1.

Prejednávaná vec je výsledkom sporu medzi SC, bývalou zmluvnou zamestnankyňou, a misiou Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (ďalej len „misia Eulex Kosovo“), ktorá je medzinárodnou misiou Únie v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“).

2.

SC podala žalobu na základe doložky o právomoci súdov Únie obsiahnutej v pracovnej zmluve medzi SC a misiou Eulex Kosovo na Všeobecný súd Európskej únie podľa článku 272 ZFEÚ, v ktorej namieta zákonnosť rozhodnutí prijatých touto misiou, podľa ktorých SC neuspela v internom výberovom konaní a nebola obnovená jej pracovná zmluva, a žiada náhradu škody na základe zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 ZFEÚ.

3.

Toto odvolanie podala SC proti uzneseniu Všeobecného súdu z 19. septembra 2018, SC/Eulex Kosovo (T‑242/17, EU:T:2018:586, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu SC. Nastoľuje tri kľúčové otázky týkajúce sa po prvé právomoci Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ v rámci SZBP, po druhé rozdielu medzi článkami 263 a 272 ZFEÚ a po tretie možnosti zmeniť kvalifikáciu žaloby na určenie zmluvnej zodpovednosti podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ.

4.

Toto odvolanie súvisí s niektorými ďalšími vecami, ktoré sú v súčasnosti prejednávané na Súdnom dvore a ktoré nastoľujú podobné, hoci nie identické otázky, ktoré sa týkajú rozdielu medzi článkami 263 a 272 ZFEÚ a aj zabezpečenia účinnej súdnej ochrany žalobcov v sporoch s inštitúciami a orgánmi Únie a stanovenia jasných pravidiel o vhodných procesných postupoch, ktoré sa majú v tomto ohľade sledovať. ( 2 )

5.

V prejednávanej veci bol Súdny dvor v podstate vyzvaný, aby rozvinul svoju judikatúru týkajúcu sa uplatňovania článku 272 ZFEÚ a vzťahu tohto ustanovenia k článku 263 ZFEÚ v rámci systému opravných prostriedkov Únie stanoveného v Zmluvách. Prejednávaná vec má tiež značný praktický význam pre vonkajšiu činnosť Únie a fungovanie medzinárodných misií Únie vo svete.

6.

V nasledujúcich bodoch sú pre potreby tejto veci zhrnuté okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 až 15 napadnutého uznesenia. Je nevyhnutné uviesť niekoľko úvodných poznámok k misiám SZBP a misii Eulex Kosovo (časť A) a zmluvnému vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo (časť B) predtým, ako sa začnem zaoberať skutočnosťami, ktoré viedli ku konaniu na Všeobecnom súde (časť C).

7.

V oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ spoločná bezpečnostná a obranná politika (ďalej len „SBOP“) ( 3 ) zabezpečuje Únii operačnú schopnosť využívať civilné a vojenské misie mimo Únie s cieľom plniť celý rad úloh vrátane predchádzania konfliktom a udržiavania mieru. ( 4 ) Misie SBOP „majú za cieľ reagovať na vonkajšie konflikty a krízu v čase ich vzniku, posilniť postavenie partnerov a v podstate prostredníctvom vonkajšej činnosti chrániť Európsku úniu a jej občanov“ [neoficiálny preklad] ( 5 ). Podľa najnovších dokumentov prebieha v súčasnosti 16 misií SBOP, 10 civilných misií a 6 vojenských misií, ktoré zamestnávajú viac ako 5000 osôb po celom svete. ( 6 )

8.

Právne postavenie misií SBOP a ich zamestnancov sa líši od právneho postavenia iných subjektov v rámci vonkajšej činnosti Únie. ( 7 ) Misie SBOP sú spojené najmä s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ( 8 ) ktorá je diplomatickou službou Únie a pomáha vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“) vykonávať SZBP. Zamestnanci misií SBOP však nie sú súčasťou ESVČ, na zamestnancov ktorej sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „Služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov (ďalej len „PZOZ“). ( 9 ) Okrem toho misie SBOP nie sú delegáciami Únie zriadenými v súlade s článkom 221 ZFEÚ na zabezpečenie zastúpenia Únie a ktorých činnosti sú v zásade pripočítateľné delegujúcej inštitúcii EÚ. ( 10 ) Misie SBOP sa formálne nepovažujú ani za agentúry Únie v rámci SBOP, ako je Európska obranná agentúra a Satelitné stredisko Európskej únie, ktoré majú svoj vlastný služobný poriadok, alebo za zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje Služobný poriadok a PZOZ. ( 11 )

9.

Eulex Kosovo je misiou SBOP zriadenou jednotnou akciou Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, Eulex Kosovo ( 12 ), naposledy zmenenou a doplnenou rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/856 z 8. júna 2018 ( 13 ). Jednotná akcia 2008/124 bola niekoľkokrát predĺžená a súčasný mandát misie Eulex Kosovo trvá do 14. júna 2020. Eulex Kosovo je doteraz najväčšou civilnou misiou v rámci SBOP. ( 14 )

10.

Podľa článku 2 jednotnej akcie 2008/124 misia Eulex Kosovo „poskytuje podporu vybratým inštitúciám v oblasti právneho štátu v Kosove pri dosahovaní vyššej úrovne efektívnosti, udržateľnosti, mnohoetnicity a zodpovednosti bez politického ovplyvňovania a pri plnom dodržiavaní noriem medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a najlepších európskych postupov… s cieľom preniesť zostávajúce úlohy na iné dlhodobé nástroje EÚ a postupne ukončiť zostávajúce výkonné funkcie“.

11.

Podľa článkov 7 a 8 jednotnej akcie 2008/124 veliteľ civilnej operácie velí misii Eulex Kosovo a riadi ju na strategickej úrovni, zatiaľ čo vedúci misie velí a riadi Eulex Kosovo na mieste operácie, preberá jej koordináciu a každodenné riadenie. ( 15 )

12.

Článok 9 ods. 2 jednotnej akcie 2008/124 stanovuje, že misia Eulex Kosovo sa skladá hlavne z členov personálu, ktorých dočasne vyslali členské štáty alebo inštitúcie EÚ. Každý členský štát alebo inštitúcia EÚ znáša náklady na každého člena personálu, ktorého dočasne vyslal alebo vyslala, zahŕňajúce určité cestovné náklady a príspevky, platy a zdravotné poistenie. ( 16 )

13.

Podľa článku 9 ods. 3 jednotnej akcie 2008/124 v znení neskorších zmien ( 17 ) misia Eulex Kosovo môže podľa potreby zamestnávať medzinárodný civilný personál a miestny personál na základe zmluvy, pokiaľ potrebné funkcie nebudú plniť členovia personálu vyslaní členskými štátmi. ( 18 )

14.

Článok 10 ods. 3 jednotnej akcie 2008/124 v znení neskorších zmien ( 19 ) stanovuje, že podmienky zamestnávania a práva a povinnosti medzinárodného a miestneho personálu sa ustanovia v zmluvách, ktoré sa uzavrú medzi misiou Eulex Kosovo a dotknutými členmi personálu.

15.

Článok 15a jednotnej akcie 2008/124, ktorý bol vložený rozhodnutím Rady 2014/349 z 12. júna 2014 ( 20 ) uvádza, že v miere potrebnej na vykonávanie tejto jednotnej akcie má misia Eulex Kosovo právomoc obstarávať služby a dodávky, uzatvárať zmluvy a administratívne dojednania, zamestnávať personál, vlastniť bankové účty, nadobúdať majetok a užívať ho, plniť si záväzky a vystupovať pred súdom ako účastník konania.

16.

SC je bývalou medzinárodnou zmluvnou zamestnankyňou misie Eulex Kosovo.

17.

Misia Eulex Kosovo zamestnávala SC ako prokurátorku na základe piatich po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú: 1. od 4. januára 2014 do 14. júna 2014, 2. od 15. júna 2014 do 14. októbra 2014, 3. od 15. októbra 2014 do 14. júna 2015, 4. od 15. júna 2015 do 14. júna 2016 a 5. od 15. júna 2016 do 14. novembra 2016.

18.

V prvej a druhej pracovnej zmluve sa v článku 21 uvádza, že spory vyplývajúce z týchto zmlúv alebo s nimi súvisiace patria do právomoci súdov v Bruseli (Belgicko). Tretia, štvrtá a piata pracovná zmluva v článku 21 stanovujú, že spory vyplývajúce z týchto zmlúv alebo s nimi súvisiace patria podľa článku 272 ZFEÚ do právomoci Súdneho dvora Európskej únie.

19.

Pracovné zmluvy obsahujú ustanovenia, podľa ktorých operačný plán misie Eulex Kosovo (ďalej len „OPLAN“), koncepcia operácií (ďalej len „KONOPS“), etický kódex (ďalej len „EK“) a štandardizované operačné postupy (ďalej len „ŠOP“) sú neoddeliteľnou súčasťou týchto zmlúv. ( 21 ) Toto sú základné plánovacie a organizačné dokumenty na vykonávanie mandátu misie Eulex Kosovo a nie sú všeobecne dostupné verejnosti. ( 22 )

20.

Pracovné zmluvy obsahujú aj ustanovenia, podľa ktorých zamestnanec podpisom zmluvy potvrdzuje prijatie a dodržiavanie podmienok a zásad stanovených v zmluve a jej prílohách, a že v prípade rozporu má prednosť pracovná zmluva, okrem iného, pred OPLAN, KONOPS, EK a ŠOP. ( 23 )

21.

Pracovné zmluvy ďalej v článku 20 uvádzajú, že akýkoľvek spor, ktorý medzi stranami vznikne „v súvislosti s výkladom plnenia“ týchto zmlúv, sa postúpi arbitrážnemu orgánu, bez toho, aby tým bolo dotknuté postúpenie sporu Súdnemu dvoru Európskej únie.

22.

Dňa 28. apríla 2014 podala SC sťažnosť na misiu Eulex Kosovo proti jej prvej hodnotiacej správe zo 14. apríla 2014 (ďalej len „HS“). V rámci tejto sťažnosti SC namietala proti hodnoteniu uvedenému v tejto správe, ktoré urobili jej nadriadení vrátane jej priamej nadriadenej, hlavnej prokurátorky misie Eulex Kosovo, pani Novotnej, ako aj všeobecne proti nezrovnalostiam v postupe hodnotenia. Rozhodnutím z 12. augusta 2014 vedúci misie vyhovel sťažnosti a zrušil HS.

23.

Vedúci oddelenia ľudských zdrojov misie Eulex Kosovo (ďalej len „VOĽZ“) listom z 26. júna 2014 oznámil SC, že na miesto prokurátora sa organizuje interné výberové konanie (ďalej len „interné výberové konanie 2014“). V tomto liste sa okrem iného uvádza, že po revízii prevádzkových potrieb misie Eulex Kosovo a po schválení OPLAN‑u členskými štátmi 24. júna 2014 došlo k reštrukturalizácii misie Eulex Kosovo, čo viedlo k zníženiu počtu voľných pracovných miest. SC sa zúčastnila tohto výberového konania, ale nebola úspešná.

24.

Dňa 25. augusta 2014 SC podala na misiu Eulex Kosovo sťažnosť proti výsledkom interného výberového konania 2014. V tejto sťažnosti SC okrem iného napadla zloženie výberovej komisie a prítomnosť pani Novotnej v tejto komisii z dôvodu jej účasti na sťažnosti SC proti HS a jej údajnej zaujatosti voči SC. Rozhodnutím zo 4. septembra 2014 vedúci misie vyhovel tejto sťažnosti a zrušil interné výberové konanie 2014 z dôvodu, že dvaja členovia komisie mali rovnakú štátnu príslušnosť, čo je v rozpore so ŠOP pre výber personálu.

25.

Misia Eulex Kosovo v roku 2014 požiadala SC, aby absolvovala vodičskú skúšku. V priebehu tohto roku SC trikrát neuspela v tejto skúške. V októbri 2014 SC poskytla VOĽZ dokumentáciu potvrdzujúcu zdravotné postihnutie ruky. V novembri 2015 a vo februári 2016 misia Eulex Kosovo opäť požiadala SC, aby vykonala vodičskú skúšku.

26.

Listom z 24. júna 2016 VOĽZ oznámil SC, že na pracovné miesto prokurátora sa organizuje nové interné výberové konanie (ďalej len „interné výberové konanie 2016“). V tomto liste sa okrem iného uvádza, že po revízii prevádzkových potrieb misie Eulex Kosovo a po schválení OPLAN‑u členskými štátmi 17. júna 2016 a plánu nasadenia veliteľom civilnej operácie 20. júna 2016 došlo k reštrukturalizácii misie Eulex Kosovo, čo viedlo k zníženiu počtu voľných pracovných miest.

27.

Dňa 19. júla 2016 mala SC pohovor pred výberovou komisiou na interné výberové konanie 2016, ktorej predsedala pani Novotná. Pred pohovorom a počas neho SC napadla zloženie tejto komisie z dôvodu účasti pani Novotnej na dvoch predchádzajúcich sťažnostiach, ktoré podala SC proti HS a internému výberovému konaniu 2014.

28.

Listom z 30. septembra 2016 VOĽZR informoval SC, že neprešla interným výberovým konaním 2016 (ďalej len „rozhodnutie o internom výberovom konaní v roku 2016“), a preto jej pracovná zmluva bude ukončená 14. novembra 2016 a nebude obnovená (ďalej len „rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy“) (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia“).

29.

SC podala 10. októbra 2016 na misiu Eulex Kosovo sťažnosť proti napadnutým rozhodnutiam. SC v podstate tvrdila, že prítomnosť pani Novotnej vo výberovej komisii pre interné výberové konanie 2016 spôsobila, že tento postup bol nespravodlivý a nesprávny, a tým došlo k porušeniu ustanovení ŠOP pre výber personálu spolu so ŠOP o zásadách a procese reorganizácie (ďalej len „ŠOP pre reorganizáciu“).

30.

Rozhodnutím z 31. októbra 2016 vedúci misie túto sťažnosť zamietol a konštatoval, že nedošlo k porušeniu zásad výberu personálu. V tomto rozhodnutí vedúci misie okrem iného uviedol, že nebol zistený žiadny konflikt záujmov. Vedúci misie tiež uviedol, že príloha 13 OPLAN-u vyžaduje, aby vedúci výkonnej divízie a hlavný prokurátor misie Eulex Kosovo boli členmi výberovej komisie a aby táto komisia bola rovnaká pre všetkých uchádzačov.

31.

V odpovedi na toto rozhodnutie podala SC vedúcemu misie 1. novembra 2016 žiadosť o arbitráž podľa článku 20 jej pracovnej zmluvy. Vedúci misie túto žiadosť listom zo 14. novembra 2016 zamietol.

32.

Návrhom podaným 25. apríla 2017 na Všeobecný súd podala SC žalobu, v ktorej navrhuje, aby Všeobecný súd:

33.

SC rozdelila svoju žalobu na dve časti. Prvá časť, ktorá pozostáva z piatich žalobných dôvodov, ( 24 ) sa týkala návrhu podľa článku 272 ZFEÚ. Druhá časť sa týkala návrhu na náhradu škody podľa článku 340 ZFEÚ, ktorým sa domáhala náhrady škody spôsobenej porušením zmluvných a mimozmluvných záväzkov zo strany misie Eulex Kosovo.

34.

Samostatným podaním zo 24. augusta 2017 misia Eulex Kosovo vzniesla námietku neprípustnosti, pričom v podstate tvrdila, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o žalobe, pretože táto žaloba sa čiastočne týkala zmlúv, ktoré stanovili právomoc súdov v Bruseli. Dňa 20. októbra 2017 SC podala pripomienky k tejto námietke.

35.

V napadnutom uznesení Všeobecný súd zamietol žalobu SC v celom rozsahu. V súlade s článkom 126 rokovacieho poriadku Všeobecný súd rozhodol, že bez toho, aby bolo potrebné skúmať námietku neprípustnosti vznesenú misiou Eulex Kosovo, žaloba bola čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu (body 22, 23 a 77 napadnutého uznesenia).

36.

V napadnutom uznesení Všeobecný súd konštatoval, že žaloba bola rozdelená do štyroch žalobných návrhov (body 24 až 30 napadnutého uznesenia). Najskôr zamietol tretí žalobný návrh týkajúci sa nezákonnosti napadnutých rozhodnutí ako zjavne neprípustný (body 31 až 52 napadnutého uznesenia), pričom v podstate konštatoval, že tieto rozhodnutia nemôžu byť napadnuté podľa článku 272 ZFEÚ, a aj keby bola táto žaloba preklasifikovaná na žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, bola podaná oneskorene.

37.

Všeobecný súd zamietol prvý a druhý žalobný dôvod týkajúci sa zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti (body 53 až 69 napadnutého uznesenia) a štvrtý žalobný dôvod týkajúci sa náhrady škody (body 70 až 76 napadnutého uznesenia) ako čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne bez právneho základu. Tiež uložil SC povinnosť nahradiť trovy konania.

38.

Pri preskúmavaní žalobných dôvodov uvedených v odvolaní zopakujem v prípade potreby odôvodnenia napadnutého uznesenia.

39.

V odvolaní podanom 23. novembra 2018 SC navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie, a vyhovel žalobe okrem piateho žalobného dôvodu ( 25 ) a subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie, aby rozhodol vo veci samej. SC tiež navrhuje, aby Súdny dvor uložil misii Eulex Kosovo povinnosť nahradiť trovy konania.

40.

Misia Eulex Kosovo vo svojom vyjadrení k odvolaniu podanom 7. mája 2019 navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie alebo, subsidiárne, ak Súdny dvor zruší napadnuté uznesenie, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie, aby rozhodol vo veci samej. Tiež navrhuje, aby Súdny dvor uložil SC povinnosť nahradiť trovy konania.

41.

Predseda Súdneho dvora rozhodnutím z 22. mája 2019 zamietol žiadosť SC o predloženie repliky.

42.

SC a misia Eulex Kosovo sa zúčastnili na pojednávaní na Súdnom dvore 6. novembra 2019.

43.

SC uvádza päť odvolacích dôvodov. Prvý dôvod je založený na zmene kvalifikácie tretieho žalobného dôvodu podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. Druhý dôvod je založený na odmietnutí právomoci podľa článku 272 ZFEÚ. Tretí dôvod je založený na nezohľadnení viacerých tvrdení týkajúcich sa predovšetkým porušenia ŠOP. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom posúdení nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí ako neprípustných, a to z dôvodu neprípustnosti žaloby o neplatnosť proti týmto rozhodnutiam. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom posúdení nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z opakovaných žiadostí o vykonanie vodičskej skúšky.

44.

Nižšie sa zameriam na preskúmanie prvého a druhého odvolacieho dôvodu (v opačnom poradí), ktorým je potrebné podľa môjho názoru vyhovieť. Osud tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu bude následne závisieť v podstate od rozhodnutia Súdneho dvora o prvom a druhom odvolacom dôvode. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod, SC namieta, že Všeobecný súd nepreskúmal jej tvrdenia týkajúce sa najmä porušenia ŠOP, keďže tieto tvrdenia boli predložené na podporu žalobného dôvodu, ktorý Všeobecný súd vyhlásil za neprípustný, uvedený dôvod nemôže obstáť, ak Súdny dvor zamietne druhý odvolací dôvod. Pokiaľ ide o štvrtý odvolací dôvod, SC namieta, že Všeobecný súd dospel k záveru, že niektoré návrhy boli neprípustné, pretože úzko súviseli so žalobou o neplatnosť, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú, pričom Všeobecný súd nesprávne zmenil kvalifikáciu prípustnej žaloby podľa článku 272 ZFEÚ na neprípustnú žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, uvedený dôvod teda nemôže obstáť, ak Súdny dvor zamietne prvý a druhý odvolací dôvod. Preto sa domnievam, že v týchto návrhoch nie je potrebné osobitne sa zaoberať tretím a štvrtým odvolacím dôvodom. Piaty odvolací dôvod je zrejme právne nedôvodný. Za týchto okolností sa domnievam, že napadnuté uznesenie by malo byť čiastočne zrušené a vec by mala byť vrátená na ďalšie konanie Všeobecnému súdu.

45.

Pred preskúmaním odvolacích dôvodov (časť B, C a D) je potrebné overiť právomoc Súdneho dvora rozhodovať o tejto žalobe (časť A).

46.

Účastníci konania nespochybňujú právomoc Súdneho dvora rozhodovať o prejednávanej veci. ( 26 ) Podľa ustálenej judikatúry však Súdny dvor musí vzniesť otázku týkajúcu sa právomoci súdov Únie aj bez návrhu, a to aj vtedy, ak o to nepožiadal žiaden z účastníkov konania. ( 27 )

47.

Vzhľadom na to, že Eulex Kosovo je misiou SBOP pôsobiacou v oblasti SZBP, je zrejme potrebné v prvom rade preskúmať, či právomoc Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ môže byť potenciálne ovplyvnená pravidlami obmedzujúcimi súdnu právomoc Únie v SZBP podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ. Ďalej sa budem zaoberať rozsahom právomoci Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ v súvislosti s pracovnými zmluvami medzi SC a misiou Eulex Kosovo, ako aj právnou spôsobilosťou misie Eulex Kosovo byť účastníkom tohto konania.

48.

Na úvod je potrebné poznamenať, že podľa všetkého ešte stále neexistuje žiadna judikatúra Súdneho dvora, ktorá by sa špecificky zaoberala právomocou súdov Únie vo veciach žalôb založených na článku 272 ZFEÚ, pokiaľ ide o obmedzenia ich právomocí v oblasti SZBP.

49.

Ako Súdny dvor konštatoval, podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ Súdny dvor v zásade nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa SZBP, ani pokiaľ ide o akty prijaté na základe týchto ustanovení. ( 28 ) Keďže však tieto články stanovujú výnimku z pravidla všeobecnej právomoci podľa článku 19 ZEÚ, musia byť vykladané reštriktívne. ( 29 )

50.

Existuje aj množstvo judikatúry k problematike právomoci týkajúcej sa SZBP, podľa ktorej skutočnosť, že SZBP je zahrnutá do okolností konkrétneho prípadu automaticky, neznamená, že sa uplatnia obmedzenia právomoci Súdneho dvora podľa článku 24 ods. 1 ZEÚ a článku 275 ZFEÚ. ( 30 ) Keďže táto judikatúra sa čiastočne týka misií SBOP, je potrebné uviesť v prejednávanej veci hlavné body niektorých rozsudkov.

51.

Súdny dvor napríklad vo veci Elitaliana/Eulex Kosovo ( 31 ) potvrdil právomoc súdov Únie rozhodovať o žalobe o neplatnosť a o náhradu škody podanej žalobcom na základe verejnej zákazky na službu vo forme poskytnutia vrtuľníkov misiou Eulex Kosovo inému uchádzačovi. Súdny dvor konštatoval, že sporné opatrenia, ktorých zrušenie sa žiadalo z dôvodu porušenia právnych predpisov uplatniteľných na verejné obstarávanie Únie, sa teda týkajú verejného obstarávania, ktoré vytváralo výdavky na ťarchu rozpočtu Únie. Z toho vyplýva, že na predmetné verejné obstarávanie sa vzťahujú ustanovenia finančného nariadenia. ( 32 ) Za týchto okolností Súdny dvor konštatoval, že článok 24 ods. 1 ZEÚ a článok 275 ZFEÚ nevylučujú jeho právomoc vykladať a uplatňovať ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách Únie, pokiaľ ide o verejné obstarávanie.

52.

Okrem toho vo veci H/Rada a i. ( 33 ) Súdny dvor potvrdil právomoc súdov Únie rozhodovať o žalobe o neplatnosť a o náhradu škody podanej vyslanou členkou civilnej misie SBOP, Policajnej misie Európskej únie v Bosne a Hercegovine v súvislosti s rozhodnutiami vedúceho misie, na základe ktorých bola preložená na miesto na regionálnom úrade. Súdny dvor rozhodol, že aj keď napadnuté rozhodnutia patrili do rámca SZBP a týkali sa operačnej činnosti v rámci SZBP, predstavovali tiež akty personálneho manažmentu, tak ako všetky podobné rozhodnutia prijaté inštitúciami Únie v rámci výkonu ich právomocí. Za týchto okolností obmedzenia právomoci Súdneho dvora v oblasti SZBP nebránili preskúmaniu aktov personálneho manažmentu týkajúcich sa personálu vyslaného členskými štátmi, ak súdy Únie majú právomoc podľa článku 270 ZFEÚ preskúmať akty, ktoré sa týkajú personálu vyslaného inštitúciami Únie. V opačnom prípade, keď sa rovnaký akt personálneho manažmentu týkajúci sa operácií „v teréne“ vzťahuje na personál vyslaný členskými štátmi a zároveň na personál vyslaný inštitúciami Únie, môže byť rozhodnutie týkajúce sa personálu vyslaného členskými štátmi v rozpore s rozhodnutím týkajúcim sa personálu vyslaného inštitúciami Únie.

53.

Na základe toho poznamenávam, že vyššie uvedené veci sa týkali žalôb o neplatnosť a o náhradu škody podaných podľa článku 263 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ a nevyvolávali otázku prípadného uplatnenia článku 272 ZFEÚ, pretože neexistoval žiadny dotknutý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania. Okrem toho okolnosti, ktoré viedli k vydaniu rozsudku H/Rada a i., sa týkali vyslaného člena personálu civilnej misie SBOP na rozdiel od zmluvného personálu a rozsudok Súdneho dvora sa čiastočne snažil vyhnúť rozdielnemu zaobchádzaniu pri rozhodovaní sporov týkajúcich sa personálu vyslaného členskými štátmi a inštitúciami Únie. Z tohto rozsudku je možné ešte vyvodiť, že článok 24 ods. 1 ZEÚ a článok 275 ZFEÚ nebránia právomoci súdov rozhodovať o žalobách týkajúcich sa personálneho manažmentu zo strany misií SBOP, a to aj v prípade, že sa tento manažment týka operácií „v teréne“ ( 34 ). K tomu sa vrátim v tejto analýze neskôr (pozri bod 138 nižšie).

54.

Vyššie uvedená judikatúra teda podporuje názor, že obmedzenia právomoci Únie v oblasti SZBP podľa článku 24 ods. 1 ZEÚ a článku 275 ZFEÚ nebránia právomoci Súdneho dvora rozhodovať na základe arbitrážnej doložky v zmysle článku 272 ZFEÚ za okolností prejednávanej veci. ( 35 )

55.

Je pravda, že uzatváranie pracovných zmlúv misiou Eulex Kosovo, ako sú pracovné zmluvy v prejednávanej veci, predpokladá jednotná akcia 2008/124, ktorou sa zriaďuje táto misia, ktorej právny základ patrí do SZBP (pozri bod 14 vyššie). Avšak z článku 272 ZFEÚ, na základe ktorého bola súdom Únie priznaná „právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v jej mene“ vyplýva, že toto ustanovenie nepatrí do pôsobnosti SZBP a vo všeobecnosti sa uplatňuje na rôzne druhy zmlúv vrátane pracovných zmlúv týkajúcich sa personálu. ( 36 ) Okrem toho právomoc súdov Únie podľa článku 272 ZFEÚ je založená na zmluve uzavretej medzi stranami, na rozdiel od aktu prijatého na základe ustanovení Zmluvy v oblasti SZBP.

56.

Navyše, aj keď môžu byť pracovné zmluvy v prejednávanej veci uzavreté v rámci SZBP, v zásade predstavujú typické akty personálneho manažmentu pri organizovaní ľudských zdrojov zo strany misie Eulex Kosovo. Konštatovanie, že právomoc súdov Únie založená na článku 272 ZFEÚ je vylúčená iba z toho dôvodu, že pracovná zmluva je uzavretá v rámci SZBP, by bolo podľa všetkého v rozpore s výslovnou vôľou účastníkov určiť právomoc súdov Únie na základe arbitrážnej doložky obsiahnutej v zmluve a mohlo by zbaviť článok 272 ZFEÚ jeho podstaty.

57.

V dôsledku toho je potrebné sa domnievať, že právomoc Súdneho dvora podľa arbitrážnej doložky v zmysle článku 272 ZFEÚ nie je za okolností prejednávanej veci vylúčená obmedzeniami jeho právomoci na základe výnimky v oblasti SZBP podľa článku 24 ods. 1 ZEÚ a článku 275 ZFEÚ.

58.

Niet pochýb ani o tom, že misia Eulex Kosovo môže byť účastníkom tohto konania alebo že právomoc Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ sa môže rozšíriť na všetky pracovné zmluvy v prejednávanej veci.

59.

Článok 15a jednotnej akcie 2008/124, ktorý bol vložený rozhodnutím 2014/349, ktoré je uplatniteľné od 12. júna 2014 (pozri bod 15 vyššie), umožňuje misii Eulex Kosovo uzatvárať zmluvy a vystupovať pred súdom ako účastník konania, čím sa jej priznáva spôsobilosť na právne úkony. Z jednotnej akcie 2008/124 a jej článku 9 ods. 3 spolu s článkom 10 ods. 3, ktorý je tiež uplatniteľný od 12. júna 2014 (pozri body 13 a 14 vyššie), tiež vyplýva, že misia Eulex Kosovo môže zamestnávať personál na zmluvnom základe, a podmienky zamestnávania a práva a povinnosti tohto personálu sa ustanovia v zmluvách uzatvorených medzi misiou a dotknutým čelom personálu. Preto v súlade so zmenami vloženými rozhodnutím 2014/349 má misia Eulex Kosovo právnu spôsobilosť a môže byť v tomto konaní žalovanou. ( 37 )

60.

Okrem toho, ako je uvedené v písomných vyjadreniach účastníkov konania, ( 38 ) z rozsudku Jenkinson/Rada a i. (ďalej len „Jenkinson“) ( 39 ) vyplýva, že Súdny dvor má právomoc prejednávať spory vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo, aj keď sa tento vzťah môže čiastočne týkať udalostí, ktoré nastali počas období, na ktoré sa vzťahuje prvá a druhá pracovná zmluva stanovujúca právomoc súdov v Bruseli (pozri bod 18 vyššie).

61.

Vec Jenkinson ( 40 ) sa týkala žaloby založenej v podstate na článku 272 ZFEÚ, ktorú podal bývalý medzinárodný zmluvný zamestnanec istých medzinárodných misií Európskej Únie, vrátane misie Eulex Kosovo. Žalobca sa domáhal najmä náhrady škody z dôvodu zneužívania po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú a nezákonného rozviazania pracovného pomeru na základe rozhodnutia o nepredĺžení jeho pracovnej zmluvy. Len posledná zmluva medzi žalobcom a misiou Eulex Kosovo obsahovala arbitrážnu doložku podľa článku 272 ZFEÚ, pričom všetky predchádzajúce pracovné zmluvy stanovovali právomoc bruselských súdov.

62.

Súdny dvor vo svojom rozsudku ( 41 ) pripomenul, že súdy Únie majú v zásade právomoc rozhodovať len o návrhoch, ktoré sa odvíjajú od zmluvy obsahujúcej arbitrážnu doložku alebo ktoré majú priamy vzťah k povinnostiam, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Ak však existuje pracovnoprávny vzťah, ktorý predstavuje sériu po sebe nasledujúcich zmlúv, skutočnosť, že predchádzajúce zmluvy neobsahovali arbitrážnu doložku nebráni tomu, aby Súdny dvor pri posudzovaní vzťahu medzi účastníkmi konania zohľadnil všetky zmluvy. Právomoc Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ sa preto môže rozšíriť na predchádzajúce zmluvy, ktorými sa priznáva právomoc vnútroštátnym súdom, za predpokladu, že žaloba obsahuje návrhy, ktoré sa odvíjajú od zmluvy obsahujúcej arbitrážnu doložku alebo ktoré majú priamy vzťah k povinnostiam, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy, čo bol prípad v predmetnej veci.

63.

V prejednávanej veci sa na základe rozsudku Jenkinson môže právomoc Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ rozšíriť na všetky pracovné zmluvy medzi SC a misiou Eulex Kosovo, keďže nároky SC sú spojené s existenciou jedného nepretržitého pracovnoprávneho vzťahu zahŕňajúceho sériu piatich po sebe nasledujúcich zmlúv a sú založené na zmluvách obsahujúcich arbitrážnu doložku. K tomuto rozsudku sa v tejto analýze vrátim neskôr (pozri body 105 až 107 a 138 nižšie).

64.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť v prejednávanej veci.

65.

V druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 272 ZFEÚ, práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty a zásady rovnosti zaobchádzania SC tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 31, 37 40, 42, 43, 45, 46 a 64 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zamietol právomoc podľa článku 272 ZFEÚ vo vzťahu k tretiemu žalobnému dôvodu, pokiaľ ide o nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, a neposúdil dôvodnosť tohto návrhu. Tento odvolací dôvod sa delí na tri časti.

66.

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu SC tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nevyriešil otázku, či bol oprávnený posúdiť skutočnosti, ktoré nastali počas obdobia, na ktoré sa vzťahovala doložka v prvej a druhej pracovnej zmluve stanovujúca právomoc bruselským súdom, aj keď z rozsudku Jenkinson vyplýva, že Všeobecný súd má právomoc podľa článku 272 ZFEÚ.

67.

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu SC tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že návrh SC, ktorý sa domáha vyhlásenia protiprávnosti napadnutých rozhodnutí, predstavuje žalobu o neplatnosť, aj keď určovacie žaloby týkajúce sa porušenia zmluvných záväzkov sú vhodnými právnymi prostriedkami ochrany podľa článku 272 ZFEÚ. ( 42 )

68.

V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu SC tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že napadnuté rozhodnutia boli správnymi opatreniami oddeliteľnými od zmluvy. Rozhodnutie o internom výberovom konaní 2016 bolo prijaté na základe ŠOP, ktoré sú podľa článku 1.2 neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy a predstavujú pre túto zmluvu uplatniteľné právo. ( 43 ) Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že SC neuviedla žiadne žalobné dôvody založené na zmluvných ustanoveniach, pretože SC uviedla niekoľko žalobných dôvodov založených na porušení pravidiel upravujúcich zmluvné vzťahy, vrátane ŠOP. Okrem toho samotná neexistencia ustanovenia v zmluve o jej predĺžení nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy je zmluvnej povahy. SC na pojednávaní ďalej zdôraznila, že ŠOP sú zmluvnej povahy vo vzťahu k jej pracovnému pomeru s misiou Eulex Kosovo a že arbitrážna doložka by bola bezpredmetná, keby sa obmedzovala iba na samotnú zmluvu.

69.

SC dodáva, že prístup Všeobecného súdu je v rozpore s ďalšou judikatúrou, ( 44 ) a vedie k tomu, že zmluvným zamestnancom misií SBOP neumožňuje predkladať väčšinu pracovných sporov na súdy Únie. Všeobecný súd svojím prístupom, ktorý spočíva vo vylúčení jediného prostriedku, ktorý majú títo zamestnanci k dispozícii pre napadnutie rozhodnutí prijatých proti nim podľa článku 272 ZFEÚ, porušuje právo SC na účinný prostriedok nápravy zaručené článkom 47 Charty, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže vyslanému personálu misií SBOP bolo priznané právo podať žalobu o neplatnosť. ( 45 )

70.

Misia Eulex Kosovo tvrdí, že prístup Všeobecného súdu je v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa článok 272 ZFEÚ má vykladať reštriktívne. ( 46 ) Rozhodnutie o internom výberovom konaní 2016 bolo výsledkom rozhodnutia o reštrukturalizácii prijatého Radou a formalizovaného v OPLAN‑e, a je teda oddeliteľné od zmluvy. Všeobecný súd tiež správne založil svoje zistenia týkajúce sa rozhodnutia neobnoviť pracovnú zmluvu na neexistencii zmluvného ustanovenia týkajúceho sa jej obnovenia. Misia Eulex Kosovo nepopiera, že OPLAN, KONOPS, EK a ŠOP sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, avšak odmieta tvrdenie SC, že tieto dokumenty sú zmluvnej povahy, pretože, ako zdôraznila na pojednávaní, sú to všeobecné operačné dokumenty a nie sú dohodnuté stranami.

71.

Misia Eulex Kosovo ďalej tvrdí, že Všeobecný súd neporušil právo SC na účinný prostriedok nápravy a právo na rovnaké zaobchádzanie, keďže SC bola oprávnená podať žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. Okrem toho veci, na ktoré sa SC odvoláva, sa vyznačujú odlišnými okolnosťami a stále prebiehajú na príslušných súdoch.

72.

Na úvod by som chcel uviesť, že zatiaľ čo tretia časť druhého odvolacieho dôvodu si zaslúži náležité posúdenie, prvú a druhú časť tohto odvolacieho dôvodu možno hneď zamietnuť.

73.

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu SC tvrdí, že Všeobecný súd na základe už citovaného rozsudku Jenkinson nešpecifikoval, či mohol zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali v období, v ktorom pracovné zmluvy neobsahovali arbitrážne doložky stanovujúce právomoc súdov Únie. Podľa môjho názoru nebolo potrebné, aby Všeobecný súd rozhodol o tejto otázke s cieľom posúdiť, či napadnuté rozhodnutia boli opatreniami oddeliteľnými od zmluvy, pretože sa netvrdilo, že ich spojenie so zmluvou vyplýva z tohto obdobia. Navrhujem preto zamietnuť prvú časť druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

74.

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu SC zrejme namieta, že Všeobecný súd vylúčil možnosť, že žaloba podľa článku 272 ZFEÚ môže mať povahu určovacej žaloby. Všeobecný súd sa však k tejto otázke nevyjadril a vychádzal skôr z povahy napadnutých rozhodnutí a nie z povahy návrhov uplatnených voči nim. Navrhujem preto zamietnuť druhú časť druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

75.

V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu SC spochybňuje, že Všeobecný súd posúdil napadnuté rozhodnutia ako opatrenia oddeliteľné od zmluvy, ktoré nemožno napadnúť podľa článku 272 ZFEÚ.

76.

Chcem zdôrazniť, že táto časť druhého odvolacieho dôvodu vyvoláva zložité otázky, ktoré ešte neboli prejednávané v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa rozdielu medzi aktmi, ktoré môžu byť napadnuté žalobami na základe článkov 263 a 272 ZFEÚ v rámci pracovného sporu týkajúceho sa bývalého zmluvného zamestnanca civilnej misie SBOP. Zložitosť prejednávanej veci vyplýva najmä zo skutočnosti, že dotknuté akty boli vydané v správnom kontexte, a nezakladali sa na žiadnych osobitných ustanoveniach pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami.

77.

Domnievam sa, že tretia časť druhého odvolacieho dôvodu je dôvodná a že napadnuté uznesenie by sa preto malo na tomto základe zrušiť. Dôvody, na základe ktorých som dospel k tomuto záveru, sú nasledujúce.

78.

Najskôr je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je článok 272 ZFEÚ osobitným ustanovením, ktoré umožňuje súdom Únie rozhodovať spory podľa tzv. arbitrážnej doložky dohodnutej stranami v zmluvách, ktoré sa riadia verejným alebo súkromným právom. ( 47 ) Keďže takéto spory patria do všeobecnej právomoci vnútroštátnych súdov podľa článku 274 ZFEÚ s výnimkou prípadov, keď existuje arbitrážna doložka, právomoc súdov Únie podľa článku 272 ZFEÚ stanovuje odchýlku od všeobecného práva, ktorá sa musí vykladať reštriktívne. ( 48 ) Táto právomoc súdov Únie sa tiež posúdi výlučne na základe ustanovení článku 272 ZFEÚ a ustanovení arbitrážnej doložky bez toho, aby bolo možné voči týmto súdom namietať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by mohli byť prekážkou ich právomoci. ( 49 ) Z toho vyplýva, že súdy Únie môžu rozhodovať len o návrhoch, ktoré sa odvíjajú od zmluvy uzatvorenej Úniou a ktoré obsahujú arbitrážnu doložku alebo ktoré majú priamy vzťah k povinnostiam, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. ( 50 )

79.

Naopak článok 263 ZFEÚ umožňuje súdom Únie preskúmavať zákonnosť záväzných opatrení prijatých inštitúciami a orgánmi Únie v rámci žaloby o neplatnosť, ktorá patrí do ich výlučnej právomoci. ( 51 ) Podľa judikatúry možno žalobou o neplatnosť napadnúť všetky akty prijaté inštitúciami a orgánmi Únie, nech majú akúkoľvek povahu alebo formu, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie. ( 52 )

80.

Súdny dvor následne stanovil kritériá na rozlíšenie druhov aktov, ktoré možno napadnúť podľa článkov 263 a 272 ZFEÚ. Súdny dvor v judikatúre, ktorej veľkým priekopníkom bol rozsudok Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia (ďalej len „Lito“) ( 53 ) konkrétne konštatoval, že v prípade existencie zmluvy, ktorá viaže žalobcu na jednu z inštitúcií, možno podať žalobu na základe článku 263 ZFEÚ „len vtedy, keď má napadnutý akt vyvolávať záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvných vzťahov spájajúcich zmluvné strany a ktoré zahŕňajú výkon verejných právomocí zverených zmluvnej inštitúcii ako správnemu orgánu“.

81.

V tejto súvislosti Súdny dvor odôvodnil, že ak by súdy Únie považovali za príslušné rozhodovať vo veci neplatnosti aktov patriacich do čisto zmluvnej oblasti, riskovali by nielen to, že by bol článok 272 ZFEÚ zbavený zmyslu, ale aj to, že by rozšírili svoju súdnu právomoc nad rámec stanovený v článku 274 ZFEÚ, ktorý zveruje všeobecnú právomoc rozhodovať o týchto sporoch vnútroštátnym súdom. ( 54 )

82.

Na tomto základe Súdny dvor konštatoval, že žaloba na zrušenie oznámenia o dlhu nemôže byť založená na článku 263 ZFEÚ. Toto oznámenie spadá do rozsahu zmluvného vzťahu, pretože jeho účelom je vymáhanie dlhu, ktorý vyplýva z ustanovení zmluvy. Toto oznámenie nemožno považovať za výkon rozhodnutia podľa článku 299 ZFEÚ, ktorý môže inštitúcia využiť v prípade, že strana nesplní povinnosť v stanovenom termíne. Toto oznámenie nevyvoláva právne účinky, ktoré by vychádzali z výkonu verejných právomocí, ale naopak, treba ho považovať za neoddeliteľn[é] od zmluvných vzťahov existujúcich medzi stranami. ( 55 )

83.

Súdny dvor okrem toho dospel k podobným záverom v prípade okolností týkajúcich sa trojstranných zmluvných vzťahov, v ktorých žalobca neuzavrel zmluvu priamo s inštitúciou, ale so zmluvným partnerom v rámci zmluvy uzavretej medzi týmto zmluvným partnerom a Úniou. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že akty prijaté inštitúciou týkajúce sa neuspokojivého výkonu žalobcu, zníženia mzdy a ukončenia pracovného vzťahu nie sú napadnuteľnými aktmi podľa článku 263 ZFEÚ, pretože všetky účinky týchto aktov nastanú a sú vyčerpané v rámci zmluvného vzťahu medzi inštitúciou a druhou zmluvnou stranou, vo vzťahu ku ktorej je žalobca treťou stranou. ( 56 )

84.

Treba tiež zdôrazniť, že judikatúra týkajúca sa rozdielu medzi článkom 272 ZFEÚ a článkom 263 ZFEÚ súvisí s judikatúrou týkajúcou sa rozdielu medzi článkom 272 ZFEÚ a článkom 268 ZFEÚ, ( 57 ) ktorý priznáva súdom Únie výlučnú právomoc rozhodovať o žalobách týkajúcich sa mimozmluvnej zodpovednosti Únie. ( 58 ) Súdny dvor konkrétne konštatoval, že na to, aby súdy Únie určili zmluvnú alebo mimozmluvnú povahu sporu na účely posúdenia svojej právomoci musia overiť, s odkazom na rôzne skutočnosti v spise, akými sú najmä údajne porušené právne pravidlo, povaha uvádzanej ujmy, vytýkané konanie, ako aj právne vzťahy medzi dotknutými účastníkmi, či medzi nimi existuje „skutočný zmluvný rámec spojený s predmetom sporu, ktorého dôkladné preskúmanie sa javí ako nevyhnutné na rozhodnutie o uvedenej žalobe“. Súdny dvor tiež zdôraznil, že súdy Únie nemôžu jednoducho založiť svoje odôvodnenie na pravidlách uvádzaných účastníkmi konania, pretože by sa tým povaha sporu a súd s právomocou stali náchylnými na zmenu podľa predpisov, na ktoré sa účastníci konania odvolajú.

85.

Tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu je potrebné skúmať vo svetle vyššie uvedenej judikatúry.

86.

V prejednávanej veci poznamenávam, že v bodoch 35, 36 a 42 napadnutého uznesenia Všeobecný súd poukázal na podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Lito, na účely určenia, či napadnuté rozhodnutia spadali do rámca zmluvného vzťahu medzi stranami.

87.

Domnievam sa však, že závery Všeobecného súdu v bodoch 37 až 45 napadnutého uznesenia, podľa ktorých sa tieto rozhodnutia majú považovať za opatrenia oddeliteľné od tohto vzťahu, sú zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia.

88.

Je potrebné pripomenúť, že napadnuté rozhodnutia sa týkajú neúspechu SC v internom výberovom konaní 2016 a neobnovenia jej pracovnej zmluvy. Ako také sú napadnuté rozhodnutia aktmi prijatými misiou Eulex Kosovo, ktoré sa týkajú pracovnoprávneho vzťahu SC s misiou Eulex Kosovo. Žaloba SC podaná na súdy Únie sa domáha súdneho preskúmania rozhodnutia vedúceho misie potvrdzujúceho napadnuté rozhodnutia v súlade s ustanoveniami OPLAN‑u a ŠOP (pozri bod 30 vyššie).

89.

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, a najmä na kritériá stanovené v rozsudku Lito existujú silné náznaky, že napadnuté rozhodnutia patria do zmluvného rámca medzi SC a misiou Eulex Kosovo. Ako vysvetlím nižšie, tieto rozhodnutia sú založené na právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy medzi SC a misiou Eulex Kosovo a v zásade sa týkajú plnenia tejto zmluvy. Napadnuté rozhodnutia preto nemajú právne účinky vyplývajúce z výkonu výsad verejnej moci misie Eulex Kosovo, ale mali by sa považovať za neoddeliteľné od zmluvného vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo. Na rozdiel od toho, čo tvrdí misia Eulex Kosovo, aj keď sa článok 272 ZFEÚ vykladá reštriktívne, ako je uvedené v bode 78 vyššie, článok 272 ZFEÚ sa jednoznačne vzťahuje na spory vyplývajúce zo zmluvy alebo priamo súvisiace s povinnosťami, ktoré z nich vyplývajú, ako je to v prejednávanej veci.

90.

V bodoch 38 až 42 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že rozhodnutie o internom výberovom konaní 2016 nebolo založené na podmienkach pracovnej zmluvy medzi SC a misiou Eulex Kosovo, ale bolo prijaté výberovou komisiou pre interné výberové konanie 2016 v kontexte systému znižovania personálu v rámci OPLAN‑u a Plánu nasadenia a vyplývalo zo správneho rozhodnutia usporiadať toto interné výberové konanie. Z toho vyplýva, že rozhodnutie o internom výberovom konaní 2016 bolo oddeliteľné od zmluvy.

91.

V bode 43 napadnutého uznesenia Všeobecný súd tiež konštatoval, že žalobné dôvody SC na podporu tretieho žalobného návrhu sa nezakladajú na podmienkach pracovnej zmluvy medzi SC a misiou Eulex Kosovo, ale na údajných vadách, ktoré sú špecifické pre správne akty.

92.

Súhlasím s SC, že tento prístup je nesprávny.

93.

Po prvé Všeobecný súd sa vo veľkej miere odvolával na správny kontext rozhodnutia o internom výberovom konaní 2016, konkrétne na skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo výsledkom rozhodnutí Rady a veliteľa civilnej operácie o znížení personálu, z ktorých vyvodil, že toto rozhodnutie bolo prijaté skôr v tomto kontexte ako v kontexte zmluvného vzťahu medzi stranami. Všeobecný súd však neposúdil presnú súvislosť medzi týmto rozhodnutím a zmluvným vzťahom medzi stranami. Také posúdenie by malo zrejme osobitný význam v súvislosti s civilnými misiami SBOP, keďže akty týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu so zmluvnými zamestnancami môžu byť často dôsledkami rozhodnutí prijatých Radou alebo inými orgánmi v súvislosti s organizáciou a strategickým riadením týchto misií.

94.

V prejednávanej veci, aj keď sa predmetné správne rozhodnutia týkali zníženia personálu misie Eulex Kosovo, nič nenasvedčuje tomu, že by sa týkali osobitného zaobchádzania s členmi personálu v rámci výberového konania alebo ich postavenia v zamestnaní vyplývajúceho z tohto výberového konania. Záver Všeobecného súdu, že rozhodnutie o internom výberovom konaní 2016 bolo správnym rozhodnutím, ktorý vyvodil iba zo skutočnosti, že toto rozhodnutie vychádzalo zo správneho rozhodnutia o organizácii misie Eulex Kosovo, je teda v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, pretože môže viesť k možnému zrušeniu aktov, ktoré patria do zmluvného vzťahu medzi stranami, a tým zbaviť článok 272 ZFEÚ jeho podstaty.

95.

Okrem toho je zrejmé, že interné výberové konanie 2016 sa riadilo najmä ustanoveniami OPLAN‑u a ŠOP. Všeobecný súd sa však nezaoberal otázkou, či OPLAN, KONOPS, EK a ŠOP, ktoré podľa SC porušila misia Eulex Kosovo, sú zmluvnými dokumentmi, a teda sú súčasťou zmluvného vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo.

96.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí misia Eulex Kosovo, a ako uviedla SC, skutočnosť, že tieto dokumenty majú všeobecnú operačnú povahu a nie sú dohodnuté zmluvnými stranami, nie je rozhodujúca. Tieto dokumenty možno považovať za zmluvné vo vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo, keďže sa na ne odkazuje v pracovnej zmluve ako na neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a predstavujú základ práv a povinností zmluvných strán pri plnení tejto zmluvy (pozri body 19 a 20 vyššie). ( 59 )

97.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že v uplatniteľnej verzii ŠOP pre reorganizáciu, ktoré boli pripojené k písomným podaniam misie Eulex Kosovo, ( 60 ) článok 5, nazvaný „Preskúmanie“, stanovuje: „Bez toho, aby boli dotknuté právne prostriedky nápravy stanovené v pracovných zmluvách, môže ktorýkoľvek člen personálu dotknutý reorganizáciou požiadať vedúceho misie o preskúmanie postupu v prípade odôvodnených obáv dotknutého člena personálu týkajúcich sa spravodlivosti a správnosti tohto postupu“. Z toho vyplýva, že člen personálu môže uplatniť prostriedky nápravy v zmluvnom rámci, konkrétne žalobu podanú podľa článku 272 ZFEÚ na základe arbitrážnej doložky v pracovnej zmluve na účel spochybnenia spravodlivosti interného výberového konania, ktoré má vplyv na tohto člena, ako je prípad v prejednávanej veci.

98.

Je potrebné tiež poznamenať, ako uvádza SC, záver, že tieto dokumenty nie sú zmluvnej povahy, je zrejme v rozpore s judikatúrou Všeobecného súdu, ktorá nebola uvedená v napadnutom uznesení, podľa ktorej tieto dokumenty tvoria základ zmluvných záväzkov medzi stranami. Konkrétne vec PY/EUCAP Sahel Niger ( 61 ) sa týkala žaloby podľa článku 272 ZFEÚ, ktorú podal bývalý zmluvný zamestnanec civilnej misie SBOP z dôvodu porušenia jeho pracovnej zmluvy na základe ustanovení etického kódexu tejto misie. Všeobecný súd konštatoval, že žaloba by sa mala preskúmať na základe ustanovení etického kódexu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, a je uplatniteľným právom na posúdenie týchto nárokov.

99.

Z podobných dôvodov je problematické konštatovanie Všeobecného súdu, ktoré uviedol na podporu svojho záveru, že rozhodnutie o internom výberovom konaní 2016 bolo správnej povahy, že žalobné dôvody SC sa týkali vád špecifických pre správne akty, a nezakladali sa na zmluvných podmienkach. Všeobecný súd nezohľadnil žalobné dôvody SC týkajúce sa porušenia pravidiel upravujúcich zmluvný vzťah medzi stranami, vrátane OPLAN‑u a ŠOP. Všeobecný súd tým, že sa nezaoberal otázkou zmluvnej povahy týchto dokumentov, nesprávne konštatoval, že SC neuviedla žiadne žalobné dôvody založené na ustanoveniach pracovnej zmluvy.

100.

Chcem tiež zdôrazniť, že tento záver je zrejme v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa rozdielu medzi článkami 268 a 272 ZFEÚ (pozri bod 84 vyššie), podľa ktorej súdy Únie musia overiť existenciu skutočného zmluvného rámca medzi účastníkmi konania a nemôžu sa odvolávať iba na dôvody uvádzané účastníkmi konania na preukázanie zmluvnej povahy sporu, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby. ( 62 ) Avšak Všeobecný súd práve takto postupoval pri posudzovaní zmluvnej povahy sporu na účely článku 272 ZFEÚ na základe žalobných dôvodov uvádzaných SC.

101.

Napokon nič iné v spise nepodporuje záveru, že pri prijímaní rozhodnutia o vnútornom výberovom konaní 2016 misia Eulex Kosovo nekonala v postavení zamestnávateľa alebo zmluvného partnera, ale naopak ako orgán verejnej moci konajúci mimo zmluvného rámca dohodnutého medzi stranami. Okolnosti, ktoré nastali v prejednávanej veci, sa líšia najmä od situácie, v ktorej pracovnoprávny vzťah prekračuje zmluvný kontext a má prvky služobného poriadku, ktoré vyplývajú zo zverenia „úloh vo všeobecnom záujme“ inštitúcii alebo orgánu Únie. ( 63 )

102.

V bode 45 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že zatiaľ čo posledná pracovná zmluva v článku 16 ods. 1 stanovila, že je dojednaná na obdobie od 15. júna do 14. novembra 2016, táto zmluva neobsahovala žiadne ustanovenie o jej obnovení. Rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy teda nevyplývalo zo zmluvných podmienok medzi SC a misiou Eulex Kosovo, ale bolo založené na správnom rozhodnutí oddelenia ľudských zdrojov, ktoré vyvodilo dôsledky z rozhodnutia o internom výberovom konaní 2016, a neúspechu SC v tomto výberovom konaní.

103.

V dôsledku toho sa Všeobecný súd na účely zistenia, že uvedené rozhodnutie nepatrí do zmluvného vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo, odvolával na skutočnosť, že zmluva neobsahovala žiadne ustanovenie o jej obnovení. Ako však uviedla SC, skutočnosť, že pracovná zmluva medzi ňou a misiou Eulex Kosovo neobsahovala ustanovenie o jej obnovení, nie je určujúca na účel posúdenia, či toto rozhodnutie patrí do rámca zmluvného vzťahu medzi stranami v zmysle judikatúry Súdneho dvora, a najmä rozsudku Lito.

104.

Naopak rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy zrejme spadá do zmluvného vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo. To je podporené skutočnosťou, že posledná pracovná zmluva ďalej v článku 16 ods. 2 stanovuje ukončenie pracovnej zmluvy zamestnancom alebo zamestnávateľom. Prijatím rozhodnutia o neobnovení pracovnej zmluvy SC konala misia Eulex Kosovo ako zamestnávateľ pri ukončení pracovného pomeru SC v misii Eulex Kosovo v rámci zmluvného vzťahu medzi stranami. V dôsledku toho nič nepodporuje záveru, že misia Eulex Kosovo pri prijímaní tohto rozhodnutia konala mimo tohto rámca pri výkone výsad verejnej moci.

105.

Ďalej sa domnievam, že rozsudok Jenkinson ( 64 ) naznačuje, že rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy patrí do zmluvného vzťahu medzi SC a misiou Eulex Kosovo. Ako je uvedené v bodoch 61 a 62 vyššie, okolnosti, ktoré v tejto veci nastali, sa týkali žaloby založenej na článku 272 ZFEÚ, ktorú podal bývalý medzinárodný zmluvný zamestnanec misie Eulex Kosovo a ktorá sa týkala konkrétne nespravodlivého prepustenia z dôvodu neobnovenia jeho pracovnej zmluvy.

106.

Je pravda, že Súdny dvor nezaujal priamy postoj k povahe sporných rozhodnutí, pretože sa zaoberal inou otázkou týkajúcou sa rozsahu právomoci súdov Únie podľa článku 272 ZFEÚ v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom založeným na niekoľkých zmluvách, z ktorých iba posledná obsahovala arbitrážnu doložku. Súd však napriek tomu odôvodnil, že návrhy žalobcu vrátane tých, ktoré sa týkajú neobnovenia jeho pracovnej zmluvy, patria do jeho právomoci v zmysle arbitrážnej doložky nachádzajúcej sa v poslednej zmluve, pretože sa odvíjajú od tejto zmluvy alebo majú priamy vzťah k povinnostiam, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Tento rozsudok teda predpokladá, že nárok založený na neobnovení pracovnej zmluvy za týchto okolností je zmluvnej povahy.

107.

To je zrejmé aj z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Jenkinson. ( 65 ) Generálny advokát konkrétne považoval vzťah medzi žalobcom a misiou Eulex Kosovo za „pracovnoprávny vzťah zmluvnej povahy“ a keďže rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy ukončilo tento pracovný pomer, toto rozhodnutie a posledná zmluva obsahujúca arbitrážnu doložku spolu súviseli na účely právomoci Súdneho dvora podľa článku 272 ZFEÚ.

108.

V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že prístup Všeobecného súdu je zrejme v rozpore s inou judikatúrou Všeobecného súdu týkajúcou sa pracovných sporov podaných bývalými zmluvnými zamestnancami misie Eulex Kosovo, v ktorých sa rozhodnutia o neobnovení pracovnej zmluvy považovali za opatrenia patriace do zmluvného vzťahu medzi stranami. Aj keď tieto rozhodnutia nie sú pre Súdny dvor záväzné, nevidím žiadny dôvod, na rozdiel od toho, čo tvrdí misia Eulex Kosovo, prečo by táto judikatúra nemala byť v prejednávanej veci relevantná, najmä vzhľadom na podobnosti týkajúce sa sporných aktov.

109.

Konkrétne vo veci Bitiqi a i./Komisia a i. ( 66 ) bol Všeobecný súd vyzvaný, aby rozhodol o zákonnosti rozhodnutí, ktoré prijala misia Eulex Kosovo o neobnovení pracovných zmlúv niekoľkých zmluvných zamestnancov. V týchto rozhodnutiach vedúci misie informoval týchto zamestnancov, že ich pracovné zmluvy skončia k určitým dátumom a nebudú ďalej predĺžené. Všeobecný súd konštatoval, že spor sa nachádzal v zmluvnom rámci medzi stranami a vyplýval priamo z pracovnoprávneho vzťahu medzi nimi. Preto spadal do pôsobnosti ustanovení obsiahnutých v pracovných zmluvách, ktoré zverili bruselským súdom právomoc rozhodovať spory vyplývajúce z týchto zmlúv alebo s nimi súvisiace spory.

110.

Ďalej vec Sógor/Rada a i. ( 67 ) sa týka žaloby podanej právnym poradcom zamestnaným misiou Eulex Kosovo a neskôr osobitným zástupcom Európskej únie v Kosove, ktorou sa konkrétne domáhal zrušenia postupu vedúceho k neobnoveniu jeho pracovnej zmluvy. Všeobecný súd konštatoval, že spor spadá pod ustanovenie obsiahnuté v pracovnej zmluve, ktorá v tom čase zverila právomoc pre spory vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace so zmluvou bruselským súdom. Všeobecný súd poznamenal, že posledná pracovná zmluva žalobcu, ktorej neobnovenie napadol v predmetnom konaní, bola uzavretá na dobu určitú, a teda konštatoval, že nároky žalobcu boli odvodené z tejto zmluvy alebo prinajmenšom priamo súviseli s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto zmluvy.

111.

Na základe tejto judikatúry je potrebné predovšetkým uviesť, že skutočnosť, že pracovné zmluvy medzi zmluvnými zamestnancami a misiou Eulex Kosovo boli dohodnuté na dobu určitú a neobsahovali ustanovenia o ich obnovení, sa nepovažovala za prvok, ktorý by bránil posúdeniu rozhodnutí prijatých misiou Eulex Kosovo o neobnovení pracovných zmlúv týchto zamestnancov ako aktov patriacich do zmluvného vzťahu medzi stranami.

112.

Nakoniec by som rád zdôraznil, že z hľadiska širšej perspektívy záver, že napadnuté rozhodnutia spadajú do zmluvného rámca medzi SC a misiou Eulex Kosovo možno považovať za záver, ktorý zodpovedá osobitnému kontextu civilných misií SBOP konkrétne preto, lebo potvrdzuje flexibilitu zmluvných dojednaní týkajúcich sa zamestnávania zmluvných zamestnancov týchto misií, pričom zabezpečuje, aby sa týmto zamestnancom poskytla účinná súdna ochrana pri uplatňovaní sporných nárokov vyplývajúcich z týchto zmluvných dojednaní na základe arbitrážnej doložky dohodnutej stranami v ich pracovných zmluvách. ( 68 ) Tento záver určite neznižuje diskrečnú právomoc Únie a členských štátov modifikovať rámec týkajúci sa zamestnávania zmluvných zamestnancov civilných misií SBOP. Je totiž potrebné poznamenať, že Plán spoločnej akcie implementujúci Dohodu o civilnej SBOP vydaný Komisiou a VP v roku 2019 predpokladá preskúmanie zamestnaneckého statusu medzinárodných zmluvných zamestnancov a prípadných možností jeho zlepšenia. ( 69 )

113.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhovel tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, a zrušil napadnuté uznesenie na tomto základe.

114.

V prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 272 ZFEÚ SC tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 48 až 52 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zmenil kvalifikáciu tretieho žalobného dôvodu, ktorým sa žalobkyňa domáhala neplatnosti napadnutých rozhodnutí podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. Tento odvolací dôvod je rozdelený na tri časti.

115.

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu SC tvrdí, že Všeobecný súd nemal právomoc na túto zmenu kvalifikácie. SC sa domnieva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd nemal právomoc rozhodovať o žalobe o neplatnosť napadnutých rozhodnutí, nemal ani právomoc na zmenu kvalifikácie tejto žaloby.

116.

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu SC tvrdí, že zmena kvalifikácie bola v rozpore s jej výslovnou vôľou. Ako ilustruje judikatúra týkajúca sa zmeny kvalifikácie žalôb podľa článku 263 ZFEÚ na žaloby podľa článku 272 ZFEÚ, ( 70 ) Všeobecný súd nemôže platne zmeniť kvalifikáciu žaloby, najmä ak je to v rozpore s výslovnou vôľou žalobcu. V prejednávanej veci sa SC výslovne rozhodla nepodať žalobu o neplatnosť z dôvodu, že Všeobecný súd by v zmysle judikatúry odmietol svoju právomoc, a žaloba by bola podaná po uplynutí lehoty. SC na pojednávaní tiež uviedla, že takáto zmena kvalifikácie nie je možná, pretože žaloby podľa článku 272 ZFEÚ už majú vysoký štandard, keď požadujú od strán, aby do zmluvy vložili arbitrážnu doložku, ale subsidiárne sa domnievala, že podmienky uvedené v judikatúre Všeobecného súdu možno uplatniť obdobne.

117.

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu SC namieta, že Všeobecný súd jej nepriznal právo byť vypočutou v súvislosti so zmenou kvalifikácie, hoci táto zmena kvalifikácie pre ňu mala vážne následky vrátane toho, že jej bolo zamietnuté súdne preskúmanie napadnutých rozhodnutí a súvisiaca žaloba o náhradu škody.

118.

Misia Eulex Kosovo tvrdí, že Všeobecný súd v skutočnosti nezmenil kvalifikáciu žaloby v napadnutom uznesení, ale iba uviedol, v akom rozsahu by za určitých podmienok mohla byť táto žaloba prípustná, ak by bola podaná podľa článku 263 ZFEÚ. Misia Eulex Kosovo na pojednávaní tiež uviedla, že v prejednávanej veci existujú precedensy pre prístup Všeobecného súdu ( 71 ) a že takáto zmena kvalifikácie je možná na základe analogického uplatnenia podmienok stanovených v judikatúre Všeobecného súdu o zmene kvalifikácie žalôb podľa článku 263 ZFEÚ na žaloby podľa článku 272 ZFEÚ.

119.

Misia Eulex Kosovo ďalej spochybňuje tvrdenie SC, že jej bolo odopreté súdne preskúmanie a že jej malo byť priznané právo byť vypočutou v súvislosti s navrhovanou zmenou kvalifikácie. Súdne preskúmanie by bolo možné vykonať iba vtedy, ak by bola žaloba prípustná a Všeobecný súd by nemusel vypočuť SC v zmysle článku 126 svojho rokovacieho poriadku.

120.

V rámci prvého odvolacieho dôvodu SC napáda zákonnosť zmeny kvalifikácie tretej časti jej žalobného návrhu Všeobecným súdom. Konkrétnejšie, SC v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesplnil podmienky upravujúce takú zmenu kvalifikácie, t. j. Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o prekvalifikovanej žalobe (prvá časť), nebráni tomu výslovná vôľa žalobcu (druhá časť) a žalobca musí byť vypočutý (tretia časť). Okrem toho s odkazom na tvrdenia SC na pojednávaní, ako sú uvedené v bode 116 vyššie, SC zrejme tvrdí, že táto zmena kvalifikácie by v zásade nemala byť povolená vzhľadom na osobitosti článku 272 ZFEÚ.

121.

Je teda potrebné uviesť, že prvý odvolací dôvod vyvoláva dôležité otázky, ktorými sa doposiaľ judikatúra Súdneho dvora nezaoberala, týkajúce sa toho, či je možná zmena kvalifikácie žaloby podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, a ak áno, za akých podmienok je možné takúto zmenu kvalifikácie urobiť.

122.

Vzhľadom na môj návrh, že druhý odvolací dôvod je dôvodný, nemusí byť nevyhnutné, aby Súdny dvor rozhodol o prvom odvolacom dôvode. Napriek tomu preskúmam prvý odvolací dôvod pre prípad, že by Súdny dvor nesúhlasil s mojím názorom, a teda by bolo potrebné vychádzať z toho, že napadnuté rozhodnutia sú opatreniami oddeliteľnými od zmluvy, ktoré nemožno napadnúť podľa článku 272 ZFEÚ.

123.

Na úvod by som rád uviedol, že prvý odvolací dôvod sa zdá byť dôvodný a že čiastočná zmena kvalifikácie žaloby Všeobecným súdom je zaťažená vadou nesprávneho právneho posúdenia.

124.

Skôr ako uvediem dôvody, na základe ktorých som dospel k tomuto záveru, by som chcel zdôrazniť, že tvrdenie misie Eulex Kosovo, podľa ktorého Všeobecný súd v skutočnosti nezmenil kvalifikáciu žaloby SC, nemožno prijať.

125.

V bode 46 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že hoci sa SC výslovne odvolávala na článok 272 ZFEÚ, tretí žalobný návrh je nevyhnutné považovať za žalobu podľa článku 263 ZFEÚ.

126.

To viedlo Všeobecný súd v bodoch 51 a 52 napadnutého uznesenia k záveru, že tretí žalobný návrh je neprípustný, pretože bol podaný po uplynutí lehoty.

127.

Je pravda, že v bode 48 napadnutého uznesenia Všeobecný súd načrtol diskusiu o lehote stanovenej v článku 263 ZFEÚ konštatovaním, že „aj keby Všeobecný súd mohol prekvalifikovať základ tretieho žalobného návrhu na žalobu o neplatnosť podanú podľa článku 263 ZFEÚ“. Všeobecný súd však už formálne zmenil kvalifikáciu žaloby v bode 46 napadnutého uznesenia. Okrem toho z bodov 51 a 52 napadnutého uznesenia v spojení s bodmi 49 a 50 tohto uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd sa odvolával výlučne na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty na účely preukázania jej neprípustnosti. K takému záveru možno dospieť, iba ak bola žaloba prekvalifikovaná na žalobu podľa článku 263 ZFEÚ.

128.

Pokiaľ ide o podstatu veci, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry uvedenej v bode 27 napadnutého uznesenia, je to žalobca, komu prináleží vykonať výber právneho odôvodnenia svojej žaloby, zvoliac najvhodnejší právny základ, a nie súdy Únie. ( 72 )

129.

Všeobecný súd však v rozsiahlej judikatúre konštatoval, že ak je žaloba o neplatnosť alebo žaloba o náhradu škody podaná na Všeobecný súd, hoci spor má v skutočnosti zmluvnú povahu, môže v záujme hospodárnosti konania zmeniť kvalifikáciu tejto žaloby, ak sú splnené podmienky na túto zmenu. ( 73 )

130.

Zmena kvalifikácie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ na žalobu podľa článku 272 ZFEÚ je teda možná bez toho, aby bolo dotknuté právo na obranu žalovanej inštitúcie alebo orgánu, jednak v prípade, že tomu nebráni výslovná vôľa žalobcu, a jednak vtedy, ak sa v žalobe uvádza aspoň jeden žalobný dôvod založený na porušení pravidiel upravujúcich predmetný zmluvný vzťah. ( 74 ) Tieto dve podmienky sú kumulatívne, ( 75 ) čo znamená, že musia byť splnené obidve. ( 76 ) Ak je výslovná vôľa žalobcu nezaložiť žalobu na článku 272 ZFEÚ, ( 77 ) alebo neboli predložené žiadne žalobné dôvody vyplývajúce z porušenia pravidiel upravujúcich zmluvné vzťahy, ( 78 ) potom zmena kvalifikácie nie je možná. ( 79 )

131.

Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že žalobu podľa článku 263 ZFEÚ je možné preklasifikovať na žalobu podľa článku 272 ZFEÚ iba vtedy, ak existuje arbitrážna doložka, ktorá priznáva súdom Únie právomoc rozhodovať o žalobe podanej na tomto základe. ( 80 ) Zrejme teda nejde o podmienku pre zmenu kvalifikácie per se, ale predstavuje nezávislú požiadavku na účely overenia, či Všeobecný súd má podľa článku 272 ZFEÚ právomoc rozhodovať o žalobe tak, ako bola prekvalifikovaná. ( 81 )

132.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že Všeobecný súd spomenul možnosť zmeniť kvalifikáciu žaloby podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, aj keď obmedzenejším spôsobom. Všeobecný súd zatiaľ konkrétne nestanovil, či sa podmienky vo vyššie uvedenej judikatúre vzťahujú aj na opačný prípad. Napríklad v niektorých veciach ( 82 ) Všeobecný súd pristúpil k napadnutému uzneseniu podobným spôsobom a konštatoval, že aj keby bolo možné vykonať takúto zmenu kvalifikácie, žaloba bola podaná po uplynutí lehoty, a preto je neprípustná. V inej veci ( 83 ) sa Všeobecný súd obmedzil na konštatovanie, že žalobca zotrval na svojej pozícii bez toho, aby požadoval zmenu kvalifikácie, a preto žalobu zamietol ako neprípustnú.

133.

V prejednávanej veci je vzhľadom na predchádzajúcu judikatúru Všeobecného súdu zrejmé, že na základe informácií predložených Súdnemu dvoru neexistuje v zásade žiadny dôvod vylúčiť možnosť zmeniť kvalifikáciu žaloby podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu podľa článku 263 ZFEÚ za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Chápem to tak, že takáto zmena kvalifikácie vo všeobecnosti označuje situáciu, keď žalobca podal žalobu na súd Únie na jednom právnom základe, avšak vzhľadom jej povahu by mala byť táto žaloba založená na inom právnom základe. V záujme hospodárnosti konania teda môžu súdy Únie zmeniť kvalifikáciu žaloby podľa vhodného právneho základu s cieľom vyhnúť sa tomu, aby žalobca musel podávať novú žalobu podľa tohto právneho základu. Konkrétne skutočnosť, že súdy Únie môžu rozhodovať o žalobe na základe článku 272 ZFEÚ, ak existuje arbitrážna doložka, zrejme v zásade nebráni tejto zmene kvalifikácie, pretože taká zmena kvalifikácie predpokladá, že žaloba nemá zmluvnú povahu a v každom prípade ostáva rovnaká vo všetkom okrem právneho základu.

134.

Existujú tiež dôvody domnievať sa, ako uviedli SC a misia Eulex Kosovo, že podmienky stanovené v judikatúre Všeobecného súdu týkajúce sa zmeny kvalifikácie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ na žalobu podľa článku 272 ZFEÚ, môžu byť uplatnené analogicky. Tieto dôvody sú konkrétne založené na záujme podporovať koherentný prístupu v judikatúre súdov Únie a zabezpečiť dodržiavanie základných zásad procesného práva Únie, a najmä práva na obhajobu účastníkov konania v spore.

135.

Z toho vyplýva, že súdy Únie môžu v zásade zmeniť kvalifikáciu žaloby podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu podľa článku 263 ZFEÚ bez toho, aby boli dotknuté práva účastníkov konania na obhajobu, ak sú splnené tieto dve podmienky, po prvé nebráni tomu výslovná vôľa žalobcu a po druhé v žalobe je uplatnený aspoň jeden žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci, porušení podstatných formálnych náležitostí, porušení Zmlúv alebo akýchkoľvek právnych predpisov týkajúcich sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho, hoci nejde o výslovnú podmienku pre zmenu kvalifikácie ako takej, súdy Únie musia v zmysle článku 263 ZFEÚ overiť svoju právomoc rozhodovať o žalobe o neplatnosť, ako bola preklasifikovaná.

136.

Zdá sa, že výslovná vôľa žalobcu je v tomto smere dôležitým prvkom. Je to tak na požiadavky kladené na prípustnosť žalôb o neplatnosť a konkrétne vzhľadom na lehotu stanovenú v článku 263 ods. 6 ZFEÚ, ktorý vo všeobecnosti ukladá žalobcovi povinnosť konať rýchlo pri podaní žaloby o neplatnosť, v porovnaní so žalobou podľa článku 272 ZFEÚ, ktorá v tomto smere nestanovuje žiadnu konkrétnu lehotu. Preto by zmena kvalifikácie nemala byť možná, ak žalobca vyjadrí vôľu, že žaloba by sa nemala zakladať na článku 263 ZFEÚ. Ako ilustruje judikatúra Všeobecného súdu, ( 84 ) túto vôľu možno zistiť v súlade s príslušnými procesnými pravidlami, ktorými sa riadia súdy Únie, napríklad na základe vyjadrení žalobcu alebo v odpovedi na písomné alebo ústne otázky položené žalobcovi v priebehu konania.

137.

Prvý odvolací dôvod SC je potrebné preskúmať vzhľadom na tieto úvahy.

138.

Podľa môjho názoru je potrebné prvú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť. Je pravda, že Všeobecný súd v napadnutom uznesení neoveril svoju právomoc rozhodovať o prekvalifikovanej žalobe podľa článku 263 ZFEÚ. Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 131 vyššie však Všeobecný súd nebol povinný overiť svoju právomoc pred posúdením zmeny kvalifikácie žaloby. Okrem toho niet pochýb, že Všeobecný súd má právomoc rozhodovať o žalobe podľa článku 272 ZFEÚ v zmysle rozsudku Jenkinson (pozri body 60 až 63 vyššie) a o prekvalifikovanej žalobe podľa článku 263 ZFEÚ v zmysle rozsudku H/Rada a i (pozri body 52 a 53 vyššie). Navrhujem preto zamietnuť prvú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

139.

Domnievam sa, že druhej časti prvého odvolacieho dôvodu je potrebné vyhovieť. V napadnutom uznesení Všeobecný súd pristúpil ku zmene kvalifikácie tretieho žalobného návrhu bez toho, aby overil, či boli splnené podmienky pre túto zmenu, a najmä, či tomu nebránila výslovná vôľa žalobkyne. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zmenil kvalifikáciu tretieho žalobného návrhu proti výslovnej vôli SC, aby sa tretí žalobný návrh nezakladal na článku 263 ZFEÚ.

140.

Z podobných dôvodov sa domnievam, že je potrebné vyhovieť aj tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá do značnej miery súvisí s druhou časťou tohto odvolacieho dôvodu. Aj keď Všeobecný súd môže rozhodnúť, že o veci rozhodne veci bez vypočutia účastníkov konania podľa článku 126 rokovacieho poriadku, ( 85 ) je však potrebné zohľadniť výslovnú vôľu žalobcu ako jednu z podmienok pre zmenu kvalifikácie žaloby podľa článku 272 ZFEÚ na žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, ako bolo už uvedené vyššie. V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zmenil kvalifikáciu tretieho žalobného návrhu bez toho, aby získal stanovisko SC k navrhovanej zmene kvalifikácie.

141.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor potvrdil druhú a tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, a napadnuté uznesenie na tomto základe zrušil.

142.

V piatom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 268 ZFEÚ a článku 340 ods. 2 ZFEÚ práva na primerané a spravodlivé pracovné podmienky a práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj na porušení článku 272 ZFEÚ a článku 340 ZFEÚ ods. 1 a požiadaviek stanovených v oznámení o výberovom konaní 2014 SC tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 57 až 64 v spojení s bodom 74 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že jej žalobným návrhom, ktoré sú založené na zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti misie Eulex Kosovo, týkajúce sa opakovaných žiadostí o vykonanie vodičskej skúšky, zjavne chýba akýkoľvek právny základ.

143.

SC tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil jej tvrdenia týkajúce sa zmluvnej zodpovednosti misie Eulex Kosovo, aj keď nie je možné trvať na požiadavke oznámenia o výberovom konaní týkajúcej sa schopnosti viesť motorové vozidlo s náhonom na všetky štyri kolesá a absolvovania vodičskej skúšky, ak má zamestnanec ako SC zdravotné postihnutie.

144.

Okrem toho, pokiaľ ide o žalobný návrh týkajúci sa mimozmluvnej zodpovednosti SC tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil jej tvrdenia, podľa ktorých boli tieto požiadavky nezákonné a porušili jej právo na pracovné podmienky zohľadňujúce jej zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, ako aj jej právo na riadnu správu vecí verejných. Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že žaloba neobsahovala žiaden dôkaz preukazujúci existenciu príčinnej súvislosti a podmienky ujmy, pretože SC sa na základe judikatúry Súdu pre verejnú službu domnieva, ( 86 ) že žalobca, ktorý sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy nemusí poskytnúť dôkaz o týchto podmienkach.

145.

Misia Eulex Kosovo tvrdí, že schopnosť SC viesť vozidlo s náhonom na všetky štyri kolesá bola podstatným prvkom jej zamestnania v misii Eulex Kosovo. SC tiež neodôvodnila svoje nároky na náhradu škody a jej neúspech v absolvovaní vodičských skúšok nemá príčinnú súvislosť s odvolaním podaným proti napadnutým rozhodnutiam ani s údajnou škodou.

146.

Podľa môjho názoru nemôže byť piaty odvolací dôvod úspešný.

147.

V bode 64 napadnutého uznesenia Všeobecný súd založil svoj záver týkajúci sa zmluvnej zodpovednosti misie Eulex Kosovo na skutočnosti, že v pracovnej zmluve sa vyžaduje, aby SC bola schopná viesť vozidlo s náhonom na všetky štyri kolesá. Musím však zdôrazniť, že SC nespochybňuje tento záver, ktorý je dostatočný na odôvodnenie záveru Všeobecného súdu.

148.

Rozhodnutie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 57 až 63 napadnutého uznesenia o zamietnutí žalobného dôvodu týkajúceho sa mimozmluvnej zodpovednosti SC bolo založené na skutočnosti, že žaloba neobsahovala žiadne informácie, ktoré by Všeobecnému súdu umožnili určiť skutočnú škodu alebo existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním, ktoré je predmetom žaloby, a údajnou škodou. Všeobecný súd dospel k uvedenému rozhodnutiu so zreteľom na ustálenú judikatúru uvedenú v bodoch 58, 59 a 61 napadnutého uznesenia, že podmienky upravujúce mimozmluvnú zodpovednosť Únie sú kumulatívne, ( 87 ) a žalobca musí poskytnúť presvedčivý dôkaz o existencii údajnej škody a priamej príčinnej súvislosti. ( 88 )

149.

Chcel by som zdôrazniť, že SC sa nesnaží preukázať, že by poskytnuté dôkazy boli dostačujúce alebo žeby posúdenie Všeobecného súdu bolo založené na skreslení týchto dôkazov, ale namieta len nesprávne právne posúdenie, ktoré nie je možné vzhľadom na ustálenú judikatúru preukázať. Je potrebné dodať, že relevantné závery obsiahnuté v rozhodnutiach Súdu pre verejnú službu, na ktoré sa odvoláva SC, boli v odvolacom konaní zrušené. ( 89 )

150.

Navrhujem preto zamietnuť piaty odvolací dôvod ako nedôvodný.

151.

V súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

152.

Nemyslím si, že stav konania umožňuje Súdnemu dvoru vydať rozsudok. Všeobecný súd v napadnutom uznesení v skutočnosti neposúdil skutkové tvrdenia týkajúce sa podstaty sporu, pretože niektoré návrhy považoval za neprípustné. Vec by sa mala vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu, ako to požadujú SC a misia Eulex Kosovo.

153.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor čiastočne zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 19. septembra 2018, SC/Eulex Kosovo (T‑242/17, EU:T:2018:586), a to v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol žalobu SC z dôvodu, že tretí žalobný návrh je neprípustný, a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej, a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.