–

Compagnie d’entreprises CFE SA, v zastúpení: J. van Ypersele de Strihou, avocat,

–

Région de Brusel‑Capitale, v zastúpení: J. Sambon, avocat,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

–

[Opravené uznesením zo 4. septembra 2019] Írsko, v zastúpení: M. Browne, G. Hodge a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Toland, G. Simons, SC, a M. Gray, BL,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes, F. Thiran a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157; ďalej len „smernica SEP“, pričom SEP znamená strategické environmentálne posudzovanie).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Compagnie d’entreprises CFE SA (ďalej len „CFE“) a Région de Bruxelles‑Capitale (Región Brusel‑Hlavné mesto, Belgicko), ktorý sa týkal platnosti Arrêté du Gouvernement de la Région de Bruxelles‑Capitale portant désignation du site Natura 2000 – BE1000001: „La Forêt de Soignes avec lisières et domaines boisés avoisinants et la Vallée de la Woluwe – complexe Forêt de Soignes – Vallée de la Woluwe“ du 14 avril 2016 (nariadenie vlády Regiónu Brusel‑Hlavné mesto zo 14. apríla 2016 o označení lokality Natura 2000 – BE1000001: „Les Soignes s okrajmi a priľahlými okolitými lesmi a údolie Woluwe – komplex les Soignes – údolie Woluwe“) (Moniteur belge z 13. mája 2016, s. 31558, ďalej len „nariadenie zo 14. apríla 2016“).

3

Podľa odôvodnenia 4 smernice SEP:

„Environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významný účinok na životné prostredie členských štátov, pretože zabezpečí, aby sa tieto účinky prijatých plánov a programov zohľadnili počas ich prípravy a pred schválením.“

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Ciele“, stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.“

5

Článok 2 uvedenej smernice znie:

„Na účely tejto smernice:

…“

6

Podľa článku 3 smernice SEP s názvom „Rozsah“:

„1.   Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

2.   S výhradou odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,

…

4.   Členské štáty určia, či iné plány alebo programy ako sú uvedené v odseku 2, ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov, majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

5.   Členské štáty určia, či plány alebo programy, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4 majú pravdepodobne významné environmentálne účinky preskúmaním každého jednotlivého prípadu, alebo špecifikovaním typov plánov a programov alebo kombináciou oboch týchto prístupov. Na tento účel členské štáty vezmú vo všetkých prípadoch do úvahy relevantné kritériá uvedené v prílohe II a tým zabezpečia, že sa plány a programy s pravdepodobne významnými účinkami na životné prostredie zahrnú pod účinnosť tejto smernice.

…“

7

Podľa článku 4 smernice 92/43 (ďalej len „smernica o biotopoch“):

„1.   Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. Pre druhy živočíchov, ktoré využívajú rozsiahle územia, tieto lokality zodpovedajú tým lokalitám v rámci prirodzeného areálu týchto druhov, kde sa nachádzajú fyzikálne alebo biologické faktory dôležité pre ich život a ich reprodukciu. Pre vodné živočíchy pohybujúce sa na rozsiahlom území budú takéto lokality navrhnuté iba v prípade, ak existuje jasne identifikovateľné územie, predstavujúce fyzikálne a biologické faktory dôležité pre ich život a reprodukciu. V prípade potreby členské štáty navrhnú úpravu zoznamu z hľadiska výsledkov dohľadu uvedených v článku 11.

Tento zoznam sa predloží Komisii do troch rokov od oznámenia tejto smernice, spolu s informáciami o každej lokalite. Tieto informácie obsahujú mapu lokality, jeho názov, lokalizáciu, rozsah a údaje, ktoré sú výsledkom uplatnenia kritérií uvedených v prílohe III (etapa 1), poskytnuté vo formáte vypracovanom Komisiou v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

2.   Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z deviatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu lokalít európskeho významu, navrhnutých členskými štátmi, uvádzajúci tie lokality, v ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritných druhov.

Členské štáty, ktorých lokality s výskytom jedného alebo viacerých typov prioritných prirodzených biotopov a prioritných druhov predstavujú viac ako 5 % celkovej rozlohy ich štátneho územia, môžu po dohode s Komisiou požadovať, aby sa kritériá uvedené v prílohe III (etapa 2) pri výbere všetkých lokalít európskeho významu uplatňovali na ich území pružnejšie.

