1

Rozhodnutím K(2009) 4694 z 12. júna 2009 Komisia Európskych spoločenstiev požiadala Bundesnetzagentur (BNetzA, spolkový úrad pre siete, Nemecko) na základe článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230), aby zmenil svoje rozhodnutie z 25. februára 2009, ktorým rozhodol, že na prepravné kapacity projektu plynovodu Ostseepipeline‑Anbindungsleitung (OPAL), ktorý je na východe pozemnou časťou plynovodu Nord Stream 1, ktorého vstupný bod sa nachádza v blízkosti lokality Lubmin pri Greifswalde v Nemecku a výstupný bod v lokalite Brandov v Českej republike, sa nevzťahujú pravidlá prístupu tretích osôb, stanovené v článku 18 uvedenej smernice, a tarifné pravidlá uvedené v jej článku 25 ods. 2 až 4.

2

Rozhodnutie Komisie z 12. júna 2009 stanovovalo tieto podmienky:

3

Dňa 7. júla 2009 BNetzA svoje rozhodnutie z 25. februára 2009 zmenil tak, že ho prispôsobil vyššie uvedeným podmienkam, stanoveným v rozhodnutí Komisie z 12. júna 2009. Výnimka z pravidiel bola zo strany BNetzA priznaná na obdobie 22 rokov.

4

Plynovod OPAL bol uvedený do prevádzky 13. júla 2011 a má kapacitu asi 36,5 miliardy m3. Na základe rozhodnutia Komisie z 12. júna 2009 a rozhodnutia BNetzA z 25. februára 2009, v znení jej rozhodnutia zo 7. júla 2009, boli kapacity plynovodu OPAL úplne vyňaté z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa regulovaného prístupu tretích osôb a tarifných pravidiel na základe smernice 2003/55.

5

50 % nerezervovanej kapacity tohto plynovodu nebolo nikdy využitých, keďže Gazprom nerealizoval program uvoľňovania plynu, upravený v rozhodnutí Komisie z 12. júna 2009. Kapacita vstupu do plynovodu v blízkosti Greifswaldu je zaujímavá iba pre tretie osoby, ktoré môžu priviesť plyn na vstup v tomto bode plynovodu. Pri súčasnej technickej konfigurácii sa môže zemný plyn do tohto bodu vstupu poskytovať iba plynovodom Nord Stream 1, ktorý využíva skupina Gazprom na prepravu plynu pochádzajúceho z ruských nálezísk, takže sa zrejme a priori využíva iba 50 % prepravnej kapacity plynovodu OPAL.

6

Dňa 13. mája 2016 oznámil BNetzA Komisii na základe článku 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), svoj zámer zmeniť určité ustanovenia výnimky priznanej v roku 2009, týkajúcej sa úseku plynovodu OPAL spravovaného spoločnosťou Opal Gastransport GmbH & Co. KG (ďalej len „OGT“).

7

Dňa 28. októbra 2016 prijala Komisia na základe článku 36 ods. 9 smernice 2009/73 rozhodnutie Komisie C(2016) 6950 final z 28. októbra 2016 o zmene podmienok na to, aby sa na plynovod OPAL z dôvodu výnimky nevzťahovali pravidlá týkajúce sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov, stanovené smernicou 2003/55/ES (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom toto rozhodnutie je určené BNetzA.

8

V napadnutom rozhodnutí Komisia ponechala výnimku z pravidiel prístupu tretích osôb, priznanú plynovodu OPAL na úsek medzi vstupným bodom nachádzajúcim sa pri Greifswalde a výstupným bodom nachádzajúcim sa v Brandove, pre maximálne 50 % kapacity, ktorú už schválila vo svojom rozhodnutí z 12. júna 2009. Zvyšných 50 % kapacity na tomto úseku – doposiaľ nevyužívaných z dôvodu, že Gazprom nerealizoval program uvoľňovania plynu, – sa však naopak oslobodilo, to znamená podriadilo pravidlám prístupu tretích osôb. Toto oslobodenie sa má uskutočniť v podobe rozdelenia prepravných kapacít, ktoré je správca plynovodu povinný prideliť v rámci transparentnej a nediskriminačnej aukcie.

9

Vzhľadom na to, že toto nediskriminačné a transparentné sprístupnenie prepravných kapacít, ktoré boli takto oslobodené, môže tiež de facto viesť k ich využívaniu zo strany spoločnosti Gazprom eksport, Komisia s cieľom zabezpečiť, aby tretie osoby mohli mať skutočne prístup k „oslobodeným“ kapacitám, zvýšila strop navrhovaný zo strany BNetzA, týkajúci sa kapacít prepojenia typu FZK (feste frei zuordenbare Kapazitäten, pevné kapacity, ktoré možno slobodne prideľovať) vo výstupnom bode plynovodu. Správca plynovodu OPAL tak bude povinný v rámci aukcie sprístupniť iným užívateľom, než je dominantná spoločnosť na českom trhu so zemným plynom, kapacitu prepojenia FZK v počiatočnom objeme vo výške 3,2 milióna kWh. Ak sa však pri každoročnej aukcii ukáže, že dopyt po kapacitách typu FZK vo výstupnom bode Brandov je o 90 % vyšší než ponúkané kapacity, BNetzA je povinný pri nasledujúcej aukcii zvýšiť množstvo dostupných kapacít FZK o 1,6 milióna kWh. Dostupné kapacity FZK môžu v konečnom dôsledku dosiahnuť objem vo výške 6,4 milióna kWh, čo predstavuje 20 % celkovej kapacity plynovodu OPAL.

10

Komisia navyše vzhľadom na to, že aukcia je založená na zásade zvyšovania ponúk, a s cieľom zabrániť tomu, aby dominantný podnik na českom trhu predkladal ponuky prevyšujúce najvyššie ponuky, zaviedla dodatočnú podmienku, podľa ktorej môže takáto spoločnosť v rámci aukcie týkajúcej sa kapacít FZK predložiť svoju ponuku len v základnej cene kapacít, čo tak znamená, že ponúkaná cena nesmie presiahnuť priemernú základnú cenu regulovanej tarify v prepravnej sieti obchodnej zóny od Gaspoolu v Nemecku po Českú republiku za porovnateľné produkty v tom istom roku.

11

Dňa 28. novembra 2016 BNetzA zmenil výnimku, ktorá bola priznaná správcovi plynovodu OPAL na základe jeho rozhodnutia z 25. februára 2009, v súlade s napadnutým rozhodnutím.

12

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. marca 2017 podala žalobkyňa Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. (ďalej len „PGNiG“) žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia.

13

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podala PGNiG tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:

14

Uzneseniami z 23. decembra 2016, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 P), a z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R) predseda Všeobecného súdu na základe článku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyhovel návrhu na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, o ktorý žiadali navrhovatelia v týchto dvoch veciach, až do vydania uznesení, ktorými sa ukončujú tieto konania o nariadení predbežného opatrenia.

15

Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podaných do kancelárie Všeobecného súdu 15. marca 2017, v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:

16

Dňa 22. marca 2017 podala spoločnosť Gazprom eksport návrh na vstup do tohto konania o nariadení predbežného opatrenia ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Dňa 4. apríla 2017 podali Komisia a PGNiG svoje pripomienky k tomuto návrhu.

17

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. marca 2017 podala spoločnosť OGT návrh na vstup do tohto konania o nariadení predbežného opatrenia ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Dňa 6. apríla 2017 podali Komisia a PGNiG svoje pripomienky k tomuto návrhu.

18

Dňa 28. apríla 2017 predseda Všeobecného súdu vyhovel návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol podaný 28. marca 2017 a vo vzťahu ku ktorému tak Komisia, ako ani PGNiG vo svojich pripomienkach predložených 7. apríla 2017 nevyjadrili námietky. Návrh na vstup Spolkovej republiky Nemecko do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie bol kanceláriou Všeobecného súdu zaregistrovaný 15. mája 2017. Dňa 29. mája 2017 predložili Komisia a PGNiG svoje pripomienky k tomuto návrhu.

19

Listom z 22. júna 2017 boli účastníci konania pozvaní na pojednávanie, ktoré bolo stanovené na 5. júla 2017, aby uviedli svoje tvrdenia, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa naliehavosti a zváženia záujmov.

20

Spoločnosti OGT a Gazprom boli tiež pozvané na účasť na pojednávaní, aby na ňom uviedli svoje tvrdenia týkajúce sa zváženia záujmov, bez toho, aby tým bolo dotknuté konečné rozhodnutie o prípustnosti ich návrhov na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

21

Dňa 5. júla 2017 PGNiG, Komisia a Spolková republika Nemecko, ako aj obidve spoločnosti, ktoré podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, uviedli svoje tvrdenia na pojednávaní a odpovedali na otázky položené predsedom Všeobecného súdu. Hoci bolo spoločnostiam OGT a Gazprom povolené predostrieť tvrdenia týkajúce sa zváženia záujmov dotknutých v rámci prejednávaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, predseda Všeobecného súdu si vyhradil právo na rozhodnutie o ich konečnej prípustnosti.

22

Z článkov 278 a 279 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že ak sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého na Všeobecnom súde alebo nevyhnutné predbežné opatrenia, a to podľa článku 156 rokovacieho poriadku. Článok 278 ZFEÚ však zakotvuje zásadu, že žaloby nemajú odkladný účinok, keďže pre akty prijaté inštitúciami Európskej únie platí domnienka zákonnosti. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení teda môže len výnimočne nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého na Všeobecnom súde alebo predbežné opatrenia (uznesenie z 19. júla 2016, Belgicko/Komisia,T‑131/16 R, EU:T:2016:427, bod 12).

23

Okrem toho článok 156 ods. 4 prvá veta rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“.

24

Odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbežné opatrenia tak môžu byť sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia nariadené, ak sa preukáže, že ich nariadenie je na prvý pohľad odôvodnené z právneho a faktického hľadiska (fumus boni juris) a že sú naliehavé v tom zmysle, že na zabránenie vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, je nevyhnutné, aby boli nariadené a vyvolávali účinky pred rozhodnutím v hlavnom konaní. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byť návrhy na nariadenie predbežných opatrení zamietnuté, pokiaľ niektorá z nich nie je splnená. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení tiež v prípade potreby pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov (pozri uznesenie z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 21 a citovanú judikatúru).

25

V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci slobodne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu nepredpisuje dodržiavať vopred stanovenú schému analýzy na účely posúdenia potreby predbežne rozhodnúť [pozri uznesenie z 19. júla 2012, Akhras/Rada, C‑110/12 P(R), neuverejnené, EU:C:2012:507, bod 23 a citovanú judikatúru].

26

Za okolností prejednávanej veci je bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k námietkam neprípustnosti vzneseným Komisiou, vhodné najprv preskúmať, či je splnená podmienka týkajúca sa naliehavosti.

27

Na účely posúdenia, či sú navrhované predbežné opatrenia naliehavé, je potrebné pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia a predísť tak medzere v právnej ochrane zaručenej súdom Únie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý o jeho nariadenie žiada. Je povinnosťou tohto účastníka konania predložiť dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu (pozri uznesenie zo 14. januára 2016, AGC Glass Europe a i./Komisia, C‑517/15 P‑R, EU:C:2016:21, bod 27 a citovanú judikatúru).

28

V prejednávanej veci sa PGNiG obáva toho, že v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jej vznikne ujma pozostávajúca v podstate jednak zo straty prístupu k diverzifikovaným zdrojom dodávok a jednak zo straty možnosti zaručiť bezpečnosť a nepretržitosť dodávok koncovým odberateľom v Poľsku.

29

Spoločnosť PGNiG sa totiž domnieva, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia dôjde k obmedzeniu možnosti diverzifikácie jej zdrojov kúpy plynu buď z dôvodu zvýšenia stupňa závislosti na dodávkach zo strany spoločnosti Gazprom, alebo z dôvodu nevyhnutnosti znášať vyššie náklady na dodávanie plynu alternatívnymi subjektmi. Toto obmedzenie má teda dosah na bezpečnosť a nepretržitosť dodávok, ktoré je PGNiG povinná zabezpečovať na základe „zákona o energii“ a svojich stanov.

30

V prvom rade, pokiaľ ide jednak o tvrdenie týkajúce sa straty prístupu spoločnosti PGNiG k diverzifikovaným zdrojom dodávok, táto spoločnosť zdôrazňuje, že rezervácie prepravných kapacít, ktoré sa v súlade s novými podmienkami využívania plynovodu OPAL majú ponúkať v rámci aukcie, sa budú môcť uskutočňovať na obdobie 15 rokov. Táto spoločnosť uvádza, že sa dá očakávať, že Gazprom si na toto obdobie zarezervuje väčšiu časť prepravných kapacít, čím tak zakonzervuje situáciu na nasledujúcich 15 rokov.

31

Spoločnosť PGNiG totiž tvrdí, že výkon napadnutého rozhodnutia umožní spoločnosti Gazprom zarezervovať si prinajmenšom 90 % prepravných kapacít plynovodu OPAL. Na základe napadnutého rozhodnutia sa má zorganizovať aukcia týkajúca sa 50 % celkovej prepravnej kapacity plynovodu OPAL. Podľa spoločnosti PGNiG však podmienky výnimky z právnej úpravy, stanovené v napadnutom rozhodnutí, budú mať za dôsledok to, že umožnia spoločnosti Gazprom získať prinajmenšom 80 % čiastočne regulovaných prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré podliehajú aukcii. Vzhľadom na to, že ďalších 50 % prepravných kapacít plynovodu OPAL je vylúčených z pôsobnosti práva Únie, ako aj z pravidiel týkajúcich sa prístupu tretích osôb a že je poskytnutých v celom rozsahu spoločnosti Gazprom, táto spoločnosť môže v skutočnosti získať zaručený prístup k prinajmenšom 90 % celkových prepravných kapacít plynovodu OPAL. Tým, že sa spoločnosti Gazprom umožní používať takmer celý objem týchto prepravných kapacít na obdobie 15 rokov, tak napadnuté rozhodnutie značným spôsobom mení poľský trh s distribúciou zemného plynu.

32

Spoločnosť PGNiG ďalej uvádza, že dlhodobá rezervácia dodatočných prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré sú po novom oslobodené, zo strany spoločnosti Gazprom bude mať nenapraviteľné dôsledky pre nadväzujúce zmluvy uzavreté hospodárskymi subjektmi zúčastňujúcimi sa na preprave, distribúcii a dodávke plynu poskytovaného spoločnosťou Gazprom. Podľa spoločnosti PGNiG totiž rezervácie, ktoré sa uskutočnia vo forme súkromnoprávnych zmlúv, budú následne zdrojmi práv a povinností pre fyzické alebo právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje ochrana, a to bez ohľadu na výsledok žaloby vo veci samej. Ani zrušenie napadnutého rozhodnutia preto nebude môcť viesť k zrušeniu zmlúv o preprave alebo o dodávke plynu prostredníctvom plynovodu OPAL. Uvedená spoločnosť tiež zdôrazňuje, že tieto zmluvy o preprave budú mať súčasne za dôsledok uzatváranie obchodných zmlúv v oblasti obchodovania s plynom, čím sa tak vytvorí dodatočná prekážka ukončenia zmlúv o preprave.

33

Jednak z dôvodu zložitosti vzťahov medzi správnymi orgánmi a jednotlivými dotknutými spoločnosťami a jednak z dôvodu právnych vzťahov medzi týmito spoločnosťami, ktoré budú konať na základe aktov, vo vzťahu ku ktorým existuje prezumpcia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda spoločnosť PGNiG usudzuje, že nebude možné získať náhradu jej škody.

34

Bez toho, aby bolo potrebné posúdiť prípadne hypotetický charakter správania, ktoré by Gazprom zvolil pri aukciách oslobodených prepravných kapacít na základe napadnutého rozhodnutia, stačí uviesť, že sa zdá, že namietaná ujma a priori závisí od nenapraviteľnosti situácií vzniknutých v rámci právneho režimu umožneného na základe napadnutého rozhodnutia, a to v dlhodobom časovom horizonte.

35

Spoločnosť PGNiG sa totiž zrejme domnieva, že to, že Gazprom bude pri nasledujúcich každoročných aukciách, ktoré sa týkajú časti zodpovedajúcej 50 % oslobodených prepravných kapacít, na základe napadnutého rozhodnutia môcť vykonať dlhodobé rezervácie, bude mať za dôsledok zakonzervovanie situácie takým spôsobom, že rozsah právnych účinkov napadnutého rozhodnutia zďaleka presiahne čas jeho právnej existencie.

36

Treba však uviesť, že táto analýza je založená na nesprávnom porozumení fungovania samotného právneho poriadku zavedeného zmluvami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1964, Costa, 6/64, EU:C:1964:66, s. 1158). V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia sa už podmienky využívania plynovodu OPAL, tak ako ich toto rozhodnutie umožňuje, nebudú uplatňovať. Nebude preto možné vykonávať žiaden súkromnoprávny akt založený na týchto podmienkach. Komisia konkrétne správne zdôraznila tento aspekt tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní z 5. júla 2017, rovnako ako aj Spolková republika Nemecko na uvedenom pojednávaní.

37

V tejto súvislosti PGNiG okrem právnych prekážok, ktorých existenciu, tak ako to bolo pripomenuté v bode 36 vyššie, nemožno pripustiť, ďalej namieta existenciu praktických problémov pri realizácii účinkov takéhoto zrušenia. Túto námietku však treba tiež odmietnuť. Jednak totiž, ako kategoricky zdôraznila Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko do konania, ako aj na pojednávaní z 5. júla 2017, a Spolková republika Nemecko na uvedenom pojednávaní, v prípade, že Všeobecný súd napadnuté rozhodnutie zruší, zmluvy o rezervácii produktov kapacity, pokiaľ ide o obdobia nasledujúce po vydaní rozsudku Všeobecného súdu, nebude možné plniť. Ďalej Komisia na uvedenom pojednávaní zdôraznila, že po prvé, zo všeobecných podmienok zmluvy uplatniteľných na prepravu plynu plynovodom OPAL vyplýva, že zmluva o preprave uzavretá medzi užívateľmi siete a spoločnosťou OGT, pokiaľ ide o nadobudnutie produktov kapacity prostredníctvom aukcií, môže byť ukončená s okamžitou účinnosťou z dôležitých dôvodov, pričom zrušenie napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom medzi tieto dôvody nepochybne patrí; po druhé, toto zrušenie predstavuje nepredvídateľnú okolnosť s právnymi dôsledkami na zmluvu v tom zmysle, že odôvodňuje prispôsobenie podmienok uvedenej zmluvy, a po tretie, tieto všeobecné podmienky oprávňujú spoločnosť OGT na to, aby v budúcnosti zmenila podmienky zmluvy v prípade, že si to bude vyžadovať potreba zohľadniť zmenu právnej situácie, napríklad v prípade rozsudku vydaného medzinárodným súdom. Napokon zrejme nie je a priori vylúčené, aby vzhľadom na spor prebiehajúci pred Všeobecným súdom bola do všetkých podpísaných zmlúv týkajúcich sa budúcich aukcií (napríklad do nadväzujúcich zmlúv uzavretých hospodárskymi subjektmi zúčastňujúcimi sa na preprave, distribúcii a dodávke plynu poskytovaného spoločnosťou Gazprom, ale aj do obchodných zmlúv v oblasti obchodovania s plynom) vložená bezpečnostná doložka s cieľom pripraviť sa na dôsledky prípadného nového odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenia. V každom prípade vzhľadom na to, že proti napadnutému rozhodnutiu sa začali konania na Všeobecnom súde, nepochybne existuje obchodné riziko, ktoré budú musieť subjekty na trhu zohľadniť.

38

Spoločnosť PGNiG napokon zdôrazňuje skutočnosť, že napriek najmä uzneseniam z 23. decembra 2016, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 R), a z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R), sa plynovod OPAL prevádzkoval na úrovni svedčiacej o používaní kapacít zorganizovaných pred odkladom výkonu napadnutého rozhodnutia podľa podmienok umožnených týmto rozhodnutím. V tejto súvislosti stačí uviesť, že po prvé, hoci môžu vzniknúť legitímne otázky, pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa využívania prepravných kapacít v plynovode OPAL, ku ktorým došlo po vydaní uvedených uznesení, zo skutočností uvedených v spise, ktoré boli potvrdené na pojednávaní z 5. júla 2017, vyplýva, že súčasné využívanie tohto plynovodu sa už riadne spravuje podmienkami uplatniteľnými pred vydaním napadnutého rozhodnutia, a po druhé, hoci Spolková republika Nemecko na tomto pojednávaní potvrdila, že pri vykonávaní určitých zmlúv súvisiacich s aukciami zorganizovanými pred vydaním uznesení z 23. decembra 2016, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 R), a z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 P), sa nerešpektovali odkladné účinky, ktoré im priznal sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení vo svojich uzneseniach, zdôraznila, že bola z tejto situácie zmätená. Po vydaní uvedených uznesení sa totiž začalo konanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd, Düsseldorf, Nemecko), ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 30. decembra 2016, ktorým bol odložený výkon dohody uzavretej medzi spoločnosťou OGT a BNetzA z 28. novembra 2016. Spolková republika Nemecko tak usudzovala, že dotknutá je len organizácia aukcií do budúcna, pričom akýkoľvek účinok na výkon zmlúv súvisiacich s akciami, ktoré prebehli v minulosti, je vylúčený, no na pojednávaní uznala, že išlo o chybný úsudok. So zreteľom na informácie, ktoré boli následne poskytnuté v rámci prejednávanej veci, sa Spolková republika Nemecko domnieva, že ani v prípade nového rozhodnutia o odklade výkonu, vydaného sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, ako ani v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom sa takýto nesprávny výklad nemôže zopakovať. V tejto súvislosti Spolková republika Nemecko uviedla, že nemecká legislatíva jej priznáva právomoc vydávať voči BNetzA záväzné pokyny, ktoré sú postačujúce na zabezpečenie plného účinku rozhodnutí Všeobecného súdu a sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení. Nič teda neumožňuje usudzovať, že pri novom odklade výkonu nariadenom v prípade, že bude sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení podaný návrh na základe článku 160 rokovacieho poriadku, a pri zrušení napadnutého rozhodnutia nebudú rešpektované účinky, s ktorými sú takéto súdne rozhodnutia spojené.

39

Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci sa s vyžadovaným stupňom pravdepodobnosti preukázalo, že k všetkým následkom súvisiacim s udalosťami popísanými v bodoch 30 až 32 vyššie skutočne došlo, tieto následky sa ani zďaleka netýkajú obdobia 15 rokov, ale v skutočnosti sa obmedzujú len na obdobie predchádzajúce dňu vydania rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa ukončuje hlavné konanie.

40

Iba prípad opísaný v bodoch 30 a 31 vyššie, na ktorý poukazuje PGNiG, by tak prípadne mohol nastať v období predchádzajúcom vydaniu rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa ukončuje hlavné konanie. Tento prípad, ktorý spočíva vo využívaní prinajmenšom 90 % prepravných kapacít plynovodu OPAL spoločnosťou Gazprom, však sám osebe nezakladá ujmu, ktorú namieta PGNiG, keďže táto ujma závisí od dlhodobého pretrvávania tejto situácie. Preto ak by aj dôsledky tohto prípadu boli nenapraviteľné, požiadavka preukázať, že spoločnosti PGNiG vznikla vážna a nenapraviteľná ujma odôvodňujúca nariadenie požadovaných predbežných opatrení, by nebola splnená.

41

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa straty možnosti zaručiť bezpečnosť a nepretržitosť dodávok koncovým odberateľom v Poľsku, spoločnosť PGNiG uvádza, že ako autorizovaný predajca je zodpovedná za dodávky plynu odberateľom v Poľsku, tak ako to vyplýva z jej stanov.

42

Spoločnosť PGNiG sa pritom domnieva, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bude viesť k zvýšeniu prepravných kapacít prostredníctvom plynovodu OPAL, prevádzka ostatných plynovodov umožňujúcich vývoz plynu spoločnosťou Gazprom do západnej Európy, najmä plynovodov Yamal‑Europe a Fraternité, sa zníži. Toto zníženie využívania spôsobuje zvýšenie prepravných taríf, pokiaľ ide o prepravu zo západu. Zvýšenie prepravných taríf tak znižuje konkurencieschopnosť alternatívnych dodávateľov plynu zo západu a juhu vo vzťahu k spoločnosti Gazprom, ktorá na východe využíva „monopolizované“ vstupné body v poľskej prepravnej sieti. Obmedzujú sa tým možnosti diverzifikácie zdrojov kúpy plynu zo strany spoločnosti PGNiG, čo má vplyv na bezpečnosť a nepretržitosť dodávky, pretože podľa názoru žalobkyne môže Gazprom na základe napadnutého rozhodnutia obmedziť svoje dodávky prostredníctvom plynovodu Yamal‑Europe. Spoločnosť PGNiG zdôrazňuje, že tým automaticky a bezprostredne vznikne riziko, pokiaľ ide o plnenie jej úloh, ktorých cieľom je okrem iného zaručiť bezpečnosť a nepretržitosť dodávok vrátane dodávok odberateľom chráneným v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2010, s. 1). Žalobkyňa musí navyše prijať celý rad opatrení (nájsť si nových dodávateľov, uzavrieť nové zmluvy), ktoré podstatným spôsobom zmenia jej postavenie na trhu.

43

Opäť treba uviesť, že bez toho, aby bolo potrebné posúdiť jednak prípadne hypotetický charakter udalostí opísaných v bode 42 vyššie, vo vzťahu ku ktorým PGNiG poskytla viacero informácií a dokumentov, ktorými chce preukázať dostatočný stupeň istoty, pričom Komisia a Spolková republika Nemecko ho však spochybňujú, a jednak existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito udalosťami a napadnutým rozhodnutím, stačí uviesť, že v danom prípade neexistuje bezprostredná hrozba ujmy.

44

Ako bolo pripomenuté v bode 27 vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý žiada o nariadenie predbežných opatrení, pred tým, ako sa rozhodne o návrhu na zrušenie v konaní vo veci samej, a že je povinnosťou tohto účastníka konania predložiť závažný dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu takejto povahy.

45

V prejednávanej veci pritom z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že v súčasnosti sa uplatňuje tranzitná zmluva uzavretá so spoločnosťou Gazprom, pokiaľ ide o prepravu zemného plynu prostredníctvom poľského úseku plynovodu Yamal‑Europe na účel dodávok na západoeurópske trhy vrátane Poľska, až do roku 2020, ako aj zmluva uzavretá medzi spoločnosťou PGNiG a spoločnosťou Gazprom, ktorá sa týka dodávok zemného plynu a ktorej platnosť skončí koncom roka 2022. Spoločnosť PGNiG v tomto návrhu uvádza, že po tom, ako v roku 2020 skončí platnosť zmluvy uzavretej medzi ňou a spoločnosťou Gazprom, pokiaľ ide o tranzit plynu prostredníctvom plynovodu Yamal‑Europe, je veľmi pravdepodobné, ba až isté, že prepravné kapacity tohto plynovodu sa budú využívať len do maximálneho objemu 2,9 miliardy metrov kubických ročne, a že po tom, ako v roku 2022 skončí platnosť zmluvy uzavretej medzi týmito dvomi subjektmi, pokiaľ ide o dodávku plynu na poľský trh, by prepravné kapacity uvedeného plynovodu mohli byť v celom rozsahu deaktivované.

46

Z týchto zmlúv vyplýva, že využívanie prepravnej kapacity poľského úseku plynovodu Yamal‑Europe je na prvý pohľad zabezpečené prinajmenšom do konca roka 2019 a že dodávky spoločnosti Gazprom na poľský trh sú zabezpečené až do roka 2022. Ako zdôrazňuje Komisia vo svojich pripomienkach k tomuto návrhu, tieto dve zmluvy zaručujú plné využívanie prepravnej kapacity poľského úseku plynovodu Yamal‑Europe. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v prípade nedodržania týchto zmluvných povinností by sa dali uplatniť osobitné právne prostriedky nápravy, ktoré by v prípade potreby mohla spoločnosť PGNiG využiť. V tejto súvislosti by navyše PGNiG mohla uplatniť článok 160 rokovacieho poriadku, ktorý jej tak v prípade porušenia týchto povinností zaručuje účinnú súdnu ochranu v rámci jej sporov prejednávaných pred Všeobecným súdom.

47

Preto aj za predpokladu, že by sa dostatočne preukázalo, že čo sa týka ujmy namietanej spoločnosťou PGNiG, ide o skutočnú ujmu, táto ujma by nemohla vzniknúť skôr než po skončení platnosti uvedených zmlúv, navyše len ak by platnosť týchto zmlúv nebola obnovená. Vzhľadom na priemernú dĺžku konaní pred Všeobecným súdom pritom rozsudok vo veci samej v prejednávanom konaní bude pravdepodobne vydaný v lehote dvoch rokov, to znamená v priebehu roka 2019. Navyše, ak by sa potvrdilo skončenie platnosti uvedených zmlúv v čase, keď ešte Všeobecný súd nevydal svoj rozsudok, nie je vylúčené, že Všeobecný súd usúdi, že existujú výnimočné okolnosti, takže na základe článku 151 ods. 2 rokovacieho poriadku ex offo rozhodne, že táto vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní. Pokiaľ k tomu nedôjde, nie je ani vylúčené, aby sa v prípade, že si to budú okolnosti vyžadovať, v súlade s článkom 67 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku rozhodlo, že vec bude prejednaná prednostne.

48

Treba teda poznamenať, že spoločnosti PGNiG sa nepodarilo predložiť závažný dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

49

V tejto súvislosti však treba uviesť, že spoločnosť PGNiG tvrdí, že preprava plynu sa môže tiež obmedziť z politických dôvodov napriek platnosti zmlúv. Podľa názoru žalobkyne pritom napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že umožňuje zvýšenie prepravy plynu prostredníctvom plynovodu OPAL, zvyšuje toto riziko. Na podporu svojho tvrdenia spoločnosť PGNiG spomína rad úplných zastavení dodávok zemného plynu prostredníctvom plynovodu Yamal‑Europe do Poľska a Nemecka v čase, keď boli zmluvy o dodávkach plynu platné a bolo technicky nemožné prepravovať plyn prostredníctvom iných plynovodov, čo už bude na základe napadnutého rozhodnutia možné. Nové možnosti presmerovania objemov plynu do plynovodov Nord Stream 1 a OPAL pritom značne zvýšia riziko toho, že sa podobné situácie zopakujú v budúcnosti.

50

Bez toho, aby bolo potrebné sa v tomto štádiu vyjadriť jednak k prípadne hypotetickému charakteru udalostí opísaných v bode 49 vyššie a jednak k existencii vzťahu medzi týmito udalosťami a napadnutým rozhodnutím, stačí uviesť, že po prvé, nedá sa vylúčiť, že zastavenia dodávky, ktorých dôvody žalobkyňa považuje za politické, možno vysvetliť technickými dôvodmi. V každom prípade na to, aby sa dala namietať vážna a nenapraviteľná ujma, mala by byť spôsobená dlhodobým zastavením dodávky. Zo skutočností v spise pritom nevyplýva, že by takáto obava bola odôvodnená, a to vzhľadom na to, že pokiaľ by takáto situácia nastala, veľmi pravdepodobne by predstavovala novú skutočnosť, na základe ktorej by sa spoločnosť PGNiG mohla v súlade s článkom 160 rokovacieho poriadku obrátiť na sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, ktorý by s cieľom dočasne znovunastoliť právnu úpravu, ktorá sa uplatňovala pred zavedením režimu podľa napadnutého rozhodnutia, a to do času, kým rozhodne o dôvodnosti nového návrhu s ohľadom na predložené informácie, potom mohol inaudita altera parte na základe článku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku vydať nové opatrenie priznávajúce odkladný účinok. Po druhé, ako zdôraznila Komisia vo svojich pripomienkach k tomuto návrhu a na pojednávaní z 5. júla 2017, žalobkyňa vo svojom pôvodnom návrhu nepredložila dostatočné informácie, ktoré by sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení umožnili posúdiť nemožnosť využívať alternatívne zdroje dodávok.

51

Preto treba dospieť k záveru, že keďže bezprostredná hrozba namietanej ujmy nebola preukázaná, spoločnosť PGNiG nesplnila podmienku, ktorá sa od nej vyžaduje, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia.

52

Už len pre úplnosť je vhodné uviesť, že spoločnosť PGNiG medzi svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa preukázania jej aktívnej legitimácie spomína dodatočnú ujmu v podstate pozostávajúcu z ušlého zisku na základe účinkov napadnutého rozhodnutia, pričom ide o zisk, ktorý mala dosiahnuť spoločnosť Europol Gaz S.A., ktorá je vlastníkom plynovodu Yamal‑Europe a ktorej je žalobkyňa väčšinovým akcionárom. Očakávaný transfer prepravy plynu z plynovodu Yamal‑Europe do plynovodu Nord Stream 1 by priniesol finančné straty z dôvodu nemožnosti pokryť fixné náklady činnosti spoločnosti Europol Gaz a vytvárať zisk z prepravnej činnosti. Žalobkyňa ako akcionár spoločnosti Europol Gaz by teda prišla o výhody súvisiace s činnosťou tejto spoločnosti vrátane možnosti poberania dividend.

53

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry ujmu peňažnej povahy s výnimkou mimoriadnych okolností nemožno považovať za nenapraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom ujmy. Takáto ujma môže byť napravená okrem iného v rámci žaloby o náhradu škody podanej na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ (pozri uznesenie zo 7. júla 2016, Komisia/Bilbaína de Alquitranes a i., C‑691/15 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:597, bod 43 a citovanú judikatúru).

54

Ak je uvádzaná ujma finančnej povahy, požadované predbežné opatrenia môžu byť odôvodnené, ak sa ukáže, že v prípade neexistencie týchto opatrení by sa osoba, ktorá o nich nariadenie žiada, nachádzala v situácii, ktorá by mohla ohroziť jej finančnú životaschopnosť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa ukončuje konanie vo veci samej, alebo že by jej trhové podiely boli významne zmenené najmä z hľadiska veľkosti a obratu jej podniku, ako aj vlastnosti skupiny, do ktorej patrí (pozri uznesenie z 12. júna 2014, Komisia/Rusal Armenal, C‑21/14 P‑R, EU:C:2014:1749, bod 46 a citovanú judikatúru).

55

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa neposkytla vôbec žiadne informácie o veľkosti jej podniku, jej obrate ani jej prípadnej príslušnosti k skupine, a prípadne o vlastnostiach tejto skupiny.

56

Keďže neexistujú žiadne informácie, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v bode 55 vyššie, nie je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa tým, že namietala podstatnú zmenu jej postavenia na trhu, oslabenie jej konkurencieschopnosti, ako aj zníženie výšky jej dividend a zníženie hodnoty jej akcií spôsobené poklesom hodnoty spoločnosti, preukázala naliehavosť.

57

Navyše z rovnakého dôvodu, to znamená z dôvodu neexistencie akýchkoľvek informácií, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v bode 55 vyššie, nie je možné dospieť ani k záveru, že namietanú ujmu možno považovať za „objektívne významnú finančnú ujmu“ v zmysle bodu 33 uznesenia zo 7. marca 2013, EDF/Komisia [C‑551/12 P(R), EU:C:2013:157].

58

V tejto súvislosti treba dodať, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa dalo posúdiť, či sú všetky podmienky uvedené v bode 27 vyššie splnené, musí mať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení k dispozícii konkrétne a presné údaje podporené podrobnými a osvedčenými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú situáciu, v ktorej sa nachádza osoba, ktorá o nariadenie predbežných opatrení žiada, a umožňujú posúdiť dôsledky, ku ktorým by pravdepodobne došlo v prípade neexistencie požadovaných opatrení. Z toho vyplýva, že uvedený účastník konania predovšetkým v prípade, že namieta vznik ujmy finančnej povahy, musí poskytnúť verný a celkový obraz o svojej finančnej situácii, pričom tento obraz musí podporiť listinnými dôkazmi (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. februára 2016, ICA Laboratories a i./Komisia, T‑732/15 R, neuverejnené, EU:T:2016:129, bod 39 a citovanú judikatúru).

59

Pokiaľ teda žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takéto skutočnosti neuvádza, sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení neprináleží, aby tieto skutočnosti zisťoval namiesto dotknutej osoby.

60

Z toho vyplýva, že podmienka naliehavosti nie je splnená, preto sa tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí zamietnuť, pričom nie je potrebné skúmať podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris ani pristúpiť k váženiu záujmov.

61

Za týchto okolností a so zreteľom na judikatúru, podľa ktorej sa záujem, na ktorý sa odvoláva vedľajší účastník konania, ak je to primerané, berie do úvahy pri zvažovaní záujmov (uznesenie z 26. júla 2004, Microsoft/Komisia, T‑201/04 R, EU:T:2004:246, bod 34), nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na vstup spoločností OGT a Gazprom do konania ako vedľajších účastníkov.

62

V tejto súvislosti treba poznamenať, že návrhom z 13. apríla 2017 požiadala spoločnosť PGNiG o to, aby sa s určitými informáciami týkajúcimi sa spoločností OGT a Gazprom zaobchádzalo dôverne. Vzhľadom na bod 61 vyššie treba tento návrh v súlade s článkom 66 rokovacieho poriadku rekvalifikovať ako návrh na dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k verejnosti. V tejto súvislosti stačí uviesť, že informácie obsiahnuté v predmetnom uznesení boli buď predostreté a prediskutované na verejnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 5. júla 2017, alebo žiadosť o ich vynechanie nebola dostatočne odôvodnená, čiže neexistuje legitímny dôvod na to, aby sa návrhu vyhovelo.

63

Na základe článku 158 ods. 5 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU

nariadil: