto letenku od leteckého dopravcu na základe uvedeného nariadenia, a to aj vtedy, keď je cestovná kancelária platobne neschopná nahradiť letenku a neprijala nijaké opatrenia na zabezpečenie tejto náhrady.

29

Pokiaľ ide o otázku, či cestujúci, ktorí majú právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získali náhradu nákladov na letenky, majú možnosť požiadať o náhradu nákladov na letenky aj leteckého dopravcu, treba na jednej strane najprv pripomenúť, že podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia leteckému dopravcovi prináleží, aby v prípade zrušenia letu poskytol pomoc dotknutým cestujúcim, ktorá spočíva najmä v náhrade nákladov na ich letenky (pozri rozsudok z 12. septembra 2018, Harms, C‑601/17, EU:C:2018:702, bod 12).

30

Na druhej strane článok 8 ods. 2 uvedeného nariadenia uvádza, že právo na náhradu nákladov na letenku sa vzťahuje aj na cestujúcich, ktorých lety sú súčasťou balíka cestovných služieb, s výnimkou prípadov, keď takéto právo vyplýva zo smernice 90/314.

31

Z tohto jasného znenia uvedeného článku 8 ods. 2 vyplýva, že samotná existencia práva na náhradu vyplývajúceho zo smernice 90/314 postačuje na to, aby bolo možné vylúčiť, že cestujúci, ktorého let je súčasťou balíka cestovných služieb, môže požadovať náhradu nákladov na letenku od prevádzkujúceho leteckého dopravcu podľa nariadenia č. 261/2004.

32

Tento výklad potvrdzujú aj prípravné práce k nariadeniu č. 261/2004. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 43 a 44 svojich návrhov, z týchto prípravných prác totiž vyplýva, že hoci normotvorca Únie nechcel úplne vylúčiť cestujúcich, ktorých let je súčasťou balíka cestovných služieb, z pôsobnosti tohto nariadenia, chcel ponechať voči nim účinky dostatočne ochranného systému, ktorý už bol skôr zavedený smernicou 90/314.

33

Ako vyplýva v tejto súvislosti z článku 3 ods. 6 nariadenia č. 261/2004, uvedeným nariadením nie sú dotknuté práva cestujúcich, ktorí si zakúpili balík cestovných služieb, vyplývajúce z tejto smernice.

34

Z článku 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 teda vyplýva, že práva na náhradu nákladov na letenku jednak na základe uvedeného nariadenia a jednak na základe smernice 90/314 nie sú kumulatívne, keďže táto kumulácia, ako uviedol aj generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, by navyše svojou povahou mohla viesť k neodôvodnenej nadmernej ochrane dotknutého cestujúceho, a to v neprospech prevádzkujúceho leteckého dopravcu, pretože tomuto dopravcovi by v takomto prípade hrozilo, že by musel sčasti niesť zodpovednosť, ktorú má cestovná kancelária voči svojim zákazníkom na základe zmluvy, ktorú s nimi uzavrela.

35

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že cestujúci, ktorí majú na základe smernice 90/314 právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získali náhradu nákladov na letenky, nemôžu požadovať náhradu za svoje letenky od leteckého dopravcu na základe nariadenia č. 261/2004.

36

Tento záver je nutné prijať aj v prípade, ak bola cestovná kancelária platobne neschopná nahradiť náklady na letenku a neprijala by nijaké opatrenia na zabezpečenie tejto náhrady.

37

Vzhľadom na jasné znenie článku 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 je irelevantné, či cestovná kancelária je platobne neschopná nahradiť letenku, či už prijala alebo neprijala opatrenie na zabezpečenie tejto náhrady, alebo či tieto okolnosti ohrozujú plnenie jej záväzku poskytnúť dotknutým cestujúcim náhradu.

38

Takýto výklad článku 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 nemôže vyvrátiť základný cieľ sledovaný týmto nariadením, ktorým je, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 1, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich.

39

Ako vyplýva z bodu 32 tohto rozsudku, normotvorca Únie konkrétne zohľadnil dostatočne ochranný systém, ktorý už bol skôr zavedený smernicou 90/314.

40

Konkrétnejšie článok 7 tejto smernice s prihliadnutím na odôvodnenie 21 tejto smernice predovšetkým stanovuje, že cestovná kancelária musí v prípade platobnej neschopnosti zabezpečiť dostatočný dôkaz záruky refundácie peňazí, ktoré boli zaplatené.

41

Súdny dvor rozhodol, že článok 7 smernice 90/314 obsahuje povinnosť priznať cestovateľom dovolenkového balíka služieb právo na refundáciu peňazí, ktoré boli zaplatené, v prípade konkurzu cestovnej kancelárie a že táto záruka je konkrétne určená na ochranu spotrebiteľa pred následkami konkurzu bez ohľadu na jeho príčiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1999, Rechberger a i., C‑140/97, EU:C:1999:306, bod 74, ako aj uznesenie zo 16. januára 2014, Baradics a i., C‑430/13, EU:C:2014:32, bod 35).

42

Okrem toho Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátna právna úprava správne preberá povinnosti stanovené v tomto ustanovení iba vtedy, ak bez ohľadu na jej spôsoby uplatnenia skutočne pre cestujúcich zabezpečuje náhradu všetkých zaplatených finančných prostriedkov v prípade platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1999, Rechberger a i., C‑140/97, EU:C:1999:306, bod 64, ako aj uznesenie zo 16. januára 2014, Baradics a i., C‑430/13, EU:C:2014:32, bod 38).

43

Ak to tak nie je, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dotknutý cestujúci má v každom prípade možnosť podať žalobu o zodpovednosť dotknutého členského štátu v dôsledku ujmy, ktorá mu bola spôsobená porušením práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2010, Fuß, C‑429/09, EU:C:2010:717, body 45 až 48 a citovanú judikatúru).

44

Vzhľadom všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý má podľa smernice 90/314 právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získal náhradu nákladov na letenku, už nemôže požadovať náhradu za túto letenku od leteckého dopravcu na základe uvedeného nariadenia, a to aj vtedy, keď je cestovná kancelária platobne neschopná nahradiť letenku a neprijala nijaké opatrenia na zabezpečenie tejto náhrady.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý má podľa smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získal náhradu nákladov na letenku, už nemôže požadovať náhradu za túto letenku od leteckého dopravcu na základe uvedeného nariadenia, a to aj vtedy, keď je cestovná kancelária platobne neschopná nahradiť letenku a neprijala nijaké opatrenia na zabezpečenie tejto náhrady.