Zoznam lokalít vybraných ako lokality európskeho významu, identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

3.   Zoznam uvedený v odseku 2 sa vypracuje do šiestich rokov od oznámenia tejto smernice.

4.   Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.

5.   Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4“

8

Článok 6 ods. 3 tejto smernice uvádza:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

9

Článok 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 1991, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68, ďalej len „smernica o dusičnanoch“) stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je:

10

Podľa článku 5 tejto smernice:

„1.   V priebehu dvoch rokov od zostavenia počiatočného zoznamu označených ohrozených pásem, uvedeného v článku 3 ods. 2, alebo v priebehu jedného roka od každého ďalšieho označovania, uvedeného v článku 3 ods. 4, vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

2.   Akčný program sa môže vzťahovať na všetky ohrozené pásma na území daného členského štátu, ak to však členský štát považuje za vhodné, môžu byť pre rôzne ohrozené pásma alebo časti pásem vypracované osobitné programy.

3.   V akčných programoch sa zohľadnia:

4.   Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

5.   Okrem toho v prípadoch, ak sa na začiatku alebo na základe skúseností z realizácie akčných programov zistí, že opatrenia uvedené v odseku 4 nebudú postačujúce na dosiahnutie cieľov špecifikovaných v článku 1, prijmú členské štáty v rámci akčných programov podľa potreby doplňujúce opatrenia alebo účinnejšie postupy. Pri výbere týchto opatrení a postupov zohľadnia členské štáty ich účinnosť a výšku nákladov v porovnaní s inými možnými preventívnymi opatreniami.“

11

Právnym základom nariadenia zo 14. apríla 2016 je ordonnance du 1er mars 2012, relative à la conservation de la nature (výnos z 1. marca 2012 o ochrane prírody) (Moniteur belge zo 16. marca 2012, s. 16017).

12

Články 40 až 56 tohto výnosu sú zoskupené v hlave 4 s názvom „Lokality sústavy Natura 2000“. Článok 44 uvedeného výnosu okrem iného uvádza:

„Každá lokalita európskeho významu sa označí ako lokalita sústavy Natura 2000 nariadením vlády do šiestich rokov od vytvorenia alebo zmeny zoznamu lokalít európskeho významu vo vzťahu k regiónu zo strany Komisie, pričom sa zohľadnia priority vyplývajúce z významu lokalít pre zachovanie typov prirodzených biotopov alebo druhov európskeho významu v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu a pre koherenciu sústavy Natura 2000, ako aj z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.“

13

Článok 47 výnosu z 1. marca 2012, ktorý sa týka „preventívnych opatrení“, znie takto:

„Článok 47 ods. 1 – Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 64, sa v lokalite sústavy Natura 2000 zakazuje poškodzovanie prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušenie druhov, na ktoré sa vzťahujú ciele ochrany danej lokality sústavy Natura 2000.

Ods. 2 – Vláda prijme všeobecné zákazy a akékoľvek iné preventívne opatrenia pre lokality sústavy Natura 2000 alebo pre niektoré z nich, uplatniteľné na projekty, ktoré nepodliehajú plánovaciemu povoleniu, povoleniu plánovania, povoleniam na ochranu životného prostredia alebo niektorému z aktov uvedených v článku 62 ods. 1, pokiaľ neexistuje výnimka podľa riadiaceho plánu prijatého podľa článku 50 alebo výnimky podľa článkov 64 alebo 85 v rámci alebo mimo rozsahu pôsobnosti príslušných lokalít sústavy Natura 2000 vrátane prijatia noriem ekologickej kvality s cieľom zabrániť poškodeniu prirodzených biotopov a podstatnému rušeniu druhov, pre ktoré boli lokality sústavy Natura 2000 určené.“

14

V článku 2 nariadenia zo 14. apríla 2016 sa uvádza, že pojem „výnos“ treba chápať ako odkaz na výnos z 1. marca 2012 o ochrane prírody.

15

Články 3 a 4 tohto nariadenia označujú časť územia Regiónu Brusel‑Hlavné mesto ako „Lokalita sústavy Natura 2000“:

„Článok 3 Ako lokalita sústavy Natura 2000 – BE1000001 sa označí ‚ZSC I: Les Soignes s okrajmi a priľahlými okolitými lesmi a údolie Woluwe – komplex les Soignes – Údolie Woluwe‘.

Táto lokalita sa delí na 28 staníc Natura 2000, ktoré sú identifikované takto:

…

5° IA.5 Plateau de la Foresterie;

…

Článok 4 Takto označená lokalita má celkovú rozlohu 2066 ha. Jej zemepisná oblasť je geograficky vyznačená na mapách uvedených v prílohe 1.1.

Zahŕňa všetky katastrálne parcely a časti katastrálnych parciel uvedené v prílohe 2 k tomuto nariadeniu, ktoré sa nachádzajú na území obcí Uccle, Watermael‑Boitsfort, Ville de Bruxelles, Auderghem, Woluwe‑Saint‑Pierre a Woluwe‑Saint‑Lambert.

Jednotlivé stanice určené v článku 3 tvoria samostatné jednotky správy danej lokality a sú geograficky vyznačené na mapách v prílohe 1.1.“

16

Článok 15 nariadenia zo 14. apríla 2016 znie takto:

„Článok 15 ods. 1 Podľa článku 47 ods. 2 výnosu sú v tomto článku stanovené všeobecné zákazy v prospech lokality Natura 2000 označenej týmto nariadením.

Ods. 2. S výhradou osobitných ustanovení, ktoré pripúšťajú výnimku alebo odchýlku, na projekty, ktoré nepodliehajú schváleniu, ani povoleniu v zmysle článku 47 ods. 2 výnosu, sa vzťahuje zákaz:

Ods. 3 Tento článok sa nevzťahuje na práce priamo súvisiace so správou lokality a zachovaním dedičstva alebo potrebné pre túto správu a zachovanie.“

17

Spoločnosť CFE je belgickým priemyselným zoskupením, ktoré je od roku 1983 vlastníkom pozemku (parcela F64 L 4) pokrývajúceho väčšinu Plateau de la Foresterie vo Watermael‑Boitsfort (Belgicko).

18

V súvislosti s vytvorením sústavy Natura 2000 vláda Regiónu Brusel‑Hlavné mesto (Belgicko) vypracovala v roku 2003 zoznam lokalít, ktoré boli navrhnuté na označenie ako osobitné chránené územie (Moniteur belge z 27. marca 2003, s. 14886).

19

Dňa 29. augusta 2003 podala CFE návrh na zrušenie tohto rozhodnutia na Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko). Tento návrh bol zamietnutý rozsudkom zo 14. marca 2011, ktorým bola konštatovaná strata záujmu spoločnosti CFE na zrušení, keďže Komisia sa k tejto veci medzičasom vyjadrila.

20

Komisia totiž 7. decembra 2004 prijala rozhodnutie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam území európskeho významu pre atlantický biogeografický región (Ú. v. EÚ L 387, 2004, s. 1), ktoré bolo neskôr zrušené. V súčasnosti platným rozhodnutím, ktorým bola dotknutá lokalita, konkrétne Forêt de Soignes, označená ako územie európskeho významu, je vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2335 z 9. decembra 2016, ktorým sa prijíma desiata aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 353, 2016, s. 533).

21

Návrhom predloženým Všeobecnému súdu Európskej únie 21. februára 2005 podala CFE žalobu o zrušenie tohto rozhodnutia. Uznesením z 19. septembra 2006, CFE/Komisia (T‑100/05, neuverejnené, EU:T:2006:260), Všeobecný súd vyhlásil, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že CFE nebola priamo dotknutá týmto rozhodnutím vzhľadom na voľnú úvahu členských štátov so zreteľom na opatrenia plánované v lokalitách označených ako územie európskeho významu. Toto uznesenie sa stalo právoplatným.

22

Vnútroštátny súd uvádza, že 27. marca 2015 bola Belgickému kráľovstvu zaslaná výzva týkajúca sa toho, že si nesplnilo povinnosť označiť lokality s európskym významom ako osobitné chránené územia a nestanovilo priority pre ich ochranu, ako aj za to, že neprijalo potrebné ochranné opatrenia.

23

Vláda Regiónu Brusel‑Hlavné mesto 9. júla 2015 schválila v prvom čítaní návrh nariadenia o označení uvedenej lokality Natura 2000 – BE 1000001 „Les Soignes s okrajmi a priľahlými okolitými lesmi a údolie Woluwe – komplex les Soignes – Údolie Woluwe“. Verejné prerokovanie týkajúce sa tohto návrhu nariadenia sa uskutočnilo v období od 24. septembra do 7. novembra 2015. Na tomto prerokovaní bolo vznesených 202 námietok, z ktorých jednu vzniesla CFE.

24

Dňa 14. apríla prijala vláda Regiónu Brusel‑Hlavné mesto nariadenie o označení lokality Natura 2000 BE 1000001 „Les Soignes s okrajmi a priľahlými okolitými lesmi a údolie Woluwe – komplex les Soignes“, ktoré zahŕňa dotknutú parcelu F64 L4.

25

Dňa 12. júla 2016 podala CFE na Conseil d’État (Štátna rada) návrh na neplatnosť nariadenia zo 14. apríla 2016.

26

CFE uvádza, že len 9. októbra 2007 sa dozvedela o tom, že obec Watermael‑Boitsfort (Belgicko) používala značnú časť tohto pozemku v období rokov 1937 až 1987 ako nelegálnu skládku odpadov. V tento deň jej totiž Institut bruxellois pour la gestion de l’environnement (Bruselský inštitút pre správu životného prostredia, IBGE) poslal upozornenie, podľa ktorého na základe štúdie o charakterizácii, ktorú vykonal schválený úrad v roku 2006, znečistenie v tejto oblasti predstavuje riziko pre ľudské zdravie, životné prostredie, ekosystémy a že prítomný odpad má vplyv na pôdu, povrchovú vodu, podzemnú vodu a vzduch. V tomto upozornení bola navrhovateľka vyzvaná, aby predložila projekt sanácie lokality.

27

Navrhovateľka na podporu svojho návrhu okrem iného uviedla, že došlo k porušeniu článku 3 smernice SEP, ktoré spočívalo v tom, že vláda Regiónu Brusel‑Hlavné mesto mala vykonať environmentálne posudzovanie, keďže nariadenie zo 14. apríla 2016 mohlo mať významné účinky na životné prostredie, alebo v tom, že táto vláda mala prinajmenšom určiť, či tento akt mohol mať takéto účinky, čo sa však neuskutočnilo.

28

Vo svojej odpovedi na tento návrh sa vláda Regiónu Brusel‑Hlavné mesto v podstate domnieva, že uvedený akt predstavuje opatrenie priamo súvisiace so „správou lokality“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch alebo potrebné pre túto správu, ktoré je vyňaté z environmentálneho posudzovania podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP.

29

Táto vláda tiež na jednej strane uvádza, že zákazy stanovené v článku 15 nariadenia zo 14. apríla 2016 nie sú nezlučiteľné s prípadným odstránením znečistenia, ku ktorému došlo na dotknutom pozemku. Vyčistenie znečistených pôd totiž podľa tejto vlády podlieha environmentálnemu povoleniu, a preto sa konkrétne zákazy stanovené v spornom akte netýkajú týchto prípadov, ako to potvrdzuje článok 15. Na druhej strane je tiež možné odchýliť sa od týchto zákazov. Uvedený akt by teda pravdepodobne nemal významné účinky na životné prostredie.

30

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Na úvod treba zdôrazniť, že otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, sa týkajú článku 3 ods. 2, 4 a 5 smernice SEP.

32

Podľa článku 3 ods. 5 prvej vety smernice SEP členské štáty určia, či je pravdepodobné, že plány alebo programy uvedené v odsekoch 3 a 4 budú mať významné účinky na životné prostredie, buď na základe skúmania každého jednotlivého prípadu, alebo na základe určenia typov plánov a programov, prípadne kombináciou oboch prístupov.

33

Podľa článku 3 ods. 5 tejto smernice, ktorý sa odvoláva na odsek 4 tohto článku 3, by sa na otázky vnútroštátneho súdu malo odpovedať so zreteľom na článok 3 ods. 2 a 4 uvedenej smernice.

34

Vo svojich otázkach, ktoré by sa mali preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 2 a 4 smernice SEP má vykladať v tom zmysle, že nariadenie, o aké ide vo veci samej, ktorým členský štát označí osobitné chránené územie a stanoví ciele ochrany a určité preventívne opatrenia, patrí medzi „plány a programy“, so zreteľom na ktoré je nutné vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie.

35

Na úvod treba pripomenúť, že na jednej strane ako vyplýva z odôvodnenia 4 smernice SEP, environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov. V tejto súvislosti má daná smernica podľa svojho článku 1 za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s uvedenou smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.

36

Na druhej strane so zreteľom na účel smernice SEP, ktorý spočíva v zabezpečení vysokého stupňa ochrany životného prostredia, ustanovenia vymedzujúce rozsah pôsobnosti tejto smernice a najmä ustanovenia definujúce akty, na ktoré je smernica zameraná, treba vykladať extenzívne (rozsudky zo 7. júna 2018, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑671/16, EU:C:2018:403, body 32 až 34 a citovaná judikatúra, a z toho istého dňa, Thybaut a i., C‑160/17, EU:C:2018:401, body 38 až 40 a citovaná judikatúra).

37

Napokon je dôležité poznamenať, že proces označovania osobitných chránených území sa uskutočňuje v troch fázach uvedených v článku 4 smernice o biotopoch. Po prvé podľa tohto článku 4 ods. 1 každý členský štát navrhne zoznam lokalít s uvedením prirodzených typov biotopov a pôvodných druhov, ktoré obsahujú, a tento zoznam sa zasiela Komisii. Po druhé v súlade s odsekom 2 uvedeného článku 4 Komisia po dohode s každým členským štátom vypracuje návrh zoznamu lokalít s európskym významom na základe zoznamov členských štátov. Komisia na základe tohto návrhu zoznamu prijme zoznam vybraných lokalít. Po tretie podľa odseku 4 toho istého článku 4 po tom, čo bola lokalita označená za lokalitu s európskym významom, ju príslušný členský štát označí ako osobitné chránené územie čo najskôr a najneskôr do šiestich rokov, pričom podľa dôležitosti lokalít určí priority na zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu ochrany, typu prirodzeného biotopu alebo druhu a pre koherenciu sústavy Natura 2000.

38

Na položené otázky preto treba odpovedať s prihliadnutím na tieto úvahy.

39

V prvom rade je potrebné zamietnuť tvrdenia, podľa ktorých by ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP a článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch v každom prípade vylúčili povinnosť posudzovania účinkov na životné prostredie v prípade, akým je aj ten vo veci samej.

40

V tejto súvislosti na jednej strane Región Brusel‑Hlavné mesto a Írsko sa domnievajú, že vzhľadom na to, že nariadenie zo 14. apríla 2016 definuje ciele ochrany, malo by mať len priaznivé účinky, a preto nie je potrebné environmentálne posudzovanie jeho účinkov.

41

Treba však pripomenúť, že pokiaľ ide o smernicu 85/337, Súdny dvor už rozhodol, že skutočnosť, že projekty by mali mať priaznivý vplyv na životné prostredie, nie je relevantná na posúdenie potreby podrobiť tieto projekty posudzovaniu ich účinkov na životné prostredie (rozsudok z 25. júla 2008, Ecologistas en Acción‑CODA, C‑142/07, EU:C:2008:445, bod 41).

42

Na druhej strane podľa vlády Regiónu Brusel‑Hlavné mesto, českej vlády a Komisie strategické posudzovanie účinkov na životné prostredie uskutočnené podľa smernice SEP by sa obmedzilo, pokiaľ ide o lokality sústavy Natura 2000, na posúdenie plánov a projektov, ktoré takisto podliehajú posudzovaniu účinkov na lokalitu podľa smernice o biotopoch, ako vyplýva z článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP, ako aj z výnimky týkajúcej sa opatrení na správu lokality podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Podľa tejto analýzy by opatrenia na správu týchto lokalít nikdy nevyžadovali environmentálne posudzovanie.

43

V tomto prípade vláda regiónu Brusel‑Hlavné mesto rozhodla, že na nariadenie zo 14. apríla 2016 sa nebude vzťahovať posudzovanie účinkov na lokalitu podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ani environmentálne posudzovanie podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP.

44

Pokiaľ ide o odkaz na články 6 a 7 smernice o biotopoch obsiahnutý v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 5 smernice o biotopoch sa ochranné opatrenia ustanovené v článku 6 ods. 2 až 4 tejto smernice uložia, len čo je lokalita v súlade s článkom 4 ods. 2 tretím pododsekom uvedenej smernice zaradená do zoznamu lokalít vybraných ako lokality s európskym významom, ktorý prijala Komisia (rozsudok zo 14. januára 2016, Grüne Liga Sachsen a i., C‑399/14, EU:C:2016:10, bod 32 a citovaná judikatúra).

45

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že to bol prípad pozemku patriaceho navrhovateľke vo veci samej.

46

Z toho vyplýva, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa uplatní v prípade, akým je prípad dotknutý vo veci samej.

47

Podľa tohto ustanovenia, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je pre ňu potrebný, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality.

48

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že existencia plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou chránenej lokality alebo nie je pre ňu potrebný, závisí v podstate od povahy daného zásahu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 125].

49

Akt, ktorým členský štát označuje lokalitu ako osobitné chránené územie podľa smernice o biotopoch, však priamo súvisí so správou lokality alebo je pre ňu potrebný. Článok 4 ods. 4 smernice o biotopoch totiž vyžaduje takéto označenie na účely jeho vykonania.

50

Preto je pravdepodobné, že akt, akým je nariadenie zo 14. apríla 2016, bude vyňatý z „primeraného odhadu“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a teda z „environmentálneho posudzovania“ v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP. Okrem toho sa v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch stanovuje, že primerané posúdenie sa má vykonať v zmysle tohto ustanovenia s ohľadom na „ciele ochrany lokality“. Akt, ktorý vymedzuje ciele, však nemožno logicky posudzovať z hľadiska tých istých cieľov.

51

Vzhľadom na to skutočnosť, že aktu, akým je akt dotknutý vo veci samej, nemusí nevyhnutne predchádzať environmentálne posudzovanie na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch v spojení s článkom 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP, neznamená, že tento akt je vylúčený z akejkoľvek povinnosti v tejto oblasti, keďže nie je možné vylúčiť, že môže stanoviť pravidlá, ktoré vedú k tomu, že bude považovaný za plán alebo program v zmysle uvedenej smernice, v prípade ktorých je pravdepodobné, že posudzovanie účinkov na životné prostredie bude povinné.

52

V tejto súvislosti, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 64 a 65 svojich návrhov, skutočnosť, že v súvislosti so smernicou o biotopoch normotvorca Únie nepovažoval za potrebné prijať ustanovenia o environmentálnom posudzovaní a účasti verejnosti v súvislosti so správou lokalít sústavy Natura 2000, však neznamená, že túto správu chcel vylúčiť pri budúcom prijatí všeobecných pravidiel environmentálneho posudzovania. Posudzovania vykonané v mene iných environmentálnych nástrojov sú skutočne užitočným doplnkom k pravidlám smernice o biotopoch so zreteľom na posúdenie potenciálnych účinkov na životné prostredie a účasť verejnosti.

53

Pokiaľ ide v prvom rade o to, či nariadenie dotknuté vo veci samej možno považovať za plán alebo program v zmysle smernice SEP, je potrebné pripomenúť, že z článku 2 písm. a) smernice SEP vyplýva, že o plány alebo programy ide vtedy, ak tieto akty spĺňajú dve kumulatívne podmienky, a to, že jednak sú vypracované a/alebo prijaté orgánom na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo vypracované orgánom s cieľom ich prijatia parlamentom alebo vládou prostredníctvom legislatívneho postupu a jednak je ich prijatie vyžadované legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi predpismi.

54

Súdny dvor vykladal toto ustanovenie tak, že v zmysle a na účely uplatnenia smernice SEP sa za „vyžadované“ plány a programy, čiže také, ktoré podliehajú posudzovaniu ich účinkov na životné prostredie na základe podmienok stanovených touto smernicou, majú považovať tie plány a programy, ktorých prijímanie upravujú vnútroštátne legislatívne a regulatívne predpisy, ktoré určia orgány príslušné na ich prijatie, ako aj postup ich vypracovania (rozsudky z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, bod 31, ako aj zo 7. júna 2018, Thybaut a i., C‑160/17, EU:C:2018:401, bod 43).

55

V tomto prípade nariadenie zo 14. apríla 2016 vypracoval a prijal regionálny orgán, konkrétne vláda Regiónu Brusel‑Hlavné mesto, a jeho prijatie sa vyžadovalo podľa článku 44 výnosu z 1. marca 2012.

56

Pokiaľ ide v druhom rade o to, či má plánu alebo programu predchádzať environmentálne posudzovanie, je potrebné pripomenúť, že plány a programy spĺňajúce požiadavky článku 2 písm. a) smernice SEP podliehajú environmentálnemu posudzovaniu za predpokladu, že tvoria jeden z plánov a programov uvedených v článku 3 smernice SEP. V článku 3 ods. 1 smernice SEP sa totiž vyžaduje, aby sa v prípade plánov a programov uvedených v odsekoch 2, 3 a 4, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, vykonalo environmentálne posudzovanie.

57

Podľa článku 3 ods. 2 písm. a) smernice SEP sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy, ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, priemysel, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/92.

58

V tejto súvislosti Región Brusel‑Hlavné mesto, česká vláda, ako aj Komisia vyjadrili pochybnosti o tom, či nariadenie, ako je nariadenie dotknuté vo veci samej, ktorým členský štát v súlade s článkom 4 smernice o biotopoch označuje osobitné chránené územie a vymedzuje ciele ochrany a určité preventívne opatrenia, môže patriť do jedného z týchto odvetví.

59

Ako uviedla generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, pokiaľ podľa článku 3 ods. 4 smernice SEP členské štáty určia, či iné plány a programy ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, ktoré definujú rámec, v ktorom sa môže v budúcnosti povoliť vykonávanie iných projektov, budú mať pravdepodobne významné účinky na životné prostredie, je potrebné určiť, či taký akt, ako je akt dotknutý vo veci samej, definuje takýto rámec.

60

Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 69 svojich návrhov, povinnosť vykonať environmentálne posudzovanie stanovená v článku 3 ods. 4 smernice SEP, ako aj povinnosť posudzovania stanovená v článku 3 ods. 2 písm. a) tejto smernice závisí od toho, či daný plán alebo program stanovuje rámec, v ktorom sa v budúcnosti môže schváliť realizácia projektov.

61

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že pojem „plány a programy“ sa vzťahuje na každý akt, ktorý tým, že vymedzuje pravidlá a postupy, stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré by mohli mať významné účinky na životné prostredie [rozsudky z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 49, ako aj citovaná judikatúra, a z 8. mája 2019, Verdi Ambiente e Società (VAS) – Aps Onlus a i., C‑305/18, EU:C:2019:384, bod 50, ako aj citovaná judikatúra].

62

V tomto prípade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že nariadenie zo 14. apríla 2016 označuje oblasť sústavy Natura 2000 a poskytuje s cieľom dosiahnuť ciele ochrany, ktoré sú v ňom stanovené, preventívne opatrenia a všeobecné a osobitné zákazy. Na tieto účely odráža rozhodnutia a tvorí súčasť hierarchie opatrení na ochranu životného prostredia vrátane plánov správy, ktoré budú prijaté.

63

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že označenie lokality má právne účinky na prijatie plánov a preskúmanie žiadosti o povolenie, ktorá má vplyv na túto lokalitu, a to tak z hľadiska postupu, ako aj z hľadiska kritérií rozhodovania. Preto podľa tohto súdu takéto určenie pomáha vymedziť rámec pre činnosti, ktoré sú v zásade prijaté, podporované alebo zakázané, a teda je v súlade s koncepciou „plánu a programu“.

64

Z rozsudkov zo 7. júna 2018, Inter‑Environnement Bruxelles a i. (C‑671/16, EU:C:2018:403, bod 55), ako aj Thybaut a i. (C‑160/17, EU:C:2018:401, bod 55), vyplýva, že k pojmu „významný súbor kritérií a pravidiel“ je dôležité priradiť kvalitatívnu hodnotu.

65

Je pravda, ako uviedla generálna advokátka v bode 91 svojich návrhov, že nariadenie zo 14. apríla 2016 obsahuje niekoľko zákazov, najmä vo svojom článku 15. Je však na vnútroštátnom súde, aby overil, či sa tieto zákazy uplatňujú len na projekty, ktoré si nevyžadujú povolenie.

66

V situácii, ak by tento súd dospel k záveru, že je to tak, charakteristiky a normatívne vlastnosti nariadenia, akým je nariadenie zo 14. apríla 2016, nedefinujú rámec, v ktorom by sa mohlo v budúcnosti povoliť vykonávanie iných projektov.

67

V rozsahu, v akom takýto akt nespĺňa podmienky uvedené v bodoch 61 až 64 tohto rozsudku, teda nepredstavuje plán ani program, ktorý by podliehal environmentálnemu posudzovaniu jeho účinkov v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 3 ods. 4 smernice SEP.

68

Táto úvaha nie je v rozpore s poučením vyplývajúcim z rozsudku zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie (C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:355), kde Súdny dvor rozhodol, že akčný program prijatý podľa článku 5 ods. 1 smernice o dusičnanoch je v zásade plán alebo program, ktorý podľa článku 3 smernice SEP vyžaduje posúdenie jeho účinkov na životné prostredie.

69

V skutočnosti za okolností, za ktorých bol tento rozsudok vynesený, išlo na jednej strane o výsledok celkovej analýzy, že špecifický charakter predmetných akčných programov spočíva v tom, že predstavujú komplexný a koherentný prístup, ktorý má charakter konkrétneho a členeného plánovania. Na druhej strane, pokiaľ ide o obsah týchto akčných programov, najmä z článku 5 smernice o dusičnanoch vyplýva, že tieto programy obsahovali konkrétne a povinné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie, C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:355, body 47 a 48).

70

Treba tiež zdôrazniť, že ako uviedla generálna advokátka v bodoch 76 a 77 svojich návrhov, akt, akým je nariadenie zo 14. apríla 2016, zvyčajne tvorí súčasť hierarchie opatrení, ktoré mu predchádzajú, takže nie je vylúčené, že predstavuje zmenu plánu alebo programu, a preto mu musí predchádzať environmentálne posudzovanie.

71

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že pojem „plány a programy“ zahŕňa nielen ich prípravu, ale aj ich zmenu, čím sa zabezpečuje, že predpisy, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, podliehajú environmentálnemu posudzovaniu [rozsudok z 8. mája 2019, Verdi Ambiente e Società (VAS) – Aps Onlus a i., C‑305/18, EU:C:2019:384, bod 52, ako aj citovaná judikatúra].

72

Zároveň je dôležité zabrániť tomu, aby jednotný plán podliehal niekoľkým environmentálnym posudzovaniam, ktoré by sa vzťahovali na všetky požiadavky tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Dimos Kropias Attikis, C‑473/14, EU:C:2015:582, bod 55).

73

Na tieto účely a za predpokladu, že sa predtým vykonalo posudzovanie ich účinkov, je z koncepcie „plánov a programov“ vylúčený akt, ktorý je súčasťou hierarchie aktov, ktoré boli samy predmetom posudzovania ich účinkov na životné prostredie a v prípade ktorých možno odôvodnene predpokladať, že záujmy, ktoré má táto smernica chrániť, boli dostatočne zohľadnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, bod 42 a citovanú judikatúru).

74

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 a 4 smernice SEP sa má vykladať v tom zmysle, že s výhradou overenia, ktoré musí uskutočniť vnútroštátny súd, nariadenie, o aké ide vo veci samej, ktorým členský štát označí osobitné chránené územie a stanoví ciele ochrany a určité preventívne opatrenia, nepatrí medzi „plány a programy“, so zreteľom na ktoré je nutné vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie.

75

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa má vykladať v tom zmysle, že s výhradou overenia, ktoré musí uskutočniť vnútroštátny súd, nariadenie, o aké ide vo veci samej, ktorým členský štát označí osobitné chránené územie a stanoví ciele ochrany a určité preventívne opatrenia, nepatrí medzi „plány a programy“, so zreteľom na ktoré je nutné vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie.