1. 

Spor vo veci samej sa týka uvádzania na trh elektronickej cigarety vo Francúzsku, ktorej náplň obsahuje tekutinu s kanabidiolom (CBD), teda s molekulou, ktorá je výťažkom z rastliny konopy, ale ktorá, na rozdiel od tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je tiež výťažkom z konopy, nemá, prinajmenšom za súčasného stavu vedeckého poznania, psychotropné účinky. B. S. a C. A., riaditelia spoločnosti, ktorá uvádza na trh túto elektronickú cigaretu pod názvom Kanavape, boli v trestnom konaní odsúdení Tribunal correctionnel de Marseille (Trestný súd Marseilles, Francúzsko) z toho dôvodu, že olej s obsahom CBD obsiahnutý v náplniach do elektronických cigariet bol výťažkom z celej rastliny konopy, vrátane listov a kvetov. Francúzska právna úprava totiž obmedzuje pestovanie, dovoz, vývoz a priemyselné a obchodné využitie konope len na vlákna a semená.

2. 

Keďže olej s obsahom CBD obsiahnutý v Kanavape bol v prejednávanej veci dovezený z Českej republiky, kde bola rastlina konopy dopestovaná a kde došlo k extrakcii CBD, vnútroštátny súd, konkrétne Cour d’appel d’Aix‑en‑Provence (Odvolací súd Aix‑en‑Provence, Francúzsko), sa pýta na súlad francúzskej právnej úpravy s ustanoveniami ZFEÚ týkajúcimi sa voľného pohybu tovaru, ako aj s predpismi sekundárneho práva, ktoré boli prijaté v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, presnejšie s nariadeniami (EÚ) č. 1307/2013 ( 2 ) a 1308/2013 ( 3 ).

3. 

Táto vec teda poskytne Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k súladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá obmedzuje dovoz látky pochádzajúcej z konopy, konkrétne oleja s obsahom CBD, o ktorom účastníci konania tvrdia, že zaznamenáva rastúcu popularitu, s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ a konkrétne s článkom 36 ZFEÚ, ktorý oprávňuje členské štáty prijať opatrenia zakazujúce alebo obmedzujúce dovozy z dôvodov súvisiacich s ochranou zdravia a života ľudí.

4.

Článok 38 ZFEÚ uvádza:

„1.   Únia vymedzuje a vykonáva spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva.

Vnútorný trh sa vzťahuje na poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami. ‚Poľnohospodárske výrobky’ sú výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby a rybného hospodárstva, ako aj výrobky po prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrobkami bezprostredne súvisia. Odkazy na spoločnú poľnohospodársku politiku alebo poľnohospodárstvo a používanie pojmu ,poľnohospodársky‘ sa týkajú aj rybného hospodárstva, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky tohto odvetvia.

…

3.   Výrobky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článkov 39 až 44, sú uvedené v prílohe I.

…“

5.

Príloha I zmlúv, nazvaná „Zoznam uvedený v článku 38 [ZFEÚ]“, odkazuje na položku 57.01 „Bruselskej nomenklatúry“ ( 4 ), ktorá uvádza „pravé konope (Cannabis sativa) surové alebo spracované, ale nespradené, výčesky (kúdeľ) a odpady pravého konope (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier alebo špagátov)“. Táto príloha tiež odkazuje na kapitolu 12 Bruselskej nomenklatúry, ktorá uvádza „olejnaté semená a olejnaté ovocie; zmesové zrná, semená a ovocie, priemyslové a liečivé rastliny; slama a krmoviny“.

6.

Článok 32 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 stanovuje:

„Plochy využívané na pestovanie konope sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah tetrahydrokanabinolu používaných odrôd nepresahuje 0,2 %.“

7.

Článok 189 nariadenia č. 1308/2013 uvádza:

„1.   Tieto výrobky možno dovážať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

…

2.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté reštriktívnejšie pravidlá, ktoré členské štáty prijali v súlade so ZFEÚ a povinnosťami podľa Dohody WTO o poľnohospodárstve.“

8.

Článok R. 5132‑86 Code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia) stanovuje:

„I. – Zakazuje sa produkcia, výroba, preprava, dovoz, vývoz, držba, ponuka, prevod, nadobúdanie alebo použitie:

1. Konopa, jej rastliny a živice, výrobkov, ktoré ich obsahujú, alebo výrobkov, ktoré sú získané z konopy, z jej rastliny alebo živice;

2. Tetrahydrokanabinolov, s výnimkou delta 9‑tetrahydrokanabinolu, ich esterov, éterov, solí, ako aj solí uvedených derivátov a výrobkov, ktoré ich obsahujú.

II. – Výnimky z vyššie uvedených ustanovení možno udeliť na účely výskumu a kontroly, ako aj výroby derivátov povolených generálnym riaditeľom Agence nationale de sécurité du médicament et des produits de santé (Národná agentúra pre bezpečnosť liekov a zdravotníckych výrobkov, Francúzsko).

Pestovanie, dovoz, vývoz a priemyselné a obchodné používanie odrôd konopy bez omamných vlastností alebo výrobkov obsahujúcich tieto odrody možno povoliť na základe návrhu generálneho riaditeľa agentúry, vyhláškou ministrov zodpovedných za poľnohospodárstvo, dane, priemysel a zdravie.

…“

9.

Na základe výnimiek predpokladaných článkom R. 5132‑86 Code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia) bola prijatá vyhláška z 22. augusta 1990 o uplatňovaní článku R. 5181 (dnes článok R. 5132‑86) Code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia) ( 5 ), zmenená a doplnená v roku 2004 ( 6 ) (ďalej len „vyhláška z 22. augusta 1990“).

10.

Článok 1 vyhlášky z 22. augusta 1990 uvádza:

„V zmysle článku R. 5181 uvedeného zákonníka je povolené pestovanie, dovoz, vývoz a priemyselné a obchodné využívanie (vlákna a semená) odrôd Cannabis sativa L., ktoré spĺňajú tieto kritériá:

…“

11.

Obežníkom z 23. júla 2018 ( 7 ) minister spravodlivosti vyzval prokuratúru, aby stíhala a potláčala „s osobitnou ráznosťou“ trestné činy, ku ktorým môže dochádzať v súvislosti s predajom výrobkov pochádzajúcich z konopy verejnosti. Bod 2.2 tohto obežníka uvádza: „… treba spresniť, že kanabidiol sa nachádza hlavne v listoch a kvetoch rastliny a nie vo vláknach a semenách. V dôsledku toho sa za súčasného stavu právnej úpravy nezdá, že by bola možná extrakcia kanabidiolu za podmienok, ktoré by boli v súlade so Zákonníkom verejného zdravia.“

12.

Ako bolo uvedené v bode 1 vyššie, spoločnosť SAS Catlab založená v Marseille (Francúzsko), ktorej riaditeľmi sú B. S. a C. A. uvádza na trh elektronické cigarety Kanavape, ktorých náplň obsahuje tekutinu s obsahom CBD. CBD je molekula extrahovaná z konopy, presnejšie z Cannabis sativa L. Napriek tomu, že CBD má, podľa tvrdení používaných pri predaji Kanavape, relaxačné vlastnosti, nemá na rozdiel od THC žiadne známe psychotropné účinky.

13.

V decembri 2014 viedla spoločnosť Catlab komunikačnú kampaň na spustenie predaja Kanavape. V nadväznosti na túto kampaň procureur de la République (prokurátor) pri Tribunal de grande instance de Marseille (Prvostupňový súd Marseille, Francúzsko) nariadil vyšetrovanie. Tento orgán zistil, že olej s obsahom CBD používaný pre Kanavape pochádza z rastlín pestovaných v Českej republike, kde sa tiež tento olej extrahoval. Z tohto vyšetrovania zároveň vyplýva, že na výrobu oleja s obsahom CBD sa používa celá rastlina konopy, vrátane listov a kvetov. Tento olej následne do Francúzska doviezla Catlab, ktorá ho spracovala do náplní pre Kanavape. ( 8 )

14.

Rozsudkom z 8. januára 2018 (ďalej len „rozsudok Trestného súdu Marseille“) Tribunal correctionnel de Marseille (Trestný súd Marseille) uznal B. S. a C. A. za vinných najmä zo spáchania trestného činu porušenia pravidiel obchodovania s jedovatými rastlinami. Toto porušenie zákona je upravené v článku L. 5432‑1 I, bode 1 Code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia), ktorý postihuje nedodržiavanie takých predpisov prijatých na základe článku L. 5132‑8 tohto istého zákonníka, ako je napríklad vyhláška z 22. augusta 1990. Tribunal correctionnel de Marseille (Trestný súd Marseille) najmä uviedol, že podľa tejto vyhlášky je výroba konopného oleja určeného na jeho vloženie do Kanavape „v súlade so zákonom len vtedy, keď je získaný lisovaním semien“, zatiaľ čo „primiešanie listov, listeňov alebo kvetov do tohto výrobku stačí na to, aby sa stalo použitie rastliny konopy na priemyselné alebo obchodné účely nezákonným“. Spáchanie trestného činu bolo konštatované preto, lebo na výrobu oleja s obsahom CBD, ktorý bol vložený do Kanavape, bola použitá celá rastlina konopy, vrátane listov a kvetov. Tribunal correctionnel de Marseille (Trestný súd Marseille) teda odsúdil B. S. na trest odňatia slobody v trvaní osemnástich mesiacov podmienečne a na zaplatenie peňažného trestu v sume 10000 eur. Pokiaľ ide o C. A., ten bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní pätnástich mesiacov a na zaplatenie peňažného trestu v sume 10000 eur.

15.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že B. S. a C. A. neboli stíhaní za to, že by na trh uvádzali výrobok obsahujúci vyššiu ako zákonom povolenú 0,20 % prahovú hodnotu THC, keďže analýza vykonaná Agence nationale de sécurité du médicament et des produits de santé (Národná agentúra pre bezpečnosť liekov a zdravotníckych výrobkov) preukázala, že táto prahová hodnota dosiahnutá nebola.

16.

B. S. a C. A. podali proti rozsudku Tribunal correctionnel de Marseille (Trestný súd Marseille) odvolanie na Cour d’appel d’Aix‑en‑Provence (Odvolací súd Aix‑en‑Provence, Francúzsko). Uvedený súd sa pýta na súlad vyhlášky z 22. augusta 1990 so zásadou voľného pohybu tovaru, keďže táto vyhláška obmedzuje dovoz výrobku, ktorý vzhľadom na koncentráciu THC nižšiu, ako je zákonnom povolená prahová hodnota 0,20 %, nemožno považovať za omamnú látku. Pýta sa tiež na súlad vyhlášky z 22. augusta 1990 s nariadeniami č. 1307/2013 a 1308/2013, ktoré povoľujú pestovanie a dovoz konope, pri ktorej je obsah THC nižší ako 0,20 % do Únie.

17.

Cour d’appel d’Aix‑en‑Provence (Odvolací súd Aix‑en‑Provence) teda prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa nariadenia [č. 1307/2013 a 1308/2013], ako aj zásada voľného pohybu tovaru vykladať tak, že výnimky zavedené vyhláškou z 22. augusta 1990 tým, že obmedzujú pestovanie pravej konopy, jej priemyselné spracovanie a jej uvedenie na trh, len na vlákno a semená, zavádzajú obmedzenie, ktoré nie je v súlade s právom [Únie]?“

18.

Prejudiciálna otázka bola predmetom písomných pripomienok, ktoré predniesli B. S., C. A., vlády Francúzskej republiky a Helénskej republiky, ako aj Európska komisia. Títo účastníci konania boli vypočutí na pojednávaní 23. októbra 2019.

19.

Vnútroštátny súd sa Súdneho dvora pýta, či sa majú na jednej strane nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013, a na druhej strane „zásada voľného pohybu tovaru“ vykladať v tom zmysle, že bránia opatreniu, akým je vyhláška z 22. augusta 1990, ktoré obmedzuje pestovanie, dovoz a priemyselné a obchodné použitie konope len na vlákno a semená rastliny, s vylúčením listov a kvetov.

20.

Na úvod by som chcel uviesť dve poznámky k predmetu prejudiciálnej otázky.

21.

