–

španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García, splnomocnený zástupca,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a A. Pokoraczki, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107) a článku 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1329/2014 z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení č. 650/2012 (Ú. v. EÚ L 359, 2014, s. 30).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktoré začal Klaus Manuel Maria Brisch vo svojom postavení vykonávateľa závetu poručiteľky Marie Therese Trenkovej, na Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín, Nemecko) na účely získania európskeho osvedčenia o dedičstve.

3

Podľa odôvodnenia 59 nariadenia č. 650/2012 je všeobecným cieľom tohto nariadenia vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch v dedičských veciach.

4

Článok 62 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len ‚osvedčenie‘), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 69.“

5

Článok 65 toho istého nariadenia, nazvaný „Žiadosť o osvedčenie“, vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Osvedčenie sa vydáva na žiadosť ktorejkoľvek z osôb uvedených v článku 63 ods. 1 (ďalej len ‚žiadateľ‘).

2.   Na účely podania žiadosti môže žiadateľ použiť tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2“

6

Článok 65 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 spresňuje, že ak žiadateľ pozná informácie vymenované v tomto ustanovení a ak sú potrebné na to, aby orgán štátu pôvodu mohol osvedčiť skutočnosti, o ktorých osvedčenie žiada, tieto informácie sa uvedú v žiadosti o osvedčenie a pripoja sa k nej všetky relevantné pôvodné vyhotovenia alebo overené kópie, ktoré spĺňajú podmienky potrebné na preukázanie ich pravosti.

7

Podľa článku 66 ods. 1 tohto nariadenia:

„Orgán štátu pôvodu po doručení žiadosti overí informácie, vyhlásenia, doklady a ostatné dôkazy, ktoré žiadateľ predložil. Vyšetrovanie potrebné na overenie tvrdených skutočností uskutoční aj bez návrhu, ak je to ustanovené alebo povolené v jeho právnom poriadku, alebo vyzve žiadateľa, aby poskytol ďalšie dôkazy, ktoré považuje za potrebné.“

8

Článok 67 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vydanie osvedčenia“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Orgán štátu pôvodu vydá osvedčenie bezodkladne v súlade s postupom ustanoveným v tejto kapitole po tom, ako boli skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo iného práva rozhodného pre dané skutočnosti. Na tento účel použije tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2“

9

Článok 80 toho istého nariadenia znie:

„Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia a následne zmenia a doplnia potvrdenia a tlačivá uvedené v článkoch 46, 59, 60, 61, 65 a 67. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2“

10

V článku 81 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 sa stanovuje:

„Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13)].“

11

Článok 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 stanovuje:

„Tlačivo, ktoré sa má použiť na [osvedčenie] podľa článku 65 ods. 2 [nariadenia č. 650/2012], sa stanovuje v prílohe 4 ako tlačivo IV.“

12

V časti „Upozornenie pre žiadateľa“ v tlačive IV nachádzajúcom sa v prílohe 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 sa uvádza:

„Toto nepovinné tlačivo môže uľahčiť zhromažďovanie informácií potrebných na vydanie [osvedčenia]…“

13

Pani Trenková, nemecká štátna príslušníčka, ktorej posledný obvyklý pobyt sa nachádzal v Kolíne (Nemecko), zomrela 2. júna 2017. Jej manžel, rodičia a brat zomreli skôr. Z dôvodu, že bola bezdetná, sú jej jedinými ešte žijúcimi dedičmi potomkovia jej zosnulého brata. Pani Trenková vlastnila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Nemecku, Taliansku a vo Švajčiarsku.

14

Závetom spísaným vo forme notárskej zápisnice 17. decembra 2014 a otvoreným 1. augusta 2017 odvolala pani Trenková svoje predtým spísané závety a ako svoju jedinú dedičku určila Congregazione Benedettina Sublacenze, so sídlom v Ríme (Taliansko), a pána Brischa určila za vykonávateľa závetu.

15

Podľa článku 65 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 podal pán Brisch na základe notárskej zápisnice z 11. októbra 2017 žiadosť zo 16. októbra 2017 na Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín, Nemecko) o vydanie osvedčenia týkajúceho sa majetku poručiteľky nachádzajúceho sa v Taliansku, pričom nepoužil tlačivo IV, ktoré sa nachádza v prílohe 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 (ďalej len „tlačivo IV“).

16

Listom z 23. októbra 2017 Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín) vyzval pána Brischa, aby použil tlačivo IV a doložil ho do spisu žiadosti o osvedčenie. Listom zo 7. novembra 2017 pán Brisch odmietol splniť túto výzvu a tvrdil, že toto tlačivo môže, ale nemusí použiť. Uznesením zo 16. novembra 2017 tento súd odmietol žiadosť o osvedčenie z dôvodu, že pán Brisch nepoužil tlačivo IV, a že táto žiadosť tak nebola riadne podaná.

17

Pán Brisch podal 2. decembra 2017 žalobu na Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín), v ktorej tvrdil, že ako z článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012, tak zo samotného tlačila IV vyplýva, že použitie tohto tlačiva je nepovinné. Tiež uvádza, že tento výklad je podložený ustanoveniami článku 67 ods. 1 druhej vety tohto nariadenia, z ktorých vyplýva, že použitie tlačiva V stanoveného v prílohe 5 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 je povinné. Podľa názoru pána Brischa, ak by chcel normotvorca Únie stanoviť, že v rámci článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 je použitie tlačiva IV povinné, mohol formulovať toto ustanovenie rovnako ako článok 67 ods. 1 druhú vetu tohto nariadenia. Uznesením zo 14. decembra 2017 tento súd žalobu zamietol a postúpil vec na rozhodnutie vnútroštátnemu súdu.

18

Vnútroštátny súd sa vyjadril k názoru Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín), podľa ktorého povinné použitie tlačiva IV vyplýva zo znenia článku 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014, ktoré je lex specialis k článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012. V rámci svojho oprávnenia prijímať vykonávacie akty podľa článku 80 a článku 81 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 Komisia stanovila, že použitie tlačiva IV je povinné.

19

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že znenie článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012, ako aj časť tlačiva IV, nazvaná „Upozornenie pre žiadateľa“, sú skôr výrazom nepovinnej povahy použitia tohto tlačiva. Okrem toho má pochybnosti o správnosti analýzy Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín) týkajúcej sa účinkov oprávnenia Komisie prijímať vykonávacie akty. V tejto súvislosti tento súd uvádza, že článok 80 nariadenia č. 650/2012 oprávňuje Komisiu, aby prijala vykonávacie akty, ktoré sa týkajú iba ustanovenia a následnej zmeny a doplnenia tlačív uvedených v tomto nariadení, neoprávňuje ju však zmeniť článok 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 tak, aby stanovila povinné použitie tlačiva IV.

20

Za týchto okolností Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je na účely žiadosti o [osvedčenie] podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 použitie tlačiva IV (príloha 4) podľa článku 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014, stanoveného v súlade s konzultačným postupom podľa článku 81 ods. 2 nariadenia č. 650/2012, povinné alebo nepovinné?“

21

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 a článok 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 majú vykladať v tom zmysle, že na účely podania žiadosti o osvedčenie v zmysle článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 je použitie tlačiva IV povinné či nepovinné.

22

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že ustanovenie práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý sa musí poskytnúť pri zohľadnení jeho znenia, ako aj kontextu tohto ustanovenia a cieľa sledovaného príslušnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Oberle, C‑20/17, EU:C:2018:485, bod 33 a citovanú judikatúru).

23

Podľa znenia článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 „môže“ žiadateľ na účely podania žiadosti o osvedčenie použiť tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2 tohto nariadenia.

24

Navyše, ako vyplýva z článku 65 ods. 3 nariadenia č. 650/2012, ak žiadateľ pozná informácie vymenované v tomto ustanovení a ak sú potrebné na to, aby orgán štátu pôvodu mohol osvedčiť skutočnosti, o ktorých osvedčenie žiada, tieto informácie sa uvedú v žiadosti o osvedčenie a pripoja sa k nej všetky relevantné pôvodné vyhotovenia alebo overené kópie, ktoré spĺňajú podmienky potrebné na preukázanie ich pravosti. Z toho vyplýva, že hoci žiadateľ musí predložiť informácie, ktoré umožnia orgánu štátu pôvodu osvedčiť uvedené skutočnosti, z článku 65 nariadenia č. 650/2012 však nevyplýva, že tak musí urobiť prostredníctvom tlačiva IV.

25

Znenie článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 je preto, pokiaľ ide o nepovinné použitie tlačiva IV, jednoznačné. Pochybnosti vnútroštátneho súdu ďalej vyplývajú zo znenia článku 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014, podľa ktorého „tlačivo, ktoré sa má použiť na [osvedčenie] podľa článku 65 ods. 2 [nariadenia č. 650/2012], sa stanovuje v prílohe 4 ako tlačivo IV“. Podľa tohto súdu môže z tohto ustanovenia vyplývať, že použitie tohto tlačiva je povinné.

26

Článok 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 sa však musí vykladať v spojení s prílohou 4 tohto nariadenia, na ktorú odkazuje a v ktorej sa tlačivo IV nachádza. V časti „Upozornenie pre žiadateľa“, ktorá sa nachádza na začiatku tlačiva IV, sa pritom jasne uvádza, že tlačivo IV je nepovinné. Znenie „tlačivo, ktoré sa má použiť“ nachádzajúce sa v článku 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 tak nestanovuje, či je použitie tlačiva IV povinné, alebo nepovinné, ale len uvádza, že v prípade, že si žiadateľ praje podať svoju žiadosť o osvedčenie prostredníctvom tlačiva, je príslušným tlačivom, ktoré sa má použiť, tlačivo IV.

27

Okrem toho treba uviesť, že podľa článku 38 návrhu Komisie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve [COM(2009) 154 final], ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 650/2012, pričom tento článok zodpovedá článku 65 tohto nariadenia, bolo stanovené, že žiadosť o osvedčenie sa musí podať prostredníctvom tlačiva, ktorého vzor je uvedený v prílohe I tohto návrhu. Zmena znenia článku 38 uvedeného návrhu v článku 65 ods. 2 uvedeného nariadenia naznačuje, že hoci Komisia v tejto ranej fáze legislatívnych prác zamýšľala povinné použitie tlačiva, normotvorca Únie tento pôvodný zámer nenasledoval. V dôsledku toho história vzniku nariadenia č. 650/2012 tiež potvrdzuje, že zo znenia článku 65 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, že použitie tlačiva IV je pre podanie žiadosti o osvedčenie nepovinné.

28

Z doslovného výkladu článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 v spojení s prílohou 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 vyplýva, že použitie tlačiva IV je pre žiadosť o osvedčenie nepovinné.

29

Navyše je taký výklad podložený analýzou kontextu tohto ustanovenia.

30

Treba totiž uviesť, že článok 67 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 stanovuje povinnosť orgánu štátu pôvodu použiť na účely vydania osvedčenia tlačivo V, ktoré sa nachádza v prílohe 5 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014. Rozdiel v znení článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 týkajúceho sa žiadosti o osvedčenie a článku 67 ods. 1 tohto nariadenia týkajúceho sa vydania tohto osvedčenia odzrkadľuje to, že normotvorca Únie nemal v úmysle stanoviť povinné použitie tlačiva IV pre žiadosť o osvedčenie.

31

Navyše treba konštatovať, že v prílohách 1 až 3 a 5 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 chýba informácia o nepovinnom použití tlačív uvedených v týchto prílohách. Iba tlačivo IV v časti „Upozornenie pre žiadateľa“ stanovuje, že toto tlačivo je nepovinné. Táto informácia sa napokon opakuje v iných jazykových zneniach tejto prílohy, predovšetkým v španielskom, anglickom, francúzskom, talianskom a rumunskom jazykovom znení.

32

Také zistenie potvrdzuje vôľu normotvorcu Únie stanoviť, že použitie tlačiva IV je nepovinné.

33

Tento výklad nie je v rozpore so všeobecným cieľom sledovaným nariadením č. 650/2012, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia 59 tohto nariadenia, vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch v dedičských veciach s cezhraničnými dôsledkami.

34

Hoci časť „Upozornenie pre žiadateľa“ v tlačive IV spresňuje, že použitie tohto tlačiva môže žiadateľovi uľahčiť zhromažďovanie informácií potrebných na vydanie osvedčenia, nič to nemení na tom, že na základe žiadosti o osvedčenie podanej podľa článku 65 nariadenia č. 650/2012 môžu členské štáty dostatočne uspokojivo dosiahnuť cieľ nariadenia v súlade so zásadou subsidiarity, pričom nie je nevyhnutné stanoviť povinné použitie tlačiva IV.

35

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 66 a článku 67 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 orgán štátu pôvodu vydá osvedčenie po overení informácií poskytnutých žiadateľom podľa článku 65 ods. 3 tohto nariadenia a po tom, ako prípadne vykonal vyšetrovania v súlade s článkom 66 uvedeného nariadenia.

36

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 a článok 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely podania žiadosti o osvedčenie v zmysle článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 je použitie tlačiva IV nepovinné.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve a článok 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1329/2014 z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení č. 650/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely podania žiadosti o európske osvedčenie o dedičstve v zmysle článku 65 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 je použitie tlačiva IV nachádzajúceho sa v prílohe 4 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 nepovinné.