1.

Týmto odvolaním sa Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (ďalej len „Larko“ alebo „odvolateľka“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 1. februára 2018, Larko/Komisia ( 2 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Európskej komisie 2014/539/EÚ z 27. marca 2014 o štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spoločnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. ( 3 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2.

V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu prvej časti druhého odvolacieho dôvodu, založenej najmä na nesprávnom výklade pojmu „hospodárska výhoda“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a štvrtého odvolacieho dôvodu, založeného najmä na porušení článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] ( 4 ), ktorý sa týka vymáhania pomoci.

3.

Po skončení mojej analýzy navrhnem, aby Súdny dvor zamietol prvú časť druhého odvolacieho dôvodu a štvrtý odvolací dôvod ako nedôvodné.

4.

V článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, nazvanom „Vymáhanie pomoci“, sa uvádza:

„Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu…“

5.

V oddiele 2.1, nazvanom „Pojem ‚firma v ťažkostiach‘ [podnik v ťažkostiach – neoficiálny preklad]“, usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“) ( 5 ) sa v bodoch 9 až 11 stanovuje:

6.

V oznámení Komisie z 20. júna 2008 o uplatňovaní článkov [107] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (ďalej len „oznámenie o zárukách“) ( 6 ) sa v bode 2.1 týkajúcom sa článku 107 ZFEÚ, nazvanom „Všeobecné poznámky“, v treťom odseku uvádza:

„V snahe predísť akýmkoľvek pochybnostiam by sa mal objasniť pojem štátnych prostriedkov v súvislosti so štátnymi zárukami. Výhodou štátnej záruky je to, že riziko spojené so zárukou znáša štát. Skutočnosť, že riziko znáša štát, by sa za normálnych okolností mala kompenzovať primeraným poplatkom. Keď sa štát zriekne celého takého poplatku alebo jeho časti, je to výhoda pre podnik a strata štátnych prostriedkov. Takže i keď štát nikdy nerealizuje žiadne platby na základe záruky, napriek tomu môže ísť o štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy. Pomoc sa poskytne v momente, keď sa poskytne záruka, nie vtedy, keď sa záruka uplatní alebo keď sa realizujú platby podľa podmienok záruky. Či záruka predstavuje štátnu pomoc, alebo nie a, ak áno, aká môže byť výška tejto štátnej pomoci, to sa musí posúdiť v momente poskytnutia záruky.“

7.

V bode 3.2 tohto oznámenia, nazvanom „Individuálne záruky“, sa stanovuje:

„Pokiaľ ide o individuálne štátne záruky, Komisia sa domnieva, že splnením všetkých nasledujúcich podmienok sa dostatočne vylúči prítomnosť štátnej pomoci:

Pri rozhodovaní, či sa dlžník nachádza v ťažkej finančnej situácii, malo by sa vychádzať z definície uvedenej v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu…

…

Ako sa uvádza v bode 2.1, znášanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovať primeraným poplatkom zo sumy záruky alebo protizáruky. Ak je cena za záruku prinajmenšom taká istá ako zodpovedajúca orientačná výška poplatku na finančných trhoch, záruka neobsahuje prvok pomoci.

Ak sa na finančných trhoch nedá nájsť zodpovedajúca orientačná výška poplatku, celkové finančné náklady na pôžičku so zárukou, vrátane úrokovej sadzby pôžičky a poplatku za záruku, sa musia porovnať s trhovou cenou podobnej pôžičky, ktorá nie je zabezpečená zárukou.

…“

8.

V bode 4.1 uvedeného oznámenia o všeobecných charakteristikách záruk s prvkom pomoci sa uvádza:

„Keď individuálna záruka alebo záručná schéma nespĺňa zásadu investora v trhovom hospodárstve, považuje sa za obsahujúcu štátnu pomoc. Prvok štátnej pomoci sa preto musí kvantifikovať, aby sa preverilo, či sa pomoc môže považovať za zlučiteľnú s osobitnou výnimkou pre štátnu pomoc. V zásade sa za prvok štátnej pomoci bude považovať rozdiel medzi príslušnou trhovou cenou záruky poskytnutej individuálne alebo prostredníctvom schémy a skutočnou cenou zaplatenou za toto opatrenie.

Výsledné ročné hotovostné grantové ekvivalenty by sa mali diskontovať na ich súčasnú hodnotu pomocou referenčnej sadzby a potom sčítať, čím dostaneme celkový grantový ekvivalent.

Pri výpočte prvku pomoci v záruke Komisia bude venovať osobitnú pozornosť týmto hľadiskám:

Komisia upozorňuje, že pri spoločnostiach, ktoré majú ťažkosti, trhový poskytovateľ záruky, pokiaľ existuje, v čase poskytnutia záruky bude účtovať vysoký poplatok podľa miery očakávanej platobnej neschopnosti. Ak sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný pôžičku splatiť, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovať a vo výnimočných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môže ukázať taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou;

…“

9.

Okolnosti predchádzajúce sporu boli podrobne opísané v napadnutom rozsudku, na ktorý sa týmto odkazuje. ( 7 ) Podstatné skutočnosti nevyhnutné na pochopenie týchto návrhov je možné zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

10.

Spoločnosť Larko je podnik, ktorý sa špecializuje na ťažbu a spracovanie lateritu, ťažbu lignitu a výrobu feroniklovej zliatiny a vedľajších produktov.

11.

Uvedená spoločnosť bola založená v roku 1989 ako nový podnik po likvidácii spoločnosti Hellenic Mining and Metallurgical S.A. V čase vzniku skutkových okolností konania vo veci samej spoločnosť mala troch akcionárov: grécky štát, ktorý vlastnil 55,2 % akcií prostredníctvom Hellenic Republic Asset Development Fund, súkromnú finančnú spoločnosť National Bank of Greece SA, ktorá vlastnila 33,4 % akcií, a Public Power Corporation (hlavný výrobca elektrickej energie v Grécku, ktorého hlavným akcionárom je štát), ktorý vlastnil 11,4 % akcií.

12.

V marci 2012 Hellenic Republic Asset Development Fund informovala Komisiu o programe privatizácie Larko.

13.

V apríli 2012 Komisia z úradnej moci začala preskúmanie uvedenej privatizácie v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci.

14.

Predmetom preskúmania bolo šesť opatrení, z ktorých sú na účely týchto návrhov relevantné iba druhé, štvrté a šieste opatrenie uvedené ďalej v texte, lebo iba tieto tri opatrenia sú predmetom prvej časti druhého odvolacieho dôvodu a štvrtého odvolacieho dôvodu:

15.

V priebehu uvedeného preskúmania Komisia požiadala grécke orgány o dodatočné informácie, ktoré jej tieto orgány poskytli v rokoch 2012 a 2013. Uskutočnili sa aj stretnutia medzi útvarmi Komisie a zástupcami gréckych orgánov.

16.

Rozhodnutím zo 6. marca 2013 ( 8 ) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

17.

V rámci uvedeného konania Komisia vyzvala grécke orgány a tretie zainteresované strany, aby k opatreniam uvedeným v bode 14 vyššie predložili svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky gréckych orgánov 30. apríla 2013; neboli jej doručené nijaké zo strany spoločnosti Larko.

18.

Dňa 27. marca 2014 Komisia prijala sporné rozhodnutie. V uvedenom rozhodnutí Komisia usúdila, že pokiaľ ide o opatrenia č. 2, č. 4 a č. 6, ktorých analýza je jediná relevantná pre tieto návrhy generálneho advokáta, že v čase, keď boli prijaté tieto tri opatrenia, bola Larko podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. ( 9 )

19.

Komisia sa okrem toho domnievala, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, že tieto opatrenia boli povolené v rozpore s povinnosťami oznámenia a zákazu vykonania stanovenými v článku 108 ods. 3 ZFEÚ a že uvedené opatrenia predstavujú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom a podliehajú povinnosti vrátenia v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999. Komisia nakoniec stanovila sumy, ktoré sa majú vymáhať v rámci tejto pomoci, až do výšky celej sumy krytej zárukami ( 10 ).

20.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júna 2014 Larko podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia a o náhradu spolu s úrokmi akejkoľvek sumy, ktorá sa prípadne od nej priamo alebo nepriamo vymôže v rámci výkonu tohto rozhodnutia.

21.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil Larko povinnosť nahradiť trovy konania.

22.

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 4. apríla 2018 Larko navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

23.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil spoločnosti Larko povinnosť nahradiť trovy konania.

24.

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu nastoľuje otázku kvalifikácie opatrenia č. 2 ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, presnejšie posúdenia tohto opatrenia ako opatrenia, ktorým sa spoločnosti Larko poskytuje „hospodárska výhoda“.

25.

Komisia kvalifikáciou tohto opatrenia v spornom rozhodnutí ako štátnej pomoci vychádzala z bodu 3.2 písm. a) a d) svojho oznámenia o zárukách. Keďže Larko v podstate tvrdí, že Komisia sa pri uplatnení tohto bodu na poskytnutú pomoc dopustila nesprávneho právneho posúdenia, považujem najprv za vhodné uviesť niekoľko úvodných pripomienok k tomuto oznámeniu (časť 1) a až potom pristúpiť k analýze prvej časti druhého odvolacieho dôvodu (časť 2).

26.

V oznámení o zárukách je predstavený prístup Komisie k štátnej pomoci vo forme záruk a zásady, na ktorých má Komisia v úmysle založiť svoj výklad článkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj uplatňovanie týchto článkov na štátne záruky.

27.

S cieľom určiť, či záruka poskytuje výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, by Komisia mala pri posudzovaní vychádzať zo zásady investora v trhovom hospodárstve podľa 3.1 tohto oznámenia. Mali by sa teda vziať do úvahy existujúce možnosti príjemcu získať rovnocenné finančné zdroje prostredníctvom prístupu na kapitálový trhu. ( 11 )

28.

Na to, aby sa uľahčil proces posúdenia, či bola v prípade daného záručného opatrenia splnená uvedená zásada, Komisia v bode 3.2 uvedeného oznámenia uvádza niekoľko podmienok na vylúčenie prítomnosti prvku štátnej pomoci, medzi ktoré patrí, pokiaľ ide o individuálne záruky, na jednej strane podmienka, že dlžník nemá finančné ťažkosti [bod 3.2 písm. a)], a na druhej strane podmienka, že za záruku sa platí trhovo orientovaná cena [bod 3.2 písm. d)]. ( 12 )

29.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa na účely uplatnenia týchto dvoch podmienok musí zohľadniť kontext obdobia, v ktorom boli prijaté opatrenia finančnej podpory, čo znamená zdržať sa akéhokoľvek posúdenia založeného na neskoršej situácii (ďalej len „časové kritérium“). ( 13 )

30.

S cieľom určiť, či záruka neobsahuje prvok pomoci, sa v bode 3.2 prvého odseku písm. d) oznámenia o zárukách stanovuje ako kritérium, že znášanie rizika by sa malo kompenzovať primeraným poplatkom zo sumy záruky alebo protizáruky (ďalej len „kritérium kompenzácie“). Ak je totiž cena za záruku prinajmenšom taká istá ako zodpovedajúca orientačná výška poplatku na finančných trhoch, záruka neobsahuje prvok pomoci. Ostatne v bode 3.2 sú uvedené dve metódy na určenie, či daná záruka spĺňa toto kritérium: je potrebné buď porovnať cenu zaplatenú za záruku so zodpovedajúcou orientačnou výškou poplatku za záruku ponúkanú na finančných trhoch, alebo celkové finančné náklady na pôžičku so zárukou, vrátane úrokovej sadzby pôžičky a poplatku za záruku, porovnať s trhovou cenou podobnej pôžičky, ktorá nie je zabezpečená zárukou.

31.

Larko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že opatrením č. 2 sa spoločnosti Larko poskytla výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Všeobecný súd nesprávne uplatnil na jednej strane časové kritérium, keď v súvislosti s poskytnutím opatrenia č. 2 [časť a)] kvalifikoval Larko ako „podnik v ťažkostiach“, a na druhej strane kritérium kompenzácie, keď rozhodol, že poplatok vo výške 1 % nezohľadňuje riziko neplnenia záväzkov v prípade ručených pôžičiek, stanovené v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách [časť b].

32.

Výhrada týkajúca sa časového kritéria smeruje proti bodom 77 až 80 napadnutého rozsudku a je založená na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

33.

Na úvod poznamenávam, že pri rozhodovaní v bode 90 napadnutého rozsudku o tom, či sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď pri poskytovaní opatrenia č. 2 kvalifikovala Larko ako „podnik v ťažkostiach“, Všeobecný súd uplatnil dvojkrokovú metodiku. Po prvé Všeobecný súd v bodoch 75 až 82 napadnutého rozsudku uviedol, že na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, mohla správne dospieť k záveru, že Larko je podnikom v ťažkostiach. Po druhé Všeobecný súd v bodoch 83 až 89 napadnutého rozsudku usúdil, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že v čase poskytnutia záruky z roku 2008 bolo možné očakávať, že grécky štát ako akcionár spoločnosti Larko vedel o tom, že sa táto spoločnosť nachádza v ťažkostiach.

34.

Larko tvrdí, že posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 77 až 80 napadnutého rozsudku je nesprávne, lebo skutkové okolnosti, na ktorých sa toto posúdenie zakladá, nastali po poskytnutí záruky, ku ktorému došlo 22. decembra 2008, v rozpore s tým, čo vyžaduje judikatúra Súdneho dvora ( 14 ). V tejto súvislosti sa Larko opiera o nasledujúce tri tvrdenia.

35.

Po prvé finančné výsledky uvedené v predmetných bodoch sa vzťahujú na obdobie až do roku 2012 a v každom prípade na záporné výsledky za rok 2009. Po druhé finančné výsledky za rok 2008 sa vzťahujú aj na obdobie po poskytnutí záruky z roku 2008 vzhľadom na to, že účtovné obdobie ešte nebolo ukončené a ešte neboli ani zostavené finančné výkazy, s ktorými teda nebol grécky štát v čase poskytnutia tejto záruky oboznámený. V dôsledku toho Všeobecný súd nevzal do úvahy časové súvislosti, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora. Po tretie v každom prípade, aj keby údaje týkajúce sa roku 2008 neboli neskoršími údajmi po poskytnutí záruky z roku 2008, boli v tomto štádiu krátkodobými údajmi. V tejto súvislosti Larko tvrdí, že z bodov 9 až 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu vyplýva, že analýza majetkovej situácie podniku musí byť založená na údajoch, ktoré sa vzťahujú na dostatočne dlhé obdobie, a nie na daný okamih.

36.

Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

37.

Hneď na začiatku zdôrazňujem, že keďže bola predmetná záruka poskytnutá 22. decembra 2008, je potrebné v súlade s judikatúrou Súdneho dvora zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali pred týmto dátumom a posúdiť, či bola Larko v čase poskytnutia záruky podnikom v ťažkostiach.

38.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvé tvrdenie spoločnosti Larko, poznamenávam, že to, že Všeobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku uvádza finančné výsledky zahŕňajúce obdobie do roku 2012, samo osebe neznamená, že Všeobecný súd sa pri posudzovaní finančnej situácie spoločnosti Larko v čase poskytnutia záruky z roku 2008 opieral o tieto neskoršie výsledky.

39.

Skutočnosť, že Všeobecný súd uviedol také finančné výsledky, treba totiž vykladať z hľadiska toho, že Komisia v napadnutom rozhodnutí posúdila finančnú situáciu spoločnosti Larko za obdobie, počas ktorého boli prijaté všetky napadnuté opatrenia, čiže jej finančnú situáciu od roku 2007 do roku 2012. Predtým, ako Všeobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku uviedol tieto finančné výsledky, odkázal na rozhodnutie Komisie, podľa ktorého „v prejednávanej veci v odôvodneniach 56 až 66 [sporného] rozhodnutia Komisia kvalifikovala Larko pri poskytnutí opatrení [č. 2, č. 4 a č. 6] vrátane záruky z roku 2008, ako ‚podnik v ťažkostiach‘“. ( 15 )

40.

V súvislosti s tým poznamenávam, že na účely posúdenia finančnej situácie Larko v bodoch 78 až 80 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd opiera o skutočnosti, ku ktorým došlo v roku 2008, a to o záporný vlastný kapitál spoločnosti Larko, výrazné zníženie obratu a významné akumulované straty tejto spoločnosti v roku 2008. ( 16 )

41.

Z toho vyplýva, že prvé tvrdenie spoločnosti Larko by sa malo zamietnuť.

42.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie spoločnosti Larko, podľa môjho názoru obsahuje dve časti: po prvé tvrdenie, že finančné výsledky za rok 2008 boli dosiahnuté až po poskytnutí záruky za rok 2008, keďže účtovné obdobie ešte nebolo ukončené, a po druhé, že grécky štát nebol oboznámený s informáciami obsiahnutými vo finančných výkazoch za rok 2008.

43.

Pokiaľ ide o prvú časť, treba poznamenať, že ako uvádza Komisia, finančné výkazy za rok 2008 obsahujú finančné údaje spoločnosti Larko za obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008, ktoré sú zväčša z obdobia ešte pred poskytnutím záruky 22. decembra 2008. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že udalosti, ku ktorým dôjde počas daného obdobia, sa vo všeobecnosti môžu dokázať aj neskoršími dokumentmi založenými na týchto skorších skutočnostiach. ( 17 ) Z tohto dôvodu sa informácie obsiahnuté vo finančných výkazoch za rok 2008 nemôžu považovať za neskoršie než poskytnutie záruky z roku 2008.

44.

Pokiaľ ide o druhú časť, Všeobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku konštatuje, že „neexistuje žiadny doklad doložený do spisu v tejto veci, ktorý s určitosťou preukazuje, že členský štát mal vedomosť o ťažkej situácii Larko v momente poskytnutia záruky z roku 2008“, a že „vzniká teda otázka, či Komisia uniesla svoje dôkazné bremeno, opierajúc sa v podstate o domnienku, podľa ktorej grécky štát mal poznať ťažkú situáciu Larko ku koncu roka 2008, pri poskytnutí záruky“.

45.

Hoci formulácia použitá v tejto súvislosti by mohla vyvolávať dojem, že sa Komisia spoľahla najmä na to, že grécke orgány sa neinformovali o finančnej situácii spoločnosti Larko, podľa môjho názoru je zrejmé, že Všeobecný súd chcel uviesť, že Komisia vychádzala z domnienky, že grécky štát mal pri poskytovaní záruky prinajmenšom poznať ťažkú situáciu Larko.

46.

Takýto výklad je totiž potrebný vzhľadom na bod 89 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že zo strany Komisie bolo rozumné konštatovať, že obozretný akcionár by sa zaujímal aspoň o aktuálnu ekonomickú a finančnú situáciu podniku predtým, ako by mu poskytol záruku, ako je záruka z roku 2008. ( 18 )

47.

Na základe uvedeného pripomínam, že v rozsahu, v akom Larko druhou časťou svojho druhého tvrdenia spochybňuje, že grécke orgány mali vedomosť o finančnej situácii Larko v roku 2008, čo súvisí so skutkovými okolnosťami sporu, ( 19 ) Všeobecný súd je jediný, ktorý má právomoc zisťovať a posudzovať skutkové okolnosti.

48.

Súdny dvor má však právomoc posúdiť, či Všeobecný súd skreslil obsah sporného rozhodnutia. Treba pripomenúť, že takéto skreslenie musí zjavne vyplynúť z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( 20 )

49.

V prejednávanej veci sa síce otázka, či grécke orgány mali (alebo nemali) vedomosť o finančnej situácii Larko v roku 2008, týka preukázania skutočností, ktoré patria výlučne do právomoci Všeobecného súdu, Súdny dvor však môže preskúmať, či Všeobecný súd skreslil v danom ohľade obsah sporného rozhodnutia.

50.

Aj keď by táto posledná otázka mohla byť vznesená, lebo v spornom rozhodnutí už na prvý pohľad nič nenasvedčuje tomu, že Komisia prijala rovnaké odôvodnenie, aké v tomto ohľade prijal Všeobecný súd, ( 21 ) musím konštatovať, že Larko na takéto skreslenie nepoukázala a v každom prípade nebol obsah sporného rozhodnutia v napadnutom rozsudku, aspoň podľa môjho názoru, Všeobecným súdom skreslený.

51.

Je totiž nesporné, že vedomosť gréckych orgánov o finančnej situácii Larko v roku 2008 nebola v priebehu správneho konania samotným gréckym štátom spochybnená, ( 22 ) čo uvádza aj Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku ( 23 ) a čím zrejme možno vysvetliť, prečo sa Komisia v spornom rozhodnutí k tejto otázke nevyjadrila. ( 24 )

52.

Na základe týchto úvah tak Všeobecný súd v podstate rozhodol, že za okolností prejednávanej veci Komisia mohla na účely posúdenia, či Larko mala finančné ťažkosti v zmysle bodu 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách, oprávnene vychádzať z predpokladu, že grécky štát ako hlavný akcionár spoločnosti Larko vedel o finančnej situácii tejto spoločnosti, alebo prinajmenšom mal o nej vedieť pri poskytovaní záruky z roku 2008.

53.

Toto posúdenie Všeobecným súdom mi pripadá logické. Tak ako Všeobecný súd v podstate uviedol v bodoch 86 až 89 napadnutého rozsudku, obozretný súkromný investor, ( 25 ) ktorý by poskytol takú záruku, ako je predmetná záruka, by sa totiž iste zaujímal o finančnú situáciu spoločnosti Larko v čase poskytnutia tejto záruky. S cieľom konať ako obozretný súkromný investor sa teda grécke orgány v každom prípade museli oboznámiť s finančnou situáciou podniku. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží samotnému členskému štátu, aby preukázal, že konal ako obozretný súkromný investor. ( 26 )

54.

Vzhľadom na vyššie uvedené by sa druhé tvrdenie Larko malo zamietnuť.

55.

Rovnako by sa malo zamietnuť tretie tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého sa údaje z roku 2008 týkali krátkeho časového obdobia. Je totiž nesporné, že zhoršenie finančnej situácie Larko sa začalo prejavovať v polovici roku 2008 ( 27 ) a nič nenasvedčuje tomu, že by Všeobecný súd založil svoje posúdenie na obraze o momentálnej situácii, ako uvádza Larko.

56.

Z toho vyplýva, že výhrada týkajúca sa časového kritéria v súvislosti s pojmom „podnik v ťažkostiach“ sa má zamietnuť.

57.

Výhrada týkajúca sa kritéria kompenzácie smeruje proti bodom 94 až 98 napadnutého rozsudku a je založená na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

58.

Všeobecný súd v uvedených bodoch rozhodol, že Komisia mohla dôvodne prijať záver, že ročný poplatok za záruku vo výške 1 % nemožno považovať za zodpovedajúci riziku nesplatenia zaručených úverov a že podmienka stanovená v bode 3.2. písm. d) oznámenia o zárukách teda nebola splnená.

59.

Larko tvrdí, že Všeobecný súd túto podmienku nesprávne uplatnil v rozsahu, v akom sám v bode 95 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nevyužila žiadnu z dvoch metód stanovených touto podmienkou, t. j. buď porovnanie so zodpovedajúcou orientačnou výškou poplatku ponúkanou na finančných trhoch, alebo porovnanie celkových finančných nákladov zaručeného úveru s trhovým poplatkom za podobný nezaručený úver.

60.

Keď Všeobecný súd napriek tomu rozhodol, že sporné rozhodnutie sa nevyznačuje zjavne nesprávnym posúdením ťažkej finančnej a ekonomickej situácie Larko a nedostatkom vstupných údajov v priebehu správneho konania, zamietol tým uplatnenie bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách a súčasne zaťažil Larko a grécky štát dôkazným bremenom v súvislosti s preukázaním primeranej výšky tohto poplatku, čím Komisiu zbavil povinnosti preskúmať primeranú výšku poplatku. Všeobecný súd okrem toho porušil aj článok 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že sporné rozhodnutie nezrušil napriek tomu, že nie je odôvodnené.

61.

Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť. S týmto stanoviskom súhlasím z nasledujúcich dôvodov.

62.

Po prvé, ako sa Komisia oprávnene domnieva, Všeobecný súd sa neodchýlil od bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách a v tomto ohľade nezaťažil Larko dôkazným bremenom. V tejto súvislosti by malo byť splnené jediné kritérium, aby sa za záruku zaplatila cena zodpovedajúca trhovej cene. Ako sa už uviedlo v bodoch 96 až 98 napadnutého rozsudku, so zreteľom na ekonomické ťažkosti Larko a na skutočnosť, že ani odvolateľka, ani grécke orgány nepredložili v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania dôkazy, ktorými by preukázali, že predmetný poplatok zodpovedá poplatku ponúkanému na finančných trhoch alebo trhovej cene podobného nezaručeného úveru, nebolo potrebné, aby Komisia uplatnila jednu z dvoch metód stanovenia presnej výšky takéhoto poplatku s cieľom zistiť, či záruka splnila toto kritérium.

63.

Po druhé, pokiaľ ide o článok 296 ods. 2 ZFEÚ, treba pripomenúť, že cieľom povinnosti odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. ( 28 ) V tejto súvislosti je potrebné odlíšiť povinnosť odôvodnenia od otázky dôvodnosti odôvodnenia. ( 29 )

64.

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako uvádza Komisia, že sporné rozhodnutie bolo plne odôvodnené. Ďalej poznamenávam, že pri domáhaní sa zrušenia tohto rozhodnutia bola Larko v plnej miere schopná napadnúť dôvodnosť odôvodnenia, o ktoré sa Komisia v spornom rozhodnutí opierala. Všeobecný súd teda neporušil povinnosť, ktorá mu prináleží podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

65.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrada týkajúca sa kritéria kompenzácie, a teda prvej časti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej opatrenia č. 2, sa má zamietnuť ako nedôvodná.

66.

Štvrtý odvolací dôvod smeruje proti bodom 180 až 195 napadnutého rozsudku a týka sa vyčíslenia štátnej pomoci poskytnutej v rámci opatrení č. 2, č. 4 a č. 6; presnejšie sa týka posúdenia Všeobecným súdom, podľa ktorého mohla Komisia oprávnene prijať záver podľa bodu 4.1 oznámenia o zárukách, že výška takejto štátnej pomoci sa rovná celej sume zaručených pôžičiek.

67.

Na úvod poznamenávam, že pokiaľ ide o vyčíslenie pomoci, v prvom odseku tohto bodu 4.1 sa uvádza, že „v zásade sa za prvok štátnej pomoci bude považovať rozdiel medzi príslušnou trhovou cenou záruky poskytnutej… a skutočnou cenou zaplatenou za toto opatrenie“.

68.

Z tretieho odseku písm. a) tohto bodu 4.1 vyplýva, že pri výpočte prvku pomoci v záruke bude Komisia venovať osobitnú pozornosť tomu, či má dlžník finančné problémy. V tejto súvislosti pri podnikoch, ktoré majú ťažkosti, trhový poskytovateľ záruky, pokiaľ existuje, v čase poskytnutia záruky bude účtovať vysoký poplatok podľa miery očakávanej platobnej neschopnosti. Ak sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný pôžičku splatiť, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovať a vo výnimočných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môže ukázať taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou. ( 30 )

69.

Larko v podstate tvrdí, že Všeobecný súd tým, že usúdil, že vyčíslenie výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, v spornom rozhodnutí, je v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a bodom 4.1 tretím odsekom písm. a) oznámenia o zárukách, porušil uvedený článok 14 ods. 1, ako aj článok 108 ods. 2 ZFEÚ, a článok 296 ods. 2 ZFEÚ.

70.

Na podporu tohto odvolacieho dôvodu Larko uvádza niekoľko tvrdení, ktoré sa podľa môjho názoru javia ako neštruktúrované a nejasné. Ako tomu rozumiem ja, tieto tvrdenia sa v podstate týkajú dvoch hľadísk: po prvé posúdenia otázky existencie „výnimočného prípadu“ v zmysle bodu 4.1 oznámenia o zárukách a po druhé posúdenia, podľa ktorého prvok pomoci v zárukách sa rovnal sume krytej týmito zárukami napriek tomu, že grécky štát nebol nútený uskutočniť platby na základe týchto záruk.

71.

Pokiaľ ide o prvé hľadisko, Larko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď v bode 193 napadnutého rozsudku usúdil, že Komisia mala do činenia s „výnimočným prípadom“ v zmysle bodu 4.1 oznámenia o zárukách. ( 31 )

72.

Všeobecný súd na jednej strane nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia, ktoré samo osebe neexistovalo alebo bolo prinajmenšom nedostatočné, pričom Všeobecný súd na tento nedostatok poukázal tak v bode 189, ako aj v bodoch 192 a 194 napadnutého rozsudku. Odôvodnenie Všeobecného súdu je v tomto ohľade údajne tiež protirečivé a nedostatočné a Všeobecný súd porušil článok 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že sporné rozhodnutie nezrušil napriek tomu, že bolo založené na nesprávnom právnom posúdení a nebolo odôvodnené. ( 32 )

73.

Na druhej strane Všeobecný súd zaťažil Larko dôkazným bremenom, pokiaľ ide o otázku existencie „výnimočného prípadu“. Posúdenie existencie takéhoto prípadu by malo byť v celom rozsahu a osobitne odôvodnené Komisiou, na ktorej spočíva dôkazné bremeno, a nemôže sa zakladať na „pochybnostiach“ Komisie, či by príjemca pomoci mohol bez záruk získať financovanie na trhu. Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 186 až 188 napadnutého rozsudku usúdil, že odôvodnenie Komisie je dostatočné, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o požadovanú úroveň dôkazu. ( 33 )

74.

Pokiaľ ide o prípustnosť týchto tvrdení, na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Komisia, si nemyslím, že by sa mali zamietnuť ako neprípustné. Podľa môjho názoru sa netýkajú skutkového stavu, ( 34 ) ale vyvolávajú právne otázky, o ktorých má právomoc rozhodnúť Súdny dvor.

75.

Podľa môjho názoru by sa však tieto tvrdenia mali zamietnuť ako nedôvodné, ako to navrhuje aj Komisia.

76.

Zastávam názor, že Všeobecný súd nepripojil údaje, ktoré nevyplývajú zo samotného sporného rozhodnutia, do bodu 193 napadnutého rozsudku, ani ich v tomto bode nenahradil. ( 35 ) V tejto súvislosti Všeobecný súd v tomto bode správne poskytol celkový výklad tohto rozhodnutia, keď v podstate rozhodol, že napriek nie bezchybnej formulácii určitých odôvodnení uvedeného rozhodnutia, z celého tohto istého rozhodnutia, a najmä z jeho odôvodnení 56 až 66, vyplýva, že Larko bola v čase poskytnutia sporných opatrení v mimoriadne delikátnej situácii. Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď prijala záver o existencii „výnimočného prípadu“ prejavujúceho sa nemožnosťou, že by Larko vrátila celú pôžičku zo svojich vlastných prostriedkov.

77.

V tejto súvislosti, ako sa tiež v podstate uvádza v bode 191 napadnutého rozsudku, pripomínam, že existencia výnimočného prípadu v zmysle bodu 4.1 oznámenia o zárukách sa prejavuje konkrétne nemožnosťou, že by dlžník vrátil celú pôžičku, krytú zárukou, zo svojich vlastných prostriedkov.

78.

Pokiaľ ide o údajné „pochybnosti“ Komisie o možnosti Larko zabezpečiť si financovanie na trhu v prípade neexistencie záruk, Všeobecný súd toto tvrdenie odvolateľky oprávnene zamietol a v bodoch 187 a 188 napadnutého rozsudku usúdil, že z celkového výkladu sporného rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že Komisia považovala za prinajmenšom nepravdepodobné, že Larko by bez intervencie gréckeho štátu mohla získať pôžičku na trhu.

79.

Ako Komisia zopakovala pred Súdnym dvorom, celkový výklad sporného rozhodnutia potvrdzuje toto stanovisko Komisie. Pokiaľ ide o opatrenie č. 2, vo vete bezprostredne nasledujúcej za vetou, ktorá obsahuje slovo „nepravdepodobné“ („doubtful“), sa uvádza, že Komisia sa „inými slovami“ („in other words“) domnieva, že Larko získala výhodu, ktorá sa rovná sume zaručeného úveru, pretože bez štátnej záruky by na trhu nemohla získať akúkoľvek inú záruku. Pokiaľ ide o opatrenie č. 6, veta obsahujúca slovo „nepravdepodobné“ odkazuje na rovnaké odôvodnenie ako v prípade opatrenia č. 2.

80.

Okrem toho treba zdôrazniť, že ako uvádza Všeobecný súd v bode 193 napadnutého rozsudku, posúdeniu existencie výnimočného prípadu zo strany Komisie neodporoval žiadny iný dôkaz predložený gréckymi orgánmi a odvolateľkou v priebehu správneho konania.

81.

Z vyššie uvedených dôvodov je podľa môjho názoru zrejmé, že Všeobecný súd nenahradil odôvodnenie Komisie, ani odvolateľku nezaťažil dôkazným bremenom týkajúcim sa existencie „výnimočného prípadu“. Okrem toho odôvodnenie Všeobecného súdu nie je v tomto ohľade protirečivé. Skutočnosť, že Všeobecný súd pripomína niektoré nie bezchybné, resp. úsečné formulácie v odôvodnení Komisie, nie je totiž v rozpore so záverom Všeobecného súdu, podľa ktorého toto odôvodnenie nie je založené na nesprávnom právnom posúdení, a to napriek takýmto formuláciám.

82.

Pokiaľ ide o článok 296 ods. 2 ZFEÚ, treba konštatovať, že sporné rozhodnutie bolo úplne odôvodnené. ( 36 ) Pokiaľ ide o odôvodnenie Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, rovnako treba konštatovať, že bolo úplne odôvodnené, čo tiež jasne vyplýva z mnohých tvrdení Larko, ktoré sa týkajú dôvodnosti odôvodnenia Všeobecného súdu. V tomto ohľade skutočnosť, že Všeobecný dospel vo veci samej k inému záveru ako odvolateľka, nemôže sama osebe znamenať, že napadnutý rozsudok nebol riadne odôvodnený. ( 37 )

83.

Pokiaľ ide o druhé hľadisko, Larko v podstate uvádza tri tvrdenia týkajúce sa napadnutého rozsudku. ( 38 )

84.

Po prvé, aj keby pri prijímaní sporného rozhodnutia bolo jasné, že nebola uplatnená žiadna z týchto záruk, Všeobecný súd by potvrdil prístup Komisie, ktorá by sa bez oslovenia gréckych orgánov obmedzila na konštatovanie, že nemá k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že uvedené záruky boli uplatnené. ( 39 ) Takto došlo k porušeniu povinnosti vykonať náležité a nestranné preskúmanie prípadu podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorá prislúcha Komisii.

85.

Na rozdiel od Komisie sa nedomnievam, že toto tvrdenie je neprípustné. Je, samozrejme, založené na posúdení skutočností, o ktorom má právomoc rozhodnúť výlučne Všeobecný súd. ( 40 ) To, či mal Všeobecný súd takéto informácie zohľadniť, je však právna otázka.

86.

Vzhľadom na uvedené súhlasím s názorom Komisie, že toto tvrdenie by sa malo zamietnuť ako nedôvodné.

87.

Uplatnenie (resp. neuplatnenie) záruk a splatenie (resp. nesplatenie) pôžičiek sa totiž vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali po poskytnutí sporných opatrení, a teda ich nemožno vziať do úvahy na účely kvalifikácie opatrení ako pomoci, ani na účely vyčíslenia prvku pomoci, ktorý sa týmito opatreniami údajne poskytol. Všeobecný súd správne dospel k tomuto záveru, keď pripomenul relevantnú judikatúru v bodoch 181 a 182 napadnutého rozsudku.

88.

Ďalej konštatujem, že dôkazy o splácaní pôžičiek a neuplatnení záruk, ktoré uviedla odvolateľka, neboli Komisii v priebehu správneho konania predložené. V tejto súvislosti pripomínam, že zákonnosť rozhodnutia Komisie sa musí posudzovať na základe informácií, ktoré mala k dispozícii v čase, keď prijala napadnuté sporné rozhodnutie. ( 41 )

89.

Po druhé napadnutý rozsudok nie je údajne dostatočne odôvodnený, lebo Všeobecný súd opomenul preskúmať pripomienky odvolateľky, ktoré sa týkajú na jednej strane úplnej právnej záväznosti sporného rozhodnutia vo vzťahu k sume, ktorá sa má vrátiť na základe rozsudku Mediaset ( 42 ), a na druhej strane skutočnosti, že samotná Komisia pripustila v tomto ohľade existenciu omylov vo svojom rozhodnutí.

90.

V tejto súvislosti poznamenávam, že v rámci odvolania je cieľom preskúmania Súdnym dvorom najmä overiť, či Všeobecný súd právne dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia, ktoré uviedla odvolateľka, s tým, že povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno vykladať v tom zmysle, že je povinný podrobne odpovedať na každé tvrdenie účastníka konania, ( 43 ) čo podľa môjho názoru platí aj v tomto prípade.

91.

Po tretie dôsledky stanovenia výšky pomoci ako sumy zodpovedajúcej zaručenému úveru v prípade, že neboli využité žiadne záruky, by boli v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej je cieľom rozhodnutí Komisie, ktorými sa nariaďuje vrátenie štátnej pomoci, obnoviť predchádzajúcu situáciu a nemali by predstavovať sankciu presahujúcu skutočne získanú výhodu. ( 44 )

92.

V tejto súvislosti ďalej zdôrazňujem, že okrem tvrdení, ktoré som už uviedol v bodoch 87 a 88 vyššie a ktoré postačujú na zamietnutie tretieho tvrdenia Larko, sa domnievam, že tvrdenie odvolateľky, že je takzvane povinná zaplatiť dvojnásobok pomoci, je nesprávne. Ako uvádza Komisia, naozaj to vyzerá tak, že Larko si zamieňa dve rôzne platobné povinnosti, ktoré prináležia podniku, ktorý získal pomoc vo forme štátnej záruky. Na jednej strane je podnik, ktorý je príjemcom pomoci, povinný vrátiť štátu sumu pomoci, ktorú dostal. Na druhej strane je samozrejme povinnosťou tohto podniku splatiť banke pôžičku, ktorú získal vďaka tejto štátnej záruke.

93.

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod by sa mal zamietnuť ako nedôvodný.

94.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bola dotknutá dôvodnosť ostatných odvolacích dôvodov, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvú časť druhého odvolacieho dôvodu a štvrtý odvolací dôvod ako nedôvodné. O trovách konania sa rozhodne neskôr.