1. 

Súdny dvor sa v rozsudku Coty Germany ( 2 ) zaoberal jedným z problémov, ktoré vyvolávajú „platformy tretích strán na internetový predaj [luxusných] výrobkov“ v rámci selektívneho distribučného systému. Tento prípad sa týkal platnosti zákazu využívať tieto platformy (alebo tretie spoločnosti na internetový predaj), uloženého autorizovaným distribútorom určitých kozmetických výrobkov, aby sa zachoval ich luxusný dojem.

2. 

Tá istá spoločnosť, ktorá začala tento spor (Coty Germany GmbH), podala na nemecké súdy žalobu, ktorá sa týkala tiež fungovania platforiem elektronického obchodu, najmä jednej z najznámejších platforiem, a to Amazon. Podľa jej názoru niektoré spoločnosti koncernu Amazon porušili právo majiteľa ochrannej známky EÚ zakázať tretej osobe používanie označenia. ( 3 ) K porušeniu došlo, keď sa uvedené spoločnosti bez súhlasu majiteľa podieľali na predaji parfumu chráneného ochrannou známkou, ktorej držiteľkou licencie je Coty Germany.

3. 

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý rozhoduje o spore v poslednom stupni v nadväznosti na rozsudky vydané súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, predkladá Súdnemu dvoru svoje pochybnosti o výklade článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009, ( 4 ) ktorý vymedzuje práva majiteľa ochrannej známky EÚ. ( 5 )

4.

Nariadenie 2017/1001 kodifikovalo a nahradilo nariadenie č. 207/2009, ktoré bolo uplatniteľné v čase skutkových okolností sporu. Vnútroštátny súd sa odvoláva na obe nariadenia, pričom zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu podanej žaloby sa má uplatniť v súčasnosti platné nariadenie. V každom prípade ustanovenie, ktoré je relevantné pre prejednávanú vec, ( 7 ) sa v týchto dvoch nariadeniach nijako podstatne nelíši.

5.

Článok 9 („Práva z ochrannej známky EÚ“) stanovuje:

„1.   Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

…

3.   Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

…

…“

6.

Spoločnosť Coty Germany, ktorá predáva kozmetické výrobky v Nemecku, je držiteľkou licencie k ochrannej známke EÚ „DAVIDOFF“ pre „parfumy, éterické oleje a kozmetické prípravky“. Ako držiteľka licencie má oprávnenie (priznané spoločnosťou, ktorá je majiteľom ochrannej známky) uplatňovať práva z tohto označenia vo svojom vlastnom mene.

7.

Amazon Services Europe S.a.r.l. (ďalej len „Amazon Services“) so sídlom v Luxemburgu ponúka tretím predajcom možnosť uverejniť ponuky na predaj svojich výrobkov na internetovej stránke amazon.de. Kúpne zmluvy týkajúce sa takto predaných tovarov sa uzatvárajú medzi tretími predajcami a kupujúcimi.

8.

Predávajúci sa môžu zapojiť do programu „Zasielanie Amazonom“, ( 8 ) ktorý zahŕňa skladovanie výrobkov v logistických centrách spoločností koncernu Amazon, ako aj zaslanie tovaru kupujúcemu a ďalšie doplnkové služby.

9.

Dňa 8. mája 2014 si kupujúci testovacej služby spoločnosti Coty Germany objednal na internetovej stránke amazon.de od pani OE (ďalej len „predávajúca“) parfum „Davidoff Hot Water EdT 60 ml“ s poznámkou „Versand durch Amazon“ („Zasielanie Amazonom“), keďže predávajúca využila uvedený program.

10.

Amazon Services poverila Amazon FC Graben GmbH (ďalej len „Amazon FC“), spoločnosť z rovnakého koncernu, ktorá prevádzkuje sklad tovarov so sídlom v Grabene, v Nemecku, skladovaním výrobkov predávajúcej.

11.

Coty Germany, ktorá bola informovaná o predaji týchto výrobkov, vyzvala predávajúcu, aby upustila od svojej ponuky, s argumentom, že práva z ochrannej známky parfumu neboli vyčerpané. Predávajúca v odpovedi poskytla vyhlásenie o upustení od konania pod hrozbou pokuty.

12.

Coty Germany listom z 2. júna 2014 vyzvala Amazon Services, aby vydala predávajúcej všetky parfumy „Davidoff Hot Water EdT 60 ml“. Amazon Services zaslala predávajúcej balík, ktorý obsahoval 30 kusov tohto parfumu. Po tom, ako iná spoločnosť z koncernu Amazon oznámila, že jedenásť z týchto tridsiatich kusov pochádzalo zo zásob iného predávajúceho, Coty Germany vyzvala Amazon Services, aby uviedla meno a adresu tohto predávajúceho; dodala, že pri dvadsiatich deviatich z tridsiatich doručených parfumov nedošlo k vyčerpaniu práv z ochrannej známky. Amazon Services jej oznámila, že nebolo možné určiť spoločnosť, z ktorej zásob pochádzalo uvedených jedenásť kusov.

13.

Keďže sa Coty Germany domnievala, že konanie spoločností Amazon Services a Amazon FC porušilo jej právo z ochrannej známky, podala žalobu, aby sa obom spoločnostiam uložila povinnosť upustiť od skladovania alebo zasielania parfumov označených ochrannou známkou „Davidoff Hot Water“ na účely ich uvedenia na trh (prípadne treťou osobou) v obchodnom styku v Nemecku.

14.

Žaloba na zdržanie sa konania sa týkala produktov, ktoré neboli uvedené na trh majiteľom ochrannej známky alebo treťou osobou so súhlasom majiteľa ochrannej známky na vnútroštátnom území ani v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. ( 9 ) K tejto žalobe bol priložený návrh na náhradu škody (požadovaná náhrada bola vo výške 1973,90 eura spolu s úrokmi vo výške 5 % od 24. októbra 2014).

15.

Rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj rozsudkom odvolacieho súdu ( 10 ) sa zamietli návrhy Coty Germany. Odvolací súd konkrétne uviedol, že:

16.

Proti tomuto rozsudku bol podaný opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý uvádza, že keďže Coty Germany podala žalobu na zdržanie sa konania, ktorá predpokladá nebezpečenstvo opakovania, žaloba bude dôvodná len vtedy, ak by konania žalovaných mohli predstavovať porušenie tak v čase, kedy sa uskutočnili, ako aj v čase rozhodnutia o opravnom prostriedku.

17.

Podľa vnútroštátneho súdu je potrebné objasniť, či osoba, ktorá pre tretiu osobu uskladňuje tovary porušujúce právo z ochrannej známky bez toho, aby o porušení práva vedela, je s ohľadom na článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001 držiteľom týchto tovarov na účely ponúkania alebo uvedenia na trh, ak nie ona sama, ale iba tretia osoba ich zamýšľa ponúkať alebo uviesť na trh.

18.

Na túto pochybnosť treba podľa vnútroštátneho súdu odpovedať záporne, keďže:

19.

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) predkladá Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001:

„Je osoba, ktorá pre tretiu osobu skladuje tovary porušujúce právo z ochrannej známky bez toho, aby o porušení práva vedela, držiteľom týchto tovarov na účely ponúkania alebo uvedenia na trh, ak nie ona sama, ale iba tretia osoba zamýšľa tovary ponúkať alebo uvádzať ich na trh?“

20.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 7. septembra 2018, pričom písomné pripomienky predložili Coty Germany, Amazon Services a Európska komisia. Všetci menovaní sa zúčastnili na pojednávaní konanom 19. septembra 2019, na ktorom sa zúčastnila aj vláda Spolkovej republiky Nemecko.

21.

Coty Germany tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neodráža primerane situáciu v spore, čo ju vedie k pochybnostiam o prípustnosti prejudiciálnej otázky z dôvodu jej hypotetickej povahy. Uvádza, že správanie spoločností Amazon Services a Amazon FC nezodpovedá správaniu skladovateľa alebo dopravcu tovarov ako takého, keďže z ich zásahu do zmlúv týkajúcich sa tovarov, ktoré sú ponúkané na platforme, a z prijatia predajnej ceny vyplýva, že okrem iného sú podrobne informované o skladovaných tovaroch a o tovaroch prepustených do voľného obehu.

22.

Podľa názoru Coty Germany sa tieto dve spoločnosti neobmedzujú len na sprístupnenie elektronickej predajnej platformy a na skladovanie tovarov predávaných ich zákazníkmi, ale poskytujú niekoľko služieb, ktoré predstavujú pridanú hodnotu pre distribúciu týchto tovarov (v prejednávanej veci tovarov porušujúcich práva z ochrannej známky). Okrem toho im predávajúci v plnom rozsahu poskytol skutočnú držbu tovarov.

23.

Súdny dvor opakovane konštatoval, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ nie je oprávnený posudzovať skutkové otázky ( 12 ) ani overovať pravdivosť týchto skutkových posúdení. ( 13 ) Súdnemu dvoru v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Únie a vnútroštátne súdy prislúcha zohľadniť skutkový a právny rámec, do ktorého sú prejudiciálne otázky vsadené, tak ako ho definuje rozhodnutie vnútroštátneho súdu. ( 14 )

24.

Skutočnosť, že jeden z účastníkov konania nesúhlasí s opisom skutkových okolností, ktorý uviedol vnútroštátny súd, alebo ho považuje za nedostatočný, nepostačuje na to, aby sa prejudiciálna otázka zamietla ako neprípustná. Súdny dvor nie je povinný overovať správnosť tohto opisu, pričom prednosť musí mať predpoklad relevantnosti prejudiciálnych otázok. ( 15 ) Prejudiciálne otázky sa vyhlásia za neprípustné okrem iného vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou ani predmetom sporu. ( 16 ) V tomto prípade tomu tak nie je.

25.

Je však pravda, že hoci je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť skutkové okolnosti, Súdny dvor by mal poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné odpovede. ( 17 ) Nič nebráni Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia na základe spisu a pripomienok, ktoré mu boli predložené, o skutočnostiach, ktoré nie sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ak to považuje za potrebné na zlepšenie svojej spolupráce s vnútroštátnym súdom. ( 18 )

26.

Súdny dvor na pojednávaní vyzval Amazon Services a Amazon FC, aby spresnili „rozsah služieb ponúkaných spoločnosťami Amazon v rámci ich programu ‚Zasielanie Amazonom‘“. Konkrétne ich žiadal, aby „zaujali stanovisko k opisu, ktorý poskytla Coty Germany vo svojich písomných pripomienkach… týkajúcemu sa činností, ktoré Amazon vykonáva v konaní vo veci samej v mene tretích predajcov“. Tieto otázky predstavujú východiskovú pozíciu na doplnenie informácií o skutkových okolnostiach, ktoré možno trochu stručne uvádza návrh na začatie prejudiciálneho konania.

27.

Vzhľadom na to, ako sa vyvíjalo prejudiciálne konanie, zaujmem dva prístupy založené skôr na názore ako na opise skutkových okolností:

28.

Prvý prístup, opakujem, sa týka opisu, na ktorý sa odvoláva Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je v súlade s opisom uvedeným v rozsudku odvolacieho súdu. Tento súd musí s konečnou platnosťou rozhodnúť, či bude vychádzať len zo skutkových okolností, ako sú uvedené súdmi nižšieho stupňa (čo je charakteristické pre kasačný súd), alebo či môže ísť nad rámec a posúdiť vplyv iných skutočností, ktoré on sám neuviedol v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

29.

V každom prípade existujú dve skutočnosti, ktoré žiaden z účastníkov konania nespochybnil: a) k obchodnému používaniu ochrannej známky došlo bez súhlasu jej majiteľa (alebo držiteľa licencie k tejto ochrannej známke); b) toto používanie porušilo právo vyplývajúce z ochrannej známky, ktoré nebolo vyčerpané v zmysle článku 15 nariadenia 2017/1001, pretože nešlo o „tovary, ktoré boli uvedené na trh v Európskom hospodárskom priestore pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom“.

30.

Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali zhodné označenie s touto ochrannou známkou v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Tak je to uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001.

31.

Len v prípade, ak sú tieto podmienky splnené (to znamená podmienky, ktoré sú uvedené v odseku 2), môže majiteľ ochrannej známky zabrániť tretím osobám „ponúkať takto označené tovary, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať, alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby“. Tak to stanovuje odsek 3 písm. b) tohto článku.

32.

Hoci vnútroštátny súd nekladie otázku týkajúcu sa podmienok tohto odseku 2, domnievam sa, že je potrebné venovať mu pozornosť vzhľadom na vplyv, ktorý by mohol mať na odpoveď na jeho prejudiciálnu otázku. Navyše problémy spojené s používaním ochrannej známky sa znova objavia pri preskúmaní výkladu odseku 3 tohto ustanovenia.

33.

V rozsudku odvolacieho súdu sa uvádza, že konanie spoločnosti Amazon FC nepredstavovalo používanie v zmysle citovaného odseku 2, ( 19 ) pričom toto tvrdenie odvolací súd nerozvinul, takže spor rozhodol s odvolaním sa na neexistenciu držby tovarov s úmyslom ich predať a na nevedomosť o tom, že išlo o tovary, ktorých právo z ochrannej známky nebolo vyčerpané.

34.

Pokiaľ ide o vnútroštátny súd, zdá sa, že do článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001 implicitne zahrnul okolnosti, za ktorých Amazon Services a Amazon FC používajú spornú ochrannú známku.

35.

Komisia však poznamenáva, že spoločnosti koncernu Amazon pravdepodobne nepoužívali sporné označenie ako ochrannú známku, takže by neboli splnené podmienky uplatnenia článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1001. Keďže odsek 2 je nevyhnutný na uplatnenie odseku 3, v prípade prijatia stanoviska Komisie by bola potreba preskúmať tento odsek 3 bezpredmetná.

36.

Z judikatúry Súdneho dvora podľa Komisie vyplýva, že sprostredkovatelia, ( 20 ) akými sú skladovatelia tovarov a dopravcovia, ktorí poskytujú služby pre tretie osoby, nenesú zodpovednosť za porušenia práv z ochranných známok, ktorých sa dopustili, keďže nepoužívajú označenie v rámci svojej vlastnej obchodnej komunikácie alebo svojho ekonomického obehu. ( 21 )

37.

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že Súdny dvor sa zaoberal prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa konania prevádzkovateľa internetového obchodu (eBay), na ktorého internetovej stránke sa zobrazovali inzeráty výrobkov chránených ochrannými známkami EÚ, ktoré boli ponúkané na predaj osobami, ktoré sa na tento účel zaregistrovali a vytvorili si účet predávajúceho (pričom si eBay účtovala určité percento z uskutočnených transakcií). Podľa Súdneho dvora tento prevádzkovateľ nepoužíva ochrannú známku už v dôsledku jej zobrazenia na svojej platforme internetového obchodu v prospech predávajúceho. ( 22 )

38.

Súdny dvor rozhodol, že:

39.

Súdny dvor teda rozlišuje medzi prevádzkovateľmi na účely určenia, či existuje používanie označenia zhodného s ochrannou známkou treťou osobou. O takéto používanie v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001 nepôjde, ak tretia osoba len poskytne technické riešenie potrebné na používanie označenia ( 25 ) alebo ak pasívne koná bez priameho alebo nepriameho vplyvu na akt, ktorý predstavuje používanie. ( 26 )

40.

S rovnakým cieľom preskúmať, či ide v takýchto prípadoch o používanie označenia, Súdny dvor skúma spojitosť medzi označením a službou poskytovateľa. ( 27 ) V prípade neexistencie tejto spojitosti nepôjde o používanie ochrannej známky zo strany poskytovateľa služieb.

41.

Z hľadiska skutkových okolností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania možno vyvodiť záver, že Amazon Services a Amazon FC nepoužívajú ochrannú známku parfumu ako svoju vlastnú, keďže len poskytujú predávajúcim a kupujúcim typické sprostredkovateľské služby bez toho, aby používali označenie Davidoff vo svojej obchodnej komunikácii alebo vo svojom vlastnom ekonomickom obehu.

42.

Ak vychádzame z alternatívneho prístupu k skutkovým okolnostiam, ktorý som už uviedol, bolo by možné pripustiť, že spoločnosti koncernu Amazon používali označenie Davidoff v rozsahu, v akom sa neobmedzili len na sprístupnenie digitálnych technických prostriedkov predávajúcim, ale ponúkali službu spôsobom, ktorý vytvoril spojitosť medzi označením a uvedenou službou.

43.

Stanovisko Komisie považujem preto za správne, keďže po spochybnení používania ochrannej známky v prípade, ak spoločnosti koncernu Amazon vytvorili len technické podmienky potrebné na jej používanie tretími osobami, ( 28 ) pripúšťa, aby tieto spoločnosti používali ochrannú známku v obchodnom styku. Aby išlo o taký prípad, poskytovanie ich služieb by muselo zahŕňať aktívne konanie a priamy alebo nepriamy vplyv na akt, ktorý predstavuje používanie, ( 29 ) čo by mal preskúmať vnútroštátny súd. Tomu sa budem venovať neskôr.

44.

Ak by sme na účely odôvodnenia pripustili, že sú splnené podmienky uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia 2017/1001, je potrebné vymedziť rozsah ius prohibendi, ktorý upravuje jeho odsek 3 písm. b).

45.

Medzi konania, ktoré môže majiteľ ochrannej známky zakázať tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, patrí „ponúkať tovary“, „uvádzať ich na trh“ alebo „ich na tieto účely skladovať“. Vnútroštátny súd kladie konkrétne otázku týkajúcu sa významu slovného spojenia „držba… na účely ponúkania alebo uvedenia na trh“ tovarov porušujúcich ochrannú známku. ( 30 )

46.

Pojem „držba“, na ktorého osobitné znaky sa vnútroštátny súd pýta, sa nenachádza vo všetkých jazykových verziách článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001. Z jazykových verzií, ktorými som sa zaoberal, len francúzska verzia („détenir“) a nemecká verzia („besitzen“) používajú slová, ktoré priamo súvisia s právnym inštitútom držby. Iné jazykové verzie, ako je španielska, talianska, portugalská, anglická a švédska, uprednostňujú slovesá alebo podstatné mená, ktoré označujú činnosť skladovania tovarov. ( 31 )

47.

Domnievam sa však, že myšlienka držby na obchodné účely vyplýva zo všetkých jazykov, keďže skladovanie (alebo vo verziách, ktoré používajú tento pojem držba) je doplnené požiadavkou, aby sa táto činnosť uskutočnila „na tieto účely“, teda na účely ponúkať alebo uvádzať na trh tovary, bez ohľadu na jazykové rozdiely týkajúce sa tejto druhej časti vety.

48.

Podmienky uplatnenia tohto aspektu ius prohibendi majiteľa ochrannej známky sú teda dve, pričom obe musia byť splnené, aby došlo k porušeniu tohto práva:

49.

V prípade držby je potrebné rozlišovať medzi skladovateľom a prevádzkovateľom internetového obchodu:

50.

Uplatnením týchto kategórií na skutkové okolnosti opísané vnútroštátnym súdom by Amazon Services ani Amazon FC nemali v držbe tovary porušujúce ochrannú známku na účely ich uvedenia na trh alebo ponúkania v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001. Súhlasím preto s posúdením, ktoré vykonal tento súd, týkajúcim sa zahrnutia konania týchto spoločností do uvedeného ustanovenia.

51.

Toto posúdenie by sa však mohlo zmeniť, ak by sa prijal alternatívny prístup k skutkovým okolnostiam, na ktorý som poukázal vyššie. Amazon Services a Amazon FC, obaja účastníci integrovaného obchodného modelu, majú z tohto uhla pohľadu aktívne konanie v procese predaja, čo je presne to, čo ustanovenie uvádza ako príklad, keď stanovuje činnosti ako „ponúkať tovary“, „uvádzať ich na trh“ alebo „ich na tieto účely skladovať“. Toto aktívne konanie by vzbudzovalo dojem úplnej kontroly procesu predaja.

52.

V rámci činnosti spoločností koncernu Amazon, ktorá bola skúmaná z tohto hľadiska, možno rozlišovať vonkajšie faktory (tie, ktoré vníma priemerný spotrebiteľ, ktorý kupuje výrobok na Amazone) a vnútorné faktory (tie, ktoré sa týkajú vzťahu medzi predávajúcim a Amazonom bez toho, aby boli vnímané navonok). ( 34 )

53.

Zameriam sa na hľadisko konečného spotrebiteľa, ktorý nakupuje tovar od tretej osoby prostredníctvom internetovej stránky, akou je amazon.de, a táto transakcia sa uskutoční v rámci programu „Zasielanie Amazonom“. V rozsahu, v akom by kupujúci mohol považovať Amazon Services za spoločnosť, ktorá uvádza tovary na trh, teda v akom existuje „materiálne spojenie medzi týmito tovarmi a ich podnikom pôvodu“, ( 35 ) možno vyvodiť rovnaký dôsledok, ktorý uviedol Súdny dvor vo svojej predchádzajúcej judikatúre a ktorý sa prikláňa k záveru, že ide o používanie ochrannej známky.

54.

Kupujúcemu, ktorý hľadá produkt na internetovej stránke Amazonu, sa zobrazujú rôzne ponuky toho istého produktu, ktoré môžu pochádzať od predávajúcich, ktorí uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Amazon na uvedenie ich tovarov na trh prostredníctvom jej internetového obchodu, ako aj od samotnej spoločnosti Amazon, ktorá ich predáva na svoj vlastný účet. Ani pre riadne informovaného a primerane pozorného používateľa internetu nie je vždy jednoduché rozlíšiť, či produkty, ktoré sa mu zobrazia, pochádzajú od majiteľa ochrannej známky, alebo od podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo naopak, od tretej osoby. ( 36 ) Týmto spôsobom dôjde k narušeniu základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je označenie pôvodu výrobku.

55.

V rámci programu „Zasielanie Amazonom“ sa spoločnosti tohto koncernu, ktoré konajú koordinovane, nezaoberajú len neutrálnym skladovaním a prepravou tovarov, ale aj oveľa širším okruhom činností.

56.

Tým, že sa predávajúci rozhodne pre tento program, zašle spoločnosti Amazon tovary, pre ktoré sa rozhodol zákazník, pričom sú to spoločnosti koncernu Amazon, ktoré ich dostanú, uskladnia ich vo svojich distribučných centrách, pripravia ich (môžu ich dokonca označiť etiketami, riadne ich zabaliť alebo zabaliť ich ako darček) a odošlú ich kupujúcemu. Amazon môže mať na starosti aj propagáciu ( 37 ) a rozšírenie ponúk na svojej internetovej stránke. Okrem toho Amazon poskytuje zákaznícky servis v súvislosti s konzultáciami a reklamáciou tovarov a spravuje náhrady za chybné výrobky. ( 38 ) Rovnako je to spoločnosť Amazon, ktorá prijíma platbu za tovary od kupujúceho, ktorej suma sa potom pripíše predávajúcemu na jeho bankový účet. ( 39 )

57.

Táto aktívna a koordinovaná účasť spoločností Amazonu pri uvádzaní tovarov na trh vedie k prevzatiu veľkej časti úloh predávajúceho, v ktorého mene spoločnosť Amazon vykonáva „namáhavú prácu“, ako je to zdôraznené na jej internetovej stránke. Ako motiváciu pre predávajúceho, aby využil program „Zasielanie Amazonom“, uvádza táto stránka nasledujúcu vetu: „Pošlite nám svoje produkty a my sa postaráme o zvyšok.“ Za týchto okolností spoločnosti Amazonu vykonávajú „aktívne konanie a priame alebo nepriame ovládanie aktu, ktorý predstavuje používanie [ochrannej známky]“ ( 40 ).

58.

Ak by sa v prejednávanej veci potvrdilo, že spoločnosti Amazonu poskytovali tieto služby (alebo aspoň tie najviac relevantné služby) v rámci programu „Zasielanie Amazonom“, ( 41 ) bolo by možné sa domnievať, že tieto spoločnosti majú pri uvádzaní tovaru na trh úlohy, ktoré presahujú samotné vytvorenie technických podmienok na používanie označenia, a to buď ako prevádzkovateľ internetového obchodu, alebo ako skladovateľ. Ak teda ide o tovar porušujúci práva majiteľa tejto ochrannej známky, konanie majiteľa ochrannej známky by mohlo oprávnene spočívať v tom, že im zakáže používanie označenia.

59.

Dôležitú úlohu spoločností Amazonu v procese uvádzania na trh nemožno oslabiť tým, že sa bude prihliadať na každú jej osobitnú činnosť samostatne. Bolo by v rozpore s ekonomickou realitou a so zásadou rovnosti zaobchádzať so skladovaním, správou objednávok a inými službami, ktoré poskytujú, rovnako ako so službami poskytovanými samostatným dopravcom alebo skladovateľom, v rámci obchodného modelu oddeleného od akejkoľvek inej transakcie distribučného reťazca. ( 42 )

60.

Doposiaľ uvedené nebráni spoločnostiam koncernu Amazon tvrdiť, že konajú ako sprostredkovatelia v prospech predávajúceho. Na jednej strane toto údajné sprostredkovanie má znaky aktívnej účasti na procese uvádzania na trh, ktoré sa už zdôraznili. Na druhej strane pre Súdny dvor „je… irelevantné, že bolo používanie uskutočnené treťou osobou v súvislosti s predajom tovarov v prospech iného hospodárskeho subjektu, ktorý výlučne disponuje vlastníckym titulom k týmto tovarom“ ( 43 ).

61.

Napokon, na účely prejednávanej veci nie je relevantné, že spoločnosti koncernu Amazon nenadobudnú „vlastníck[y] titul [k tovarom] počas obchodnej transakcie, na ktorej zastupuj[ú] predávajúceho“ ( 44 ).

62.

Keďže v tomto prípade nie je úloha sprostredkovateľa neutrálna, na tento spor sa neuplatňujú výnimky zo zodpovednosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti stanovené v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31. Tieto výnimky sa obmedzujú na technický proces prevádzky a poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti, prostredníctvom ktorej sa prenášajú alebo dočasne uchovávajú informácie sprístupnené tretím stranám. ( 45 ) Nemôžu sa preto vzťahovať na činnosť, akou je fyzické skladovanie a fyzické dodanie tovarov.

63.

Okrem toho Súdny dvor spochybnil, že sa článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 vzťahuje na prevádzkovateľa internetového obchodu, ktorý zohráva aktívnu úlohu, akou je úloha poskytnúť „pomoc, ktorá spočívala najmä v optimalizácii prezentácie… ponúk na predaj alebo v podpore týchto ponúk“ ( 46 ).

64.

Článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001 vyžaduje, aby držba tovarov porušujúcich právo z ochranných známok súvisela s účelmi verejne ich ponúkať alebo uvádzať na trh.

65.

Amazon Services a Amazon FC tvrdia, že nemajú priamy vzťah s týmito účelmi, keďže svoje služby poskytujú len overeným predávajúcim. Zdôrazňujú, že ak sa zodpovednosť za porušenie práv z ochrannej známky rozšíri na obchodníkov, ktorí tovary uskladňujú, ale bez úmyslu ich predať (čo je spoločné pre všetkých sprostredkovateľov, skladovateľov, dopravcov alebo prepravcov), vznikla by veľká právna neistota pre zákonný obchod.

66.

Zdá sa, že vnútroštátny súd uznáva tento argument, keďže jeho otázka sa týka „osob[y], ktorá pre tretiu osobu uskladňuje tovary porušujúce právo z ochrannej známky…, ak nie ona sama, ale iba tretia osoba zamýšľa tovary ponúkať alebo uviesť na trh“.

67.

Dalo by sa teda povedať, že takto formulovaná otázka v sebe zahŕňa odpoveď: ak je to len tretia strana (predávajúci), ktorá zamýšľa alebo má v úmysle ponúkať alebo uvádzať na trh tovary, je vylúčené, aby takýto zámer mali aj spoločnosti koncernu Amazon. Konanie týchto spoločností jednoducho nie je zahrnuté do článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia 2017/1001, pretože chýba konečný prvok, ktorý ustanovenie požaduje.

68.

Odpoveď by mohla byť iná, opakujem, ak by sa k skutkovým okolnostiam zaujal postoj, ktorý kladie dôraz na jediné konanie spoločností Amazonu, ktoré sa veľmi výrazne podieľajú na uvádzaní týchto tovarov na trh v rámci programu „Zasielanie Amazonom“.

69.

Z tohto hľadiska, ktoré ďaleko presahuje samotnú neutrálnu pomoc predávajúceho, je ťažké poprieť, že tieto spoločnosti spolu s predávajúcim zamýšľajú ponúkať alebo uvádzať na trh sporné tovary.

70.

Vnútroštátny súd výslovne uvádza nevedomosť o porušení zo strany spoločností, ktoré majú v držbe tovary (vychádza z predpokladu, že tretia osoba ich zamýšľa ponúkať alebo uvádzať na trh), ako faktor, ktorý by mohol ovplyvniť zodpovednosť týchto spoločností. Odkazuje samozrejme na spoločnosti Amazonu, ktoré sú v spore žalovanými.

71.

Podľa článku 17 nariadenia 2017/1001 sa porušenie práv z ochrannej známky EÚ spravuje vnútroštátnym právom týkajúcim sa porušenia práv z národnej ochrannej známky (odsek 1). Samotné nariadenie „nebráni podaniu žalôb týkajúcich sa ochrannej známky EÚ na základe vnútroštátneho práva členských štátov týkajúceho sa najmä občiansko‑právnej zodpovednosti“ (odsek 2). Vo svojom článku 129 ods. 2 dodáva, že „vo všetkých otázkach ochranných známok, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, príslušný súd pre ochranné známky EÚ uplatní príslušné vnútroštátne právo“.

72.

Na základe článku 1 smernice 2004/48 ( 47 ) je na jednej strane uplatniteľným vnútroštátnym právom právo, do ktorého sa smernica preberá. Na druhej strane podľa jej odôvodnenia 15 by smernicou 2004/48 nemala byť dotknutá smernica 2000/31, takže uplatniteľná je aj vnútroštátna právna úprava, ktorá preberá túto smernicu.

73.

Existencia alebo neexistencia vedomostí o porušení práva z ochrannej známky je relevantná pre internetový obchod: vyplýva to z článku 14 prvého odseku smernice 2000/31 o vylúčení zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb a z jeho výkladu uskutočneného Súdnym dvorom.

74.

Rozsudok L’Oréal, ako už bolo uvedené, neuplatňuje výnimku na prevádzkovateľa, ktorý zohráva aktívnu úlohu, na základe ktorej sa dozvie o údajoch týkajúcich sa predajných ponúk uložených na jeho serveri. ( 48 ) Výnimka sa neuplatňuje ani na neutrálneho prevádzkovateľa v prípade, ak skutočne vedel o protiprávnej činnosti alebo informáciách, a čo sa týka nárokov na náhradu škody, bol si vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o protiprávnu činnosť alebo informácie. ( 49 )

75.

Pokiaľ ide o náhradu škody, v rámci smernice 2004/48 môže byť relevantná aj vedomosť (alebo nevedomosť) o protiprávnosti. Vyplýva to zo znenia článku 13 ods. 1 vo vzťahu k porušovateľom. V prípade sprostredkovateľov ten istý článok (odsek 2) ponecháva na členských štátoch rozhodnutie o uplatniteľnom režime, ak sa „osoba nevedome, alebo s dostatočným dôvodmi preto, aby o tom vedela, zúčastňuje na činnosti spojenej s porušovaním“.

76.

Inou otázkou, ako je relevantnosť vedomostí, hoci s ňou súvisí, je otázka týkajúca sa náležitej starostlivosti sprostredkovateľa pri ich získavaní. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa poslednej vety článku 11 smernice 2004/48 (o súdnych príkazoch proti sprostredkovateľom, ktorých služby využíva tretia strana na porušovanie práva duševného vlastníctva) obsahuje určitú zmienku. ( 50 )

77.

V rozhodnutí L’Oréal sa Súdny dvor zaoberal analýzou opatrení, ktoré na základe tohto ustanovenia možno nariadiť poskytovateľovi on‑line služieb, aby sa zabránilo ďalším porušeniam práva duševného vlastníctva tretej osoby. V prvom rade pripomenul článok 15 smernice 2000/31, ktorý vylučuje všeobecnú povinnosť monitorovania poskytovateľov služieb. V druhom rade odkázal na článok 3 ods. 2 smernice 2004/48, pričom zdôraznil, že opatrenia na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa musia uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu.

78.

V tejto súvislosti by podľa môjho názoru bol vhodným návrhom na zaručenie spravodlivej rovnováhy medzi ochranou práv z ochrannej známky a neexistenciou prekážok zákonného obchodu taký návrh, ktorý by rozlišoval medzi sprostredkovateľmi v závislosti od kvality služieb poskytovaných priamemu pôvodcovi porušenia ochrannej známky.

79.

Samotní skladovatelia, ktorí sú zodpovední len za vedľajšie úlohy, by boli vyňatí zo zodpovednosti, ak by sa nepodieľali na činnosti spojenej s porušovaním vedome alebo pri existencii dostatočných dôvodov potvrdzujúcich, že vedeli o charaktere tejto činnosti. Inými slovami, ak by nemali alebo nemohli mať vedomosť o protiprávnej povahe uvádzania na trh tovaru, ktorý predajca uvádza na trh bez toho, aby rešpektoval právo majiteľa ochrannej známky.

80.

S výhradou určitých rozdielov, ktoré teraz nie je nevyhnutné zdôrazniť, nemožno od týchto samotných skladovateľov požadovať osobitnú povinnosť náležitej starostlivosti, aby v každom prípade zabezpečili dodržiavanie práv majiteľa ochrannej známky, ktorá identifikuje tovary, ktoré sú im zverené, pokiaľ nie je protiprávnosť porušenia známa. Táto zovšeobecnená požiadavka by nadmerne zaťažovala bežné fungovanie týchto spoločností ako poskytovateľov vedľajších služieb k obchodu. ( 51 )

81.

Situácia je odlišná, pokiaľ ide o spoločnosti, akými sú žalované, ktoré sa pri poskytovaní svojich služieb v rámci programu „Zasielanie Amazonom“ podieľajú na uvádzaní tovarov na trh vyššie opísaným spôsobom. Vnútroštátny súd uvádza, že tieto spoločnosti nemali vedomosť o tom, že tovary porušovali právo z ochrannej známky, ktorej držiteľkou licencie bola Coty Germany, ale domnievam sa, že táto nevedomosť ich nemusí nevyhnutne zbaviť zodpovednosti.

82.

Podieľanie sa týchto spoločností vo významnej miere na uvádzaní tovarov na trh prostredníctvom tohto programu má za následok, že od nich možno požadovať osobitnú starostlivosť (náležitú starostlivosť), pokiaľ ide o kontrolu zákonnosti tovarov, s ktorými obchodujú. Práve z dôvodu, že sú si vedomé skutočnosti, že bez tejto kontroly ( 52 ) môžu ľahko slúžiť ako prostriedok na predaj „nezákonného, falšovaného, pirátskeho, ukradnutého tovaru alebo iných nezákonných alebo neetických spôsobov, ktoré porušujú vlastnícke práva tretích osôb“, ( 53 ) nemôžu byť zbavené svojej zodpovednosti tak, že ju pripíšu výlučne predávajúcemu.

83.

Konečné rozhodnutie o občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných prináleží vnútroštátnemu súdu v závislosti od skutkových okolností, ktoré považuje za preukázané. Domnievam sa, že obmedzením tejto poslednej časti prejudiciálnej otázky na dosah, ktorý na tento spor môže mať nevedomosť týchto spoločností o porušení práva majiteľa ochrannej známky, ich táto nevedomosť sama osebe nezbavuje zodpovednosti.

84.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:

Článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva a článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že