Po prvé odkaz vnútroštátneho súdu na „zásadu voľného pohybu tovaru“ treba, ako tvrdí Komisia, rozšíriť na odkaz na články 34 a 36 ZFEÚ, ktoré sa týkajú množstevných obmedzení dovozu a opatrení s rovnakým účinkom medzi členskými štátmi. Nezáleží na tom, že vnútroštátny súd v odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho konania odkazuje na články 28, 29, 30 a 32 ZFEÚ. Tieto články sa totiž týkajú zákazu ciel na dovoz a vývoz, a poplatkov s rovnakým účinkom. Vyhláška z 22. augusta 1990 však, hoci obmedzuje najmä dovoz konopy na určité časti rastliny, neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa ciel alebo poplatkov s rovnakým účinkom. Súlad takého opatrenia, ako je to, o ktoré ide vo veci samej, so „zásadou voľného pohybu tovaru“ uvedenou vnútroštátnym súdom teda treba posudzovať len vzhľadom na články 34 a 36 ZFEÚ.

22.

Po druhé nesúhlasím so stanoviskom B. S., podľa ktorého treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu, rozšíriť predmet prejudiciálnej otázky.

23.

Podľa názoru B. S. by mal Súdny dvor posúdiť z hľadiska súladu s právom Únie nielen zákaz uvádzať na trh listy a kvety konopy, ale tiež tri ďalšie podmienky, ktorými francúzska právna úprava podmieňuje uvádzanie konopy na trh, teda po prvé, aby predmetná rastlina patrila do niektorej z taxatívne vymenovaných odrôd Cannabis sativa L., po druhé, aby obsah THC v tejto rastline nepresahoval 0,20 %, a po tretie, aby bol obsah THC v konečnom výrobku nulový. ( 9 ) Súdny dvor by však podľa môjho názoru nemal k takémuto preskúmaniu pristúpiť. Otázka, či sú tieto tri posledné podmienky v súlade s článkami 34 a 36 ZFEÚ, totiž nesúvisí s predmetom sporu vo veci samej, keďže podľa vnútroštátneho súdu boli B. S. a C. A. odsúdení „z dôvodu použitia celej rastliny konopy, vrátane listov a kvetov, na výrobu sporného výrobku“ a nie z toho dôvodu, že by použitý olej s obsahom CBD bol získaný z odrody konopy, ktorá nie je uvedená vo vyhláške z 22. augusta 1990, alebo z toho dôvodu, že by obsah THC v tomto oleji, hoci bol nižší ako 0,20 %, nebol nulový.

24.

Okrem toho by podľa B. S. mal Súdny dvor tiež určiť, či možno Kanavape považovať za liek na humánne použitie v zmysle smernice 2001/83/ES ( 10 ). Je pravda, že táto otázka určitým spôsobom súvisí s predmetom sporu vo veci samej. B. S. a C. A. totiž boli zo strany Tribunal correctionnel de Marseille (Trestný súd Marseille) odsúdení nielen za trestný čin porušovania predpisov o obchodovaní s jedovatými rastlinami, ale tiež za uvádzanie na trh lieku (ktorý sa takým javí z hľadiska jeho prezentácie a nie funkcie), pre ktorý nebolo vydané povolenie na uvedenie na trh. Napriek tomu by podľa môjho názoru Súdny dvor nemal pristúpiť k preskúmaniu, ktoré navrhuje B. S, keďže podľa ustálenej judikatúry odpoveď na doplňujúce otázky uvedené účastníkmi konania by bola nezlučiteľná s povinnosťou Súdneho dvora umožniť v súlade s článkom 23 jeho štatútu vládam členských štátov predložiť pripomienky vzhľadom na to, že oprávneným subjektom sa doručujú iba vnútroštátne rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania. ( 11 ) Z toho istého dôvodu by Súdny dvor nemal, na rozdiel od tvrdení B. S., preskúmavať súlad takej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, s článkami 15, 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie, na ktorú návrh na začatie prejudiciálneho konania na žiadnom mieste neodkazuje.

25.

Z toho vyvodzujem, že preskúmanie zo strany Súdneho dvora by sa malo obmedziť na posúdenie súladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá obmedzuje dovoz konope z iného členského štátu len na vlákno a semená, s nariadeniami č. 1307/2013 a 1308/2013, ako aj s článkami 34 a 36 ZFEÚ.

26.

Nižšie teda najprv preskúmam súlad takejto právnej úpravy s týmito nariadeniami a následne jej súlad s článkami 34 a 36 ZFEÚ.

27.

Zdôrazňujem, že keďže v prejednávanej veci došlo k vypestovaniu konopy, ako aj k extrakcii CBD v Českej republike, výrobkom, ktorý doviezli B. S. a C. A., je olej s obsahom CBD. ( 12 ) Ide teda o zistenie toho, či nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 bránia tomu, aby členský štát zakázal dovoz oleja s obsahom CBD z iného členského štátu vtedy, keď bol tento olej extrahovaný z celej rastliny konopy, a nielen z vlákien a semien.

28.

V tejto súvislosti B. S. tvrdí, že CBD je poľnohospodárskym výrobkom v zmysle článku 38 ods. 1 ZFEÚ a že z tohto dôvodu patrí do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013, ktoré bránia tomu, aby členský štát obmedzoval použitie rastliny konope na jej vlákna a semená. Rovnako C. A. uvádza, že nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 sú uplatniteľné na celú rastlinu konopy, teda aj na CBD pochádzajúce z jej kvetov a listov, a že vyhláška z 22. augusta 1990 zasahuje do spoločnej organizácie trhu v odvetví konopy.

29.

Francúzska vláda naopak tvrdí, že nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 uplatniteľné nie sú, keďže prvé sa týka pestovania konopy a nie jej uvádzania na trh, a druhé sa nevzťahuje na listy a kvety konopy, ale len na stonky a semená. V každom prípade jediné relevantné ustanovenie týchto nariadení, konkrétne článok 189 nariadenia č. 1308/2013, nebráni takému opatreniu, o aké ide v spore vo veci samej.

30.

Grécka vláda na pojednávaní uviedla, že CBD nepatrí do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013. Rovnako Komisia zdôrazňuje, že CBD je organickou chemickou látkou, na ktorú sa z tohto dôvodu nemôžu vzťahovať tieto nariadenia.

31.

Podľa môjho názoru nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 nebránia tomu, aby členský štát zakázal dovoz oleja s obsahom CBD z iného členského štátu vtedy, keď je tento olej extrahovaný z celej rastliny konopy. Olej s obsahom CBD totiž podľa môjho názoru nepatrí medzi výrobky, na ktoré sa vzťahujú nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013. V každom prípade tieto nariadenia, aj keby boli uplatniteľné, by nezakazovali členskému štátu prijať takú právnu úpravu, ako je tá opísaná v bode 27 vyššie, a to za predpokladu, že takáto právna úprava by bola spôsobilá na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí, a nešla by nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

32.

Ďalej preskúmam uplatniteľnosť nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013 a následne, subsidiárne, ich uplatnenie.

33.

Poukazujem na to, že nariadenie č. 1307/2013 v článku 4 ods. 1 písm. d) definuje „poľnohospodárske výrobky“, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, ako „produkty, s výnimkou produktov rybárstva, uvedené v prílohe I k zmluvám, a bavlna“. Rovnako nariadenie č. 1308/2013 v článku 1 ods. 1 uvádza, že vytvára spoločnú organizáciu trhov s „poľnohospodárskymi výrobkami, to znamená so všetkými výrobkami uvedenými v prílohe I k zmluvám s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry definovaných v legislatívnych aktoch Únie o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry“. Pokiaľ ide o konope, príloha I zmlúv sa týka na jednej strane položky 57.01 Bruselskej nomenklatúry, konkrétne ide o „pravé konope (Cannabis sativa) surové alebo spracované, ale nespradené, výčesky (kúdeľ) a odpady pravého konope (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier alebo špagátov)“, a na druhej strane kapitoly 12 Bruselskej nomenklatúry, konkrétne ide o „olejnaté semená a olejnaté ovocie; zmesové zrná, semená a ovocie, priemyslové a liečivé rastliny; slama a krmoviny“, vrátane semien konopy.

34.

Tu treba poukázať na vysvetlivky k harmonizovanému systému opisu a číselného označovania tovaru. ( 13 ) Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že významným spôsobom prispievajú k výkladu rozsahu rozličných colných položiek, avšak bez toho, aby boli právne záväzné. ( 14 ) Vysvetlivky k harmonizovanému systému opisu a číselného označovania tovaru týkajúce sa položky 5302 uvádzajú, že sa vzťahuje na: ( 15 )„(1) surovú konopu tak, ako bola pozbieraná, odzrnená alebo neodzrnená; (2) máčanú konopu, ktorej vlákna, už čiastočne oddelené od drevnatej časti byle, sú s ňou stále ešte spojené; (3) lámanú konopu, to znamená len kúdeľ pozostávajúci zo zväzkov vlákien (textilné vlákna), ktoré niekedy presahujú dĺžku 2 m; (4) česaný alebo inak spracovaný kúdeľ z konopného vlákna na pradenie nití (ale nespradený), obvykle v podobe prameňov“ ( 16 ).

35.

Olej s obsahom CBD, o ktorý ide v prejednávanej veci, sa extrahuje z rastliny konopy pridaním oxidu uhličitého pod vysokým tlakom a pri nízkej teplote. Olej s obsahom CBD teda nemožno považovať za surovú konopu, keďže táto je definovaná ako konopa „tak, ako bola pozbieraná“. Nemôže byť považovaný ani za máčanú alebo lámanú konopu, ani za kúdeľ, keďže proces získavania CBD nevyžaduje oddelenie vlákien od zvyšku rastliny.

36.

Olej s obsahom CBD teda nie je výrobkom uvedeným v prílohe I zmlúv. Z toho vyplýva, že olej s obsahom CBD nepatrí do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013, keďže článok 4 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1307/2013 a článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 uvádzajú, že sa uplatňujú na výrobky „uvedené v prílohe I k zmluvám“.

37.

Na podporu tohto záveru zdôrazňujem po prvé, že s výnimkou bavlny výslovne uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1307/2013, ani toto ustanovenie, ani článok 1 nariadenia č. 1308/2013 nestanovujú, že by sa uplatňovali na iné výrobky, ako sú výrobky uvedené v prílohe I zmlúv. Výslovné zahrnutie bavlny, a to článkom 4 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1307/2013, ako aj výslovné vylúčenie produktov rybolovu a akvakultúry, z ktorých niektoré sú pritom uvedené v prílohe I zmlúv, a to článkom 4 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1307/2013 a článkom 1 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013, potvrdzujú taxatívnu povahu odkazu na výrobky vymenované v prílohe I zmlúv.

38.

Po druhé uvádzam, že príloha I nariadenia č. 1308/2013, ktorá podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia vymenúva „poľnohospodárske výrobky vymedzené v odseku 1“ uvádza, pokiaľ ide o konope, položku 5302 a podpoložku 12079991 kombinovanej nomenklatúry, ktorá zodpovedá položkám Bruselskej nomenklatúry uvedeným v prílohe I zmlúv. Príloha I nariadenia č. 1308/2013 teda, pokiaľ ide o konope, neuvádza žiadnu položku, ktorá by už nebola uvedená v prílohe I zmlúv. Konkrétne, príloha I nariadenia č. 1308/2013 neuvádza olej s obsahom CBD, a dokonca ani CBD.

39.

Po tretie sa nemožno domnievať, že by olej s obsahom CBD patril do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013 ako výrobok prvotného spracovania konopy v zmysle článku 38 ods. 1 ZFEÚ.

40.

V tejto súvislosti uvádzam, že „poľnohospodárske výrobky“ sú definované v článku 38 ods. 1 ZFEÚ ako „výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby a rybného hospodárstva, ako aj výrobky po prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrobkami bezprostredne súvisia“. Podľa judikatúry z pojmu prvotného spracovania vyplýva zjavná hospodárska závislosť medzi surovinami a výrobkami, ktoré sú výsledkom výrobného procesu, nezávisle od počtu činností, ktoré prvotné spracovanie zahŕňa. ( 17 ) V článku 38 ods. 3 ZFEÚ je však uvedená druhá definícia poľnohospodárskych výrobkov. Podľa tohto ustanovenia sú poľnohospodárskymi výrobkami tie, uvedené na zozname, ktorý je predmetom prílohy I k zmluvám. Z judikatúry však vyplýva, že tieto dve definície sú vlastne len jednou, takže výrobok, ktorý vyhovuje definícii poľnohospodárskeho výrobku uvedenej v článku 38 ods. 1 ZFEÚ, ale ktorý nie je vymenovaný v prílohe I zmlúv, nemožno považovať za poľnohospodársky výrobok ( 18 ) a nemôže sa teda naň vzťahovať najmä článok 43 ZFEÚ, ktorý je právnym základom nariadení o spoločnej organizácii trhov. Inými slovami, zoznam uvedený v prílohe I k zmluvám je taxatívny.

41.

Jednak však pochybujem o tom, že by olej s obsahom CBD mohol byť považovaný za produkt prvotného spracovania konopy. V tejto súvislosti treba odkázať na pripomienky vlády Helénskej republiky a Komisie, podľa ktorých olej s obsahom CBD, ktorý je extrahovaný z rastliny konopy prostredníctvom zložitého a nákladného procesu „bezprostredne [ne]súvis[í]“ s touto rastlinou, ako to vyžaduje článok 38 ods. 1 ZFEÚ.

42.

Jednak, aj za predpokladu, že by olej s obsahom CBD mohol byť považovaný za výrobok prvotného spracovania konopy, nepatril by napriek tomu do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013.

43.

Na to, aby olej s obsahom CBD patril do pôsobnosti týchto nariadení, totiž nestačí, aby bol kvalifikovaný ako výrobok prvotného spracovania v zmysle článku 38 ods. 1 ZFEÚ. Ako som totiž uviedol v bodoch 36 až 38 vyššie, nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 výslovne uvádzajú, že sa uplatňujú nie na poľnohospodárske výrobky v zmysle článku 38 ods. 1 ZFEÚ, vrátane výrobkov prvotného spracovania, ale len na poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k zmluvám. Taký výklad by bol v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa taxatívnej povahy zoznamu uvedeného v prílohe I zmlúv, citovanej v bode 40 vyššie.

44.

Nemožno sa ani domnievať, že by olej s obsahom CBD patril do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013 ako výrobok prvotného spracovania výrobku uvedeného v prílohe I zmlúv, teda surovej konopy. Takýto výklad by bol v rozpore s tou istou judikatúrou.

45.

Z toho vyvodzujem, že olej s obsahom CBD nepatrí do pôsobnosti nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013. Ak by sa však Súdny dvor domnieval, že nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 sú na olej s obsahom CBD uplatniteľné, určím teraz, či tieto nariadenia bránia takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej.

46.

Ako bolo uvedené v bode 31 vyššie, aj za predpokladu, že by sa nariadenia č. 1307/2013 a 1308/2013 na konopný olej uplatňovali, tieto podľa môjho názoru nebránia tomu, aby členský štát prijal takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, pod podmienkou, že je spôsobilá na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí, a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

47.

Podľa ustálenej judikatúry totiž v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá patrí do spoločnej právomoci Únie a členských štátov, členské štáty disponujú legislatívnou právomocou, ktorá im umožňuje vykonávať svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia nevykonala svoju právomoc. Ak preto existuje nariadenie o spoločnej organizácii trhu v danom odvetví, členské štáty sú povinné zdržať sa prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré môžu z neho stanoviť výnimky alebo ho môžu narušiť, alebo ktoré by bránili jeho riadnemu fungovaniu. Zavedenie spoločnej organizácie trhu však nebráni členským štátom uplatňovať vnútroštátne pravidlá, ktoré sledujú iný cieľ všeobecného záujmu, ako sú ciele, na ktoré sa vzťahuje táto spoločná organizácia trhov, aj keď tieto pravidlá môžu mať vplyv na fungovanie spoločného trhu v dotknutom odvetví. ( 19 )

48.

V prejednávanej veci sa mi zdá, že vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje dovoz oleja s obsahom CBD z iného členského štátu v prípade, keď je extrahovaný z celej rastliny, sa neodchyľuje od žiadneho z ustanovení nariadení č. 1307/2013 a 1308/2013, ktoré sa týkajú konopy, a ani tieto ustanovenia neporušuje.

49.

Článok 32 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, na ktorý odkazuje vnútroštátny súd, totiž uvádza, že plochy využívané na pestovanie konopy, sa nepovažujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, a nemôžu mať teda za následok priame platby pre poľnohospodárov, pokiaľ má pestovaná odroda obsah THC vyšší ako 0,2 %. Článok 32 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 sa teda týka pestovania konopy a nie jej dovozu z iného členského štátu, o ktorý ide v prejednávanej veci. Rovnako nie je relevantný ani článok 35 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý tiež vnútroštátny súd zmieňuje, keďže toto ustanovenie len oprávňuje Komisiu prijať delegované akty, ktorých cieľom je najmä stanoviť postup overovania obsahu THC uvedeného v článku 32 ods. 6 toho istého nariadenia. Pokiaľ ide o nariadenie č. 1308/2013, hoci jeho článok 189 ods. 1, na ktorý sa tiež odvoláva vnútroštátny súd, zakazuje dovoz surovej konopy vtedy, keď je obsah THC vyšší ako 0,20 %, ide o dovoz konopy „do Únie“ z tretích štátov, nie o dovoz konopy z iného členského štátu. Článok 189 nariadenia č. 1308/2013 okrem toho patrí do časti III tohto nariadenia, nazvanej „Obchod s tretími krajinami“, nie do časti II, nazvanej „Vnútorný trh“.

50.

Možno však dospieť k záveru, že vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje dovoz oleja s obsahom CBD z iného členského štátu vtedy, keď je extrahovaný z celej rastliny, predstavuje prekážku riadneho fungovania spoločnej organizácie trhu v odvetví konope, upraveného nariadením č. 1308/2013, v zmysle judikatúry citovanej v bode 47 vyššie. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že ustanovenia Zmluvy, ktoré zakazujú akékoľvek množstevné obmedzenie alebo opatrenie s rovnakým účinkom, tvoria neoddeliteľnú súčasť spoločnej organizácie trhu v predmetnom odvetví. ( 20 ) Pritom akékoľvek opatrenie členských štátov, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie, sa má považovať za opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu v zmysle článku 34 ZFEÚ. ( 21 ) Preto treba vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá zakazuje dovoz oleja z obsahom CBD vtedy, keď je tento extrahovaný z celej rastliny konopy, a najmä z jej listov a kvetov, považovať za opatrenie s rovnakým účinkom v zmysle článku 34 ZFEÚ. Takáto právna úprava totiž znemožňuje dovoz oleja s obsahom CBD do Francúzska, keďže, ako to uviedla francúzska vláda na pojednávaní, je technicky veľmi ťažké a ekonomicky neudržateľné vyrábať CBD z vlákien a semien konopy.

51.

Spresňujem, že podľa môjho názoru Únia svoju právomoc v oblasti voľného pohybu tovaru, na ktorý sa vzťahuje nariadenie č. 1308/2013, vykonala vyčerpávajúcim spôsobom. ( 22 ) V tejto súvislosti nezáleží na tom, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 1308/2013 výslovne neupravuje zákaz množstevných obmedzení a opatrení s rovnakým účinkom, keďže taký zákaz je, dokonca aj pri neexistencii výslovného ustanovenia, neoddeliteľnou súčasťou nariadenia o spoločnej organizácii trhu v dotknutom odvetví. ( 23 ) Málo tiež záleží na tom, že článok 189 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 oprávňuje členské štáty prijať „reštriktívnejšie pravidlá“, ako sú tie, ktoré sú upravené v odseku 1, a opísané v bode 49 vyššie. Článok 189 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 totiž stanovuje, že takéto ustanovenia musia členské štáty prijať „v súlade so ZFEÚ“, teda najmä v súlade s článkom 34 ZFEÚ. Článok 189 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 teda podľa môjho názoru nemožno vykladať tak, že by oprávňoval členský štát zakázať dovoz konopného oleja z iného členského štátu.

52.

Z judikatúry citovanej v bode 47 vyššie však vyplýva, že nariadenie č. 1308/2013 zakazuje členským štátom prijať právnu úpravu zakazujúcu dovoz oleja s obsahom CBD z iného členského štátu vtedy, keď je tento extrahovaný z celej rastliny, ibaže by táto právna úprava sledovala iný cieľ všeobecného záujmu, než sú tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

53.

V tejto súvislosti francúzska vláda uviedla, že prostredníctvom vyhlášky z 22. augusta 1990 sleduje cieľ ochrany zdravia a života ľudí.

54.

Podľa môjho názoru sa však nemožno domnievať, že riziko pre zdravie ľudí, ktoré predstavuje, alebo by mohlo predstavovať konope a látky, ktoré sa z nej získavajú, je vyčerpávajúcim spôsobom pokryté nariadením č. 1308/2013. ( 24 )

55.

Je pravda, že z rozsudku zo 16. januára 2003, Hammarsten (C‑462/01, EU:C:2003:33, body 34 a 35), vyplýva, že riziko pre zdravie osôb, ktoré predstavuje užívanie omamných látok, už bolo zohľadnené v rámci spoločnej organizácie trhu v odvetví konope. Možno sa teda domnievať, že riziko, ktoré predstavuje konope pre ľudské zdravie, bolo nariadením č. 1308/2013 vyčerpávajúcim spôsobom zohľadnené, a to či už ide o riziko, ktoré predstavuje THC, prípadne riziko, ktoré predstavuje CBD.

56.

Poukazujem však na to, že na rozdiel od prvého a druhého odôvodnenia nariadenia (EHS) č. 1430/82 ( 25 ), o ktoré išlo v rozsudku citovanom v predchádzajúcom bode, nariadenie č. 1308/2013 výslovne neodkazuje, pokiaľ ide o pestovanie konopy, na ochranu zdravia ľudí. Odôvodnenie 154 nariadenia č. 1308/2013 totiž uvádza, že maximálny obsah THC pre konope dovážané do Únie je stanovený práve s cieľom zabrániť tomu „aby ilegálne pestovanie narušilo trh“ ( 26 ).

57.

Poukazujem tiež na to, že na konopu, a najmä na CBD, ktoré sa z nej získava, sa môžu uplatniť aj iné právne akty Únie, ktorých cieľom je ochrana ľudského zdravia.

58.

Z pripomienok C. A. a Komisie tak vyplýva, že CBD sa používa v kozmetických výrobkoch, ktoré možno uviesť na trh iba vtedy, ak zodpovedná osoba zabezpečí, že sú bezpečné pre ľudské zdravie, a vypracuje správu o ich bezpečnosti. Ak výrobok predstavuje riziko pre ľudské zdravie, táto osoba musí o tom okamžite informovať príslušné vnútroštátne orgány. ( 27 )

59.

Z pripomienok C. A., vlády Helénskej republiky a Komisie tiež vyplýva, že CBD by sa mohol považovať za novú potravinu v zmysle článku 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 ( 28 ). Žiadosť v tomto zmysle bola totiž predložená Komisii. V súčasnosti sa o nej rozhoduje. Ak by CBD predstavoval novú potravinu v zmysle nariadenia 2015/2283, jeho uvedenie na trh by muselo byť predmetom povolenia zo strany Komisie a zápisu na únijný zoznam nových povolených potravín, čo je možné len vtedy, keď táto potravina „na základe dostupných vedeckých dôkazov nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie“ ( 29 ).

60.

Napokon liek na základe CBD bol nedávno predmetom rozhodnutia Komisie o povolení jeho uvedenia na trh ( 30 ) na základe článku 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 726/2004 ( 31 ).

61.

Riziko pre zdravie osôb, ktoré predstavuje konope a látky, ktoré sa z neho získavajú, teda nie je nariadením č. 1308/2013 vyčerpávajúcim spôsobom pokryté. Z toho vyplýva, že členský štát môže prijať právnu úpravu, ktorej cieľom je ochrana zdravia ľudí pred rizikami, ktoré predstavuje CBD za predpokladu, že, ako to vyžaduje judikatúra, ( 32 ) táto právna úprava je spôsobilá na zabezpečenie dosiahnutia takého cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Preskúmanie nevyhnutnosti a primeranosti takejto vnútroštátnej právnej úpravy bude vykonané nižšie, v rámci časti C.

62.

Ďalej preskúmam, či články 34 a 36 ZFEÚ bránia tomu, aby členský štát zakázal dovoz oleja s obsahom CBD z iného členského štátu v prípade, keď je tento získaný z celej rastliny konopy z toho dôvodu, že cieľom takejto právnej úpravy je ochrana zdravia a života ľudí. Tiež bude potrebné najprv určiť, či sú články 34 a 36 ZFEÚ uplatniteľné na vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa oleja s obsahom CBD alebo či, vzhľadom na to, že by mal byť považovaný za omamnú látku, a nepoužíva sa na lekárske alebo vedecké účely, ide o tovar „mimo obchodu“.

63.

B. S. tvrdí, že Kanavape nemožno považovať za omamnú látku a že sa teda naň vzťahujú články 34 a 36 ZFEÚ. Uvedené články bránia takej právnej úprave, o akú ide v spore vo veci samej, ktorá obmedzuje dovoz Kanavape, hoci nebolo preukázané žiadne zdravotné riziko. Tiež C. A. zastáva názor, že tekutiny pre elektronické cigarety, ktoré obsahujú CBD, patria do pôsobnosti článkov 34 a 36 ZFEÚ, s ktorými je vyhláška z 22. augusta 1990 v rozpore. Grécka vláda sa domnieva, že táto vyhláška nie je v súlade s článkami 34 a 36 ZFEÚ.

64.

Francúzska vláda naopak tvrdí, že vyhláška z 22. augusta 1990, ak by sme aj predpokladali, že je v rozpore s článkom 34 ZFEÚ, je odôvodnená ochranou zdravia a života ľudí v zmysle článku 36 ZFEÚ, keďže sa predovšetkým obmedzuje na zákaz dovozu listov a kvetov konopy a nie celej rastliny, čo je v súlade s medzinárodnými záväzkami Francúzskej republiky.

65.

Komisia zastáva názor, že články 34 a 36 ZFEÚ sú na CBD uplatniteľné. Domnieva sa, že článok 34 ZFEÚ bráni takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ale že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je táto právna úprava spôsobilá na ochranu zdravia a života ľudí a či je primeraná v zmysle článku 36 ZFEÚ.

66.

Hneď na úvod uvádzam, že články 34 a 36 ZFEÚ podľa môjho názoru uplatniteľné sú a bránia takej právnej úprave, ako je tá opísaná v bode 62 vyššie, keďže sa zdá, že olej s obsahom CBD nemá psychotropné účinky a že právna úprava, o akú ide vo veci samej, teda nie je spôsobilá na zaručenie ochrany zdravia ľudí. Bude však úlohou vnútroštátneho súdu, aby sa uistil o tom, že užívanie oleja s obsahom CBD nevyvoláva žiadne riziko spojené s prípadnými škodlivými účinkami, najmä inými ako psychotropnými, a ak také riziko existuje, že právna úprava, o akú ide vo veci samej, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí.

67.

Nižšie sa teda budem zaoberať v prvom rade uplatniteľnosťou a v druhom rade uplatnením článkov 34 a 36 ZFEÚ.

68.

Z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na to, že škodlivosť omamných látok je vo všeobecnosti uznaná, obchodovanie s nimi je zakázané vo všetkých členských štátoch s výnimkou prísne kontrolovaného predaja s cieľom ich využitia na lekárske alebo vedecké účely. ( 33 ) Z tohto dôvodu nepožívajú voľný pohyb tovaru omamné látky, ktoré, tak ako konopa predávaná v holandských coffeeshopoch, nepatria do obchodu prísne kontrolovaného zo strany príslušných orgánov s cieľom ich použitia na lekárske alebo vedecké účely. ( 34 ) Voľný pohyb tovaru naopak požívajú omamné látky, ktoré, ako je napríklad diamorfín, derivát ópia používaný ako analgetikum v rámci medicínskej liečby, podliehajú takto prísne kontrolovanému obchodu. ( 35 )

69.

Olej s obsahom CBD, o ktorý ide v tejto veci, nie je uvádzaný na trh v rámci obchodu prísne kontrolovaného príslušnými orgánmi s cieľom použiť ho na lekárske a vedecké účely. Ak by sa teda olej s obsahom CBD mal považovať za omamnú látku, vymykal by sa z pôsobnosti článkov 34 a 36 ZFEÚ.

70.

Podľa môjho názoru to nie je tento prípad.

71.

V tejto súvislosti poukazujem na to, že z pripomienok C. A. a Komisie vyplýva, že vo francúzskom práve sa CBD, na rozdiel od THC, nepovažuje za omamnú látku.

72.

Tiež uvádzam, že hoci sa Súdny dvor dvakrát vyslovil, že výrobky na základe konopy nepatria do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, žiadna z týchto vecí sa netýkala CBD. V prvej veci išlo o hašiš, koncentrovanú živicu z konopy, ( 36 ) a v druhej veci o konope predávané v holandských coffeeshopoch, ktoré teda určite malo veľký obsah THC. ( 37 )

73.

Napokon poznamenávam, že CBD nie je považovaný za omamnú látku medzinárodnými dohovormi, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty, konkrétne Jednotným dohovorom Organizácie Spojených národov o omamných látkach, uzatvoreným v New Yorku 30. marca 1961, ktorý bol zmenený protokolom z roku 1972 o zmenách Jednotného dohovoru z roku 1961 (ďalej len „jednotný dohovor“) ( 38 ) a Dohovorom Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach, uzatvoreným vo Viedni 21. februára 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) ( 39 ).

74.

Článok 1 ods. 1 písm. j) jednotného dohovoru totiž definuje ako „omamnú látku“ každú látku zo zoznamu I a II tohto dohovoru. V zozname I, ktorý je prílohou jednotného dohovoru, je uvedená táto položka: „konope, živica konope, výťažky a tinktúry z konope“. Je pravda, že CBD by sa mohol považovať za „výťažok z konope“, keďže sa získava predovšetkým z listov a kvetov konopy ( 40 ), a že podľa článku 1 ods. 1 písm. b) jednotného dohovoru „výraz ‚konope’ označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopí (s výnimkou zŕn a listov, ktoré nemajú vrcholčeky)…“. Na jednej strane však z článku 28 ods. 2 jednotného dohovoru vyplýva, že dohovor sa nevzťahuje na pestovanie rastliny konope „výlučne na priemyslové účely (vlákna a semená) alebo pre záhradnícke účely“, na druhej strane z komentárov k jednotnému dohovoru uverejnených Organizáciou Spojených národov vyplýva, ( 41 ) že na pestovanie tejto rastliny „na akékoľvek iné účely [ako je výroba konope a živice z konope] a nie výlučne na účely [priemyslu alebo pre záhradnícke účely]“ sa nevzťahuje režim kontroly upravený v článku 23 toho istého dohovoru. Inými slovami, pestovanie rastliny konope nepodlieha kontrole vtedy, keď nie je jeho cieľom výroba omamnej látky. Pritom ak dohovor o psychotropných látkach považuje za psychotropnú látku THC, ( 42 ) nepovažuje za takú látku CBD.

75.

Napokon uvádzam, že Svetová zdravotnícka organizácia odporučila Organizácii Spojených národov zmenu zoznamu I, ktorý je prílohou k jednotnému dohovoru tak, aby bolo jasné, že CBD nie je omamnou látkou, a to na jednej strane vypustením odkazu na „výťažky a tinktúry z konope“ z tohto zoznamu a na druhej strane vložením poznámky pod čiarou, ktorá by uviedla, že „prípravky obsahujúce hlavne [CBD] a ktorých obsah [THC] neprekračuje 0,20 % nepodliehajú medzinárodnej kontrole“ ( 43 ). Okolnosť uvedená francúzskou vládou na pojednávaní, a to že jednotný dohovor ešte nebol v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie zmenený, podľa môjho názoru nedokazuje, že by mal byť CBD považovaný za omamnú látku v zmysle tohto dohovoru, keďže v súčasnosti nie je uvedený medzi psychotropnými látkami vymenovanými dohovorom o psychotropných látkach.

76.

Z toho vyplýva, že olej s obsahom CBD patrí do pôsobnosti článkov 34 a 36 ZFEÚ.

77.

Z bodu 50 vyššie vyplýva, že vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá, tak ako vo veci samej, zakazuje dovoz oleja s obsahom CBD v prípade, keď je tento získaný z celej rastliny konopy, treba považovať za opatrenie s rovnakým účinkom v zmysle článku 34 ZFEÚ.

78.

Vnútroštátne opatrenie, ktoré obmedzuje voľný pohyb tovaru, však môže byť odôvodnené najmä ochranou zdravia a života ľudí v zmysle článku 36 ZFEÚ. V tejto súvislosti uvádzam, že hoci členským štátom prináleží rozhodnúť o úrovni, na ktorej chcú zaistiť ochranu zdravia a života osôb, platí, že právna úprava, ktorá môže obmedziť základnú slobodu zaručenú Zmluvou o FEÚ, akou je voľný pohyb tovaru, môže byť platne odôvodnená ochranou zdravia a života osôb v zmysle článku 36 ZFEÚ len vtedy, ak je toto opatrenie spôsobilé zaručiť uskutočnenie sledovaného cieľa, a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. ( 44 )

79.

Francúzska vláda tvrdí, že vyhláška z 22. augusta 1990 je odôvodnená dôvodmi týkajúcimi sa ochrany zdravia ľudí podľa článku 36 ZFEÚ. Uvádza, že hoci toxická a nebezpečná povaha CBD v súčasnosti nie je preukázaná, najnovšie vedecké štúdie prevzaté do štúdie Centre d’évaluation et d’information sur la pharmacodépendance et l’addictovigilance, Paríž z roku 2018, poukázali na určité nežiaduce účinky CBD, ako je somnolencia, letargia, ataxia, psychiatrické poruchy alebo poškodenie pečene. Pri existencii takejto neistoty vo vedeckých poznatkoch, pokiaľ ide o škodlivosť CBD, zásada predchádzania škodám podľa francúzskej vlády umožňuje členským štátom prijať takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej.

80.

V prejednávanej veci na jednej strane z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že za súčasného stavu vedeckého poznania nemá CBD psychotropné účinky, čo potvrdzuje okolnosť uvedená v bodoch 74 a 75 vyššie, a to že CBD nespadá pod dohovor o psychotropných látkach. Na druhej strane poznamenávam, že Komisia spochybňuje tvrdenia francúzskej vlády, podľa ktorých existuje riziko, že olej s obsahom CBD má iné škodlivé účinky než psychotropné.

81.

Francúzska vláda však tvrdí, že pri zákaze dovozu oleja s obsahom CBD sa opiera o zásadu predchádzania škodám.

82.

Podľa judikatúry v prípade vedeckej neistoty, pokiaľ ide o existenciu alebo rozsah skutočných rizík na verejné zdravie, môže členský štát na základe zásady predchádzania škodám prijať ochranné opatrenia bez toho, aby musel čakať na to, až sa reálnosť a závažnosť týchto rizík preukáže v plnom rozsahu. V tomto ohľade správne uplatnenie zásady predchádzania škodám na prvom mieste predpokladá identifikáciu možných negatívnych následkov dotknutých látok alebo potravín na zdravie a na druhom mieste celkové vyhodnotenie zdravotného rizika založené na najdôveryhodnejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu. ( 45 )

83.

Vzhľadom na informácie poskytnuté Súdnemu dvoru sa mi však zdá byť ťažké dospieť k záveru, že francúzska vláda jasne označila škodlivé účinky, najmä psychotropné, ktoré vyvoláva používanie oleja s obsahom CBD v elektronických cigaretách, a to o to menej, že pristúpila k dôkladnému posúdeniu zdravotného rizika, ktoré bolo založené na najspoľahlivejších dostupných vedeckých poznatkoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu.

84.

Vzhľadom na malé množstvo presných informácií poskytnutých Súdnemu dvoru bude úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či používanie oleja s obsahom CBD v elektronických cigaretách predstavuje riziko pre zdravie osôb, a najmä, či má olej s obsahom CBD iné škodlivé účinky ako psychotropné. Ak je to tak, bude tiež úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či vyhláška z 22. augusta 1990 ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu ľudského zdravia, keďže táto vyhláška jednoducho zakazuje dovoz oleja s obsahom CBD extrahovaného z listov a kvetov konope tam, kde sa možno dal stanoviť maximálny obsah CBD, podobne ako bola pre THC stanovená prahová hodnota 0,20 %.

85.

Z toho vyvodzujem, že články 34 a 36 ZFEÚ bránia takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zakazuje dovoz oleja s obsahom CBD vtedy, keď je tento extrahovaný z celej rastliny konopy, keďže za súčasného stavu vedeckého poznania nie je preukázané, že by mal olej s obsahom CBD psychotropné účinky. Prináleží však vnútroštátnemu súdu uistiť sa o tom, že nebolo zistené žiadne riziko spojené najmä s inými ako psychotropnými účinkami CBD a že toto riziko nebolo predmetom kompletného vedeckého posúdenia, a pokiaľ by však dospel k záveru, že existuje toto riziko a takéto posúdenie, ubezpečiť sa, že môže byť prijaté alternatívne opatrenie menej obmedzujúce voľný pohyb tovaru, ako je stanovenie maximálneho obsahu CBD.

86.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Cour d’appel d’Aix‑en‑Provence (Odvolací súd Aix‑en‑Provence, Francúzsko), takto: